Základná umelecká škola, Záhorácka 1918, Malacky


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17Cpr/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317208632
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317208632.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní v právnej veci žalobkyne: C.. P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I.
XXXX/XX, C., v konaní zastúpená: URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77,
Košice - okolie, adresa na doručovanie: Račianska 69/B, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému:
Základná umelecká škola v Malackách, Záhorácka 1918, Malacky, IČO: 360 63 967, v konaní zastúpený
Advokátska kancelária: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO:
47 239 921, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na 100% náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2017 domáhala, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyni výpoveďou žalovaného zo dňa
31.01.2017, doručenou žalobkyni dňa 31.01.2017, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného trvá. V prípade právoplatnosti medzitýmneho rozsudku navrhla, aby súd vyhlásil konečný
rozsudok, ktorým by bol žalovaný povinný zaplatiť náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného
zárobku žalobkyne v sume 1.063,- Eur mesačne titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 31.01.2017 doručenej jej 31.01.2017 za obdobie od
01.05.2017 vrátane až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, najviac však sumu 38.268 ,-
Eur za čas 36 mesiacov počnúc mesiacom máj 2017, ako aj úroky z omeškania vyčíslené v písomnom
vyhotovení žaloby.

2. Výpoveď zo dňa 31.01.2017, doručenú žalobkyni 31.01.2017, považuje za neplatnú z dôvodu,
že pri daní výpovede neboli splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, konkrétne nebola splnená podmienka nadbytočnosti žalobkyne ako zamestnanca a
ani podmienka príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnanca u žalovaného v
dôsledku organizačnej zmeny realizovanej žalovaným pod číslom 1/2017 zo dňa 27.01.2017. Žalovaný
v predmetnej organizačnej zmene zo dňa 27.01.2017 pod číslom 1/2017 nerozhodol o tom, že je
nadbytočným miesto žalobkyne a v dôsledku tejto organizačnej zmeny nerozhodol o zrušení tohto
miesta, pretože ho ako nadbytočné neoznačil priamo v predmetnom rozhodnutí, ale až v ponuke práce a
vo výpovedi, hoci tak mal urobiť vzhľadom na okolnosti danej veci už priamo v tejto organizačnej zmene.
Žalobkyňa ďalej namieta, že si žalovaný voči nej nesplnil ponukovú povinnosť podľa ustanovenia §
63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keď jej
neponúkol inú vhodnú prácu. Žalovaný mal v čase výpovede 31.01.2017 voľné pracovné miesto na plný
100 % pracovný úväzok, čo dokazuje notárska zápisnica o voľnom mieste, ako aj Oznam žalovaného o
voľnom mieste. Žalovaný nemohol v ponuke práce ponúknuť žalobkyni tú istú, ňou vykonávanú pracovnú



pozíciu, ani jej nemohol dať platnú výpoveď pre absenciu nesplnenia ponukovej povinnosti. Žalovaný
porušil svoju povinnosť tým, že skôr ako po dvoch mesiacoch znovu vytvoril zrušené pracovné miesto
a prijal naň iného zamestnanca.
Žalobkyňa namieta aj to, že žalovaný v predmetnom rozhodnutí zrušil pracovné miesto v rozsahu 100
% pracovného úväzku, t.j. 23 hodín, nahradil ho tým istým čiastočným pracovným úväzkom v rozsahu
84,78 %, čo nemožno považovať za zrušenie pracovného miesta pre nadbytočnosť. Podľa žalobkyne jej
žalovaný ako zamestnávateľ nikdy riadne neponúkol voľné pracovné miesto, lebo v čase jej výpovede,
ako aj čase ponuky práce bolo predmetné pracovné miesto obsadené samotnou žalobkyňou.
Žalovaný mal podľa žalobkyne najprv využiť inštitút uvedený v ustanovení § 54 Zákonníka práce a
navrhnúť žalovanej dohodu o zmene pracovnej zmluvy, čo žalovaný v rozpore so zákonom vôbec
nespravil.
Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaným proklamovaná nadbytočnosť bola iba údajná, fiktívna, s cieľom
konkrétneho zbavenia sa žalobkyne ako zamestnanca, a následné obsadenie predmetného miesta iným
zamestnancom, pretože toto miesto žalovaný stále reálne potrebuje.
Žalovaný nikdy riadne nevysvetlil žalobkyni podstatu organizačnej zmeny, predložil jej na podpis ponuku
práce a výpoveď, obe spoločne, s otázkou, či to podpíše alebo nie. Výpoveď nebola v súlade s
ustanovením § 74 Zákonníka práce prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

3. Zároveň žiadala nariadiť vo veci neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
poskytovať žalobkyni sumu 531,50 Eur, t. j. 50% z funkčného platu v sume 1.063,- Eur mesačne, vždy
ku dňu výplatného termínu, najneskôr k 15. dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom máj 2017 až
do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 31.01.2017, doručenej žalobkyni dňa 31.01.2017,
vedeného pred Okresným súdom Bratislava III, maximálne za dobu 36 mesiacov počnúc mesiacom
máj 2017. Súd uznesením zo dňa 12.05.2017, právoplatným dňa 07.06.2017, tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

4. V replike doručenej súdu dňa 09.06.2017 žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobkyne,
že nebola splnená podmienka nadbytočnosti žalobkyne ako zamestnanca a príčinnej súvislosti medzi
nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnanca a organizačnou zmenou uvádza, že toto tvrdenie
žalobkyne je scestné a zavádzajúce. Rozhodnutie o organizačnej zmene urobil žalovaný s ohľadom
na okolnosti dané v okamihu, kedy bol tento právny úkon urobený v situácii, keď bol nadbytok učiteľov
hudobného odboru vzhľadom na zloženie žiakov aj ich študijné zameranie. Žalobkyňou namietané
výberové konanie na pozíciu korepetítora zo dňa 21.11.2016, čiže viac ako 2 mesiace pred prijatím
rozhodnutia organizačnej zmene, ktorým bolo zrušené miesto učiteľa hudobného odboru - hra na
klavír. Žalovaný zdôraznil, že nešlo o pozíciu totožnú s tou, na akej pracovala žalobkyňa. Žalovaný má
plné právo zamestnávať zamestnancov v takom štruktúrnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám.
Žalovaný sa napokon rozhodol túto funkciu neobsadiť, čo potvrdzuje rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene číslo 2/2017 zo dňa 27.01.2017. Žalobkyňa ďalej namietala absenciu perfektnej
organizačnej zmeny č. 1/2017 zo dňa 27.01.2017, keď vychádzala z predpokladu, že v takomto
rozhodnutí musí byť uvedené konkrétne pracovné miesto, ktoré sa zrušuje, označením konkrétneho
zamestnanca, ktorého sa má takáto organizačná zmena týkať. Tento predpoklad žalobkyne je podľa
žalovaného nesprávny, a preto žalovaný tým, že v organizačnej zmene uviedol, že sa zrušuje jedno
miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku 100 %, 23 hodín vyučovacej povinnosti
týždenne a bude sa týkať vzťahu učiteľa hudobného odboru klavír, žalovaný postačujúcim spôsobom
vymedzil okruh nadbytočných zamestnancov.
Žalovaný uvádza, že si voči žalobkyni riadne splnil ponukovú povinnosť zakotvenú v ustanovení §
63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce, keď ponúkanou prácou môže byť aj práca na kratší pracovný
čas, a tým, že žalobkyni navrhol skrátenie pracovného úväzku na 19,50 hod/týždeň, s čím žalobkyňa
nesúhlasila, došlo k naplneniu dôvodu výpovede uvedeného v ustanovení 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Ak aj žalobkyňa argumentuje tým, že v danom čase mal žalovaný voľné pracovné miesto na plný
pracovný úväzok na pozícii korepetítora, (ktoré sa rozhodol vôbec neobsadiť, ako je uvedené vyššie),
ale táto povinnosť by bola splnená aj pri predpoklade existencie tohto pracovného miesta, pretože stačí,
ak zamestnávateľ zamestnancovi ponúkne jedno z takýchto voľných pracovných miest, pričom záleží
výlučne na zamestnávateľovi, ktoré z nich zamestnancovi ponúkne. Ak zamestnanec ponúknuté miesto
odmietne, povinnosť zamestnávateľa týkajúca sa ponuky inej vhodnej práce sa považuje za splnenú.
Zamestnávateľ nemá zo zákona povinnosť ponúknuť zamestnancovi všetky voľné, pre neho vhodné
pracovné miesta.



Tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaný nepredložil návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy podľa
ustanovenia § 54 Zákonníka práce, rozporuje samotná žalobkyňa, ktorá v žalobe sama uvádza a
poukazuje na listinu označenú ako Ponuka práce v spojitosti s rozhodnutím o organizačnej zmene.
Obsahom zamestnávateľom predloženej listiny bola pracovná ponuka predstavujúca zmenu obsahu
pracovnej zmluvy žalobkyne, zároveň táto listina obsahovala aj poučenie o možných následkov neprijatia
navrhnutej zmeny obsahu pracovnej zmluvy žalobkyňou. Žalobkyňa na listine po jej preštudovaní
vyznačila svoj nesúhlas s návrhom zo slovami - s celým obsahom nesúhlasím a podpisom, preto
nepochybné, že návrh dohody bol žalobkyni predložený, oboznámila sa s ním a rozhodla sa ho
neakceptovať.
K dôvodu neplatnosti výpovede uvádzaného žalobkyňou, že jej žalovaný reálne a skutočne nevysvetlil
podstatu organizačnej zmeny, žalovaný uvádza, že jej tvrdenie považuje za vyfabulované a ničím
nepodložené. Zákon v žiadnom svojom ustanovení nezakotvuje povinnosť zamestnávateľa vysvetliť
podstatu organizačnej zmeny zamestnancovi, naopak, podľa ustálenej judikatúry zamestnanec musí byť
s rozhodnutím o organizačnej zmene oboznámený, dokonca postačí, ak sa tak stane až vo výpovedi
z pracovného pomeru. Žalovaný ako zamestnávateľ preukázateľne riadne splnil túto podmienku
vyplývajúcu mu zo zákona a oboznámil žalobkyňu s rozhodnutím o organizačnej zmene.
Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobkyne o nesplnení povinnosti prerokovať výpoveď so zástupcami
zamestnancov, keď túto svoju povinnosť zakotvenú v ustanovení § 74 Zákonníka práce si splnil a súdu
ako dôkaz predložil listinu Prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov zo dňa 31.01.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Výpoveď
zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.01.2017, list žalovaného
zo dňa 31.01.2017 označený ako ponuka práce v spojitosti s rozhodnutím o organizačnej zmene,
oznámenie žalobkyne dané prostredníctvom jej právneho zástupcu zamestnávateľovi zo dňa 03.02.2017
- oznámenie I, oznámenie zamestnanca dané zamestnávateľovi zo dňa 06.02.2017 - oznámenie II,
notárska zápisnica zo dňa 03.02.2017, oznam žalovaného zverejnený dňa webovej stránke žalovaného
zo dňa 17.02.2017 o voľnom pracovnom mieste u žalovaného na pozíciu korepetítor - Oznam
žalovaného o voľnom mieste I, oznam žalovaného zo dňa 15.02.2017 - Oznam žalovaného o voľnom
mieste II, oznámenie zamestnanca dané prostredníctvom právneho zástupcu zamestnávateľovi zo dňa
01.05.2017 spolu s kópiou e-mailu o jeho odoslaní - oznámenie III, kópie výplatných pások žalovanej
za mesiace júl, august, september, október, november a december 2017, vypočul strany sporu, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobkyňa sa vo svojej výpovedi v celom rozsahu pridžiavala písomného obsahu svojej žaloby.
Doplnila, že od podania žaloby sa zmenila skutočnosť, že je od 01.09.2017 zamestnaná na Základnej
umeleckej škole v Stupave, na plný úväzok vyučuje klavír a hudobnú teóriu. U žalovaného bola
zamestnaná od 05.09.2010, situácia zostrila po nástupe novej riaditeľky, jej bývalej kolegyne B. D., z
ktorej sa po nástupe do funkcie stal úplne iný človek. Už koncom septembra 2015 ju začala upozorňovať
na sťažnosti rodičov, že jej vraj deti nerozumejú, čím upozorňovala na jej ruskú národnosť a ukázala jej
aj sťažnosť jednej mamičky, ktorej sa nepáčilo vyučovanie aj ruských pesničiek. Postupne nadobudla
žalobkyňa dojem, že jej pracovný pomer smeruje k výpovedi. Napríklad dostala ústne pokarhanie za to,
že nezrušila na pokyn zástupkyne riaditeľky vyučovanie a nezúčastnila sa oslavy bývalej kolegyne, v
tejto súvislosti bola označená za nekolegiálnu. Prvú písomnú výtku dostala dňa 06.06.2016 kvôli tomu,
že svoj príchod v práci neoznačila čipovou kartou 15 minút pred začiatkom vyučovania, ale len asi 8
minút, keď sa zarozprávala pred svojou triedou s prichádzajúcimi rodičmi a deťmi. V rovnakom čase boli
písomne upozornení na predmetný nedostatok traja zamestnanci, spolu s jedným z kolegov vyhľadali v
danej záležitosti pomoc mediátora a istý čas sa aj zdalo, že situácia smeruje k vyriešeniu, ale nakoniec sa
to skončilo neúspechom. V zápisnici zo dňa 06.06.2016 jej bolo ako nedostatok vytknuté, že do triednych
kníh popri evidencii prítomnosti žiakov zapisuje aj známky a bolo jej nariadené riaditeľkou, aby prepísala
14 triednych kníh osobitne prítomnosť žiakov a ich známky, čo aj urobila. Od 31.08. do 10.11.2016 jej
bol 6 - krát znížený plat. Dokonca jej boli skrátené odpracované roky, odňaté aprobačné predmety, kedy
klesla z 11. do 9. platovej triedy, istý čas vyučovala len klavír akoby mala len stredoškolské vzdelanie.
Zo strany vedenia školy jej neboli dovolené niektoré aktivity s deťmi, napríklad koncert v Bratislave,
tematický koncert ku dňu narodenia Mozarta, hoci to bol koncert kostýmoch, na ktorý sa deti veľmi
tešili, nakoniec tento koncert usporiadala u seba doma v obývačke 27.01.2017 a už 31.01.2017 dostala
výpoveď. Koncom januára 2017 boli individuálne oslovení s tým, či súhlasia, aby bol ich 100 % pracovný
úväzok skrátený, nikto z kolegov s týmto nesúhlasil a žalobkyňa po tomto nesúhlase dostala výpoveď z



organizačných dôvodov, že sa jej miesto ruší. Zdôraznila, že v rovnakom čase bola zo strany žalovaného
ponuka práce na miesto korepetítor a učiteľ klavíra na plný úväzok.

7. Z výpovede riaditeľky žalovaného BcA. B. D., K..art, súd zistil, že vo funkcii riaditeľky školy pôsobila
od 01.07.2015, predtým v tej istej škole pracovala ako učiteľka. So žalobkyňou mali kolegiálny vzťah. V
septembri 2016 mala žalobkyňa 23 hodinový pracovný úväzok, od 06.10.2016 a sa jej odhlásili 2 žiačky,
preto je upravila pracovný úväzok dohodou na 21 hodín. Dňa 24.10.2016 sa žalobkyni odhlásila žiačka C.
a vtedy jej navrhla dohodu na 19,5 hodín, s čím nesúhlasila. Dňa 04.11.2016 došlo k ďalšej zmene, kedy
bol od iného kolegov k žalobkyni preložený dospelý študent pán J., ktorý sa od žalobkyne odhlásil dňa
27.01.2017. Zdôraznila, že celý čas od októbra 2016 apríla 2017, spolu 7 mesiacov, zaplatili žalobkyni do
plného pracovného úväzku spolu navyše 89,5 hodiny, ktoré neodučila. V rámci existencie umeleckých
škôl je daný postup úplne normálnou záležitosťou, pretože žiaci sa zapisujú a prijímajú v máji, výučba
začína v septembri a stáva sa to aj iným kolegom, že sa im z rôznych príčin žiaci odhlasujú, preto nastane
ad hoc potreba meniť dohodou ich pracovné úväzky. Ak by bola žalobkyňa s touto dohodou súhlasila, keď
nešlo o žiadne drastické zníženie pracovného úväzku, pracovala by v organizácii žalovaného doteraz.
K tomuto postupu žalovaného voči žalobkyni viedli žalovaného objektívne okolnosti, nebolo v tom nič
osobné, pretože riaditeľka je ako štatutárny zástupca zodpovedný za hospodárenie žalovaného.

8. Z výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.01.2017 vyplýva,
že zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy v znení zmien a dodatkov uzavretej medzi ňou a zamestnávateľom dňa 30.08.2011 v zmysle
ustanovení § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce, dôvodiac tým, že a) rozhodnutím o organizačnej
zmene číslo 1/2017 zo dňa 27.01.2017, prerokovanej so zástupcami zamestnancov, rozhodol, že
sa účelom zníženia mzdových nákladov zamestnávateľa pri zachovaní súčasného rozsahu a kvality
poskytovanej výučby zrušilo jedno miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku
100%, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne a vytvorilo sa jedno miesto učiteľa hudobného
odboru pri výške pracovného úväzku v rozsahu 84,78 %, t. j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne.
Vzhľadom na zloženie žiakov (študentov) absolvujúcich výučbu a ich študijné zameranie sa malo dané
rozhodnutie realizovať vo vzťahu k učiteľovi hudobného odboru klavír, s účinnosťou ku dňu 01.02.2017.
Z dôvodu, že ponuka pracovať na kratší pracovný čas bola zo strany žalobkyne odmietnutá, stala
sa žalobkyňa pre zamestnávateľa nadbytočným zamestnancom, pričom odmietla možnosť byť ďalej
zamestnávaná na kratší pracovný čas, preto jej zamestnávateľ dal výpoveď a uviedol, že jej pracovný
pomer zaniká uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.04.2017. Žalobkyňa na listinu výpovede napísala,
že v celom rozsahu nesúhlasí.

9. Dňa 31.01.2017 bola žalobkyni navrhnutá Ponuka práce v spojení s organizačnou zmenou číslo
1/2017 zo dňa 27.01.2017, ktorej obsahom bolo zrušenie miesta učiteľa hudobného odboru pri
výške/trvaní pracovného úväzku 100 %, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne a zároveň
vytvorenie jedného miesta učiteľa hudobného odboru pri výške/trvaní pracovného úväzku 84,78 %, t.
j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne, zamestnávateľ ponúkol žalobkyni druh práce - pracovnú
pozíciu učiteľ hudobného odboru (klavír), na dobu neurčitú, po výške trvania úväzku 84,78 %, t. j.
19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne, s platovými podmienkami podľa zákona číslo 553/2003
Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
doplnení niektorých zákonov, s miestom výkonu práce Základná umelecká škola v Malackách, s
dátumom účinnosti zmeny do 01.02.2017 a so základným opisom pracovnej činnosti, výučba žiakov
hudobného odboru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s učebnými plánmi a
osnovami, organizovanie/účasť na vystúpeniach žiakov, pričom táto ponuka práce nemení obsahové
vymedzenie pracovnej činnosti vykonávanej na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu so
zamestnávateľom. Zároveň ponuka obsahovala upozornenie, že v prípade neprijatia navrhnutej zmeny
obsahu pracovnej zmluvy môže mať táto skutočnosť za následok vytvorenie predpokladu výpovedného
dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť zamestnanca.

10. Listom zo dňa 06.01.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď zo dňa 31.01.2017 považuje
za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával a vyplácal jej mzdu.

11. Žalobkyňa predložila súdu oznam z webovej stránky Základnej umeleckej školy v Malackách -
žalovaného, že riaditeľka žalovaného vyhlasuje voľné pracovné miesto na pozíciu korepetítor literárno -
dramatického a tanečného odboru na školský rok 2016/2017 na plný pracovný úväzok s predpokladaným



dňom nástupu do práce 09.01.2017. Ďalej bola predložená informácie z webovej stránky školy
žalovaného, že riaditeľka základnej ľudskej školy Malackách vyhlasuje voľné pracovné miesta na pozíciu
učiteľ/učiteľka hudobného odboru hra na klavír, školský rok 2016/2017, na znížený pracovný úväzok na
dobu určitú omámenie určitú s nástupom od 01.05.2017.

12. Žalovaný predložením Dohody o brigádnickej práci študentov s pánom O. C. preukazoval
skutočnosť, že tento zamestnanec začal svoju prácu pre žalovaného vykonávať až dňa 18.09.2017 na
pozícii korepetítor, toto pracovné miesto preukázateľne nebolo obsadzované v čase dania výpovede
žalobkyni, s čím súvisí aj organizačná zmena číslo 2/2017.

13. Z organizačnej zmeny číslo 2/2017 zo dňa 27.01.2017 vyplýva, že sa s okamžitou s účinnosťou
zrušuje miesto korepetítor literárno - dramatického tanečného odboru pri výške/trvaní pracovného
úväzku 100%, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne.

14. Žalobca dňa 31.01.2017 prerokoval výpoveď žalobkyne so zástupcami zamestnancov, dôvodiac
tým, že na základe organizačnej zmeny číslo 1/2017 zo dňa 27.01.2017, obsahom bolo zrušenie
pracovného miesta: korepetítor literárno - dramatického tanečného odboru pri výške/trvaní pracovného
úväzku 100%, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne a zároveň sa vytvára jedno miesto učiteľa
hudobného odboru pri výške/trvaní pracovného úväzku 84,78 , t. j. 19,5 hodiny pri vyučovacej povinnosti
týždenne.

15. Z obsahu stretnutia za účelom oboznámenia žalobkyne s ponukou práce v spojitosti s rozhodnutím
o organizačnej zmene zo dňa 31.01.2017, na ktorom boli prítomné riaditeľka žalovaného J.. B. D.,
K..art,, ekonómka školy a zástupkyňa zamestnancov X. G., mzdová účtovníčka W. G. a žalobkyňa, súd
zistil, že po oboznámení s obsahom organizačnej zmeny číslo 1/2017 a vysvetlení právnych dôsledkov
vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s účinnosťou od 01.02.2017,
žalobkyňa odmietla podpísať ponúknuté miesto so zníženým úväzkom bez porady so svojím právnikom,
ktorému počas tohto stretnutia zatelefonovala, oboznámila ho s ponukou a dala na hlasný odposluch,
tento uviedol, že dá riaditeľku na súd za diskrimináciu a bude sa obhajovať ona, nie žalobkyňa. Riaditeľka
školy dala žalobkyni na podpis 2 rovnopisy o ponuke práce v spojitosti s rozhodnutím o organizačnej
zmene, ktorú žalobkyňa podpísala s vyjadrením, že s celým obsahom nesúhlasí.

16. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Organizačná zmena vykonaná zamestnávateľom nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva
ten právny dôsledok, že sa zamestnanec nemôže žalobou na súde domáhať vyslovenia neplatnosti
takéhoto rozhodnutia. Zákonník práce vyžaduje iba písomnú formu rozhodnutia o organizačnej
zmene, ale jej nedodržanie nepostihuje neplatnosťou. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca musí byť príčinný vzťah, ktorý v prípade súdneho sporu preukazuje zamestnávateľ. Výber
zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi, ani súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu
zamestnávateľom. Pri uplatnení tohto výpovedného dôvodu platí povinnosť zamestnávateľa ponúknuť
zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ako aj ochranná doba
podľa ustanovenia § 64 Zákonníka práce.

17. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce; b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre
neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej
zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec doteraz pracoval na
týždenný pracovný čas. Povinný zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie
platí pre všetky výpovedné dôvody, okrem výpovedného dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov
a výpovedného dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Pretože ide o hmotnoprávnu podmienku



výpovede zo strany zamestnávateľa, jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Aj keď Zákonník
práce neustanovuje pre ponuku vhodného zamestnania písomnú formu, z hľadiska právnej istoty oboch
účastníkov pracovného pomeru, ako aj preukazovacej povinnosti zamestnávateľa v prípade súdneho
sporu je správne, ak ponuku vhodného zamestnania urobí zamestnávateľ v písomnej forme a ešte
predtým, než dá zamestnancovi výpoveď. Ak by zamestnancovi ponúkol vhodné zamestnanie až po
uplatnení výpovede, výpoveď by bola neplatná.

18. Podľa ust. § 64 Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej
dobe, a to
a)v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia,
b) pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol zamestnanec
povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon
mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol
zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení
z tejto služby; to platí rovnako v prípade výkonu alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,
c) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je
zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo
osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, d) v dobe, keď je zamestnanec dlhodobo
uvoľnený na výkon verejnej funkcie, e) v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe
lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom
ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí
uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení
pracovného pomeru netrvá.
Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú
zamestnancovi a) z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2011/341/20111020>, b) z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť
pracovný pomer, ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej
dovolenke (§166 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/341/20111020>); ak je
daná zamestnankyni alebo zamestnancovi výpoveď z tohto dôvodu pred nástupom na materskú
dovolenku a rodičovskú dovolenku tak, že by výpovedná doba uplynula v čase tejto materskej
dovolenky a rodičovskej dovolenky, skončí sa výpovedná doba súčasne s materskou dovolenkou a
rodičovskou dovolenkou, c) pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods. 1 písm. e) <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/341/20111020>], ak nejde o zamestnankyňu alebo ak
nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo zamestnankyňu a zamestnanca na rodičovskej
dovolenke, d) ak z vlastnej viny stratil predpoklady na výkon dohodnutej práce podľa osobitného zákona.

19. Podľa ust. § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

20. Súd sa jednotlivo zaoberal všetkými dôvodmi neplatnosti výpovede namietanými žalobkyňou.

21. Ako prvý dôvod označila pri daní výpovede neboli splnené hmotnoprávne podmienky uvedené
v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, konkrétne nebola splnená podmienka nadbytočnosti
žalobkyne ako zamestnanca a ani podmienka príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne
ako zamestnanca u žalovaného v dôsledku organizačnej zmeny realizovanej žalovaným pod číslom
1/2017 zo dňa 27.01.2017. Žalovaný v predmetnej organizačnej zmene zo dňa 27.01.2017 pod číslom
1/2017 nerozhodol o tom, že je nadbytočným miesto žalobkyne a v dôsledku tejto organizačnej
zmeny nerozhodol o zrušení tohto miesta, pretože ho ako nadbytočné neoznačil priamo v predmetnom



rozhodnutí, ale až v ponuke práce a vo výpovedi, hoci tak mal urobiť vzhľadom na okolnosti danej veci
už priamo v tejto organizačnej zmene.

22. Súd mal z výpovede riaditeľky žalovaného J.. B. D., K..art, za preukázané, čo žalobkyňa žiadnym
spôsobom nerozporovala, že v septembri 2016 mala žalobkyňa 23 - hodinový pracovný úväzok, od
06.10.2016 sa jej odhlásili 2 žiačky, preto jej bol upravený pracovný úväzok dohodou na 21 hodín,
následne sa jej dňa 24.10.2016 odhlásila žiačka C., vtedy jej bola navrhnutá dohoda na 19,5 hodín,
s čím nesúhlasila. Dňa 04.11.2006 bol od iného kolegu k žalobkyni preradený dospelý študent pán
J., ktorý sa od žalobkyne odhlásil dňa 27.01.2017. Na všetky tieto zmeny počtu žiakov reflektovala
organizačná zmena žalovaného. Preto keď žalobkyňa ďalej namietala absenciu perfektnej organizačnej
zmeny, ktorá by de iure konštatovala alebo v ktorej by bolo priamo rozhodnuté o nadbytočnosti
pracovného miesto miesta žalobkyne u žalovaného v dôsledku organizačnej zmeny, súd ju vyhodnotil
ako nedôvodnú, keď mal v konaní preukázané, že žalovaný pristúpil k organizačnej zmene realizovanej
žalovaným pod číslom 1/2017 zo dňa 27.01.2017 dôvodu zabezpečenia ekonomického chodu školy.
Predmetná organizačná zmena bola žalovaným realizovaná za účelom zníženia mzdových nákladov
zamestnávateľa pri zachovaní súčasného rozsahu a kvality poskytovanej výučby tak, že sa zrušilo
jedno miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku 100 %, t. j. 23 hodín vyučovacej
povinnosti týždenne a vytvorilo sa jedno miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku
v rozsahu 84,78 %, t. j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne. Vzhľadom na zloženie žiakov
(študentov) absolvujúcich výučbu a ich študijné zameranie sa malo dané rozhodnutie realizovať vo
vzťahu k učiteľovi hudobného odboru klavír, s účinnosťou ku dňu 01.02.2017. Na prijatie rozhodnutia
o organizačnej zmene existovali objektívne dôvody spočívajúce v poklese počtu žiakov u žalovaného,
konkrétne tých, ktorí sa odhlásili od žalobkyne. Túto skutočnosť nemohol žalovaný žiadnym spôsobom
ovplyvniť, a bolo nevyhnutné túto situáciu riešiť organizačnou zmenou z dôvodu prevencie zbytočného
čerpania mzdových prostriedkov a za účelom zvýšenia efektívnosti práce zodpovedajúcej aktuálnym
potrebám žiakov školy.

23. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému výberovému konaniu na funkciu korepetítora, žalovaný v
konaní preukázal, že oznámenie o výberovom konaní bolo datované dňa 21.11.2016, viac než 2 mesiace
pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene týkajúcej sa žalobkyne. Nešlo o totožnú pozíciu na
akej pracovala žalobkyňa, keď žalobkyňa pôsobila na pracovnom mieste: učiteľ hudobného odboru -
hra na klavír, a napokon žalovaný v konaní relevantne preukázal, že sa rozhodol funkciu korepetítor
neobsadiť, vychádza to jednak z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene číslo 2/2017 zo dňa
27.01.2017, ako aj z predloženej dohody o brigádnickej práci uzavretej s p. C.. Každopádne sa pracovný
úväzok korepetítora uzavrel na dohodu vo výške 11,5 hodín týždenne, od 18.09.2017, až 7 mesiacov
po uplatnení výpovede voči žalobkyni a nešlo o pracovný úväzok na 100 %.

24. Námietka žalobkyne, že žalovaný si za nadbytočné miesto v dôsledku organizačnej zmeny vybral
jej pracovné miesto a nie miesta ostatných zamestnancov žalovaného, podľa žalobkyne usvedčuje
žalovaného z antidiskriminačného prístupu. Ani v tomto nemožno so žalobkyňou súhlasiť, keď je výlučne
v kompetencii zamestnávateľa ako žalovaného, a ani súd nemôže prehodnocovať spôsob a dôvody
výberu nadbytočného zamestnanca, koho zo zamestnancov na tej istej pracovnej pozícii si vyberie
ako nadbytočného. Opačný prístup by úplne zamedzil zamestnávateľovi využiť organizačnú zmenu na
zefektívnenie práce a zasahoval by neprípustným spôsobom do organizácie práce.

25. Ďalší dôvod namietaný žalobkyňou bol ten, že si žalovaný voči nej riadne nesplnil ponukovú
povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka
práce, keď zákon hovorí o ponuke inej práce vhodnej pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ dáva
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a nie o ponuke tej istej práce. Ani tento dôvod namietaný žalobkyňou
súd nepovažuje za namietaný správne. Priamo z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
týkajúcej sa ponukovej povinnosti vyplýva, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu
doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj
keď zamestnanec doteraz pracoval na týždenný pracovný čas. Preto ak jej žalovaný ponúkol prácu na
pracovnej pozícii učiteľ hudobného odboru - hra na klavír v rozsahu kratšieho pracovného času 19,5
hodín týždenne, zohľadňujúc tak aktuálny stav počtu žiakov pripadajúcich na žalobkyňu, splnil si voči
žalobkyni riadne svoju zákonnú ponukovú povinnosť.



26. Ďalší z dôvodov namietaných žalobkyňou spočívajúci v tom, že žalovaný voči žalobkyni pri podaní
výpovede porušil zákonný zákaz uvedený v ustanovení § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keď nešlo o
zrušenie pracovného miesta pre nadbytočnosť, lebo pracovné miesto ponúkané žalovaným žalobkyni
v ponuke práce bolo v čase dania výpovede, ako aj v čase ponuky práce stále obsadené žalobkyňou,
a teda nebolo voľné. V tejto súvislosti treba uviesť, že táto konštrukcia žalobkyne nemá skutkovú ani
zákonnú oporu. Žalobca organizačnou zmenou č. 1/2017 zo dňa 27.01.2017 zrušil jedno miesto učiteľa
hudobného odboru pri výške pracovného úväzku v 100 % - 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne
a uviedol, že toto rozhodnutie sa bude realizovať vo vzťahu k učiteľovi podobného odboru klavír. Bolo
výlučne v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu učiteľovi zo
svojich zamestnancov, ktorí boli v rovnakom čase na pracovnej pozícii učiteľ hudobného odboru hry na
klavír, sa bude toto opatrenie vykonávať. Zákonník práce za ponuku práce považuje aj pracovné miesto
s tou istou pracovnou náplňou, hoci na kratší pracovný čas a túto pracovnú ponuku si žalovaný voči
žalobkyni splnil.

27. S dôvodom uvedeným pod č. 27 odôvodnenia toho rozsudku úzko súvisí aj ďalší dôvod neplatnosti
výpovede namietaný žalobkyňou, a to, že žalovaný mal najprv voliť inštitút uvedený v ustanovení § 54
Zákonníka práce a navrhnúť žalobkyni dohodu o zmene pracovnej zmluvy, čo podľa žalobkyne v rozpore
so zákonom žalovaný nespravil. Podľa ust. § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy
možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ
je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V rozpore s tvrdením žalobkyne je skutočnosť,
že žalovaný sa opakovane pokúšal dohodnúť sa so žalobkyňou na zmenených podmienkach pracovnej
zmluvy týkajúcej sa zmeny pracovného času z 23 hod. na 19,5 hod. pracovného úväzku týždenne,
ale žalobkyňa takúto zmenu odmietla. Okrem toho zákon pri platnom daní výpovede nepredpokladá
takéto predbežné prerokovanie podľa ust. § 54 Zákonníka práce a ani žiadnym spôsobom tento
postup nevyužitia pokusu dohody neovplyvňuje platnosť výpovede. V danom prípade však treba uznať
žalovanému, že aj keď to zákon nevyžaduje, pred daním výpovede sa opakovane pokúšal dohodnúť
sa so žalobkyňou na zmenených pracovných podmienkach týkajúcich sa úpravy pracovného času, čo
riadne preukázal.

28. Žalobkyňa namietala, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že žalovaný nikdy skutočne nevysvetlil
žalobkyni podstatu organizačnej zmeny číslo 1/2017 zo dňa 27.01.2017 a iba jej dal na podpis
ponuku práce a následne výpoveď, obe naraz. V tejto súvislosti súd uvádza, že žiadne ustanovenie
Zákonníka práce neukladá žalovanému povinnosť vysvetľovať nadbytočnému zamestnancovi podstatu
organizačnej zmeny a ani žiadnym spôsobom nešpecifikuje spôsob takéhoto vysvetlenia. Takýto
postup vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.02.2005, spisová značka
21Cdo 1874/2004, že zamestnanec, ktorého sa týka rozhodnutie o organizačnej zmene, musí byť s
organizačnou zmenou oboznámený, postačí však, ak sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru.
Žalovaný aj zápisom zo stretnutia so žalobkyňou za účelom ponuky práce a následnom daní výpovede
písomne preukázal, že žalobkyňu oboznámil s predmetným rozhodnutím o organizačnej zmene, vysvetlil
jej všetky právne dôsledky v prípade odmietnutia ponuky práce spojenej s touto organizačnou zmenou, a
výpoveď jej dal až nakoniec po odmietnutí ponuky pracovať na kratší pracovný čas. Jeho postup možno
hodnotiť ako zákonný a zodpovedajúci riadnemu postupu pri vykonávaní úkonov zamestnávateľa pri
výpovedi z pracovného pomeru.

29. Za nepreukázanú možno hodnotiť aj ďalšiu námietku žalobkyne o nesplnení povinnosti prerokovať
výpoveď so zástupcami zamestnancov, keď žalovaný ako zamestnávateľ si túto svoju povinnosť
zakotvenú v ustanovení § 74 Zákonníka práce riadne splnil predložením listiny Prerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancov zo dňa 31.01.2017.

30. Ako posledný dôvod neplatnosti výpovede žalobkyne uvádza rozpor konanie žalovaného s dobrými
mravmi, keď jeho postup považuje za šikanózny výkon práv, čo má za následok neplatnosť tohto
právneho úkonu. Súd preskúmaním všetkých postupov zamestnávateľ pri daní výpovede žalobkyni ako
svojmu zamestnancovi dospel k záveru, že jeho postup bol zákonný, mal skutkovú oporu v predložených
dôkazoch, a samotný prirodzene negatívny pocit žalobkyne ako zamestnanca, ktorého sa výpoveď
týkala, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu a ani postup zamestnávateľa bez ďalšieho nemení na
šikanózny výkon práv.



31. Záverom možno konštatovať, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 31.01.2017, doručená
žalobkyni 31.01.2017, je platná, bola žalovaným realizovaná zákonným spôsobom, ktorému súd po
preskúmaní nemá čo vytknúť, a preto súd žalobu o jej neplatnosť a náhradu mzdy vyplývajúcu z
neplatného skočenia pracovného pomeru zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.