Základná umelecká škola, Záhorácka 1918, Malacky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/8/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317208632
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1317208632.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: C.. P. E., L.. XX.XX.XXXX,
J. G.. I. XXXX/XX, C., v konaní zastúpená: URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská
Huta 77, Košice - okolie, adresa na doručovanie: Račianska 69/B, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti
žalovanému: Základná umelecká škola v Malackách, so sídlom: Záhorácka 1918, Malacky, IČO: 360
63 967, v konaní zastúpený Advokátska kancelária: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so
sídlom: Prievozská 4/B, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o náhradu
mzdy s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.
17Cpr/11/2017-229 zo dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 63 ods. 1 písm. b/, § 64 Zákonníka
práce a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2017 domáhala,
aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že skončenie pracovného pomeru žalobkyni výpoveďou
žalovaného zo dňa 31.01.2017, doručenou žalobkyni dňa 31.01.2017, je neplatné a pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného trvá. V prípade právoplatnosti medzitýmneho rozsudku navrhla, aby súd vyhlásil
konečný rozsudok, ktorým by bol žalovaný povinný zaplatiť náhradu mzdy vo výške priemerného
mesačného zárobku žalobkyne v sume 1.063,- Eur mesačne titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru žalobkyne výpoveďou žalovaného zo dňa 31.01.2017 doručenej jej 31.01.2017 za obdobie od
01.05.2017 vrátane až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci, najviac však sumu 38.268 ,-
Eur za čas 36 mesiacov počnúc mesiacom máj 2017, ako aj úroky z omeškania vyčíslené v písomnom
vyhotovení žaloby.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: Výpoveď
zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.01.2017, list žalovaného
zo dňa 31.01.2017 označený ako ponuka práce v spojitosti s rozhodnutím o organizačnej zmene,
oznámenie žalobkyne dané prostredníctvom jej právneho zástupcu zamestnávateľovi zo dňa 03.02.2017
- oznámenie I, oznámenie zamestnanca dané zamestnávateľovi zo dňa 06.02.2017 - oznámenie II,
notárska zápisnica zo dňa 03.02.2017, oznam žalovaného zverejnený dňa webovej stránke žalovaného
zo dňa 17.02.2017 o voľnom pracovnom mieste u žalovaného na pozíciu korepetítor - Oznam



žalovaného o voľnom mieste I, oznam žalovaného zo dňa 15.02.2017 - Oznam žalovaného o voľnom
mieste II, oznámenie zamestnanca dané prostredníctvom právneho zástupcu zamestnávateľovi zo dňa
01.05.2017 spolu s kópiou e-mailu o jeho odoslaní - oznámenie III, kópie výplatných pások žalovanej
za mesiace júl, august, september, október, november a december 2017, vypočul strany sporu, a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

4. Žalobkyňa sa vo svojej výpovedi v celom rozsahu pridžiavala písomného obsahu svojej žaloby.
Doplnila, že od podania žaloby sa zmenila skutočnosť, že je od 01.09.2017 zamestnaná na Základnej
umeleckej škole v Stupave, na plný úväzok vyučuje klavír a hudobnú teóriu. U žalovaného bola
zamestnaná od 05.09.2010, situácia zostrila po nástupe novej riaditeľky, jej bývalej kolegyne B. D., z
ktorej sa po nástupe do funkcie stal úplne iný človek. Už koncom septembra 2015 ju začala upozorňovať
na sťažnosti rodičov, že jej vraj deti nerozumejú, čím upozorňovala na jej ruskú národnosť a ukázala jej
aj sťažnosť jednej mamičky, ktorej sa nepáčilo vyučovanie aj ruských pesničiek. Postupne nadobudla
žalobkyňa dojem, že jej pracovný pomer smeruje k výpovedi. Napríklad dostala ústne pokarhanie za to,
že nezrušila na pokyn zástupkyne riaditeľky vyučovanie a nezúčastnila sa oslavy bývalej kolegyne, v
tejto súvislosti bola označená za nekolegiálnu. Prvú písomnú výtku dostala dňa 06.06.2016 kvôli tomu,
že svoj príchod v práci neoznačila čipovou kartou 15 minút pred začiatkom vyučovania, ale len asi 8
minút, keď sa zarozprávala pred svojou triedou s prichádzajúcimi rodičmi a deťmi. V rovnakom čase boli
písomne upozornení na predmetný nedostatok traja zamestnanci, spolu s jedným z kolegov vyhľadali v
danej záležitosti pomoc mediátora a istý čas sa aj zdalo, že situácia smeruje k vyriešeniu, ale nakoniec sa
to skončilo neúspechom. V zápisnici zo dňa 06.06.2016 jej bolo ako nedostatok vytknuté, že do triednych
kníh popri evidencii prítomnosti žiakov zapisuje aj známky a bolo jej nariadené riaditeľkou, aby prepísala
14 triednych kníh osobitne prítomnosť žiakov a ich známky, čo aj urobila. Od 31.08. do 10.11.2016 jej
bol 6 - krát znížený plat. Dokonca jej boli skrátené odpracované roky, odňaté aprobačné predmety, kedy
klesla z 11. do 9. platovej triedy, istý čas vyučovala len klavír akoby mala len stredoškolské vzdelanie.
Zo strany vedenia školy jej neboli dovolené niektoré aktivity s deťmi, napríklad koncert v Bratislave,
tematický koncert ku dňu narodenia Mozarta, hoci to bol koncert kostýmoch, na ktorý sa deti veľmi
tešili, nakoniec tento koncert usporiadala u seba doma v obývačke 27.01.2017 a už 31.01.2017 dostala
výpoveď. Koncom januára 2017 boli individuálne oslovení s tým, či súhlasia, aby bol ich 100 % pracovný
úväzok skrátený, nikto z kolegov s týmto nesúhlasil a žalobkyňa po tomto nesúhlase dostala výpoveď z
organizačných dôvodov, že sa jej miesto ruší. Zdôraznila, že v rovnakom čase bola zo strany žalovaného
ponuka práce na miesto korepetítor a učiteľ klavíra na plný úväzok.

5. Z výpovede riaditeľky žalovaného J.. B. D., K..S., súd zistil, že vo funkcii riaditeľky školy pôsobila od
01.07.2015, predtým v tej istej škole pracovala ako učiteľka. So žalobkyňou mali kolegiálny vzťah. V
septembri 2016 mala žalobkyňa 23 hodinový pracovný úväzok, od 06.10.2016 a sa jej odhlásili 2 žiačky,
preto je upravila pracovný úväzok dohodou na 21 hodín. Dňa 24.10.2016 sa žalobkyni odhlásila žiačka C.
a vtedy jej navrhla dohodu na 19,5 hodín, s čím nesúhlasila. Dňa 04.11.2016 došlo k ďalšej zmene, kedy
bol od iného kolegov k žalobkyni preložený dospelý študent pán J., ktorý sa od žalobkyne odhlásil dňa
27.01.2017. Zdôraznila, že celý čas od októbra 2016 apríla 2017, spolu 7 mesiacov, zaplatili žalobkyni do
plného pracovného úväzku spolu navyše 89,5 hodiny, ktoré neodučila. V rámci existencie umeleckých
škôl je daný postup úplne normálnou záležitosťou, pretože žiaci sa zapisujú a prijímajú v máji, výučba
začína v septembri a stáva sa to aj iným kolegom, že sa im z rôznych príčin žiaci odhlasujú, preto nastane
ad hoc potreba meniť dohodou ich pracovné úväzky. Ak by bola žalobkyňa s touto dohodou súhlasila, keď
nešlo o žiadne drastické zníženie pracovného úväzku, pracovala by v organizácii žalovaného doteraz.
K tomuto postupu žalovaného voči žalobkyni viedli žalovaného objektívne okolnosti, nebolo v tom nič
osobné, pretože riaditeľka je ako štatutárny zástupca zodpovedný za hospodárenie žalovaného.

6. Z výpovede zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 31.01.2017 vyplýva,
že zamestnávateľ dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy v znení zmien a dodatkov uzavretej medzi ňou a zamestnávateľom dňa 30.08.2011 v zmysle
ustanovení § 63 ods. 1 písmena b) Zákonníka práce, dôvodiac tým, že a) rozhodnutím o organizačnej
zmene číslo 1/2017 zo dňa 27.01.2017, prerokovanej so zástupcami zamestnancov, rozhodol, že
sa účelom zníženia mzdových nákladov zamestnávateľa pri zachovaní súčasného rozsahu a kvality
poskytovanej výučby zrušilo jedno miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku
100%, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne a vytvorilo sa jedno miesto učiteľa hudobného
odboru pri výške pracovného úväzku v rozsahu 84,78 %, t. j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne.
Vzhľadom na zloženie žiakov (študentov) absolvujúcich výučbu a ich študijné zameranie sa malo dané



rozhodnutie realizovať vo vzťahu k učiteľovi hudobného odboru klavír, s účinnosťou ku dňu 01.02.2017.
Z dôvodu, že ponuka pracovať na kratší pracovný čas bola zo strany žalobkyne odmietnutá, stala
sa žalobkyňa pre zamestnávateľa nadbytočným zamestnancom, pričom odmietla možnosť byť ďalej
zamestnávaná na kratší pracovný čas, preto jej zamestnávateľ dal výpoveď a uviedol, že jej pracovný
pomer zaniká uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.04.2017. Žalobkyňa na listinu výpovede napísala,
že v celom rozsahu nesúhlasí.

7. Dňa 31.01.2017 bola žalobkyni navrhnutá Ponuka práce v spojení s organizačnou zmenou číslo
1/2017 zo dňa 27.01.2017, ktorej obsahom bolo zrušenie miesta učiteľa hudobného odboru pri
výške/trvaní pracovného úväzku 100 %, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne a zároveň
vytvorenie jedného miesta učiteľa hudobného odboru pri výške/trvaní pracovného úväzku 84,78 %, t.
j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne, zamestnávateľ ponúkol žalobkyni druh práce - pracovnú
pozíciu učiteľ hudobného odboru (klavír), na dobu neurčitú, po výške trvania úväzku 84,78 %, t. j.
19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne, s platovými podmienkami podľa zákona číslo 553/2003
Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
doplnení niektorých zákonov, s miestom výkonu práce Základná umelecká škola v Malackách, s
dátumom účinnosti zmeny do 01.02.2017 a so základným opisom pracovnej činnosti, výučba žiakov
hudobného odboru v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s učebnými plánmi a
osnovami, organizovanie/účasť na vystúpeniach žiakov, pričom táto ponuka práce nemení obsahové
vymedzenie pracovnej činnosti vykonávanej na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu so
zamestnávateľom. Zároveň ponuka obsahovala upozornenie, že v prípade neprijatia navrhnutej zmeny
obsahu pracovnej zmluvy môže mať táto skutočnosť za následok vytvorenie predpokladu výpovedného
dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť zamestnanca.

8. Listom zo dňa 06.01.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď zo dňa 31.01.2017 považuje
za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával a vyplácal jej mzdu.

9. Žalobkyňa predložila súdu oznam z webovej stránky Základnej umeleckej školy v Malackách -
žalovaného, že riaditeľka žalovaného vyhlasuje voľné pracovné miesto na pozíciu korepetítor literárno -
dramatického a tanečného odboru na školský rok 2016/2017 na plný pracovný úväzok s predpokladaným
dňom nástupu do práce 09.01.2017. Ďalej bola predložená informácie z webovej stránky školy
žalovaného, že riaditeľka základnej ľudskej školy Malackách vyhlasuje voľné pracovné miesta na pozíciu
učiteľ/učiteľka hudobného odboru hra na klavír, školský rok 2016/2017, na znížený pracovný úväzok na
dobu určitú omámenie určitú s nástupom od 01.05.2017.

10. Žalovaný predložením Dohody o brigádnickej práci študentov s pánom O. C. preukazoval
skutočnosť, že tento zamestnanec začal svoju prácu pre žalovaného vykonávať až dňa 18.09.2017 na
pozícii korepetítor, toto pracovné miesto preukázateľne nebolo obsadzované v čase dania výpovede
žalobkyni, s čím súvisí aj organizačná zmena číslo 2/2017.

11. Z organizačnej zmeny číslo 2/2017 zo dňa 27.01.2017 vyplýva, že sa s okamžitou s účinnosťou
zrušuje miesto korepetítor literárno - dramatického tanečného odboru pri výške/trvaní pracovného
úväzku 100%, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne.

12. Žalobca dňa 31.01.2017 prerokoval výpoveď žalobkyne so zástupcami zamestnancov, dôvodiac
tým, že na základe organizačnej zmeny číslo 1/2017 zo dňa 27.01.2017, obsahom bolo zrušenie
pracovného miesta: korepetítor literárno - dramatického tanečného odboru pri výške/trvaní pracovného
úväzku 100%, t. j. 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne a zároveň sa vytvára jedno miesto učiteľa
hudobného odboru pri výške/trvaní pracovného úväzku 84,78 , t. j. 19,5 hodiny pri vyučovacej povinnosti
týždenne.

13. Z obsahu stretnutia za účelom oboznámenia žalobkyne s ponukou práce v spojitosti s rozhodnutím
o organizačnej zmene zo dňa 31.01.2017, na ktorom boli prítomné riaditeľka žalovaného J.. B. D., K..S.,,
ekonómka školy a zástupkyňa zamestnancov X. G., mzdová účtovníčka W. G.T. a žalobkyňa, súd
zistil, že po oboznámení s obsahom organizačnej zmeny číslo 1/2017 a vysvetlení právnych dôsledkov
vyplývajúcich z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s účinnosťou od 01.02.2017,
žalobkyňa odmietla podpísať ponúknuté miesto so zníženým úväzkom bez porady so svojím právnikom,
ktorému počas tohto stretnutia zatelefonovala, oboznámila ho s ponukou a dala na hlasný odposluch,



tento uviedol, že dá riaditeľku na súd za diskrimináciu a bude sa obhajovať ona, nie žalobkyňa. Riaditeľka
školy dala žalobkyni na podpis 2 rovnopisy o ponuke práce v spojitosti s rozhodnutím o organizačnej
zmene, ktorú žalobkyňa podpísala s vyjadrením, že s celým obsahom nesúhlasí.

14. Súd sa jednotlivo zaoberal všetkými dôvodmi neplatnosti výpovede namietanými žalobkyňou.

15. Ako prvý dôvod označila pri daní výpovede neboli splnené hmotnoprávne podmienky uvedené
v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, konkrétne nebola splnená podmienka nadbytočnosti
žalobkyne ako zamestnanca a ani podmienka príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobkyne
ako zamestnanca u žalovaného v dôsledku organizačnej zmeny realizovanej žalovaným pod číslom
1/2017 zo dňa 27.01.2017. Žalovaný v predmetnej organizačnej zmene zo dňa 27.01.2017 pod číslom
1/2017 nerozhodol o tom, že je nadbytočným miesto žalobkyne a v dôsledku tejto organizačnej
zmeny nerozhodol o zrušení tohto miesta, pretože ho ako nadbytočné neoznačil priamo v predmetnom
rozhodnutí, ale až v ponuke práce a vo výpovedi, hoci tak mal urobiť vzhľadom na okolnosti danej veci
už priamo v tejto organizačnej zmene.

16. Súd mal z výpovede riaditeľky žalovaného J.. B. D., K..S., za preukázané, čo žalobkyňa žiadnym
spôsobom nerozporovala, že v septembri 2016 mala žalobkyňa 23 - hodinový pracovný úväzok, od
06.10.2016 sa jej odhlásili 2 žiačky, preto jej bol upravený pracovný úväzok dohodou na 21 hodín,
následne sa jej dňa 24.10.2016 odhlásila žiačka C., vtedy jej bola navrhnutá dohoda na 19,5 hodín,
s čím nesúhlasila. Dňa 04.11.2006 bol od iného kolegu k žalobkyni preradený dospelý študent pán
J., ktorý sa od žalobkyne odhlásil dňa 27.01.2017. Na všetky tieto zmeny počtu žiakov reflektovala
organizačná zmena žalovaného. Preto keď žalobkyňa ďalej namietala absenciu perfektnej organizačnej
zmeny, ktorá by de iure konštatovala alebo v ktorej by bolo priamo rozhodnuté o nadbytočnosti
pracovného miesto miesta žalobkyne u žalovaného v dôsledku organizačnej zmeny, súd ju vyhodnotil
ako nedôvodnú, keď mal v konaní preukázané, že žalovaný pristúpil k organizačnej zmene realizovanej
žalovaným pod číslom 1/2017 zo dňa 27.01.2017 dôvodu zabezpečenia ekonomického chodu školy.
Predmetná organizačná zmena bola žalovaným realizovaná za účelom zníženia mzdových nákladov
zamestnávateľa pri zachovaní súčasného rozsahu a kvality poskytovanej výučby tak, že sa zrušilo
jedno miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku 100 %, t. j. 23 hodín vyučovacej
povinnosti týždenne a vytvorilo sa jedno miesto učiteľa hudobného odboru pri výške pracovného úväzku
v rozsahu 84,78 %, t. j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne. Vzhľadom na zloženie žiakov
(študentov) absolvujúcich výučbu a ich študijné zameranie sa malo dané rozhodnutie realizovať vo
vzťahu k učiteľovi hudobného odboru klavír, s účinnosťou ku dňu 01.02.2017. Na prijatie rozhodnutia
o organizačnej zmene existovali objektívne dôvody spočívajúce v poklese počtu žiakov u žalovaného,
konkrétne tých, ktorí sa odhlásili od žalobkyne. Túto skutočnosť nemohol žalovaný žiadnym spôsobom
ovplyvniť, a bolo nevyhnutné túto situáciu riešiť organizačnou zmenou z dôvodu prevencie zbytočného
čerpania mzdových prostriedkov a za účelom zvýšenia efektívnosti práce zodpovedajúcej aktuálnym
potrebám žiakov školy.

17. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému výberovému konaniu na funkciu korepetítora, žalovaný v
konaní preukázal, že oznámenie o výberovom konaní bolo datované dňa 21.11.2016, viac než 2 mesiace
pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene týkajúcej sa žalobkyne. Nešlo o totožnú pozíciu na
akej pracovala žalobkyňa, keď žalobkyňa pôsobila na pracovnom mieste: učiteľ hudobného odboru -
hra na klavír, a napokon žalovaný v konaní relevantne preukázal, že sa rozhodol funkciu korepetítor
neobsadiť, vychádza to jednak z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene číslo 2/2017 zo
dňa 27.01.2017, ako aj z predloženej dohody o brigádnickej práci uzavretej s G.. C.. Každopádne sa
pracovný úväzok korepetítora uzavrel na dohodu vo výške 11,5 hodín týždenne, od 18.09.2017, až 7
mesiacov po uplatnení výpovede voči žalobkyni a nešlo o pracovný úväzok na 100 %.

18. Námietka žalobkyne, že žalovaný si za nadbytočné miesto v dôsledku organizačnej zmeny vybral
jej pracovné miesto a nie miesta ostatných zamestnancov žalovaného, podľa žalobkyne usvedčuje
žalovaného z antidiskriminačného prístupu. Ani v tomto nemožno so žalobkyňou súhlasiť, keď je výlučne
v kompetencii zamestnávateľa ako žalovaného, a ani súd nemôže prehodnocovať spôsob a dôvody
výberu nadbytočného zamestnanca, koho zo zamestnancov na tej istej pracovnej pozícii si vyberie
ako nadbytočného. Opačný prístup by úplne zamedzil zamestnávateľovi využiť organizačnú zmenu na
zefektívnenie práce a zasahoval by neprípustným spôsobom do organizácie práce.



19. Ďalší dôvod namietaný žalobkyňou bol ten, že si žalovaný voči nej riadne nesplnil ponukovú
povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka
práce, keď zákon hovorí o ponuke inej práce vhodnej pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ dáva
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a nie o ponuke tej istej práce. Ani tento dôvod namietaný žalobkyňou
súd nepovažuje za namietaný správne. Priamo z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
týkajúcej sa ponukovej povinnosti vyplýva, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu
doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj
keď zamestnanec doteraz pracoval na týždenný pracovný čas. Preto ak jej žalovaný ponúkol prácu na
pracovnej pozícii učiteľ hudobného odboru - hra na klavír v rozsahu kratšieho pracovného času 19,5
hodín týždenne, zohľadňujúc tak aktuálny stav počtu žiakov pripadajúcich na žalobkyňu, splnil si voči
žalobkyni riadne svoju zákonnú ponukovú povinnosť.

20. Ďalší z dôvodov namietaných žalobkyňou spočívajúci v tom, že žalovaný voči žalobkyni pri podaní
výpovede porušil zákonný zákaz uvedený v ustanovení § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keď nešlo o
zrušenie pracovného miesta pre nadbytočnosť, lebo pracovné miesto ponúkané žalovaným žalobkyni
v ponuke práce bolo v čase dania výpovede, ako aj v čase ponuky práce stále obsadené žalobkyňou,
a teda nebolo voľné. V tejto súvislosti treba uviesť, že táto konštrukcia žalobkyne nemá skutkovú ani
zákonnú oporu. Žalobca organizačnou zmenou č. 1/2017 zo dňa 27.01.2017 zrušil jedno miesto učiteľa
hudobného odboru pri výške pracovného úväzku v 100 % - 23 hodín vyučovacej povinnosti týždenne
a uviedol, že toto rozhodnutie sa bude realizovať vo vzťahu k učiteľovi podobného odboru klavír. Bolo
výlučne v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu učiteľovi zo
svojich zamestnancov, ktorí boli v rovnakom čase na pracovnej pozícii učiteľ hudobného odboru hry na
klavír, sa bude toto opatrenie vykonávať. Zákonník práce za ponuku práce považuje aj pracovné miesto
s tou istou pracovnou náplňou, hoci na kratší pracovný čas a túto pracovnú ponuku si žalovaný voči
žalobkyni splnil.

21. S dôvodom uvedeným pod č. 27 odôvodnenia toho rozsudku úzko súvisí aj ďalší dôvod neplatnosti
výpovede namietaný žalobkyňou, a to, že žalovaný mal najprv voliť inštitút uvedený v ustanovení § 54
Zákonníka práce a navrhnúť žalobkyni dohodu o zmene pracovnej zmluvy, čo podľa žalobkyne v rozpore
so zákonom žalovaný nespravil. Podľa ust. § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy
možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ
je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V rozpore s tvrdením žalobkyne je skutočnosť,
že žalovaný sa opakovane pokúšal dohodnúť sa so žalobkyňou na zmenených podmienkach pracovnej
zmluvy týkajúcej sa zmeny pracovného času z 23 hod. na 19,5 hod. pracovného úväzku týždenne,
ale žalobkyňa takúto zmenu odmietla. Okrem toho zákon pri platnom daní výpovede nepredpokladá
takéto predbežné prerokovanie podľa ust. § 54 Zákonníka práce a ani žiadnym spôsobom tento
postup nevyužitia pokusu dohody neovplyvňuje platnosť výpovede. V danom prípade však treba uznať
žalovanému, že aj keď to zákon nevyžaduje, pred daním výpovede sa opakovane pokúšal dohodnúť
sa so žalobkyňou na zmenených pracovných podmienkach týkajúcich sa úpravy pracovného času, čo
riadne preukázal.

22. Žalobkyňa namietala, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že žalovaný nikdy skutočne nevysvetlil
žalobkyni podstatu organizačnej zmeny číslo 1/2017 zo dňa 27.01.2017 a iba jej dal na podpis
ponuku práce a následne výpoveď, obe naraz. V tejto súvislosti súd uvádza, že žiadne ustanovenie
Zákonníka práce neukladá žalovanému povinnosť vysvetľovať nadbytočnému zamestnancovi podstatu
organizačnej zmeny a ani žiadnym spôsobom nešpecifikuje spôsob takéhoto vysvetlenia. Takýto
postup vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.02.2005, spisová značka
21Cdo 1874/2004, že zamestnanec, ktorého sa týka rozhodnutie o organizačnej zmene, musí byť s
organizačnou zmenou oboznámený, postačí však, ak sa tak stane až vo výpovedi z pracovného pomeru.
Žalovaný aj zápisom zo stretnutia so žalobkyňou za účelom ponuky práce a následnom daní výpovede
písomne preukázal, že žalobkyňu oboznámil s predmetným rozhodnutím o organizačnej zmene, vysvetlil
jej všetky právne dôsledky v prípade odmietnutia ponuky práce spojenej s touto organizačnou zmenou, a
výpoveď jej dal až nakoniec po odmietnutí ponuky pracovať na kratší pracovný čas. Jeho postup možno
hodnotiť ako zákonný a zodpovedajúci riadnemu postupu pri vykonávaní úkonov zamestnávateľa pri
výpovedi z pracovného pomeru.

23. Za nepreukázanú možno hodnotiť aj ďalšiu námietku žalobkyne o nesplnení povinnosti prerokovať
výpoveď so zástupcami zamestnancov, keď žalovaný ako zamestnávateľ si túto svoju povinnosť



zakotvenú v ustanovení § 74 Zákonníka práce riadne splnil predložením listiny Prerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancov zo dňa 31.01.2017.

24. Ako posledný dôvod neplatnosti výpovede žalobkyne uvádza rozpor konanie žalovaného s dobrými
mravmi, keď jeho postup považuje za šikanózny výkon práv, čo má za následok neplatnosť tohto
právneho úkonu. Súd preskúmaním všetkých postupov zamestnávateľ pri daní výpovede žalobkyni ako
svojmu zamestnancovi dospel k záveru, že jeho postup bol zákonný, mal skutkovú oporu v predložených
dôkazoch, a samotný prirodzene negatívny pocit žalobkyne ako zamestnanca, ktorého sa výpoveď
týkala, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu a ani postup zamestnávateľa bez ďalšieho nemení na
šikanózny výkon práv.

25. Záverom možno konštatovať, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným dňa 31.01.2017, doručená
žalobkyni 31.01.2017, je platná, bola žalovaným realizovaná zákonným spôsobom, ktorému súd po
preskúmaní nemá čo vytknúť, a preto súd žalobu o jej neplatnosť a náhradu mzdy vyplývajúcu z
neplatného skočenia pracovného pomeru zamietol.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

27. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jej žalobe vyhovel, resp. zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. h/, d/
a e/ C.s.p. Žalobkyňa v celom rozsahu zotrváva na svojom názore a to, že v danom prípade neboli
splnené všetky hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle kogentných ustanovení Zákonníka práce.
Organizačnú zmenu považuje za účelovú s jasným cieľom „zbaviť sa“ žalobkyne ako zamestnanca.
Odvolateľka má za to, že žalovaný nesplnil podmienku nadbytočnosti žalobkyne a zároveň nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobkyne ako zamestnanca v dôsledku organizačnej zmeny.
„Efektívnosť“ prijatej organizačnej zmeny spočívala v tom, že Základná umelecká škola v Malacká ch
zrušila 1 miesto učiteľa hudobného odboru v trvaní pracovného úväzku 100%, t.j. 23 hodín vyučovacej
povinnosti týždenne a zároveň vytvorila 1 miesto učiteľa hudobného odboru v trvaní pracovného úväzku
84,78 %, t.j. 19,5 hodín vyučovacej povinnosti týždenne. Už na prvý pohľad je tak zrejmé, že v danom
prípade nepochybne išlo výlučne o faktický úkon s cieľom splniť hmotnoprávny predpoklad pre právny
úkon tam, kde to právny predpis stanovuje. V žiadnom prípade však v danom prípade nemožno
tvrdiť, že bola prijatá s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, keďže žalovaná súčasne „vytvorila nové
pracovné miesto“ s totožnou pozíciou, s totožnou náplňou práce, pričom jediným rozdielom bolo trvanie
pracovného úväzku skráteného o 15,22 %. Žalobkyňa je presvedčená, že ak by organizačná zmena bola
skutočne pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností objektívna, absolútna a nespochybniteľná, žalovaná
by nepochybne nemohla súčasne utvoriť totožné pracovné miesto s „drobnou“ úpravou v podobe
skráteného pracovného úväzku o 15,22%. Žalobkyňa v tejto časti uvádza, čo rovnako konajúci súd nemal
na zreteli a to, že nestačí formálne zrušenie pracovného miesta, ale rozhodujúci je faktický stav veci.
Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku, sp. zn. 9CoPr/3/2014 zo dňa 06.06.2015.
Žalobkyňa taktiež poukazuje na nátlakové a diskriminačné konanie žalovanej, kedy dňa 31.01.2017 bola
žalobkyni zo strany žalovanej „navrhnutá“ Ponuka práce v spojení s organizačnou zmenou č. 1/2017 zo
dňa 27.01.2017, ktorej obsahom bolo zrušenie jej pracovného miesta. V tejto súvislosti sa konajúci súd
ani jednou vetou nevyjadril k neetickej ponuke žalovaného, ktorý „ponúkol“ v rámci ďalšieho formálneho
splnenia „ponukovej povinnosti“ prácu v spojitosti s rozhodnutím o organizačnej zmene s tým, že
ak žalobkyňa okamžite nepodpíše, resp. nepríjme ponúknutú ponuku, žalovaný okamžite rozviaže so
žalobkyňou pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, čo sa napokon aj stalo. Je nepochybné, že
žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného bola pod psychickým tlakom, keďže v priebehu niekoľkých
minút dostala najskôr „ponuku“ na iné miesto (ktoré po správnosti ani neexistovalo, čo detailne žalobkyňa
rozoberie nižšie v tomto Odvolaní) a následne, keďže okamžite ponuku neprijala dostala výpoveď.
Ďalším pochybením, ktoré žalobkyňa vyčíta súdu prvej inštancie je skutočnosť, že konajúci súd v
danom prípade s ohľadom na meritum sporu vôbec neskúmal tú skutočnosť, a tou je prideľovanie práce
počas výpovednej doby po zrušení pracovného miesta. Ak by zamestnávateľ (ako v tomto prípade
žalovaný) prideľoval zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy aj počas tej časti výpovednej doby,



ktorá plynie po termíne zrušenia pracovného miesta z dôvodu nadbytočnosti, nemôže byť zamestnanec
(žalobkyňa) od termínu zrušenia pracovnej pozície skutočne nadbytočný, čo nepochybne spochybňuje
zamestnávateľom uvádzaný výpovedný dôvod. Žalobkyňa taktiež namieta neprerokovanie výpovede
so zástupcami zamestnancov v zmysle § 7 4 Zákonníka práce. Okrem vyššie uvedeného žalobkyňa
má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
tvrdeniam, a de facto vec nesprávne právne posúdil, keďže na podklade argumentácie žalovaného a
na podklade predloženej Ponuky dospel k záveru, že žalovaný si voči žalobkyni údajne riadne splnil
svoju zákonnú ponukovú povinnosť. Žalobkyňa trvá na tom, že v danom prípade žalovaný neutvoril
žiadne nové pracovné miesto, ale len kozmeticky upravil pracovnú pozíciu žalobkyne a následne ho
označil ako novo utvorené pracovné miesto. Žalobkyňa upozorňuje na to, že žalovaný porušil svojím
konaním aj § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keďže skôr ako po dvoch mesiacoch znovu vytvoril zrušené
pracovné miesto a prijal naň iného zamestnanca. Žalobkyňa má za to, že konanie žalovanej a následne
výpoveď z dôvodu nadbytočnosti za daných okolností je súčasne i v rozpore s dobrými mravmi a súčasne
ide o porušenie zásady pracovného práva vyjadrenej v čl. II Zákonníka práce, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrý mi mravmi a
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu.
V danom prípade je žalobkyňa presvedčená, že žalovaná svojimi vopred premyslenými jednotlivými
krokmi, ktoré realizovala vo vzťahu k žalobkyni viackrát konala v priamom rozpore so zásadou explicitne
uvedenou v čl. II Zákonníka práce v spojení s § 39 Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 4 ZP a § 3 ods. 1 ZP
v nadväznosti na § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Z (ne)odôvodnenia súdu prvej inštancie je celkom zrejmé, že
konajúci súd nezisťoval a nezaoberal úvahami, či z hľadiska uplatneného výpovedného dôvodu právny
úkon (výpoveď) so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zodpovedá dobrým mravom.

28. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s napadnutým rozhodnutím sa plne
stotožňuje. Má za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so
všetkými podstatnými tvrdeniami žalobkyne, na ktorých žalobkyňa založila svoj záver o neplatnosti
výpovede, uviedol, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ako sa s týmito dôkazmi
vysporiadal, ktoré právne normy na danú vec aplikoval a k akému záveru vo vzťahu k jednotlivým
čiastkovým otázkam dospel. Žalovaný v konaní riadne preukázal existenciu objektívnych dôvodov, ktoré
žalovaného viedli k prijatiu rozhodnutia o organizačnej zmene, ktorého následkom bola nadbytočnosť
žalobkyne. Týmito dôvodmi bol pokles žiakov u žalovaného, v spojení s povinnosťou efektívneho
hospodárenia žalovaného ako rozpočtovej organizácie mesta Malacky s prostriedkami vyčlenenými pre
žalovaného z rozpočtu mesta Malacky. Súd prvej inštancie sa s otázkou nadbytočnosti žalobkyne riadne
vysporiadal. Žalobkyňa sa opakovane nesprávne domnieva, že každé pracovné miesto je vymedzené
len pracovnou náplňou. Pritom okrem pracovnej náplne je pracovné miesto charakterizované aj výškou
pracovného úväzku. Preto zrušené pracovné miesto na 100 %-ný úväzok, ktoré bolo pôvodne obsadené
žalobkyňou, a novovytvorené pracovné miesto na 84,78 %-ný úväzok, v žiadnom prípade nepredstavujú
totožné pracovné miesta, bez ohľadu na rovnakú pracovnú náplň. Zrušením pracovného miesta pre
nadbytočnosť je aj zrušenie plného pracovného úväzku a jeho nahradenie skráteným úväzkom, t. j.
zníženie tzv. prepočítaného stavu zamestnancov, v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2014, sp. zn. 21 Cdo 4442/2013. Žalobkyňa v priebehu celého
konania ničím nepodložila svoje tvrdenie, že pracovné miesto na plný úväzok a pracovné miesto s
rovnakou pracovnou náplňou na skrátený pracovný úväzok sú totožnými pracovnými miestami, najmä
nepoukázala na žiadnu judikatúru, ktorá by tvrdenie žalobkyne podporila.

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v celom rozsahu rozporuje argumentáciu
prezentovanú v predmetnom Vyjadrení žalovanej, pričom prezentované tvrdenia žalovanej považuje
žalobkyňa za absolútne vecne nesprávne, zmätočné a najmä v hrubom rozpore so skutočným
skutkovým stavom veci. Žalobkyňa na podklade doposiaľ predloženej argumentácie má za to, že
dostatočným spôsobom preukázala, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne,
ergo nezákonné a preto je v záujme rešpektovania základných právnych zásad ako aj platných a
účinných právnych predpisov potrebné vykonať nápravu a to spôsobom, ktorý žalobkyňa navrhla v
Odvolaní zo dňa 05.03.2019. Žalobkyňa po skutkovej, vecnej, ako aj právnej stránke odkazuje v celom
rozsahu na doposiaľ ňou prezentovanú argumentáciu, pričom za účelom jednoznačného preukázania
„pochybenia“ súdu prvej inštancie v danom prípade, žalobkyňa primárne odkazuje na argumentáciu
uvedenú v (i) Odvolaní žalobkyne zo dňa 05.03.2019, a v (ii) písomnom podaní žalobkyne zo dňa
31.05.2019(Poukázanie na rozhodovaciu prax vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru
výpoveďou). Žalovanej sa napriek početnému vyjadreniu nepodarilo spochybniť a tobôž nie vyvrátiť



žalobkyňou uvádzané tvrdenia a skutočnosti. V rámci svojho vyjadrenie žalobkyňa zotrváva na svojich
doterajších vyjadreniach a námietkach.

30. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v ním napadnutých výrokoch
III. a IV. nie je dôvodné.

31. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

32. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

33. Rozsudok súdu prvej inštancie podrobne a výstižne reaguje na skutkový stav a skutkovo a právne
náležite vysvetľuje dôvody pre ktoré vo veci rozhodol.

34. Napriek podrobnému a vyčerpávajúcemu odôvodneniu súdu prvej inštancie, odvolací súd stručne
reaguje na niektoré žalobkyňou uvádzané námietky. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že súd sa mal
zaoberať účelovosťou prijatia organizačnej zmeny zamestnávateľa o nadbytočnosti žalobkyne, odvolací
súd poukazuje na to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nie je právnym úkonom
v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka (platí tu subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka), ale
iba skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný právny
úkon (skončenie pracovného pomeru). Z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v tom, že účastník
pracovného pomeru nemôže na súde žiadať, aby súd rozhodol o jeho neplatnosti nemožno preto
žiadať súd o jeho preskúmanie alebo prípadné vyslovenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia. Súd
môže takéto rozhodnutie zamestnávateľa preskúmať len v zmysle dodržania formy rozhodnutia o
organizačnej zmene, nakoľko zákonník práce vyžaduje písomnú formu rozhodnutia. Jej nedodržanie
nepostihuje neplatnosťou. Súd teda nemôže preskúmavať pohnútku, účelnosť ani dôvody rozhodnutia
zamestnávateľa v súvislosti s organizačným alebo personálnym riadením spoločnosti.

35. Ohľadom nepreukázania príčinnej súvislosti o nadbytočnosti žalobkyne a organizačnej zmeny
odvolací súd opätovne len zvýrazňuje správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, že v prípade
posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu (§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce)
treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej
organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú
znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ;
súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

36. Námietku žalobkyne o šikanóznom, resp. diskriminačnom postupe žalovaného považuje súd za
účelovú, pričom postup zamestnávateľa pri daní výpovede bol realizovaný konaním, ktoré nevykazuje
prvky nezákonnosti.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní odvolací súd priznal úspešnému
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením
( § 262 ods. 2 CSP).



39.. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).