RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. (skrátene RŠK, p. o.)


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/170/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208275
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215208275.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: Energetic Systems,
s.r.o., Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 780 751, zast.: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10,
Bratislava - Podunajské Biskupice proti žalovanému: Ružinovský športový klub, Mierová 21, Bratislava,
IČO: 36 066 257, zast.: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, Bratislava
- Ružinov, IČO: 36 860 891 o zaplatenie sumy 14.932,80 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/161/2015-410 zo dňa 14.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/161/2015-410 zo dňa
14.6.2018 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od
1.1.2012 do 29.5.2012 zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 1.4.2015 sa pôvodný
žalobca (4 line security s.r.o.) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 14.932,80 eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že ako vykonávateľ uzavrel
so žalovaným ako objednávateľom dňa 5.5.2009 zmluvu č. 009/1/2009 o poskytovaní strážnej služby v
znení dodatku č. 1 zo dňa 19.11.2010. V zmysle dodatku č. 1 zmluvy sa zmluvné strany okrem iného
dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t.j. na päť rokov od podpísania tohto dodatku (teda do
19.11.2015). Od novembra 2010 žalovaný prestal uhrádzať žalobcovi faktúry za poskytovanie strážnej
služby, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Žalobca odvodzuje
nárok na náhradu škody/ušlý zisk z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za
poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas (články I a IV zmluvy v znení dodatku). V súvislosti s
uzatvorením zmluvy žalobca očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, nakoľko sám
si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne plnil (až do októbra 2011). Žalobca v žalobe uviedol,
že protiprávnym konaním žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu, ktorý si preto uplatňuje v tomto
konaní ako náhradu škody/ušlý zisk. V prípade, že by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu
za poskytnuté služby, nespôsobil by tým žalobcovi škodu/ušlý zisk, nakoľko by zmluva zostala v platnosti
až do 19.11.2015. Žalobca pri výpočte výšky náhrady škody/ušlého zisku vychádzal z pravdepodobnej
výšky výnosov, ktoré by mu vznikli a nákladov, ktoré by musel vynaložiť, pričom v tomto konaní si uplatnil



nárok na náhradu škody/ušlého zisku za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, a to v celkovej sume
14.932,80 eur.

3. Súd prvej inštancie považoval na základe vykonaného dokazovania žalovaný nárok za nedôvodný
v celom rozsahu predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že vynaložil všetko potrebné úsilie
na to, aby mu škoda/ušlý zisk nevznikla, t.j. že dodržal zásadu všeobecnej prevenčnej povinnosti,
ktorá vyplýva z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol v žalobe, že žalovaný od
novembra 2010 prestal riadne a včas uhrádzať žalobcovi faktúry za poskytovanie strážnej služby, v
dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Z tohto skutkového stavu vyplýva,
že žalobca už skoro rok pred odstúpením od zmluvy vedel, že žalovaný nie je schopný riadne a
včas uhrádzať vystavované faktúry za poskytnuté služby, napriek tomu však aj naďalej vykonával pre
žalovaného strážnu službu až do konca októbra 2011. Žalobca do spisu nezaložil žiaden dôkaz, ktorý
by preukazoval, že v tomto čase vyvíjal aktivitu, ktorá by smerovala k získavaniu nových klientov, či
už formou inzercie v masmédiách alebo inou formou za účelom uzavretia nových zmlúv s osobami,
pre ktoré by žalobca mohol vykonávať strážnu službu. Od novembra 2011 žalobca už neposkytoval
žalovanému žiadne služby, teda mal k dispozícii personálny potenciál na poskytovanie obdobnej služby
ako poskytoval žalovanému aj voči iným subjektom, ak by v tomto smere vynaložil potrebné úsilie.

4. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté služby riadne a včas počas
rokov 2010 - 2011 a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu v období celého roka 2012, čo je
základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Žalobca vznik škody/
ušlého zisku na jeho strane odôvodnil tým, že ak by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za
poskytnuté služby, k vzniku škody/ušlého zisku by na strane žalobcu v roku 2012 nedošlo, nakoľko by
zmluva zostala v platnosti až do 19.11.2015. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kauzálny nexus
v predmetnom prípade nie je daný, a to z dôvodu, že keby aj žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi
riadne a včas platil, nie je isté, že predmetná zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015 tak, ako
to tvrdí žalobca vzhľadom k tomu, že od zmluvy mohli obidve strany odstúpiť pred dojednaným časom
za splnenia podmienok uvedených v zmluve (článok V bod 4 a 5 zmluvy v znení dodatku č. 1), rovnako
tak mohlo dôjsť aj k okamžitému skončeniu zmluvy do jedného mesiaca odo dňa doručenia okamžitého
skončenia zmluvy z dôvodov porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán (článok V bod
6 druhá veta zmluvy v znení dodatku č. 2). V zmysle uvedenej skutočnosti a reálneho správania sa
žalovaného bolo preto nanajvýš nezvyčajné, ak sa žalobca domnieval, že zmluva zostane v platnosti
až do 19.11.2015, a preto nevyvíjal žiadnu činnosť v snahe predchádzať vzniku škody/ušlého zisku
aktívnym vyhľadávaním nových klientov, ktorým by mohol poskytovať strážnu službu. Toto konštatovanie
umocňuje aj fakt, že dňa 24.10.2011 žalobca od zmluvy odstúpil, od novembra 2011 už nevykonával
pre žalovaného žiadnu činnosť, zmluva platne zanikla ešte v roku 2011, t.j. nič mu nebránilo v možnosti
uzavrieť novú zmluvu s treťou osobou, a tým sa vyhnúť hospodárskemu úpadku svojej spoločnosti.

5. Konajúci súd tiež zdôraznil, že žalovaný na základe platobného rozkazu uhradil žalobcovi zmluvnú
pokutu dohodnutú za omeškanie s platbami, čo nebolo v konaní sporné. Na základe toho sa
prvoinštančný súd úplne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zaplatením zmluvnej pokuty došlo
k skonzumovaniu nároku na náhradu škody, resp. na ušlý zisk v zmysle ustanovenia § 545 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Uhradenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného preto spôsobilo naplnenie
funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a skonzumovanie nároku na náhradu škody
(ušlého zisku). S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 1.1.2012 do 29.5.2012 zastavil z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby žalobcom v zmysle § 145 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti a proti súvisiacemu výroku o nároku na náhradu
trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. c), e), f) a h)
CSP. V prvom rade namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a z toho prameniacu
zmätočnosť a nepresvedčivosť rozhodnutia. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevychádzal zo
zásady pacta sunt servanda a vytvoril si vlastné úvahy tak, že rozhodnutie trpí svojvôľou bez zákonného
odôvodnenia predložených dôkazov a tvrdení žalobcu. Súčasne namietal, že konajúci súd nevykonal
hodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.



7. Žalobca ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nerešpektoval znenie záväzkového vzťahu - zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ale ušlý zisk (škodu) podradil, respektíve mylne posúdil ako
škodu podľa Občianskeho zákonníka, pričom Občiansky zákonník na záväzkové vzťahy, nepripúšťa
škodu vo forme ušlého zisku, ak ide o vzťah medzi právnickými osobami; čo naopak Obchodný zákonník
ju doslovne upravuje a ju na objektívom princípe objektivizuje a pripúšťa. Žalobca zastáva názor, že
zmluvná pokuta, ktorá slúži ako zabezpečovací záväzok a až následne ako paušalizovaná náhrada
škody, nemôže skonzumovať ušlý zisk. Prvoinštančný súd tak popiera právo na zisk žalobcu alebo
pripúšťa konzumáciu ušlého zisku, čím popiera právo podľa čl. 35 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 55 ods. 1
a 2 Ústavy SR.

8. Žalobca zdôraznil, že náhrady škody/ušlý zisk a zmluvná pokuta majú rôzny právny základ. Porušenie
povinnosti uplatňovanej zmluvnej pokuty je za neuhradenie záväzkov žalovaného (nezaplatenie faktúr)
a uplatňovaný ušlý zisk je strata z nenaplnenia zmluvy na dobu určitú, kde žalobca očakával výnosy a
tieto sú uplatňované ako právo a chránený záujem žalobcu.

9. Odvolateľ ďalej namietal nevykonanie dôkazu - výsluch svedka W.. V. P. a O. Y.. Súčasne namietal,
že sa konajúci súd nevysporiadal s dôkazom - faktúrou č. 11 VF 0110 zo dňa 31.12.2011 od spoločnosti
ERS Média.

10. Podľa názoru žalobcu, tento preukázal príčinnú súvislosť, a to porušenie povinnosti žalovaného a
následne reťazenie škôd, ktoré mali dopad na žalobcu. Keďže žalovaný si neplnil povinnosti zo zmluvy,
došlo k zániku zmluvy (tým donútil žalobcu, aby od zmluvy odstúpil). Takéto konanie žalovaného je v
rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Odstúpením od zmluvy však nezanikol nárok
na náhradu škody/ušlého zisku, ktorý vznikol najmä, že žalobca nevedel získať obdobné zmluvy v čase
trvania zmluvy pred jej odstúpením a aj po odstúpení od zmluvy.

11. Žalobca súčasne vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval hmotnoprávne
predpisy Obchodného zákonníka. Poukázal tiež na právoplatné rozhodnutia v obdobných veciach
dovolávajúc sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

12. Na základe všetkých uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.10.2018 uviedol, že s tvrdeniami žalobcu
prezentovanými v odvolaní sa nestotožňuje, považuje podanie odvolania za nedôvodné a zo strany
žalobcu za účelové. Žalovaný vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalobcu o porušení práva na
spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie v prvoinštančnom konaní postupoval v súlade so zákonom,
umožnil účastníkom konania navrhovať dôkazy za účelom preukázania svojich tvrdení a vykonal
navrhnuté dôkazy. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje riadne odôvodnenie a je z neho zrejmý aj
myšlienkový postup, ktorým sa súd riadil pri svojom rozhodnutí. Rozhodnutie je odôvodnené logicky a
v súlade s platnou právnou úpravou a je zrozumiteľné aj laickej verejnosti.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nepopiera potrebu zachovávania zásady pacta
sunt servanda, ale vychádzal zo skutočností, ktoré boli v konaní riadne preukázané a ktoré viedli k
záveru, že žalobcovi nemožno ním uplatnený nárok priznať. Dôvodov nepriznania uplatneného nároku
bolo viacero, keď žalobca porušil zásadu všeobecnej prevenčnej povinnosti, keď žalobca nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a uplatneným nárokom na náhradu škody a keď
zaplatením zmluvnej pokuty žalovaným došlo k skonzumovaniu nároku na náhradu škody žalobcu, resp.
na ušlý zisk.

15. Žalovaný považuje za nesprávny právny názor žalobcu o tom, že zmluvná pokuta nemôže
subsumovať nárok na ušlý zisk. Žalovaný na základe platobného rozkazu OS BA II sp. zn.
33Rob/200/2012 uhradil žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie s platbami, čo potvrdil aj
žalobca. Zaplatením zmluvnej pokuty žalovaným došlo k skonzumovaniu nároku na náhradu škody resp.
na ušlý zisk. Ak by mal mať žalobca nárok na zaplatenie náhrady škody, muselo by byť v súlade s §
545 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve výslovne dohodnuté, že žalobca je oprávnený domáhať
sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu. Zmluva č. 009/1/2009 o poskytovaní strážnej služby



takéto ustanovenie neobsahuje. Pri dojednaní zmluvných strán o následkoch omeškania žalovaného
so zaplatením dohodnutej odplaty je dohodnutá iba povinnosť žalovaného ako objednávateľa zaplatiť
žalobcovi ako vykonávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z nezaplatenej sumy za každý deň
omeškania až do jej zaplatenia (článok IV, ods. 6 Zmluvy č. 009/1/2009). Povinnosť žalovaného zaplatiť
náhradu škody popri zmluvnej pokute v prípade porušenia platobnej povinnosti žalovaného dojednaná
nie je. Preto žalobca mal nárok len na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody.

16. Žalovaný ďalej vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že v predmetnej veci osvedčil existenciu
príčinnej súvislosti. Uviedol, že dôsledkom omeškania sa žalovaného s platením dohodnutej odplaty
nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako
nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/130/2010, ktoré uvádza žalobca vo svojej žalobe, vzťah príčinnej súvislosti musí
byť priamy, avšak v danej veci priamosť neexistuje. Žalovaný súčasne poukázal na skutočnosť, že nárok
žalobcu na ušlý zisk vznikol až po odstúpení od zmluvy. Žalovaný má za to, že aj pokiaľ by medzi
žalobcom a žalovaným existovala dohoda o možnosti požadovať náhradu škody/ušlého zisku popri
zmluvnej pokute (existenciu takejto dohody zásadne odmietame), bol by nárok žalobcu uplatňovaný
v tomto konaní nedôvodný, nakoľko žalobcovi nárok na náhradu škody/ušlého zisku počas platnosti
zmluvy ani nevznikol. Ak by žalobca neodstúpil od zmluvy, nárok na ním požadovanú náhradu škody/
ušlý zisk by mu nevznikol. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na náhradu škody uplatňovaný žalobcom mu
nemohol vzniknúť počas trvania zmluvy, pričom odstúpením od zmluvy všetky práva a povinnosti zanikli.

17. Na záver vyjadrenia žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými
bolo rozhodnuté v obdobných veciach medzi rovnakými účastníkmi.

18. Žalobca v rámci svojej repliky zotrval na dôvodoch a právnej argumentácii uvedených v odvolaní.

19. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v
rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací
súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto
postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

20. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
časti vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané
dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

22. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že žalobca
a žalovaný uzatvorili dňa 5.5.2009 zmluvu č. 009/1/2009 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku
č. 1 zo dňa 19.11.2010. V zmysle dodatku č. 1 bola zmluva uzatvorená na dobu určitú 5 rokov (uplynúť
mala 19.11.2015).

23. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 4 zmluvy v novom znení ustanovuje, že vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od
tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak objednávateľ nezaplatí
dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa
na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

24. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného
dňa 19.11.2010, článok V bod 5 zmluvy v novom znení ustanovuje, že objednávateľ je oprávnený
odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak



vykonávateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie
povinnosti písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu
nápravu, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.

25. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 6 zmluvy v novom znení ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy dohodnuté
v bode 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by mohli
vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane
vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia
a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov
porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto
článku.

26. Žalobca svoj nárok konkretizovaný v žalobe odvodzoval zo skutočnosti, že žalovaný neuhrádzal
faktúry za poskytovanie strážnej služby na základe uvedenej zmluvy riadne a včas, čím mal porušiť
zmluvné povinnosti a žalobcovi tak za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 mala vzniknúť škoda - ušlý
zisk v sume 14.932,80 eur, ktorú vypočítal ako násobok počtu dní (hodín), počas ktorých by žalobca
poskytoval strážnu službu žalovanému a sumy, ktorú by žalobca za bežných okolností získal zo svojej
činnosti s odpočtom nákladov, ktoré na dosiahnutie týchto výnosov vynaložil.

27. Žalovaný bol s omeškaním s platením odplaty za poskytnuté služby v zmysle zmluvy od novembra
2010, avšak od tohto obdobia žalobca naďalej poskytoval žalovanému dohodnuté služby až do októbra
2011. Až následne, žalobca listom dňa 24.10.2011 odstúpil od zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
mal vedomosť o tom, že žalovaný neplní riadne a čas vystavené faktúry za poskytnuté služby, napriek
tomu ale naďalej vykonával pre žalovaného dohodnuté plnenie zo zmluvy, a to až do dňa odstúpenia.
Žalobca si žalobou nárokuje náhradu škody - ušlého zisku za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, teda
po odstúpení od predmetnej zmluvy, pričom ako hlavný argument uviedol, že ak by žalovaný pravidelne
uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, nedošlo by v roku 2012 k vyčíslenej škode/ušlému
zisku, keďže by zmluva ostala v platnosti do 19.11.2015.

28. Žalobca nárok na náhradu škody/ušlý zisk odvodzoval z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas (články I a IV zmluvy v
znení dodatku č. 1), nakoľko v súvislosti s uzavretím zmluvy očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho
majetkových hodnôt. Protiprávnym konaním žalovaného, neplatením odplaty za poskytnuté služby, však
stratil očakávaný prínos výnosu, ktorý si preto uplatnil v konaní ako náhradu škody/ušlý zisk. Mal za
to, že v prípade, že by mu žalovaný pravidelne uhrádzal odmenu za poskytnuté služby, nespôsobil by
tým škodu/ušlý zisk, nakoľko zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015. Vzhľadom na skutkové a
právne zistenia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že odstúpením žalobcu od zmluvy listom zo dňa
24.10.2011 záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu zanikol a žalovaný by zodpovedal za škodu
vzniknutú porušením zmluvnej povinnosti do odstúpenia od tejto zmluvy pri kauzálnom nexuse. Odvolací
súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie úplne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných
dôkazov došiel k správnym skutkovým zisteniam. Súd dospel k správnemu záveru, že kauzálny nexus
v predmetnom prípade nie je daný, a to z dôvodu, že keby aj žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi
riadne a včas platil, nie je isté, že predmetná zmluva by zostala v platnosti až do 19.11.2015 tak,
ako to tvrdí žalobca vzhľadom k tomu, že od zmluvy mohli obidve strany odstúpiť pred dojednaným
časom za splnenia podmienok uvedených v zmluve. Odvolací súd sa stotožnil s názorom konajúceho
súdu ako aj žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté služby riadne a včas počas rokov 2010 - 2011
a vznikom uplatneného ušlého zisku na strane žalobcu v období od 1.1.2012 do 31.12.2012, čo je
základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobcom
v tomto konaní. V predmetnej veci absentuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a
vznikom nároku na ušlý zisk. Dôsledkom omeškania sa žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je
vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný
následok porušenia tejto povinnosti. Žalovaný správne poukázal na to, že porušil len jednu zmluvnú
povinnosť, a to uhrádzať odplatu žalobcovi riadne a včas, následkom porušenia ktorej by bola povinnosť
uhradiť zmluvnú pokutu a možnosť odstúpenia žalobcu od zmluvy. V prípade, ak by žalobca neodstúpil
od zmluvy, nárok na ním požadovanú náhradu škody/ušlý zisk by mu nevznikol a je zrejmé, že nárok
na náhradu škody uplatňovaný žalobcom mu nemohol vzniknúť počas trvania zmluvy. V danom prípade



následkom porušenia povinností žalovaného platiť dohodnutú odmenu však bolo odstúpenie žalobcu od
zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva platne zanikla, takže žalobcovi nič mu nebránilo v možnosti uzavrieť
novú zmluvu s treťou osobou, a tým sa vyhnúť hospodárskemu úpadku svojej spoločnosti, ako správne
konštatoval konajúci súd. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu
záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný.

29. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo
dňa 28. apríla 2010, v zmysle ktorého ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).
Žalobca nemôže požadovať náhradu škody/ušlý zisk, ak sám vypovedal zmluvný vzťah so žalovaným
a ukončil poskytovanie strážnej služby. Žalobca síce využil svoje oprávnenie ukončiť zmluvný vzťah v
zmysle vyššie citovaných dodatkov k zmluve o poskytovaní strážnej služby, ale v prípade ukončenia
zmluvného vzťahu sa dôsledky pre žalovaného nemôžu tak právne vymedziť, ako ich uplatňuje žalobca
- ako náhradu škody/ušlý zisk, ak zmluvný vzťah ukončil žalobca, ktorý „zavinil“ ukončenie poskytovania
strážnych služieb žalovanému. Aj z toho dôvodu nie je možné priznať žalobcovi náhradu škody - ušlý
zisk tak, ako si uplatnil vo svojej žalobe.

30. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka aktom odstúpenia
od zmluvy dochádza zásadne k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, a to s účinkami
ex nunc. Po odstúpení síce pretrvávajú niektoré jej následky, a to napríklad nároky na náhradu škody
vzniknutej porušením zmluvy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sám od zmluvy listom zo
dňa 24.10.2011 odstúpil, nie je možné nárokovať si náhradu škody/ušlý zisk z porušenia povinností
vyplývajúcich zo zmluvy, nakoľko zmluva v roku 2012 za obdobie, za ktoré si žalobca predmetnú škodu/
ušlý zisk žiadal, už platnou nebola.

31. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhovaný
dôkaz - výsluch svedka W.. V. P. a O. Y., ktorí mali dosvedčiť, že žalobca sa snažil s nimi uzavrieť
náhradnú zmluvu. Výsluch menovaných svedkov možno s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
súdu považovať za nadbytočný.

32. K námietke žalobcu ohľadne uznania záväzku zo strany žalovaného vo veci skutkovo rovnakej, ktorý
dokonca pristúpil priamo k úhrade dlžnej sumy v tejto veci a teda povinnosť odvolacieho súdu postupovať
totožne v skutkovo a právne rovnakých veciach, odvolací súd zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza,
že v danom prípade žalovaný nie dobrovoľne, ale v dôsledku omeškania s podaním odporu proti
platobnému rozkazu spôsobil, že v skutkovo a právne rovnakej veci vznikol právoplatný exekučný titul,
na základe ktorého až v rámci exekučného konania (vedeného u súdnej exekútorky I.. S. V. pod sp. zn.
EX 35/2015) vedeného na jeho podklade uzavrel so žalobcom Dohodu o splátkach podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka a k úhrade tam uloženej peňažnej povinnosti. Uvedené konanie žalovaného
však neznamená, že by žalovaný bol dobrovoľne stotožnený so skutkovým a právnym podkladom v
danom prípade, žalovaný len v exekučnom konaní z dôvodu straty možnosti sa brániť pristúpil k takémuto
riešeniu vysporiadania uloženej právoplatnej a vykonateľnej povinnosti.

33. Naopak, v obdobných veciach medzi tými istými účastníkmi a na tom istom skutkovom základe bol
Krajským súdom v Bratislave vydaný rozsudok č.k. 4Cob/139/2017-190 zo dňa 20.9.2018 a rozsudok
č.k. 1Cob/54/2017-188 zo dňa 10.5.2018, ktorými boli potvrdené rozsudky prvoinštančných súdov o
zamietnutí žaloby žalobcu.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že imanentným k znakom právneho
štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (porovnaj PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je
tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, Pl. ÚS 16/95). diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. Pl. ÚS 21/00, Pl. ÚS 6/04, III.



ÚS 328/05). Je nutné poznamenať, že k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako dospel konajúci
súd v prejednávanej veci, dospeli aj všeobecné súdy v obdobných veciach ako bolo uvedené vyššie.

35. Záverom odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa jeho názoru pôsobí zmätočne a nie je presvedčivé.
Odvolací súd má za to, že v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, aké dôkazy vo veci vykonal, z
ktorých vychádzal, pričom v závere rozhodnutia ich vyhodnotil tak, že nárok žalobcu nie je dôvodný a
dostatočne odôvodnil úvahy vedúce k tomuto záveru. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd
preto považuje za dostatočne jasné, zrozumiteľné a súladné s § 220 ods. 2 CSP.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil závery
prvoinštančného súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní, v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

38. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).