RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. (skrátene RŠK, p. o.)


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/161/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208275
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215208275.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: Energetic
Systems, s.r.o., IČO: 46780751, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-Podunajské Biskupice, zastúpeného:
JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Ružinovský
športový klub, IČO: 36066257, Mierová 21, 827 50 Bratislava, zast. Advokátska kancelária Melničák a
Semančíková, s.r.o., IČO: 36860891, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 14.932,80 s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 01.01.2012 do 29.05.2012 zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 sa pôvodný žalobca (4 line security s.r.o., ďalej len žalobca)
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 14.932,80 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom štatutárneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Žalobca ako vykonávateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 05.05.2009 zmluvu č. XXX/X/
XXXX o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.11.2010. V zmysle dodatku č.
1 zmluvy sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t. j. na päť
rokov od podpísania tohto dodatku (teda do 19.11.2015). Od novembra 2010 žalovaný prestal uhrádzať
žalobcovi faktúry za poskytovanie strážnej služby, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od
zmluvy odstúpil. Žalobca odvodzuje nárok na náhradu škody/ušlý zisk z porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas (články I a IV zmluvy
v znení dodatku). V súvislosti s uzatvorením zmluvy žalobca očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho
majetkových hodnôt, nakoľko sám si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne plnil (až do októbra
2011). Žalobca v žalobe uviedol, že protiprávnym konaním žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu,
ktorý si preto uplatňuje v tomto konaní ako náhradu škody/ušlý zisk. V prípade, že by žalovaný pravidelne
uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, nespôsobil by tým žalobcovi škodu/ušlý zisk, nakoľko
by zmluva zostala v platnosti až do 19.11.2015. Žalobca pri výpočte výšky náhrady škody/ušlého zisku



vychádzal z pravdepodobnej výšky výnosov, ktoré by mu vznikli a nákladov, ktoré by musel vynaložiť,
pričom v tomto konaní si uplatnil nárok na náhradu škody/ušlého zisku za obdobie od 01.01.2012 do
31.12.2012, a to v celkovej sume 14.932,80 eur. Výpočet ušlého zisku predstavuje násobok počtu dní
(hodín), počas ktorých by žalobca poskytoval strážnu službu žalovanému a sumy, ktorú by žalobca za
bežných okolností získal zo svojej činnosti s odpočtom nákladov, ktoré na dosiahnutie týchto výnosov
vynaložil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uplatnený nárok žalobcu poprel z dôvodu chýbajúcej
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dôsledkom omeškania
žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je vznik škody/ušlého zisku na strane žalobcu,
keďže eventuálna škoda/ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia povinnosti
žalovaným. Žalovaný na základe platobného rozkazu vydaného tunajším súdom dňa 23.02.2012 uhradil
žalobcovi aj zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením platobnej povinnosti, čím bola podľa jeho názoru
naplnená funkcia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a v plnom rozsahu skonzumovala
nárok na náhradu škody. Žalovaný taktiež namietol výšku uplatnenej náhrady škody.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.06.2015 uviedol, že žalobca protiprávnym konaním
žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu, ktorý mohol žalobca dôvodne očakávať ako zväčšenie jeho
majetku, ku ktorému by došlo, ak by žalovaný dodržiaval ustanovenia zmluvy. Žalobca preto dostal do
druhotnej platobnej neschopnosti. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla prevyšuje zmluvnú pokutu, ktorá bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá, preto zmluvná pokuta nemohla v plnom rozsahu skonzumovať
nárok na náhradu škody.

5. Na pojednávaní dňa 26.11.2015 žalobca uviedol, že čo sa týka oznámenia, resp. návrhu na zmenu
časového rozsahu poskytovania strážnej služby zo dňa 4.10.2011 tento považuje za irelevantný, nakoľko
bol podpísaný osobou, ktorá nemala oprávnenie za daný subjekt konať. V súvislosti so zásadou
poctivého obchodného styku, ako i dobrých mravov poukázal na ďalšie rozhodnutia, ktoré neboli
uvádzané vo vyjadrení k odporu a to rozhodnutie NS 3Obdo/11/2008 a rozsudok KS Banská Bystrica
52Cbi/82/2005 zo dňa 14.3.2011. Zo strany žalovaného poskytovaná strážna služba nebola nikdy
reklamovaná. Strážnu službu poskytovali napriek tomu, že zo strany žalovaného nebola približne jeden
rok platená. Žalovaný uviedol, že v prípade uplatňovaného nároku na náhradu škody nie je preukázaná
zo strany žalobcu príčinná súvislosť. Zmluvná pokuta, ktorá bola žalobcovi priznaná platobnými rozkazmi
v tých veciach, kde bol uplatňovaný nárok na úhradu ceny za poskytnutú službu, skonzumovala nárok
na náhradu škody (§ 545 ods. 2 Obč. zákonníka). Čo sa týka uplatňovaného úroku z omeškania namietol
jeho výšku odo dňa 1.1.2012, žalovaný doposiaľ žalobcom nebol vyzvaný na úhradu škody vo výške
14.932,80 EUR, preto za takúto výzvu možno považovať až doručenie žaloby.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 14.06.2018 uviedol, že predmetom tohto sporu je škoda alebo vyplatenie
ušlého zisku, ktorý vznikol z dôvodu toho, že žalovaný porušil zákonom stanovené pravidlá správania
sa, ako aj svoje zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazal v zmluve a svojim konaním, ktoré bolo
v rozpore s poctivým obchodným stykom, ako aj zmluvou spôsobil, že žalobca sa dostal do väčších
finančných problémov. V konaní sa dostatočne preukázalo zavinenie žalovaného, ako aj súvislosť medzi
jeho konaním a vznikom požadovaného nároku

7. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 4 zmluvy v novom znení ustanovuje, že vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od
tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak objednávateľ nezaplatí
dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa
na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 5 zmluvy v novom znení ustanovuje, že objednávateľ je oprávnený odstúpiť
od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak vykonávateľ
porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie povinnosti
písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu nápravu, je
objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.



V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 1 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 6 zmluvy v novom znení ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy dohodnuté
v bode 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by mohli
vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane
vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia
a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov
porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto
článku.

V zmysle článku III bod 2 druhá veta uvedeného dodatku túto zmluvu je možné meniť, dopĺňať a rušiť
len formou písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami.

8. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obchodného zákonníka nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,
ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

9. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda
vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané
okolnosti vylučujúce zodpovednosť, uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za
predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť,
je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik
škody, zavinila alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej
povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu
a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením
zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

10. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané
dokazovanie mal súd za preukázané, že žaloba nemá oporu v zákone, preto ju zamietol. Žalobca a
žalovaný uzatvorili dňa 05.05.2009 zmluvu č. 009/X/2009 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku
č. 1 zo dňa 19.11.2010, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému strážnu službu za odplatu. V
zmysle dodatku č. 1 bola zmluva uzatvorená na dobu určitú päť rokov (uplynúť mala dňa 19.11.2015).
Nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry za poskytovanie strážnej služby riadne a včas, žalobca listom



zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Ako tvrdí v žalobe, v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
žalovaného uhrádzať faktúry riadne a včas, žalobcovi v období roka 2012 vznikla škoda/ušlý zisk, ktorý
vyčíslil v sume 14.932,80 eur.

11. V prvom rade súd považuje žalovaný nárok za nedôvodný v celom rozsahu predovšetkým z dôvodu,
že žalobca nepreukázal, že vynaložil všetko potrebné úsilie na to, aby mu škoda/ušlý zisk nevznikla, t. j.
že dodržal zásadu všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia § 415 Občianskeho
zákonníka. Žalobca uviedol v žalobe, že žalovaný od novembra 2010 prestal riadne a včas uhrádzať
žalobcovi faktúry za poskytovanie strážnej služby, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011
od zmluvy odstúpil. Z tohto skutkového stavu vyplýva, že žalobca už skoro rok pred odstúpením od
zmluvy vedel, že žalovaný nie je schopný riadne a včas uhrádzať vystavované faktúry za poskytnuté
služby, napriek tomu však aj naďalej vykonával pre žalovaného strážnu službu až do konca októbra
2011. Žalobca do spisu nezaložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že v tomto čase vyvíjal aktivitu,
ktorá by smerovala k získavaniu nových klientov, či už formou inzercie v masmédiách alebo inou formou
za účelom uzavretia nových zmlúv s osobami, pre ktoré by žalobca mohol vykonávať strážnu službu. Od
novembra 2011 žalobca už neposkytoval žalovanému žiadne služby, teda mal k dispozícii personálny
potenciál na poskytovanie obdobnej služby ako poskytoval žalovanému aj voči iným subjektom, ak by
v tomto smere vynaložil potrebné úsilie.

12. Žalobca do spisu založil aj viaceré listinné dôkazy na preukázanie ekonomického dopadu konania
žalovaného na činnosť žalobcu, a to zoznam exekúcii a záväzkov žalobcu za obdobie rokov 2011 - 2013
a upovedomenia o začatí exekúcií spolu s exekučnými príkazmi voči žalobcovi. Ani tieto listinné dôkazy
však nepreukazujú, že žalobca vykonával činnosť, ktorá by smerovala k predchádzaniu vzniku škody/
ušlého zisku na strane žalobcu, sú len dôkazom toho, že žalobca mal niekoľko splatných finančných
záväzkov voči tretím osobám. Tieto listiny tiež nijak nepreukazujú, že platobnú neschopnosť žalobcu
svojím konaním spôsobil žalovaný.

13. V druhom rade súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej
príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté služby riadne a včas
počas rokov 2010 - 2011 a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu v období celého roka 2012, čo
je základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu uplatnenú žalobcom
v tomto konaní. Žalobca vznik škody/ušlého zisku na jeho strane odôvodnil tým, že ak by žalovaný
pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, k vzniku škody/ušlého zisku by na strane
žalobcu v roku 2012 nedošlo, nakoľko by zmluva zostala v platnosti až do 19.11.2015. Súd dospel k
záveru, že kauzálny nexus v predmetnom prípade nie je daný, a to z dôvodu, že keby aj žalovaný za
poskytnuté služby žalobcovi riadne a včas platil, nie je isté, že predmetná zmluva by zostala v platnosti
až do 19.11.2015 tak, ako to tvrdí žalobca vzhľadom k tomu, že od zmluvy mohli obidve strany odstúpiť
pred dojednaným časom za splnenia podmienok uvedených v zmluve (článok V bod 4 a 5 zmluvy v znení
dodatku č. 1), rovnako ako mohlo dôjsť aj k okamžitému skončeniu zmluvy do jedného mesiaca odo dňa
doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných
strán (článok V bod 6 druhá veta zmluvy v znení dodatku č. 2). V zmysle uvedenej skutočnosti a
reálneho správania sa žalovaného bolo preto nanajvýš nezvyčajné, ak sa žalobca domnieval, že zmluva
zostane v platnosti až do 19.11.2015, a preto nevyvíjal žiadnu činnosť v snahe predchádzať vzniku
škody/ušlého zisku aktívnym vyhľadávaním nových klientov, ktorým by mohol poskytovať strážnu službu.
Toto konštatovanie umocňuje aj fakt, že dňa 24.10.2011 žalobca od zmluvy odstúpil, od novembra 2011
už nevykonával pre žalovaného žiadnu činnosť, zmluva platne zanikla ešte v roku 2011, t. j. nič mu
nebránilo v možnosti uzavrieť novú zmluvu s treťou osobou, a tým sa vyhnúť hospodárskemu úpadku
svojej spoločnosti.

14. V treťom rade súd zdôrazňuje, že žalovaný na základe platobného rozkazu uhradil žalobcovi
zmluvnú pokutu dohodnutú za omeškanie s platbami, čo nebolo v konaní sporné. Na základe toho sa
súd úplne stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zaplatením zmluvnej pokuty došlo k skonzumovaniu
nároku na náhradu škody, resp. na ušlý zisk. V zmysle ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka
veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. V konaní nebolo nijak preukázané, že by sa sporové strany dohodli, že zmluvná strana bude
oprávnená domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu (z uzavretej zmluvy vrátane jej



dodatku takáto dohoda nevyplýva). Uhradenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného preto nepochybne
spôsobilo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a skonzumovanie
nároku na náhradu škody (ušlého zisku). Súd má zároveň za to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka
o zmluvnej pokute možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať aj na právne vzťahy
inak upravené Obchodným zákonníkom, preto tvrdenia žalobcu o opaku sú absolútne irelevantné.

15. Súd konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 01.01.2012 do 29.05.2012 zastavil z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.