RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. (skrátene RŠK, p. o.)


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/115/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208278
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1215208278.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:
Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 780 751, právne zastúpený:
JUDr. Tomáš Balážik, advokát so sídlom Šamorínska 10, Bratislava proti žalovanému: RUŽINOVSKÝ
ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. (skrátene RŠK, p. o.), so sídlom Mierová 21, Bratislava, IČO: 36 066 257,
právne zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1,
Bratislava, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 452,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (ako obchodná spoločnosť 4 line security s.r.o., IČO: 36 859 591, dobrovoľne vymazaná z
obchodného registra dňa 16.12.2017) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 01.04.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 452,40 Eur
spolu s úrokom z omeškania vi výške 9,25% p.a. zo sumy 452,40 Eur od 03.12.2011 do zaplatenia
a na náhradu trov konania titulom vzniknutej škody/ušlého zisku, ktorý žalobcovi vznikol v súvislosti s
uzavretím Zmluvy č. 001/1/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení jej neskorších dodatkov v objekte
Areál netradičných športov na Pivoňkovej ulici v Bratislave.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako vykonávateľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom
dňa 01.07.2010 Zmluvu č. 001/1/2010 o poskytovaní strážnej služby (ďalej len „zmluva“), predmetom
ktorej bolo v zmysle čl. I. zmluvy, poskytovanie strážnej služby zabezpečením fyzickej ochrany objektu
objednávateľa: Areál netradičných športov, ktorý je v správe objednávateľa, nachádzajúci sa na
Pivoňkovej ulici v Bratislave a povinnosť objednávateľa zaplatiť vykonávateľovi za jeho služby odplatu
v zmysle čl. IV. zmluvy vo výške 5,-Eur za každú hodinu poskytovania služieb s tým, že zmluva bola
uzavretá na dobu neurčitú, avšak umožňovala stranám, za určitých podmienok stanovených zmluvou,
právo vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy. Dňa 18.11.2010 zmluvné strany podpísali Dodatok
č. 1 k zmluve (ďalej len „dodatok č. 1“), v ktorom sa dohodli na novom znení čl. III bod 1 zmluvy tak,
že vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého objektu nepretržite jedným pracovníkom v
uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie objektu v čase od 20:00 hod do 08:00 hod.,
sedem dní v týždni, vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja a to s účinnosťou odo dňa 01.12.2010.
Dňa 06.12.2010 zmluvné strany podpísali Dodatok č. 2 k zmluve (ďalej len „dodatok č. 2“), v ktorom
sa dohodli na ďalších zmenách zmluvy v znení Dodatku č.1, ktoré sa týkali čl. III. bod 1 zmluvy v
znení Dodatku č.1 zo dňa 18.11.2010, v ktorom sa upravili dni doplnením o deň 24.decembra a deň



31.decembra. Dodatkom č. 2 bol ďalej upravený aj bod 7 čl. IV zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany
dohodli na medziročnom náraste cien dohodnutých v čl. IV bod 2 zmluvy. V zmysle Dodatku č. 2 k
zmluve bola zmluva uzatvorená na dobu určitú - na päť rokov od podpísania Dodatku č. 2 k zmluvy, t.j.
do 06.12.2015, pričom boli po novom upravené aj podmienky zrušenia zmluvy a podmienky odstúpenia
od zmluvy. Žalovaný zo začiatku žalobcovi uhrádzal vystavené faktúry za poskytnuté služby v zmysle
zmluvy riadne a včas, avšak od novembra 2010 žalovaný prestal žalobcovi uhrádzať odplatu na základe
vystavených faktúr, čoho dôsledkom boli rokovania medzi zmluvnými stranami, ktoré boli bezúspešné.
Po neúspešných rokovaniach a neochote žalovaného a jeho zriaďovateľa - Mestskej časti Bratislava -
Ružinov, žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Žalobca následne podal na Okresný súd
Bratislava II návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 22.199,58 Eur s
príslušenstvom titulom uplatnenia nároku vo veci nezaplatených faktúr v zmysle zmluvy za obdobie jún -
november roku 2011, pričom predmetom návrhu nebolo uplatnenie si nároku na náhradu škody a ušlého
zisku. Dňa 23.02.2012 vydal Okresný súd Bratislava II platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob/199/2012, ktorým
zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 22.199,58 Eur s prísl., pričom platobný rozkaz
nadobudol dňa 21.03.2012 právoplatnosť a vykonateľnosť. Predmetná pohľadávka je v súčasnosti v
celosti úspešne vymožená v rámci výkonu exekúcie. Žalobca svoj nárok na náhradu škody/ušlého zisku
odvodzuje z porušenia povinnosti žalovaného vplývajúcu z čl. I a čl. IV zmluvy v znení Dodatku č. 1
a Dodatku č. 2, z ktorých vyplýva žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej
služby odplatu riadne a včas vo výške 5,15 Eur za každú hodinu poskytovania služieb s DPH účinnou v
čase fakturácie. Uvedeným konaním žalovaného, a teda tým, že neplatil od novembra 2010 žalobcovi
vystavené a doručené faktúry za riadne poskytnuté služby, porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu
z čl. I a IV. zmluvy, následkom čoho bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť. Na základe uvedeného
vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody/ušlého zisku, ku ktorému by nedošlo, ak by odporca riadne
plnil svoje zmluvné povinnosti, čím by zmluva ostala v platnosti do 06.12.2015. Na základe uzavretej
zmluvy žalobca dôvodne očakával, že dôjde k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt, nakoľko si svoje
povinnosti plnil riadne aj vtedy, keď mu žalovaný od novembra 2010 neplatil faktúry. Žalobca naďalej
poskytoval svoje služby žalovanému až do októbra 2011, no nakoniec bol nútený v zmysle čl. V bod 4
Zmluvy odstúpiť od zmluvy. Predmetným konaním žalovaného, žalobca stratil očakávaný prínos výnosu,
ktorý si uplatňuje v tomto konaní ako náhradu škody/ušlého zisku, nakoľko nebyť protiprávneho konania
žalovaného ako škodcu, mohol žalobca ako poškodený dôvodne očakávať zväčšenie jeho majetku ku
ktorému by došlo, ak by žalovaný dodržiaval ustanovenia zmluvy a uhrádzal odmenu za služby na
základe žalobcom vystavených faktúr. Takto sa však žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti,
nakoľko v dôsledku nezaplatených faktúr nebol schopný uhrádzať svoje záväzky, ako aj odvody a mzdy
zamestnancov. Na základe uvedeného si žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody/ušlého
zisku v súlade s čl. V bod 4 zmluvy v spojení s čl. V bod 6 Zmluvy v znení Dodatku č. 1 a Dodatku
č. 2 odo dňa nasledujúceho po skončení 1 mesiaca odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy, t.j od
03.12.2011 do 31.12.2011 a to v celkovej výške 452,40 Eur. Žalovaná suma predstavuje násobok počtu
hodín jednotlivých dní kalendárneho mesiaca, počas ktorých by žalobca poskytoval v zmysle zmluvy
strážnu službu žalovanému (v danom prípade 29 dní v mesiaci december) a hodinového ušlého zisku,
ktorý žalobca vyčíslil na sumu vo výške 1,30 eur, čo predstavuje celkovo sumu 452,40 Eur.

3. Tunajší súd vydal dňa 20.04.2015, platobný rozkaz č.k. 24Cb/115/2015-56, proti ktorému podal
žalovaný dňa 11.05.2015 odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody v predmetnej veci chýba príčinná súvislosť. Žalovaný
je toho názoru, že eventuálna náhrada škody/ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok
porušenia povinnosti platiť dohodnutú odplatu. Žalovaný má ďalej za to, že porušil iba svoju platobnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy v znení Dodatku č. 1 a 2, a preto v danej veci je potrebné
vychádzať len z porušenia povinnosti žalovaného včas zaplatiť dohodnutú odplatu, navyše keď
žalobcovi odstúpením od zmluvy zanikol nárok na zaplatenie náhrady škody/ušlého zisku, ktorý mohol
nadobudnúť v prípade poskytovania fyzickej ochrany do 06.12.2015. Navyše žalobca v čase od
24.10.2011 do 02.12.2011 neposkytoval žalovanému dohodnuté služby spočívajúce vo fyzickej ochrane
objektu Areál netradičných športov. Neplnením dohodnutých povinností žalobcom vznikla žalovanému
škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na zabezpečenie fyzickej ochrany uvedeného objektu
prostredníctvom inej osoby. Žalovaný tým, že na základe platobného rozkazu vydaného Okresným
súdom Bratislava II zo dňa 23.02.2012, č.k. 33Rob/198/2012, právoplatný a vykonateľný dňa 21.03.2012
uhradil žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením platobnej povinnosti, naplnil funkciu zmluvnej
pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá v plnom rozsahu skonzumovala nárok na náhradu
škody. Žalovaný nesúhlasil ani s výškou nároku na náhradu škody/ušlého zisku tak, ako bola vyčíslená



žalovaným, nakoľko ak by zmluva v znení dodatku č. 1 a 2 zostala i naďalej v platnosti, rozsah služieb
poskytovaných žalobcom by mesačne predstavoval cca 30 hodín.

4. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 10.06.2015 vyjadril k podanému odporu tak, že žalobca
bol nútený pre správanie žalovaného odstúpiť od zmluvy, nakoľko je zrejmé, že nemohol mať záujem
naďalej zotrvať v zmluvnom vzťahu bez vzájomného protiplnenia. Neplnenie povinnosti zaplatiť odplatu
za riadne a včas realizované plnenie zo strany žalobcu nie je možné kvalifikovať ako menej závažné
porušenie povinnosti. Práve tým, že bol žalovaný v omeškaní s platením odplaty sa žalobca dostal
do druhotnej platobnej neschopnosti. Žalovaný bol v omeškaní s platením od novembra 2010 až do
októbra 2011. Voči žalovanému sa viedli exekučné konania EX 39/2012, EX 37/2012, EX 38/2012.
Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o tom, že zmluvná pokuta v plnom rozsahu skonzumovala
nárok na náhradu škody z dôvodu, že škoda vzniknutá v dôsledku neplnenia si povinnosti zo strany
žalovaného je vyčíslená vo výške 22.863,12 Eur a prevyšuje dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalobca ďalej
k nesúhlasnému stanovisku žalovaného ohľadom výšky nároku na náhradu škody/ušlého zisku uviedol,
že je síce pravdou, že žalobcovi bol doručený od žalovaného list zo dňa 04.10.2011, ktorým malo dôjsť
údajne k zmene časového rozpisu výkonu strážnej služby, t.j. zníženie počtu strážnych hodín, avšak
žalobca nesúhlasil s takouto jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, na ktoré žalovaný nemal
nárok. Z uvedeného dôvodu žalobca trvá na podanej žalobe, nakoľko má za to, že boli naplnené a
preukázané všetky zákonné znaky zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu v zmysle ustanovenia
§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2015 žalovaný zotrval na svojich predošlých tvrdeniach
a upriamil pozornosť na čl. III bodu 3 zmluvy, podľa ktorého objednávateľ oznámi vykonávateľovi
písomne zmenu časového rozpisu stráženia objektu minimálne sedem dní pred plánovanou zmenou, čo
znamená, že bol oprávnený meniť časový rozpis stráženia objektu. S poukazom na žalobcove tvrdenia
má žalovaný za to, že v predmetnej veci chýba príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti
a vznikom nároku na ušlý zisk. Dôsledkom omeškania sa žalovaného v platením dohodnutej odplaty
nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako
nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie podaním doručeným
súdu dňa 30.10.2015 keď vyčíslil škodu vzniknutú na strane žalovaného tým, že vynaložil náklady na
zabezpečenie fyzickej ochrany objektu prostredníctvom vlastných zamestnancov vo výške 123,30 Eur za
30 hodín za obdobie od 01.11.2011 do 02.12.2011, kedy žalobca neposkytoval žalovenému dohodnuté
služby. Dňa 02.12.2011 došlo k zániku zmluvy jej odstúpením podľa čl. V bod 6.zmluvy. Žalovaný navrhol
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Na pojednávaní konanom dňa 09.12.2015 žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného
o tom, že v zmluvnej pokute bola spotrebovaná aj samotná náhrada škody v danom prípade uplatňovaná
ako ušlý zisk, nakoľko podľa názoru žalobcu ide o iné obdobie. Súčasne založil do spisu doplňujúce
listinné dôkazy, a to platobný rozkaz vydaný v obdobnej veci pod č. k. 26Cb/161/2015-57, voči
ktorému žalovaný nepodal odpor a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a článok
uverejnený na portáli www.cas.sk dňa 29.4.2015, ako aj správu o výsledku následnej finančnej kontroly,
z ktorej vyplýva, že pani S. nebola oprávneným štatutárom žalovaného, pričom tieto listinné dôkazy
založil do spisu vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa žiadosti žalovaného o zmenu časov
poskytovania strážnej služby. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručované poštou na doručenku.
Žalobca strážnu službu v predmetnom objekte nevykonával odo dňa 01.11.2011, keďže činnosť ukončil
k októbru 2011 a od novembra už nebol vpustený do areálu, keďže došlo k výmene strážnych služieb,
resp. objekt začali strážiť samotní zamestnanci žalovaného. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že nárok uplatňovaný žalobcom považuje za nedôvodný z dôvodu, že v danom
prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, ktorým bolo
neplatenie odplaty zo strany žalovaného riadne a včas. Okrem toho porušenie tejto právnej povinnosti
bolo v zmluve zabezpečené zmluvnou pokutou, ktorá bola aj zo strany žalobcu uplatnená v rámci
súdneho konania a následne bola žalovaným žalobcovi aj uhradená na základe exekučného konania,
ktoré už je v súčasnosti ukončené. Taktiež medzi účastníkmi konania nebola uzavretá dohoda, ktorá by
umožňovala uplatňovanie náhrady škody popri dohodnutej zmluvnej pokute.

7. Podaním doručeným súdu dňa 15.01.2016 žalobca upravil petit žaloby tak, že navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 452,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne



zo sumy 452,40 Eur od 30.05.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že nešlo
o zmenu žaloby, súd ďalej konal v zmysle úpravy petitu žaloby predloženej žalobcom.

8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.02.2016 zdôraznil, že s poukazom na jednotlivé
ustanovenia zmluvy a ich vzájomnú prepojenosť (čl. IV ods. 6 zmluvy v spojitosti s čl. V bod 4 Dodatku
č. 2 k zmluve), má za to, že v uvedenom prípade bola medzi zmluvnými stranami dojednaná tzv.
kumulatívna nezapočitateľná zmluvná pokuta. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj to, že právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty sa dotýka odlišných časových období (obdobie omeškania žalovaného s
úhradou odplaty za poskytnuté služby), kým právo na náhradu škody (ušlého zisku) sa dotýka obchodia
po odstúpení od zmluvy. V neposlednom rade poukazuje na skutočnosť nemožnosti konzumácie
náhrady škody zmluvnou pokutou nakoľko škoda vzniknutá v dôsledku neplnenia si povinností zo
strany žalovaného bola predbežne vyčíslená na 22.692,02 Eur a prevyšuje zmluvnú pokutu. Navyše zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz uplatniť si zmluvnú pokutu a náhradu škody z porušenia tej
istej zmluvnej povinnosti resp. toho istého protiprávneho konania. Žalobca z dôvodu uzatvorenia zmluvy
o poskytovaní strážnej služby so žalovaným, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú do 19.11.2015, bol
nútený odmietnuť záujemcov o poskytovanie strážnej služby a to spoločnosť ARM, s.a., IČO: 35 835
052 a fyzickú osobu: C.I. Q., C. XX/X, L..

9. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.02.2016 uviedol, že medzi stranami nebola dohodnutá
povinnosť žalovaného zaplatiť okrem zmluvnej pokuty aj náhradu škody/ušlý zisk ako následok
porušenia platobnej povinnosti, pričom zmluvné strany si nikdy nedohodli, že je možné požadovať
náhradu škody popri zmluvnej pokute. Z uvedeného vyplýva, že uhradenie zmluvnej pokuty zo
strany žalovaného spôsobilo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a
skonzumovanie nároku na náhradu škody/ušlého zisku. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, zanikli
všetky ostatné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalovaný tak poukazuje na tú skutočnosť, že nárok žalobcu na ušlý zisk vznikol až po odstúpení
od zmluvy a aj pokiaľ by medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o možnosti požadovať
náhradu škody/ušlého zisku popri zmluvnej pokute (čo žalovaný zásadne odmieta), bol by nárok žalobcu
uplatňovaný v tomto konaní nedôvodný, nakoľko žalobcovi nárok na náhradu škody/ušlého zisku počas
platnosti zmluvy ani nevznikol. Pokiaľ by žalovaný pripustil opak, bolo by jednoduchšie dosiahnuť
zisk odstúpením od zmluvy ako reálnym plnením služieb, ktoré ovplyvňuje viacero skutočností. Pokiaľ
žalobca pokladá konanie pani S., ktorým ako dočasná riaditeľka žalovaného zmenila časový rozpis
stráženia za neplatný, nakoľko nebola do funkcie menovaná v súlade so zákonom, je nevyhnutné
považovať za neplatnú aj samotnú zmluvu v znení dodatku č. 1 a 2, nakoľko p. V., ktorý ako dočasný
riaditeľ žalovaného uzatvoril predmetnú zmluvu, ako aj p. L., ktorý ako dočasný riaditeľ žalovaného
uzatvoril dodatok č. 1 a dodatok č. 2k zmluve, boli do funkcie dočasného riaditeľa žalovaného menovaní
rovnakým spôsobom ako pani S., t.j. boli menovaní starostom mestskej časti Bratislava -Ružinov a
nie miestnym zastupiteľstvom. Žalobca nepreukázal ani zrušenie miest zamestnancov, ktorí vykonávali
stráženie podľa zmluvy, čím by preukázal, že títo negenerovali zisk u iného objednávateľa, o ktorý
bol údajne ušlý zisk žalobcom uplatňovaný v tomto konaní znížený, ako ani nepreukázal splnenie si
prevenčnej povinnosti predchádzania škodám.

10. Žalobca dňa 13.05.2016 doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie, ktorého prílohu tvoril zoznam exekúcii
a záväzkov žalobcu za obdobie rokov 2011-2013, ďalej upovedomenia o začatí exekúcií a exekučné
príkazy voči žalobcovi, ktoré mali preukazovať, že dlhodobé neplnenie zmluvných povinností zo strany
žalovaného pôsobilo na žalobcu ako obchodnú spoločnosť likvidačne, v dôsledku čoho sa žalobca
dostal do druhotnej platobnej neschopnosti. Z uvedeného dôvodu bol žalobca nútený odstúpiť od
uzatvorených zmlúv. Na uvedené reagoval žalobca podaním zo dňa 22.08.2016, v ktorom uviedol, že
predmetné dokumenty považuje za účelové, nakoľko z nich jednoznačne vyplýva, že žalobca bol v
druhotnej platobnej neschopnosti už pred omeškaním žalovaného a ani jeden z predložených dokladov
nepreukazoval, že by niektoré z exekučných konaní vzniklo ako následok neplnenia si povinnosti zo
strany žalovaného. Rovnako žalovanému nie je zrejmé, ako majú tieto dokumenty preukazovať stratu
očakávaného výnosu žalobcu s tým, že aj keby žalovaný pripustil, že niektoré z exekučných konaní
vzniklo ako následok omeškania sa žalovaného s platením odplaty (čo kategoricky odmietol) tak to
nezakladá príčinnú súvislosť v prejednávanej veci.

11. Podaním doručeným súdu dňa 25.08.2016, žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a ďalej
uviedol, že nemožno od seba oddeľovať dôvod odstúpenia žalobca od zmluvy od samotného odstúpenia



od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy v sebe subsumuje dôvod tohto odstúpenia, ktoré zapríčinil žalovaný
neplnením si svojich zmluvných i zákonných povinností, čím je preukázané, že medzi odstúpením od
zmluvy spôsobeným žalovaným a vznikom ušlého zisku žalobca existuje priama súvislosť, t.j. ušlý zisk
bol spôsobený priamo konaním žalovaného poukazujúc na § 373 Obchodného zákonníka.

12. Tunajší súd uznesením zo dňa 16.01.2018, č.k. 24Cb/115/2015-280 rozhodol o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom žalobcu Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46
780 751.

13. Svoje vyjadrenie doplnil žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.04.2018 v zmysle ktorého, tým, že
v dôsledku konania žalovaného sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, uvedené malo
za následok nemožnosť získania obdobných - náhradných zmlúv v uchádzaní sa o verejné zákazky -
verejná súťaž, v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, vtedy platného Zákona č. 25/2006 Z.z., kde
podľa ustanovenia § 26 ods. 1 podmieňoval skutočnosť, že verejného obstarávania sa môže zúčastniť
len ten, kto spĺňa tieto podmienky, účasti týkajúce sa osobitného postavenia podľa písm. d) nemá
evidované nedoplatky poistného na zdravotnom poistení, sociálnom poistení a príspevok na starobné
dôchodkové sporenie, ktoré sa vymáha vykonaním rozhodnutím a písm. c) nemá evidované daňové
nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia. To isté platí aj po prijatí zákona č. 343/2015,
avšak ustanovenie § 32 písm. b) a c). Práve v príčinnej súvislosti neplnenia si povinnosti žalovaného,
a to úhrady za poskytované služby žalobcovi temer viac ako jeden rok, sa práve žalobca dostal sám
do postavenia, kedy došlo jednoznačne k poškodeniu mena žalobcu vo verejných záznamov Finstat
a na verejných portáloch sociálnej a zdravotných poisťovní. Z logiky vyplýva, že žalobca sa nemohol
zúčastňovať verejných obstarávaní, čo malo za následok, že nemohol s iným obchodným partnerom
vo verejnom sektore uzavrieť náhradnú zmluvu tak, ako to ukladá povinnosť podľa ustanovenia § 385
Obchodného zákonníka. Žalobca v rámci podnikateľskej činnosti sa snažil uzavrieť náhradnú zmluvu,
iné zmluvy na účel na ktorý mala slúžiť zmluva so žalovaným od ktorej žalobca, ako poškodená
strana odstúpila v súkromnom podnikateľskom sektore. Žalobca napriek tomu, že sa snažil, získať
náhradnú zmluvu medzi svojimi klientmi, sa tento snažil vyvíjať aj reklamnú činnosť na získanie nových
zákazníkov t. j. získanie obdobných zmlúv - náhradných zmlúv, ktoré zabezpečovala reklamná agentúra
- spoločnosť ERS MEDIA s. r. o. prostredníctvom reklamy o poskytovaných službách žalobcu. Taktiež
spoločnosť žalobcu mala aj vlastný web portál, ktorý bol dostupný verejnosti, kde propagoval svoju
podnikateľskú činnosť. Žalobca v tejto súvislosti bol aj nútený po odstúpení od zmluvy so žalovaným
ukončiť pracovné pomery so svojimi zamestnancami, o čom žalobca doložil do súdneho spisu listiny
o zrušení dohôd. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že zmena času stráženia sa mala
meniť na základe výzvy žalovaného a to v tom, že aj v obdobných prípadoch ak bola požadovaná
zmena času stráženia, žalovaný vždy uzatvoril so žalobcom písomný dodatok k zmluve t.j. úpravu zmeny
času stráženia. Odstúpením od zmluvy žalobca stratil očakávaný prínos - výnos - ušlý zisk, ktorý by
dosahoval, ak by žalovaný svojou nekalou činnosťou ( konanie žalovaného v rozpore so zmluvou -
poctivý obchodný styk ) nedonútil žalobcu odstúpiť od zmluvy. Práve konaním žalovaného, žalobca stratil
očakávaný prínos (výnos) = ušlý zisk zo zmluvy a činnosti, ktorú vykonával žalobca pre žalovaného,
respektíve by zmluva bežala, tak ako bolo dojednané obdobie zmluvy na dobu určitú 5 rokov. Tvrdenie
žalovaného o konzumácii ušlého zisku, zmluvnou pokutou je v príkrom rozpore s ustanovením § 386
ods.1 Obchodného zákonníka. Nikto sa nemôže vzdať nároku na náhradu škody pred porušením
povinnosti z ktorého môže vzniknúť škoda - teda aj nárok na ušlý zisk. Žalobca upozorňoval listami, že ak
nedôjde k úhrade záväzkov na strane žalovaného, žalobca bude nútený odstúpiť od zmlúv. Uplatňovaný
nárok na ušlý zisk v tomto konaní je len následok nezodpovedného sa správania žalovaného (príčinná
súvislosť) a porušenia zmluvnej povinnosti si plniť záväzky riadne a včas na strane žalovaného. Vo
zvyšku zotrval na svojich tvrdeniach procesného útoku.

14. Podaním zo dňa 14.06.2018 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odmietol tvrdenie
žalobcu, že v dôsledku omeškania platobnej povinnosti žalovaného sa žalobca dostal do druhotnej
platobnej neschopnosti, nebol spôsobilý uhradiť odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne a
nemohol sa zúčastniť na verejných obstarávaniach, čoho dôkazom je výkaz ziskov a strát uverejnených
na stránke www.registeruz.sk <http://www.registeruz.sk>, kde strata žalobcu za rok 2009 predstavovala
54.968 Eur, strata žalobcu za rok 2010 predstavovala sumu 3.701 Eur, strata žalobcu za rok 2011
predstavovala sumu 110.439 Eur a až počnúc rokom 2012 žalobca začal dosahovať zisk vo výške 9.127
Eur. Z uvedených výkazov ziskov a strát je zrejmé, že podnikateľská činnosť žalobcu bola už v roku
2009 pred uzatvorením zmlúv so žalovaným stratová. Ak žalobca bol v takej platobnej situácii, že v



roku 2011 v dôsledku omeškania žalovaného s platením odmeny nemal peniaze na úhradu poistného
do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, je podnikateľsky nezodpovedné objednať si reklamu
na rok 2011 od inej svojej spoločnosti v sume 115.200 Eur, ktorú podľa predložených dôkazov uhradil
31.12.2011. Jediným spoločníkom spoločnosti ERS MEDIA s.r.o. bola spoločnosť ERS Holding a jediným
konateľom bol C. C.. Spoločnosť ERS MEDIA bola v roku 2013 prevedená na bulharského štátneho
občana a v súčasnosti je už ex offo vymazaná z obchodného registra. V roku 2012, kedy mala mať
spoločnosť platobné problémy a exekúcie, už bola zisková. Žalobca predložil súdu 5x dohodu o zrušení
dohody o pracovnej činnosti a l x dohodu o skončení pracovného pomeru, k čomu malo dôjsť v dôsledku
neplatenia odplaty žalovaným. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že mesačné náklady na
týchto šiestich zamestnancov žalobcu mohli predstavovať sumu cca 1.100 Eur, keď piati zamestnanci
mali uzatvorené dohody o pracovnej činnosti (mohli pracovať najviac 40 hodín mesačne) a jeden
zamestnanec mal uzatvorenú pracovnú zmluvu (160 hodín mesačne). Podľa vyčíslenia žalobcu jeho
náklady na zamestnanca na 1 hodinu predstavovali sumu 3,06 Eur (2 Eur mzda a 1,06 Eur odvody).
Mesačné náklady na 5 zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti pri 200 hod,
predstavovali 612 Eur a na 1 zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy pri 160 hodinách
predstavovali 489,60 Eur. Je ťažko uveriteľné, že pri obrate 242.349 Eur za rok 2011 a pri schopnosti
žalobcu zaplatiť 115.200 Eur za reklamu mu vznikol problém uhradiť sumu cca 1.100 Eur mesačne na
nákladoch za zamestnancov, ktorých musel žalobca prepustiť z dôvodu ukončenia zmlúv so žalovaným.
Žalovaný považuje postup žalobcu za špekulatívny, ktorý svoj neúspech v podnikaní chce uspokojiť
nedôvodným nárokom voči žalovanému. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že k neuhrádzaniu jeho
faktúr došlo úmyselným konaním, že poškodil meno žalobcu, že spôsobil insolventnosť žalobcu a
vedenie exekučných konaní voči žalobcovi.

15. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.02.2019, zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a
zdôraznil, že dôsledkom omeškania sa žalovaného s platením dohodnutej odplaty nie je vznik nároku
na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok
porušenia tejto povinnosti. Žalovaný ďalej namieta i postup vo výpočte náhrady škody, keď žalobca
vychádzal z toho, že službu stráženia poskytuje žalovanému 24 hodín denne. Listom zo dňa 04.10.2011
žalovaný oznámil žalobcovi zmenu rozpisu stráženia tak, že mení časový rozpis stráženia na 1 hod.
denne, počnúc dňom 01.11.2011. V čase ukončenia zmluvy bol teda poskytovaný rozsah stráženia 30
hodín mesačne a nie 720 hodín, ako uvádza žalobca. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Súd sa oboznámil s prednesmi strán sporu ako i s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

17. Žalobca ako vykonávateľ uzatvoril dňa 01.07.2010 so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu č.
001/1/2010 o poskytovaní strážnej služby predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I zmluvy poskytovanie
strážnej služby zabezpečením fyzickej ochrany objektu objednávateľa: Areál netradičných športov,
Pivoňková ul., Bratislava, ktorý je v správe objednávateľa a povinnosť objednávateľa zaplatiť
vykonávateľovi za jeho služby odplatu, ktorá bola dohodnutá v čl. IV bo d 2.vo výške 5,-Eur za každú
hodinu poskytovania služieb v zmysle tejto zmluvy.

18. Podľa ustanovenia čl. III bod 1. zmluvy, vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého
objektu nepretržite jedným pracovníkom v uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie
objektu v čase od 21:00 hod. do 08:00 hod sedem dní v týždni vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja.

19. Podľa ustanovenia čl. III bod 3. zmluvy, objednávateľ oznámi vykonávateľovi písomne zmenu
časového rozpisu stráženia objektu minimálne sedem dní pred plánovanou zmenou.

20. Podľa ustanovenia čl. IV bod 2. a bod 3. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na odplate za
poskytovanie služieb v zmysle tejto zmluvy vo výške 5 Eur za každú hodinu poskytovania služieb v
zmysle tejto zmluvy. Vykonávateľ si bude k odplate dohodnutej v ods. 2 tohto článku fakturovať DPH
účinnú v čase fakturácie.

21. Podľa ustanovenia čl. IV bod 6. zmluvy, ak sa objednávateľ dostane do omeškania so splatením
svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, má vykonávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05%
nezaplatenej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.



22. Podľa ustanovenia čl. V bod 4. a bod 5. zmluvy, zmluvné strany môžu túto zmluvu vypovedať
v jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď druhej zmluvnej strane. Vykonávateľ je oprávnený odstúpiť
od tejto zmluvy, ak objednávateľ nezaplatí dohodnutú odplatu viac ako dva mesiace po sebe. Tým nie
je dotknuté právo vykonávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

23. Žalobca so žalovaným podpísali dňa 18.11.2010, Dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa dohodli na úprave
čl. III bod 1. v nasledovnom znení: vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého objektu
nepretržite jedným pracovníkom v uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie objektu
v čase od 20:00 hod. do 08:00 hod sedem dní v týždni vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja.

24. Žalobca so žalovaným podpísali dňa 06.12.2010 Dodatok č. 2 k zmluve, podľa ktorého došlo k
zmene čl. III bod 1 tak, že vykonávateľ zabezpečí výkon fyzickej ochrany stráženého objektu nepretržite
jedným pracovníkom v uniforme, ktorý bude vykonávať fyzickú ochranu a stráženie objektu v čase od
20:00 hod. do 08:00 hod sedem dní v týždni vrátane sviatkov a dní pracovného pokoja, okrem dní
ktoré sa upravujú nasledovne a to: dňa 24 Decembra (24 hod t.j.- dňa 24.12 od 08.00 hod / do dňa
25.12. do 08.00 hod.) a dňa 31. Decembra (v čase odo dňa 31.12.2010 od 16.00 hod. do 01.01.2011
do 13.00 hod). Uvedeným dodatkom a upravila doba trvania zmluvy, podľa ktorého vykonávateľ je
oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku,
ak objednávateľ nezaplatí dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je
dotknuté právo vykonávateľa na náhradu škody a zmluvnú pokutu (čl. V bod 4). Objednávateľ je
oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku,
ak vykonávateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie
povinnosti písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu
nápravu, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť čl. V bod 5). Odstúpenie od zmluvy
dohodnuté v bude 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by moli
vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane
vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia
a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov
porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto
článku (čl. V bod 6).

25. Listom zo dňa 04.10.2011 žalovaný v súlade s čl. III ods. 3 zmluvy oznámil žalobcovi zmenu
časového rozpisu stráženia objektu a to tak, že vykonávateľ je povinný zabezpečiť výkon fyzickej ochrany
stráženého objektu počas každého kalendárneho dňa 7 dní v týždni jedným pracovníkom v čase od 12:00
do 13:00 hod. a to s účinnosťou odo dňa 01.11.2011. Listom zo dňa 11.10.2011 žalobca žalovanému
uviedol, že nemá záujem rozširovať práce tak ako to oznámil žalovaný ani inak meniť čas na ďalšie
obdobie. Záverom žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 24.202,47 Eur titulom vystavených
a neuhradených faktúr.

26. Žalobca listom zo dňa 24.10.2011 oznámil žalovanému, že s účinnosťou ku dňu doručenia
predmetného listu žalovanému, odstupuje od Zmluvy č. 001/1/2010 zo dňa 01.07.2010 v znení jej
dodatkov z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi odplatu za poskytnuté služby vo výške 24.202,47
Eur.

27. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 23.02.2012 pod sp. zn. 33Rob/198/2012 platobný rozkaz, ktorým
zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.199,58 Eur spolu s úrokom z omeškania
a so zmluvnou pokutou s tým, že žalovaný bol povinný žalobcovi nahradiť aj trovy konania. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.03.2012.

28. Žalobca listom zo dňa 30.04.2012 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody a ušlého zisku.
Žalobcov nárok na náhradu škody mal vzniknúť v dôsledku neplnenia si zmluvných povinností na strane
žalovaného, čím vznikla žalobcovi škoda na ušlom zisku, ktorý by žalobca dosiahol, ak by nedošlo k
omeškaniu žalovaného s platením zmluvne dohodnutej odmeny a zmluva by zostala v platnosti až do
06.12.2015. Žalobca mal za to, že zapríčinením žalovaného vznikla žalobcovi aj iná náhrada škody
v čase nezaplatenia jeho záväzkov, pre ktoré sa žalobca dostal do druhotnej platobnej neschopnosti.
Žalobca vyčíslil náhradu škody celkovo vo výške 22.863,12 Eur a vyzval žalovaného na dobrovoľné
plnenie časti náhrady škody, ktorá bola ku dňu 30.04.2012 vyčíslená na sumu 2.809,11 Eur.



29. Žalovaný reagoval na výzvu žalobcu listom zo dňa 29.05.2012, v ktorom namietol absenciu zákonnej
náležitosti pre vznik škody, ale aj výšku ušlého zisku určeného žalobcom, príčinnú súvislosť. Žalovaný
ďalej uviedol, že dôsledkom jeho omeškania s platením dohodnutej odplaty nie je vznik ušlého zisku na
strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto
povinnosti.

30. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,
ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

31. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

32. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

33. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď
v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane;
po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

34. Podľa ustanovenia ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy
zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na
náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných povinností týkajúcich sa voľby tohto zákona
podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle
strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

35. Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa ustanovenia § 379 Obchodného zákonníka, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

37. Podľa ustanovenia § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná
s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej
zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto
povinnosť nesplnil.

38. Podľa ustanovenia § 385 Obchodného zákonníka, ak poškodená strana odstúpila pri porušení
zmluvnej povinnosti druhej strany od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že
nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej
poškodená strana odstúpila.

39. Podľa ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

40. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.



41. Podľa ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania
účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ na jednej strane
a žalovaný ako objednávateľ na strane druhej uzatvorili dňa 01.07.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa
18.11.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 06.12.2010, zmluvu o poskytovaní strážnej služby č. 001/1/2010 v
objekte: Areál netradičných športov na Pivoňkovej ulici v Bratislave, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I
zmluvy záväzok žalobcu poskytovať strážnu službu zabezpečením fyzickej ochrany objektu žalovaného
v danom areáli a povinnosť žalovaného zaplatiť vykonávateľovi za jeho služby odplatu, ktorá bola
dohodnutá v čl. IV bod 2 zmluvy vo výške 5,- Eur za každú hodinu poskytovania služieb v zmysle tejto
zmluvy. Súd mal za preukázané, že na základe dodatku č. 2 bolo trvanie zmluvy upravené na dobu
do 06.12.2015. Medzi stranami nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaný od novembra 2010 do
októbra 2011 neplatil žalobcovi odplatu za vykonané služby v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa
24.10.2011 od zmluvy odstúpil. Žalobca mal v konaní za to, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť
tým, že žalobcovi prestal uhrádzať faktúry, čo spôsobilo odstúpenie žalobcu od zmluvy. Na základe tejto
skutočnosti žalobca odvodil svoj nárok na náhradu škody/ušlého zisku, ku ktorému by nedošlo, ak by
žalovaný riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, čím by zmluva zostala v platnosti do 06.12.2015. Žalobca
konaním žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu, a preto žalobou žiadal o priznanie škody/ušlého
zisku za obdobie od 03.12.2011 do 31.12.2011 vo výške 452,40 Eur. Sporným teda ostal nárok žalobcu
na zaplatenie ušlého zisku po odstúpení žalobcu od zmluvy.

43. V prvom rade súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odstúpenie od zmluvy na rozdiel od právnej
úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa
zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2) sa v obchodných vzťahoch zmluva podľa ustanovenia § 351
ods. 1 Obchodného zákonníka zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex
nunc), ktoré má za následok zánik zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré vyplýva zo
zákona alebo zo zmluvy, a preto vylučuje nárok na úhradu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody (či v tomto prípade ušlého zisku). Zmluva, ktorá by obsahovala takéto ustanovenie ako sankciu
za výkon práva a/alebo ak by takúto sankciu požadoval domnelý poškodený (v tomto prípade žalobca),
bola by v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom a nárok žalobcu by bol nedôvodný. Odstúpením
od zmluvy došlo k zániku zmluvy, pričom došlo aj k zániku iných práv a povinností.

44. V druhom rade treba uviesť, že náhradu škody možno chápať ako jeden z dôsledkov porušenia
existujúceho záväzku, ktorý trvá naďalej (čo v danom prípade rozhodne nie je), aj keď dôjde k odstúpeniu
od zmluvy a zaniknú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpením od zmluvy zaniká zmluva
a všetky práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy ex nunc, čo znamená, že právny dôvod plnenia
dodatočne odpadol. Avšak odstúpenie sa nedotýka následkov porušenia zmluvy, ku ktorým došlo do
zániku zmluvy odstúpením (t.j. ku škode došlo v čase trvania zmluvy). Ide predovšetkým o nárok na
náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy. Skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s platením, sama
o sebe neviedla k vzniku ušlého zisku žalobcu. Žalobca si uplatnil ušlý zisk v spojení s odstúpením
od zmluvy, avšak žalovaný porušil iba jednu povinnosť zo zmluvy - platobnú povinnosť, za čo bol
sankcionovaný tým, že zaplatil žalobcovi úroky z omeškania a zmluvnú pokutu na základe právoplatného
a vykonateľného platobného rozkazu. Súd je toho názoru, že zmluva neobsahuje dojednanie v zmysle,
ktorého má žalobca nárok aj na náhradu škody popri zmluvnej pokute v prípade, ak žalovaný bude v
omeškaní s plnením. Úprava náhrady škody je v Občianskom ako aj Obchodnom zákonníku založená na
princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná
vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila
alebo nie. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.

45. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý
zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo
musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo



škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti) poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu, sp.
zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010.

46. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej
povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu
a vznikom škody. Bez ohľadu na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu,
predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody vzťah príčiny
a následku. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Ak bola príčinou vzniku škody
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,
ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je
rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

47. Tvrdená škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant)
musí byť tak spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie
právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu.
Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom
povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného -
v tomto prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný
a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou,
inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v
tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi).
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba
vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva. Tvrdenia žalobcu v konaní, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, pri poukazovaní
na vzťah príčiny a následku (nárok na náhradu škody/ušlého zisku by žalobca nemal, ak by si žalovaný
riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, čím by zmluva ostala v platnosti do 06.12.2015), sú čisto
hypotetické a z pohľadu ním uplatneného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivý
výsledok sporu.

48. Nárok na náhradu škody je tak potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 373 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej obchodnoprávnej zodpovednosti je
porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Uvedená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového
vzťahu je zodpovednosťou absolútnou, tzv. neskúma sa zavinenie toho, kto ju spôsobil. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených
predpokladov, pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

49. Na základe vyššie uvedeného a po vykonaní dokazovania, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu
je nedôvodný nakoľko v danom prípade absentuje kauzálny nexus, ktorého existenciu žalobca v konaní
nepreukázal. Žalobca nepreukázal, že existuje priama príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
spočívajúca v nezaplatení odplaty za poskytnuté služby a vznikom ušlého zisku na strane žalobcu v
období po ukončení zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Momentom odstúpenia
žalobcu od zmluvy zanikol medzi stranami sporu záväzkovo-právny vzťah, a preto žalovaný by v zmysle
§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovedal len za škodu vzniknutú porušením povinnosti do zániku
zmluvy odstúpením, t.j. ak by v čase platnosti a účinnosti zmluvy, žalovaný napríklad spôsobil inú škodu
žalobcovi odvíjajúcu sa od neplatenia odplaty za poskytnuté služby, situácia ktorá však v tomto prípade
nenastala. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ak by žalovaný mal zodpovedať aj za škodu/ušlý zisk
(tak ako to žalobca prezentuje) po tom, čo žalobca od zmluvy odstúpil, táto úvaha žalobcu nemá oporu
v zákone, nakoľko by samotné odstúpenie od zmluvy (inštitút ako taký) a tým ukončenie zmluvného
vzťahu stratilo opodstatnenie. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky žalobcom
vyvolanej zmeny obsahu záväzku a žalobca by inkasoval odplatu (ušlý zisk) ako keby k zmene záväzku



nedošlo, zatiaľ čo však žalovanému by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred žalobcom vyvolanou zmenou záväzku (napríklad právo odstúpiť zmluvu). Opačné konanie by bolo
v rozpore so zákonom, keď by odstúpením od zmluvy (zo strany vykonávateľa služieb) mala vzniknúť
odplata za to, že žalobca žalovanému služby neposkytol. Inter alia, súd nevzhliadol dôvod na priznanie
ušlého zisku z dôvodu neosvedčenia kauzálneho nexusu aj z toho dôvodu, že žalobca nemohol za
žiadnych okolností vedieť ako dlho bude zmluva trvať vzhľadom na článok V bod 3. až 6. zmluvy v
znení dodatku č. 2 k zmluve (keďže k ukončeniu zmluvy mohlo dôjsť aj skôr a zo strany ktorejkoľvek
strany sporu). Dôsledkom omeškania sa žalovaného s platením dohodnutej odplaty tak nie je vznik
nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk žalobcu nevznikol ako nevyhnutný
následok porušenia tejto povinnosti. Na to, aby žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody bolo potrebné
preukázať porušenie povinnosti žalovaným za trvania zmluvy. Okrem toho porušenie tejto právnej
povinnosti bolo v zmluve zabezpečené zmluvnou pokutou, ktorá bola aj zo strany žalobcu uplatnená
v rámci súdneho konania a následne bola žalovaným žalobcovi aj uhradená na základe exekučného
konania. Taktiež medzi stranami sporu nebola uzavretá dohoda, ktorá by umožňovala uplatňovanie
náhrady škody popri dohodnutej zmluvnej pokute a k by aj bola, tak by sa vzťahovala len za obdobie
trvania zmluvy. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, keď zaplatením zmluvnej pokuty zanikol
aj nárok na akúkoľvek náhradu škody spôsobnej omeškaním s platením odplaty, nakoľko zmluvné
strany si vyslovene nedohodli povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi aj náhradu škody popri zmluvnej
pokute, resp. náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Súd je zároveň toho názoru, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute možno v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať
aj na právne vzťahy inak upravené v Obchodnom zákonníku, a preto sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu,
ktorý tvrdil opak. V konečnom dôsledku následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť odplatu bolo
odstúpenie žalobcu od zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva platne zanikla, a preto žalobcovi nič nebránilo
v možnosti hľadania si nových potenciálnych klientov (ako tomuto nebránilo v hľadaní klientov i počas
platnosti zmluvy). Inak povedané, žalobca si na základe vlastného rozhodnutia spôsobil nezvratnosť
daného stavu, keď práve tento ukončil so žalovaným zmluvu odstúpením, preto nie je na mieste žalobcu
dožadovať sa ochrany práv zaplatením ušlého zisku po zániku zmluvného vzťahu, ktorých ochranu sám
žalobca znemožnil.

50. Nad rámec uvedeného, keď nebola splnená aspoň práve jedna podmienka na priznanie nároku na
náhradu škody/ušlého zisku, keď žalobca nepreukázal kauzálny nexus (skutočnosť ktorá postačuje na
zamietnutie žaloby), súd by nárok žalobcu v podobe škody/ušlého zisku, ktorý uviedol, že škoda tomuto
vznikla aj pri vynaložení všetkej potrebnej starostlivosti predchádzania škodám podľa ustanovenia § 384
ods. 1 Obchodného zákonníka a § 415 Občianskeho zákonníka, musel rovnako zamietnuť z dôvodu, že
ak žalobca odstúpil od zmluvy na základe tohto, že žalovaný neplatil za poskytnuté služby odplatu od
11/2010 do 10/2011 a tento odstúpil od zmluvy až dňa 24.10.2011, aj napriek skutočnosti, že v čl. V ods. 4
zmluvy v znení dodatku č. 2 mohol odstúpiť od zmluvy už okamihom nezaplatenia žalovaným dohodnutú
odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace, uvedenú prevenčnú povinnosť porušil, čím sa navyše
sám mohol dostať aj do podľa jeho slov druhotnej platobnej neschopnosti, inak povedané, ak vôbec
nejaká škoda mala vzniknúť, tak táto vznikla porušením prevenčnej povinnosti žalobcu, ktoré nemožno
pričítať na ťarchu žalovanému. Uvedené potvrdzujú i listinné dôkazy predložené žalobcom v podobe
rôznych upovedomení o začatí exekúcie, či exekučných príkazov, ktoré jednoznačne nepreukazujú že
by niektoré z exekučných konaní vzniklo ako následok neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného,
navyše keď pohľadávky, na základe ktorých začali exekučné konania, vznikli ešte pred omeškaním
žalovaného. Ak by aj súd pripustil, že niektoré z exekučných konaní vzniklo ako následok omeškania sa
žalovaného s platením odplaty, uvedené nezakladá príčinnú súvislosť v prejednávanej veci. Pokiaľ ide
o čestné vyhlásenie S. M. (predsedu predstavenstva spoločnosti ARM a.s.), na ktoré poukázal žalobca
(avšak do spisu nezaložil) a čestné vyhlásenie C. Q., v ktorom C. Q. vyhlásil, že obchodná spoločnosť
LUNA SLOVAKIA s.r.o. viedla obchodné rokovania so žalobcom za účelom poskytovania strážnej služby
pre objekt Penzión u Boba a že žalobca rozšírenie zmluvy odmietol v dôsledku svojich záväzkov voči
žalovanému, súd toto vyhlásenie považuje za irelevantné, nakoľko nie je datované a nie je z neho
zrejmé, kedy došlo k uvedeným rokovaniam medzi C. Q. a žalobcom a kedy žalobca uzatvorenie zmluvy
odmietol. Zároveň tvrdenia žalobcu, že musel odmietnuť poskytovanie strážnych služieb C. Q., samé
osebe nepreukazuje, že žalobca sa snažil predísť vzniku škody/ušlého zisku, t.j. že vyvíjal aktivitu v
súlade so zásadou spomenutej všeobecnej prevenčnej povinnosti. Na základe takto vyhodnotených
dôkazov, súd nepovažoval za potrebné, účelné a hospodárne vykonanie dôkazu výsluchom svedkov K..
S. M. a C. Q.. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je tak potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie
prevenčných povinností (tzv. generálna prevencia) v ustanoveniach § 415 Občianskeho zákonníka ako



i ustanovenie § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, možno považovať za protiprávne konanie o ktoré
ide v prípade, keď je v rozpore s existujúcou právnou úpravou alebo so zmluvnými dojednaniami. K
preukázaniu skutočnosti, že žalobca prevenciu vykonával aj snahou o získanie nových alebo obdobných
zákaziek, ako mal uzavreté so žalovaným, predložil do súdneho spisu faktúru spoločnosti ERS MEDIA
spol. s.r.o., ktorou uvedená spoločnosť žalobcovi fakturovala reklamno mediálnu kampaň za obdobie
4.Q/2011 vo výške 36.000 Eur spolu s prílohou o výkone prác zo dňa 31.12.2011, dokladom o
prijatí faktúry z účtovníctva žalobcu, výpis používania vlastnej web stránky žalobcu, návrh grafický
aj tlačený DL propagačného materiálu, ktorý bol roznášaný do poštových schránok, prehľad správy
web portálu, či cenovú ponuku žalobcu. Ani tieto listiny však nepostačujú na prijatie záveru o splnení
si prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, nakoľko žalobca nimi nepreukázal, že by práve týmto mal
odvracať hroziacu škodu v podobe ušlého zisku, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného. Práve
naopak, žalobca poukázal na to, že by sa mohlo zdať, že v uvedenom čase mal dostatok finančných
prostriedkov na to, aby si mohol takúto kampaň financovať a teda v druhotnej platobnej neschopnosti
nebol, čomu nenapomáha ani žalobcom predložený dôkaz, že tento musel ukončiť pracovný pomer s
viacerými zamestnancami (dohoda o zrušení pracovnej činnosti s V. L., A. U., Š. L., Y. J., U. T. E. R.
A.), pretože z nich nie je zrejmé na akom mieste (objekte) stráženia pracovali, či dôvod rozviazania
pracovného pomeru alebo zrušenia dohody. A teda ak bol žalobca nútený po odstúpení od zmluvy so
žalovaným ukončiť pracovné pomery so svojimi zamestnancami, táto skutočnosť vznikla následkom
rozhodnutia žalobcu bez priamej súvislosti s odstúpením od zmluvy, resp. ak žalobca tento skutkový
stav prezentuje, súd je toho názoru, že svoje tvrdenia jednoznačne bez pochybností neosvedčil. V tejto
súvislosti sa súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý uviedol, že je ťažko
uveriteľné, že pri obrate 242.349 Eur za rok 2011 a pri schopnosti žalobcu zaplatiť 115.200 Eur za
reklamu mu vznikol problém uhradiť sumu cca 1.100 Eur mesačne na nákladoch za zamestnancov,
ktorých musel žalobca prepustiť údajne z dôvodu ukončenia zmlúv so žalovaným. Nemenej dôležitou
je skutočnosť, že uvedené dôkazy boli vyprodukované zo strany žalobcu len na základe vyjadrení a
obrany žalovaného.

51. S poukazom na uvedené sa súd ďalej námietkou žalovaného v podobe nesprávneho výpočtu škody/
ušlého zisku preto nezaoberal (neúčelné), vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ktorej vznik a existenciu žalobca neosvedčil
v spojitosti s nesplnením si prevenčnej povinnosti, počínať si natoľko obozretne, aby konaním alebo
opomenutím konania nevznikla škoda iným a ani sebe samému. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné
dôkazy preukazujúce, že v rozhodnom čase vyvíjal takú aktivitu, ktorá by smerovala k získavaniu nových
klientov za účelom uzavretia nových zmlúv s osobami, pre ktoré by žalobca mohol vykonávať strážnu
službu a u ktorých by mohol dosiahnuť zisk po tom, ako odstúpil od zmluvy so žalovaným ako ani si túto
nesplnil keď odstúpil od zmluvy takmer rok od poslednej úhrady odplaty zo strany žalovaného, hoci tak
mohol vykonať už skôr v zmysle zmluvy v znení dodatku č. 2 k zmluve.

52. Zhodnotením vykonaných dôkazov tak súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal pre vznik zodpovednosti za škodu kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených
predpokladov (porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou), preto procesnému útoku žalobcu nemožno pričítať
úspech v konaní.

53. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP
podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko
mal žalovaný v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému
žalobcovi, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).