RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o. (skrátene RŠK, p. o.)


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/54/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208280
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215208280.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Energetic Systems,
s.r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 46 780 751, zast.: JUDr.
Paulína Ondrášiková, PhD., advokát, Palisády 59, 811 06 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému:
RUŽINOVSKÝ ŠPORTOVÝ KLUB, p. o., Mierová 21, 827 50 Bratislava, IČO: 36 066 257, zast.
Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO:
36 860 891, o zaplatenie 5.584,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č.k. 22Cb/161/2015-149 zo dňa 12.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/161/2015-149 zo dňa
12.09.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 01.04.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 5.584,80
eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca ako vykonávateľ a žalovaný ako objednávateľ
uzatvorili dňa 01.07.2010 zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku č. 1
zo dňa 30.10.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 19.11.2010. V zmysle dodatku č. 2 zmluvy sa zmluvné
strany okrem iného dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, t. j. na päť rokov od podpísania
tohto dodatku (do dňa 19.11.2015). Od novembra 2010 žalovaný prestal uhrádzať žalobcovi faktúry za
poskytovanie strážnej služby, v dôsledku čoho žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil.
Žalobca odvodzoval nárok na náhradu škody/ušlý zisk z porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi za poskytovanie strážnej služby odplatu riadne a včas (články I a IV zmluvy v
znení dodatkov), keďže uzatvorením zmluvy, platnej až do 19.11.2015 očakával rozmnoženie jeho
majetkových hodnôt, avšak protiprávnym konaním žalovaného stratil očakávaný prínos výnosu. V konaní
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody/ušlého zisku za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012,
a to v celkovej sume 5.584,80 eur. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uplatnený
nárok žalobcu poprel z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody, keď na základe platobného rozkazu vydaného súdom prvej inštancie dňa 23.02.2012
uhradil žalobcovi zmluvnú pokutu za omeškanie s plnením platobnej povinnosti, čím bola naplnená
funkcia zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a v plnom rozsahu skonzumovala nárok na
náhradu škody. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že z dôvodu uzatvorenia zmluvy
so žalovaným, ktorá bola uzavretá na dobu určitú do 19.11.2015 a z dôvodu zabezpečenia riadneho
a včasného poskytovania služby v zmysle zmluvy, bol nútený odmietnuť záujemcov o poskytovanie



strážnej služby, a to spoločnosť ARM, a.s., ako aj G. V., ktorý taktiež prejavil záujem o poskytovanie
strážnej služby žalobcom. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na článok II, bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve
o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa 19.11.2010, článok V bod 4, 5 a 6 zmluvy v novom
znení a na článok III bod 2 druhá veta uvedeného dodatku, ako aj na § 757, § 373, § 379, § 415, §
545 ods. 2 Obchodného zákonníka a konštatoval, že povinnosť uhradiť škodu má ten, na strane ktorého
došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za
predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii, pričom predpokladom jej vzniku v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej
povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a
vznikom škody. Súd prvej inštancie poukazujúc na uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia
a vyhodnotiac vykonané dokazovanie mal za preukázané, že žaloba nemala oporu v zákone. Ozrejmil,
že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.07.2010 zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby
v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 19.11.2010, na základe ktorej žalobca
poskytoval žalovanému strážnu službu za odplatu. V zmysle dodatku č. 2 bola zmluva uzatvorená
na dobu určitú päť rokov (uplynúť mala dňa 19.11.2015). Nakoľko žalovaný neuhrádzal faktúry za
poskytovanie strážnej služby riadne a včas, žalobca listom zo dňa 24.10.2011 od zmluvy odstúpil a v
dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného uhrádzať faktúry riadne a včas, žalobcovi v období
roka 2012 vznikla škoda/ušlý zisk, ktorý vyčíslil v sume 5.584,80 eur. Súd prvej inštancie mal v prvom
rade za to, že žalobca nepreukázal vynaloženie potrebného úsilia na to, aby mu škoda/ušlý zisk nevznikla
dodržaním zásady všeobecnej prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka,
keď napriek skutočnosti, že žalobca už skoro rok pred odstúpením od zmluvy vedel, že žalovaný nie
je schopný riadne a včas uhrádzať vystavované faktúry za poskytnuté služby, napriek tomu naďalej
vykonával pre žalovaného strážnu službu až do konca októbra 2011, pričom od novembra 2011 žalobca
už neposkytoval žalovanému žiadne služby, teda mal k dispozícii personálny potenciál na poskytovanie
obdobnej služby ako poskytoval žalovanému aj voči iným subjektom. Navyše, súd považoval vyhlásenie
N.. K. O., predsedu predstavenstva ARM, a.s. o tom, že táto spoločnosť viedla obchodné rokovania
so žalobcom za účelom rozšírenia poskytovania strážnej služby podľa zmluvy o poskytovaní strážnej
služby č. 001/2/2008 a žalobca rozšírenie zmluvy odmietol v dôsledku záväzkov voči žalovanému,
nakoľko nie je datované a nie je z neho zrejmé, kedy došlo k uvedeným rokovaniam medzi ARM,
a.s. a žalobcom a kedy žalobca rozšírenie zmluvy s touto spoločnosťou odmietol. Listinné dôkazy
na preukázanie ekonomického dopadu konania žalovaného na činnosť žalobcu zhodnotil súd prvej
inštancie tak, že tieto nepreukazujú, že žalobca vykonával činnosť, ktorá by smerovala k predchádzaniu
vzniku škody/ušlého zisku na strane žalobcu, sú len dôkazom toho, že žalobca mal niekoľko splatných
finančných záväzkov voči tretím osobám a taktiež nepreukazujú, že platobnú neschopnosť žalobcu
svojím konaním spôsobil žalovaný. Súd prvej inštancie ďalej vyvodil, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté
služby riadne a včas počas rokov 2010 - 2011 a vznikom škody/ušlého zisku na strane žalobcu v
období celého roka 2012 ako základným zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu uplatnenú žalobcom v tomto konaní, keď kauzálny nexus nebol daný z dôvodu, že ak by aj
žalovaný za poskytnuté služby žalobcovi riadne a včas platil, nie je isté, že predmetná zmluva by zostala
v platnosti až do 19.11.2015 tak, ako to tvrdil žalobca vzhľadom k tomu, že od zmluvy mohli obidve
strany odstúpiť pred dojednaným časom za splnenia podmienok uvedených v zmluve (článok V bod
4 a 5 zmluvy v znení dodatku č. 2), rovnako ako mohlo dôjsť aj k okamžitému skončeniu zmluvy do
jedného mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov porušovania zmluvných
záväzkov oboch zmluvných strán (článok V bod 6 druhá veta zmluvy v znení dodatku č. 2). Súd prvej
inštancie považoval za nezvyčajné, ak sa žalobca vzhľadom na uvedenú skutočnosť a reálne správane
sa žalovaného domnieval, že zmluva zostane v platnosti až do 19.11.2015, kvôli čomu nevyvíjal žiadnu
činnosť v snahe predchádzať vzniku škody/ušlého zisku aktívnym vyhľadávaním nových klientov, ktorým
by mohol poskytovať strážnu službu, čo podporuje aj fakt, že dňa 24.10.2011 žalobca od zmluvy odstúpil,
od novembra 2011 už nevykonával pre žalovaného žiadnu činnosť, zmluva platne zanikla ešte v roku
2011, a teda nič mu nebránilo v možnosti uzavrieť novú zmluvu s treťou osobou, a tým sa vyhnúť
hospodárskemu úpadku svojej spoločnosti. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže v tomto konaní
mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.



2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca namietal, že súd nevykonal navrhovaný
výsluch N.. K. O. a G. V. z dôvodu, že takéto dokazovanie by bolo nadbytočné, pričom pokiaľ by súd
vykonal navrhovaný dôkaz výsluchu K. O., skutočnosti, ktoré mu neboli zrejmé z písomného vyhlásenia,
mohol overiť, resp. doplniť. Žalobca poukázal na § 215 ods. 1 CSP a konštatoval, že ak by súd vykonal
navrhované dôkazy, ozrejmil by si skutkový stav bez pochybností, ktoré z odôvodnenia rozhodnutia
vyvstávajú. Taktiež by súd zistil, že žalobca vykonal všetky potrebné kroky na zabránenie vzniku škody
a vzhľadom na danú situáciu bol poškodený práve tým, že nemohol rozšíriť svoje zmluvné vzťahy s
inými subjektmi, a tak nemohol vzniku škody iným spôsobom predísť. Žalobca ďalej zdôraznil, že §
415 Občianskeho zákonníka neupravuje, akým spôsobom majú subjekty vzniku škody predchádzať,
preto tvrdenie súdu, že žalobca mal dať inzerát na rozšírenie svojej činnosti, je len jeho predstavou
o tom, ako by v danej situácii subjektívne postupoval práve súd prvej inštancie, neznamená to však,
že sa jedná o jediný spôsob riešenia situácie, keďže je žalobcovým slobodným rozhodnutím, ak od
zmluvy odstúpi z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaného, ako je to formulované i v samotnej zmluve
o poskytovaní strážnej služby. Ohľadom tvrdenia súdu, že žalobca takmer rok vedel o neschopnosti
žalovaného riadne a včas uhrádzať vystavované faktúry za poskytnuté služby žalobca uviedol, že v
súdnom spise nie je jediný dôkaz preukazujúci neschopnosť žalovaného neplatiť svoje záväzky riadne
a včas, je len zrejmé, že tieto neplnil, preto žalobca v dobrej viere aj naďalej poskytoval žalovanému
služby, pretože v obchodnej praxi je bežné, že nastanú situácie, kedy odberateľ nemôže uhradiť v danom
čase v dôsledku externých vplyvov, ktoré sám nemôže ovplyvniť, avšak doplatí zameškané neskôr.
Ohľadne tvrdenia súdu, že v prípade absentuje kauzálny nexus medzi porušením právnej-povinnosti a
vznikom ušlého zisku, žalobca konštatoval, že toto vyjadrenie nie je založené na skutkovom a právnom
stave. Nemožno od seba oddeľovať dôvod odstúpenia žalobcu od zmluvy od samotného odstúpenia
od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy v sebe subsumuje dôvod tohto odstúpenia, ktoré zapríčinil žalovaný
neplnením si svojich zmluvných i zákonných povinností. Tým je preukázané, že medzi odstúpením
od zmluvy spôsobeným žalovaným a vznikom ušlého zisku žalobcu existuje priama súvislosť, t.j. ušlý
zisk bol spôsobený priamo konaním žalovaného. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 351 ods. 1
ako aj § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej vyložil, že od zmluvy odstúpil vzhľadom
na dlhotrvajúci a neúnosný stav spôsobený žalovaným, ktorý žalobca v konaní preukázal vzhľadom
na potrebu vymáhania dlžných pohľadávok od žalovaného až exekučným konaním, pričom pokiaľ
by odstúpil od zmluvy neskôr, alebo by neodstúpil vôbec, škoda, ktorá by mu tým vznikla, by bola
podstatne vyššia. Práve pre opakované a sústavné porušenie povinností žalovaného odstúpil žalobca od
zmluvy, čím priamo bol daný základ vzniku škody, resp. ušlého zisku. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej
zdôraznil, že dĺžka trvania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným môže mať vplyv na výšku spôsobenej
škody, avšak nie na príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutý ušlý zisk. De facto tu
súd priznal, že medzi ukončením zmluvy a vzniknutou škodou je príčinný vzťah, hoci podľa súdu nie
je. Žalobca tu preto považuje odôvodnenie súdu za nelogické a nepreskúmateľné a v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/62/2013, pričom zdôraznil, že odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať
odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a
musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca mal za to, že súd nedostatočne odôvodnil, prečo má
za to, že v konaní absentuje kauzálny nexus a jeho tvrdenia obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia nie
sú logickým odôvodnením, prečo absentuje príčinná súvislosť vzniku škody. Z uvedeného odôvodnenia
žalobca tak nevie zistiť, akým spôsobom a na základe čoho dospel súd k záveru, že medzi protiprávnym
konaním žalovaného, ktoré spôsobilo odstúpenie od zmluvy, pričom práve tento dôvod odstúpenia
zmluva samotná upravuje a vzniknutým ušlým ziskom spôsobeným odstúpením od zmluvy žalobcom nie
je kauzálny nexus. Záverom žalobca vzhľadom na uvedené nedostatky súdneho rozhodnutia a konania
odvolací súd žiadal, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Žalobca svoje odvolanie doplnil podaním zo dňa 20.12.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa
22.12.2016. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 05.12.2016 dohodu o splátkach vo veci podľa
platobného rozkazu č.k. 26Cb/161/2015-57. Právoplatný platobný rozkaz bol vydaný vo veci obdobnej,
ako v spore č.k. 22Cb/161/2015-149. Predmetný platobný rozkaz žalobca doručil Okresnému súdu
Bratislava II v tejto veci v rámci vyjadrenia zo dňa 17.08.2016. Týmto žalobca poukázal na uznanie
záväzku zo strany žalovaného vo veci skutkovo rovnakej, ktorý dokonca pristúpil priamo k úhrade



dlžnej sumy dňa 20.12.2016. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie by mal aj v prípade tohto
súdneho konania postupovať tak, že uzná nárok žalobcu a prizná mu náhradu ušlého zisku. V tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 236/06, v zmysle ktorého princíp
právnej istoty je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis mutandis L ÚS 87/93. PL ÚS 16/95 a U. ÚS 80/99).
Vzhľadom na uvedené uznanie dlhu žalovaným v rovnakej veci, ako i ďalšie dôvody, žalobca opätovne
žiadal, aby odvolací rozhodnutie súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

4. Písomným podaním zo dňa 15.02.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.02.2017, sa k
odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ohľadne námietky
nevykonania výsluchu N.. K. O. a G. V., žalovaný uviedol, že tento by bol pre konanie nadbytočný z
dôvodu, že by len potvrdil tú skutočnosť, že žalobca počas svojho zmluvného vzťahu so žalovaným
odmietol dvoch údajných záujemcov o poskytovanie strážnej služby, avšak by nepreukázal splnenie
si prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, nakoľko žalobca oboch údajných záujemcov odmietol.
Žalovaný mal za to, že žalobca by si splnil svoju prevenčnú povinnosť, pokiaľ by záujemcov hľadal
po odstúpení od zmluvy, prípadne pred odstúpením od zmluvy, aby mohol kontinuálne pokračovať
v poskytovaní strážnej služby aj po odstúpení od zmluvy, avšak svojím konaním žalobca podľa
názoru žalovaného v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že odstúpením od zmluvy zabránil vzniku
podstatne vyššej škody. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy potom,
ako mu bola zo strany žalovaného v súlade s čl. III. bodom 3 zmluvy oznámená zmena časového rozpisu
stráženia objektu tak, že s účinnosťou od 01.11.2011 bude žalovaný povinný zabezpečiť výkon fyzickej
ochrany stráženého objektu počas každého kalendárneho dňa 7 dní v týždni jedným pracovníkom v
čase od 12.00 hod. do 13.00 hod., a teda došlo k podstatnému zúženiu poskytovaných služieb.
Žalovaný ďalej zdôraznil, že pre vznik nároku na ušlý zisk sa vyžaduje, aby boli súčasne splnené
základné zákonné predpoklady, a to porušenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti, neexistencia
okolnosti vylučujúcej zodpovednosť, vznik ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom ušlého zisku, pričom v danej veci chýba príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej
povinnosti a vznikom nároku na ušlý zisk. V danej veci dôsledkom omeškania sa žalovaného s platením
dohodnutej odplaty nie je vznik nároku na ušlý zisk na strane žalobcu, keď eventuálny ušlý zisk
žalobcu nevznikol ako nevyhnutný následok porušenia tejto povinnosti. Ohľadom námietky žalobcu,
že odstúpením od zmluvy bol priamo daný základ vzniku škody, resp. ušlého zisku, žalovaný uviedol,
že porušil len jednu zmluvnú povinnosť, a to uhrádzať odplatu žalobcovi riadne a včas. Následkom
porušenia tejto povinnosti bola povinnosť žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu a odstúpenie žalobcu od
zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu škoda/ušlý zisk mu vznikol až na základe odstúpenia od zmluvy, ktoré
realizoval on sám. Žalovaný poukázal na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka pričom zdôraznil, že
z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na náhradu škody
vzniknutej porušením zmluvy, dohody zmluvných strán o voľbe práva alebo Obchodného zákonníka,
riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy
a odstúpením od zmluvy zanikli všetky ostatné práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaný opätovne
poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu na ušlý zisk vznikol až po odstúpení od zmluvy a konštatoval,
že ak by žalobca neodstúpil od zmluvy, nárok na ním požadovanú náhradu škody/ušlý zisk by mu
nevznikol. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na náhradu škody uplatňovaný žalobcom mu nemohol
vzniknúť počas trvania zmluvy, pričom odstúpením od zmluvy všetky práva a povinnosti zanikli, čo
potvrdil aj Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 32 Cdo 2799/2007. Žalovaný
považoval tvrdenie žalobcu, že žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 26Cb/161/2015 uznal svoj záväzok voči žalobcovi obdobného charakteru, za zavádzajúce, nakoľko
žalovaný viackrát uviedol, že platobný rozkaz v konaní sp. zn. 26Cb/161/2015 sa stal právoplatným z
dôvodu zmeškania lehoty na podanie odporu, keď žalovaný bol zahltený podaniami žalobcu, ktorý svoj
nárok rozdelil na šesť konaní. Záverom žalovaný navrhol, aby konajúci súd odvolanie proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/161/2015-149 zo dňa 12.09.2016 zamietol a žalobcovi priznal
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v plnej výške.

5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa OSP, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd už za účinnosti
právnej úpravy CSP a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc
účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred
účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania,
rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP). Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v
dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na
základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd
má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s ust. §
384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade
s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

10. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa pre správnosť záverov súdu prvej inštancie dodáva:

Z obsahu spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
01.07.2010 zmluvu č. 002/2/2010 o poskytovaní strážnej služby v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2010
a dodatku č. 2 zo dňa 19.11.2010ako nepomenovanú, inominátnu zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2
ObchZ., na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanému strážnu službu za odplatu.

11. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 4 zmluvy v novom znení ustanovuje, že vykonávateľ je oprávnený odstúpiť od
tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak objednávateľ nezaplatí
dohodnutú odplatu viac ako tri po sebe nasledujúce mesiace. Tým nie je dotknuté právo vykonávateľa
na náhradu škody a zmluvnú pokutu.

12. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného
dňa 19.11.2010, článok V bod 5 zmluvy v novom znení ustanovuje, že objednávateľ je oprávnený
odstúpiť od tejto zmluvy pred dojednaným časom ako je uvedené v bode 2 tohto článku, ak
vykonávateľ porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a objednávateľ vykonávateľa na porušenie
povinnosti písomne upozornil a vykonávateľ napriek upozorneniu nevykonal bez zbytočného odkladu
nápravu, je objednávateľ oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť.

13. V zmysle článku II bod 1.3 dodatku č. 2 k zmluve o poskytovaní strážnej služby uzatvoreného dňa
19.11.2010, článok V bod 6 zmluvy v novom znení ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy dohodnuté
v bode 4 a 5 tohto článku je dohodnuté z dôvodu ochrany a prípadných škôd, ktoré by mohli
vzniknúť okamžitým skončením zmluvy a nezabezpečením stráženia objektu, ako aj na druhej strane
vykonávateľovi by mohla vzniknúť škoda. Zmluvné strany sa dohodli na úprave okamžitého skončenia
a to tak, že zmluva skončí do 1 mesiaca odo dňa doručenia okamžitého skončenia zmluvy z dôvodov
porušovania zmluvných záväzkov oboch zmluvných strán pred dohodnutým termínom v bode 1 tohto
článku.

14. Žalobca si svoj nárok konkretizovaný v žalobe - návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa
01.04.2015 odvodil zo skutočnosti, že žalovaný neuhrádzal faktúry za poskytovanie strážnej služby na
základe uvedenej zmluvy riadne a včas, čím mal porušiť zmluvné povinnosti a žalobcovi tak v období
roka 2012 mala vzniknúť škoda - ušlý zisk v sume 5.584,80 eur, a to za obdobie od 01.01.2012 do



31.12.2012, ktorú vypočítal ako násobok počtu dní (hodín), počas ktorých by žalobca poskytoval strážnu
službu žalovanému a sumy, ktorú by žalobca za bežných okolností získal zo svojej činnosti s odpočtom
nákladov, ktoré na dosiahnutie týchto výnosov vynaložil.

15. Žalovaný bol s omeškaním s platením odplaty za poskytnuté služby v zmysle zmluvy od obdobia
november 2010, avšak od tohto obdobia žalobca naďalej poskytoval žalovanému dohodnuté služby
až do októbra 2011. Až následne, žalobca listom dňa 24.10.2011 odstúpil od zmluvy. Z uvedeného je
zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný neplní riadne a čas vystavené faktúry za poskytnuté
služby, napriek tomu ale naďalej vykonával pre žalovaného dohodnuté plnenie zo zmluvy, a to až do
dňa odstúpenia. Žalobca si týmto nárokuje náhradu škody - ušlého zisku za obdobie od 01.01.2012
do 31.12.2012, teda po odstúpení od predmetnej zmluvy, pričom ako hlavný argument uviedol, že ak
by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, nedošlo by v roku 2012 k
vyčíslenej škode/ušlom zisku, keďže by zmluva ostala v platnosti do 19.11.2015.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nemôže svoj nárok na škodu/ušlý zisk odvodzovať z názoru, že
ak by žalovaný pravidelne uhrádzal žalobcovi odmenu za poskytnuté služby, nespôsobil by tým žalobcovi
škodu, keďže zmluva by ostala v platnosti až do 19.11.2015, nakoľko vzhľadom na čl. V bod 4 a 5 zmluvy
v znení dodatku č. 2 alebo čl. V bod 6 druhá veta zmluvy v znení dodatku č. 2 by nebolo isté, či by
zmluva skutočne ostala v platnosti až do 19.11.2015, s čím sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie.

17. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie aj ohľadne nepreukázania
existencie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného - neplatením odplaty za poskytnuté
služby riadne a včas počas rokov 2010 - 2011 a vznikom škody ušlého zisku na strane žalobcu počas
celého roka 2012. Vznik škody - ušlého zisku v tejto veci žalobca definoval na základe skutočnosti, že
žalovaný neuhrádzal odmenu za poskytnuté služby navrhovateľovi, čím došlo k porušeniu jeho zmluvnej
povinnosti vyplývajúce z čl. I a IV zmluvy, následkom čoho bol žalobca nútený od zmluvy odstúpiť.

18. Odvolací súd tu poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo
dňa 28. apríla 2010, v zmysle ktorého ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom
aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba
pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).
Žalobca nemôže požadovať náhradu škody/ušlý zisk, ak sám vypovedal zmluvný vzťah so žalovaným
a ukončil poskytovanie strážnej služby. Žalobca síce využil svoje oprávnenie ukončiť zmluvný vzťah v
zmysle vyššie citovaných dodatkov k zmluve o poskytovaní strážnej služby, ale v prípade ukončenia
zmluvného vzťahu sa dôsledky pre žalovaného nemôžu tak právne vymedziť, ako ich uplatňuje žalobca
- ako náhradu škody/ušlý zisk, ak zmluvný vzťah ukončil žalobca, ktorý „zavinil“ ukončenie poskytovania
strážnych služieb žalovanému. Aj z toho dôvodu nie je možné priznať žalobcovi náhradu škody- ušlý
zisk tak, ako si uplatnil vo svojom návrhu.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka aktom odstúpenia od
zmluvy dochádza zásadne k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy, a to s účinkami ex
nunc. Po odstúpení síce pretrvávajú niektoré jej následky, a to napríklad nároky na náhradu škody
vzniknutej porušením zmluvy, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sám od zmluvy listom zo dňa
24.10.2011 odstúpil - táto skutočnosť sporná nie je, preto nie je možné nárokovať si náhradu škody/ušlý
zisk z porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy, nakoľko zmluva v roku 2012 za obdobie, za ktoré
si žalobca predmetnú škodu/ušlý zisk žiadal, už platnou nebola.

20. K námietke žalobcu ohľadne uznania záväzku zo strany žalovaného vo veci skutkovo rovnakej, ktorý
dokonca pristúpil priamo k úhrade dlžnej sumy v tejto veci a teda povinnosť odvolacieho súdu postupovať
totožne v skutkovo a právne rovnakých veciach, odvolací súd zhodne s vyjadrením žalovaného uvádza,
že v danom prípade žalovaný nie dobrovoľne ale v dôsledku omeškania s podaním odporu proti
platobnému rozkazu spôsobil, že v skutkovo a právne rovnakej veci vznikol právoplatný exekučný titul, na
základe ktorého až v rámci exekučného konania (vedeného u súdnej exekútorky Y.. H. K. pod sp. zn. EX



35/2015) vedeného na jeho podklade uzavrel so žalobcom Dohodu o splátkach podľa ust. § 269 ods. 2
ObchZ. a k úhrade tam uloženej peňažnej povinnosti. Uvedené konanie žalovaného však neznamená, že
by žalovaný bol dobrovoľne stotožnený so skutkovým a právnym podkladom v danom prípade, žalovaný
len v exekučnom konaní z dôvodu straty možnosti sa brániť pristúpil k takémuto riešeniu vysporiadania
uloženej právoplatnej a vykonateľnej povinnosti. Právoplatný platobný rozkaz vydaný v jednej veci totiž
nevytvára podmienku rovnakého rozhodnutia, keď v skutkovo a právne podobnej veci, pri ktorej dôjde
k jej riadnemu prejednaniu pred súdom prvej a druhej inštancie, sa dospeje na základe vykonaného
dokazovania k iným záverom. V danom prípade nejde o porušenie princípu právnej istoty tak, ako to
má na mysli čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

21. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom,
z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol
po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správny.

25. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný
bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).