Základná škola, Vazovova 4, Bratislava


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230872
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113230872.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: K.. O. Ž., D.
N. X/A, D., zastúpenej JUDr. Rastislavom Bajánkom, advokátom, so sídlom Vajnorská 1, Bratislava,
proti odporcovi: Základná škola Vazovova 4, Bratislava, IČO: 36 071 277, zastúpenému JUDr. Ivanou
Hauerlandovou PhD., advokátkou, so sídlom Matejkova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, zo dňa 14.mája 2014, č.k. 12Cpr 9/2013-97, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že určuje, že výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 28.05.2013, daná odporcom navrhovateľke, je n e p l a t n á .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 4.287,- eur, do troch dní.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 436,70 eur, na účet právneho
zástupcu navrhovateľky, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia,
že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.05.2013, ktorú jej dal odporca, je neplatná a zaplatenia
náhrady mzdy za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2014. Rozhodol tak podľa § 61 ods. 2, § 63 ods.
1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, § 74 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce, keď vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.12.2001 bola navrhovateľka v
pracovnom pomere s odporcom od 01.01.2002 ako učiteľka ZŠ s aprobáciou telesná výchova a
geografia, s funkčným platom vo výške 714,50 eur mesačne; jej pracovnou náplňou bola komplexná
výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná učiteľom a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
Odporca dal navrhovateľke dňa 28.05.2013 výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce z dôvodu, že z organizačných zmien u zamestnávateľa sa stala nadbytočnou. Výpoveď
z pracovného pomeru bola navrhovateľke doručená dňa 31.05.2013. Dospel k záveru, že
odporca výpovedný dôvod vo výpovedi z pracovného pomeru v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka
práce skutkovo vymedzil tak, že ho nie je možné dodatočne meniť, keď výpoveď z pracovného
pomeru dal navrhovateľke z dôvodu nadbytočnosti, ktorá nastala pre organizačné dôvody. Organizačnú
zmenu, na základe ktorej sa navrhovateľka stala nadbytočnou, mal za preukázanú žiadosťou odporcu
o prerokovanie výpovede navrhovateľky odborovou organizáciou zo dňa 27.05.2013, v ktorej odporca
uviedol, že k 01.09.2013 musí uskutočniť organizačné zmeny: počet tried na 2.stupni ZŠ klesne na 10,
každom 5.-9. ročníku budú pre pokles žiakov a úpravu paragrafu zákona č. 245/2008 Z.z. - školský zákon
o maximálnom počte žiakov v triedach len 2 triedy, musí riaditeľ dať výpoveď pre nadbytočnosť
navrhovateľke z dôvodu, že má rovnakú aprobáciu ako K.. K. Z. (geografia a telesná výchova) , nemôže
vyučovať predmet telesná výchova a týždňová dotácia hodín - počet hodín geografie na 2. stupni
ZŠ je 14 hodín, čo odučí jedna učiteľka. Ďalej mal organizačnú zmenu za preukázanú dislokáciami -



jún 2012 na školský rok 2012/2013, jún 2012 na školský rok 2013/2014, zo dňa 27.05.2013, keď ich
porovnaním mal za preukázané, že od 01.09.2013 malo dôjsť u odporcu k zníženiu počtu tried na
2.stupni z 11 na 10, s čím bol spojený nadstav jedného pedagogického zamestnanca. Uviedol, že
i keď riaditeľ odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že o organizačnej zmene rozhodol ústne na vedení
školy, nedodržanie písomnej formy Zákonník práce (§ 17 ods. 2) nesankcionuje toto rozhodnutie jeho
neplatnosťou a za písomné rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce v danej veci považoval oznámenie riaditeľa odporcu datované dňom 27.05.2013, adresované
zriaďovateľovi. Dospel k záveru, že odporca preukázal organizačnú zmenu aj príčinnú súvislosť medzi
organizačnou zmenou a výpoveďou navrhovateľky zo dňa 28.05.2013. Ďalej dospel k záveru, že odporca
neporušil ponukovú povinnosť vyplývajúcu z § 63 ods. 2 Zákonníka práce, pretože takúto povinnosť
mal len ku dňu výpovede, a keďže odporca ku dňu výpovede žiadne voľné miesto nemal, ponuková
povinnosť mu nevznikla a odporca splnil aj podmienku pre platnosť výpovede navrhovateľky podľa §
74 Zákonníka práce a výpoveď z pracovného pomeru vopred prerokoval so zástupcami
zamestnancov, keď žiadosťou odporcu zo dňa 27.05.2013 mal za preukázané, že odporca požiadal ZO
OZ PŠaV na Slovensku o prerokovanie výpovede navrhovateľky z dôvodu, že k 01.09.2013 musí
uskutočniť organizačné zmeny a ďalej zápisnicou výboru ZO OZ PŠaV pri Základnej škole Vazovova
4 v Bratislave zo dňa 28.05.2013 mal za preukázané, že odborová organizácia odporcu dňa
28.05.2013 výpoveď navrhovateľky prerokovala a schválila. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v
sume 397,60 eur, k rukám právnej zástupkyne odporcu.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, že
predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je: existencia
organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o tejto zmene),
nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou
zamestnanca. V zmysle ustálenej súdnej praxe o nadbytočnosti zamestnanca ide vtedy, ak
zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v
pracovnej zmluve. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma,
či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. S poukazom na ust. § 61 ods. 2 Zákonníka
práce namietala, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná a dôvod výpovede nemožno dodatočne
meniť. V predmetnej výpovedi je výpovedný dôvod vymedzený "z dôvodu organizačných zmien u
zamestnávateľa" bez ďalšej špecifikácie, čím sa nedá preskúmať existencia splnenia predpokladov na
použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Namietala tiež, že záver
súdu o tom, že výpoveď bola vopred prerokovaná s odborovým orgánom, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Poukázala na to, že odporca požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovede
listom zo dňa 27.05.2013, z ktorého však nie je zrejmé, aké organizačné zmeny musí urobiť v
dôsledku poklesu tried a žiakov a tomu, že nie je zrejmý výpovedný dôvod, nasvedčuje aj stanovisko
zástupcov zamestnancov zo dňa 28.05.2013, v ktorom je uvedené, že "ku dňu 01.09.2013 dôjde k
organizačným zmenám na škole pre počty žiakov v triedach, riaditeľ školy je nútený dať výpoveď K..
O. Ž. z dôvodu, že nemôže po úraze vyučovať telesnú výchovu a geografiu odučí p. učiteľka ...".
Namietala, že o tento výpovedný dôvod sa výpoveď neopiera a taktiež je nepravdivý, pretože ona môže
učiť telesnú výchovu. Takúto žiadosť a jej prerokovanie nemožno podľa jej názoru považovať za splnenie
hmotnoprávnej podmienky výpovede. Namietala, že nebol splnený ani ďalší predpoklad výpovede,
pretože nebolo preukázané, že odporca jej mohol ponúknuť inú prácu, i keď len na kratší pracovný
čas, čo súd prvého stupňa nevzal do úvahy.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov konania podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote odporca, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporkyni
uložiť povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 954,08 eur. Uviedol, že trovy konania vyčíslil v
sume 151,05 eur za každý úkon právnej pomoci, a to z hodnoty veci, ktorou je zaplatenie náhrady
mzdy v sume 4.287,- eur, pričom vychádzal z ust. § 13 ods. 4 vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa hodnoty veci,
ktorej hodnota je najvyššia z dôvodu, že spoločné prejednanie týchto vecí vyplýva zo Zákonníka
práce. Súd prvého stupňa však zrejme aplikoval ust. § 13 ods. 3 cit. vyhlášky, ktoré upravuje odmenu
pri spojení dvoch vecí a aj pri aplikácii tohto ustanovenia nemohol dospieť k uvedeným výpočtom trov
za jednotlivé úkony, ktorých spôsob výpočtu je nepreskúmateľný a taktiež je nepreskúmateľná úvaha



súdu, podľa ktorej za výpočtový základ tarifnej hodnoty sa má zrejme považovať splatná mzda, keď
vyhláška neobsahuje takú úpravu, ktorá by takúto úvahu alebo takýto postup odôvodňovala. Namietal
tiež, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy ust. § 10 ods. 3 cit. vyhlášky a rozhodol v rozpore s týmto
ustanovením, podľa ktorého ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota
sa určí súčtom hodnôt týchto plnení. Poukázal na to, že predmetom plnenia bola náhrada mzdy v
celkovej sume 4.287,- eur, ktorá predstavovala súčet jednotlivých opakujúcich sa plnení. Nesprávne
podľa jeho názoru súd prvého stupňa nepriznal časť trov z dôvodu nemožnosti priznania viac ako bolo
uplatnené, keď trovy konania si vyčíslil v celkovej sume 954,08 eur, čo je pomerne viac ako priznaná
suma 397,60 eur. S poukazom na ust. § 10 ods. 3 vyhlášky namietal, že hodnota veci je závislá od
celkovej hodnoty požadovanej náhrady mzdy, nielen splatnej, pretože odporca mal úspech v celej tejto
časti. Nesprávne súd prvého stupňa postupoval, keď mu nepriznal trovy právneho zastúpenia za poradu
s klientom dňa 26.03.2014, keď zo spisového materiálu vyplýva, že išlo o poradu s klientom na základe
návrhov právneho zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania a podľa jeho názoru bolo účelné
aj vyjadrenie zo dňa 31.03.2014, keď bolo zapríčinené neúplnou žalobou podanou navrhovateľkou,
doplnenou až na pojednávaní dňa 21.03.2014.
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume spolu 159,09
eur. Námietky navrhovateľky, uvedené v jej odvolaní, považoval za nedôvodné, keď podľa jeho názoru
výpovedný dôvod uvedený vo výpovedi danej navrhovateľke, je výslovne uvedený s uvedením
zákonného ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, na základe čoho nie je možné tento výpovedný
dôvod zameniť s iným výpovedným dôvodom uvedeným v ust. § 63 Zákonníka práce. Výpovedný
dôvod vyplýva aj zo žiadosti o prerokovanie výpovede zo dňa 27.05.2014, ktorým je "nadpočetnosť
pedagogických zamestnancov" a tiež zo stanoviska zástupcov zamestnancov zo dňa 28.05.2014, v
ktorom sa konštatuje, že "výbor ZO OZ prerokoval a schválil výpoveď pani K.. O. Ž. pre nadpočetnosť".
Ďalej uviedol, že v konaní preukázal, že nemal žiadne voľné pracovné miesto, na základe čoho mu
ponuková povinnosť odpadla.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., s nariadením odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v
zmysle § 213 ods. 3 O.s.p., doplnil dokazovanie podľa § 213 ods. 5 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru zo dňa 28.05.2013, ktorú jej dal odporca podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu
nadbytočnosti vzhľadom na organizačné zmeny u zamestnávateľa a zároveň sa domáhala zaplatenia
náhrady mzdy za obdobie od 01.09.2013 do 28.02.2014 v sume 4.287,- eur brutto. Namietala, že
dôvod výpovede z pracovného pomeru nie je vo výpovedi dostatočne skutkovo vymedzený v
zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce, ďalej namietala organizačnú zmenu u odporcu, pre ktorú sa stala
nadbytočnou, že odporca jej mohol ponúknuť inú prácu aspoň na kratší pracovný čas a nesplnil si svoju
ponukovú povinnosť v zmysle § 63 Zákonníka práce a taktiež, že výpoveď nebola prerokovaná so
zástupcami zamestnancov, a preto je neplatná aj podľa § 74 Zákonníka práce.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce účinného ku dňu 28.05.2013, zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ cit. zákona zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 79 ods. 1 cit. zákona ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním
neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. v znení účinnom k 28.05.2013, ak osobitné predpisy, ktoré
sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je
ňou plat podľa tohto zákona.



Podľa § 29 ods. 2 cit. zákona ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a
zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde,
je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 a 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods.
3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
Podľa § 29 ods. 4 cit. zákona pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon,
zamestnávateľ neuplatní ust. § 43 ods. 1 písm. d/, § 96 ods. 3 a 5, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120
až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.
Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom navrhovateľky a výsluchom (štatutárneho
zástupcu - riaditeľa) odporcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou navrhovateľky zo dňa 31.12.2001
a doplnil dokazovanie oboznámením ďalších predložených listinných dôkazov, a to potvrdenia zo
dňa 01.07.2013, lekárskej správy zo dňa 31.05.2013, pracovnou zmluvou E. C. zo dňa 31.12.2001,
pracovnou zmluvou K.. Z. zo dňa 31.12.2001, v znení pracovnej zmluvy zo dňa 03.06.2002, pracovnej
zmluvy K.. T. zo dňa 15.10.2012 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16.01.2013, úväzkami
učiteľov v roku 2012, 2013 a mzdovým listom za rok 2013 a oznámením zo dňa 29.09.2015.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi zotrvala na svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa a uviedla, že u
odporcu mala úväzok 23 hodín s tým, že geografiu učili s pani Z. zhruba na polovicu, pred ukončením
PN volala do školy, že nastúpi a nastúpila v pondelok 06.05.2013, a to na dozor, avšak po hodine jej
bolo povedané, že pracovať nebude, a že riaditeľ nemá pre ňu prácu, u odporcu za ňu nastúpil pán T.
ako zastupujúci počas PN, ktorý však dostal trvalý pracovný pomer a ona po príchode z PN nemala
čo robiť. Bola jej nariadená dovolenka a čerpala ju v rozsahu dvoch týždňov od 06.05.do 31.05.2013
a po príchode do práce po dovolenke jej opäť bolo povedané, že jej nemajú dať čo robiť a
môže len zastupovať, s čím nakoniec súhlasila, avšak keď to chcela písomne, opäť jej bola nariadená
dovolenka od 03.06. 2013 a bolo jej navrhnuté ísť aj na invalidný dôchodok, s čím nesúhlasila, pretože
mala nastúpiť na liečenie. Po liečení sa zamestnala a učí geografiu a telesnú výchovu. Uviedla,
že z predložených dokladov vyplýva, že pán T. bol zamestnaný u odporcu od januára 2013 v trvalom
pracovnom pomere na dobu neurčitú, z čoho vznikla jej nadbytočnosť.
Odporca, prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu, taktiež zotrval na svojej výpovedi v konaní
pred súdom prvého stupňa a uviedol, že navrhovateľka v čase PN so školou nekomunikovala
a nenastúpila ani v 09/2012 a učitelia, ktorí ju dovtedy suplovali, považovali ďalšie suplovanie za
neúnosné, a preto od 16.10.2012 prijal pána T., ktorý prevzal celý úväzok navrhovateľky. Začiatkom
1/2013 navrhovateľka telefonicky oznámila, že je ďalej PN a nevedela uviesť ako dlho, ani či pôjde do
invalidity, a preto musel riešiť túto situáciu a zmenil pracovný pomer pána T. na dobu neurčitú. Po vyše
roku PN sa navrhovateľka 06.05.2013 objavila v škole bez ukončenia PN, následne priniesla papier o
ukončení PN. Vzhľadom na to, že sa blížil koniec školského roka, nariadil jej podľa § 111 Zákonníka práce
dovolenku. Predložil lekársku správu zo dňa 31.05.2013, podľa ktorej navrhovateľka vzhľadom na svoj
zdravotný stav dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (učiteľka TV) a vzhľadom na to,
že navrhovateľka mu predložila toto potvrdenie a pán T. mal aprobáciu telesná výchova a etická výchova
a pani Z. mala úväzok 20 hodín, keďže bola aj výchovnou poradkyňou, tak rozhodol o nadbytočnosti vo
vzťahu k navrhovateľke. Teda od 01.09.2013 bolo v školskom roku 2013/2014 o jedného učiteľa menej.
V júni bola navrhovateľke nariadená dovolenka, následne v júli a auguste nepracovala a dostávala
náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku a bolo jej vyplatené odstupné.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 15.10.2012 odvolací súd zistil, že odporca prijal do pracovného
pomeru zamestnanca K.. K. T. dňa 16.10.2012, na dobu: zastupovanie počas PN p. Ž., pričom zmluvné
strany sa dohodli na skúšobnej dobe v dĺžke 3 mesiace, t.j. 15.01.2013 a dohodou o zmene pracovnej
zmluvy zo dňa 16.01.2013 sa pracovný pomer medzi odporcom a K.. T. zmenil na pracovný pomer
uzavretý na dobu neurčitú.

Z cit. ustanovení vyplýva, že základnými, zákonom stanovenými, podmienkami platného rozviazania
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, sú rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene, nadbytočnosť zamestnanca, existencia príčinnej súvislosti
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami, nemožnosť zamestnávateľa
zamestnávať zamestnanca inou prácou, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní a po zopakovaní
dokazovania v potrebnom rozsahu a doplnení dokazovania odvolacím súdom, sa odvolací súd stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa, že výpoveď z pracovného pomeru daná odporcom navrhovateľke dňa
28.05.2013 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľky vzhľadom
na organizačné zmeny u odporcu spĺňa formálne náležitosti platnej výpovede, keď výpovedný dôvod bol



vo výpovedi dostatočne skutkovo vymedzený a v danom prípade takto skutkovo vymedzený výpovedný
dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keď bolo zrejmé, že od 01.09.2013 došlo u odporcu
k organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu tried na 2. stupni ZŠ na desať, keď pre pokles počtu
žiakov boli v 5.- 9. ročníku len dve triedy.
Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že odporca preukázal existenciu
príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou navrhovateľky a organizačnou zmenou, keď vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že organizačná zmena u odporcu, spočívajúca v znížení počtu tried na 2.
stupni, bola účinná od 01.09.2013, avšak navrhovateľka bola nadbytočná už pri jej nástupe do práce po
ukončení PN dňa 06.05.2013, pretože odporca; ktorému z § 157 Zákonníka práce vyplývala povinnosť
zaradiť navrhovateľku na pôvodnú prácu a pracovisko, resp. inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve;
už nemal pre ňu prácu, z dôvodu, že celý úväzok navrhovateľky prevzal K.. T., ktorý bol odporcom
prijatý do pracovného pomeru na zastupovanie navrhovateľky počas jej PN, a to od 16.10.2012, s
dohodnutou trojmesačnou skúšobnou dobou, t.j. do 15.01.2013, avšak od 16.01.2013 sa jeho pracovný
pomer dohodou zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú. Z uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľka sa stala pre odporcu nadbytočnou v dôsledku zmeny pracovného pomeru zastupujúceho
učiteľa z doby určitej na dobu neurčitú, a to ešte pred účinnosťou organizačnej zmeny, a preto nie
je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou navrhovateľky a organizačnou zmenou účinnou od
01.09.2013.
Vzhľadom na nesplnenie jednej zo zákonom stanovenej podmienky výpovede z pracovného
pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorou je existencia príčinnej súvislosti medzi
nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou u zamestnávateľa, je výpoveď
zo dňa 28.05.2013 daná odporcom navrhovateľke, neplatná.
Vzhľadom na to, že odporca dal navrhovateľke neplatnú výpoveď a navrhovateľka listom zo dňa
28.08.2013, doručeným odporcovi dňa 30.08.2013, oznámila odporcovi, že nesúhlasí s výpoveďou a
žiadala, aby jej odporca umožnil pracovať a prideľoval jej prácu podľa pracovnej zmluvy, je odporca
povinný v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce poskytnúť navrhovateľke náhradu mzdy, a to v sume
jeho priemerného zárobku, ktorým je v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. funkčný plat. Podľa
oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 11.01.2013 bol navrhovateľke určený funkčný plat
spolu v sume 714,50 eur, čo za uplatnené obdobie 6 mesiacov od 9/2013 - 2/2014, predstavuje spolu
sumu 4.287,- eur.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, že určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 28.05.2013, daná odporcom
navrhovateľke, je neplatná a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume
4.287,- eur.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke,
ktorá mala úspech v prvostupňovom aj odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli
právnym zastúpením za štyri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 09.09.2013,
podanie návrhu 13.09.2013, zastupovanie na pojednávaní 21.03.2014, podanie odvolania 30.06.2014)
po 101,25 eur, spolu s paušálnou náhradou nákladov za dva úkony po 7,81 eur a za dva úkony po 8,04
eur, t.j. spolu v sume 436,70 eur v zmysle predloženého vyúčtovania trov navrhovateľky zo dňa
21.03.2014 a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa a v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a/, c/, d/ a § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.