Základná škola s materskou školou, Hlavná 37, Vysoká pri Morave


Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/389/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608201373
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2013:1608201373.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa: H.
zastúpená zákonnými zástupcami D. a E. obaja trvale bytom V., proti odporcom: 1. Základná škola s
materskou školou, Hlavná č. 37 , Vysoká pri Morave, IČO: 36 071 293, 2. Obec Vysoká pri Morave,
Hlavná č. 102, Vysoká pri Morave, IČO: 00 305 197, obaja zastúpení advokátom JUDr. Milanom
Valašíkom , AK ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, o odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v sume 67.086,84 Eur (2.021.058,- Sk)

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť trovy konania 7.383,50 Eur k
rukám zástupcu JUDr. Milana Valašíka, AK so sídlom Ul. 29. augusta č. 5, Bratislava, všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojou žalobou domáhala jednorazového odškodnenia bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 67.086,84 Eur (2.021.058,- Sk) a trov konania. Návrh zdôvodnila
tým, že ako žiačka odporcu v 1. rade utrpela dňa 02.03.2006 v čase vyučovacieho procesu v priestoroch
odporcu v 1. rade úraz, za ktorý nesú zodpovednosť odporcovia v 1. a 2. rade. Podľa § 214 Zákonníka
práce. Odporcovia odmietli vyplatiť navrhovateľke bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a
popierajú skutočnosť, že navrhovateľka utrpela úraz v priestoroch odporcu v 1. rade. Výška náhrady
uplatnenej škody preukazuje navrhovateľka lekárskym posudkom. Má za to, že jej prípade je hodný
osobitného zreteľa v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z. a preto požiadala súd, aby zvýšil konečnú
sumu o 50% z dôvodu, že navrhovateľka je aktívnou jazdkyňou a členkou Slovenskej jaz-
deckej federácie a túto činnosť už po úraze nemôže vykonávať, nemôže fakticky vykonávať žiadny
šport, čo ju vylučuje z mnohých spoločenských aktivít, navrhovateľka trpí funkčnou mierou poruchy vo
výške 20%. Okrem toho ide o maloletú, ktorá bude dôsledky úrazu znášať po celý život, musela zmeniť
školu a predmetný úraz mimoriadne zasiahol do možnosti uplatniť sa v spoločenskom, priateľskom,
profesionálnom a školskom prostredí.

6C 389/2008
-2 -

Po podaní návrhu navrhovateľ odôvodnil návrh tak, že navrhovateľka bola žiačkou 2. ročníka u odporcu
v 1. rade a úraz utrpela cez tzv. veľkú prestávku, kedy ju sotil na schodoch V., žiak 5. roč. ZŠ. Následkom
pádu si navrhovateľka narazila koleno. Po úraze ju učiteľka, ktorá mala dozor na školskom dvore
odviedla do triedy. Úraz navrhovateľka nahlásila triednej učiteľke, ktorá jej koleno vizuálne ohliadla.
Navrhovateľka nasledujúcu hodinu preplakala a z poslednej hodiny náboženskej výučby bola uvoľnená



prepustená +farárom L.. Koleno jej opuchlo a musela vyhľadať ošetrujúceho lekára. V dôsledku úrazu
navrhovateľka utrpela poškodenie jabĺčka pravého kolena a natrhnutia postranného väziva, ktoré si
vyžiadalo operatívny zákrok. Zdravotný stav navrhovateľky nie je stabilizovaný, dochádza k recidívam
a samovoľnému zablokovaniu kolenného kĺbu, čo navrhovateľke spôsobuje bolesti a obmedzenie v
chôdzi i akejkoľvek činnosti. Navrhovateľka je ako maloletá v štádiu vývoja (rastu) a v dôsledku úrazu jej
postihnutá noha prestala správne rásť a dochádza s jej skracovaniu. Okrem toho došlo u navrhovateľky
i k psychickým zmenám .V dôsledku dlhodobej práceneschopnosti zaostáva vo vzdelávaní.
V dôsledku negatívneho postoja odporcu v 1. rade musela zmeniť základnú školu, čo malo negatívny
vplyv na jej psychiku. Zdravotný i duševný stav navrhovateľky má depresívny priebeh. Podľa lekárskeho
posudku, ktorý vypracovala dňa 09.01.2008 MUDr. H., detský chirurg a chirurg MUDr. E. zástupca
neštátneho zdravotníckeho zariadenia U. na Z., bolo bolestné stanovené na 300 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia stanovené 1400 bodov. Okrem toho sťaženie spoločenského uplatnenia v
dôsledku následnej psychickej poruchy bol ohodnotené na 4160 bodov. Bodová hodnota následkov
úrazu je 5850 bodov, pričom výška náhrady za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie pre rok 2006
za jeden bod bola stanovená v sume 345,48 Sk podľa oznámenia MZ SR č. 242/2006 Z. z. . Náhrada
celkom predstavuje sumu 2.021.058, Sk. Za úraz nesú zodpovednosť odporca v 1. rade ako škola, ktorej
je navrhovateľka žiačkou a v ktorej sa úraz stal a odporca v 2. rade ako zriaďovateľ odporcu v 1. rade.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Uviedol, že mal. navrhovateľka neutrpela
úraz dňa 02.03.2006 v čase vyučovacieho procesu v priestoroch odporcu v 1. rade. Prípad úrazu
navrhovateľky bol riadne odporcom v 1. rade prešetrený hneď po tom, ako ho matka mal. navrhovateľky
až dňa 07.03.2006 škole nahlásila. Počas veľkej prestávky nebol navrhovateľkou ani jej spolužiakmi
dozor konajúcim učiteľkám nahlásený žiadny úraz. Nie je pravdou, že bola učiteľkou odprevadená do
triedy, že by sa bola sťažovala na bolesť kolena a celú hodinu preplakala. Práve naopak, na hodine
slovenského jazyka sa nesťažovala a na hodine náboženstva tak vyrušovala, že ju pre arogantné
správanie vyučujúci farár poslal domov. Pri odchode zo školy navrhovateľka uviedla upratovačke,
že ide s rodičmi nakupovať. Z týchto dôvodov odporca v 1. rade odmietol spísať záznam o úraze.
Matka mal. Matka navrhovateľky podala na riaditeľa ZŠ sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu v
Bratislave, ktorá pozostávala z vykonštruovaných tvrdení. Skutkové tvrdenia matky mal. navrhovateľky
sú vykonštruované a táto má záujem sa takýmto spôsobom obohatiť. Mal. navrhovateľka po úraze
nastúpila na Základnú školu na F. so športovým zamením na hádzanú, kde absolvuje a 6-8 hodín
týždenne športovú prípravu, obmedzenie od lekára nemá. Z toho vyplýva, že poškodenie zdravia, ktoré
však nebolo spôsobené v priestoroch škole, nie je v rozsahu, aký je uvedený v návrhu na začatie konania.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že mal. navrhovateľka bola žiačkou
6C 389/2008
-3 -

odporcu v 1 rade v čase úrazu, odporca v 2. rade však nemá vedomosť o tom, že úraz navrho-
vateľky sa stal v škole počas vyučovania. Z toho dôvodu odporca v 2. rade nemá povinnosť a ani dôvod
platiť navrhovateľke bolestné. Počas celého obdobia odporca v 2. rade tvrdí, že úraz sa nestal v škole,
hoci nepochybuje o jej zdravotnom stave.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov G. L., D., C., H., E., G., maloletých
detí V. oboznámil sa so záznamom o prvotnom vyšetrení, lekárskou správou z 05.03.2006, žiadosťou
o spísanie záznamu o úraze, zápisom zo šetrenia úrazu, správami ošetrujúcich lekárov, stanoviskom
PhDr. G. posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, sťažnosťou matky navrhovateľky
a jej šetrením, oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti, stanoviskom inšpektorátu práce, posudkom
o miere funkčnej poruchy, preukazom navrhovateľky Slovenskej jazdeckej federácie, stanoviskom
Parkúr clubu Y. poistnou zmluvou, potvrdeniami ZŠ na F., výpisom známok, dotazníkmi pre žiakov
2., 4. a 5. ročníka odporcu v 1. rade, vyšetrovacím spisom OR PZ, ÚJKP Malacky ČVS: ORP-603/2-
OVK-BH-06, zápisnicou z mimoriadneho rodičovského združenia, vyjadrením pedagogických i
nepedagogických pracovníkov k vykonanej inšpekcii, stanoviskom obce a poslancov, stanoviskom
Štátnej školskej inšpekcie, dotazníkmi, návrhmi na uzavretie dohody, odpoveďami odporcov, trestným
spisom tunajšieho súdu 3T/122/2011 a spisom a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo záznamu o prvotnom ošetrení úrazu zo dňa 03.03.2006 o 12,32 hod. (piatok) vyplýva, že
navrhovateľka bola ošetrená na detskej chirurgickej ambulancii MUDr. H. pričom uviedla, že „ spolužiak



ju zhodil a narazila si pravé koleno“ (štvrtok). Lekárka konštatovala, že na pravom kolene je podkožný
hematóm, koleno je bez výpotku, hybnosť voľná. Následne sa v zázname zo dňa 06.03.2006 uvádza,
že si v sobotu vykĺbila jabĺčko, naložená sadrová dlaha. V závere záznamu zo dňa 08.03.2006 uvádza
- v sobotu si vykĺbila jabĺčko - pretrvávajúci opuch, bolestivosť kolena.

Navrhovateľka bola dňa 05.03.2006 (nedeľa) ošetrená v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v
Bratislave na pohotovosti, kde uviedla, že padla na pravé koleno. Diagnostikovaný mierny opuch a
starší hematóm, bola jej nasadená dlaha. Dňa 19.03.2006 bola opäť ošetrená s tým, že bude mať ortézu
minimálne mesiac.
Dňa 20.03.2006 navrhovateľke opäť vyskočilo jabĺčko (v kolene) a mimovoľne jej naskočilo späť, bola
ošetrená u MUDr. F.Dňa 06.04.2006 v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave bola
vykonaná u navrhovateľky plastika pravého kolena (pately) s naložením sadrovej fixácie, ktorá jej bola
dňa 17.05.206 zložená.
Podľa posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách zo dňa 18.07.2007 je miera
funkčnej poruchy navrhovateľky 20% a navrhovateľka sa nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím.

6C 389/2008
-4 -

Posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovala dňa 09.01.2008 MUDr. H.,
detský chirurg a chirurg MUDr. E.. zástupca neštátneho zdravotníckeho zariadenia U.e, ktorí ohodnotili
bolestné na 145 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotili na 700
bodov s tým, že obe tieto obodovania zvýšili o 100% t. j. na 300 bodov a 1400 bodov. Posudok
vypracovali podľa zák. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
platného do roku 2004. 2Okrem toho navrhovateľka doložila súdu posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia v dôsledku následnej psychickej poruchy, ktoré bodovo ohodnotila PhDr. G., klinický
psychológ FNsP H., na 2080 bodov so zvýšením o 100 % na 4160 bodov. Podľa jej písomného
vyjadrenia matku mal. navrhovateľky upozornila, že jej nemocnica pre ošetrenie detí nemá licenciu a ona
tento druh činnosti nevykonáva. Na naliehanie matky navrhovateľky maloletú vyšetrila a vypracovala
správu z psychologického vyšetrenia. O okolnostiach úrazu vychádzala len na základe informácií, ktoré
jej poskytla matka navrhovateľky.

Podľa lekárov, ktorí vypracovali posudku bola navrhovateľka v lekárskom ošetrení od 02.03.2006 a
liečba bola ukončená dňom 22.02.2007. Hospitalizovaná bola v dňoch od 04.04.2006 do 07.04.2006
a od 09.05.2006 do 17.05.2006.

Odporcovia namietali predložený posudok o sťaženom spoločenskom uplatnení v oblasti psychológie,
keďže takýto posudok v súlade so zák. č. 437/2004 Z. z. môže podať len psychiater, na čo bola matka
navrhovateľky upozornená. Tento posudok nespĺňa náležitosti stanovené zákonom a možno mať o
jeho vyhotovení pochybnosti. Okrem toho namietali aj posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaný MUDr. F., ktorá zvýšila základné bodové hodnotenie o 100% na základe § 9 zák.
č. 277/1994 Zb. o zdravotnej starostlivosti, hoci tento paragraf bol zrušený s účinnosťou od 01.05.2005.

Matka mal. navrhovateľky uviedla, že jej dcéra bola žiačkou 2. ročníka u odporcu v 1. rade. Jedno
poobedie našla dcéru doma. Povedala jej, že ju sotil piatak V. a zhodil ju tak, že išli hore po schodoch
z veľkej prestávky a dcéra padla na schody a udrela si koleno. Stalo sa jej to cez veľkú prestávku, kedy
mali dozor učiteľky Z. a Z.. Nevedela už uviesť, ktorá z týchto učiteliek ju odviedla zo šatne do triedy.
Potom mali hodinu slovenského jazyka s triednou učiteľkou Y., ktorá sa jej pýtala či vydrží, keďže to
koleno ju bolelo a majú len dve hodiny. Potom mali náboženstvo a farár ju pustil z tejto hodiny skôr. Dom
jej dala na koleno obklad . Bolo červené, mala na ňom opuch. Ráno išli na chirurgiu, kde mala službu
MUDr. F.. Dcéra na druhý deň nešla do školy, pretože koleno ju bolelo. V sobotu doma sa dcéra točila v
posteli a vyskočilo jej jabĺčko v kolene. Z toho dôvodu boli v Bratislave na pohotovosti. Potom boli 06.03.
a 08.03.2006 na chirurgii, kde dcéru ošetrila MUDr. F. Od 20.03.2006 mala dcéra 2 týždne ortézu. Dňa
06.04. 2006 jej bola vykonaná plastika pravého kolena na spevnenie postranného väziva na kolene, aby
jej jabĺčko nevyskakovalo a nevracalo sa potom späť. Zároveň jej naložili sadrovú fixáciu, ktorú jej zložili
17.05.2006. Od tej doby začala rehabilitovať. Do školy nechodia a zabezpečili jej súkromné doučovanie.
V septembri 2006 riadne nastúpila do 3. ročníka na ZŠ vo Y. Dcéra mala po zložení sadry problémy



s kolenom v tom, že jej na kolene začala praskať koža v šírke 1 cm a dĺžke asi 12 cm. Asi v polovici
tretieho ročníka dali

6C 389/2008
-5 -

dcéru na ZŠ E. kde ukončila tretí a štvrtý ročník. Od 5. ročníka nastúpila na športovú ZŠ na F..
Navrhovateľka navštevovala ne-
športovú triedu. Keďže odporca v 1. rade namietal, že navrhovateľka chodí na športovú ško-
lu, rodičia navrhovateľku po roku preložili od šiesteho ročníka na ZŠ L.. Dcéra bola do roku 2009
oslobodená od telesnej výchovy a od septembra 2009
môže cvičiť všetky cviky ktoré zvládne. Ďalej uviedla, že dcéra bola od roku 2004 členkou
Parkur klubu Y. kde jazdila na koňoch tak dvakrát, trikrát do týždňa a niekedy aj cez víkendy. Od úrazy
už dcéra na koňoch nejazdila. Po dvoch rokoch skúšala opäť jazdiť na koni, ale nemohla, pretože ju
koleno ťahalo. Otec mal. navrhovateľky sa v plnom rozsahu pridržiaval skutočností, ktoré uviedla matka
navrhovateľky.

Matka navrhovateľky dňa 06.03. 2006 žiadal riaditeľa školy o spísanie záznamu o úraze. Riaditeľ školy
dňa 07.03.2006 prešetril úraz navrhovateľky, o čom spísal s pedagogickými pracovníkmi , upratovačkou
a farárom zápis. Na základe zápisu matke navrhovateľky listom zo dňa 10.03.2006 odpísal, že po
prešetrení úrazu a vyjadrení učiteľov, ktorí v ten deň boli v styku s navrhovateľkou sa rozhodol záznam
o úraze nespísať, pretože je názoru, že úraz, ktorý matka uvádza v žiadosti sa nemohol stať v škole.
Všetky úrazy, ktoré sa stanú v škole, sú riadne zapísané v knihe úrazov a do 48 hodín sa zhotoví záznam
o úraze. Úraz nebol dozorujúcim učiteľkám cez veľkú prestávku hlásený, žiačka F. absolvovala ďalšie
dve vyučovacie hodiny a to SJ - čítanie s triednou učiteľkou a hodinu náboženstva s farárom H., pričom
sa nesťažovala na bolesti kolena. Keď odchádzala, upratovačke uviedla, že ide s rodičmi nakupovať.

Predmetná vec bola riešená Štátnou školskou inšpekciou, ktorá však k veci neuviedla žiadne stanovisko.
K zisťovaniu inšpekcie sa dňa 16.03.2006 vyjadrili zúčastnené osoby. Učiteľky Mgr. C. a Mgr. C., ktoré
mali dňa 02.03. 2006 dozor na počas veľkej prestávky uviedli, že im nebol počas veľkej prestávky
hlásený žiadny úraz ani žiačkou, ani spolužiakmi. Mgr. Z. uviedla, že boli na dvore a odtiaľ všetky deti
išli po prestávke do tried, žiadny úraz nevidela. Pri šetrení jej inšpektori uviedli, že riaditeľ školy sa jej
vyhrážal prepustením zo zamestnania, ak tento úraz priznajú. Nie si je vedomá žiadneho úrazu a ani
ovplyvňovania riaditeľom školy. Triedna učiteľka Mgr. J. uviedla, že pri šetrení inšpekciou bolo uvedené,
že jej výpoveď je podriadená nátlaku riaditeľa školy. Uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Čo sa týka
vecí žiačky F., tak tieto osobne odovzdala jej matke. Farár L. H. uviedol, že žiačku F. pustil z vyučovania
skôr, pretože pred deťmi na neho kričala, že náboženstvo neznáša. O jej chovaní povedal na druhý
deň jej matke. Z náboženstva odišla v poriadku. Upratovačka ZŠ G. uviedla, že so žiačkou F. bola dňa
02.03.2006 v kontakte posledná, pretože ju odprevádzala do šatne, kde s ňou zotrvala až do jej odchodu
zo školy. Žiačka nebola ani uplakaná a ani nestonala.

Po prešetrení sťažnosti boli zo strany školskej inšpekcie dané žiakom druhého, štvrtého a piateho
ročníka ZŠ dotazníky s cieľom posúdiť námietky matky navrhovateľky - sťažovateľky. V dotazníku boli aj
otázky zamerané na zistenie, či sa počas veľkej prestávky dňa 02.03.2006 došlo k pádu navrhovateľky
na schodoch, ktorý by jej mohol spôsobiť úraz a kto tento úraz navrhovateľke spôsobil. Podľa stanoviska
Štátnej školskej inšpekcie vyjadrenia pedagogických a nepedagogických pracovníkov nenasvedčovali
tomu, ani vyhodnotenie dotazníkov jednoznačne nepotvrdilo, že sa úraz stal. V jednom dotazníku žiak
6C 389/2008
-6 -

E. uviedol, že videl, ako V. sotil navrhovateľku na schodoch, ale ona nespadla, ale chytila sa zábradlia.
Taktiež jeden žiak uviedol, že navrhovateľka sa sťažovala , že je zranená učiteľke D.

K tomu riaditeľ školy uviedol, že školská inšpekcia prišla z dotazníkmi len za žiakmi
druhého ročníka. Od 06.03.2006, kedy matke navrhovateľky odmietol spísať záznam o úraze,
matka navrhovateľky každé ráno prichádzala pred vyučovaním do školy a ústne rozoberala prípad jej
dcéry s niektorými žiakmi a ovplyvňovala ich. Išlo o skupinu žiakov ako Z., B., ktorí potom vypĺňali
taktiež dotazník, ktorý im dala zástupkyňa školskej inšpekcie.



Z potvrdenia ZŠ na F. vyplýva že navrhovateľka navštevovala športovú školu na F. od 03.09.2008
na žiadosť rodičov. Rodičia boli upozornení, že navrhovateľka môže byť zaradená len do triedy s
rozšíreným vyučovaním športovej prípravy so zameraním na hádzanú, ak vykoná testy pre výber do
tejto triedy. Jednou z podmienok bolo lekárske potvrdenie, že sa žiak môže testovania zúčastniť a že
je schopný absolvovať športovú prípravu. Rodičia sa preukázali lekárskym potvrdením, že žiačka môže
absolvovať testovanie a športovú prípravu s obmedzením na jej poúrazový stav. Navrhovateľka počas
roka absolvovala program školy a športovú prípravu v plnom rozsahu pod vedením Mgr. H. Viditeľné
zdravotné ťažkosti nemala. Školu opustila dňa 30.11.2009 tiež na žiadosť rodičov.

Z potvrdenia ZŠ na L. vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá na túto školu v školskom roku 2009-2010
na žiadosť rodičov, ktorú matka navrhovateľky zdôvodnila tým, že na ZŠ na F. ich dcéra nedosahuje
dobré výsledky. Navrhovateľka na tejto škole v tomto roku navštevovala VI. ročník a mala klasifikovaný
predmet telesná výchova a športová výchova so známkou 1- výborný. Žiačka mala potvrdenie od lekára
na oslobodenie od namáhavých cvikov a behu na dlhé trate, čo škola akceptovala. Od roku 2010 žiačka
nemá žiadne obmedzenia v oblasti telesnej výchovy.

Z katalógových listov predmetných škôl súd zistil, že navrhovateľka v r šk. roku 2009/2010 a 2010/2011
dosiahla z telesnej a športovej výchovy známku výborný.

Mal. navrhovateľka D., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že niekedy v marci po veľkej prestávke, kedy boli
všetci na školskom dvore, išla do školy po troch schodoch, ktoré vedú do vnútra školy. Keď bola asi na
prvom schode, išiel za ňou V. a tento ju zozadu sotil na schody. Padla a narazila si pravé koleno o hranu
schodu. Chcela ísť ďalej, ale kolenu ju bolelo a plakala. Prišla k nej učiteľka, ktorá mala dozor počas
veľkej prestávky, ktorej meno si nepamätá. Táto učiteľka ju odviedla to jej triedy a nechala ju tam. Potom
prišla triedna učiteľka Y., pozrela jej koleno a uviedla, že musia počkať ako to bude vyzerať. Vie, že na
hodine náboženstva plakala a farár jej uviedol, aby neplakala a nech ide domov. Preto si pobalila tašku a
išla do šatne, ktorú jej otvorili upratovačky. Obula sa a obliekla a odišla domov. Keď prišla matka domov,
tak jej uviedla, čo sa stalo. Uviedla, že V. jej to urobil preto, lebo deň pred tým jej v dedine dal facku.
Povedala to mame a tá bola večer u nich doma a povedala to jeho rodičom. Keď ju sotil, tak jej povedal,
že to má za to, že o facke povedala rodičom. Až na druhý deň po páde išli s matkou k lekárovi na
Kramáre, kde jej dali ortézu. Nepamätala si, že by jej vyskočilo jabĺčko, ale pred operáciou jej
6C 389/2008
-7 -

asi dvakrát vyskakovalo koleno. Potom ju operovali a mala na nohe sadru. Vie, že mala roztrhnuté
postranné väzivo na kolene. Do 3. ročníka ZŠ nastúpila na ZŠ v R., pretože na ZŠ vo Y. neboli dobré
vzťahy a tak sama pýtala matku, aby ju preložila na inú školu. Potom išla do 5. ročníka na ZŠ na F..
Dôvody pre
prestup boli rodinného charakteru, ktoré navrhovateľka nechcela uviesť. Tu chodila do 5. triedy a polovicu
šiestej triedy. Potom opäť prestúpila na ZŠ na L.. V siedmej triede v júni prestúpila na ZŠ na P. a to z
dôvodu, že na ZŠ na L. chodili aj jej sesternice a bratranci a vzťahy v rodine sa zhoršili. Preto kvôli ním
radšej odišla z tejto školy. Ďalej uviedla, že na ZŠ na F. začala robiť hádzanú, ale po dvoch týždňoch
skočila kvôli kolenu. Chodila do triedy AB, kde chodili ne športovci a futbalisti. Pokiaľ išli futbalisti na
tréning, tak chodili so športovou triedou C, kde boli hádzanári a hokejisti a oni mali popri nich len telesnú
výchovu. Na telesnej výchove necvičila cviky ako drepy, preskok cez kozu, vybíjanú, florball, hokeyball.
Pravidelne mávali 4 dni dve športové hodiny, každú po dve hodiny a dvakrát do týždňa telesnú výchovu
Teraz na škole taktiež necvičí drepy, preskok cez kozu a florball. Do úrazu chodila do klubu, kde bola
zaregistrovaná od škôlky na jazdu - parkúr na koňoch. Po úraze to ešte skúsila, ale nemohla vydržať
sedieť na koňovi v podrepe, preto na tréningy prestala chodiť. Potom ju rodičia odhlásili. Čo sa týka
tvrdenia E. že videl ako ju V. sotil, ale navrhovateľka nespadla, ale sa chytila zábradlia navrhovateľka
uviedla, že pri vstupe do školy nebolo žiadne zábradlie. Úraz sa stal na dvore pred školou a nestalo sa
to na schodoch v budove školy. Kolieskové korčule mala, ale nevedela uviesť, či to bolo v čase úrazu.
čase úrazu Nepamätala si, či niekedy mala kolieskové korčule

Odporca v 1. rade mal uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2005 o poistení žiakov a
študentov pri príprave na budúce povolanie v školskom zariadení medzi iným aj úrazové poistenie a to na
dobu od 01.06.2005 do 30.05.2006 s C. a. s. Bratislava. Matka navrhovateľky dňa 19.03.2008 nahlásila



poistnú udalosť, že jej dcéra, ktorú žiak sotil zozadu, pričom spadla na hranu schodu a poranila si koleno.
Podľa oznámenia tejto poisťovne na základe poistnej zmluvy a hlásenia poistnej udalosti navrhovateľkou
poisťovňa pristúpila k poistnému plneniu a matke navrhovateľky vyplatila sumu 11.000,- Sk. Neskôr
opätovne na žiadosť navrhovateľky poisťovňa preverila ďalší nárok na odškodnenie trvalých následkov
úrazu - psychická trauma, kedy poisťovňa odmietla ďalšie plnenie, pretože podľa posudkového lekára
poisťovne úraz navrhovateľky nezanechal z klinického hľadiska hodnotiteľné trvalé následky, ktoré by
bolo možné podľa Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie odškodniť podľa platnej
oceňovacej tabuľky.

Riaditeľ odporcu v 1. rade uviedol, že toto je tretí prípad, kedy navrhovateľka žiadala spísať záznam
o úraze. Už prvý a druhý úraz v roku 2005 neboli riadne hlásené, vznikli nezrovnalosti, napr. nebol
jasný dátum, kedy mala byť navrhovateľka ošetrená, v dokladoch boli uvedené rôzne dátumy, kedy
sa mal úraz stať. Boli mu predložené nečitateľné lekárske potvrdenia od MUDr. F.. Preto už tieto dva
prípady ako riaditeľ školy prešetroval a v konečnom dôsledku spísal o nich záznamy o úraze, na základe
ktorých odporca v 1. rade plnil. Matka však pri týchto úrazoch prišla ešte v ten deň, kedy sa mali stať
za riaditeľom domov a úrazy mu nahlásila. Úraz zo dňa 02.03.2006 hlásila matka navrhovateľky až
07.03.2006 (utorok), kedy prišla do školy a žiadala spísať záznam o úraze. Bežne sa má úraz
hlásiť podľa predpisov o BOZP do 48 hodín a vždy tieto úrazy, ktoré sa stali v škole boli
hlásené väčšinou v ten istý deň. Riaditeľ školy matke navrhovateľky preto uviedol, že keďže
6C 389/2008
-8 -

neboli splnené tieto podmienky, celú vec prešetrí a rozhodne, či záznam o úraze spíše alebo nie.
Ešte v ten istý deň vykonal riaditeľ školy šetrenie a spísal záznamy s učiteľkami Mgr. Z. a Mgr. Z.,
ktoré mali dozor cez veľkú prestávku, s triednou učiteľkou Mgr. Y. farárom L. a upratovačkou G.a
z ich výpovedí zistil, že ani učiteľkám, ktoré mali dozor cez veľkú prestávku, ani triednej učiteľke
nebol hlásený žiadny úraz, hoci navrhovateľka mala s triednou učiteľkou ďalšiu vyučovaciu hodinu. L.
uviedol, že navrhovateľku pustil z náboženstva skôr, pretože na neho kričala, že náboženstvo neznáša.
Navrhovateľka odišla z náboženstva v sprievode upratovačky , ktorá nevidela, že by navrhovateľka
mala nejaké bolesti kolena a vyprevadila ju až po východ školy. Navrhovateľka jej uviedla, že ide s
rodičmi nakupovať. Na základe toho matke navrhovateľky oznámil listom zo dňa 13.03.2006, že záznam
o úraze nespíše. Z toho dôvodu navrhovateľka podala sťažnosť na Štátnu školskú inšpekciu a dňa
16.03.2006 bola na ZŠ vo Vysokej pri Morave vyslaná inšpekčná skupina, pričom podľa oznámenia o
výsledku prešetrovania sťažnosti sa Štátna školská inšpekcia nezaoberala hlavný predmetom sťažnosti
a to úrazom navrhovateľky a túto časť sťažnosti postúpila na Inšpektorát práce v Bratislave. Inšpektorát
práce listom zo dňa 19.05.2006 vrátil sťažnosť Štátnej inšpekcii s tým, že nie je v jej právomoci
takúto sťažnosť riešiť. Štátna školská inšpekcia taktiež vypočula zúčastnené strany. Ďalšie stanovisko
Štátnej školskej inšpekcie k sťažnosti matky navrhovateľky ohľadne úrazu už odporca v 1. rade
nedostal. Vec ohľadne úrazu navrhovateľky bola prerokovaná aj Obecným zastupiteľstvom vo Vysokej
pri Morave dňa 23.3.2006 na základe sťažnosti matky navrhovateľky. Celá sťažnosť bola odmietnutá
ako neopodstatnená a konanie matky bolo posúdené ako neobvyklé s tým, že sa snaží zneužiť svoje
dieťa na získanie finančných prostriedkov. Vo veci prebiehalo aj trestné stíhanie proti žiakovi V. ktoré
bolo odložené, keďže išlo o osobu trestne nezodpovednú pre nedostatok veku. V trestnom uznesení
sa uvádza, že skutok bol riešený Inšpektorátom práce Bratislava a bolo zistené, že skutok mal spáchať
V. čo sa vôbec touto inštitúciou nebolo šetrené. Na základe toho riaditeľ školy zvolal mimoriadne
rodičovské združenie, ktoré oboznámil s uvedeným prípadom . Rodičia maloletej navrhovateľky sa však
na združenie nedostavili. V prvom polroku šk. roku 2006/2007 navrhovateľka odišla zo ZŠ vo Vysokej
pri Morave na ZŠ do R. a odtiaľ prešla na športovú ZŠ na F. so zameraním na hádzanú. Ide o tvrdý
šport náročný na kondíciu, pričom žiaci tam majú 6 až 7 športových hodín. Na žiadosť rodičov pre slabé
výsledky (dve až tri 4-ky) odišla navrhovateľka na ZŠ L.. Tam mala 4-5 štvoriek.

Starosta obce Vysoká pri Morave uviedol, že je vnútorne presvedčený podľa jeho poznatkov, že úraz,
ktorý sa mal navrhovateľke sťať dňa 02.03.2006 sa nestal. Od počiatku bol na učiteľov vyvíjaný nátlak ,
pričom navrhovateľka označila mená žiakov, ktorí mali potvrdiť, že úraz sa stal a štátna inšpekcia
prišla a len týmto vybraným žiakom boli dané dotazníky, ktoré mali vyplniť. Išlo o žiakov, ktorí bežne
kvôli prospechu ani neukončia 8. Ročník. Tento úraz sa nemohol stať, pretože navrhovateľka by
riadne nemohla odísť zo školy a ešte do 06.03.2006 riadne chodiť. Ide o účelové skutočnosti tvrdené
matkou navrhovateľky o úraze s cieľom získať nejaké peniaze. Takto to už urobila dvakrát, keď matka



navrhovateľky dala podpísať učiteľke v klube papier a táto vôbec nevedela o čo pôjde . Takto sa jej
podarilo získať peniaze za úraz, ktorý sa nestal. Podľa jeho názoru v tomto prípade bol
vyvíjaný nátlak na lekárov, ktorí sa podieľali na vyšetrení a dokonca aj operácia bola matkou
navrhovateľky vynútená.

6C 389/2008
-9 -

Z vyšetrovacieho spisu OR PZ, ÚJKP Malacky ČVS: ORP-603/2-OVK-BH-06 súd zistil, že matka
navrhovateľky podala dňa 10.06.206 trestné oznámenie o tom, že žiak odporcu v 1. rade strčil do
navrhovateľky, ktorá spadla a zranila si koleno, čo si vyžiadalo sadrovú fixáciu a operáciu kolena.
Vyšetrovateľ OR PZ Bratislava okolie, ÚJKP Malacky vec
podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. b) Tr. zák.,
nakoľko osoba podozrivého mal. T.Ž. - žiaka 5 roč. ZŠ odložil, nakoľko osoba podozrivého pre
nedostatok veku nie je trestne zodpovedná a trestné stíhanie je neprípustné.

Svedkyňa G. uviedla, že raz navrhovateľka prišla za ňou pred skončením jednej poslednej hodiny, kedy
mala náboženstvo, a chcela odomknúť šatňu, pretože ide s rodičmi na nákupy. Opýtala sa jej, či je
vypýtaná. Uviedla jej, že áno. S D. prešla celú školu cez celú chodbu na druhú stranu, kde sú šatne.
Vošli do šatne a tam ju čakala, kým sa obuje a oblečie a potom odišla východom pri šatniach. D. nebola
uplakaná a ani nestonala Odišla riadnou chôdzou zo školy. Tieto skutočnosti uviedla aj jednej pani u
riaditeľa.

Svedok L. uviedol, že na ZŠ učí náboženstvo. D. si pamätá, určite ju učil v 2. ročníku. Na hodine
náboženstva jej niečo prikázal a ona ho nepočúvla. Potom sa zodvihla a uviedla mu, že ona nechce
chodiť na náboženstvo a nechce tam byť v tom okamihu. Uviedol jej, že keď nechce byť na náboženstve
a nechce zostať, nech si zbalí veci a ide domov. Ona sa zbalila a odišla z triedy. Bola sebavedomá a
v odchode nebránil. Nemala žiadne problémy s chodením. Vie, že pochybil, že ju poslal domov pred
skončením hodiny (bolo to asi na začiatku hodiny), pretože za ňu zodpovedal. Avšak bola to jeho
bezprostredná reakcia, pretože sa chcela dostať z hodiny náboženstva. Tomu čo je napísané v zápise
o šetrení úrazu zo dňa 07.03.2006, že to bolo po vyučovaní nevenoval pozornosť, pretože ho odvolali z
hodiny, keď sa to prešetrovalo. Vtedy nepočul nič o tom, že by sa jej mal stať úraz.

Svedkyňa D. a C., učiteľky ZŠ sa nevedeli vyjadriť k úrazu navrhovateľky. V tom období, kedy sa mal
úraz navrhovateľke stať nepočuli, že by sa takýto úraz stal nejakej žiačke počas vyučovania. Ani žiaci a
ani dozorujúce učiteľky taktiež o žiadnom úraze nehovorili. O úraze sa dozvedeli až od riaditeľa, kedy
sa spisoval úraz. Svedkyňa C. uviedla, že býva o tri domy ďalej ako navrhovateľka a po úraze, keď
už nechodila do školy vo Vysokej pri Morave ju videla, že nenosí ortézu a hrá sa s bratom volejbal a
badmington. Potom ju vídavala, ako sa hrávala na ulici a pobehovala tam. Bolo to asi rok po úraze a
svedkyňa sa čudovala, ako môže po úraze takto behať.

Súd vo veci vypočul niektorých mal. žiakov, ktorí boli spolužiakmi navrhovateľky a chodili s ňou do 2.
roč. ZŠ, ale aj niektorých žiakov 4. a 5. roč. (v tom období), ktorí vypisovali dotazníky Štátnej školskej
inšpekcie a dosiahli plnoletosť. Výsluchy maloletých žiakov vykonal súd za prítomnosti zákonných
zástupcov.

Mal. V. uviedol, že si pamätá obdobie, keď mala mať navrhovateľka úraz. Bolo cez veľkú prestávku,
kedy všetci žiaci boli na dvore pred školou. Keď prestávka skon-
čila, išiel s H. medzi poslednými malými deťmi. Už bol s H. vo vestibule školy, teda prešiel tri
schody, keď do neho niekto narazil zozadu. Keď

6C 389/2008
-10 -

sa obzrel, tak D. už bola na zemi na treťom schode oddola, plakala a sťažovala sa na koleno. Videl
však, že na kolene nič nemá. Netiekla jej krv a nemal tam nič škrabnuté. Gabriela musela spadnúť a
pritom sa o neho zozadu oprela resp. do neho zozadu narazila. Potom D. riadne vstala a išla do triedy.
Všetko videl H.. Hneď na ďalšiu prestávku ho volala nejaká učiteľka na chodbu a pýtala sa, čo spravil



D.. On jej uviedol tieto skutočnosti. Potom bol samostatne volaný H. nevie, čo uviedol, ale predpokladá,
že to isté. Po nejakom čase bol potom aj on predvolaný s matkou k riaditeľovi, pretože ho obvinili, že to
urobil on. Ešte v ten deň videl D. behať po dedine, chodila na bicykli a na korčuliach a po dedine behala
aj na druhý deň. Po dedine sa hovorí, že tesne po tom, ako padla v škole, tak spadla na kolieskových
korčuliach. Pamätal si, že bezprostredne potom, ako sa to D. malo stať, tak jej rodičia prišli k ním domov,
kde bola prítomná jeho matka. Obviňovali ho, že to spravil on, nech sa prizná, pretože ho vyfackajú, keď
ho stretnú na ulici, podajú na neho trestné oznámenie a ak sa neprizná budú to riešiť na súde. Maloletý
rodičom navrhovateľky povedal, ako to bolo. Oni však tvrdili, že D. má doškriabané koleno. V ten deň,
keď sa jej to malo stať, však na kolene nemal nič. Maloletý uviedol, že D. nikdy žiadnu facku nedal a
nemal na to žiadny dôvod. Práve naopak o fackách hovoril jej otec. Všetci v dedine vedia, že ju rodičia
bijú a fackajú ako rešeto, pretože je to taká rodina a takto žijú. Pokiaľ spadla druhy krát na schodoch
na poschodie v škole, tak tam bolo zábradlie.

Matka mal. V. uviedla, že po tom, ako obvinili jej syna, že mal sotiť D., tak bola volaná so synom k
riaditeľovi školy. Ešte predtým sa im rodičia F. prišli domov vyhrážať. Syn riaditeľovi uviedol skutočnosti
tak, ako vypovedal.

Svedok E. sa k úrazu navrhovateľky nevedel vyjadriť, pretože si to už nepamätal.

Mal. R. uviedla, že si pamätá, že bola veľká prestávky a išli spolu s F. a so R. za D.. Išli za ňou vo
vestibule v škole. Nevideli, že by na schodoch do vestibulu D. spadla. Išli za ňou vestibulom a keď začala
ísť po schodoch hore na prvé poschodie do triedy, tak tam pred nimi padla na schodoch a maloletá
videla, že pred ňou vtedy nikto nebol. D. vtedy plakala, že ju bolí koleno. D. vtedy zostala na schodoch a
buď tam prišli učiteľky, ktoré mali dozor, alebo ich D. volala. Všetky sa dívali, čo s D. bude, ale D. odišla
do triedy. Po skončení vyučovania maloletej, videla D. odchádzať zo školy, tak D. nekrívala. Potom ju
videla po vyučovaní behať po dedine ako by sa nič nestalo, nekrívala, hoci pred učiteľkou v škole krívala.
Na otázku prečo do dotazníka uviedla , že D. sotil V. maloletá R. uviedla, že im to povedala samotná
D., ktorá bola jej spolužiačkou v triede. Pred spolužiakmi D. neplakala a ani nekrívala, ale keď prišiel
učiteľ, tak krívala. Pamätá si na hodinu náboženstva, kedy sa D. pohádala s farárom a povedala mu, že
nebude chodiť na to hnusné náboženstvo a zahrešila. Pán farár bol zhrozený a poslal ju domov. Potom,
ako D. spadla na schodoch, tak mal. R. bola so sesternicou v „jame“, kde sa deti z dediny hrávali a
videli, že D. sa tam s bratom hrala s loptou a vtedy spadla. Prišla potom za nimi a uviedla im,
že sa nemusia báť, že to
koleno ju nebolí a ona to na nich nepovie. Báli sa s ňou vtedy stýkať, pretože ak by sa jej
niečo stalo, mohla by ich obviniť, že jej to spravili oni. Mal. R. uviedla, že vie, že D.
6C 389/2008
-11 -

F. mala kolieskové korčule a spolu s F. taktiež videl ako D. na týchto kolieskových korčuliach spadla a
bolo tiež v „jame“. Nevedela sa však vyjadriť, či to bolo pred alebo po tom, ako spadla v škole. Od
bratanca, ktorý býva vedľa F. počula, že rodičia D. a jej brata bijú, nadávajú im a kričia na nich.

Matka mal. R. potvrdila skutočnosti, ktoré uviedla jej dcéra. Sama videla, že D. sa korčuľovala na
kolieskových korčuliach hlavne pri nich v „jame“ a to celé leto. Mal. R. po incidente zakázali kamarátiť
sa s D., pretože nechceli mať takéto problémy.

Svedok H. vo výpovedi uviedol, že si pamätá len toľko, že vtedy riešila inšpekcia, kto potkol D.. On im
uviedol, že vtedy išiel s V. a ten ju nepotkol, čo môže jednoznačne potvrdiť. Svedok nevidel, či D. vtedy
spadla. Podľa neho bola D. tak 10 metrov pred nimi. Potom ju už nevideli a svedok sa nevedel vyjadriť
k tomu, či spadla druhý krát.

Mal. H. uviedol, že raz na náboženstve bola D. veľmi
zlá, vyrušovala, bavila sa so spolužiakmi. Farárovi povedala, že neverí v Boha a nechce chodiť na
náboženstvo a povedala , že je „ko......“. Pán farár vtedy plakal a vtedy povedal, že keď ju to nebaví,
nech ide domov. D. sa zbalila a odišla. Keďže pán farár chcel vidieť, či D. odišla zo školy, všetci sa potom
pozerali von cez okno. Všetci videli, že D. zo školy vyprevádza upratovačka a GC. zo školy utekala. Po
veľkej prestávke neplakala, ale asi nejakej spolužiačke hovorila, že ju bolí koleno. Jej však nebolo zle
zdravotne, ale na hodine náboženstva len predstierala, že jej je zle, pretože chcela ísť domov. Hovorila,



že má ísť nakupovať s rodičmi do Bratislavy. V ten deň nikomu z učiteľov nič nehlásila. Maloletý H. si
nepamätal, či na druhý deň bola D. v škole, ale G. mu hovoril, že na druhý deň poobede bol s D. a videl
ju ako sa korčuľuje na kolieskových korčuliach.

Mal. LN. uviedla, že s navrhovateľkou sa nekamaráti hoci bola jej spolužiačka. Nevie nič o tom, že by
niekedy mala nejaký úraz alebo odišla z náboženstva.

Mal. Y. uviedla, že s D. bola spolužiačka. Nevidela D. spadnúť, ale vie že sa o tom hovorilo. Nehovorilo
sa vtedy, že by ju mal niekto sotiť. Pamätá si, že vtedy krívala. Nepamätala si, že by bola plakala a
sťažovala sa učiteľkám.

Mal. G. uviedol, že vie, že D. padla na kolieskových korčuliach. Raz išla z náboženstva skôr a R. mu
uviedla, že vynadala farárovi.
Keď D. mala náboženstvo, tak on mal etiku. Videl D. až po hodinu náboženstva a bola úplne v poriadku,
nekrívala, neplakala. D. v škole nepadla. Začala to tvrdiť náhle. Nespadla ani na veľkej prestávke a
nikto ju ani nesotil. Sama hovorila, že to, čo sa jej stalo s kolenom, sa jej stal, keď spadla na korčuliach
a vtedy sa mala korčuľovať pred jej domom. Celkovo vždy klamala vo všetkom aj učiteľov a dokázala
zahrať divadielko. Iba ona tvrdila, že ju sotil V. a určite klamala. Spomína si na to, že vtedy o tom vypĺňali
dotazník, pričom išlo o veľmi zložité otázky, ktorým nerozumeli.

Mal. G. uviedla, že raz išla cez veľkú prestávku z vonku do
6C 389/2008
-12 -

školy a oproti schodom sedela D. a plakala. Počula keď hovorila - au moje koleno. Stáli pri nej nejaké
učiteľky, alebo len jedna.

Maloletý G. uviedol, že a D. chodil do 1. a 2. triedy ZŠ. Pamätá si raz, keď sa korčuľovala na kolieskových
korčuliach okolo svojho domu pri železničnej stanici s dvoma kamarátkami. Maloletý vtedy išiel s
kamarátom na bicykli a videli ako D. spadla na kolieskových korčuliach a zostala ležať na zemi.
Vykrikovala ako ju to bolí. Koleno mala oškreté a tiekla jej krv. Chrániče na kolenách nemala. Potom
videli ako ju tie dve kamarátky zdvihli zo zeme, chytili ju pod pazuchy a viedli ju domov. Jej kamarátky
nepoznal, pretože nechodili do ich školy. Na druhý deň D. prišla do školy a mala tepláky, preto nevidel,
v akom stave má to koleno. Potom cez veľkú prestávku, kedy maloletý išiel so spolužiakmi za ňou a
všetci videli, ako naschvál sama nafingovala pád na schode na toto koleno o hranu schodu a potom
vošla do školy a zostala tam sedieť na schodoch. Kričala, že ju to bolí a potom k nej prišli dve učiteľky.
Potom už so spolužiakmi odchádzali. D. to potom hodila na V.. Toto však nebola pravda, pretože V. už
pred ňou vošiel do školy a ona išla za ním a za ňou šiel maloletý G. so spolužiakmi. V. ju teda nesotil.
Vie, že potom na ďalšiu hodinu neprišla. Tie učiteľky sa ich po 4-tej hodine potom pýtali, čo sa jej stalo.
Mal. G. aj so spolužiakmi učiteľkám uviedli, že D. spadla sama a nikto ju nesotil. Pamätá si to dobre,
pretože si spomenul na jej pád deň pred tým a vedel, že s kolenom niečo mala. A potom počul ako
učiteľkám povedala, že ju sotil V., pričom mal. G. videl, že ona spadla naschvál a nikto ju nesotil. Čo
sa týka dotazníkov, tak mal G. určite nenapísal v dotazníku meno V. Nie je to ani jeho písmo, pretože
on nepísal tlačeným písmom.

Mal. H. uviedla, že D. bola jej kamarátka a spolužiačka. Úraz, ktorý sa jej stal si pamätá. Nevidela ho,
ani pri tom nebola. Úraz sa jej stal cez prestávku. Na hodine, ktorá potom nasledovala D. povedala
vyučujúcej, že ju bolí noha a že ju niekto cez prestávku zhodil zo schodov.

Mal. F., R. a O. takmer zhodne uviedli, že počuli, že sa hovorilo o tom, že D. mala nejaký úraz a mala
spadnúť na v škole na schodoch. Hovorilo sa o tom, že ju mal sotiť V., ale hovorilo sa aj o tom, že ju
V.k nesotil, ale spadla sama.

Svedok G., riaditeľ ZŠ na F. uviedol, že ich škola je so športovým zameraním a žiaci všetkých tried
musia absolvovať zvýšený počet hodín telesnej výchovy, športovej prípravy. Ide o športy, ktoré určuje
škola. U nich je to futbal, ľadový hokej a v roku 2008 to bola pre dievčatá hádzaná. Pokiaľ nastupoval do
školy žiak, musel predložiť žiadosť o prijatie resp. prestup, súhlas rodičov s absolvovaním zvýšeného
počtu športovej prípravy a lekárske potvrdenie o tom, že žiak je schopný absolvovať zvýšený počet



hodín športovej prípravy. Všetky tieto doklady predložila D. ktorá knim prestupovala zo ZŠ v R.. Túto
žiačku nechceli prijať, pretože mali problém vytvoriť družstvo pre hádzanú. Matka však žiadala o prijatie
a súhlasila, že D. bude v zmiešanej skupine spoločne s chalanmi. Uviedla, že aj v R. hrávala hádzanú.
D. nastúpila v septembri 2008 a školu navštevovala do novembra 2009. Od počiatku mala istý fyzický
hendikep s kondíciou, pretože mala pre tým len telesnú výchovu. Okrem toho mala
6C 389/2008
-13 -

problémy osobnostné a vzťahové, keďže prichádzala do konfliktov so spolužiakmi, ktorí ju nakoniec
neprijali. Problémy sa riešili na úrovni triedneho učiteľa a v septembri 2009 aj na úrovni riaditeľa
školy, kedy sa svedok dohodol s rodičmi, že D. z toho dôvodu zo školy odíde. D. počas štúdia riadne
absolvovala zvýšenú športovú prípravu zameranú na hádzanú. Išlo o 3 tréningové jednotky v rozsahu
45 minút až 1a pol hodiny do týždňa v príslušnom športe a 2 povinné hodiny do týždňa po 45 minút.
Hádzaná vyžaduje zvýšenú záťaž kolien a kĺbov a horných končatín. Niekedy hrajú hráči aj s ortézami,
abu im zabezpečovali kĺby a majú vždy chrániče kolien. Pokiaľ by žiak mal vážnejšie zdravotné problémy
a zdravotnú správu o tom, musia ju predložiť trénerovi prípadne riaditeľovi školy.
Na základe takejto správy tréner analyzuje stav a navrhne vylúčenie žiaka na isté obdobie z tréningov
resp. presvedčí rodičov, aby opustil školu. Svedok však o vážnejších problémov D. od trénera nemal. Vie
len že rodičia pri nástupe uvádzli, že mala nejaký úraz. nemal vedopmosť Svedok mal však problém aj
s rodičmi navrhovateľky, pretože títo si požičiavali peniaze od rodičov z Vysokej pri Morave a poškodení
rodičia informovali o týchto skutočnostiach školu. Najskôr to svedok nebral vážne, no tieto oznámenia o
konaní rodičov malo. Navrhovateľky rodičia posielajú doposiaľ, hoci D. už ich školu nenavštevuje.

Z trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T 122/2011 súd zistil, že matka navrhova-
teľky bola rozsudkom č. k. 3T 1322/2011 zo dňa 25.11.2011 uznaná vinnou zo spáchania zločinu
podvodu podľa § 221 ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zák. tým, že na škodu cudzieho majetku sa obohatila
tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu (okolo 33.638,-
Eur v rokoch 2007 a 2008), a to závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách. Za to
bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2012.

Parkúr club na P. písomne potvrdil, že navrhovateľka sa u nich začala učiť jazdiť na koni v máji 2006
a skončila v septembri 2006. Jazdiť chodila nepravidelne a jazdila len na madlách ( nie v sedle) a to
vodením na lonži (kôň je na dlhom vodítku, dieťa sedí na koni, učiteľ je v strede kruhu o priemere 15 až
18 metrov a kôň jazdí po obvode kruhu. Evidenciu jázd mal. navrhovateľky v mesiaca máj a jún 2006
nenašli. V mesiaci júl 2006 jazdila 12 dní - tri razy v každom týždni, v mesiaci august jazdila taktiež 3krát
do týždňa a to 3 týždne, pričom evidenciu od 21.08. do 31.08. 2006 nenašli. V septembri 2006 jazdila
dňa 21., 23., 26., 28. a 30.09.2006. V roku 2007 začala takto jazdiť od 5. júna 2007 do októbra 2007,
kedy odjazdila 6 hodín v júni 2007, 5 hodín v júli 2007, 8 hodín v auguste 2007, 5 hodín v septembri
2007 a 2 hodiny do 06.10.2007. Po tomto termíne prestala chodiť na jazdy. Jazdila na lonži.
Listom zo dňa 25.02.2008 navrhovateľka vyzvala odporcu v 1. rade na uzavretie dohody o náhrade
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, na ktorý odporca v 1. rade reagoval tak, že s uzavretím
dohody nesúhlasil. Odporca v 2. rade taktiež dohodu odmietol a list navrhovateľky považoval za pokus
o poisťovací podvod.

Podľa § 214 ods. 2 Zákonníka práce za škodu, ktorá vznikla žiakovi základnej školy,
základnej umeleckej školy, špeciálnej základnej školy, pomocnej školy a osobitnej školy pri vyučovaní,
pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom zariadení alebo v priame súvislosti s nimi,
zodpovedá príslušná škola alebo zriaďovateľ.
6C 389/2008
-14 -

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.



Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. v platnom znení o náhrade za bolesť a sťaže-
nie spoločenského uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrh mal navrhovateľky nie je dôvodný.

Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dospel k záveru, že úraz, na základe ktorého si
navrhovateľka uplatnila bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, sa nestal v priestoroch školy a
počas vyučovacieho procesu a za následky tohto úrazu, tak ako ich popísala v návrhu navrhovateľka
nenesú zodpovednosť odporcovia v 1. a 2. rade.

K takémuto záveru súd dospel vyhodnotením všetkých dôkazov, ktoré boli v konaní vykonaní.
Bolo preukázané, že matka navrhovateľky hlásila predmetný úraz, hoci sa mal stať 02.03.2006 až
07.03.2006, teda v rozpore s obvyklým spôsobom hlásenia úrazov v škole (hneď v ten deň, resp.
do 48 hodín). Z lekárskych potvrdení vyplýva, že navrhovateľku mal dňa 02.03. sotiť spolužiak na
schodoch, kedy spadla a v sobotu dňa 04.03.2006 si vykĺbila jabĺčko. Dňa 05.03.2006 bola ošetrená na
pohotovosti, kde uviedla, že spadla. Dňa 08.03.2006 sa v lekárskej správe opakuje, že si vykĺbila jabĺčko.

Mal. navrhovateľka tvrdila, že ju mal sotiť na schodoch vedúcich do školy spolužiak V.. Toto tvrdenie
mal. navrhovateľky bolo vyvrátené viacerými vypočutými mal. žiakmi odporcu v 1. rade. Predovšetkým
samotný V. B. uviedol, že mal. navrhovateľku nesotil, pretože išiel cez veľkú prestávku pred ňou a ona
sa ho zachytila, pričom keď sa obzrel bola na zemi. Toto tvrdenie potvrdil žiak F. ktorý išiel z veľkej
prestávky spolu s TS. B. a celú situáciu videl. Taktiež túto skutočnosť potvrdil mal. G. ktorý priamo videl,
že V. išiel po veľkej prestávke z dvora do školy pred mal. navrhovateľkou a videl to so svojimi kamarátmi,
pretože so spolužiakmi išiel za mal. navrhovateľkou a videli, že V. nemohol mal. navrhovateľku sotiť.
Väčšina vypočutých mal. žiakov odporu v 1. rade potvrdila, že mal. navrhovateľka bola počas vyučovania
v poriadku, na poslednej hodine náboženstva vyrušovala a vynadala farárovi, ktorý mal s nimi tento
predmet a vyprovokovala stav, kedy ju farár pred skončením školy pustil domov a videli, že mal.
navrhovateľka zo školy bežala (mal. žiak L.. Mal. žiak L. N. uviedla, že videli, ako mal. navrhovateľka
sama padla na schodoch v škole, nie na schodoch do školy. Z výpovedí týchto mal. žiakov odporcu v
1. rade mal súd preuká-

6C 389/2008
-15 -

preukázané, že mal. navrhovateľka v priestoroch školy nemohla spadnúť na schodoch na základe toho,
že ju mal sotiť žiak V., ale pád na schodoch sama nafingovala (výpoveď žoiaka K.). Práve naopak, viacerí
žiaci potvrdili skutočnosť, že ešte v ten deň videli mal. navrhovateľku ako behá po dedine a viacerí
žiaci ju konkrétne videli na druhý deň ako spadla na kolieskových korčuliach (R.), mala poranené
koleno a tiekla jej krv, pričom nemohla chodiť a dve kamarátky ju odviedli domov (F.). Mal. žiak G.
najvieryhodnejšie osvetlil skutočnosti, ktoré sa udiali a potvrdil, že mal. navrhovateľka spadla na
kolieskových korčuliach, v škole ju nikto nesotil, následkom čoho spadla, bola klamárka a sama mu
uviedla, že spadla na kolieskových korčuliach. Ostaní žiaci takmer zhodne vypovedali, že sa o tom
všeobecne vedelo, že V. mal. navrhovateľku nesotil a na základe toho nespadla, ale stalo sa jej to pri
páde na kolieskových korčuliach v dedine. Tieto skutočnosti len potvrdzujú ďalšie vykonané dôkazy a to
stanoviská učiteľov školy o tom, že mal. navrhovateľka nehlásila v škole úraz, ktorý by jej mal spôsobiť
V., pričom svedkovia farár L. a upratovačka G. zhodne potvrdili, že zo školy odchádzala v poriadku,
nemala žiadne problémy.

Súd mal preukázané, že zo strany odporcu v 1. rade nebol problém nahlásiť úraz mal. navrhovateľky,
v prípade, že by sa stal tak, ako to uvádzala matka navrhovateľky, keďže mal v tom období uzavretú
poistnú zmluvu pre prípad utrpenia úrazu žiaka v škole.

Mal. navrhovateľka v konaní tvrdila, že po úraze nemohla vykonávať žiadny šport, žiadne spoločenské
aktivity a stratila možnosť uplatniť sa v spoločenskom, priateľskom, profesnom a školskom prostredí.
Tieto skutočnosti mal súd dôkazne vyvrátené predovšetkým potvrdením Parkúr Clubu vo Y. o tom, že



mal. navrhovateľka začala u nich jazdiť na koni tesne po úraze od mája 2006 do septembra 2006 a
od júna 2007 do októbra 2007, pričom mala tréningy pravidelne trikrát v týždni. Taktiež z výpovede
svedka G.- riaditeľa ZŠ na F. a z potvrdení doložených do spisu, vyplýva, že mal. navrhovateľka po
úraze navštevovala športovú školu so zvýšeným počtom hodín telesnej výchovy a športovej prípravy
so zameraním na hádzanú. Pred nástupom do tejto školy predložila potrebné lekárske potvrdenie, že
je schopná túto športovú prípravu absolvovať. Počas štúdia na tejto škole neboli zaznamenané
výrazné problémy s absolvovaním učebného plánu tejto školy. Riaditeľ tejto školy uviedol, že od matky
navrhovateľky sa dozvedel, že hádzanú absolvovala mal. navrhovateľka aj na predchádzajúcej škole.
Z potvrdení všetkých škôl, ktoré mal. navrhovateľka navštevovala od roku 2006 vyplýva, že mal.
navrhovateľka dosahovala z predmetu telesná výchova známku výborný.

Celý priebeh úrazu u odporcu v 1. rade šetrila aj Štátna školská inšpekcia Bratislava, ktorá vo svojom
stanovisku uviedla, že vyjadrenia pedagogických a nepedagogických pracovníkov ani vyhodnotenie
dotazníkov, ktoré vypĺňali žiaci školy, jednoznačne nepotvrdilo, že sa úraz mal. navrhovateľky v škole
stal.

Treba poukázať aj na skutočnosť, že mal. navrhovateľka si návrhom uplatnila aj sťažené spoločenské
uplatnenie z dôvodu utrpenej psychickej traumy, pričom matka mal. navrhovateľky túto skutočnosť
nahlásila ako poistnú udalosť dňa 19.03.2008 poisťovni Allianz -Slovenská poisťovňa a. s. Bratislava
bez vedomia odporcu v 1. rade, ktorý mal

6C 389/2008
-16 -
s touto poisťovňou uzavretú poistnú zmluvu. Podľa oznámenia tejto poisťovne na základe poistnej
zmluvy a hlásenia poistnej udalosti navrhovateľkou poisťovňa preverila tento nárok na odškodnenie
trvalých následkov úrazu - psychickej traumy a odmietla plnenie, pretože podľa posudkového lekára
poisťovne úraz navrhovateľky nezanechal z klinického hľadiska hodnotiteľné trvalé následky, ktoré by
bolo možné odškodniť.
V neposlednej miere súd poukazuje na skutočnosti, na ktoré pri rozhodnutí prihliadol
a ktoré boli v konaní na adresu mal. navrhovateľky a jej rodičov v konaní uvedené viacerý-
mi svedkami a žiakmi odporcu v 1. rade o tom, že mal. navrhovateľka bola povýšenecká, klamala a
dokázala zahrať divadielko a rodičia maloletú bili, fackali a nadávali jej. Okrem toho matka navrhovateľky
bola na tunajšom súde právoplatne odsúdená pre zločin podvodu, motívom ktorého bola snaha získať
finančné prostriedky od značného počtu osôb pre svoje obohatenie a to v rokoch 2007 a 2008.
Na základe takto vyhodnotených dôkazov sa súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou odporcov
v 1. a 2. rade a návrh mal. navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný, keďže títo
nezodpovedajú za poškodenie zdravia mal. navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. V konaní boli úspešní odporcovia v 1.
a 2. rade, ktorí si aj uplatnili náhradu trov konania. Táto predstavuje odmenu advokáta JUDr. Milana
Valašika v sume 7.383,50 Eur. Advokát si účtoval za jeden úkon právnej pomoci sumu 552,69 Eur za
celé obdobie sporu, hoci cena úkonu predstavovala v roku 2008, 2009 a 2010 sumu 559,32 Eur zníženú
o 20 % pri spoločnom zastupovaní dvoch osôb (§ 13 ods. 3 zák. č. 655/2004 Z. z. t. j. 447, 6 Eur x 2,
čo predstavuje sumu 895,20 Eur. V roku 2011, 2012 a 2013 predstavovala cena úkonu sumu 559, 32
Eur znížená o 50 % pri zastupovaní dvoch osôb (§ 13 ods 2 Zák. č. 655/2004 Z. z. t. j. 279,66 Eur x
2, čo predstavuje sumu pri zastupovaní dvoch osôb 559,32 Eur. Súd preto odporcom priznal odmenu
advokáta, tak, ako si ju vyúčtoval v sume 6.079,59 Eur za 11 úkonov právnej pomoci po á 552,69 Eur
(prevzatie a príprava v roku 2008 u odporcu v 1. rade a v roku 2009 u odporcu v 2. rade a účasť na 10
pojednávaniach a to 1x v roku 2010. 1x v roku 2011, 3x v roku 2012 a 5x v roku 2013) s 20 % DPH v sume
1215,91 Eur , spolu v sume 7.295,50 Eur. Advokát si k tomu účtoval režijný paušál po 8,- Eur za úkon
(spolu 88,- Eur bez DPH), hoci režijný paušál v roku 2008 bol 6,32 Eur za jeden úkon, v roku 2009 bol
6,95 Eur za úkon, v roku 2010 bol 7,21 Eur za úkon, v roku 2011 bol 7,41 Eur za jeden úkon, v roku 2012
bol 7,63 Eur a v roku 2013 bol 7,81 Eur za úkon, spolu v sume 89,83 Eur. Súd potom priznal advokátovi
cenu režijného paušálu, ktorú si účtoval v sume 88,- Eur. Podľa § 149 O. s. p. je navrhovateľka povinná
trovy konania uhradiť právnemu zástupcovi odporcov.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p.) Ak navrhovateľ nebude dobrovoľ-
ne plniť povinnosť, ktorá mu bola uložená rozhodnutím, možno navrhnúť
jeho exekúciu.