Základná škola s materskou školou, Bojničky 150


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/27/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508212508
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2508212508.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: Mgr. I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J.Č. Č.. XXX, zastúpená advokátom Mgr. Júliusom Mészárošom, Nám. sv.
Anny 3, Trenčín, proti odporcovi: Základná škola s materskou školou, Bojničky 150, IČO: 36080462, o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu voči navrhovateľke zo dňa
24.09.2008 j e n e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 16,59 eur a k rukám jej
právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 566,90 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.11.2008 podala navrhovateľka na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 24.09.2008. V návrhu
uviedla, že ako riaditeľka Základnej školy J. utrpela u zamestnávateľa vážny pracovný úraz dňa
21.03.2007, v dôsledku ktorého uvedeným dňom nastúpila na práceneschopnosť trvajúcu až do
18.07.2008. Počas trvania pracovnej neschopnosti bola rozhodnutím zriaďovateľa - Obcou J. odvolaná
z funkcie riaditeľky k 01.05.2007. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.07.2008
navrhovateľka zaslala zamestnávateľovi oznámenie o ukončení pracovnej neschopnosti a zároveň
rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, ktorý bol navrhovateľke priznaný na
základe lekárskeho posudku, podľa ktorého nebola viac schopná vykonávať doterajšiu prácu. Súčasne
zamestnávateľa vyzvala, aby jej oznámil, ako mieni riešiť jej pracovno-právny vzťah. Odporca reagoval
tak, že dňa 14.10.2008 jej doručil okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 24.09.2008, ktoré
odôvodnil závažným porušením pracovnej disciplíny, ku ktorému malo dôjsť tým, že dňa 01.08.2008
navrhovateľka nenastúpila do práce. Navrhovateľka je toho názoru, že svojím konaním sa nedopustila
závažného porušenia pracovnej disciplíny, a preto považuje okamžité skončenie pracovného pomeru
za neplatné.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Piešťany svojím rozsudkom č.k. 9C/27/2008-28 zo dňa
09.09.2009 vo veci rozhodol tak, že návrhu vyhovel s odôvodnením, že odporca nedodržal prekluzívnu
lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.2 Zákonníka práce. Proti rozsudku
podal odvolanie odporca a na jeho základe Krajský súd uznesením č.k. 23Co/364/2009-55 zo dňa



13.09.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny
záver, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany odporcu došlo včas. Súčasne vrátil
vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie o návrhu navrhovateľky, považujúcej okamžité skončenie
pracovného pomeru za neplatné z dôvodu, že podľa jej tvrdenia sa nedopustila konania odôvodňujúceho
takéto skončenie pracovného pomeru, ktorá skutočnosť zatiaľ nebola v konaní skúmaná.

Súd prvého stupňa v zmysle záverov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere, a z
listinných dôkazov a výsluchu účastníkov konania zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka bola u odporcu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa
23.08.1974 medzi navrhovateľkou a odborom školstva ONV v Trnave. Najskôr vykonávala funkciu
učiteľky na Základnej škole K., neskôr v r. 1986 bola opatrením odboru školstva ONV v Trnave preradená
na Základnú školu J. a následne bola odborom školstva ONV v Trnave s účinnosťou od 01.02.1990
ustanovená do funkcie riaditeľky Základnej školy J..

Navrhovateľka vo funkcii riaditeľky ZŠ J. utrpela dňa 21.03.2007 na pracovisku pracovný úraz ( odporca
popiera, že by išlo o pracovný úraz) , v dôsledku ktorého bola dlhodobo práceneschopná a napokon
invalidizovaná. Jej práceneschopnosť trvala od 21.03.2007 do 18.07.2008, počas ktorého obdobia bola
aj odvolaná k 01.05.2007 z funkcie riaditeľky.

Od uvedeného dňa 21.03.2007, kedy došlo k úrazu, nebola viac navrhovateľka u odporcu v práci.

Listom zo dňa 18.07.2008 navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila
odporcovi, že jej skončila práceneschopnosť, súčasne mu okrem potvrdenia o práceneschopnosti
zaslala rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku a tiež lekársky nález zo dňa
17.07.2008, v zmysle ktorého nie je spôsobilá vykonávať prácu učiteľky. V predmetom liste zároveň
požiadala odporcu ako zamestnávateľa, aby jej oznámil, ako navrhuje vyriešiť ich pracovnoprávny vzťah.

Odporca svojím listom zo dňa 24.09.2008 oznámil navrhovateľke, že s ňou okamžite končí pracovný
pomer v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorej sa podľa tvrdenia odporcu mala navrhovateľka dopustiť tým, že po skončení
práceneschopnosti a po uplynutí obdobia, počas ktorého podľa neho mala nárok na dovolenku,
nenastúpila viac do práce. V liste sa uvádza, že hoci jej právny zástupca oznámil odporcovi
dňa 20.08.2008, že po ukončení práceneschopnosti čerpá navrhovateľka riadnu dovolenku, táto
podľa výpočtov odporcu uplynula najneskôr koncom mesiaca júl 2008 a preto očakával nástup
navrhovateľky do práce najneskôr dňa 01.08.2008, čo sa nestalo. Keďže sa teda navrhovateľka
opakovane, neospravedlnene nedostavila od 01.08.2008 do práce, došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dňa 23.09.2008 prerokované so
zástupcami zamestnancov.

V konaní bolo ustálené (a potvrdené odvolacím súdom), že odporca považoval deň 01.08.2008 za prvý
deň porušenia pracovnej disciplíny, keďže od tohto dňa považoval neprítomnosť navrhovateľky v práci za
neospravedlnenú. Jej neprítomnosť v práci pokračovala aj v deň, kedy odporca napísal list o okamžitom
skončení pracovného pomeru t.j. dňa 24.09.2008.

Odporca, ktorý potvrdil, že mu bol doručený list navrhovateľky zo dňa 18.07.2008, sa bránil tým,
že navrhovateľka v ňom neuviedla, prečo dňa 19.7.2008, teda po ukončení pracovnej neschopnosti,
nenastúpi do práce. Uviedol, že čakal odôvodnenie jej neprítomnosti a mohol si iba domýšľať, že
čerpá riadnu dovolenku. Keďže však nenastúpila do práce ani 01.08.2008, teda v čase, keď podľa jeho
názoru už riadnu dovolenku nemala, preto ju listom zo dňa 04.08.2008 vyzval cestou jej advokáta,
aby zdôvodnila nenastúpenie do práce. Na tento list odpovedal právny zástupca navrhovateľky dňa
25.08.2008, kedy odporcovi oznámil, že navrhovateľka čerpá riadnu dovolenku, na ktorú jej vznikol nárok
počas rokov 2007 a 2008.



Navrhovateľka v konaní tvrdila, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nie sú dané,
nakoľko sa nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. Po ukončení dlhodobej pracovnej
neschopnosti bezodkladne oznámila svojmu zamestnávateľovi ukončenie pracovnej neschopnosti a
nutnosť preradenia na inú prácu, keďže podľa lekárskej správy nebola schopná plniť viac povinnosti z
pracovnej zmluvy. Následne očakávala reakciu zamestnávateľa a viac do práce nenastúpila. Čakala,
ako na jej list zareaguje zamestnávateľ a ako bude jej situáciu riešiť a navyše nemohla nastúpiť do práce
aj z ďalších dôvodov - podľa posudku lekára nebola schopná prácu vykonávať. Navrhovateľka bola
učiteľka a žiadna odpoveď zo strany odporcu o tom, že bola preradená na inú prácu alebo akákoľvek
iná odpoveď na jej list, jej nebola od odporcu doručená. Okrem toho boli práve letné prázdniny, kedy
všetci učitelia školy čerpajú dovolenku. Prvé písomné vyjadrenie zo strany zamestnávateľa bol vlastne
až jeho list, ktorým s ňou okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Tento prevzala až dňa 14.10.2008, pretože od 24.09.2008 do 12.10.2008 sa nachádzala v liečebnom
sanatóriu. Dovtedy ju odporca nijakým spôsobom neoslovil, ani osobne, telefonicky, písomne či inak.
Je pravdou, že cestou svojho advokáta poslala odporcovi list zo dňa 25.08.2008, kde uviedla, že
čerpá riadnu dovolenku, hoci v skutočnosti ju nečerpala. Navrhovateľka poukázala na zdanlivý rozpor
vo svojich tvrdeniach, ktorý vysvetľovala tým, že po skončení pracovnej neschopnosti sa pokúšala
s odporcom dohodnúť a kultivovane a zákonným spôsobom celú záležitosť uzavrieť, teda skončiť
pracovný pomer dohodou, k čomu splnomocnila svojho advokáta. Keďže však odporca zostal nečinný,
preto mu navrhovateľka oznámila, že čerpá dovolenku. Poukázala na to, že ako dlhoročná riaditeľka
základnej školy si bola vedomá, ako treba v postupovať v prípade, keď zo zdravotných dôvodov nie
je zamestnanec spôsobilý ďalej vykonávať doterajšiu prácu a očakávala, že tento postup dodrží aj
odporca, čo sa ale nestalo. Odporca ju mal po doručení jej oznámenia predvolať na riešenie danej
situácie, ponúknuť jej inú prácu alebo sa dohodnúť na skončení pracovného pomeru. Odporca jej však
žiadnu inú prácu neponúkol a prácu v zmysle doterajšej pracovnej zmluvy viac vykonávať nemohla, preto
nemala dôvod do zamestnania sa dostaviť, odhliadnuc od skutočnosti, že boli práve letné prázdniny,
kedy všetci učitelia čerpali dovolenku. Z jej strany k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo, včas všetko
zamestnávateľovi oznámila, ale podľa jej názoru pochybil riaditeľ základnej školy, ktorý nekonal v zmysle
zákona. Žiadala, aby súd vzal do úvahy skutočnosť, že počas 18 rokov bola dobrou riaditeľkou školy a
nikdy nemala žiadnu absenciu, k práci sa vždy stavala poctivo a ani v tomto prípade si nie je vedomá
žiadneho porušenia zákona z jej strany.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4 <javascript:%20fZzSRInternal('14663',%20'10240741',
%20'10240741',%20'120887',%20'120888',%20'0')>.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon, vyhotovený v písomnej forme,
smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia
druhému účastníkovi. Predstavuje veľmi významný zásah do právneho postavenia oboch účastníkov
pracovného pomeru, preto by sa mal uplatňovať iba vo výnimočných prípadoch. Vzhľadom k jeho
vážnemu dosahu na práva zamestnanca aj zamestnávateľa, ho Zákonník práce pripúšťa iba z dôvodov,
ktoré sú v zákone taxatívne vymedzené. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so



svojím zamestnancom iba z dvoch dôvodov a síce ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre
úmyselný trestný čin, alebo ak závažne porušil pracovnú disciplínu, pričom konkrétny dôvod musí byť v
tomto prejave vôle výslovne uvedený a dodatočne ho nie je možné meniť.

Pokiaľ ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, majúce viesť k okamžitému skončeniu pracovného
pomeru, v zmysle platnej judikatúry musí ísť o zavinené porušenie pracovnej disciplíny ( teda úmysel
chcieť porušiť pracovnú disciplínu) a to prinajmenšom z nedbanlivosti zamestnanca.

V súdenom prípade odporca v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote okamžite skončil pracovný
pomer s navrhovateľkou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, keď ako dôvod uviedol skutočnosť, že navrhovateľka sa bez ospravedlnenia
nedostavovala do práce od 01.08.2008 až do dňa, kedy s ňou okamžite skončil pracovný pomer. Podľa
odporcu zo strany navrhovateľky išlo o dlhodobú absenciu, ktorú možno považovať za hrubé porušenie
pracovnej disciplíny, pretože napriek uplynutiu doby, počas ktorej mala nárok na dovolenku, do práce
viac nenastúpila. To, že do práce po práceneschopnosti nenastúpila z dôvodu dovolenky, mu oznámila
písomne sama navrhovateľka listom zo dňa 25.08.2008, po tom, čo ju odporca vyzval dňa 04.08.2008
na uvedenie dôvodu jej absencie.

Ak zamestnanec prestal chodiť do práce bez ospravedlnenia, jedná sa o absenciu, ktorá v zmysle
ustálenej súdnej praxe zakladá dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože je
považovaná za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V súdenom prípade ale zo strany navrhovateľky
o absenciu nešlo. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ihneď v deň ukončenia dlhodobej
práceneschopnosti dňa 18.07.2008 navrhovateľka písomne vyrozumela zamestnávateľa o všetkých
skutočnostiach, ktoré bola povinná mu oznámiť na to, aby sa nedopustila absencie, a tieto mu aj
preukázala listinnými dôkazmi. Vzhľadom k oznámenej strate spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu,
ktorá bola odporcovi zrejmá z lekárskeho nálezu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, mal odporca
právo vyžadovať od navrhovateľky nástup do práce jedine vtedy, ak by ju bol preradil na inú prácu.
Navrhovateľka totiž preukázateľne nemohla viac do jej predchádzajúcej funkcie ako učiteľka ( keďže
z pozície riaditeľky bola medzičasom odvolaná) nastúpiť bez ujmy na zdraví, a preto celkom logicky
očakávala, ako túto situáciu bude riešiť zamestnávateľ, o čo ho aj listom zo dňa 18.07.2008 požiadala.
Nečinnosťou odporcu sa navrhovateľka bez vlastného zavinenia ocitla od 19.07.2008 v právnej neistote,
nevedela, či a akým spôsobom bude pracovný pomer ukončený, pričom ale do doterajšej práce
nastúpiť nemohla zo zdravotných dôvodov a to odhliadnuc od toho, že išlo o obdobie letných prázdnin,
kedy učitelia čerpajú dovolenku. Situáciu napokon nesprávne riešil odporca okamžitým skončením
pracovného pomeru, ktoré ale vzhľadom k zistenému skutkovému stavu, nemá oporu v zákone a je
preto neplatné. Konanie navrhovateľky nemožno v žiadnom prípade považovať za porušenie pracovnej
disciplíny ( a to ani menej závažné), pretože je zrejmé, že nemala žiaden úmysel chcieť pracovnú
disciplínu porušiť ( a to napriek jej oznámeniu, že do práce nechodí z dôvodu čerpania dovolenky, ktoré
sa javí v zistenom kontexte iba ako taktický krok v jej snahe o zmierlivé vyriešenie vzniknutej situácie ),
naopak, na rozdiel od odporcu sa správala v súlade so zákonom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
dané bez zákonného dôvodu a keďže navrhovateľka podala žalobu včas ( § 77 Zákonníka práce ), súd
jej vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.

Plne úspešnej navrhovateľke v súdenom prípade vzniklo právo na náhradu trov konania, spočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,59 eur a odmene za poskytnutie právnych služieb vo výške
573,68 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny bola určená v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) a úkony vyčíslené nasledovne:



- dňa 18.07.2008 prevzatie právneho zastúpenia a príprava v sume 53,49 eur, a režijný paušál v sume
6,95 eur;

- dňa 09.09.2009 účasť na súdnom pojednávaní v sume 53,49 eur, a režijný paušál v sume 6,95 eur;

- dňa 13.09.2010 účasť na súdnom pojednávaní na KS Trnava v sume 55,49 eur, a režijný paušál v
sume 7,21 eur;

- dňa 12.01.2012 účasť na súdnom pojednávaní v sume 58,49 eur, a režijný paušál v sume 7,63 eur.

Súčasne si právny zástupca navrhovateľky vyčíslil náhradu cestovného podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. (cestovné tvorí náhrada za každý 1 km jazdy tzv. základná náhrada a náhrada za spotrebované
pohonné látky) za 3 cesty na trase P. - G. a späť osobným motorovým vozidlom zn. VOLKSWAGEN
PASSAT, EVČ: P. za:

- cestu dňa 09.09.2009 vo výške 27,85 eur (1 cesta tam 55 km, späť 55 km, priemerná spotreba 6,6
l/100 km, cena PHM 1,11 eur/l , základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 eur x 110 km) a náhrada za
stratu času vo výške 46,36 eur (4 x polhodina po 11,59 eur);

- cestu dňa 13.09.2010 vo výške 27,93 eur (1 cesta tam 55 km, späť 55 km, priemerná spotreba 6,6
l/100 km, cena PHM 1,12 eur/l , základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 eur x 110 km) a náhrada za
stratu času vo výške 48,08 eur (4 x polhodina po 12,02 eur);

- cestu dňa 12.01.2012 vo výške 29,89 eur (1 cesta tam 55 km, späť 55 km, priemerná spotreba 6,6
l/100 km, cena PHM 1,39 eur/l , základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 eur x 110 km) a náhrada za
stratu času vo výške 50,84 eur (4 x polhodina po 12,71 eur);

Nakoľko právny zástupca navrhovateľky je platiteľom DPH, je celková suma odmeny a náhrad hotových
výdavkov navýšená o DPH (r. 2008 - 2010 vo výške 19%. r. 2012 vo výške 20%). Spolu si navrhovateľka
uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 590,28 eur.

Súd navrhovateľke nepriznal odmenu za prevzatie právneho zastúpenia a prípravu dňa 18.07.2008 v
uplatnenej výške, ale len v sume 48,53 eur (1.465,- Sk) a režijný paušál v sume 6,30 eur (190,- Sk),
nakoľko tieto boli vyčíslené nesprávne v sumách zodpovedajúcich výpočtovému základu za rok 2009.
V ostatných častiach boli uplatnené trovy vyčíslené správne.

Celkovo priznal súd navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 583,49 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože



nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.