Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 37Cpr/7/2013 zo dňa 24.02.2015

Druh
Rozsudok
Dátum
24.02.2015
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Pracovné právo
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Odporca
36080471
Spisová značka
37Cpr/7/2013
Identifikačné číslo spisu
2113231568
ECLI
ECLI:SK:OSTT:2015:2113231568.5
Súd
Okresný súd Trnava
Sudca
JUDr. Igor Malý
Odkazované predpisy


Text


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/7/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113231568
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2113231568.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: J. proti
odporcovi: Základná škola s materskou školou Kľačany, IČO: 360 804 71, so sídlom Kľačany 263,
zastúpený JUDr. Branislavom Krivošíkom, advokátom so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, o
určenie nevyčerpanej dovolenky, takto:

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 632,27 €, a to do troch dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Branislava Krivošíka, právneho zástupcu
odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom došlým dňa 11.11.2013 (v rámci konania pred tunajším súdom sp.zn.
37Cpr/6/2013, z ktorého bol návrh vylúčený na samostatné konanie) žiadal, aby súd určil že jeho
nevyčerpaná dovolenka u odporcu za rok 2012 je 27,5 dňa. Uviedol že odporca mu preplatil nevyčerpanú
dovolenku za rok 2013, ale odmietol mu preplatiť nevyčerpanú dovolenku za rok 2012 v počte 27,5 dňa,
čo odôvodnil listom z 30.7.2013 v ktorom uviedol, že navrhovateľ mal v roku 2012 absenciu. S uvedeným
zdôvodnením navrhovateľ nesúhlasí, nakoľko počas celej doby pracovného pomeru nemal ani jeden
deň neospravedlnenej neprítomnosti v práci - svoju neprítomnosť v práci ústne dopredu hlásil riaditeľke
(čo akceptovala), pracovnú dochádzku zapisoval do knihy dochádzky. Počas neprítomnosti v práci si
navrhovateľ čerpal náhradné voľno (za celú dobu trvania pracovného pomeru asi 15 dní), do práce
chodil aj cez prázdniny a v období medzi sviatkami. Navrhovateľ nebol nikdy upozornený na porušenie
pracovnej disciplíny, odporca mu nič v záležitostiach dochádzky nevyčítal. Krátenie dovolenky za rok
2012 teda bolo podľa názoru navrhovateľa motivované neochotou preplatiť vyššiu sumu za nevyčerpanú
dovolenku, a osobnou pomstou za nepodpísanie nevýhodnej antidatovanej pracovnej zmluvy.

K návrhu priložil navrhovateľ list odporcu - krátenie dovolenky zo dňa 30.7.2013, list Inšpektorátu práce
Trnava zo dňa 25.10.2013.

Uznesením č. 37Cpr/7/2013-25 zo dňa 6.2.2014 súd navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov.

Odporca sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 30.4.2014 v ktorom uviedol že odporca pri svojom rozhodnutí o krátení dovolenky postupoval
v súlade s § 109 Zákonníka práce, nakoľko pri kontrole dochádzky navrhovateľa za rok 2012
identifikoval neospravedlnené absencie navrhovateľa v trvaní najmenej 47 pracovných - vzhľadom na



počet neospravedlnených absencií bol odporca oprávnený krátiť nárok navrhovateľa na dovolenku v
celom rozsahu vzniknutého nároku. Do knihy dochádzky vykonával zápisy výlučne navrhovateľ (iní
zamestnanci mali určenú osobitnú knihu na evidenciu dochádzky), pričom zo záznamov vyplynuli
nedostatky evidencie dochádzky navrhovateľa, ktoré mali za následok že odporca bol oprávnený krátiť
nevyčerpanú dovolenku zamestnanca, a to

a) zamestnanec vykonával do knihy dochádzky záznamy o jeho prítomnosti na pracovisku v rozpore
s internými pravidlami (Pracovným poriadkom), nakoľko v knihe dochádzky opakovane nie je uvedené
priezvisko resp. podpis navrhovateľa o jeho prítomnosti na pracovisku v zamestnávateľom určenom
pracovnom čase, pričom nevykázaná prítomnosť zamestnanca (t.j. neuvedenie mena v evidencii
dochádzky) na pracovisku bola identifikovaná v dňoch 16.1. až 20.1., 7.2., 8.2., 25.6. až 29.6., 9.7. až
13.7., 17.7. až 31.7., 13.8. až 31.10., 16.11. až 21.11., 26.11. až 30.11.2012. Nakoľko zamestnanec
nepredložil žiadny dôkaz o svojej prítomnosti na pracovisku, odporca považoval tieto dni za dni
neospravedlnenej neprítomnosti navrhovateľa na pracovisku,

b) zamestnanec vykonával do knihy dochádzky záznamy o čerpaní náhradného voľna (bez
uvedenia dôvodu čerpania náhradného voľna a udeleného súhlasu zo strany priameho nadriadeného
zamestnanca) napriek tomu, že podmienky na čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas neboli
splnené, pričom odporca identifikoval dni v ktorých bez splnenia podmienok Pracovného poriadku
navrhovateľ čerpal náhradné voľno, a to dňa 9.1., 9.2., 14.2., 27.3., 6.7. a 16.7.2012; podľa čl. 26, ods.
2 Pracovného poriadku evidencia práce nadčas a pracovnej pohotovosti sa vedie u zástupcu riaditeľa
školy na základe podkladov, ktoré odovzdajú zamestnanci zástupkyni školy k poslednému dňu v mesiaci.
Podľa čl. 21 Pracovného poriadku prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy alebo
školského zariadenia na príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný
pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca
rozvrhu pracovných zmien, keď za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi príslušná časť funkčného
platu a jeho zvýšenie, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli na čerpaní náhradného voľna
za prácu nadčas; náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci uplatniť v čase prázdnin,
pokiaľ im ich bezprostredne nadriadený zamestnanec neumožní čerpanie náhradného voľna v inom
termíne. Navrhovateľ počas trvania pracovného pomeru v roku 2012 neobdržal žiadny príkaz odporcu
na výkon práce nadčas, teda svojvoľný výkon práce nadčas na základe rozhodnutia zamestnanca je
vylúčený. V evidencii dochádzky za rok 2012 odporca ani neidentifikoval rozsah práce nadčas, ktorú by
(hoc aj svojvoľne) počas trvania pracovného pomeru vykonával. V záznamoch dochádzky navrhovateľa
z ktorých vyplýva, že navrhovateľ bol v stanovenom čase na pracovisku (t.j. záznamy pri ktorých je
uvedené meno a čas príchodu a odchodu) je zo strany zamestnanca zaznamenaný čas v rozsahu jeho
určeného fondu týždenného pracovného času 37,5 hodiny. Z evidencie dochádzky navrhovateľa vyplýva
že napriek tomu, že mal pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne, denný/týždenný rozsah pracovného času
nedodržiaval,

c) navrhovateľ vykonával do knihy dochádzky záznamy o prerušení výkonu práce v pracovnom
čase z dôvodu návštevy lekára v rozpore s podmienkami Pracovného poriadku, pričom odporca v
evidencii dochádzky navrhovateľa identifikoval dni 6.11., 22.11. a 23.11.2012, v ktorých bez splnenia
podmienok pracovného poriadku navrhovateľ prerušil výkon práce z dôvodu návštevy lekára bez toho,
aby zamestnávateľovi predložil žiadosť o priepustku a návštevu lekára riadne zdokladoval. Podľa čl. 13,
ods. 4, psím. g) Pracovného poriadku zamestnanec je povinný požiadať riaditeľa školy o uvoľnenie k
lekárovi, vyžiadať si priepustku, ktorú mu riaditeľ podpíše aspoň jeden deň pred lekárskym vyšetrením;
podľa čl. 16, ods. 2, písm. q) za závažné porušenie pracovného poriadku sa považuje nepožiadanie
riaditeľa školy o uvoľnenie k lekárovi na vyšetrenie, nevyžiadanie si priepustky, ktorú mu riaditeľ podpíše
aspoň jeden deň pred lekárskym vyšetrením; podľa čl. 23 Pracovného poriadku zamestnanec sa nesmie
bez súhlasu nadriadeného vedúceho zamestnanca vzdialiť z pracoviska. Každý zamestnanec je povinný
v prípade opustenia pracoviska vyžiadať si súhlas nadriadeného vedúceho zamestnanca - predložiť
na podpis priepustku, na ktorej sa uvedie čas odchodu a príchodu a dôvod odchodu; po návrate
zamestnanec ihneď odovzdá priepustku zástupcovi školy, resp. na sekretariáte školy, pričom každé
vzdialenie sa z pracoviska bez uvedenia dôvodu sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny. Za
zmeškaný čas v práci sa považuje oneskorený príchod na pracovisko, predčasný odchod, aj každé
opustenie pracoviska, pokiaľ k nemu nepríde v súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo pokiaľ
sa nejedná o prekážky v práci pri ktorých patrí zamestnancovi pracovné voľno. V dňoch v ktorých
navrhovateľ v knihe dochádzky uviedol prerušenie pracovného času z dôvodu návštevy lekára, nebol



zo strany odporcu udelený navrhovateľovi žiadny predchádzajúci súhlas, navrhovateľ nepredložil žiadny
doklad o návšteve lekára alebo o inej skutočnosti ktorá by ospravedlňovala jeho neprítomnosť na
pracovisku - z daného dôvodu odporca považuje neprítomnosť navrhovateľa v uvedených dňoch za
neospravedlnenú, čo ho oprávňovalo pristúpiť ku kráteniu dovolenky.

Vzhľadom na uvedené považuje odporca návrh za neopodstatnený, nakoľko podľa evidencie dochádzky
navrhovateľ neospravedlnil svoju neprítomnosť, alebo nepreukázal svoju prítomnosť na pracovisku, to
všetko v rozsahu podľa ktorého bola krátená jeho dovolenka za rok 2012.

K vyjadreniu priložil odporca Pracovný poriadok odporcu zo dňa 3.9.2012, kópiu knihy príchodov a
odchodov navrhovateľa do zamestnania za rok 2012.

Uznesením č. 37Cpr/7/2013-71 zo dňa 9.6.2014 súd zamietol návrh na prerušenie konania.

Navrhovateľ sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 13.6.2014 v ktorom uviedol že z knihy
dochádzky vyplýva že v práci nebol v dňoch 9.2., 27.3., 8.5., 6.7., 16.7., 13.9., 6.11., 22. a 23.11.2012,
teda 9 dní - v uvedené dni si čerpal náhradné voľno, ktoré dopredu ústne nahlásil riaditeľke školy, ktorá
s tým súhlasila (náhradné voľno mu malo vzniknúť za obdobie november až december 2011); ďalej z
dochádzky vyplýva že v práci nebol 17.2. a 24.3.2012 kedy bol na školení. Všetky ostatné dni roka
2012 v práci bol odporca prítomný, preto krátenie dovolenky z dôvodu údajnej absencie je neoprávnené,
motivované pomstou a neochotou odporcu preplatiť mu starú dovolenku. Poukázal na skutočnosť, že v
knihe dochádzky sa niekedy opomenul podpísať, ale vždy vyznačil dátum a čas príchodu a odchodu z
práce; nakoľko knihu dochádzky používal výlučne sám, nemôže prísť k zámene s inou osobou. Dôkazom
toho, že nemal nikdy absenciu je skutočnosť, že odporca mu nikdy upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny neudelil.

Odporca sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
13.10.2014 v ktorom uviedol že ak by mal mať zamestnanec nárok na náhradné voľno (ako to tvrdí
navrhovateľ), nárok naň vzniká výlučne za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo v prípade straty času pri pracovnej ceste; podľa čl. 21,
bodu 1 Pracovného poriadku odporcu prácou nadčas je práca vykonávaná ... na príkaz vedúceho
zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas, a vykonávaná mimo rámca
rozvrhu pracovných zmien, podľa čl. 21, bodu 6 Pracovného poriadku odporcu náhradné voľno za prácu
nadčas si môžu zamestnanci uplatniť v čase školských prázdnin, pokiaľ im zo závažných dôvodov ich
bezprostredne nadriadený zamestnanec neumožní čerpanie náhradného voľna v inom termíne, podľa
čl. 22, bodu 1 Pracovného poriadku odporcu evidencia práce nadčas a pracovnej pohotovosti sa vedie
u zástupca riaditeľa školy na základe podkladov, ktoré odovzdajú zamestnanci zástupkyni škody k
poslednému dňu v mesiaci. Podľa evidencie vedenej odporcom však nebol nikdy zaznamenaný údaj
o práci nadčas (jej nariadení alebo schválení) navrhovateľa; odporca odmieta že by takéto pracovné
voľno navrhovateľovi poskytol (rovnako sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľa že by bol súhlas
s náhradným voľnom udelený za obdobie november - december 2011, nakoľko pracovný pomer bol s
navrhovateľom založený až na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.12.2011, s nástupom od 2.1.2012).
Celkovo navrhovateľ nemá hodnoverne a riadne zaevidovanú a preukázanú prítomnosť na pracovisku
pri 56 dňoch (v oznámení o krátení dovolenky chýba uvedenie dňa 29.6.2012, a ďalších 9 dní riadne
nevykázanej prítomnosti v práci za obdobie od 16.11. do 21.11. a od. 26.11. do 30.11.2012).

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej výpis z mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania,
výplatnú pásku navrhovateľa za rok 2012, potvrdenia odporcu pre Národný projekt I-2/D o trvaní
pracovného pomeru zamestnanca za mesiace január 2012 (podpísané riaditeľkou odporcu) až august
2012 (podpísané navrhovateľom, resp. bez podpisu) s dennými cestovnými lístkami na cestu Ratnovce
- Hlohovec - Kľačany a späť, Vnútorný predpis o čerpaní dovoleniek, náhradného voľna, ... na školský
rok 2011/2012, Pracovný poriadok na školský rok 2011/2012.

Na pojednávaní konanom dňa 8.12.2014 navrhovateľ uviedol že pri okamžitom skončení pracovného
pomeru odporca mu preplatil dovolenku za rok 2013, nepreplatil mu však dovolenku za rok 2012, čo



odôvodnil listom zo dňa 30.7.2013 tak, že dovolenka mu bola krátená z dôvodu absencii. Navrhovateľ
však za rok 2012 a 2013 nemal žiadne absencie, preto považuje krátenie dovolenky za rozporné so
zákonom a žiada aby súd určil, že jeho nevyčerpaná dovolenka za rok 2012 je 27,5 dňa.

K údajným absenciám uviedol že:

dňa 9.1.2012 čerpal náhradné voľno ktoré mu ústne odobrila riaditeľka školy; riaditeľka uvádza že
náhradné voľno navrhovateľovi neodobrila, nemôže to ani ústne spraviť, nakoľko by to bolo v rozpore
s poriadkom školy,

v dňoch 16.1. - 20.1., 7.2. a 8.2., 25.6. - 28.6., 6.7. - 31.7., 13.8. - 31.8.2012 navrhovateľ v práci
bol, je pravdou že sa nepodpísal do knihy dochádzky, čo však neznamená že by absentoval; právny
zástupca odporcu uviedol že kniha dochádzky je dokladom ktorým navrhovateľ mal preukázať že
bol v práci, podpis v knihe dochádzky považuje za podstatnú náležitosť ktorá preukazuje prítomnosť
navrhovateľa v práci - v prípade ak v knihe dochádzky nie je uvedené jeho meno a podpis to znamená,
že navrhovateľ v práci nebol, naviac neexistuje žiaden iný dôvod (dovolenka, PN alebo náhradné voľno),
ktorý by ospravedlňoval neprítomnosť navrhovateľa v práci; riaditeľka odporcu uviedla že počas letných
mesiacov júl a august 2012 sa na škole vymieňali okná, navrhovateľ bol na pracovisku vždy iba na
začiatku toho - ktorého mesiaca, následne sa na pracovisku celé dva mesiace nenachádzal (riaditeľka
mala za to, že si čerpá dovolenku),

dňa 9.2., 27.3., 6.7. a 16.7.2012 si navrhovateľ čerpal náhradné voľno, riaditeľka odporcu uviedla že
náhradné voľno navrhovateľovi neudelila,

Navrhovateľ ďalej uviedol že podľa odporcu v práci nebol takmer tri mesiace, čo je nelogické, nakoľko
počas celej doby jeho údajná neprítomnosť na pracovisku mu nebola vytknutá. Dôvod nepreplatenia
dovolenky bol odporcom vymyslený až následne, nakoľko ešte 15.7.2013 riaditeľka sľubovala, že
preplatí odporcovi dovolenku za rok 2012. Poukázal na skutočnosť že v novembri 2012 mu bola udelená
koncoročná odmena, pričom ak by mal absencie tak ako to uvádza odporca, odmena by mu nebola
udelená.

Na pojednávaní konanom dňa 8.12.2014 právny zástupca odporcu uviedol že z knihy dochádzky bolo
v roku 2012 identifikovaných 46 absencii, tzn. dní keď navrhovateľ vôbec nebol v knihe dochádzky
zapísaný, resp. keď neexistoval dôvod pre ktorý sa nezdržiaval v ten ktorý deň na pracovisku - z dôvodu
absencii odporca ako zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce pristúpil ku kráteniu dovolenky za roku
2012 v celom rozsahu 27,5 dňa (rozsah dovolenky za rok 2012 bol práve v dĺžke 27,5 dňa). Poukázal
na skutočnosť že pracovný pomer ani nevznikol nakoľko nebola uzatvorená riadna pracovná zmluva -
vznikol iba faktický pracovný pomer, z ktorého nevznikol navrhovateľovi nárok na dovolenku.

Na pojednávaní konanom dňa 8.12.2014 štatutárna zástupkyňa odporcu na otázky sudcu uviedla
že navrhovateľ mal zavedenú samostatnú knihu dochádzky, pre ostatných zamestnancov bola kniha
dochádzky v riaditeľni. Pri skončení pracovného pomeru knihu navrhovateľovi odobrala a zistila
množstvo absencii, na základe ktorých rozhodla o krátení dovolenky navrhovateľa za rok 2012.
Navrhovateľ nikdy nevykonával činnosti za ktoré by mu patrilo náhradné voľno v roku 2012, navrhovateľ
riaditeľku ako jeho priamu nadriadenú nikdy nežiadal o poskytnutie náhradného voľna; v dokladoch
navrhovateľa neboli na jeho meno za rok 2012 a 2013 vypísané žiadne dovolenkové lístky.

Na pojednávaní konanom dňa 21.1.2015 právny zástupca odporcu uviedol že v roku 2012 u odporcu
nebola vedená kniha pošty, z knihy faktúr by nebola zrejmá skutočnosť či v ten - ktorý daný deň
navrhovateľ bol alebo nebol v práci (boli do nej zapisované došlé a odoslané faktúry, a táto skutočnosť by
nemohla preukázať prítomnosť navrhovateľa). Poukázal na skutočnosť že pracovný pomer navrhovateľa
platne nevznikol a netrval, nakoľko pracovná zmluva nebola platná, keďže nedošlo k dohode o podstatnej
náležitosti pracovnej zmluvy, a to k zhode prejavu vôle na obsahu pracovnej zmluvy - túto neplatnosť
spôsobil navrhovateľ, a mal by znášať jej dôsledky.

Na pojednávaní konanom dňa 21.1.2015 navrhovateľ uviedol že o jeho prítomnosti v práci svedčí
potvrdenie štatutárnej zástupkyne odporcu za mesiace január až august 2012, ktoré bolo ňou podpísané
v súvislosti s preplácaním cestovného úradom práce pre bývalých nezamestnaných - v dňoch 16.1. až
20.1.2012 v práci bol; potvrdenia za mesiace február až august podpisoval samotný navrhovateľ. Čo sa



týka ďalšieho obdobia (po auguste 2012) je pravdou, že v knihe dochádzky chýbajú jeho podpisy, čo
však nesvedčí o tom že by navrhovateľ v práci nebol; jeho absencie sú vymyslené riaditeľkou odporcu,
nakoľko táto mu odmieta preplatiť dovolenku. Poukázal na skutočnosť že zo žiadneho ustanovenia
pracovného poriadku nevyplýva, že za chýbajúci podpis by dovolenka mohla byť krátená, z dôvodu
údajných absencií nebol navrhovateľ upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, ani mu nebolo dané
žiadne disciplinárne opatrenie. Podľa navrhovateľa zo skutočnosti že v knihe dochádzky chýba jeho
podpis nič nevyplýva, nakoľko je tam vypísaný dátum. Pri inventúre dovoleniek na konci roku 2012
nebol zo strany riaditeľky deklarovaný žiadny problém s dovolenkou navrhovateľa, tiež nebol problém
keď riaditeľka kontrolovala výplatné pásky na ktorých bol uvedený aj zostatok dovolenky, pri udeľovaní
odmien riaditeľka navrhovateľovi nevytkla neprítomnosť na pracovisku.

Navrhovateľ sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 5.2.2015 v ktorom uviedol že v pracovnom
poriadku odporcu, v § 17, ods. 5, sa uvádza že „zamestnávateľ zabezpečuje, aby sa príchody a
odchody zamestnancov a odpracovaný pracovný čas vhodným spôsobom evidovali v knihe evidencie
dochádzky. Zodpovedné za kontrolu dochádzky sú zástupkyne riaditeľky" - toto ustanovenie (ani žiadne
iné ustanovenie Pracovného poriadku) nešpecifikuje bližšie akú formu a podobu má mať evidencia
dochádzky, ani čo je „vhodný spôsob". Odporca mu preto nemôže vyčítať so spätnou platnosťou
nedostatky v evidencii dochádzky, pretože v Pracovnom poriadku nestanovil jasné kritériá. Odporca
odmietol uznať navrhovateľom zapísaný dátum a čas v knihe dochádzky za dostatočný dôkaz o jeho
prítomnosti v práci, čo avšak nemá oporu v znení Pracovného poriadku; dochádzka navrhovateľa nikdy
nebola kontrolovaná, čo znamená že zamestnávateľ porušil svoje povinnosti stanovené Pracovným
poriadkom (ak by zamestnávateľ dochádzku kontroloval, nedorozumenia by sa vyriešili). Čerpanie
náhradného voľna upravuje § 21, ods. 4 a 6 Pracovného poriadku, kde nie je stanovená povinnosť mať
podpísaný doklad pre čerpanie náhradného voľna - zamestnávateľ teda nemôže doklad na čerpanie
náhradného voľna vyžadovať.

Odporca sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
20.2.2015 v ktorom uviedol že rozhodnutie odporcu o krátení dovolenky s poukazom na § 109, ods.
3 Zákonníka práce vyplývalo zo skutočností zistených po skončení pracovného pomeru navrhovateľa,
kedy odporca identifikoval v evidencii dochádzky navrhovateľa opakované, ničím neospravedlnené
absencie v práci - s ohľadom na možnosti krátenia dovolenky z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti
v práci, prekračoval rozsah neospravedlnených absencií počet dní dovolenky za kalendárny rok 2012,
za ktorý navrhovateľovi vznikol nárok, keď zamestnávateľ vychádzal pri rozhodovaní o krátení dovolenky
zo záznamov a písomnej evidencie dochádzky navrhovateľa v knihe dochádzky za rok 2012 (ktorú si
viedol sám navrhovateľ); k rozhodnutiu o krátení dovolenky odporca pristúpil v prípadoch ak v príslušný
pracovný deň neboli v knihe dochádzky zaznamenané údaje o prítomnosti zamestnanca v rozsahu
dátum, meno zamestnanca a čas príchodu a čas odchodu. V prípade, ak tieto údaje pre konkrétny
deň neboli zo strany navrhovateľa v knihe dochádzky zaznamenané, odporca kontroloval neprítomnosť
v práci prostredníctvom záznamov o poskytnutí náhradného voľna, udelenia dovolenky, pracovnej
neschopnosti alebo inej osobnej prekážky v práci, ktoré by zakladali ospravedlnenú neprítomnosť
navrhovateľa v práci. Nakoľko v dňoch, za ktoré odporca krátil navrhovateľovi dovolenku, neboli v knihe
dochádzky žiadne záznamy na základe ktorých by navrhovateľ preukázal čerpanie náhradného voľna
v súlade s podmienkami podľa Pracovného poriadku (pracovné voľno udeľované na základe písomnej
žiadosti a písomného potvrdenia zamestnávateľa), čerpanie dovolenky alebo iné skutočnosti, ktoré by
ospravedlňovali neprítomnosť navrhovateľa v práci, považuje odporca takto zistený stav za dostatočný
k tomu aby rozhodol o krátení dovolenky. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia o prítomnosti v práci
v dňoch, v ktorých nemá zaznamenanú dochádzku v evidencii dochádzky - potvrdenia adresované
ÚPSVaR o dochádzke na poskytnutie príspevku sú dokladmi ktoré vyhotovil sám navrhovateľ, pričom
za obdobie od februára 2012 dané potvrdenia podpisoval navrhovateľ za odporcu neoprávnene sám.
Navrhovateľ nedodržiaval povinnosti vyplývajúce mu z Pracovného poriadku riadne a predpísaným
spôsobom evidovať svoju prítomnosť v evidencii dochádzky, pričom za absenciu príslušných záznamov
v evidencii dochádzky je zodpovedný výlučne navrhovateľ; tvrdenie o tom že zamestnávateľ neupozornil
navrhovateľa na chýbajúce záznamy je irelevantné, nakoľko kniha dochádzky je hlavný relevantný
dôkaz použiteľný aj spätne, na preverenie prítomnosti / neprítomnosti zamestnanca v práci, pokiaľ
nebude preukázaný opak. Vzhľadom na obsah písomnej evidencie dochádzky navrhovateľa, v ktorej
početne vo veľkom rozsahu absentujú záznamy o jeho prítomnosti na pracovisku, a neexistenciu



iných dôveryhodných dôkazov ktoré by preukazovali opak, je žaloba nedôvodná, nakoľko navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno.

Navrhovateľ v záverečnej reči uviedol že odporca mu vo liste z 30.7.2013 oznámil že krátil dovolenku za
rok 2012 v počte 27,5 dňa s odôvodnením, že odporca mal absenciu 46 dní v období január až august
2012, pričom neuznal zapísaný dátum a čas v knihe dochádzky za dostatočný dôkaz o jeho prítomnosti
v práci - odporca postupoval nesprávne, pretože krátiť dovolenku je možné len za neospravedlnenú
neprítomnosť v práci, a nie za chýbajúci podpis v knihe dochádzky (odporca ani v Pracovnom poriadku
-§17, ods. 5- nestanovil jasne ako má evidencia vyzerať, dochádzku odporcu nikdy nekontroloval).
Prítomnosť v práci preukázal navrhovateľ žiadosťami o preplatenie cestovných nákladov za mesiace
január až august 2012, ktorých prílohou sú cestovné lístky ktoré korešpondujú s dátumami a časmi
uvedenými v knihe dochádzky. Poukázal na skutočnosť že odporca označil za absenciu dátumy keď si
navrhovateľ čerpal náhradné voľno, a to 9.1., 9.2., 27.3., 6.7., a 16.7. 2012, a za tieto dátumy vyžaduje
predloženie písomného súhlasu na čerpanie náhradného voľna - Pracovný poriadok však v § 21, ods. 4
a ods. 6 o písomnom súhlase nehovorí, teda zamestnávateľ nemôže vyžadovať so spätnou platnosťou
to, čo nestanovil vopred. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ v ďalšom na mailovú komunikáciu v
ktorej mala štatutárny zástupkyňa odporcu priznať, že náhradné voľno navrhovateľovi udeľovala, čo
znamená že jeho neprítomnosť v práci na dané dni bola povolená a ospravedlnená. Ďalej poukázal na
skutočnosť že odporca začal hovoriť o údajnej absencii až 1,5 roka po udalosti, a 2 mesiace po odchode
navrhovateľa zo zamestnania, podľa Pracovného poriadku ale môže zamestnávateľ vyvodiť dôsledky
pre porušenie pracovnej disciplíny do 1 mesiaca odo dňa keď sa o porušení dozvedel, odporca nekrátil
dovolenku ani v súvislosti s inventarizáciu dovoleniek.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárnej zástupkyne odporcu a jeho
právneho zástupcu, oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov konania a s predloženými a
zhromaždenými listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzatvorili pracovný pomer dňa 30.12.2011, s dňom nástupu do práce 2.1.2012 -
písomnosťou zo dňa 11.6.2013 zamestnávateľ (odporca) okamžite skončil s navrhovateľom pracovný
pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny (neplatnosť skončenia pracovného pomeru
je predmetom konania pred tunajším súdom sp.zn. 37Cpr/6/2013); uvedené konanie však nemá vplyv
na rozhodnutie súdu vo veci 37Cpr/7/2013, nakoľko za rok 2013 odporca navrhovateľovi preplatil
nevyčerpanú dovolenku za rok 2013.

Za rok 2012 vznikol navrhovateľovi nárok na dovolenku v celkovej výmere 27,5 dňa, ktorú odporca
navrhovateľovi nepreplatil - ako dôvod nepreplatenia dovolenky odporca uviedol listom zo dňa 30.7.2013
jej krátenie z dôvodu absencií v roku 2012.

Podľa knihy dochádzky, do ktorej sa zapisoval (mal sa zapisovať) výlučne navrhovateľ, v dňoch 9.1.,
9.2., 27.3., 6.7. a 16.7.2012 (t.j. spolu 5 dní) navrhovateľ v práci nebol, v knihe dochádzky je uvedený
ako dôvod jeho neprítomnosti čerpanie náhradného voľna - žiadosť o udelenie náhradného voľna, resp.
súhlas štatutárnej zástupkyne odporcu s udelením náhradného voľna navrhovateľ nepredložil (riaditeľka
školy udelenie náhradného voľna navrhovateľovi v tieto dni nepotvrdila, resp. vylúčila).

Podľa knihy dochádzky, dňa 6.11. a 22.11. a 23.11.2012 (t.j. spolu 3 dni) navrhovateľ v práci nebol, v
knihe dochádzky je uvedený ako dôvod jeho neprítomnosti „zubar“, resp. „V - PN“ - žiadosť o udelenie
voľna, resp. súhlas štatutárnej zástupkyne odporcu s udelením voľna, resp. doklad o návšteve lekára,
o vyšetrení ošetrení alebo práceneschopnosti navrhovateľ nepredložil.

V knihe dochádzky navrhovateľa v dňoch 16.1. až 20.1. (t.j. 5 dní), 25.6. až 29.6. (t.j. 5 dní), 9.7. až
13.7. (t.j. 5 dní), 17.7. až 31.7. (t.j. 11 dní), 13.8. až 31.8. (t.j. 14 dní), 3.9. až 5.11. (t.j. 45 dní), 16.11.
až 30.11.2012 (t.j. 9 dní), v sledovanom roku 2012 teda spolu v 94 dňoch chýba doklad o prítomnosti
navrhovateľa v práci (chýbajúci akýkoľvek ním vyhotovený podpis ktorý by túto skutočnosť preukazoval),
keď záznam v knihe dochádzky nie je vedený v zmysle pracovného poriadku odporcu; navrhovateľ
nepreukázal že v tieto dni v práci bol, resp. po akú dobu. Za obdobie od januára do augusta 2012 by sa
podporne dali za dôkaz že navrhovateľ bol v práci považovať cestovné lístky za cestu do práce (Ratnovce



- Hlohovec - Kľačany a späť), v rámci potvrdení pre Národný projekt I-2/D o trvaní pracovného pomeru
zamestnanca, ale od septembra 2012 do novembra 2012 (t.j. o 54 dňoch) ne/prítomnosti navrhovateľa
v práci u odporcu už niet ani takýchto „dôkazov“. V dňoch 25.9. až 28.9. (t.j. 4 dni), 23.10. až 26.10.2012
(t.j. 4 dni) nie je v knihe dochádzky zaevidovaný dokonca ani len čas, kedy navrhovateľ sa mal zdržiavať
na pracovisku.

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o
splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 100, písm. a) Zákonníka práce (v znení platnom do 31.12.2012) zamestnancovi vzniká za
podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť.

Podľa § 101 Zákonníka práce (v znení platnom do 31.12.2012) zamestnanec, ktorý počas nepretržitého
trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v
kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný
pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v
ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch
sa nesčítajú.

Podľa § 103, ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce (v znení platnom do 31.12.2012) základná výmera
dovolenky je najmenej štyri týždne.

Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, je
najmenej päť týždňov.

Podľa § 109, ods. 3 Zákonníka práce (v znení platnom do 31.12.2012) za každú neospravedlnene
zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva
dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

Podľa Čl. 2, bod 1., bod 2. a bod. 3 Vnútorného predpisu o čerpaní dovoleniek, náhradného voľna...
na školský rok 2011/2012 zamestnanci majú právo čerpať dovolenku a náhradné voľno v súlade s
príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, len po predchádzajúcom písomnom súhlase nadriadeného
podľa nasledujúcich odsekov tohto článku. Udelením písomného súhlasu sa rozumie podpísanie
dovolenkového lístka (príp. lístka na čerpanie náhradného voľna).

Zamestnanci predkladajú na podpis dovolenkové lístky na čerpanie dovolenky alebo náhradného voľna
riaditeľovi školy alebo zástupcovi riaditeľa školy najneskôr 1 deň pred nástupom na dovolenku alebo
náhradným voľnom. Predkladaný dovolenkový lístok a lístok o čerpaní náhradného voľna je riadne
vypísaný a parafovaný podpisom priameho nadriadeného.

Náhradné voľno za prácu nadčas priznáva riaditeľ školy. Náhradné voľno nie je možné čerpať vopred
t.j. za prácu ešte nevykonanú.

Podľa Čl. 15, bod 5., písm. c), bod. 4), 5) a 6) Pracovného poriadku na školský rok 2011/2012 (platný
od 5.9.2011), a Pracovného poriadku (platný od 3.9.2012) riaditeľka školy v rámci uvedených povinností
ako vedúca zamestnankyňa plní najmä tieto ďalšie úlohy: c) ďalej rozhoduje najmä o: 4) určení nástupu
dovolenky na zotavenie zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom
príslušného odborového orgánu, 5) nariaďovaní práce nadčas a vhodnom čase čerpania náhradného
voľna, prípadne o vhodnej úprave pracovného času, 6) poskytovaní pracovného voľna pri krátkodobých
prekážkach v práci zo strany zamestnanca.



Podľa Čl. 17, bod 4., prvá veta Pracovného poriadku na školský rok 2011/2012 (platný od 5.9.2011), a
Pracovného poriadku (platný od 3.9.2012) zamestnanec je povinný byť na začiatku pracovného času už
na svojom pracovisku a odchádzať z neho až po

Podľa Čl. 22, bod 2. Pracovného poriadku na školský rok 2011/2012 (platný od 5.9.2011), a Pracovného
poriadku (platný od 3.9.2012) evidencia pracovného času sa vedie v evidenčnej knihe dochádzky na
škole.

Podľa Čl. 23, bod 1. a bod 4. Pracovného poriadku na školský rok 2011/2012 (platný od 5.9.2011), a
Pracovného poriadku (platný od 3.9.2012) zamestnanec sa nesmie bez súhlasu nadriadeného vedúceho
zamestnanca vzdialiť z pracoviska.

Za zmeškaný čas v práci sa považuje oneskorený príchod na pracovisko, predčasný odchod z neho,
ako aj každé opustenie pracoviska, pokiaľ k nemu nepríde v súvislosti splnením pracovných úloh alebo
pokiaľ sa nejedná o prekážky v práci, pri ktorých patrí zamestnancovi pracovné voľno.

Podľa § 153, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa R 24/1987: V zmysle ustanovenia § 80, písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa R 17/1972: Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä vtedy, keď by bez tohto určenia
bolo ohrozené právo žalobcu alebo keď by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

Pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok sa vyžaduje nepretržité trvanie pracovného pomeru
po celý kalendárny rok k tomu istému zamestnávateľovi, a výkon práce aspoň 60 dní v kalendárnom
roku; podmienky na vznik nároku na dovolenku možno splniť aj faktickým výkonom práce na základe tzv.
faktického pracovného pomeru, t.j. aj za stavu že zamestnanec nemá formálne platne uzavretú pracovnú
zmluvu, avšak práce na základe pokynov zamestnávateľa vykonával.

V zmysle § 109, ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ krátiť dovolenku z dôvodu
neospravedlnene zameškanej zmeny (pracovného dňa), keď zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi
dovolenku za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) o jeden až dva dni - ak je
splnená podmienka krátenia dovolenky spočívajúca v neospravedlnenom zameškaní pracovnej zmeny,
rozhodnúť o dĺžke krátenia (1 alebo 2 dni za každú pracovnú zmenu) je v právomoci zamestnávateľa.

Spodná časť formulára

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

V danom prípade podľa názoru súdu medzi účastníkmi vznikol a trval v roku 2012 pracovný
pomer, pričom nie je rozhodujúce či na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa
30.12.2011 (podľa názoru odporcu neplatne uzavretej), alebo za základe faktického vykonávania
práce navrhovateľom, nakoľko pracovné nároky (vrátane nároku na dovolenku) by navrhovateľovi ako
zamestnancovi vznikli tak či tak. Z tohto pracovného pomeru potom vznikol navrhovateľovi nárok na
dovolenku za rok 2012 v celkovej výmere 27,5 dňa (keď táto skutočnosť medzi účastníkmi nie je sporná)
- navrhovateľ si dovolenku za rok 2012 nečerpal, odporca mu ju však odmietol preplatiť; ako dôvod
nepreplatenia dovolenky odporca uviedol jej krátenie z dôvodu absencií v roku 2012.

Súd sa preto zaoberal dôvodnosťou postupu odporcu pri krátení dovolenky, na ktoré má ako
zamestnávateľ v zásade právo, a to v zmysle § 109, ods. 3 Zákonníka práce v rozsahu za každú
neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) o jeden až dva dni - pri krátení dovolenky vo výmere
27,5 dňa by musel mať navrhovateľ minimálne 14 neospravedlnene zameškaných pracovných dní. (Pri



identifikácii prípadne zameškaných pracovných dní vychádzal súd z knihy dochádzky, ktorá bola vedená
u odporcu ako zamestnávateľa výlučne pre navrhovateľa.)

Súd sa najskôr zaoberal prípadmi keď navrhovateľ nebol v práci z dôvodu údajného čerpania
náhradného voľna, t.j. v dňoch 9.1., 9.2., 27.3., 6.7. a 16.7.2012 - v týchto dňoch navrhovateľ v práci nebol
(čo ani nepopiera), v knihe dochádzky je uvedený ako dôvod jeho neprítomnosti čerpanie náhradného
voľna. Podľa príslušných ustanovení Vnútorného predpisu o čerpaní dovoleniek, náhradného voľna...
na školský rok 2011/2012, a Pracovného poriadku na školský rok 2011/2012 (platný od 5.9.2011),
a Pracovného poriadku (platný od 3.9.2012) zamestnanci majú právo čerpať náhradné voľno len po
predchádzajúcom písomnom súhlase nadriadeného, ktorým sa rozumie podpísanie lístka na čerpanie
náhradného voľna, pričom zamestnanci predkladajú na podpis lístky na čerpanie náhradného voľna
riaditeľovi školy alebo zástupcovi riaditeľa školy najneskôr 1 deň pred náhradným voľnom; náhradné
voľno za prácu nadčas priznáva riaditeľ školy. Z uvedeného je zrejmé, že ak navrhovateľ chcel
ospravedlniť svoju neprítomnosť v zhora uvedené dni v práci, nestačilo v prípade sporu (tak ako to je v
súdenej veci) poukázať iba na ním vyhotovenú poznámku „Nv“ v knihe dochádzky, ale mal hodnoverne
preukázať poskytnutie / udelenie tohto náhradného voľna v zmysle vnútorného predpisu a pracovného
poriadku. Nakoľko riaditeľka školy udelenie náhradného voľna navrhovateľovi v tieto dni nepotvrdila,
resp. vylúčila, bolo potom na navrhovateľovi aby vznik nároku na náhradné voľno, a následné udelenie
náhradného voľna (a teda ospravedlniteľný a legálny dôvod neprítomnosti na pracovisku preukázal
on) - keďže však súhlas štatutárnej zástupkyne odporcu s udelením náhradného voľna navrhovateľ
nepredložil, musel súd vychádzať zo zisteného stavu, a teda považovať neprítomnosť navrhovateľa v
dňoch 9.1., 9.2., 27.3., 6.7. a 16.7.2012 (t.j. spolu 5 dní) za jeho neospravedlnenú neprítomnosť na
pracovisku, a teda na strane odporcu vzniklo právo z tohto dôvodu mu krátiť dovolenku až o 10 dní.

V knihe dochádzky navrhovateľa v dňoch 16.1. až 20.1. (t.j. 5 dní), 25.6. až 29.6. (t.j. 5 dní), 9.7. až 13.7.
(t.j. 5 dní), 17.7. až 31.7. (t.j. 11 dní), 13.8. až 31.8.2012 (t.j. 14 dní), chýba podpis navrhovateľ v kolónke
„Priezvisko, meno, titul“, teda doklad o skutočnosti, že navrhovateľ bol na pracovisku - za podporný
dôkaz o prítomnosti navrhovateľa v práci, vzťahujúci sa na toto obdobie (od januára do augusta 2012),
sa dajú považovať navrhovateľom predložené cestovné lístky za cestu do práce (Ratnovce - Hlohovec -
Kľačany a späť), v rámci potvrdení pre Národný projekt I-2/D o trvaní pracovného pomeru zamestnanca;
za toto obdobie preto súd ne/prítomnosť navrhovateľa v práci nehodnotil.

Ďalej navrhovateľ nebol v práci z dôvodu údajnej návštevy zubára dňa 6.11., a z dôvodu označeného
ako V - PN v dňoch 22.11. a 23.11.2012 - v týchto dňoch navrhovateľ v práci nebol (čo ani nepopiera),
v knihe dochádzky je uvedený ako dôvod jeho neprítomnosti „zubar“ a „V-PN“. Podľa príslušných
ustanovení Vnútorného predpisu o čerpaní dovoleniek, náhradného voľna... na školský rok 2011/2012, a
Pracovného poriadku na školský rok 2011/2012 (platný od 5.9.2011), a Pracovného poriadku (platný od
3.9.2012) uvedených už vyššie však chýba písomný súhlas nadriadeného s udelením voľna, resp. doklad
o skutočnej návšteve zubára alebo lekára navrhovateľom. Z uvedeného je zrejmé, že ak navrhovateľ
chcel ospravedlniť svoju neprítomnosť v zhora uvedené dni v práci, nestačilo poukázať iba na ním
vyhotovenú poznámku „zubar“ a „V-PN“ v knihe dochádzky, ale mal hodnoverne preukázať poskytnutie /
udelenie voľna, resp. doklad o vyšetrení, ošetrení alebo práceneschopnosti; nakoľko takýto doklad
navrhovateľ nepredložil, musel súd vychádzať zo zisteného stavu, a teda považovať neprítomnosť
navrhovateľa v dňoch 6.11., 22.11. a 23.11.2012 (t.j. spolu 3 dni) za jeho neospravedlnenú neprítomnosť
na pracovisku, a teda na strane odporcu vzniklo právo z tohto dôvodu mu krátiť dovolenku až o 6 dní.

V knihe dochádzky navrhovateľa v dňoch 3.9. až 5.11. (t.j. 45 dní), 16.11. až 30.11.2012 (t.j. 9 dní), chýba
doklad o prítomnosti navrhovateľa v práci (chýbajúci akýkoľvek ním vyhotovený podpis ktorý by túto
skutočnosť preukazoval), dokonca v dňoch 25.9. až 28.9. (t.j. 4 dni), 23.10. až 26.10.2012 (t.j. 4 dni) nie
je v knihe dochádzky zaevidovaný ani len čas, kedy navrhovateľ sa mal zdržiavať v práci, teda záznamy
v knihe dochádzky nie sú vedené v zmysle pracovného poriadku a obvyklých zaužívaných postupov.
Navrhovateľ tak nepreukázal že v tieto dni v práci bol, resp. po akú dobu, pričom dôkazné bremeno
vzhľadom na tvrdenia odporcu o jeho neprítomnosti v práci bolo na navrhovateľovi, ktorému sa však
nepodarilo hodnoverne preukázať že v skutočnosti sa na pracovisku odporcu nachádzal, resp. po ktoré
z označených dní, resp. po aký čas - vzhľadom na nedôslednosť a nedbalosť samotného navrhovateľa
pri vedení evidencie dochádzky do zamestnania nemohol spravodlivo súd preniesť dôkazové bremeno v
tomto smere na odporcu. Z uvedeného dôvodu potom súd prišiel k záveru, že spolu za 54 dní navrhovateľ
hodnoverným spôsobom nepreukázal prítomnosť na pracovisku (chýbajúci podpis, z toho dokonca v
8 dňoch neexistuje ani časový údaj o dobe počas ktorej sa mal zdržiavať na pracovisku), musel súd



prisvedčiť odporcovi (vychádzajúc zo zisteného stavu), a teda považovať neprítomnosť navrhovateľa v
dňoch 3.9. až 5.11., a 16.11. až 30.11.2012 (t.j. spolu 54 dní), hlavne však v dňoch 25.9. až 28.9. a 23.10.
až 26.10.2012 (t.j. spolu 8 dní) za jeho neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku, a teda na strane
odporcu vzniklo právo z tohto dôvodu mu krátiť dovolenku minimálne až o 16 dní (chýbajúci údaj o čase
v práci, a chýbajúci podpis v knihe dochádzky), resp. o 108 dní (chýbajúci podpis v knihe dochádzky).

Nakoľko súd zistil, že za rok 2012 z dôvodu preukázanej neprítomnosti navrhovateľa v práci minimálne
v 16 dňoch mohol odporca krátiť dovolenku pre navrhovateľa až o 32 dní, pričom za rok 2012 vznikol
navrhovateľovi nárok na dovolenku v rozsahu 27,5 dňa, súd návrh ktorým by určil dovolenku za rok
2012, ako nedôvodný zamietol.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10, § 11, § 14 a § 16 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 632,27 €,
a to ako náhradu trov právneho zastupovania za 4 hlavné úkony právnej pomoci po 61,87 €, zvýšené o
DPH 20% <spolu teda vo výške 296,98 €>, za 2 úkony právnej pomoci po 64,54 €, zvýšené o DPH 20%
<spolu teda vo výške 154,90 €>, 4x režijný paušál po 8,04 €, zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške
38,59 €>, 2x režijný paušál po 8,39 €, zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 20,14 €>, 2x náhrada
za stratu času za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 8.12.2014) po 13,40 €,
zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 32,16 €>, 2x náhrada za stratu času za cestu Bratislava -
Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 21.1.2015) po 13,98 €, zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo
výške 33,55 €>, spotreba PHM za cestu Bratislava - Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 8.12.2014)
pri spotrebe osobného motorového vozidla 4,5 l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť
100 km pri cene PHM 1,12 € / l, zvýšené o DPH 20%, vo výške 6,05 €, spotreba PHM za cestu Bratislava
- Trnava a späť (pojednávanie konané dňa 21.1.2015) pri spotrebe osobného motorového vozidla 4,5
l na 100 km a pri vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť 100 km pri cene PHM 1,11 € / l, zvýšené o
DPH 20%, vo výške 5,99 €, náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za km jazdy pri
vzdialenosti Bratislava - Trnava a späť (pojednávania konané dňa 8.12.2014 a 21.1.2015), t.j. 2 x 100
km, zvýšené o DPH 20%, spolu vo výške 43,91 €, proti procesne neúspešnému navrhovateľovi.

Ďalšie trovy konania odporcom uplatnené a účtované neboli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.