Základná škola, J. A. Komenského 1290/1, Bánovce nad Bebravou


Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/9/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516207795
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516207795.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej
veci žalobcu: D.. Z. X., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX/X, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Dušanom
Motúsom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Základná škola,
so sídlom J. A. Komenského 1290/1, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 128 473, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom j. Jesenského 69, Bánovce nad
Bebravou, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Štát má nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 26.09.2016 domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu výpoveďou žalovaného zo dňa 28.06.2016 je neplatné. Pracovný pomer
žalobcu u žalovaného trvá. Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.7.2015
v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy č.X/XXXX zo 14.9.2015 pracoval žalobca u žalovaného
ako pedagogický zamestnanec so zaradením do kategórie učiteľ Slovenského jazyka a literatúry na
II. stupni a podkategórie učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie. Dňa 28.6.2016 žalobca obdržal od
žalovaného výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s odôvodnením, že v dôsledku zníženia
počtu žiakov pristúpil zamestnávateľ k organizačnej zmene. Na základe Rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačnej zmene č. XXX/XXXX zo dňa 13.5.2016 s účinnosťou od 1.7.2016 malo podľa odôvodnenia
výpovede dôjsť k zníženiu počtu pracovných miest pre kategóriu 2.1.1.2 učiteľ pre nižšie stredné
vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa základnej školy) v počte jedno zrušené pracovné miesto, pričom
zamestnávateľ nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať ani na mieste dohodnutom ako miesto výkonu
práce v pracovnej zmluve, ani na kratší pracovný čas, ani nemá pre neho akúkoľvek inú vhodnú prácu,
ktorú by mu mohol ponúknuť namiesto zanikajúceho pracovného miesta, a teda sa žalobca stáva pre
zamestnávateľa nadbytočným. Pracovný pomer podľa predmetnej výpovede sa mal skončiť uplynutím
1-mesačnej výpovednej doby k 31.7.2016. Možnosti ďalšieho zamestnávania žalobcu u žalovaného
boli prerokované dňa 28.6.2016, kedy zamestnávateľ oznámil žalobcovi, že nemá možnosť žalobcu
ďalej zamestnávať ani na mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani na
kratší pracovný čas, ani nemá pre neho akúkoľvek inú vhodnú prácu, ktorú by mu mohol ponúknuť
namiesto zanikajúceho pracovného miesta. Žalobca považuje výpoveď zo dňa 28.6.2016 za neplatnú
z toho dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru upravené



v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. nadbytočnosť zamestnanca z dôvodu organizačnej zmeny,
ale ani podmienky upravené v § 63 ods. 2 písm. a) a písm. b) Zákonníka práce. Predpokladom
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť je skutočnosť,
že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene č. XXX/XXXX zo dňa 13.5.2016 s účinnosťou od 1.7.2016 je podľa názoru žalobcu neplatné
a nespĺňa podmienky písomného rozhodnutia zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Podľa ustanovenia § 6 ods. 18 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov obec prerokúva s radou školy a
s riaditeľom školy alebo školského zariadenia, ktorého je zriaďovateľom personálne, materiálne a
sociálne podmienky zamestnancov školy alebo školského zariadenia. Akékoľvek rozhodnutie o zmene
organizačnej štruktúry, zmene organizačného poriadku alebo inej organizačnej zmene žalovaného,
ktoré má vplyv na personálne podmienky zamestnancov školy, tak malo byť vopred prerokované so
zriaďovateľom. Rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene č. XXX/XXXX zo dňa 13.5.2016, však
so zriaďovateľom prerokované zrejme nebolo, a teda nebolo prijaté v súlade so zákonom. To sa
týka aj nadväzujúcich zmien organizačného poriadku a vnútorných organizačných noriem. Tvrdenie
žalobcu je založené na tom, že v zverejnených zápisniciach z rokovania mestského zastupiteľstva J.
Y. P. Y. v mesiacoch apríl - jún 2016 nie je prerokovanie týchto dokumentov uvedené. Rozhodnutím
žalovaného o organizačnej zmene č. XXX/XXXX v skutočnosti nebol znížený počet pracovných
miest pre kategóriu 2.1.1.2 učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie. U žalovaného ostal na II. stupni
(ale aj na I. stupni) rovnaký počet tried, rovnaký počet vyučovacích hodín. Úväzok žalobcu bol teda
prerozdelený medzi ostatných učiteľov v rámci nadčasovej práce, čo je neprípustné. Zamestnávateľ
nemôže zrušiť jedno pracovné miesto s tým, že prácu budú za prepusteného zamestnanca vykonávať
ostatní zamestnanci v rámci nadčasov, pretože tieto nadčasové hodiny v podstate vytvárajú jedno
pracovné miesto. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce musí byť cieľom rozhodnutia o
znížení počtu zamestnancov zabezpečenie efektívnosti práce. Žalovaný si však musel byť vedomý, že
tento cieľ zvýšením nadčasovej práce nedosiahne. Rozhodnutie o organizačnej zmene sa ani netýkalo
žalobcu, ktorý má v Dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 14.9.2015 uvedenú kategóriu: učiteľ
Slovenského jazyka a literatúry na II. stupni. Žalobca bol jediným zamestnancom žalovaného, ktorý mal
konkrétne vymedzený druh práce kategóriou učiteľ Slovenského jazyka a literatúry na II. stupni, ostatní
boli učitelia pre nižšie stredné vzdelávanie bez bližšieho určenia vyučovaného predmetu. „Učiteľ pre
nižšie stredné vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa základnej školy)“ nie je kategóriou pedagogických
zamestnancov, ale podkategóriou pre kategóriu „učiteľ“, čo je zrejmé z ustanovení § 12 a nasl. zákona
č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Zrušované pracovné miesto je teda v rozhodnutí o organizačnej zmene vymedzené
zmätočne, nejasne a neurčito, v rozpore so zákonom ustanovenou kategorizáciou pedagogických
zamestnancov. V rozhodnutí nebol uvedený ani druh aprobácie učiteľa, ktorého pracovné miesto sa má
zrušiť. Dôvodom predmetného rozhodnutia malo byť zníženie počtu žiakov. Školský rok však trvá od 1.
septembra do 31.augusta nasledujúceho kalendárneho roka (§ 150 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z. o
výchove a vzdelávaní). V čase vydania rozhodnutia o organizačnej zmene, ani v čase jeho účinnosti,
teda k zníženiu počtu žiakov nemohlo dôjsť. Podľa vedomosti žalobcu nedošlo k výraznému zníženiu
počtu žiakov ani k 1. septembru 2016. Z hľadiska prípadnej redukcie pracovných miest učiteľov ani
nie je podstatné zníženie počtu žiakov, ale zníženie počtu tried a tým aj zníženie počtu úväzkov pre
pedagogických zamestnancov. Ak napríklad z jednej triedy odíde 5 žiakov, nemá to žiadny vplyv na
počet úväzkov učiteľov. K poklesu úväzkov učiteľských pracovných pozícii môže dôjsť až pri znížení
počtu tried, napr. pri zlúčení dvoch tried do jednej. K zníženiu počtu tried na II. stupni u žalovaného
nedošlo v čase vydania rozhodnutia o organizačnej zmene, v čase jeho účinnosti a ani od 1.9.2016. V
skutočnosti teda nedošlo u žalovaného ani k zníženiu základných úväzkov učiteľov na druhom stupni,
a už vôbec nie učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Na II. stupni je u žalovaného v školskom roku
2016/2017, rovnako ako v predchádzajúcom školskom roku 9 tried po 5 vyučovacích hodín slovenského
jazyka a literatúry, spolu 45 vyučovacích hodín týždenne. Žalobca učil u žalovaného do 30.6.2016
na II. stupni slovenský jazyk a literatúru v počte 20 vyučovacích hodín týždenne a etiku v počte 3
vyučovacie hodiny týždenne. Okrem neho učila na II. stupni ešte slovenský jazyk a literatúru D.. I.
E.Á. v počte 20 vyučovacích hodín týždenne a D.. Ľ. Y. v počte 5 hodín týždenne. Od 1.7.2016,
teda od účinnosti organizačnej zmeny, nemohlo dôjsť u žalovaného v skutočnosti k žiadnej zmene,
v dôsledku ktorej by sa žalobca stal nadbytočným, nakoľko nebol ukončený školský rok. Na obdobie
prázdnin sa nevytvára nový rozvrh. Od 1. septembra 2016 učí u žalovaného na II. stupni slovenský
jazyk a literatúru D.. I. E. a D.. Ľ. Y., spolu 45 hodín týždenne. D.. Y. má podľa vedomosti žalobcu



aprobáciu v odbore telesná výchova a slovenský jazyk a literatúra, základný úväzok učiteľa základnej
školy je podľa príl. č. 1 k nar. vlády č. 422/2009 Z.z. ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej
činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov, 23 vyučovacích hodín týždenne. V
školskom roku 2016/2017 teda od 1.9.2016, učí D.. I. E. týždenne 25 hodín slovenského jazyka, teda
má oproti základnému úväzku 2 nadpočetné hodiny. D.. Ľ. Y. učí celkom 24 hodín týždenne, takže má
jednu nadpočetnú hodinu Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 3172009 Z.z. sa považuje hodina priamej
výchovno-vzdelávacej činnosti prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca za jednu
hodinu práce nadčas. Z uvedeného je zrejmé, že počet hodín slovenského jazyka a literatúry na II. stupni
u žalovaného sa nijako nezmenil a v súčasnosti jeho výuku zabezpečujú dvaja učitelia, ktorí pracujú
spolu 3 nadčasové hodiny týždenne. Ak by aj došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, mal mu
žalovaný ponúknuť aspoň prácu na kratší pracovný čas s úväzkom 3 vyučovacie hodiny týždenne, ktoré
sa v súčasnosti vyučujú ako práca nadčas, čo však neurobil. Na základe rozhodnutia o organizačnej
zmene teda žalovaný prepustil žalobcu ako jediného zamestnanca, ktorý bol podľa pracovnej zmluvy
učiteľom Slovenského jazyka a literatúry na II. stupni, pričom nedošlo k zmene počtu tried na II.
stupni a ani počtu vyučovacích hodín slovenského jazyka a literatúry. Rozhodnutím o organizačnej
zmene teda vo vzťahu k pracovnému miestu žalobcu nenastala žiadna zmena. Podmienkou uplatnenia
výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je pritom príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a vykonanou organizačnou zmenou. Rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačnej zmene č. 494/2016, ku ktorému malo dôjsť od 1.7.2016 k zníženiu počtu pracovných
miest pre kategóriu 2.1.1.2 učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa základnej školy),
bolo vydané dňa 13.5.2016. Od 8.6.2016 však žalovaný prijal nového pedagogického zamestnanca
D.. D. H., riaditeľa základnej školy, ktorý má ako vedúci pedagogický zamestnanec základný úväzok
podľa príl. č. 2 k nar. vlády č. 422/2009 Z.z. 5 vyučovacích hodín týždenne. V skutočnosti učí D.. D.
H. 6 hodín, teda má jednu hodinu nadčas. Prijatím nového pedagogického zamestnanca, hoci aj na
pozíciu riaditeľa školy, ktorý však má v právnom predpise určený aj základný úväzok 5 vyučovacích
hodín týždenne, žalovaný poprel vlastné rozhodnutie o organizačnej zmene. Poverenou riaditeľkou do
nástupu D.. D. H. do funkcie bola D.. G. Y.. Po nástupe nového riaditeľa sa menovaná zrejme vrátila na
učiteľskú pozíciu, hoci zamestnávateľ rozhodol o znížení počtu učiteľov. Okrem toho, žalovaný prijal aj
ďalšiu zamestnankyňu, D.. L. Š., ktorá vyučuje anglický jazyk. Presný dátum jej prijatia nie je žalobcovi
známy, avšak menovaná učí od začiatku školského roka 2016/2017. Hoci angličtina nie je aprobačným
predmetom žalobcu, mal žalovaný toto miesto žalobcovi ponúknuť. V čase doručenia výpovede musel
žalovaný vedieť, že prijme nového učiteľa. Podľa ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <http://www.epi.sk/zz/2001-311>, nesmie počas
dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto
pracovné miesto iného zamestnanca. Žalobca bol ako zamestnanec žalovaného oboznámený s jeho
organizačným poriadkom, ktorý však neupravuje počet pedagogických zamestnancov. Žalovaný nech
uvedie, v ktorej jeho vnútornej norme je tento počet upravený. Prerokovanie výpovede so zástupcami
zamestnancov je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede, žalobcovi nebol záznam o prípadnom
prerokovaní predložený k nahliadnutiu. Listom zo dňa 26.7.2016 žalobca žalovanému oznámil, že
výpoveď považuje za neplatnú, a že v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na ďalšom
zamestnávaní. Žalovaný vo svojom liste zo dňa 3.8.2016 zaujal stanovisko, že pracovný pomer žalobcu
považuje za platne skončený k 31.7.2016. V predmetnom liste žalovaný potvrdil, že od 1.9.2016
bude u neho na II. stupni k dispozícii „len“ 45 vyučovacích hodín slovenského jazyka a literatúry (t.j.
rovnako ako v predchádzajúcom školskom roku - pozn. žalobcu), ktoré tvoria väčšinový úväzok dvoch
ďalších učiteľov. Druhým aprobačným predmetom žalobcu je estetika, ktorá sa u žalovaného podľa
jeho vyjadrenia nevyučuje. Toto tvrdenie žalovaného je však zavádzajúce, nakoľko estetika sa u neho
vyučovala a vyučuje pod názvom „výchova umením“. Žalovaný ďalej vo svojom stanovisku tvrdí, že v
súvislosti s organizačnou zmenou s účinnosťou od 1.7.2016 bolo prijaté opatrenie o zrušené jedného
pracovného miesta pre kategóriu 2.1.1.2 učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa
základnej školy), pričom samotný výber nadbytočného zamestnanca je na rozhodnutí zamestnávateľa.
V danom prípade však zamestnávateľ mal nadbytočného zamestnanca vybrať spomedzi učiteľov, ktorí
mali v pracovnej zmluve dojednaný druh práce totožný s druhom práce uvedeným v rozhodnutí o
organizačnej zmene. Zamestnávateľ nemôže ako nadbytočného prepustiť jediného učiteľa, ktorý podľa
pracovnej zmluvy vyučuje slovenský jazyk a literatúru, najmä ak sa počet vyučovacích hodín tohto
predmetu nezmenil. Podľa ust. § 63 ods. 2 písm. a) a b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na



kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, zamestnanec nie je
ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
Z citovaného ustanovenia Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný pred uplatnením
výpovede ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné pracovné miesto, ktoré má k dispozícii, a ktoré je
pre zamestnanca vhodné. Z logického výkladu ustanovenia je zrejmé, že toto miesto musí zodpovedať
zdravotnej spôsobilosti zamestnanca a do určitej miery aj jeho odbornej spôsobilosti. Ak by sa aj žalobca
skutočne stal od 1.7.2016 nadbytočným, žalovaný mu mal ponúknuť aspoň pracovné miesto na kratší
pracovný čas, pričom by vyučoval tie hodiny, ktoré D.. I. E. a D.. Ľ. Y. učia ako nadčasovú prácu. Rovnako
mu malo byť ponúknuté miesto, ktoré v súčasnosti vykonáva D.. L. Š.. Nakoľko takéto miesta neboli
žalobcovi ponúknuté, výpoveď je aj z tohto dôvodu neplatná.

2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 21.11.2016 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol,
že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru upravené v § 63 ods.
1. b) Zákonníka práce - Rozhodnutie zamestnávateľa č. XXX/XXXX o organizačnej zmene bolo prijaté v
zmysle platnej legislatívy dňa 13.05.2016 s účinnosťou od 01.07.2016 a taktiež bola splnená podmienka
upravená v § 63 ods. 2 písm. a), nakoľko žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a to
ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Rozhodnutie
o organizačnej zmene prijala 13.05.2016 v tom čase poverená riaditeľka D.. G. Y. a zamestnanci
s ním boli riadne oboznámení na pedagogickej porade dňa 16.05.2016. Toto rozhodnutie je podľa
žalovaného platné a spĺňa podmienky písomného rozhodnutia zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Pred jeho schválením bolo prerokované s odborovou organizáciou pôsobiacou
na základnej škole a zriaďovateľ školy bol o tejto organizačnej zmene riadne a včas informovaný o
čom dokladáme aj listinné dôkazy, t. j.: zápisnica z prerokovania organizačnej zmeny so základnou
organizáciou OZPŠ a V pri základnej škole zo dňa 11.05.2016, zápisnica z pedagogickej rady zo dňa
16.05.2016, ďalej oznámenie zriaďovateľovi zo dňa 20.05.2016 o prijatí organizačnej zmeny. Zákon
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v § 5 ods. 7. písm. a) až i)
zákona č. 596/20013 Z. z. určuje riaditeľovi povinnosti, čo predkladá zriaďovateľovi na schválenie a
rade školy na vyjadrenie. Schválenie organizačnej zmeny tam uvedené nie je. Ďalej tento zákon v § 6
ods. 14 uvádza, čo sa rozumie pod zriaďovateľskou pôsobnosťou obce v prenesenom výkone štátnej
správy. Vo vzťahu k základným školám s právnou subjektivitou ide o finančné, materiálno-technické a
priestorové zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, prevádzky a riešenie havarijných situácii
týchto škôl. Teda personálne zabezpečenie a tým aj schvaľovanie organizačných zmien týkajúcich sa
personálnej politiky zamestnávateľa tam uvedené nie je. Žalobca uvádza § 6 ods. 18 písm. c) zákona č.
596/2003 ktorý určuje, že obec prerokúva s radou školy a s riaditeľom školy alebo školského zariadenia,
ktorého je zriaďovateľom, najmä personálne, materiálne a sociálne podmienky zamestnancov školy
alebo školského zariadenia, čo žalovaný nespochybňuje. Avšak „prerokúva“ podľa názoru žalovaného
neznamená, že schvaľuje a „podmienky“ neznamená pracovno-právne záležitosti (pracovné zmluvy a
ich obsah, smernice týkajúce sa odmeňovania, nadčasovej práce, organizačné zmeny a iné záležitosti
týkajúce sa pracovno-právnej agendy základnej školy s právnou subjektivitou). Tento zákon podľa
názoru žalovaného ani bližšie nešpecifikuje, akým spôsobom majú byť takéto rozhodnutia s obcou, resp.
zriaďovateľom prerokované (zastupiteľstvom, primátorom mesta ako štatutárnym orgánom zriaďovateľa
alebo iným spôsobom) a ani neurčuje sankciu neplatnosti v prípade, že obec toto riadne a včas
neprerokuje, hoci je o organizačnej zmene informovaná. Žalovaný sa tiež domnieva, že zákonodarca
týmto predpisom nemal úmysel zaviazať štatutárne orgány škôl s právnou subjektivitou pri schvaľovaní
a podmieniť prijatie akýchkoľvek racionalizačných opatrení tomu, či, kedy a akým spôsobom obec
obdobné oznámenie o prijímaných organizačných zmenách prerokuje, pretože nie je v možnostiach škôl
a ich riaditeľov činnosť obce ovplyvniť. V takomto prípade by potom samostatná právna subjektivita
škôl a aj kompetencie riaditeľa ju zastupovať v právnych úkonoch strácala význam, pretože obec by
všetky rozhodnutia riaditeľov musela prerokovať. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to,
že uvedenú organizačnú zmenu platne prijal a urobil tak v dobrej viere v súlade so zákonom, nakoľko
listom zo dňa 04.05.2016 Mesto Y. P. Y. - odbor školstva informoval o pripravovanej organizačnej zmene
a po prerokovaní s odbormi ju žalovaný dňa 20.05.2016 opäť zaslal vedúcemu Odboru školstva a
mládeže mesta Y.Á. P. Y. p. D.. D. S. a teda k prerokovaniu organizačnej zmeny došlo na základe
týchto oznámení. Keďže žalovaný nemá právnu vedomosť o tom, ako v takýchto prípadoch zriaďovateľ,
resp. obec, v zmysle zákona postupuje, čo a kedy zverejňuje, navrhuje súdu dožiadať Mesto Y. P.
Y. o predloženie potvrdenia (vyjadrenia) o prerokovaní uvedenej organizačnej zmeny. Ďalej žalovaný
uvádza, že právomoci a povinnosti riaditeľa sú upravené v organizačnom poriadku základnej školy, v



zriaďovateľskej listine, v menovacom a poverovacom dekréte, v Zákonníku práce, v Zákone o výkone
práce vo verejnom záujme a ďalších predpisoch. Podľa právneho názoru žalovaného je teda plne v
kompetencii štatutárneho orgánu základnej školy s právnou subjektivitou - teda riaditeľa školy, prijímanie
a schvaľovanie takýchto organizačných zmien. Aj z tohto dôvodu považuje žalovaný tvrdenie žalobcu o
neplatnosti prijatej organizačnej zmeny z dôvodu jej údajného neprerokovania obcou, teda Mestom Y.
P. Y. za irelevantné a organizačnú zmenu za schválenú dňom 13.05.2015. Rozhodnutie o organizačnej
zmene a o znížení pracovných miest nevychádzalo z počtu tried, ako sa žalobca domnieva, ale z
reálne očakávaného poklesu žiakov a s tým očakávaním znížením prísunu finančných prostriedkov
(školy sú platené od počtu žiakov), celkovej zlej ekonomickej situácie, potreby zefektívnenia pracovných
činností vykonávaných pedagogickými zamestnancami školy a v neposlednom rade nevyhnutnosti
prijatia racionalizačných opatrení z dôvodu zlej ekonomickej situácie. Nadbytočnosť pedagogického
zamestnanca podľa žalovaného teda nemusí striktne vychádzať len od zníženia počtu tried, tak ako to
naznačuje žalobca, čím chce podľa názoru žalovaného spochybniť samotné rozhodnutie o organizačnej
zmene. Počet pracovných miest pedagogických zamestnancov sa odvíja aj od počtu potrebných
vyučovacích hodín. Ich zloženie závisí od rámcového učebného plánu pre základné školy (ustanovuje
zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a potreba ich rozloženia do úväzkov sa odvíja hlavne od počtu detí, nakoľko je potrebné pri
vyučovacom procese zohľadniť aj delenie na skupiny podľa podmienok školy, ktoré sa uskutočňuje v
zmysle vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole. Očakávané zníženie počtu žiakov malo
mať teda za následok zníženie počtu skupín pre predmety, v ktorých sa skupinové delenie vyžaduje. V
dôsledku tohto je potrebné brať do úvahy aj pokles potreby vyučovacích hodín. Ďalšie zníženie počtu
vyučovacích hodín malo nastať aj preto, lebo došlo k zrušeniu vyučovania druhého cudzieho jazyka v
6. ročníku (na základe písomného vyjadrenia rodičov v mesiaci jún 2016). Tvrdenie žalobcu sa teda
nezakladá na pravde a počet reálne potrebných vyučovacích hodín pre druhý stupeň klesol (skutkový
stav je zníženie z 295 úväzkových hodín pre druhý stupeň v šk. roku 2015/2016 na 285 úväzkových
hodín pre druhý stupeň v šk. roku 2016/2017). Aj tento fakt, ako jeden z ďalších, bol braný do úvahy už
pri tvorbe organizačnej zmeny, pretože stav odchádzajúcich a prichádzajúcich žiakov druhého stupňa
sa dal predbežne určiť (koľko žiakov deviateho ročníka odíde a koľko žiakov piateho ročníka nastúpi
a aký bude stav žiakov v škole na oboch stupňoch). Ak by nedošlo k zníženiu počtu pedagogických
zamestnancov vyučujúcich na druhom stupni, vzhľadom na rozsah plánovaných vyučovacích hodín a
ich skladbu, žalovaný - Základná škola by nebola schopná vykryť efektívne naplnenie pracovného času
pre všetkých týchto pedagógov v zmysle platnej legislatívy (úväzok 23 hodín týždenne). Je potrebné
dodať, že aj po zrealizovaní organizačnej zmeny traja zamestnanci na druhom stupni nemajú v školskom
roku 2016/2017 úväzok 100 % (teda 23 hodín). Ich úväzky by bolo potrebné doplniť o 6 hodín .
Kópiu krátených úväzkov D.. H., D.. J. N. D.. Š. pripájame v prílohách. Žalovaný je toho názoru, že
prerozdelením úväzku žalobcu na ďalších pedagógov žalovanej strane nevznikli nadčasové hodiny,
ktoré by mohli vytvoriť jedno pracovné miesto. Žalobca mal v šk. roku 2015/2016 v úväzku 20 hodín SJL
a 3 hodiny ETV. V šk. roku 2015/2016 žalovaný nemal k dispozícii žiadne nadčasové hodiny. Hodiny
o ktorých žalobca uvádza, že mu ich mal žalovaný ponúknuť sú nadčasové až v šk. roku 2016/2017 z
dôvodu: D.. E. I. - úväzok 25 hodín SJL z toho 2 nadčasové - SJL sa vyučuje v 5 hodinových týždenných
blokoch v jednej triede, to znamená, že nie je logické rozdeliť dané hodiny tak, aby v jednej triede
učili tento predmet dvaja učitelia. D.. Y. Ľ. - úväzok 24 hodín (20 hodín SJL a 4 hodiny TSV) z toho 1
nadčasová (z TSV) - opätovne uvádzame, že hodiny SJL sa vyučujú v 5 hodinových týždenných blokoch
v jednej triede (učí SJL v štyroch triedach), to isté sa týka aj nadčasovej hodiny TSV, ktorá sa vyučuje v
dvojhodinových týždenných blokoch v jednej triede, to znamená, že nie je logické rozdeliť dané hodiny
tak, aby v jednej triede učili tento predmet dvaja učitelia. D.. H. D. - uvedená hodina nie je nadčasová,
ale úväzková v zmysle nariadenia vlády č. 422/2009, kde sa počet úväzkových hodín vedúceho
pedagogického zamestnanca odvíja od počtu tried, ale aj od počtu oddelení školského klubu detí (v čase
tvorby rozvrhu toto ešte nebolo známe, preto sa počítalo s počtom 6 hodín). Pred doručením výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobcovi dňa 28.06.2016 žalovaný preukázateľne nemal
voľné pracovné miesto, o čom žalobcu písomne informoval (záznam z rokovania o ďalších možnostiach
pracovného zaradenia zamestnanca z 28.06.2016). V tom čase bol stav pedagogických zamestnancov
pre druhý stupeň 15. Dňa 29.06.2016 nastúpila na materskú dovolenku D.. D. G. a stav pedagógov pre
druhý stupeň bol k dátumu výpovede žalobcu 14 učiteľov. Žalobcovi nemohla byť ponúknutá práca ani na
kratší pracovný čas s úväzkom 3 vyučovacie hodiny týždenne, nakoľko tieto hodiny sa stali nadčasovými
až od nového školského roku (do 31.08.2016 platili úväzky uzatvorené pre šk. rok 2015/2016), ako
aj z dôvodov spomenutých vyššie (nelogickosť delenia vyučovacích hodín pre dvoch učiteľov), tak
potom by tieto hodiny žalovaný dal do úväzku trom ďalším pedagógom, ktorí majú úväzky krátené a s



ohľadom na hospodárnosť by kvôli tomu neudržiaval ďalšie pracovné miesto s nenaplneným (kráteným)
úväzkom. Je potrebné poukázať aj na judikatúru NS SR 2Cdo 14/2000, z ktorej vyplýva, že ponuku
inej vhodnej práce musí zamestnávateľ dať zamestnancovi predtým, než mu dá výpoveď z pracovného
pomeru, na neskôr vzniknutý stav skutočnosti sa už neprihliada. Žalovaný považuje tak za dostatočne
preukázané, že si splnil tzv. ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá je podmienkou
platnosti výpovede, pretože aj v uznesení Najvyššieho súdu SR (3 Cdo 261/2007) stojí: „Táto podmienka
je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať preto, že
takúto prácu pre neho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá.“
Podľa žalovaného, rozhodnutím o organizačnej zmene vo vzťahu k pracovnému miestu žalobcu zmena
skutočne nastala, nakoľko toto miesto bolo od 01.07.2016 zrušené a počet miest pre učiteľov druhého
stupňa bol 13. Organizačná zmena bola už síce prijatá 13.05.2016, ale s účinnosťou až od 01.07.2016
(teda pracovné miesto sa zrušilo od 01.07.2016). Rozhodnutie o tejto zmene teda neprišlo až po prijatí
D.. H. do zamestnania na pozíciu riaditeľa školy (pracovný pomer od 09.06.2016), ale ešte predtým,
preto dávame do pozornosti, že nadbytočnosť nevznikla prijatím nového zamestnanca, ale existovala už
v čase prijatia D.. H.. Rozhodnutie, kto bude prepustený z dôvodu nadbytočnosti, je podľa žalovaného
v kompetencii riaditeľa školy. V organizačnej zmene označenú rušiacu sa pracovnú pozíciu v kategórii
pedagogických zamestnancov žalovaný za zmätočnú nepovažuje, nakoľko je z jej číselného označenia
vychádzajúceho z Organizačného poriadku školy zrejmé, že 2.1.1.2 je označením - 2.1 Kategória
pedagogických zamestnancov - 2.1.1 Učiteľ a 2.1.1.2 označuje podkategóriu Učiteľ/učiteľka pre nižšie
stredné vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa základnej školy). Ak by malo byť zmätočné to, čo je uvedené
v organizačnej zmene, potom by za zmätočnú mala byť považovaná aj kategória uvedená v pracovnej
zmluve žalobcu (učiteľ Slovenského jazyka a literatúry na II. stupni základnej školy), ktorú s ním
uzatvárala ešte predchodkyňa poverenej riaditeľky D.. H., pretože uvedená kategória v zmysle zákona
č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch neexistuje. Keďže to
žalobca ale doteraz nijako nenapadol, predpokladáme, že aj on vychádzal z platného legislatívneho
znenia kategorizácie a mal za to, že je zamestnaný ako učiteľ druhého stupňa základnej školy. Ďalej dáva
žalovaný do pozornosti súdu, že v dohode o zmene pracovnej zmluvy č. 1/2015, ktorú uzavrel žalobca
s bývalou riaditeľkou školy po troch týždňoch plynutia dohodnutej skúšobnej doby dňa 14.09.2016 a
na ktorú sa žalobca odvoláva, je síce určená kategória (nie je v súlade s platnou kategorizáciou),
podkategória, karierový stupeň a pracovný úväzok a že táto zmena je prijatá na dobu neurčitú,
nie je v nej však jednoznačne a nezameniteľne určené, že došlo k zmene uzatvorenia pracovného
pomeru podľa pracovnej zmluvy z doby určitej do 31.08.2016 na dobu neurčitú. Je preto otázne, či
by pracovno-právny pomer medzi žalobcom a žalovaným mohol platne trvať naďalej aj po 31.08.2016
a k uvedenému dátumu nezanikol, keďže zmena v dohode sa netýkala dĺžky trvania uzatvoreného
pracovného pomeru, ale zmeny iných pracovných podmienok a ich zmena je na dobu neurčitú. („K
zmene pracovnej zmluvy dochádza so súhlasom pracovníka a táto zmena je na dobu neurčitú.“)
Žalovaný sa opätovne musí vyjadriť, že dôvodom prijatia organizačnej zmeny u žalovaného nebolo
zníženie počtu žiakov, tak ako to uvádza žalobca. Cieľom prijatia organizačnej zmeny bolo zabezpečiť
efektívnosť a racionalizáciu práce vykonávanej pre zamestnávateľa. Vzhľadom na rozsah plánovaných
vyučovacích hodín a ich skladbu a danom počte zamestnancov, by škola do budúcna nebola schopná
vykryť efektívne naplnenie pracovného času pre všetkých zamestnancov druhého stupňa. Svedčí o tom
aj fakt, že v čase prijatia tejto organizačnej zmeny na odučenie potrebných 295 vyučovacích hodín bolo
14 učiteľov druhého stupňa, pričom reálna potreba bola o jedného menej. Vychádzajúc z toho, že by
úväzky boli na 100 % (23 hodín priamej vzdelávacej činnosti), tak počet potrebných zamestnancov bol
v tom čase 12,82, čiže na odučenie 295 hodín by stačilo aj 13 pedagógov. Tiež treba uviesť, že tieto
racionalizačné opatrenia museli byť prijaté, nakoľko škola sa nenachádza v dobrom finančnom stave a
je treba neustále realizovať úsporné opatrenia, aby bolo možné vykryť zákonné mzdové nároky všetkých
zamestnancov a tiež neohroziť prevádzku školy z iných dôvodov. Navyše, riaditeľ školy ako štatutárny
orgán rozpočtovej organizácie financovanej z verejných zdrojov má zo zákona povinnosť s verejnými
financiami zaobchádzať efektívne a hospodárne. Aj z týchto dôvodov žalovaný nepovažuje za podstatné,
či bol ukončený školský rok, alebo nie. S prihliadnutím na dosiahnutie hospodárnosti bolo pre žalovaného
efektívnejšie zmenu realizovať už od 01.07.2016. Je predsa logické, že v čase školských prázdnin škola
nezabezpečuje vzdelávanie žiakov, keďže majú prázdniny. Od toho odvodené - nepotrebuje pedagógov,
ktorí by museli zabezpečovať výchovno-vzdelávací proces. Nebolo by to ani v súlade so zásadou
hospodárnosti, keby bol nadbytočný zamestnanec prepustený až k 31.08.2016. Navyše, žalovanému
nie je známy právny predpis, ktorý by určoval, že nadbytočný pedagogický zamestnanec môže byť
z dôvodu nadbytočnosti prepustený až na konci školského roka (t. j. 31.08.) a nie v čase, kedy sa
pre zamestnávateľa stane nadbytočným. Vďaka realizácii tejto organizačnej zmeny nemuselo dôjsť k



zníženiu základných úväzkov u ďalších zamestnancov, čo žalovaný považuje jednoznačne za efektívne
využitie ich pracovného času. K prijatiu D.. H. za nového pedagogického zamestnanca treba uviesť, že
táto povinnosť vyplýva zo zákona, keďže ako menovaný riaditeľ základnej školy s právnou subjektivitou
bude pre ňu vykonávať aj činnosti a prácu, ktoré sa v zmysle Zákonníka práce považujú za závislú prácu.
Z tohto dôvodu musí mať po menovaní uzatvorenú aj platnú pracovnú zmluvu so základnou školou a
jeho základný úväzok je upravený na 6 vyučovacích hodín. Treba uviesť aj to, že nový riaditeľ školy
si dovtedajšiu poverenú riaditeľku D.. Y. od 01.07.2016 vybral za zástupkyňu riaditeľa a že pôvodná
zástupkyňa D.. H. sa od uvedeného dátumu vrátila na pozíciu učiteľky druhého stupňa. Ako zástupkyňa
D.. H. mala v zmysle zákona úväzok len 10 vyučovacích hodín. Po návrate na miesto učiteľky druhého
stupňa sa jej úväzok upravil na 100 %, teda 23 hodín. Znamená to, že keď spočítame 13 hodín, ktoré jej
boli po ukončení činnosti zástupkyne riaditeľa vrátené do úväzku a 10 hodín pokles v rámci učebného
plánu pre rok 2016/2017, je to spolu 23 hodín (1 plný úväzok). Čo sa týka prijatia novej zamestnankyne
D.. Š., zamestnávateľ ju prijal 26.08.2016 na dobu určitú na zastupovanie D.. D. počas materskej
dovolenky. Jej úväzok je zložený z 20 odborne odučených hodín ANJ a 1 hodiny ETV. Nebolo teda
vytvorené nové pracovné miesto, ale zmluvne dohodnuté len zastupovanie, keďže pracovné miesto D..
D. nebolo zrušené. Pre úplnosť však treba dodať, že hodiny ANJ mala po D.. D. S. D.. H. a hodiny
MAT dostala D.. H.. Keďže ale D.. H. bola odo dňa 19.07.2016 v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 317/2009
Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch pozastavená pedagogická činnosť
(doklad prikladáme), musel riaditeľ školy zabezpečiť pre nový školský rok odborne spôsobilého učiteľa
anglického jazyka, nakoľko v tom čase v škole taký nepôsobil. Ako vyplýva z dátumu pozastavenia
pedagogickej činnosti D.. H., táto skutočnosť nebola žalovanému v čase doručenia výpovede žalobcovi
známa. Dozvedel sa o tom od D.. H. po ukončení jej dlhodobej PN. Škola eviduje od 26.08.2016 14
pedagogických zamestnancov pre druhý stupeň, pričom je nutné podotknúť, že výchovno-vzdelávací
proces zabezpečuje reálne len 13 učiteľov a tento stav je postačujúci. Dôkazom je aj fakt, že na pokrytie
285 hodín učebného plánu by si mal žalovaný vystačiť s 12,39 učiteľa. (285 hodín/ 23 hodinový plný
úväzok = potreba pedagógov). Žalovaný nemal povinnosť o týchto zmenách informovať žalobcu a ani mu
ponúknuť zastupovanie D.. D., nakoľko ponukové konanie sa robí výslovne pred doručením výpovede.
K vytvoreniu nového pracovného miesta teda s určitosťou neprišlo a nemohlo tak dôjsť k porušeniu
§ 61 ods. 3 Zákonníka práce, ako naznačuje žalobca. Počet pedagogických zamestnancov upravuje
Organizačný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov školy v druhej
časti Čl. 1 bod 2. O prerokovaní výpovede so zástupcami zamestnancov bol žalobca informovaný pri
doručení výpovede. Výpoveď si pred svedkami prečítal. Žalobca si záznam o prerokovaní so zástupcami
zamestnancov k nahliadnutiu nevyžiadal, čo však ale podľa žalovaného nemôže mať za následok
porušenie hmotnoprávnej podmienky uvedenej výpovede. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že ako jediný
učiteľ podľa pracovnej zmluvy vyučoval SJL. Ako sám uviedol, k dispozícii má škola 45 hodín SJL, z
čoho žalovaný učil len 20 hodín. Okrem neho zvyšných 25 hodín tohto predmetu vyučovali ďalší dvaja
učitelia - D.. E. N. D.. Y.. Obaja spĺňajú rovnaké kvalifikačné predpoklady na výučbu tohto predmetu
ako žalobca. Naviac, výučba SJL závisí od kvalifikačných predpokladov a aprobácie na daný predmet
a nie od toho, čo je uvedené v pracovnej zmluve. Doklad o splnení ich kvalifikačných predpokladoch
(aprobácii) na výučbu SJL pripájame v prílohách. Základná škola, teda žalovaný, v dôsledku zle
vedenej personálnej politiky predchádzajúcim vedením školy do konca roku 2015 (príkladom toho je
aj pracovná zmluva žalobcu zmenená po troch týždňoch v skúšobnej dobe z doby určitej na dobu
neurčitú, hoci škola mala dostatok pedagogických zamestnancov na vykrytie potrebných predmetov)
teraz prostredníctvom zriaďovateľa Mesta Y. P. Y. žiada o pridelenie finančných prostriedkov v rámci tzv.
dohodovacieho konania s Ministerstvom školstva SR, nakoľko nemá dostatočné disponibilné finančné
zdroje, aby mohla zabezpečiť mzdové nároky v najbližších týždňoch pre všetkých zamestnancov. Pri
vznesení tejto požiadavky na dofinancovanie však bolo potrebné pristúpiť k racionalizačným opatreniam
(jedným z nich bolo aj prijaté Rozhodnutie o organizačnej zmene č. XXX/XXXX o rušení pracovných
pozícií) a využiť všetky vlastné rezervy. Žalovaný uvádza, že pri doručení výpovede žalobcovi z dôvodu
nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) boli súčasne dodržané všetky tri zákonné predpoklady:
nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov za
účelom zabezpečenia efektívnosti práce (Rozhodnutie o organizačnej zmene č. 494/2016 zo dňa
13.05.2016, účinné od 01.07.2016), žalovaný nemal možnosť žalovaného ďalej zamestnávať, a to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, boli dodržané ostatné
hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa Zákonníka práce: výpoveď bola prerokovaná so
zástupcami zamestnancov, žalobca bol informovaný, že ho žalovaný nemôže ďalej zamestnávať ani
na kratší úväzok - tzv. ponukové konanie bolo uskutočnené pred doručením výpovede žalobcovi,
žalovaný v lehote dvoch mesiacov a ani dodnes zrušené pracovné miesto žalobcu neobnovil a ani



nevytvoril nové pracovné miesto. Žalovaný požaduje zamietnutie žaloby súdom aj z dôvodu, že podľa
jeho vedomostí, z informácií zverejnených na webovej stránke http://www.zsibrezolupy.biznisweb.sk/
(Základná škola internátna pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Brezolupy) je zrejmé,
že žalobca je od septembra 2016 zamestnaný na danej škole ako učiteľ, podľa uvedeného rozvrhu na
plný úväzok 23 hodín (100 %), pravdepodobne za rovnakých, ak nie vzhľadom na druh školy aj lepších
platových podmienok. Na základe tejto skutočnosti považujeme požiadavku zo strany žalobcu o jeho
ďalšom zamestnávaní u žalovaného a teda určení, že pracovný pomer trvá za neprimeranú. Navrhujeme
súdu, aby zaviazal žalobcu predložiť svoju pracovnú zmluvu uzatvorenú s uvedenou školou aj so
všetkými náležitosťami (pracovnú zmluvu, platový dekrét, dohodnutý úväzok na školský rok 2016/2017).
Navrhujeme súdu, aby zohľadnil, že nie je spravodlivé požadovať od žalovaného - zamestnávateľa
ďalšie zamestnávanie žalobcu, ak mu žalovaný nemá akú prácu ponúknuť a prideliť (nemá z čoho
vytvoriť úväzok) a vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu žalovaného, ani nemá možnosť takéto miesto
finančne zabezpečiť.

3. Žalobca v podaní došlom súdu dňa 23.01.2017 doplnil, že žalobca trvá na tom, že akékoľvek
rozhodnutie o zmene organizačnej štruktúry, zmene organizačného poriadku alebo inej organizačnej
zmene žalovaného, ktoré má vplyv na personálne podmienky zamestnancov školy, malo byť vopred
prerokované so zriaďovateľom podľa ustanovenia § 6 ods. 18 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Organizačné zmeny v škole nepochybne priamo súvisia s personálnym zabezpečením výchovno -
vzdelávacieho procesu a prevádzky zriaďovateľom zriadenej školy a má tiež rozhodujúci vplyv na
finančné zabezpečenie zákonom stanovených úloh obce v rámci výkonu prenesenej štátnej správy.
Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že organizačná zmena so zriaďovateľom školy prerokovaná nebola.
Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č. 494/2016 zo dňa 13.5.2016 s účinnosťou od
1.7.2016 je teda neplatné a nespĺňa podmienky písomného rozhodnutia zamestnávateľa podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný vo svojom vyjadrení (str. 3, 4. odsek) uvádza, že
rozhodnutie o organizačnej zmene a o znížení pracovných miest nevychádzalo z počtu tried, ale z reálne
očakávaného poklesu žiakov a s tým očakávaným znížením prísunu finančných prostriedkov, celkovej
zlej ekonomickej situácie, potreby zefektívnenia pracovných činností vykonávaných pedagogickými
zamestnancami školy a v neposlednom rade nevyhnutnosti prijatia racionalizačných opatrení z dôvodu
ekonomickej situácie. Ďalej (na str. 5, 2. odsek) však žalovaný v podstate popiera vlastné tvrdenie,
keď konštatuje, že dôvodom prijatia organizačnej zmeny nebolo zníženie počtu žiakov, ako to uvádza
žalobca. Vo výpovedi žalobcu z 28.6.2016 je jednoznačne uvedené, že „v dôsledku zníženia počtu
žiakov pristúpil zamestnávateľ k organizačnej zmene“. Dôvod výpovede musí byť jednoznačne a
nezameniteľne určený a nemožno ho následne meniť. V priebehu školského roka 2015/2016 ku dňu
prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, ku dňu doručenia výpovede žalovanému a ku dňu skončenia
jeho pracovného pomeru k zníženiu počtu žiakov nedošlo, nedošlo ani k zníženiu počtu tried, počtu
skupín pre predmety, pre ktoré sa vyžaduje delenie do skupín, ani k počtu vyučovacích hodín. Žalobca
sa teda ako zamestnanec nemohol stať nadbytočným. Znenie výpovede žalobcu z 28.6.2016 je v
zrejmom rozpore s rozhodnutím zamestnávateľa č. XXX/XXXX o organizačnej zmene, v ktorom sa
síce konštatuje zníženie počtu žiakov na druhom stupni o 8, avšak s tým, že počet tried ostáva
zachovaný, pričom zníženie počtu žiakov sa neuvádza ako dôvod organizačnej zmeny. V odôvodnení
svojho rozhodnutia o organizačnej zmene zamestnávateľ uviedol, že počet učiteľov, ich kvalifikačná
skladba a ich úväzok každý školský rok závisí od celkového počtu vyučovacích hodín v jednotlivých
predmetoch v danom školskom roku vo všetkých triedach. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo
prijaté s ohľadom na predpokladaný pokles počtu žiakov od 1.9.2016, avšak výpoveď bola žalobcovi
doručená už 28.6.2016, pričom výpovedná doba uplynula 31.7.2016. V čase doručenia výpovede a
v čase skončenia pracovného pomeru žalobcu ešte žiadna reálna zmena u žalovaného nenastala.
Od 1. júla síce začali školské prázdniny, ale školský rok trvá až do 31. augusta. Rozpor odôvodnenia
výpovede žalovaného z 28.6.2016 s odôvodnením rozhodnutia o organizačnej zmene má za následok
neplatnosť tejto výpovede. So znením rozhodnutia žalovaného č. XXX/XXXX o organizačnej zmene
žalobca nebol riadne oboznámený, až kým ho neobdržal ako prílohu k vyjadreniu žalovaného k podanej
žalobe. Na pedagogickej rade zo dňa 16.5.2016, zápisnicu z ktorej žalovaný predložil súdu, boli prítomní
zamestnanci len veľmi všeobecne informovaní o tom, že budú vykonané organizační zmeny, bez ich
bližšej konkretizácie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že došlo k zníženiu počtu vyučovacích hodín
na 2. stupni základnej školy z 295 v školskom roku 2015/2016 na 285 v školskom roku 2016/2017.
Nedošlo však k zníženiu počtu vyučovacích hodín predmetov slovenský jazyk a literatúra, ani etika, ktoré
vyučoval žalobca, a preto sa ho organizačná zmena nedotkla a nemohlo byť zrušené jeho pracovné



miesto. Tieto vyučovacie hodiny žalovaný prerozdelil medzi iných zamestnancov. Žalobca netvrdí, že
bol jediným učiteľom, ktorý učil u žalovaného slovenský jazyk a literatúru, ako to uvádza žalovaný,
bol však jediným zamestnancom, ktorý mal tento vyučovací predmet uvedený v pracovnej zmluve. V
prípade znižovania počtu zamestnancov je síce výber dotknutého zamestnanca na zamestnávateľovi,
tento však môže prepustiť len toho zamestnanca, ktorého pracovné miesto bolo organizačnou zmenou
dotknuté. Nakoľko pracovné miesto žalobcu dotknuté nebolo, žalovaný mu nemohol dať platnú výpoveď
pre nadbytočnosť. Žalovaný na jednej strane spochybňuje, že dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
14.9.2015 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným došlo k zmene pracovného pomeru z doby určitej
na dobu neurčitú a tvrdí, že zmena na dobu neurčitú sa týkala len pracovných podmienok ako kategória,
podkategória, kariérový stupeň a pracovný úväzok. Na druhej strane však žalovaný ako príklad podľa
jeho názoru zle vedenej jeho vlastnej personálnej politiky uvádza zmenu pracovnej zmluvy žalobcu
po troch týždňoch v skúšobnej dobe z doby určitej na dobu neurčitú. Podľa názoru žalobcu je však
nepochybné, že predmetnou dohodou o zmene pracovného pomeru došlo k zmene jeho pracovného
pomeru na dobu neurčitú, čo vyplýva aj z textu dohody. Predmetom dohody je aj doba zamestnania,
inak by nemala žiadny zmysel. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že v čase doručenia výpovede,
t.j. 28.6.2016, nemal pre žalobcu voľné pracovné miesto, ktoré by mu mohol ponúknuť. Toto tvrdenie
tiež nie je pravdivé, pretože od 29.6.2016 nastupovala na materskú dovolenku D.. G. D. a od 1.7.2016
sa zástupkyňa riaditeľa D.. H. vrátila na pozíciu učiteľky druhého stupňa, čím sa jej úväzok zvýšil z
10 vyučovacích hodín na 23. Tieto skutočnosti však žalovanému boli známe už v čase, keď žalobcovi
výpoveď doručoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak by sa aj organizačná zmena týkala žalobcu,
mal mu ponúknuť pracovné miesto D.. G. D.. Žalovaný tvrdí, že na toto miesto mala nastúpiť D.. H.,
avšak po ukončení jej dlhodobej PN jej bola od 19.7.2016 pozastavená pedagogickú činnosť. Toto
tvrdenie sa podľa názoru žalobcu nezakladá na pravde, pretože v čase doručenia výpovede žalobcovi
nemohol žalovaný poznať dĺžku práceneschopnosti D.. H. a nemohol teda predpokladať, že práve ona
zastúpi D.. D. počas jej materskej dovolenky. Okrem toho, pedagogickú činnosť D.. H. pozastavil práve
žalovaný. V mesiaci jún 2016 mal práve žalobca vykonávať za D.. G. D. funkciu triedneho učiteľa,
reálne ju však zastupoval len tri dni, potom mu to žalovaný zrušil. Na zastupovanie D.. G. D. žalovaný
následne prijal do pracovného pomeru dňa 26.8.2016 D.. Š.. Podľa ust. § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) <http://www.epi.sk/zz/2001-311/
znenie-20160618>, nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať
po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Žalovaný túto právnu
povinnosť jednoznačne porušil. Ak bolo možné D.. H. zvýšiť od 1.7.2016 úväzok o 10 vyučovacích
hodín, je zrejmé, že ku dňu doručenia výpovede - 28.6.2016 mohol žalobca žalovanému ponúknuť
aspoň pracovné miesto na kratší pracovný čas, a to 10 vyučovacích hodín. Žalovaný uvádza (str.
4, ods. 6 jeho vyjadrenia), že do 31.8.2016 platili úväzky uzatvorené pre školský rok 2015/2016, čo
žalobca akceptuje. Táto skutočnosť je tiež dôkazom toho, že sa v priebehu školského roka 2015/2016
nemohol žalobca stať nadbytočným a nemohla mu byť daná platná výpoveď. Žalovaný ďalej tvrdí, že
nadbytočnosť žalobcu nevznikla až po prijatí D.. H. do zamestnania na pozíciu riaditeľa školy (pracovný
pomer od 9.6.2016), ale ešte predtým. Toto tvrdenie je zjavne nelogické a nepravdivé - pred 9.6.2016
nenastala predsa žiadna zmena v počte vyučovacích hodín a úväzkov pedagogických zamestnancov.
Okrem toho, ak by už v čase prijatia D.. H. bol jeden zo zamestnancov nadbytočný, žalovaný by predsa
nemohol prijať nového pedagogického zamestnanca, hoci aj na pozíciu riaditeľa školy. Situáciu by mohol
riešiť napr. poverením výkonom funkcie niektorého z existujúcich zamestnancov. Od 9.6.2016, po prijatí
D.. H., sa úväzok žiadnemu učiteľovi nezmenil. D.. G. Y. a D.. D.. H. len suplovali za učiteľov, ktorí
boli práceneschopní. Nový riaditeľ školy bol teda prijatý do pracovného pomeru, hoci žalovaný nemal
žiadne voľné pracovné miesto, pričom riaditeľ školy musí zo zákona odučiť týždenne určitý počet hodín.
Z rozhodnutia o organizačnej zmene č. XXX/XXXX vyplýva, že sa má rušiť aj jedno pracovné miesto
učiteľa pre primárne vzdelávanie. V odôvodnení sa konštatuje, že na prvom stupni „základná škola
ako zamestnávateľ nie je schopný ani pri prípadnom skrátení úväzkov efektívne zabezpečiť dostatočný
počet vyučovacích hodín pre pedagógov....“. Z učiteľov na prvom stupni pritom nedostal výpoveď nikto,
hoci ak bol niektorý z pedagógov nadbytočný, tak len na prvom stupni. Dôkazom toho je fakt, že si
učiteľky z 1.-4. ročníka dopĺňajú úväzky na druhom stupni. Menovite (z rozvrhu školy 2016/2017): D..
D. G. - 2 hod TSV 5.ročník; D.. I. Č. - 1 hod VYV; D.. N. Y. - TSV 2 hod 6.A, 1 hod HUV 6.A, 2 hod
TSV 6.B; D.. V. D. - 7.A TSV 2 hod, 2 hod TSV 7.B; D.. V. U. - 7.A 2 hod TSV; D.. H. Y. - 9.A 1
hod INF. Spolu je to 15 hodín. Zloženie úväzkov je od 1.9.2016 u žalovaného nasledovné: 4 učitelia
majú úväzky na 91,30%, 1 učiteľka má znížený úväzok 60,87%, 13 učiteľov má úväzok 100% a 4
učitelia majú úväzky nad 100% - spolu majú 5 nadúväzkových hodín. Pedagogickí zamestnanci teda
u žalovaného učia od 1.9.2016 spolu 5 nadčasových hodín, čo je zrejmé aj z prehľadu predloženého



žalovaným (nadčasovú hodinu podľa prehľadu učí aj D.. H., hoci žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza,
že menovaný nadčasovú hodinu nemá). Do 31.8.2016 platili dovtedajšie úväzky, čo žalovaný potvrdil vo
svojom vyjadrení, a teda pred 31.8.2016 sa žalobca nemohol stať nadbytočným a po 1.9.2016 žalovaný
zabezpečuje vzdelávací program jednak s využitím nadčasovej práce, jednak s doplnením úväzkov
učiteliek prvého stupňa vyučovacími hodinami na 2. stupni. Okrem toho, podľa názoru žalobcu došlo
zo strany žalovaného v školskom roku 2016/2017 aj k porušeniu štátneho vzdelávacieho program v
rámcovom učebnom pláne, v dôsledku ktorého sa v 9. ročníku učí o 6 vyučovacích hodín týždenne
menej. Žalovaný ďalej uvádza, že mu nie je známy právny predpis, ktorý by určoval, že nadbytočný
pedagogický zamestnanec môže byť z dôvodu nadbytočnosti prepustený až na konci školského roka
k 31.augustu. Žalobca podľa jeho názoru, ktorý vo svojej žalobe aj v tomto vyjadrovaní opakovane
uvádzal, nemohol byť prepustený v priebehu školského roka, pretože počas neho žiadna organizačná
zmena ani dôvod takejto zmeny nevznikol. Okrem toho, v zmysle ust. § 11b zákona č. č. 317/2009 Z.z. o
pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch možno pracovný pomer na určitú dobu s
učiteľom dohodnúť najkratšie do 31. augusta; to sa nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý na určitú
dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa osobitného predpisu. Nejde síce ustanovenie týkajúce
sa skončenia pracovného pomeru výpoveďou, analogicky však možno vyvodiť, že počas školského roka
nemožno skončiť pracovný pomer s učiteľom pre nadbytočnosť, pretože by dochádzalo k obchádzaniu
zákona a jeho účelu. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť okrem iného aj z dôvodu, že žalobca sa
zamestnal ako učiteľ v inej škole. Je pravdou, že žalobca sa v školskom roku 2016/2017 zamestnal u
iného zamestnávateľa, táto skutočnosť je však v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru u žalovaného právne irelevantná. Žalobca sa zachoval racionálne a ekonomicky, nemôže predsa
ostať bez príjmu do právoplatného skončenia konania. V novom zamestnaní dosahuje žalobca ako
nekvalifikovaný učiteľ nižší príjem ako u žalovaného. Bez právneho významu je aj tvrdenie žalovaného,
že žalobcovi nemá akú prácu ponúknuť a prideliť, a že nemá možnosť takéto miesto finančne zabezpečiť.
Žalobca jednoznačne preukázal, že žalovaný neprijal a nevykonal v súlade so zákonom organizačnú
zmenu, v dôsledku, ktorej by sa žalobca stal nadbytočným, a že aj v čase doručenia výpovede mu
žalovaný mal možnosť ponúknuť prácu. Výpoveď z 28.6.2016 považuje žalobca za neplatnú a navrhuje,
aby súd jeho žalobe vyhovel.

4. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 16.03.2017 doplnil, že boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky skončenia pracovného pomeru upravené v § 63 ods. 1. b) zákonníka práce - Rozhodnutie
zamestnávateľa č. 494/2016 o organizačnej zmene bolo prijaté v zmysle platnej legislatívy dňa
13.05.2016 s účinnosťou od 01.07.2016 a taktiež bola splnená podmienka upravená v § 63
ods. 2 písm. a), nakoľko žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalovaný svoje stanovisko
k prerokovaniu organizačnej zmeny č. XXX/XXXX so zriaďovateľom predostrel vo svojom vyjadrení
k žalobe zo dňa 16.11.2017. Opätovne uvádzame, vychádzajúc aj z Rozhodnutia Okresného
súdu Trnava č. 21C/80/2010, „prerokúva“ podľa názoru žalovaného neznamená že schvaľuje a
„podmienky“ neznamená pracovno-právne záležitosti (pracovné zmluvy a ich obsah, smernice týkajúce
sa odmeňovania, nadčasovej práce, organizačnej zmeny a iné záležitosti týkajúce sa pracovnoprávnej
agendy základnej školy s právnou subjektivitou. Podľa názoru žalovaného ani bližšie nešpecifikuje akým
spôsobom majú byť takéto rozhodnutia s obcou, resp. zriaďovateľom prerokované. Napriek tomu,
nakoľko si žalobca vo svojom následnom vyjadrení zo dňa 14.02.2017 nárokuje vyžiadanie stanoviska
zriaďovateľa žalovaného, Mesta Y. P. Y., či došlo k prerokovaniu organizačnej zmeny u žalovaného
v zmysle jeho rozhodnutia č. 494/2016 zo dňa 13.05.2016 prikladáme vyjadrenie zriaďovateľa o
prerokovaní organizačnej zmeny. Tento dokument prikladáme ako prílohu č. 1. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný si splnil aj povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 6 ods. 18 písm. c) zákona č. 596/2003
Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že uvedenú organizačnú zmenu platne prijal a
urobil tak v dobrej viere v súlade so zákonom. Ďalej žalobca uvádza, že dôvod výpovede musí byť
jednoznačne a nezameniteľne určený a nemožno ho následne meniť. Nie je pravdou, že počet žiakov
základnej školy sa nezmenil. Ku dňu 31.07.2016, kedy uplynula výpovedná doba žalobcu v škole už
nepôsobilo 30 žiakov 9. ročníka a ku dňu 01.09.2016, kedy sa začal nový školský rok sa hlásilo do
školy len 14 žiakov 1. ročníka. To znamená, že žalovaný už v čase podania výpovede vedel o reálnom
znížení počtu žiakov pre školský rok 2016/2017 (z počtu 294 na 278) a počtu skupín pre predmety,
pre ktoré sa vyžaduje delenie do skupín (z počtu 64 na 54). Upozorňujeme súd na fakt, že v priebehu
mesiacov júl a august sa v škole nevyučuje, to znamená že ani vyučujúci nedisponujú v tomto období
žiadnym úväzkom. Pedagogickí zamestnanci si v rámci plánu dovoleniek čerpajú riadnu dovolenku



prípadne náhradné voľno. Čerpanie zvyšnej riadnej dovolenky bolo umožnené aj žalobcovi, ktorý túto
možnosť využil na svoju žiadosť. V prílohe č. 2 prikladáme žiadosť žalobcu o čerpanie náhradného
voľna, riadnej dovolenky a priepustku k lekárovi zo dňa 30.06.2016. V prílohe č. 3 počty vytvorených
skupín pre predmety, pre ktoré sa vyžaduje delenie do skupín v šk. roku 2015/2016 a 2016/2017.
Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že nebol riadne oboznámený so znením rozhodnutia žalovaného
č. XXX/XXXX o organizačnej zmene. Toto tvrdenie považuje žalovaný za klamstvo, nakoľko žalobca
svojim podpisom na prezenčnej listine pedagogickej rady zo dňa 16.05.2016 jednoznačne potvrdil, že
bol s vyššie uvedeným rozhodnutím oboznámený. Chceme upozorniť, že zákon ukladá žalovanému ako
zamestnávateľovi oboznámiť zamestnancov s prijatou organizačnou zmenou, nie však v akom rozsahu.
Táto povinnosť nie je v zákone uvedená. Žalovaný považuje oboznámenie zamestnancov s prijatím
rozhodnutia o organizačnej zmene za dostatočne konkrétne, zrozumiteľné a prijaté v zmysle zákona.
Pýtame sa : „Prečo sa žalovaný pokiaľ nerozumel prijatému rozhodnutiu o organizačnej zmene nevyjadril
k danej téme v diskusii pedagogickej rady ??“ Žalobca tvrdí, že nedošlo k zníženiu počtu vyučovacích
hodín slovenského jazyka a literatúry ani etiky. Je pravdou, že nedošlo, ale všetky hodiny slovenského
jazyka a literatúry boli pre nový školský rok 2016/2017 zaradené do úväzkov ďalších dvoch učiteľov
slovenského jazyka a literatúry D.. Y. N. D.. E.. Toto bolo rozhodnutím žalovaného, nakoľko má na
tento výber zo zákona právo. Tri hodiny etiky, ktoré mal žalovaný k dispozícii pre nový školský rok boli
pridelené 3 vyučujúcim prvého a druhého stupňa, ktorí si nimi doplnili svoje neúplné úväzky. Ide o D..
Č., D.. U. N. D.. Š.. Podotýkame, že v školskom roku 2015/2016 vyučoval D.. Y., ktorý má aprobáciu
slovenský jazyk a literatúra - telesná výchova 16 hodín telesnej výchovy. Pre školský rok 2016/2017 mu
zostali v úväzku len 4 hodiny telesnej výchovy, preto bol tento doplnený hodinami slovenského jazyka a
literatúry. Už v predchádzajúcom vyjadrení žalovaného sme tvrdili, že pracovná zmluva žalobcu zo dňa
27.07.2015, ktorá bola podpísaná žalobcom a vtedajším štatutárom školy D.. H. nespĺňala podľa zákona
č. 317/2009 Z. z. (zákon o pedagogických zamestnancoch) základné ustanovenia pracovnej pozície
žalobcu. Znovu uvádzame, že kategóriu a podkategóriu ako ju uvádza žalobca (učiteľ Slovenského
jazyka a literatúry na II. stupni základnej školy) zákon nepozná a neuvádza. V zákone a taktiež v
organizačnom poriadku žalovaného sa jednoznačne píše o kategórii učiteľ a podkategórii učiteľ/učiteľka
pre nižšie stredné vzdelávanie. Žalobca preukázateľne pôsobil na pracovnej pozícii učiteľa pre nižšie
stredné vzdelávanie, to znamená, že prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene sa týkalo aj samotného
žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu mu mal žalovaný ponúknuť v ponukovom konaní hodiny z úväzku
D.. D., ktorá odchádzala dňa 29.07.2016 na materskú dovolenku. Je to nezmysel, nakoľko úväzok po
D.. D. mala v novom školskom roku vyučovať najmä D.. H. (jednalo sa o hodiny anglického jazyka) a
D.. H. (prebrala po nej hodiny matematiky). Práve pre D.. H. ako odvolanú zástupkyňu riaditeľa školy
sa rátalo s hodinami matematiky po odchádzajúcej D.. D.. Upozorňujeme na fakt, že D.. H. prevzala
oznámenie o odvolaní z funkcie už dňa 27.06.2016, teda žalovaný už v tento deň vedel ako bude musieť
doplniť jej úväzok po odvolaní z funkcie zástupkyne riaditeľa školy a následnom zaradení na pozíciu
učiteľky pre nižšie stredné vzdelávanie pre nový školský rok. K uvedenému prikladáme v prílohe č. 4
pracovnú zmluvu D.. H. aj s dohodami o zmene pracovnej zmluvy, oznámenie o odvolaní z funkcie
zástupcu riaditeľa školy prevzaté D.. H. dňa 27.06.2016 a poverenie výkonom činnosti triedneho učiteľa.
Žalobca ďalej požaduje po žalovanom, že mu mal ponúknuť úväzok po D.. D. na úkor práceneschopnosti
D.. H.. Žalovaný vraj nevedel ako dlho bude D.. H. práceneschopná. Mal teda žalovaný prepustiť
D.. H., len preto, že bola práceneschopná ?? Zákonník práce jednoznačne v § 64 ods. 1 písm. a)
hovorí o nemožnosti prepustenia zamestnanca zamestnávateľom v dobe keď je uznaný dočasne za
práceneschopného pre chorobu, alebo úraz. V prospech D.. H.A. samozrejme bola aj kvalifikácia na
predmet anglický jazyk, ktorou žalobca nedisponuje. Poukazovanie žalobcu na postavenie D.. H. mimo
pedagogickú činnosť žalovaným od dátumu 19.07.2016 považujeme za irelevantné, nakoľko žalovaný
si plnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 9 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. (zákon o pedagogických a
odborných zamestnancoch). D.. Š. bola prijatá do pracovného pomeru k dátumu 26.08.2016 ako učiteľka
na dobu určitú na zastupovanie D.. D. počas materskej dovolenky (žalovaný musel nájsť náhradu za D..
H., ktorú musel postaviť mimo pedagogickú činnosť). Žalovaný teda nevytvoril znovu zrušené pracovné
miesto, tak ako to tvrdí žalobca vo svojom vyjadrení. Napriek tomu, že v rozhodnutí č. 494/2016 o
organizačnej zmene sa hovorí aj o zrušení jedného pracovného miesta na pozícii učiteľa pre primárne
vzdelávanie (I. stupeň ZŠ), túto zmenu sa napokon žalovaný rozhodol neuskutočniť. Dôvodom bolo
vymenovanie D.. Y. na post zástupkyne riaditeľa. D.. Y. do svojho vymenovania pracovala na pozícii
učiteľky pre primárne vzdelávanie. Presunom na pozíciu zástupkyne riaditeľa nebolo potrebné miesto
na I. stupni rušiť. Z počtu 15 vyučovacích hodín, ktorými si vyučujúce z I. stupňa dopĺňajú svoje úväzky,
je až 14 odučených kvalifikovane, nakoľko učitelia primárneho vzdelávania môžu na II. stupni učiť
výchovné predmety kvalifikovane. Bolo by teda nezmyselné a nelogické ponúkať spomínané hodiny



žalobcovi, ktorý by ich učil jednak nekvalifikovane a zároveň by ostatní vyučujúci nemali plné úväzky.
Takto sa podľa nášho názoru poriadny hospodár nespráva a nekonal by tak ako to naznačuje žalobca.
Tvrdenie žalobcu, ktorý vo svojej žalobe opakovane uvádza, že nemohol byť prepustený v priebehu
školského roka považujeme za zavádzajúce, nakoľko k dôvodu prijatia organizačnej zmeny v priebehu
šk. roka 2015/2016 reálne došlo. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté v zmysle plánovania
školského roka 2016/2017 s cieľom zabezpečiť efektívnosť a racionalizáciu práce vykonávanej pre
zamestnávateľa. Podotýkame, že Rozhodnutie č. XXX/XXXX nadobudlo účinnosť až 01.07.2016, teda
od dátumu, kedy sa priama vyučovacia činnosť na škole nerealizuje.

5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom svedkov D.. O. H., D.. G.
Y., V. U. N. Y. U. na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Dňa 27.07.2015 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a
žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu pedagogického zamestnanca v kategórii a podkategórii
učiteľ Slovenského jazyka a literatúry na II. stupni základnej školy, karierový stupeň: pedagogický
zamestnanec s I. atestáciou, pracovný úväzok: 100 %, na dobú určitú do 31.08.2016.

7. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy č. 1/2005 zo dňa 14.09.2015 sa pracovný pomer zmenil od
14.09.2015 na dobu neurčitú. Tento záver súdu vyplýva jednak z výsluchu svedkov a to bývalej riaditeľky
žalovaného D.. O. H., ktorá to jednoznačne potvrdila, ako aj z výsluchu svedkov D.. G. Y., ktorá uviedla,
že v škole sa hovorilo o tom, že to má na dobu neurčitú a V. U., ktorá vypovedala, že keď sa žalobca
prepúšťal, tak sa hovorilo o tom, že mal pracovný pomer na dobu neurčitú. Svedok Y. U. sa k tejto otázke
nevedel jednoznačne vyjadriť.

8. Dňa 09.12.2015 primátor mesta Y. P. Y. poveril D.. G. Y. výkonom funkcie riaditeľky žalovaného s
účinnosťou od 09.12.2015 do doby riadneho obsadenia tejto funkcie.

9. Dňa 11.05.2016 bola spísaná zápisnica z členskej schôdze ZO OZ PŠaV pri žalovanom, z ktorej
vyplýva, že schôdze sa zúčastnili všetci členovia, ktorí vyslovili súhlas s organizačnou zmenou
spočívajúcou v znížení počtu žiakov a v následnom znížení počtu zamestnancov žalovaného v školskom
roku 2016/2017 z 26 na 24.

10. Dňa 13.05.2016 žalovaný prijal rozhodnutie č. 494/2016 o organizačnej zmene podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý došlo k zrušeniu dvoch pracovných pozícii: pracovná pozícia
kategórie 2.1.1.1 učiteľ pre primárne vzdelávanie (učiteľ prvého stupňa základnej školy) a pracovná
pozícia kategórie 2.1.1.2 učiteľ pre nižšie stredné vzdelávanie (učiteľ druhého stupňa základnej školy)
s odôvodnením, že počet žiakov, ich kvalifikačná skladba a ich úväzok každý školský rok závisí od
celkového počtu vyučovacích hodín v jednotlivých predmetoch v danom školskom roku vo všetkých
triedach. Počet žiakov druhého stupňa pre školský rok sa znižuje oproti súčasnému roku o 8. Aj keď
počet tried druhého stupňa ostane zachovaný aj pre školský rok 2016/2017, vzhľadom na rozsah
plánovaných vyučovacích hodín a ich skladbu a pri súčasnom počte pedagogických zamestnancov
vyučujúcich na druhom stupni, žalovaný nie je schopný vykryť efektívne naplnenie pracovného času pre
všetkých týchto pedagógov v zmysle platnej legislatívy. Z toho dôvodu dochádza k nadbytočnosti počtu
zamestnancov druhého stupňa. S cieľom zabezpečiť efektívnosť a racionalizáciu práce vykonávanej pre
zamestnávateľa sa zamestnávateľ rozhodol prijať organizačnú zmenu o znížení počtu zamestnancov na
druhom stupni. Rozhodnutie nadobudne účinnosť 01.07.2016 po predošlom prerokovaní so zástupcami
zamestnancov dňa 11.05.2016.

11. Dňa 16.05.2016 bol žalovaný oboznámený s rozhodnutím žalovaného o organizačnej zmene v
rámci pracovnej porady. Zo zápisnice z pedagogickej rady zo dňa 16.05.2016 vyplýva, že žiaden zo
zamestnancov nemal žiadne pripomienky ani námietky s organizačnou zmenou.

12. Listom zo dňa 20.05.2016 žalovaný oznámil svojmu zriaďovateľovi Mestu Bánovce nad Bebravou,
že došlo k prijatiu organizačných zmien, ktoré boli prerokované s odbormi.

13. Dňa 07.06.2016 bol za riaditeľa školy menovaný D.. D. H. s účinnosťou od 09.06.2016 do 08.06.2021.
Zároveň v tento deň bola uzatvorená aj pracovná zmluva na dobu neurčitú so 100 % pracovným
úväzkom.



14. Dňa 23.06.2016 bola spísaná zápisnica z členskej schôdze ZO OZ PŠaV pri žalovanom, z ktorej
vyplýva, že schôdze sa zúčastnili všetci členovia, ktorí vyslovili súhlas s výpoveďou žalobcovi z dôvodu
nadbytočnosti.

15. Listom zo dňa 24.06.2016 zriaďovateľ písomne potvrdil, že Mesto Y. P. Y. ako zriaďovateľ žalovaného
prerokovalo rozhodnutie žalovaného č. 494/2016 o organizačnej zmene a súhlasí s ním.

16. Dňa 28.06.2016 bol spísaný záznam o rokovaní medzi žalobcom a žalovaným, kde žalovaný oznámil
žalovanému, že s cieľom zvýšiť efektivitu práce dochádza k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, pričom
žalovaný nemá možnosť žalobcu naďalej zamestnávať na mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce
v pracovnej zmluve, ani na kratší pracovný čas, ani nemá pre žalobcu inú vhodnú prácu, ktorú by mu
mohol ponúknuť namiesto zanikajúceho pracovného miesta, opreto mu bude daná výpoveď v súlade s
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

17. Dňa 28.06.2016 bola žalobcovi doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z
dôvodu nadbytočnosti s poukazom na pokles počtu žiakov školy. Vzhľadom na skutočnosť, že pracovný
pomer u žalovaného trval menej ako jeden rok, je podľa § 62 ods. 2 výpovedná doba jeden mesiac, teda
končí 31.07.2016. Keďže ku dňu výpovede, t.j. k 28.06.2016 bude mať žalobca v škole odpracovaný
menej ako jeden rok, nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce mu nevznikne.

18. Dňa 20.07.2016 žalovaný pozastavil výkon pedagogickej činnosti Mgr. Leily Sľugeňovej podľa § 9
ods. 2 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch.

19. Dňa 26.07.2016 žalobca oznámil žalovanému, že s výpoveďou nesúhlasí z dôvodu je neplatnosti a
trval na ďalšom zamestnaní. Žalovaný listom zo dňa 03.08.2016 uviedol, že pracovný pomer žalobcu
bol platne ukončený, a preto žalovaný nebude žalobcu naďalej zamestnávať.

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný prijal dňa 26.08.2016 do pracovného pomeru D..
Š. na dobu určitú na zastupovanie D.. D. počas materskej dovolenky. Pracovné miesto D.. D. nebolo
zrušené. Ďalej medzi stranami sporu nebolo sporné, že v školskom roku 2016/2017 došlo k zníženiu
počtu vyučovacích hodín z 295 na 285.

21. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c)
okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

22. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

23. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, 7 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje
inak. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1
písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov. Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba
trvania opakovane uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa,
ktoré na seba bezprostredne nadväzujú. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.



24. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

25. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

26. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

27. Podľa § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

28. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok.

29. Podľa § 6 ods. 18 písm. c) zákona č. 596/2003 Z.z. personálne, materiálne a sociálne podmienky
zamestnancov školy alebo školského zariadenia obec prerokúva s radou školy a s riaditeľom školy alebo
školského zariadenia, ktorého je zriaďovateľom, najmä personálne, materiálne a sociálne podmienky
zamestnancov školy alebo školského zariadenia.

30. Podľa § 3 ods. 2 a prílohy č. 1 nariadenia vlády SR č. 422/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje rozsah
priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov základný
úväzok pedagogického zamestnanca - učiteľa základnej školy je 23 vyučovacích hodín.

31. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
riaditeľ zodpovedá za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených
na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia.

32. Podľa § 11b ods. 1 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch pracovný pomer na určitú dobu s pedagogickým zamestnancom podľa § 12 písm. a) až
d), f) a g) možno dohodnúť najkratšie do 31. augusta; to sa nevzťahuje na pracovný pomer dohodnutý
na určitú dobu z dôvodu zastupovania zamestnanca podľa osobitného predpisu.

33. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný, súd
zamietol žalobu v celom rozsahu. Žalobca ako zamestnanec sa podanou žalobou voči žalovanému



zamestnávateľovi domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné najmä z dôvodu, že
- organizačná zmena nebola prerokovaná so zriaďovateľom školy,
- žalovaný neponúkol žalobcovi pracovný pomer s kratším úväzkom, keď po odchode žalobcu niektorí
zamestnanci mali nadčasové hodiny v celkovom rozsahu 5 hodín,
- dôvod výpovede nezodpovedal obsahu rozhodnutia o organizačnej zmene o znížení počtu
zamestnancov,
- organizačná zmena sa mala týkať hlavne učiteľov prvého stupňa, keď po výpovedi títo učitelia museli
pracovať aj na druhom stupni a to v celkovom rozsahu 15 hodín,
- organizačná zmena o znížení počtu zamestnancov zo dňa 13.05.2016 nezodpovedala realite, keď
žalovaný dňa 09.06.2016 prijal nového zamestnanca na pozíciu riaditeľa školy,
- v čase doručenia výpovede zo dňa 28.06.2016 u žalovaného žiadna zmena nenastala nakoľko ešte
nebol skončený školský rok 2015/2016,
- žalovaný mal ponúknuť žalobcovi pracovné miesto namiesto D.. G. D., ktorá mala nastúpiť na materskú
dovolenku, pričom žalovaný neskôr prijal na toto miesto D.. Š., čím porušil § 61 ods. 3 Zákonníka práce.

34. V konaní žalovaný predložil list zriaďovateľa školy zo dňa 24.06.2016, v ktorom Mesto Y. P. Y. ako
zriaďovateľ žalovaného potvrdilo, že prerokovalo rozhodnutie žalovaného č. 494/2016 o organizačnej
zmene a súhlasí s ním. Žalobca namietal, že prerokovanie zmeny nebolo predložené na prerokovanie
poslancom zriaďovateľa školy. Zákon síce ukladá každú organizačnú zmenu žalovaného prerokovať so
zriaďovateľom školy, ale nedefinuje žiadny postup ani sankciu, ak sa tento postup nedrží. Ak zriaďovateľ
žalovaného písomne potvrdil, že došlo k prerokovaniu, súd má za to, že táto požiadavka zákona bola
splnená, žalovaný v tomto smere uniesol dôkazné bremeno, a teda z tohto dôvodu nie je možné
postihovať výpoveď žalobcu absolútnou neplatnosťou. Súd je tohto názoru, že prerokovanie každej
organizačnej zmeny žalovaného nie je povinné predložiť na prerokovanie poslancom zriaďovateľa
školy do mestského zastupiteľstva, ale prerokovať túto zmenu postačí v rámci organizačných štruktúr
samotného mesta, či už je to s vedením mesta alebo so školským odborom a podobne.

35. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v školskom roku 2016/2017 dôjde k zníženiu počtu
vyučovacích hodín v dôsledku zníženia počtu žiakov v škole, pričom táto okolnosť bola známa už v
čase prijatia organizačnej zmeny. Je logické, že poverená riaditeľka školy dňa 13.05.2016 pristúpila k
rozhodnutiu o organizačnej zmene, na základe ktorej malo dôjsť k zrušeniu dvoch pracovných miest na
pozícii učiteľa na prvom a druhom stupni základnej školy. V tomto rozhodnutí súd za formálnu chybu
považuje skutočnosť, že v tomto rozhodnutí sa nespomína okolnosť, že na pozíciu riaditeľa školy je
vypísané výberové konanie, čo mohlo mať a aj malo vplyv na ďalšiu zamestnanosť žalovaného.

36. Žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo po prijatí nového zamestnanca dňa 09.06.2016, riaditeľa
školy, neurobil nové rozhodnutie o organizačnej zmene, čím by sa odstránili viaceré sporné otázky v
tomto spore, najmä otázka, či organizačná zmena sa mala dotknúť obidvoch stupňov základnej školy
alebo iba jedného z nich alebo z akého dôvodu došlo k prepusteniu iba jedného zo zamestnancov a nie
viacerých, pretože ak nový riaditeľ školy nebol vybraný z učiteľského zboru žalovaného, tak logicky sa
mala dĺžka alebo rozsah pracovného pomeru dotknúť viac ako dvoch zamestnancov a nie iba jedného z
nich, t.j. žalobcu. Napriek tejto skutočnosti súd tento nedostatok nepovažuje za taký formálny nedostatok,
ktorý by mal mať vplyv na samotnú platnosť rozviazania pracovného pomeru so žalobcom.

37. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že škola eviduje od 26.08.2016 14 pedagogických
zamestnancov pre druhý stupeň, výchovno-vzdelávací proces zabezpečuje reálne 13 učiteľov, na
pokrytie 285 hodín učebného plánu by si mal žalovaný vystačiť s 12,39 učiteľa. (285 hodín / 23
hodinový plný úväzok = potreba pedagógov). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal v čase prijatia
organizačnej zmeny ako aj v čase doručenia výpovede nadbytočnosť zamestnancov - pedagógov. Ak
zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce ruší určité pracovné miesto na druhom stupni, kde
bol pracovne zaradený žalobca, tak v takom prípade platí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý
je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie
zamestnávateľa preskúmavať. Skutočnosť, že vznikla nová skladba úväzkov pedagógov na prvom ako
aj na druhom stupni, ešte neznamená, že sa tým vykrývali nadčasové hodiny, čím by vzniklo právo
žalobcu napríklad na kratší pracovný úväzok. Je nereálne, aby žalobcovi v školstve na základnej škole
boli ponúknuté 3 nadčasové hodiny slovenčiny (celkovo päť hodín), keďže tento stav nie je zapríčinený
nedostatkom pedagógov ale z dôvodu praktického a efektívneho vyučovania tak, aby jeden pedagóg



vyučoval jeden predmet v jednej triede. V tomto smere súd dal za pravdu žalovanému, že ak by žalovaný
pristúpil k rozloženiu predmetu slovenčiny medzi dvoch pedagógov v rámci jednej triedy, išlo by o umelú
zamestnanosť, ktorá by bola v neprospech vzdelávacieho procesu detí na základnej škole.

38. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že organizačná zmena žalovaného nezodpovedná
výpovednému dôvodu. Súd ma za preukázané a medzi stranami sporu nebolo ani sporné, že u
žalovaného došlo k poklesu žiakov ako aj k poklesu vyučovacích hodín. V samotnej výpovedi je citované
rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene, o ktorej bol žalobca vopred oboznámený, teda súd
nemal žiadne pochybnosti o tom, že výpoveď bola realizovaná na podklade tejto organizačnej zmeny.
Ak bola vo výpovedi uvedená iná formulácia textu ako v organizačnej zmene, ale bola v nej jednoznačne
uvedená, že žalobca dostáva výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ide o formuláciu nezameniteľnú s iným
výpovedným dôvodom, teda v tomto smere súd nezistil žiadne pochybenie.

39. Žalobca namietal, že žalovaný mal pri výpovedi uprednostniť D.. O. H. , ktorá bola toho času
práceneschopná a žalovaný v čase doručovania výpovede nemohol mať vedomosť, či a kedy sa tento
pedagóg vráti do vyučovacieho procesu. Súd opätovne zdôrazňuje, že pri nadbytočnosti zamestnanca
je na zamestnávateľovi, s ktorým zamestnancom ukončí pracovný pomer. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, v zmysle ktorého
zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe v dobe, keď je zamestnanec
uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Je irelevantné, že po doručení výpovede
žalobcovi bola D.. O. H.Ň. pozastavená pedagogická činnosť a žalovaný prijal na zastupovania Mgr.
Mikušovej nového zamestnanca a to D.. L. Š., keďže tieto skutočnosti nastali až po doručení výpovede
žalobcovi. Týmto postupom nebol porušený § 61 ods. 3 Zákonníka práce, keďže nešlo o novovytvorené
miesto, nakoľko žalovaný D.. L. Š. prijal 26.08.2016 na dobu určitú na zastupovanie D.. D. počas
materskej dovolenky. Pracovné D. D.. D. nebolo zrušené, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporu sporná. Zákon neukladá žalovanému, aby v takýchto prípadoch uprednostnil zamestnanca, s
ktorým v „ochrannej lehote dvoch mesiacov“ ukončil pracovný pomer.

40. Riaditeľ školy zodpovedá za efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na
zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia. Jeho povinnosťou je byť dobrým hospodárom
a účelne vynakladať finančné prostriedky tak, aby boli naplnené všetky potreby školského zariadenia. V
konaní bolo preukázané, že v čase prijatia organizačnej zmeny bolo evidentné, že v novom školskom
roku 2016/2017 dôjde k zníženiu finančných prostriedkov z rozpočtu zriaďovateľa, nakoľko tieto sa
odvíjajú okrem iného od počtu žiakov. Súd považuje za hospodárne a ekonomicky správne, ak k úspore
finančných prostriedkov dôjde aj počas plynutia školských letných prázdnin, pričom táto úspora nebude
mať dopad na samotný vyučovací proces ani potreby školy. Naviac samotná odborová organizácia
zamestnancov k takémuto postupu žalovaného dala súhlasné stanovisko. Ak žalobca namietal, že
v čase doručenia výpovede nenastala žiadna zmena v pracovných úväzkoch a že výpoveďou je
možné ukončiť pracovný pomer pedagóga len ku dňu 31.08., súd konštatuje, že s týmto tvrdením
sa nestotožňuje. Podľa § 11b ods. 1 zákona č. 317/2009 Z.z. pracovný pomer na určitú dobu s
pedagogickým zamestnancom možno dohodnúť najkratšie do 31. augusta. Zákon v tejto podobe chráni
pedagógov, ktorí uzatvárajú pracovný pomer na určitý čas, pričom zákon nezakazuje aj s takýmto
zamestnancom ukončiť pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, ak nastanú nové skutočnosti počas
školského roku, napr. dôjde k zrušeniu tried, zníženie počtu žiakov a podobne. Okrem toho v konaní bolo
dostatočne preukázané, že žalobca mal uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú, teda obmedzenia
podľa citovaného zákona sa na žalobcu nevzťahujú.

41. Ak žalobca namietal aj porušenia školských predpisov zo strany žalovaného, k týmto sa súd
nevyjadruje, pretože vo vzťahu k posudzovania platnosti výpovede sú bez právneho významu.

42. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %. Štátu v tomto konaní
vznikli trovy konania uhradením svedočného, ktorých náhradu súd priznal v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p..

Poučenie:



Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).