Základná škola, Šišov 74


Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/103/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213202927
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3213202927.10

Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD.,
v právnej veci navrhovateľa: H.. C. G. (predtým C.), nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XXX,
zastúpeného matkou H.. E. G., bytom XXX XX Š. XXX, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou
Gbelskou, Andreja Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: Základná škola Šišov,
so sídlom 956 38 Šišov, IČO: 36 128 503, právne zastúpenému advokátkou Mgr. Beatou Matuškovou,
Sládkovičova 757/38A, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 1 493,40 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, zastúpený matkou, sa návrhom podaným dňa 12.6.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 493,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
1 493,40 eur od 15.3.2013 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým,
že odporca dňa 14.5.2012 organizoval plavecký výcvik žiakov, na ktorom sa zúčastnil aj navrhovateľ.
Počas návratu žiakov z plaveckého výcviku v autobuse došlo k hádke žiakov, pričom žiak Š. Y. udrel
navrhovateľa do spodnej časti brucha. Navrhovateľ ani ostatní spolužiaci incident dozorkonajúcemu
neohlásili. Navrhovateľ bol lekárom ošetrený až dňa 17.5.2012. Po uvedenom incidente musel byť
navrhovateľ hospitalizovaný v nemocnici v Trenčíne na urologickom oddelení, kde bol aj liečený a po 5
dňoch bol prepustený do domáceho liečenia. Celkovo sa navrhovateľ z daného úrazu liečil 42 dní. Úraz
v škole bol riadne zaevidovaný a bol vyhotovený aj záznam o registrovanom školskom úraze. Nakoľko
sa úraz stal počas činnosti, ktorú organizoval odporca a pedagogický dozor zabezpečoval svojim
zamestnancom, plnú zodpovednosť za bezpečie a zdravie navrhovateľa nesie odporca. Hospitalizácia
a následné liečenie stáli nemalé finančné prostriedky. Dňa 27.8.2012 matka navrhovateľa žiadala
od odporcu preplatenie úrazu, pričom priložila aj posudok lekára MUDr. Róberta Jačka z 13.7.2012.
Posudzujúci lekár ohodnotil úraz na 95 bodov x 15,72 eur, z čoho vznikla suma 1 493,40 eur. Odporca
tvrdil, že škodu nezavinil a odmietol uvedenú sumu uhradiť. Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu
odvolanie na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Ministerstvo zaujalo stanovisko, že nie je
príslušné na posudzovanie odvolania, navrhovateľ preto podal odvolanie Obecnému úradu Šišov, ktorý
odpovedal, že nemôže uplatňovaný nárok uznať, lebo nezistil porušenie povinnosti na strane odporcu.
Navrhovateľ, zastúpený matkou, však trvá na tom, že škodu zavinil odporca, nakoľko bol v tom čase
za navrhovateľa plne zodpovedný.

Súd vydal dňa 28.6.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením,
v ktorom uviedol, že pre rozhodnutie vo veci je potrebné vykonať podstatne širšie dokazovanie než
to, ktoré predchádzalo vydaniu platobného rozkazu. Je pravdou, že maloletý navrhovateľ sa dňa
14.5.2012 zúčastnil plaveckého výcviku, avšak z triednej knihy tiež vyplýva, že plaveckého výcviku sa
tento zúčastnil aj v dňoch 15.5. a 16.5.2012. Až odo dňa 17.5.2012 absentoval na vyučovaní, pričom



táto absencia trvala do 30.5.2012. S poukazom na to nastáva pochybnosť, či zdravotné problémy
navrhovateľa a s nimi spojená hospitalizácia a liečba, v súvislosti s ktorými sa v tomto konaní požaduje
náhrada škody, boli a sú v priamej príčinnej súvislosti s úrazom zo dňa 14.5.2012, na ktorý sa poukazuje
v žalobe. Podľa odporcu je potrebné bližšie skúmať, či so zdravotnými problémami, pre ktoré bol
navrhovateľ hospitalizovaný a liečený, mohol navrhovateľ ešte následne dva dni po označovanom
úraze absolvovať plavecký výcvik, vrátane prepravy žiakov zo školy do Topoľčian na plaváreň a späť a
ostatný pobyt v škole, pričom nikto z učiteľov, ktorí boli účastní plaveckého výcviku a prepravy žiakov,
si žiadne zdravotné problémy na navrhovateľovi nevšimol. Okrem toho výlučná zodpovednosť odporcu,
o ktorej je presvedčený navrhovateľ, je daná iba v prípade, ak ten kto spôsobí škodu pre maloletosť
alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, aj
to len za predpokladu, že zo strany odporcu došlo k zanedbaniu náležitého dohľadu, na ktorý bol v
zmysle zákona povinný. Je preto potrebné sa v konaní zaoberať aj samotnými osobami maloletých,
mal. Y. aj mal. navrhovateľom, zisťovať možnú mieru jeho pričinenia na označovanom konflikte, a to
z pohľadu ich zrelosti, veku, či títo maloletí boli schopní podľa stavu svojich duševných schopností
posúdiť následky svojho konania a súčasne svoje konanie ovládnuť, prípadne do akej miery. Vzhľadom
k tomu, že výsledkom dokazovania môže byť i výlučná zodpovednosť samotného škodcu resp. jeho
spoluzodpovednosť, odporca sa domnieva, že konanie trpí nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie.

Navrhovateľ zastúpený matkou v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že ošetrujúci lekár sa ešte v čase
hospitalizácie navrhovateľa vyjadril, že k vážnemu zraneniu navrhovateľa došlo opísaným spôsobom,
teda v dôsledku úrazu zo dňa 14.5.2012, keď ho spolužiak mal. Š. Y. udrel do spodnej časti brucha a do
ľavého semenníka, a to aj napriek tomu, že následok úrazu bol markantný až po dvoch dňoch. Pokiaľ ide
o pasívnu legitimáciu, skutok sa stal v čase plaveckého výcviku, teda počas činnosti, ktorú zabezpečoval
odporca, t. j. pod jeho dohľadom. Podpísanie tlačiva "informovaný súhlas" zo strany rodičov neznamená,
že škola sa zbavuje akejkoľvek zodpovednosti za svojich žiakov.

Odporca na pojednávaní dňa 6.11.2013 uviedol, že žaloba trpí nedostatkom pasívnej legitimácie. Na
strane odporcu má byť aj maloletý Vaňo, ktorý podľa vyjadrenia navrhovateľa v žalobe mal spôsobiť úraz
navrhovateľa. Taktiež nie je zrejmé, prečo návrh v mene maloletého podala len samotná matka, keďže
zákonnými zástupcami sú obaja rodičia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa E. G., štatutárnej zástupkyne odporcu U.
F., svedkov U. G., H.. Y. K., C. Š., H.. H. F., E. H., oboznámením listinných dôkazov, a to najmä:
záznam o registrovanom školskom úraze, lekársky posudok MUDr. Róberta Jačka o bolestnom a
o sťažení spoločenského uplatnenia, žiadosť o preplatenie úrazu adresovaná odporcovi, vyjadrenie
odporcu k žiadosti o preplatenie úrazu, odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky ZŠ v Šišove adresované
Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, stanovisko Ministerstva školstva, vedy, výskumu a
športu SR k odvolaniu, odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľky ZŠ v Šišove adresované starostovi Obce
Šišov, odpoveď starostu Obce Šišov na odvolanie, fotokópia častí triednej knihy (36. - 43. týždeň),
rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 18C/70/2005-35, rodný list mal. navrhovateľa, rozhodnutia
o povolení zmeny priezviska mal. navrhovateľa a jeho matky, lekárska správa MUDr. Ľubomíra
Pažického zo 17.5.2012, lekárska správa MUDr. Róberta Jačka zo 17.5.2012, prepúšťacia správa
Fakultnej nemocnice Trenčín z 23.5.2012, lekárska správa MUDr. Róberta Jačka z 29.5.2012, lekárska
správa MUDr. Ľubomíra Pažického z 30.5.2012, lekárska správa MUDr. Róberta Jačka z 13.6.2012
a 27.6.2012, lekárska správa MUDr. Ľubomíra Pažického z 21.6.2012, evidencia označená Plavecký
výcvik 2011/2012, znalecký posudok MUDr. Juraja Gémeša č. 4325/92 zo 17.11.2014, lekárska správa
MUDr. Juraja Gémeša z 22.9.2014, vyjadrenie strany navrhovateľa k znaleckému posudku, výstupy z
internetu predložené stranou navrhovateľa, ako aj výsluchom znalca MUDr. Juraja Gémeša.

E. G., matka navrhovateľa, na pojednávaní dňa 6.11.2013 uviedla, že úraz sa stal v škole a škola bola
zaň zodpovedná. Ten úraz bol dosť vážny, následky pociťuje jej syn dodnes, musí si dávať pozor pri
rôznych aktivitách. Úraz sa stal 14.5.2012 a v ten deň večer jej syn doma vravel, že ho iný žiak udrel
do spodnej časti brucha. Vtedy tomu neprikladala veľký význam, pretože už predtým sa stalo, že ho
problémový žiak udrel, riešila to vtedy aj s riaditeľkou školy, aj s triednymi učiteľmi a s matkou daného
žiaka. Až potom, keď začali silné bolesti, opuch, tak zistila, že je to vážne. Na bolesti sa jej syn sťažoval
hneď v ten deň večer, to bol pondelok 14.5.2012, hovoril, že takú bolesť ešte nezažil. Opuch zistili v
stredu večer, začalo mu to opúchať tak, že nemohol poriadne chodiť, preto boli na druhý deň u MUDr.
Pažického. Na otázku, prečo jej syn mohol chodiť do školy od 31.5.2012 odpovedala, že do školy chodiť
mohol, lebo ho do školy aj zo školy vozila, v škole sedieť mohol, nebola to infekčná choroba, ktorou by



nakazil ostatné deti, ale mal od lekára poznámku v žiackej knižke, že mesiac nemá cvičiť. Syn žiacku
knižku ukazoval triednemu učiteľovi.

U. F., štatutárna zástupkyňa odporcu, uviedla, že ako škola v tomto neporušili nič. Plavecký výcvik,
rovnako ako lyžiarsky výcvik, exkurzie či výlety sa plánujú v celoročnom pláne, o ktorom sú rodičia
informovaní na plenárnom združení rodičov. Takisto na plenárnom združení aj na stránke školy sú
oboznámení so školským poriadkom a takisto sú s ním oboznámené deti. V školskom poriadku je
zakotvené, že ak žiak spôsobí škodu poškodením majetku alebo úrazom spolužiaka, je za škodu
zodpovedný jeho zákonný zástupca. O plaveckom výcviku boli rodičia vopred informovaní a podpísali
informovaný súhlas. Deti boli predtým poučené, ako sa majú správať na plavárni a v autobuse. Po
príchode pred školu deti vystúpili, nikto nehlásil, že sa niečo stalo, ani deti nič nepovedali. Z autobusu
vyšli, išli na obed a potom aj do družiny, navrhovateľ chodí aj do družiny, potom boli v parku, kde sa
hojdali. Aj v utorok a v stredu navrhovateľ riadne prišiel na plavecký výcvik, nikto nič nehlásil. Uviedla,
že jej nie je jasné, ako mohol navrhovateľ tri dni plávať a potom chodil aj do družiny. Pokiaľ ide o to, či
mohol cvičiť, pýtala sa kolegov a kolegýň, či im doniesol potvrdenie, že nemôže cvičiť, povedali, že také
potvrdenie nevideli. Žiacke knižky ostávajú deťom. Škola nepochybila, ani jej zamestnanci. Nebolo to
ohlásené hneď, to si mohol navrhovateľ spôsobiť aj sám doma, mohol mať nejaké zdravotné problémy.
Zápis o úraze spísali na základe toho, že matka navrhovateľa prišla do školy s tým, že chce len zápis.
Na otázku, či bol zabezpečený riadny dohľad a tento nebol zanedbaný, štatutárna zástupkyňa odporcu
odpovedala, že áno, v plaveckých a lyžiarskych výcvikoch sú skúsení kolegovia. Išlo o skúsených
kolegov, ktorí majú odučených mnoho rokov a pravidelne sa zúčastňujú na školeniach. Vždy, keď deti
nastúpia do autobusu, sú poučené o správaní sa v autobuse, učitelia majú zoznam a deti skontrolujú,
robí sa to pred cestou tam aj pred cestou späť. Poučenie bolo urobené. Na otázku, kto vedie a robí
zápisy do triednej knihy, štatutárna zástupkyňa odporcu uviedla, že na prvom stupni zápisy robia triedni
učitelia, kontroluje to zástupkyňa riaditeľa. Počas školského roka sa triedna kniha nachádza v zborovni
aj s klasifikačným hárkom. Každý piatok ju triedni učitelia uzatvárajú a zástupkyňa riaditeľa to kontroluje.
Zápisy sa uzatvárajú v piatok a čo sa neučí, to sa vyčiarkne.

H.. H. F., zamestnankyňa odporcu, učiteľka, na pojednávaní dňa 4.2.2014 uviedla, že v daný deň, to bol
pondelok, sa vracali z plaveckého kurzu. Pred nastúpením do autobusu vždy niekoľkokrát deti spočítajú.
Deti sú už ráno pred odchodom na plavecký kurz poučené, ako sa majú správať v autobuse. Počas
cesty, keď deti vykrikujú, vždy jeden z kolegov sa postaví, prejde sa po autobuse. Niektoré deti vystupujú
cestou v Solčiankach a v Norovciach, takže už od Krušoviec zvyčajne jeden z učiteľov stojí, aby upozornil
deti, ktoré majú vystupovať. Keď prišli ku škole, bolo ešte pred dvanástou hodinou, ešte nebol vydávaný
obed, všetky deti išli do družiny, ona s kolegyňou vystúpili z autobusu a kolega ešte zostal v autobuse a
kontroloval, či si niektoré z detí niečo nezabudlo. Nepamätá si, že by niektoré dieťa bolo povedalo, že sa v
autobuse niečo stalo, ani navrhovateľ, ani iné deti. Je to také chúlostivé, že keby ho tam bol buchol, asi by
bol plakal. Aj deti zvyknú hovoriť, keď niekto niekoho buchol. Na otázku, či ona sama na navrhovateľovi
v dňoch 15. a 16. mája 2012 registrovala nejaké zdravotné problémy, svedkyňa odpovedala, že nie,
žiadne. Na otázku, či spochybňuje, že sa vôbec takýto incident v autobuse stal, svedkyňa uviedla, že
áno. Na otázku, ako si vysvetľuje, že žiak Y. sa priznal, svedkyňa odpovedala: "Oni sú prváci, môže
priznať všeličo. Možno sa to stalo, možno nie, ale R. (navrhovateľ) povie všetko. On je taká žalobaba,
povie aj to, čo sa ho netýka, preto pochybujem, že on sám by to neprišiel hneď povedať."

Svedok H.. Y. K., zamestnanec odporcu, triedny učiteľ navrhovateľa, uviedol, že chodili na plavecký
výcvik do Topoľčian, bol dohovorený s rodičmi, ktorí dostali informovaný súhlas. Rodič každého dieťaťa,
ktoré na plavecký výcvik chodilo, s tým súhlasil. Pred plaveckým výcvikom boli žiaci poučení o
bezpečnosti a správaní sa na plavárni a v prostriedkoch hromadnej dopravy. Učitelia si v autobuse usadili
svoje deti, spočítali, skontrolovali, či majú všetky veci. Po nastúpení do autobusu boli žiaci upozornení,
že každý má svoje miesto, na ktoré si má sadať aj pri ceste naspäť. Navrhovateľ sedel pred Vaňom,
kde malo dôjsť k potýčke a údajne aj k zraneniu navrhovateľa. Nevie, kedy a kde sa mal stať ten úraz,
dozvedeli sa o ňom až o tri dni z úst matky navrhovateľa. Nikto, ani samotný navrhovateľ im za celé tri
dni nenahlásil žiaden úraz alebo konflikt. Na druhý aj tretí deň išiel navrhovateľ na plaváreň bez toho, že
by bol javil známky úrazu alebo že by učiteľom boli niečo také povedali rodičia. Až na tretí deň prišla jeho
matka hlásiť úraz, spísali záznam, matka ho podpísala, súhlasila. Škola a pedagogický dozor si splnili
všetky povinnosti, deti riadne skontrolovali. V daný deň 14.5.2012 boli na plaveckom výcviku vrátane
prepravy traja pedagógovia, a to H.. H. F., H.. F. a on. Všetci žiaci mohli ísť na plavecký výcvik len pod
tou podmienkou, že prispeli na plaváreň a mali podpísaný informovaný súhlas. Na otázku, či keď sa



navrhovateľ vrátil naspäť do školy, ako ďalej fungoval, najmä či sa zúčastňoval telesnej výchovy, svedok
uviedol, že si to celom nepamätá, niekoľko dní nemohol cvičiť, nepamätá si, ako dlho. Že navrhovateľ
nemá cvičiť mu povedal ústne navrhovateľ aj jeho matka. Navrhovateľ mu to ukazoval aj v žiackej knižke.

Svedkyňa U. G., stará matka navrhovateľa, uviedla, že v ten deň, keď sa stal navrhovateľovi úraz, prišla
domov večer, ležali spolu s ním v posteli a on jej povedal: "Babka, vieš akú bolesť mi Š. Y. spôsobil, takú
bolesť som ešte nikdy necítil." O tom, čo sa stalo, jej povedal: "Š. ma buchol do spodku bruška a veľmi
ma to bolelo." Asi sa hanbil povedať, že ho udrel do genitálií, povedal, že celkom do spodku bruška.
Na druhý deň, keď opäť večer prišla, už polihoval, genitálie sa mu nalievali tekutinou, na tretí deň už
celkom ležal a vo štvrtok s ním jej dcéra išla k lekárovi. Urológ mu dal lieky, ale stav sa nezlepšoval, v
sobotu to bolo ešte horšie, tak šli na pohotovosť v Bánovciach, tam im povedali, aby išli do nemocnice
do Trenčína. Tam mu dali infúzie a zostal tam niekoľko dní. Bolo to také zlé, že hrozilo až odobratie
semenníka, ale napokon liečba zabrala. Problémy má stále, nemôže jazdiť na bicykli, bežať.

Svedkyňa C. Š., zamestnankyňa odporcu, vychovávateľka v školskom klube detí, uviedla, že deti chodili
celý týždeň na plavecký výcvik. Vracali sa medzi pol dvanástou a trištvrte na dvanásť. V ten deň, keď
sa to malo stať, prišiel navrhovateľ do družiny, vôbec neplakal, nesťažoval sa, že by sa mu niečo stalo.
Takisto ďalšie dva dni chodil riadne do družiny a zapájal sa do všetkých aktivít, chodili aj von na hojdačky,
hrali futbal, nesťažoval sa na žiadne bolesti. Až vo štvrtok ráno jej matka navrhovateľa povedala, že ide
k lekárovi. Bežne deti požalujú všetko čo sa stalo, ale ona o tom vôbec nevedela, až kým neprišla jeho
matka. Keď sa to dozvedela, pýtala sa na to Š. Y., on o ničom nevedel, bol prekvapený. Na otázku, ako
odchádzal navrhovateľ z družiny v dňoch 15. a 16. 5 2012, svedkyňa odpovedala, že úplne normálne,
chodil ako akýkoľvek iný deň. Vždy ho vyzdvihovala matka.

Svedok E. H. uviedol, že pre odporcu poskytuje služby v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, podieľa
sa na vypracúvaní vnútorných predpisov a pokynov, aby bola zaistená bezpečnosť pri výchove a
vyučovaní. Ak dôjde k školskému úrazu, zúčastňuje sa jeho vyšetrovania a dbá, aby bol vedený záznam
o úraze, aby bol zapísaný do knihy registrovaných školských úrazov, oznámený cez web - ide o celý
servis, ktorý je predmetom zmluvy so školou (odporcom). Keď mu riaditeľka školy oznámila úrazovú
udalosť, hneď prišiel do školy a preveroval, či bola daná akcia v pláne školy, kto a akým spôsobom sa
zúčastňoval dozoru, či ide o priamu činnosť zahrnutú do osnov, či bola splnená oznamovacia povinnosť.
Žiak, ktorý utrpí úraz, je povinný oznámiť tento úraz učiteľovi. Bolo mu povedané, že v ten deň, v tú
hodinu táto oznamovacia povinnosť splnená nebola. Tým vyšetrovanie preňho skončilo. Ďalší krát sa
s riaditeľkou školy stretol, keď prišla žiadosť od matky žiaka o preplatenie úrazu a riaditeľka mu dala
na posúdenie odpoveď, aby skontroloval, či je to podľa právnych predpisov v poriadku. On skontroloval
všetko, čo bolo treba, teda či akcia bola v pláne školy, či bolo dané poučenie, či bol dostatočný dozor, a
nenašiel žiadne pochybenie, preto súhlasil s pripravenou odpoveďou. Súhlasil aj na základe toho, že má
k dispozícii viaceré stanoviská zmluvnej poisťovne Generali, podľa ktorých sa nárok na poistné plnenie
zamieta, lebo škola neporušila žiadne povinnosti. Z podkladov, ktoré má škola a na ktorých vypracovaní
sa on sám podieľal, môže povedať, že nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov a nie je dôvod, aby škola
niesla zodpovednosť.

Súd uznesením č. k. 6C/103/2013-93 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie urológia. Znalec MUDr. Juraj Gémeš doručil súdu dňa 25.11.2014
znalecký posudok č. 06/14. Uviedol v ňom, že podľa všetkých dostupných zdrojov úder do spodnej časti
brucha navrhovateľa dňa 14.5.2014 (správne má byť 2012) nemá nič spoločné s priebehom ťažkostí
pred hospitalizáciou a počas hospitalizácie navrhovateľa. Ak by bolo pravdivé tvrdenie, že úderom
do brucha bol poškodený akýmkoľvek spôsobom vonkajší genitál, po údere na vonkajší genitál by
navrhovateľ okamžite (a to aj v prípade keby išlo o malú intenzitu úderu) nebol schopný ďalšieho pohybu,
boli by si to všimli spolužiaci i pedagogickí sprievodcovia a nemohol by sa zúčastniť ešte ďalšie dva
dni plaveckého výcviku. Okrem toho USG-sonografia jednoznačne vylúčila zmeny na semenníkoch, pri
údere (i slabšom) by tam tieto zmeny boli (krvná podliatina, deštrukcia semenníka ...), tieto zmeny by
sa ukázali v krátkom čase po údere a boli by zjavné pri USG i po dvoch dňoch. Ak by došlo k úderu
na vonkajší genitál, opuch by bol prvý príznak, okrem bolesti, ktorý by sa ukázal do niekoľkých minút
po úraze. Bolesť a opuch okamžite spôsobujú nápadnú chôdzu, eliminujú pohyb postihnutého, nielen
dieťaťa ale aj dospelého. Bolesť, opuch a neadekvátnu chôdzu si matka navrhovateľa všimla až večer
16.5.2014, teda tretí deň od úderu do brucha. Nie je možné, aby sa príznaky úderu na vonkajší genitál
ukázali až na tretí deň. Nie je tiež možné, aby po údere na vonkajší genitál postihnutý ešte dva dni sa
zúčastňoval plaveckého výcviku, a to ani po údere malej intenzity. Ako je uvedené v prepúšťacej správe



urologického oddelenia i v správach ambulantného urológa pred hospitalizáciou i po hospitalizácii,
subjektívne ťažkosti navrhovateľa svedčia pre zápal ľavého nadsemenníka. Išlo o dve rozdielne
udalosti, o úder 14.5.2012 na dolnú časť brucha a o zápal nadsemenníka, ktorý začal 17.5.2012.
Úder do dolnej časti brucha nemá nič spoločné so vznikom ani s priebehom zápalu nadsemenníka.
Je nevysvetliteľné, prečo sú paralelne robené ambulantné vyšetrenia urológov a chirurga, dokonca v
jeden deň. Chirurgove nálezy sú diametrálne odlišné od nálezov ambulantných správ i od prepúšťacej
správy z hospitalizácie. Tento chirurg vypísal aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia navrhovateľa. Posudok nezodpovedá skutočnému hodnoteniu klinického priebehu a diagnóz.
Úder do dolnej časti brucha nevyvolal žiadne následné prejavy, preto nebol dôvod ho vypracovávať.

Strana navrhovateľa v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že dňa 22.9.2014 sa dostavili
na základe predvolania znalca do jeho urologickej ambulancie v Banskej Bystrici. Jeho prvá veta bola,
načo vás ku mne poslali. Vôbec nevedel, o čo ide. Začal robiť sono ľadvín, ktoré vôbec nebolo treba.
Potom povedal, že on detské posudky nerobí, nie je detský urológ a ani sa tomu nevenuje. Ak škola tvrdí,
že navrhovateľ sa ešte dva dni zúčastňoval plaveckého výcviku, je to len tvrdenie odporcu, nevieme, či
skutočne plával. Nie je pravda, že matka navrhovateľa si všimla úraz až 16.5. 2014 a nie sú to tri dni
od úderu do brucha. Ak znalec píše, že na tretí deň sa začali objavovať subjektívne ťažkosti, nie je to
tretí deň, ale druhý. V prepúšťacej správe z urológie Trenčín sa uvádza, že ide o známky poúrazovej
akútnej epididymitídy. Znalec vôbec neposudzoval zdravotný stav dieťaťa, ale zdravotný stav dospelého.
Diagnóza, ktorú on stanovil, sa diagnostikuje len u dospelých, postihuje mužov od puberty do staroby
a u detí sa nevyskytuje.

Znalec MUDr. Juraj Gémeš na pojednávaní dňa 24.2.2015 k námietkam navrhovateľa uviedol, že ako
urológ pôsobí 42 rokov a od r. 1992 vykonáva funkciu znalca v oblasti urológie a sexuológie. Priemerne
vypracuje 10-15 posudkov, sú medzi nimi aj posudky týkajúce sa urológie detí. Za 40 rokov praxe
odoperoval viac ako 1 000 detí. Urologická ambulancia Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, kde
pôsobí, sa venuje aj detskej urológii. K tomu, že začal robiť sono ľadvín, uviedol, že v anamnéze je
napísané, že v minulosti bola u navrhovateľa diagnostikovaná prehydronefróza, teda patologický nález
na obličkách, a pretože sa jedná o jeden urogenitálny systém, tak sa vyšetruje celý systém. K tomu
či išlo o jeden úder alebo o viacero úderov, uviedol, že v spise sa spomína len úder, ani rodičia ani
škola a ani v spise sa nespomína niekoľko úderov. Aj keby však išlo o niekoľko úderov, tak nie je žiaden
dôvod predpokladať, že išlo o úder na vonkajší genitál. K tvrdeniu strany navrhovateľa, že nie je pravda,
že si matka navrhovateľa všimla úraz až na tretí deň od úderu do brucha uviedol, že k úderu došlo v
pondelok 14.5.2012 a z výpovedí matky aj starej matky navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ na tretí
deň (v stredu) ležal, v ten istý deň (v stredu večer) zistili opuch a až na štvrtý deň (vo štvrtok) s ním
bola jeho matka u lekára. Znalec ďalej uviedol, že podvrtnutie nadsemenníka nie je následok úrazu,
toto sa stáva spontánne, a nič také nie je uvedené ani v lekárskych správach, ani v prepúšťacej správe
z urologického oddelenia v Trenčíne. Po údere do vonkajšieho genitálu muž doslova ide k zemi, je to
šokujúca bolesť, jej následkom je pocit na zvracanie a zvracanie. Keby sa toto bolo stalo v autobuse, nie
je možné, že by si to nebol nikto všimol. Dieťa nevie simulovať ani agravovať a správa sa prirodzene,
čiže keby k niečomu takému bolo došlo, tak by muselo dôjsť k vyššie opísanej reakcii. Pokiaľ ide o to, či
navrhovateľ skutočne po údere plával alebo nie, je to podľa znalca irelevantné, podstatné je, že sa ešte
dva dni zúčastňoval plaveckého výcviku. Bolesti 16.5.2012 večer boli tak veľké, že 17.5.2012 museli ísť k
lekárovi, ktorý konštatoval, že ide o zápal nadsemenníka. Pritom bolesti pri takomto zápale sú podstatne
menšej intenzity ako bolesť pri akomkoľvek úraze vonkajšieho genitálu. K spochybneniu medicínskej
stránky diagnózy uviedol, že 17.5.2012 bolo prvé vyšetrenie na urologickej ambulancii MUDr. Pažického,
on konštatoval na základe sonografického nálezu, že testes bilat normálne, čo znamená, že semenníky
obojstranne majú normálny nález. Ak by bol v tejto oblasti stav po úraze, zápal alebo čokoľvek iné, tak
sa to sonograficky prejaví. Úraz je prvý, ktorý sa prejaví sonograficky. Bolo by to vidno. Že išlo o zápal
svedčí to, že pacient dostal v ten deň antibiotiká Ceroxim. Až po zhoršení stavu 19.5.2012 sa dostavili do
nemocnice a bola nutná hospitalizácia, aj to z titulu podávania intravenóznych antibiotík. Prepúšťacia
správa z 23.5.2012 jednoznačne hovorí, že išlo o akútny zápal nadsemenníka. K výhradám strany
navrhovateľa ďalej znalec uviedol, že priemerná dĺžka liečby zápalu nadsemenníka je 14 dní, pri možnej
komplikácii najviac 21 dní. Tomu zodpovedá charakter diagnózy, prepúšťacia správa a kontroly u urológa
a v konečnom dôsledku aj to, že navrhovateľ začal chodiť do školy 1.6.2012. To, že mal zakázané cvičiť
mesiac, bola len ochranná doba, ale po 1.6.2012 sa navrhovateľ riadne zúčastňoval všetkých školských
aktivít. K tvrdeniu, že diagnóza, ktorú stanovil, postihuje len dospelých, uviedol, že zápal nadsemenníka
postihuje aj deti, všetky vekové kategórie už od narodenia. Napokon znalec uviedol, že úraz sa nestal,



úder do spodnej časti brucha a zápal nadsemenníka majú časovú odlišnosť a vôbec spolu nesúvisia.
Pokiaľ MUDr. Jačko v správe z hospitalizácie z 19.-23.5.2012 uviedol, že došlo k zhoršeniu stavu pre
zvýraznenie bolesti a zväčšovanie opuchu pre známky poúrazovej akútnej epididymitídy, nesprávne
cituje prepúšťaciu správu, je to len jeho domnienka, že išlo o úraz. Lekár je povinný pri príjme napísať,
čo mu pacient hovorí. Tieto vyjadrenia boli v rovine "susp.", teda podozrenia, domnienky na začiatku
vyšetrení, pretože to takto bolo uvádzané. Celý priebeh hospitalizácie, všetky vyšetrenia a laboratórne
vyšetrenia vylúčili, že by išlo o úraz, išlo o jednoduchý zápal nadsemenníka. Aj výpovede matky a
starej matky vyvracajú, že došlo k úrazu. Opuch semenníka bol súčasťou zápalu. Posudok MUDr. Jačka
je absolútne irelevantný, účelový. Takisto lekárska správa MUDr. Jačka je v rozpore s nálezmi dvoch
urológov v deň hospitalizácie a po prepustení. Pokiaľ by došlo k úderu a k hematómu ako uvádza MUDr.
Jačko, tak by muselo ísť o veľmi slabý úder, keď už na tretí deň neboli zaznamenané žiadne následky.
Modrina nezmizne do troch dní. Ak by tam bol akýkoľvek nález tak ako ho popisuje MUDr. Jačko, muselo
by to byť pri prijatí do nemocnice uvedené, a nie je to tam. Názor MUDr. Jačka je teda v rozpore s
nálezmi urológov, ktorí majú túto oblasť vo svojej kompetencii. Všetci urológovia potvrdili, že nedošlo k
žiadnemu úrazu, ale že išlo o epididymitídu.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Podľa vyjadrenia navrhovateľa dňa 14.5.2012
počas cesty autobusom z plavárne v Topoľčanoch v rámci plaveckého výcviku organizovaného
odporcom žiak Štefan Vaňo udrel navrhovateľa do spodnej časti brucha. Učiteľom tento incident
nebol v ten deň hlásený, záznam o registrovanom školskom úraze bol spísaný dňa 17.5.2012.
Matka navrhovateľa dňa 16.5.2012 večer zistila u navrhovateľa opuch v oblasti genitálu, preto bola s
navrhovateľom dňa 17.5.2012 u urológa MUDr. Ľubomíra Pažického a u chirurga MUDr. Róberta Jačka.
V dňoch 19.5.2012 až 23.5.2012 bol navrhovateľ hospitalizovaný na urologickom oddelení Fakultnej
nemocnice Trenčín. Následne bol do 30.5.2012 v domácom liečení a potom ešte jeden mesiac bol
oslobodený od telesnej výchovy. Lekárskym posudkom MUDr. Róberta Jačka o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia z 13.7.2012 bolo bolestné navrhovateľa ohodnotené na 95 bodov.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou,
zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí
škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť
jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

Podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti,
ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

Podľa § 422 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci
dohľadom poverení sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Keďže odporca namietal spôsobilosť matky navrhovateľa konať v mene navrhovateľa, ako aj vlastnú
pasívnu legitimáciu, súd sa najprv zaoberal týmito dvoma skutočnosťami. Pokiaľ ide o zastupovanie
navrhovateľa, súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.11.2005 č. k. 18C/70/2005-35,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2005, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý
navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky. Je pravda, ako uviedol odporca, že rodičovské
práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať
svoje maloleté dieťa, zostali zachované obidvom rodičom, avšak to neznamená, že by dieťa museli
zastupovať obidvaja rodičia súčasne. Ak v prípade oddeleného spolužitia je za prípadnú škodu
spôsobenú maloletým dieťaťom zodpovedný ten z jeho rodičov, ktorému bolo maloleté dieťa zverené
do výchovy a opatery (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2004, sp. zn. 2
Cdo 65/2004, uverejnené v Zbierke ako R 43/2005), teda ak má tento rodič povinnosti súvisiace so
zverením maloletého dieťaťa, potom musí mať aj tomu zodpovedajúce práva, teda právo uplatňovať v
mene maloletého dieťaťa prípadnú náhradu škody, ktorá vznikla tomuto dieťaťu. Pokiaľ ide o pasívnu



legitimáciu, odporca v podstate namietal, že žalovaný mal byť (aj) žiak Štefan Vaňo, ktorý mal
úraz navrhovateľa spôsobiť. Výsledkom dokazovania podľa odporcu môže byť výlučná zodpovednosť
samotného škodcu resp. jeho spoluzodpovednosť, preto to, že navrhovateľ nežaloval mal. Vaňa ako
odporcu v ďalšom rade, je dôvodom pre zamietnutie žaloby. K tomu súd uvádza, že podľa § 422
ods. 1 Občianskeho zákonníka maloletý zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť
svoje konanie a posúdiť jeho následky, spoločne a nerozdielne s ním však zodpovedá (a to aj v
prípade, ak maloletý je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky) ten, kto je povinný
vykonávať nad ním dohľad. Keďže ide o zodpovednosť spoločnú a nerozdielnu, navrhovateľ si môže
sám vybrať, ktorú z osôb spoluzodpovedných za škodu bude žalovať. Na strane odporcov nevzniká
nerozlučné hmotnoprávne spoločenstvo takého charakteru, že by bolo nutné žalovať všetky potenciálne
zodpovedné subjekty súčasne. Ak navrhovateľ žaluje len jeden zo subjektov, ktorých spoločná a
nerozdielna zodpovednosť prichádza do úvahy, berie na seba riziko, že ak súd dospeje k záveru, že
žalovaný subjekt nenesie spoluzodpovednosť (napr. ak sa tento subjekt zbaví zodpovednosti v súlade
s ustanovením § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka), súd žalobu zamietne.

Po ustálení zastúpenia navrhovateľa a pasívnej procesnej spôsobilosti odporcu sa súd zaoberal
návrhom z vecného hľadiska. Súd na základe vykonaného dokazovania a po jeho zhodnotení dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, a teda
pre priznanie nároku na náhradu škody musí navrhovateľ preukázať splnenie troch resp. štyroch
predpokladov: 1. vznik škody (pričom navrhovateľ musí preukázať konkrétnu škodu v konkrétnej výške),
2. protiprávne konanie odporcu, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a škodou,
4. v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie, avšak podľa § 422 Občianskeho zákonníka
sa zavinenie predpokladá (prezumuje), pričom však subjekt povinný vykonávať dohľad má možnosť
vyvinenia (exkulpácie), ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Všetky tri (resp. ak to zákon
vyžaduje všetky štyri) predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne.

V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľ najmä nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
udalosťou, za ktorú by mal (spolu)zodpovedať odporca (úder do spodnej časti brucha žiakom Š. Y.)
a vznikom škody u navrhovateľa (liečenie, bolesť hodnotená bolestným podľa lekárskeho posudku
o bolestnom). Naopak, takáto príčinná súvislosť bola znaleckým dokazovaním výslovne vyvrátená,
keď znalec MUDr. Juraj Gémeš v znaleckom posudku a vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že
úder do spodnej časti brucha navrhovateľa dňa 14.5.2012 nemá nič spoločné s priebehom ťažkostí
pred hospitalizáciou a počas hospitalizácie navrhovateľa. Úder do spodnej časti brucha a zápal
nadsemenníka majú časovú odlišnosť a vôbec spolu nesúvisia. Išlo o dve rozdielne udalosti, o úder
14.5.2012 na dolnú časť brucha a o neskorší zápal nadsemenníka. Závery znalca sú dostatočne
odôvodnené a konzistentné (najmä pokiaľ ide o tvrdenia znalca, že v prípade úderu do oblasti
vonkajšieho genitálu by muž, o to skôr dieťa, muselo javiť známky šokujúcej bolesti, neadekvátnu chôdzu
by si muselo okolie všimnúť, opuch by nastal okamžite, nie až po dvoch dňoch a na sonografickom
vyšetrení vykonanom po dvoch resp. troch dňoch by boli viditeľné zmeny v oblasti semenníkov;
podvrtnutie nadsemenníka nie je následok úrazu, toto sa stáva spontánne). Znalec sa vo výpovedi na
pojednávaní dostatočne vysporiadal s námietkami strany navrhovateľa vznesenými jednak písomne
vo vyjadrení k znaleckému posudku, a jednak ústne počas samotného výsluchu znalca. Súd v tejto
súvislosti odkazuje najmä na to, že podľa znalca zmienky o úraze sú v lekárskych správach uvedené
len v rovine "susp.", teda podozrenia, domnienky na začiatku vyšetrení. V prepúšťacej správe z urológie
Fakultnej nemocnice Trenčín z 23.5.2012 sa neuvádza, že išlo o poúrazovú akútnu epididymitídu, ale
len že ide o pacienta so známkami akútnej epididymitídy vľavo a anamnézou úrazu - teda aj tu je úraz
uvedený len v anamnéze, nie v lekárskych záveroch. Že išlo o zápal a nie o úraz v dôsledku úderu,
svedčí aj to, že pacient bol od začiatku liečený antibiotikami a v tejto liečbe sa pokračovalo aj počas
hospitalizácie. Aj prepúšťacia správa z Fakultnej nemocnice Trenčín z 23.5.2012 jednoznačne hovorí,
že išlo o akútny zápal nadsemenníka.

Vzhľadom na jednoznačný záver znaleckého dokazovania a na to, že strana navrhovateľa nežiadala
konfrontáciu zistení znalca s lekárom MUDr. Róbertom Jačkom, ktorý vypracoval lekársky posudok o
bolestnom, dospel súd k záveru, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi tvrdeným úderom do
spodnej časti brucha navrhovateľa žiakom Š. Y. dňa 14.5.2012 a bolesťou, ťažkosťami a následnou
hospitalizáciou navrhovateľa v dňoch 17.5.2012 až 23.5.2012. Preto už nebolo potrebné zaoberať sa
prípadnou deliktuálnou spôsobilosťou (teda spoluzodpovednosťou) mal. Š. Y., dôvodmi exkulpácie zo



strany odporcu, ani prípadným pričinením sa samotného navrhovateľa na vzniku škodovej udalosti, ako
to navrhoval odporca.

Keďže toto rozhodnutie bolo vyhlásené na pojednávaní, na ktorom bol vykonaný výsluch znalca,
pričom tento znalec uplatnil nárok na znalečné, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté, súd rozhodne o
trovách konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby
jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak
je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§
42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom by mal byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku);



f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.