Základná škola, Šišov 74


Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 5Cpr/2/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201338
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2016:3216201338.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobkyne:
T.. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, zastúpená: Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860
107, Podjavorinskej 2, Bratislava, proti žalovanému: Základná škola Šišov, IČO: 36 128 503, Šišov č. 74,
zastúpený: JUDr. Peter Ďurmek, advokát so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 678/1, o
určenie, že pracovný pomer trval a o určenie, že pracovný pomer skončil, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému patrí voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 26.04.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že jej pracovný pomer
založený pracovnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným dňa 15.08.1975 ku dňu XX.XX.XXXX trval.
Ďalej sa domáhala, aby súd určil, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou so
žalovaným dňa XX.XX.XXXX skončil ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX
uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dojednaným druhom práce učiteľka,
dňom nástupu do práce dňa XX.XX.XXXX a miestom výkonu práce Základná škola Šišov. Dňa
30.06.2015 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru s tým, že
pracovný pomer žalobkyne sa mal skončiť dňa XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa stala
práceneschopnou. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, č. XXX-XXXXXXX-CAXX/
XXXX zo dňa 29.09.2015 bol žalobkyni priznaný nárok na nemocenskú dávku od 01.09.2015 do zániku
nároku na nemocenskú dávku, keďže žalobkyňa splnila všetky zákonom stanovené podmienky, t. j. bola
v čase uplatnenia nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistená. Rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, pobočka Topoľčany, č. 200-XXXXXX-CAXX/XXXXbolo žalobkyni odňaté nemocenské, keďže
žalovaný doručil dňa 14.12.2015 Sociálnej poisťovni , pobočke Topoľčany, žiadosť o opravu odhlášky, v
zmysle ktorej došlo k oprave dňa skončenia poistenia (teda skončenia pracovného pomeru) z 31.08.2015
na 06.08.2015. K uvedenému žalovaný pristúpil po tom, ako si žalobkyňa uplatnila podaniami zo dňa
12.10.2015 a zo dňa 01.12.2015 nárok na zaplatenie odstupného. Žalovaný zmenu dňa, ku ktorému
mal pracovný pomer skončiť, opieral o okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mal adresovať
žalobkyni, a ktoré malo byť fikciou doručenia žalobkyni doručené dňa 06.08.2015. V priebehu mesiacov
júl 2015 a august 2015 došlo k osobným stretnutiam žalobkyne s riaditeľkou žalovaného, pričom
riaditeľka žalovaného oznámila žalobkyni svoj úmysel skončiť pracovný pomer so žalobkyňou na tom
podklade, že žalobkyňa bola dňa 30.06.2015 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu sprenevery.
Z osobných rokovaní medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovanej vyvstal záver, že žalovaný ustupuje
od zámeru okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou, resp. ak taký úkon bol vykonaný, od
tohto úkonu odstupuje. V zmysle záverov rokovaní žalovaný aj postupoval a odhlásenie žalobkyne v
Sociálnej poisťovni bolo vykonané ku dňu 31.08.2015 a žalobkyni bola doručená výplatná páska za



mesiac august 2015, z ktorej vyplýva, že pracovný pomer skončil ku dňu 31.08.2015. Žalovaný tvrdí,
že pracovný pomer sa skončil pred dňom 26.08.2015, kedy sa žalobkyňa stala práceneschopnou.
Žalovaný vykonal dodatočné odhlásenie žalobkyne ako zamestnankyne zo Sociálnej poisťovne ku dňu
06.08.2015. Bez určenia, že pracovný pomer žalobkyne ku dňu 26.08.2015 trval, nie je možné, aby
Sociálna poisťovňa žalobkyni priznala nárok na nemocenské. Nejde o prípad, kedy by žalobkyňa mohla
uplatniť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobou na súde, keďže taký prejav vôle
jej nebol nikdy doručený a od zámeru okamžite skončiť pracovný pomer žalovaný odstúpil. Nie je možné
určiť neplatnosť prejavu, ktorý neexistuje, resp. ktorý zanikol. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku
navrhla vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov, a to dohody
o skončení pracovného pomeru, rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, výzvy
na úhradu odstupného s podacím lístkom, stanoviska a výzvy zo dňa 01.12.2015 s podacím lístkom a
výplatného lístka, ktoré žalobkyňa aj predložila.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným nezanikol na základe dohody o skončení pracovného
pomeru uzatvorenej dňa 30.06.2015, ale na základe okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
02.07.2015. Po uzatvorení uvedenej dohody nastala situácia, že žalobkyňa bola Rozsudkom Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3T/46/2015-208 zo dňa 30.06.2015, právoplatným dňa 30.06.2015,
uznaná vinnou z pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
c) Trestného zákona, čím prestala spĺňať jeden zo zákonných predpokladov na výkon pedagogickej
činnosti. V súlade s § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný
pomer okamžitým skončením, ktoré bolo prerokované aj so zástupcami zamestnancov. O skutočnosti,
že so žalobkyňou bude rozviazaný pracovný pomer okamžitým skončením, mala žalobkyňa vedomosť.
Okamžité skončenie bolo žalobkyni zaslané dňa 16.07.2015 poštou do vlastných rúk. Žalobkyňa si
zásielku neprevzala v odbernej lehote a táto bola vrátená žalovanému dňa 06.08.2015. V súlade s
ustanovením § 38 ods. 4 Zákonníka práce sa povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť splní, len
čo ju poštový podnik vráti zamestnávateľovi. Pracovnoprávny vzťah medzi žalovaným a žalobkyňou
zanikol dňom 06.08.2015. V zmysle judikatúry súdov pracovný pomer skončí na základe toho právneho
úkonu, ktorý pracovný pomer skončí skôr (v tomto prípade okamžité skončenie pracovného pomeru). Ak
žalobkyňa nesúhlasila s okamžitým skončením, mohla ho napadnúť pre neplatnosť. Keďže tak neurobila,
považuje sa skončenie pracovného pomeru za platné a nie je ho možné napadnúť žalobou tak, ako to
urobila žalobkyňa. Žalovaný nikdy od zámeru okamžite ukončiť pracovný pomer neodstúpil a ani nechcel
odstúpiť. Takýto inštitút Zákonník práce ani nepozná. Na podaní uvedenej žaloby nie je splnená ani
podmienka naliehavého právneho záujmu. Odhlásenie zo Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne
k 31.08.2015 nemá vplyv na skončenie pracovného pomeru, ku ktorému došlo na základe okamžitého
skončenia pracovného pomeru, a to zo zákona dňom 06.08.2015. Zo strany žalovaného došlo k
pochybeniu, pretože mal žalobkyňu odhlásiť zo sociálneho a zdravotného poistenia ku dňu 06.08.2015,
no ide o pochybenie, ktoré nemá vplyv na samotné skončenie pracovného pomeru. Žalovaný je povinný
vrátiť Sociálnej poisťovni sumy nemocenského vyplatené žalobkyni neprávom a tiež vyzval žalobkyňu
k vráteniu neoprávnene vyplatenej časti mzdy za časť mesiaca august 2015 vo výške 215,99 eur, no
žalobkyňa nevrátila ani časť tejto sumy. Na preukázanie svojej obrany žalovaný označil a predložil
listinné dôkazy, a to okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 02.07.2015 s doručenkou, žiadosť
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, Záznam o
prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov a prezenčnú
listinu z tohto prerokovania, Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3T/46/2015-208,
odpovede a výzvy žalovanej adresované žalobkyni, uznanie dlhu žalovaného voči Sociálnej poisťovni
a Zaslanie dokumentov žalovaným žalobkyni.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila písomne a uviedla, že žalovaný od úkonu okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 02.07.2015 s vedomím žalobkyne odstúpil. Podľa informácií
žalobkyne žalovaný dňa 07.08.2015 zaslal Sociálnej poisťovni odhlášku žalobkyne z registra poistencov.
V nasledujúcich dňoch došlo k osobnému stretnutiu medzi žalobkyňou a riaditeľkou žalovaného, na
ktorom riaditeľka žalovaného oznámila žalobkyni svoj zámer ukončiť s ňou pracovný pomer okamžite,
avšak napokon dosiahli dohodu, v zmysle ktorej žalovaný od tohto zámeru odstupuje a pracovný pomer
žalobkyne teda skončí v zmysle pôvodnej dohody o skončení pracovného pomeru dňa 31.08.2015. V
zmysle tejto dohody potom žalovaný dňa 13.08.2015 požiadal o storno odhlášky zo dňa 07.08.2015 a
odhlášku zaslal opätovne dňa 31.08.2015, t. j. ku dňu, ku ktorému mal skončiť pracovný pomer žalobkyne
v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.06.2015. Žalovaný k oprave odhlášky zo dňa



31.08.2015 na deň 06.08.2015 pristúpil až po tom, ako si žalobkyňa uplatnila právo na odstupné listom zo
dňa 12.10.2015. K platnému okamžitému skočeniu pracovného pomeru nemohlo dôjsť aj s prihliadnutím
na závažné chyby v údajnom doručovaní oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Jednak
nie je zrejmé, že v obálke, ktorá bola priložená k vyjadreniu žalovaného, bolo zasielané oznámenie
o okamžitom skončení pracovného pomeru a jednak si skutočnosti na obálke odporujú, keď obálka
je opatrená vyhlásením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ s dátumom vrátenia „05.08.2015“,
pričom je zároveň opatrená podpisom neznámej osoby, ktorý má potvrdzovať prevzatie zásielky dňa
06.08.2015. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe z dôvodu, že je ohrozené
jej právo na vyplatenie odstupného. Požadované určenie je dôležité aj z hľadiska posúdenia právneho
postavenia žalobkyne voči Sociálnej poisťovni, nakoľko od presného dátumu zániku pracovného pomeru
závisí aj nárok na nemocenskú dávku.

4. K vyjadreniu žalobkyne podal ďalšie vyjadrenie žalovaný. Zotrval na tom, že pracovný pomer
skončil dňom 06.08.2015. Žalobkyňa si podľa žalovaného odmietla osobne prevziať okamžité skončenie
pracovného pomeru, a preto jej ho žalovaný zaslal poštou, aby mal preukázané doručenie. Žalovaný
navrhol ako dôkaz výsluch svedkov, a to osôb prítomných pri tom, keď žalobkyňa bola informovaná, že
s ňou bude rozviazaný pracovný pomer, keďže už nebola bezúhonná. Žalobkyňa si odmietla osobne
prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, a preto jej ho žalovaný zaslal poštou, aby mal
preukázané doručenie. Žalobkyňa si túto zásielku zámerne neprevzala. Žalovaný nikdy neodstúpil od
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Omyl, ku ktorému zo strany žalovaného došlo pri odhlásení
poistenia, bol napravený, pričom táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na účinky ukončenia pracovného
pomeru podľa Zákonníka práce. Nevyplnenie predmetu zásielky je irelevantné. Podpis na doručenke
patrí ekonómke žalovaného, ktorá z pošty prijala zásielku neprevzatú žalobkyňou a prijatie podpísala,
hoci nemala. Toto však nespochybňuje doručenie zásielky jej vrátením. Žalovaný ďalej poukázal na to,
že márne uplynutie dvojmesačnej lehoty, v ktorej sa možno domáhať neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, má za následok, že súd sa už nemôže zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho
úkonu, a to ani formou predbežnej otázky. Žalovaný považuje uplatnené nároky aj za nároky, ktoré sú
v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa spôsobila žalovanému škodu, ktorú doteraz v celom
rozsahu neuhradila a bola odsúdená za úmyselný trestný čin a z dôvodu straty bezúhonnosti nemohla
ďalej vykonávať prácu.

5. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán
sporu, uviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré súd považuje za zhodné, uviedol
dôkazy, ktoré vykoná, a ktoré nevykoná, uviedol predbežné právne posúdenie veci a keďže aj napriek
tomu žalobkyňa na žalobe zotrvala, súd oboznámil listinné dôkazy v spise a v súlade s § 171 ods. 2
Civilného sporového poriadku na predbežnom prejednaní sporu súd rozhodol vo veci samej, pretože
to bolo možné a účelné.

6. Právni zástupcovia sporu zotrvali na predbežnom prejednaní sporu na svojich písomných podaniach.
Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného
a dňa 30.06.2015 uzatvorila so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej sa mal
jej pracovný pomer skončiť ku dňu 31.08.2015. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
č. k. 3T/46/2015 - 208 zo dňa 30.06.2015 bola žalobkyňa uznaná vinnou z pokračovacieho prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, za čo jej bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30
mesiacov. Z dôvodu uvedeného odsúdenia za úmyselný trestný čin žalovaný listom zo dňa 02.07.2015
skončil so žalobkyňou okamžite pracovný pomer. Zásielka bola podaná na pošte dňa 16.07.2015.
Žalobkyňa si zásielku neprevzala v odbernej lehote a táto bola dňa 05.08.2015 vrátená žalovanému.

7. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.06.2016) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

8. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.



9. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

11. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ
zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou
a poznámkou "do vlastných rúk".

12. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

13. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

14. Predmetom tohto konania boli dva určovacie nároky žalobkyne, a to že jej pracovný pomer u
žalovaného trval k určitému dňu, a že ten istý pracovný pomer k určitému dňu skončil. Z vykonaného
dokazovania a na základe citovaných právnych noriem dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Platný CSP v citovaných zákonných ustanoveniach výslovne upravuje, že žalobou možno požadovať
aj to, aby sa autoritatívnym výrokom súdu určilo, že určité právo tu je alebo nie je za podmienky, že
je na tom naliehavý právny záujem. V danom prípade sa však žalobkyňa domáhala nie určenia, či tu
právo je alebo nie je, ale aby sa rozhodlo o určení právnych skutočností. Takéhoto určenia sa možno
domáhať iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prípad ani jedného z požadovaných
určení. Z tohto hľadiska by tak bola žaloba nedôvodná. Na druhej strane však bola žaloba podaná ešte
za účinnosti OSP, ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa teda podala žalobu za účinnosti zákona, ktorý takúto žalobu
pripúšťal za predpokladu, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Účinky úkonov vykonaných
za účinnosti OSP zostávajú zachované a v súlade s týmto prechodným ustanovením CSP a v súlade
s tým, že je potrebné chrániť v dobrej viere nadobudnuté práva, ktoré v čase ich nadobudnutia právne
predpisy priznávali, považoval súd podanú žalobu za žalobu, ktorá je prípustná, pričom požadované
určenie nemusí vyplývať z osobitného predpisu, ale je postačujúce, aby žalobkyňa preukázala, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem.

15. Naliehavý právny záujem bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo
plnenia a ak právne postavenie žalobkyne by bez takého určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem
na určovacej žalobe je teda daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne, a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právo je (nie je).

16. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovala tým, že je ohrozené
jej právo na vyplatenie odstupného, ako aj tým, že požadované určenia sú rozhodujúce aj z hľadiska jej
nároku na nemocenskú dávku voči Sociálnej poisťovni. S touto a ani s ďalšou právnou argumentáciou
žalobkyne sa súd nestotožnil a dospel k záveru, že na požadovaných určeniach nie je naliehavý právny
záujem, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovaných
určeniach odôvodňovala dvomi nárokmi na peňažné plnenia, a to nárokom na odstupné a nárokom
na nemocenské dávky. Namiesto požadovaných určení však mohla žalobkyňa podať priamo žalobu na



plnenie, a to na zaplatenie odstupného. V prípade, že by žalobkyňa mala nárok na odstupné a žalovaný
by jej ho v termíne splatnosti neuhradil, mohla by sa ho úspešne domáhať v prípade preukázania nároku
iba žalobou podanou na súde, a to žalobou na plnenie. Namiesto toho však žalobkyňa podala túto
určovaciu žalobu. Z hľadiska nároku na odstupné je podaná žaloba zjavne neopodstatnená, pretože aj
v prípade, že by jej bolo vyhovené, nevyriešila by úplne vzťah strán sporu ohľadne odstupného a takýto
rozsudok by nebol pre žalobkyňu exekučným titulom pre vymáhanie odstupného. Žalobkyňa by získala
rozsudok, ktorý by bol iba podkladom pre jej nárok na odstupné, no neznamenal by úplné vyriešenie jej
neistého postavenia z hľadiska nároku na odstupné. Pokiaľ by sa žalobkyňa domáhala priamo nároku
na zaplatenie odstupného, tak súd by sa z tohto hľadiska musel zaoberať tým, kedy a na základe akého
úkonu sa jej pracovný pomer u žalovaného skončil. Súd by sa tým zaoberal ako predbežnou otázkou a
z tohto hľadiska je tento spor úplne zbytočný a nemajúci žiaden praktický význam.

17. Na určení, kedy pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval a kedy skončil, nemôže byť
daný naliehavý právny záujem ani z hľadiska nároku žalobkyne na nemocenské dávky voči Sociálnej
poisťovni. Žalobkyni boli tieto dávky odňaté z dôvodu, že žalovaný opravil deň odhlásenia žalobkyne
zo sociálneho poistenia ku dňu, ku ktorému žalovaný podľa neho skončil so žalobkyňou okamžite
pracovný pomer. Keďže žalobkyňa sa stala práceneschopnou v čase, kedy už na základe tejto opravy
nebola nemocenský poistená, odňala jej Sociálna poisťovňa nemocenské dávky. Aj v tomto prípade
ide o nárok žalobkyne na plnenie, o ktorom sa rozhoduje v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pričom
voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je prípustné odvolanie a pokiaľ sa v konaní vyskytne predbežná
otázka, tak pokiaľ o nej nebolo rozhodnuté, organizačná zložka Sociálnej poisťovne si môže o takejto
otázke urobiť úsudok. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne môže byť preskúmané za dodržania zákonom
stanovených podmienok súdom. Aj v prípade nároku na nemocenské dávky má žalobkyňa možnosť
domáhať sa priamo plnenia, no nie priamo žalobou na plnenie podanou na okresnom súde, ale
v konaní pred iným orgánom. Okrem toho čas skončenia pracovného pomeru, ako aj čas trvania
pracovného pomeru nemusí byť totožný s časom skončenia alebo trvania nemocenského poistenia.
Aj z týchto dôvodov tak na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem. Okrem toho
žaloba bola podaná dňa 26.04.2016, teda viac ako dva mesiace po tom, čo sa mal pracovný pomer
skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného. Uplynutím tejto lehoty tak
žalobkyňa stratila možnosť domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
a žaloba, ktorú žalobkyňa podala, takúto žalobu fakticky nahrádza a v prípade, že by sa ňou mal súd
vecne zaoberať, musel by ako predbežnú otázku skúmať platnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalobkyne u žalovaného, čo je neprípustné aj v zmysle judikatúry, pričom v prípade, že by súd
žalobe vyhovel čo len v jednom z uplatnených nárokov, musel by predbežne vyhodnotiť, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného bolo neplatné, čo je absolútne neprípustné,
keďže žalobkyňa sa v zákonnej lehote takéhoto určenia nedomáhala, čím súd musí považovať okamžité
skončenie pracovného pomeru bez ďalšieho za platné, a to aj s tým, že k nemu došlo skôr, než malo
dôjsť ku skončenou pracovného pomeru dohodou, pričom znovu s poukazom na judikatúru súdov je
rozhodujúce skončenie pracovného pomeru, ktoré nastalo skôr.

18. Z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach, ako aj z dôvodu
absolútnej neprípustnosti takejto žaloby, keďže súd by ako predbežnú otázku musel vyhodnotiť okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné, čo je neprípustné, keď žalobkyňa sa samostatnou žalobou
podanou v zákonnej lehote takéhoto určenia nedomohla, vyhodnotil súd žalobu za nedôvodnú a zamietol
ju. Súd rozhodol na predbežnom prejednaní sporu po tom, čo napriek takémuto právnemu posúdeniu
žalobkyňa na žalobe zotrvala, avšak vzhľadom na jednoznačný a nespochybniteľný názor súdu by
určenie termínu pojednávania a vykonávania dôkazov bolo neúčelné a nehospodárne. Pre neexistenciu
naliehavého právneho záujmu a zjavnú nedôvodnosť žaloby súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom
strán sporu, ani výsluchom žiadnych svedkov a ani žiadnych listinných dôkazov s výnimkou tých, ktoré
boli v spise, pretože vykonanie dôkazov by si vyžiadalo ďalšie predĺženie predbežného prejednania a
aj určenie termínu pojednávania a tým aj ďalšie trovy, čo by bolo neúčelné, nehospodárne a pritom
nemajúce žiaden význam z hľadiska možného rozhodnutia vo veci samej, pretože okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou pred viac ako dvomi mesiacmi od podania žaloby by nebolo
možné vyhodnotiť za neplatné. Žiaden dôkaz by zároveň nemal vplyv na to, že žaloba na plnenie
- zaplatenie odstupného, alebo uplatnenie plnenia pred iným orgánom (nemocenských dávok pred
Sociálnou poisťovňou) by mali prednosť pred podanou žalobou, ktorá vo vzťahu k týmto nárokom nič
definitívne nerieši a je iba zbytočným vyvolaním sporu, ktorý by aj v prípade, že by súd žalobe vyhovel,
nemal žiaden praktický význam. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, že nemohla sa domáhať



neplatnosti úkonu, ktorý neexistoval alebo zanikol, pretože úkon okamžitého skončenia pracovného
pomeru bol písomne vyhotovený a žalobkyni doručovaný. To, že označenie úkonu sa nenachádza na
obálke, v ktorej bol, je irelevantné. Takto Nespochybniteľné bez ohľadu na podpis na doručenke je aj to,
že žalobkyňa si zásielku neprevzala a táto sa vrátila zamestnávateľovi - žalovanému, čím tak v zmysle
Zákonníka práce nastali účinky doručenia. Okrem toho tieto mohli nastať aj skôr tým, že žalobkyňa si
odmietla na pracovisku prevziať okamžité skončenie pracovného pomeru, čo tvrdil žalovaný, no ohľadne
tohto dokazovanie nebolo vykonané, pretože to súd považoval za zbytočné pre tie isté dôvody, ako
vykonanie ďalších dôkazov.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a žalovaný tak mal plný úspech v konaní, a preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania
žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o výške trov
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.