Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 17CoPr/2/2017 zo dňa 12.09.2017

Druh
Rozsudok
Dátum
12.09.2017
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Pracovné právo
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Odporca
36128503
Zástupca navrhovateľa
36860107
Spisová značka
17CoPr/2/2017
Identifikačné číslo spisu
3216201338
ECLI
ECLI:SK:KSTN:2017:3216201338.1
Súd
Krajský súd Trenčín
Sudca
JUDr. Gabriela Janáková
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/2/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201338
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216201338.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: Mgr. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. č. XXX, zast.: Nosko & Partners s.r.o., IČO: 36 860 107, Podjavorinskej 2, Bratislava, proti
žalovanému: Z. škola P., IČO: 36 128 503, P. č. XX, zast. JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátom so sídlom
v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského 678/1, o určenie, že pracovný pomer trval a o určenie, že
pracovný pomer skončil, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 15. decembra 2016, č. k. 5Cpr/2/2016-59, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala,
aby súd určil, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným dňa
15.08.1975 ku dňu 26.08.2015 trval. Ďalej sa domáhala, aby súd určil, že jej pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným dňa 15.08.1975 skončil ku dňu 31.08.2015. V rozhodnutí
konštatoval, že žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovala tým, že
je ohrozené jej právo na vyplatenie odstupného, ako aj tým, že požadované určenia sú rozhodujúce
aj z hľadiska jej nároku na nemocenskú dávku voči Sociálnej poisťovni. Súd po preskúmaní žaloby
a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné zamietnuť,
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Najskôr poukázal na to, že
rozhodovanie o takomto druhu určovacej žaloby súčasný procesný predpis (CSP) nepripúšťa, zároveň
však uviedol, že podanie danej žaloby pripúšťal predchádzajúci procesný predpis (O.s.p.), za účinnosti
ktorého bola žaloba podaná, preto sa ňou súd zaoberal. Konštatoval, že pokiaľ sa jedná o prvú
argumentáciu žalobkyne, že má naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby z dôvodu,
že je ohrozené jej právo na vyplatenie odstupného, namiesto požadovaného určenia žalobkyňa mohla
podať priamo žalobu na plnenie, a to na zaplatenie odstupného. Namiesto toho však žalobkyňa podala
túto určovaciu žalobu, ktorá je z hľadiska nároku na odstupné zjavne neopodstatnená, pretože aj v
prípade, že by jej bolo vyhovené, neriešila by úplne vzťah strán sporu ohľadne odstupného a takýto
rozsudok by nebol pre žalobkyňu exekučným titulom pre vymáhanie odstupného. Žalobkyňa by získala
rozsudok, ktorý by bol iba podkladom pre jej nárok na odstupné, no neznamenal by úplné vyriešenie
jej neistého postavenia z hľadiska nároku na odstupné; naopak pokiaľ by sa žalobkyňa domáhala
priamo nároku na zaplatenie odstupného, tak súd by sa z tohto hľadiska musel zaoberať tým, kedy
a na základe akého úkonu sa jej pracovný pomer u žalovaného skončil. Súd by sa tým zaoberal ako
predbežnou otázkou a z tohto hľadiska je podaná žaloba žalobkyne úplne zbytočná a nemajúca žiaden
praktický význam. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa nemá ani z hľadiska



tvrdeného nároku na nemocenské dávky voči Sociálnej poisťovni. Uviedol, že žalobkyni boli tieto dávky
odňaté z dôvodu, že žalovaný opravil deň odhlásenia žalobkyne zo sociálneho poistenia ku dňu, ku
ktorému žalovaný podľa neho skončil so žalobkyňou okamžite pracovný pomer. Aj v tomto prípade
ide o nárok žalobkyne na plnenie, o ktorom sa rozhoduje v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pričom
voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je prípustné odvolanie a pokiaľ sa v konaní vyskytne predbežná
otázka, tak pokiaľ o nej nebolo rozhodnuté, organizačná zložka Sociálnej poisťovne si môže o takejto
otázke urobiť úsudok. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne môže byť preskúmané za dodržania zákonom
stanovených podmienok súdom. Aj v prípade nároku na nemocenské dávky má teda žalobkyňa možnosť
domáhať sa priamo plnenia, no nie priamo žalobou na plnenie podanou na okresnom súde, ale v konaní
pred iným orgánom. Okrem toho čas skončenia pracovného pomeru, ako aj čas trvania pracovného
pomeru nemusí byť totožný s časom skončenia alebo trvania nemocenského poistenia. Preto aj z týchto
dôvodov žalobkyňa nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ďalej poukázal tiež na
to, že žaloba žalobkyne bola podaná dňa 26.04.2016, teda viac ako dva mesiace potom, čo sa mal
pracovný pomer skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru žalobkyňou žalovaného. Uplynutím
tejto lehoty tak žalobkyňa stratila možnosť domáhať sa určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru; žaloba, ktorú žalobkyňa podala, takúto žalobu fakticky nahrádza. V prípade, ak by
sa ňou mal súd vecne zaoberať, musel by ako predbežnú otázku skúmať platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobkyňou žalovaného, čo je neprípustné aj v zmysle judikatúry, keďže žalobkyňa
sa v zákonnej lehote takéhoto určenia nedomáhala, čím súd musí považovať okamžité skončenie
pracovného pomeru bez ďalšieho za platné, a to aj s tým, že k nemu došlo skôr, než malo dôjsť ku
skončeniu pracovného pomeru dohodou, pričom znovu s poukazom na judikatúru súdov je rozhodujúce
skončenie pracovného pomeru, ktoré nastalo skôr. Pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení súd potom nevykonal ani žalobkyňou navrhované dokazovanie. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP s tým, že o konkrétnej výške trov konania žalovaného
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobkyňa.
Ako odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. V odvolaní vyslovila
názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď vo svojom rozhodnutí tvrdil, že v
prípade, ak by žalobe vyhovel čo len v jednom z uplatnených nárokov, musel by predbežne vyhodnotiť,
že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňou žalovaného bolo neplatné. Poukázala na to,
že v prípade žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce
sa súd zaoberá skúmaním dôvodov neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ona však
nespochybňuje zákonné dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale sa podanou
žalobou domáha posúdenia, či vôbec nastalo okamžité skončenie jej pracovného pomeru so žalovaným
a v prípade, ak áno, či nebol tento úkon zo strany žalovaného odvolaný, resp., či žalovaný od okamžitého
skončenia pracovného pomeru neodstúpil. Uviedla, že má za to, že žalovaný ukončil pracovný pomer s
ňou dohodou ku dňu 31.08.2015. Ak by privolila výkladu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v praxi
by to znamenalo, že nie je možné riešiť v súdnom konaní otázku, či došlo, resp. nedošlo k skončeniu
pracovného pomeru po uplynutí dvojmesačnej lehoty v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce, tvrdí však, že v
zmysle uvedeného ustanovenia po uplynutí stanovenej lehoty nie je možné sa domáhať len preskúmania
platnosti skončenia pracovného pomeru, ale možno sa domáhať určenia existencie právneho úkonu.
Nestotožnila sa ani s tvrdením súdu prvej inštancie o tom, že rozhodujúcim úkonom pre skončenie
pracovného pomeru je ten, ktorý nastal skôr, v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 24.11.2011 sp. zn. 18C/146/2011. Ďalej uviedla, že daný spor nepovažuje za
zbytočný a nemajúci žiaden praktický význam, nakoľko od posúdenia tohto sporu závisí jej postavenie
voči Sociálnej poisťovni a jej nárok na vyplatenie odstupného. Ak by sa domáhala nároku na odstupné
žalobou na plnenie podanou na príslušnom súde, súd by taktiež musel posúdiť akým úkonom došlo k
ukončeniu pracovného pomeru medzi ňou a žalovaným, čo bolo možno dosiahnuť podanou žalobou.
Ďalej k otázke naliehavého právneho záujmu uviedla, že dňa 06.06.2016 jej bolo doručené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne - ústredie, ktorým táto podľa ust. § 193 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. prerušila
konanie o odvolaní žalobkyne v konaní vedenom o odňatí nemocenského do právoplatného skončenia
konania v danej veci vedenej na súde prvej inštancie, ktorá samotná skutočnosť sama o sebe už zakladá
naliehavý právny záujem žalobkyne v tejto veci. Poukázala aj na skutočnosť, že súd postupoval podľa
ust. § 171 ods. 2 CSP a rozhodol o žalobe už na predbežnom prejednaní, pričom je z ňou navrhovaných
dôkazov zrejmé, že ich vykonanie sa malo týkať aj záverov súdu, ktoré súd prijal bez ich vykonania, čo
odôvodňuje podanie odvolania z hľadiska ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ CSP.



3. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keď záver súdu prvej inštancie, že na požadovanom určení
nie je naliehavý právny záujem, považoval za správny. Poukázal na to, že žaloba žalobkyne bola podaná
na súd až 26.04.2016, teda viac ako dva mesiace potom, ako mal jej pracovný pomer u žalovaného
skončiť okamžitým skončením pracovného pomeru, pričom žalobkyňa sa mohla domáhať svojich práv
iba v dvojmesačnej hmotnoprávnej prekluzívnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce. K rozhodnutiu
Okresného súdu Košice - okolie č. 18C/146/2011 zo dňa 24.11.2011, na ktorý sa odvolávala žalobkyňa
uviedol, že tento nemožno na prejednávanú vec použiť. Pokiaľ ide o rozhodnutie Sociálnej poisťovne
o prerušení konania uviedol, že lehota na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyni
márne uplynula a otázka vyplácania, resp. nevyplácania sociálnych dávok nemá vplyv na zákonné
skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným podľa zákonníka práce. Ohľadom
nárokov žalobkyne voči Sociálnej poisťovni sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdom prvej inštancie.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne a náležité
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a len na zdôraznenie správnosti
dodáva nasledovné:

5. V posudzovanej právnej veci sa žalobkyňa podanou určovacou žalobou domáhala jednak určenia,
že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou so žalovaným dňa 15.08.1975 ku dňu
26.08.2015 trval, jednak určenia, že jej pracovný pomer založený pracovnou zmluvou uzatvorenou so
žalovaným dňa 15.08.1975 skončil ku dňu 31.08.2015. Žaloba bola žalobkyňou podaná na súde prvej
inštancie dňa 26.04.2016, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom
konanie na súde prvej inštancie a rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti nového
procesného predpisu - zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ktorý nahradil zák. č.
99/1963 Zb..

6. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (teda procesného predpisu platného a účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. V súdenej veci žalobkyňa podala žalobu, ktorou žiadala, aby súd rozhodol o určení právnej
skutočnosti, čo súčasný procesný predpis nepripúšťa, čo by bol dôvod na zamietnutie žaloby. Keďže
však žalobkyňa podala uvedenú určovaciu žalobu za účinnosti starého procesného predpisu (O.s.p.),
ktorý rozhodovanie o určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem,
pripúšťal, súd prvej inštancie sa správne podanou určovacou žalobou zaoberal.
8. Občiansky súdny poriadok v ust. § 80 písm. c/ pripúšťal podanie určovacej žaloby, t. j. žaloby o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Podľa
ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo
nie je, bol daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba tak mala miesto najmä tam,
kde bolo možné pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k
zodpovedajúcej náprave nebolo možné dospieť inak.

9. Súd prvej inštancie, ktorý posudzoval podanú žalobu žalobkyne podľa § 80 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku sa preto správne zaoberal najskôr tým, či je na požadovanom určení naliehavý právny
záujem a dospel k správnemu právnemu záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
v súdenej veci nie je.

10. V preskúmavanej veci žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovala
jednak tým, že je ohrozené jej právo na vyplatenie odstupného, jednak tým, že požadované určenie je
rozhodujúce z hľadiska jej nároku na nemocenskú dávku voči Sociálnej poisťovni.



11. Odvolací súd bol tiež toho názoru, že pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala podanú žalobu tým, že je
ohrozené jej právo na vyplatenie odstupného, mala podať priamo žalobu na plnenie, pretože ani v
prípade vyhovenia jej žalobe by vyhovujúci rozsudok súdu nepredstavoval pre žalobkyňu exekučný titul,
na základe ktorého by sa proti žalovanému mohla domáhať vyplatenia odstupného a takýto rozsudok
by preto nebol spôsobilý vyriešiť ňou tvrdený stav neistoty.

12. Rovnako ako súd prvej inštancie taktiež odvolací súd nevidel naliehavý právny záujem žalobkyne
ani na podaní jej určovacej žaloby z hľadiska jej nároku na nemocenské dávky voči Sociálnej poisťovni.
Ide totiž o plnenie, o ktorom sa rozhoduje v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pričom takéto konanie
(konanie o odňatí nemocenských dávok žalobkyni) bolo už aj začaté. V uvedenom konaní bola Sociálna
poisťovňa v zmysle § 198 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. O sociálnom poistení oprávnená si sama
urobiť úsudok o predbežnej otázke (otázke skončenia nemocenského poistenia), pričom v zmysle
cit. zákonného ustanovenia Sociálna poisťovňa je viazaná len právoplatným rozhodnutím príslušného
orgánu, ktoré v danej veci nebolo vydané. Keďže konanie na Sociálnej poisťovni už prebiehalo
(rozhodnutie Sociálnej oisťovne - pobočka Topoľčany č. 200/001839-CA01/2016 bolo vydané už dňa
27.01.2016) a uvedenú predbežnú otázku si bola Sociálna poisťovňa v zmysle cit. zák. ustanovenia
oprávnená vyriešiť sama, nemala už potom žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní predmetnej
určovacej žaloby na súde, ktorú podala až dňa 26.04.2016.

13. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa v preskúmavanej veci nepreukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, preto odvolací súd považoval za správny. Z uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP v podrobnostiach na náležité a vecne správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
odkazuje.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti
žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacPe dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).