Základná umelecká škola Petra Michala Bohúňa, Matúškova 1632/5, Dolný Kubín


Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204532
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5917204532.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Mgr. I. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. U. XXXX/XX, C. P., zast. JUDr. Radoslava Bencúrová, advokátka,
advokátska kancelária M. R. Štefánika 1840/20, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Základná
umelecká škola Petra Michala Bohúňa, so sídlom Matúškova 1632/5, 026 01 Dolný Kubín, IČO:
36132497, zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026
01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, o neplatnosť skončenia pracovných pomerov a o zaplatenie náhrady
mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 01.08.2017 do
12.09.2017 vo výške 943,74 eur.

II. Súd žalobu v ostatnej časti z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím
vydaným súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2017 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru na pracovnej pozícii pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore výpoveďou danou žalovaným
žalobcovi dňa 25.04.2017 je neplatné, že skončenie pracovného pomeru na pracovnej pozícii správca
informačno-komunikačných technológií výpoveďou danou žalovaným žalobcovi dňa 25.04.2017 je
neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku
za obdobie od 22.05.2017 až do času, keď mu žalovaný umožni pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovných pomerov. Žalobca uviedol, že pracuje u žalovaného ZUŠ v dvoch
pracovných pomeroch, na základe dvoch pracovných zmlúv znení jej doplnkov, a to: 1) na základe jednej
pracovnej zmluvy ako pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore, 2) na základe druhej pracovnej
zmluvy ako správca informatívno-komunikačných technológii. Žalobca v roku 2010 uzavrel so žalovaným
dve pracovné zmluvy zo dňa 01.09.2010, a od 01.09.2010 nastúpil do práce u žalovaného ako 1)
pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore, 2) správca informačno-komunikačných technológií. Ako
pedagogický pracovník žalobca vyučoval pôvodne vo výtvarnom odbore, pričom žiaci v jeho triede
nikdy nekreslili, nevyučoval výtvarné techniky, ale vždy vyučoval, to čo je blízko audiovizuálnej a
multimediálnej tvorbe (film, web - dizajn, PC grafika, fotografovanie, a pod. ). Trieda, v ktorej vyučuje
žalobca, sa ďalej člení na skupiny, rozdelené najmä podľa veku žiakov. V školských rokoch 2013/2014,
2014/2015, 2015/2016 vyučoval žalobca u žalovaného žiakov v samostatnom odbore audiovizuálnej a
multimediálnej tvorby (multimediálny odbor), no začiatkom školského roka 2016/2017 bola audiovizuálna
a multimediálna tvorba žalovaným opätovne zaradená pod výtvarný odbor. Triedne knihy v školskom



roku 2016/2017 preto musel žalobca prepracovať z odboru audiovizuálnej a multimediálnej tvorby
na výtvarný odbor, a aj na oficiálnej stránke ZUŠ je žalobca vedený ako učiteľ v odbore výtvarný
odbor, trieda audiovizuálnej a multimediálnej tvorby (AMT), počet žiakov: 26, z toho chlapcov: 21
a dievčat: 5. Jeho trieda je v súčasnosti vedená ako špecializovaná učebňa výtvarného odboru.
Žalobca je jediným pedagogickým pracovníkom (zamestnancom) u žalovaného, ktorý vyučuje predmety
v oblasti audiovizuálnej a multimediálnej tvorby. Okrem pracovnej pozície pedagogického pracovníka
(zamestnanca) pracuje žalobca u žalovaného na základe druhej pracovnej zmluvy ako nepedagogický
pracovník (zamestnanec); správca informačno-komunikačných technológií, pričom žalobca je jediným
pracovníkom (zamestnancom) u žalovaného, ktorý vykonáva takúto prácu pre žalovaného. Dňa
25.04.2017 bol žalobca zavolaný do riaditeľne ZUŠ, kde boli prítomní žalobca, riaditeľ ZUŠ - Mgr.
E. D. a jedna zamestnankyňa ZUŠ - Mgr. L. J.. Žiadna ďalšia osoba v danom čase v riaditeľni
ZUŠ nebola prítomná. V riaditeľni ZUŠ na danom stretnutí dňa 25.04.2017 boli žalobcovi riaditeľom
žalovaného v rýchlosti postupne ukazované listiny, kde si žalobca všimol, že sú bez dátumov, bez
podpisov, bez pečiatky ZUŠ. v podstate vzory nejakých podaní, ktoré nespĺňali náležitosti právneho
úkonu, ktoré vyžaduje zákon pre ich platnosť. Riaditeľ žalovaného v podstate ani nedovolil žalobcovi
listiny zobrať so sebou, hoci si ich od neho žalobca vyslovene pýtal. Malo sa asi jednať o návrhy
ohľadom skončenia pracovných pomerov žalobcu u žalovaného z organizačných dôvodov, ako to možno
usudzovať z nižšie uvedeného. Žalobca z riaditeľne ZUŠ z vyššie uvedeného stretnutia odišiel bez
toho, že by mu žalovaný doručoval a doručil výpovede z pracovných pomerov u zamestnávateľa.
Žalobca na začiatku mája 2017 (dňa 04. 05. 2017) nahliadol u žalovaného do svojho osobného
spisu zamestnanca vedeného u žalovaného, kde zistil, že mu mali byť dňa 25.04.2017 doručené
výpovede z oboch vyššie uvedených pracovných pomerov z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b)
ZP, čo vyplynulo zo Zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede založenej v tomto osobnom spise
zamestnanca. kde ako výpovedný dôvod sú uvedené organizačné zmeny u zamestnávateľa. Pri
nahliadnutí do osobného spisu zamestnanca dňa 04.05.2017 žalobca zistil, že sa tam nenachádza
žiadny iný dokument ohľadom skončenia pracovných pomerov žalobcu u žalovaného, okrem uvedenej
Zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede, teda ani tie vzory listín, ktoré mu boli dňa 25.04.2017
ukazované v riaditeľni ZUŠ. Žalobca výpovede z pracovných pomerov neodmietol prevziať, neboli
mu vôbec doručované, a ani doručené tak, ako to vyžaduje zákon (Zákonník práce), stretnutie v
riaditeľni ZUŠ sa neuskutočnilo tak, ako je uvedené v danej Zápisnici o odmietnutí prevzatia výpovede,
v riaditeľni ZUŠ nebol v tom čase prítomný Mgr. E. T. PhD. (zástupca riaditeľa ZUŠ), hoci je v zápisnici
uvedený ako svedok, ktorý tam mal byť prítomný. Žalobca listami zo dňa 22.05.2017. doručenými
žalovanému dňa 22.05.2017 oznámil, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní prác
pedagogického pracovníka, aj správcu informačno-komunikačných technológií. Zároveň pri osobnom
doručovaní uvedených písomných oznámení zo dňa 22.05.2017 na pracovisku bol prítomný aj riaditeľ
žalovaného - Mgr. E. D., ktorému žalobca aj ústne oznámil, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a
prideľovaní oboch prác pedagogického pracovníka, aj správcu informačno-komunikačných technológii.
Pri tomto oznámení bola prítomná aj pracovníčka (zamestnankyňa) žalovaného p. O. C., ktorá
aj potvrdila prevzatie písomných oznámení. Aby došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou z organizačných dôvodov {§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce), musia byť splnené súčasne
tri zákonné predpoklady: a) nadbytočnosť vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu, b) nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať zamestnanca inou vhodnou prácou,
c) ostatné hmotnoprávne predpoklady platnej výpovede podľa Zákonníka práce, najmä že výpoveď
z pracovného pomeru musí byť písomná a doručená, inak je neplatná, prerokovanie výpovede so
zástupcom zamestnancov, atď. Čo sa týka prvého zákonného predpokladu, a to písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačných zmenách a nadbytočnosti žalobcu u žalovaného, k uvedenému
žalobca uvádza, že v čase, keď mu mali byť doručené výpovede z pracovných pomerov, žiadne písomné
rozhodnutie o organizačných zmenách nevidel, nebolo mu predložené dokonca ani na nahliadnutie;
takéto rozhodnutie o organizačných zmenách nebolo ani založené v jeho osobnom spise zamestnanca
v čase, keď doň žalobca na začiatku mája 2017 (dňa 04.05.2017) nahliadol; uvedené rozhodnutie
musí byť vopred prerokované so zástupcom zamestnancov v zmysle ust. Zákonníka práce, no žalobca
nebol vôbec informovaný zo strany žalovaného, že by k takému prerokovaniu došlo, Žalobcovi vôbec
nebolo zrejmé, o aké organizačné zmeny sa malo jednať. Nakoľko je žalobca jediným pedagogickým
pracovníkom u žalovaného, ktorý vyučuje predmety v oblasti audiovizuálnej a multimediálnej tvorby



(v tomto školskom roku 2016/2017 vo výtvarnom odbore, v predchádzajúcich 3 školských rokoch v
odbore audiovizuálnej a multimediálnej tvorby), má za to, že jeho pracovná pozícia pedagogického
pracovníka u žalovaného nie je nadbytočná. Rovnako je žalobca jediným pracovníkom u žalovaného,
ktorý vykonáva prácu správcu informačno-komunikačných technológií, iba on sám robí web stránku ZUŠ
(žalovaného), výlučne on zabezpečuje ako administrátor správu web stránky žalovaného. riaditeľ ZUŠ
(žalovaného) má samozrejme vytvorený prístup na pridávanie obsahu na web stránku, ale "zložitejšie"
úkony na web stránke ZUS robí výlučne žalobca pre žalovaného, a preto má za to, že jeho pracovná
pozícia správcu informačno-komunikačných technológii u žalovaného nie je nadbytočná. Okrem žaloby
na určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov výpoveďami si žalobca taktiež uplatňuje nárok
na zaplatenie náhrady mzdy (miezd) podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, a
to v oboch pracovných pomeroch u žalovaného. Skutočnosť, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní,
oznámil žalobca Žalovanému - zamestnávateľovi dňa 22.05.2017 tak, ako je uvedené vyššie v bode II.
tohto podania, a to v oboch pracovných pomeroch u žalovaného, na oboch pracovných pozíciách

2. Podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017 žalobca doplnil žalobu, keď uviedol, že pôvodným podaním
doručeným súdu dňa 10.07.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy od 22.05.2017 (t.j. odo
dňa, keď žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní v oboch pracovných pomeroch);
nakoľko vznikol žalobcovi nárok až od 01.08.2017 (tj. dňom nasledujúcim po dni, kedy mal pracovný
pomer žalobcu uplynutím výpovednej doby skončiť - výpovedná doba mala skončiť dňa 31.07.2017),
žalobca berie späť žalobu v časti uplatnenej náhrady mzdy od 22.05.2017 do 31.07.2017, zároveň
opravil podanie doručené súdu dňa 10.07.2017 v tejto časti, a týmto podaním si žalobca uplatnil nárok
titulom náhrady mzdy/miezd (platov) za obdobie od 01.08.2017 do 12.09.2017 (t.i. do dňa doručenia
tohto podania na súd) nasledovne: a) v pracovnom pomere na pracovnej pozícii pedagogický pracovník
vo výtvarnom odbore vo výške 696,56 €, funkčný plat: 515,96 €/mesačne, 01.08.2017-30.08.2017, suma
515,96€, 01.09.2017 - 12.09.2017, suma 180,53€ (7 pracovných dní, t.j. 515,96€ : 20 prac. dní = 25,80€/
deň x 7 dní = 180,60 €), SPOLU: 696,56 €. b) v pracovnom pomere na pracovnej pozícii správca
informačno-komunikačných technológií vo výške 247,18 €, funkčný plat: 183,06 €/mesačne, 01.08.2017
-30.08.2017, suma 183,06 €, 01.09.2017 - 12.09.2017, suma 64,05€ (7 pracovných dní, t.j. 183,06 € : 20
prac. dní = 9,16€/deň x 7 dní = 64,12 €), SPOLU: 247,18 €. Konečná výška náhrady mzdy/miezd (platov),
ako aj obdobie, za ktoré bude v konečnom dôsledku nárok na náhradu mzdy/miezd (platov) uplatnené,
budú postupne upravené na základe návrhov na pripustenie zmeny (rozšírenia) žaloby. Na základe
vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd v časti žaloby o náhradu mzdy/miezd (platov)
rozhodol nasledovne: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy (platu) vo výške 696,56 € za
obdobie od 01.08.2017 do 12.09.2017 v pracovnom pomere na pracovnej pozícii pedagogický pracovník
vo výtvarnom odbore a náhradu mzdy (platu) vo výške 247,18 € za obdobie od 01.08.2017 do 12.09.2017
v pracovnom pomere na pracovnej pozícii správca informačno-komunikačných technológií

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe. V čase nastúpenia Mgr. E.a D. do funkcie riaditeľa u žalovaného
bol už žalobca zamestnaný. Keď žalovaný pri kontrole platového zaradenia zamestnancov zistil, že
žalobca je nesprávne zaradený v platovej triede učiteľa ("pedagogicky pracovník vo výtvarnom odbore")
ako aj správcu siete ("správca informačno-komunikačných technológií), bol preradený to tých tried,
do ktorých patril. Zároveň mu však bol rozšírený úväzok zo 6 hodín na 12 hodín týždenne , ako
správcovi informačno-komunikačných technológí, čo bolo v prospech žalobcu. V roku nástupu do
funkcie riaditeľa, Mgr. E. D. chcel vytvoriť lepšie podmienky na vyučovanie pre žalobcu, keďže podľa
slov žalobcu nevie učiť predmety výtvarnej výchovy ako kresba, maľba, grafika, modelovanie a pod.
Žalobca pokračoval ďalej ako učiteľ výtvarnej výchovy, ale nevyučoval štandardné predmety výtvarnej
výchovy, ale špecializované predmety, ktoré umožňuje vyučovať aj štátny vzdelávací program. V čase
nastúpenia Mgr. E.a D. do funkcie riaditeľa žalobca vyučoval 4 žiakov 4 vyučovacie hodiny, čo bolo
už v tom čase neštandardnou výhodou oproti kolegyniam vo výtvarnom odbore, ktoré bežne vyučovali
10 žiakov 3 hodiny. Neskôr sa mu navýšil počet žiakov v skupine 20 4 až 6, čo sa žalobcovi nepáčilo.
Nakoľko žalobca so žiakmi, ktorých vyučoval nedosahoval očakávané výsledky, žalovaný sa rozhodol
žalobcove miesto zrušiť. Rovnako boli žalobcove skupiny po zmene koeficientov (od januára 2017) pre
školu finančne nevýhodné a zaťažujúce rozpočet. Nakoľko žalovaný nebol spokojný ani s žalobcovou
funkciou ako správa informačno-komunikačných technológií, zrušila sa aj táto pozícia. Keďže žalobca
nespĺňal kvalifikačné predpoklady k vyučovaniu akéhokoľvek z predmetov, ktoré sa vyučujú na Základnej
umeleckej škole P.M. Bohúňa (u žalovaného) nebola ani možnosť mu ponúknuť inú vhodnú prácu.
Čo sa týka pracovnej pozície "správca informačno-komunikačných technológií" funkcia bola zrušená
z dôvodu jej nevýhodnosti či odbornej alebo finančnej, preto sa zrušila a prácu ohľadom počítačov



vykonáva už externá firma. Dňa 21.04.2017 žalovaný rozhodol o organizačnej zmene, v zmysle ktorej sa
z dôvodu zníženia nákladov a zabezpečenia efektívnosti práce zamestnávateľa ku dňu 31.07.2017 rušia
pracovné pozície pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore" a "správca informačno-komunikačných
technológií" čím došlo k zrušeniu pracovných miest, na ktorých pracoval žalobca. Účinnosť rozhodnutia
sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. V rovnaký deň bola prerokovaná aj výpoveď
žalobcu z predmetných pracovných pozícií so zástupcom zamestnancov Mgr. I. G., s čím súhlasila. Dňa
25.04.2017 približne o 16:15 hod. sa dostavil do riaditeľne Základnej umeleckej školy P. M. Bohúňa
žalobca. Prítomný na tomto stretnutí boli Mgr. L. R., Mgr. E. T. PhD. a Mgr. E. D.. Žalobca bol predvolaný
riaditeľom školy Mgr. E.om D. za účelom oboznámenia žalobcu ako zamestnanca s organizačniou
zmenou prijatou dňa 21.04.2017 a následne s ponukou o uzatvorenie dohody o skončení pracovného
pomeru, a v prípade nesúhlasu s dohodou, doručením výpovede z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods,
1 písm. b) Zákonníka práce. Riaditeľ Základnej umeleckej školy P. M. Bohúňa Mgr. E. D. v prítomnosti
svedkov Mgr. L. R., ktorá pracuje ako pedagóg u žalovaného a Mgr. E.a T.a PhD., ktorý je zástupca
riaditeľa školy, oboznámil žalobcu s organizačnou zmenou zamestnávateľa prijatou dňa 21.04.2017.
Následne Mgr. E. D. žalobcu informoval, že vzhľadom na zrušenie pracovných pozícií, na ktorých
pracuje, a zároveň vzhľadom na to, že zamestnávateľ nemá žiadnu inú vhodnú prácu pre zamestnanca,
ktorú by mu mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas ho už nemôže naďalej zamestnávať. V
zmysle uvedeného Mgr. E. D. ponúkol žalobcovi uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru
(týkajúca sa skončenia pracovného pomeru dohodou na obidvoch pozíciách, na ktorých zamestnanec
pracuje), ktorú si žalobca prečítal, a po prečítaní sa vyjadril, že potrebuje viac času na premyslenie a
preto nemôže dohodu podpísať a uzatvoriť. Následne po odmietnutí dohody o skončení pracovného
pomeru mu Mgr. E. D. odovzdal dve výpovede, týkajúce sa výpovede z pracovnej pozície správca
informačno-komunikačných technológií a z pozície "pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore" z
dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Obidve výpovede si žalobca prečítal a
zároveň riaditeľ školy Mgr. E. D. ho oboznámil s podstatnými skutočnosťami vo výpovedi ä následkami
z nich vyplývajúce. Na žiadosť riaditeľa školy Mgr. E.a D., aby podpísal potvrdenie o prevzatí výpovede,
čiže druhé vyhotovenie výpovedí, ktoré mali slúžiť ako doklad o tom, že žalobca prevzal výpoveď,
sa žalobca vyjadril, že nič podpisovať nebude. Následne urýchlene odišiel z riaditeľne bez toho,
aby si so sebou zobral obidve výpovede (nechal ich položené na stole), aj keď mu ich Mgr. E. D.
odovzdal. Po uvedenej udalosti bola spísaná zápisnica o odmietnutí prevzatia výpovede, v ktorej je jasne
špecifikovaný priebeh stretnutia a rovnako aj zákonné doručenie výpovedí z oboch pracovných pozícií,
na ktorých žalobca pracoval. V závere rovnako všetci čestne vyhlásili, že uvedený skutok sa stal tak
ako je napísané v zápisnici, pričom každý zo zúčastnených osôb sa vlastnoručne podpísal. Ohľadom
skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch sa žalobca v žalobe zo dňa 06.07.2017 vyjadril, že
mu boli "riaditeľom žalovaného v rýchlosti postupne ukazované listiny, kde si žalobca všimol, že sú bez
dátumov, bez podpisov, bez pečiatky ZUŠ, v podstate vzory nejakých podaní, ktoré nespĺňali náležitosti
právneho úkonu, ktoré vyžaduje zákon pre ich platnosť". Z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca si všetky
predkladané listiny, ktoré sú uvádzané v zápisnici o odmietnutí prevzatia výpovede zo dňa 25.04.2017
čítal a bol aj s nimi oboznámený, pretože je nepravdepodobné, že žalobca nevedel, že sa jedná napr.
o výpoveď ale pritom vedel posúdiť, že výpoveď nespĺňa náležitostí právneho úkonu. Sám žalobca sa
vyjadril "malo sa asi jednať o návrhy ohľadom skončenia pracovných pomerov žalobcu u žalovaného z
organizačných dôvodov". K zápisnici sa žalobca rovnako vyjadril v doplnení' žaloby zo dňa 12.09.2017,
kde v podstate odmieta tvrdenia, ktoré sú uvedené v zápisnici zo dňa 25.04.2017 a zámene všetky
skutočnosti popiera, s čím žalovaný jednoznačne nesúhlasí, pretože odovzdanie výpovede bolo tak,
ako je uvedené v zápisnici zo dňa 25.04.2017, kde sa okrem Mgr. E.a D., riaditeľa zúčastnili aj dvaja
svedkovia, ktorí to potvrdia. Žalovaný je toho názoru, že je dostatočne jasne na základe Zápisnice o
odmietnutí prevzatia výpovede zo dňa 25.04.2017, ktorá je vlastnoručne podpísaná Mgr. L. R., Mgr. E.om
T.om PhD. a Mgr. E.om D. preukázané, že výpovede (ktoré žalobca predložil) žalobcovi boli aj doručené
tak, ako to vyžaduje ust. § 38 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce, čiže ak pri doručovaní
žalobca odmietol jej prijatie, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že písomnosť bola doručená.
Žalobcove tvrdenie, že listinami zo dňa 22.05.2017, doručenými žalovanému dňa 22.05.2017 oznámil, že
trvá na svojom ďalšom zamestnávaní nijako nespochybňujeme, sám žalobca predložil predmetné listiny,
na ktorých je pečiatka žalovaného o tom, že tieto listiny prevzal. Žalovaný v bode 3. tohto vyjadrenia
uviedol dôvody, prečo musel rozhodnúť o organizačnej zmene a žalobca o tomto rozhodnutí vedel,
bolo mu to predložené dňa 25.04.2017 o čom svedčí aj zápisnica o odmietnutí prevzatia výpovede
zo dňa 25.04. 2017, ako aj to, že rozhodnutie sa nachádza v žalobcovom osobnom spise, keďže ho
sám predložil. V doplnení a oprave žaloby zo dňa 12.09.2017 žalobca tvrdí, že pri nahliadnutí do spisu
dňa 04.05.2017 vznikli komplikácie, že žalovaný mu odmietol dať spis, nenachádzali sa tam podstatné



dokumenty a pod. Žalovaný tieto tvrdenia odmieta. Čo sa týka nazerania do osobného spisu, po príchode
žalobcu mu bolo oznámené, že všetky dokumenty, ktoré majú byť predmetom jeho osobného spisu mu
budú poskytnuté. Keďže žalobca bol značne rozrušený a násilím si chcel zobrať svoj spis, riaditeľ Mgr.
E. D. považoval za bezpečnejšie zavolať viacerých svedkov, aby nedošlo k manipulácii s dokumentmi v
spise, keďže sa v ňom nachádzali jediné originály a za prítomnosti svedkov žalobcovi umožniť nahliadnuť
do spisu a urobiť z neho kópie. Všetky predložené dokumenty od žalobcu (vrátane dokumentov, ktoré boli
predložené v doplnení žaloby zo dňa 12.09.2017) sa nachádzali aj nachádzajú v spise. Až následne po
privolaní polície (ktorú zavolal žalobca) a za prítomnosti svedkov mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu
a urobiť si z neho kópie, čo žalobca aj urobil. Žalovaný odmieta, že v spise sa v tom čase nenachádzať
dokumenty, ktoré aj sám žalobca priložiť k žalobe. Žalobca rovnako tvrdí, že má dôvodné pochybnosti
o prerokovaní výpovedí so zástupcami zamestnancov Mgr. I. G. zákonným spôsobom, ako to vyžaduje
Zákonník práce, a má za to, že k prerokovaniu so zástupcom zamestnancov nedošlo. Tu rovnako
poukázal na listinný dôkaz, ktorý predložil sám žalobca, z ktorého vyplýva, že k tomuto prerokovaniu
došlo, zástupkyňa zamestnancov s tým súhlasila a aj vlastnoručne podpísala. Čo sa týka častí žaloby,
kde si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie náhrady mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.
2. Zákonníka práce zamestnávateľ (žalovaný) je povinný zamestnancovi (žalobcovi) poskytnúť náhradu
mzdy len v prípade, ak súd určí výpovede za neplatné. Keďže táto náhrada patrí zamestnancovi v
sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnaní
(22.05.2017), až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o
skončení pracovného pomeru. Keďže čas kedy súd rozhodne o skončení pracovného pomeru sa nedá
určiť, tak ani výška náhrady mzdy sa nedá vypočítať. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhli,
aby Okresný súd Ružomberok po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2018 žalobca zmenil žalobu a zároveň vzal čiastočne späť
žalobu v časti uplatnenej náhrady mzdy od 01.08.2017 do 12.09.2017, uplatnenej podaním na súd zo dňa
12.09.2017 a žalobca si uplatňuje nárok titulom náhrady miezd (platov) v oboch pracovných pomeroch
za obdobie od: 01.02.2018 do: 27.02.2018 (t.j. do dňa pojednávania na Okresnom súde Ružomberok)
nasledovne: a) v pracovnom pomere na pracovnej pozícii pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore
vo výške 490,16 €, funkčný plat: 515,96 €/mesačne - podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného
platu zo dňa 01.09.2016, t. j. posledného oznámenia o výške a zložení funkčného platu doručeného
žalovaným žalobcovi obdobie 01.02.2018- 27.02.2018, suma 490,16 €, výpočet: 19 pracovných dní, t.j.
515,96 € : 20 prac. dní = 25,79 €/deň x 19 dní = 490,16 €, b) v pracovnom pomere na pracovnej pozícii
správca informačno-komunikačných technológií vo výške 173,85 €, funkčný plat: 183,06 €/mesačne -
podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.01.2016, t. j. posledného oznámenia
o výške a zložení funkčného platu doručeného žalovaným žalobcovi obdobie 01.02.2018- 27.02.2018,
suma 173,85 €, výpočet: 19 pracovných dní, t.j. 183,06 € : 20 prac. dní = 9,15 €/deň x 19 dní = 173,85
€. Nárok na náhradu miezd (platov) od: 01.02.2018 si žalobca v oboch pracovných pomeroch uplatňuje,
nakoľko jeho PN v oboch pracovných pomeroch mu skončila dňa 31.01.2018, o čom predložil súdu
nasledovné dôkazy: - Potvrdenie o dočasnej PN č. P 695372, schopný práce od 01.02.2018, - Potvrdenie
o dočasnej PN č. P 695391, schopný práce od 01.02.2018, a teda odo dňa: 01.02.2018 je žalobca opäť
práce schopný, čo aj žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 01.02.2018, doručeným žalovanému
dňa 01.02.2018, v ktorom žalobca oznamuje zamestnávateľovi (žalovanému),že od 01.02.2018 je
práce schopný, trvá na ďalšom zamestnávaní, preto žiada o prideľovanie prác. Rovnako žalobca
poslal žalovanému túto žiadosť o prideľovanie prác e-mailom dňa 01.02.2018, prevzatie potvrdil riaditeľ
žalovaného odpoveďou na e-mail žalobcu zo dňa 01.02.2018, že má ten originál. Žalovaný však
žalobcovi práce v žiadnom z pracovných pomerov neprideľuje. Okresný súd Ružomberok uznesením
zo dňa 28.03.2018 č.k. 3Cpr/11/2017-362 pripustil zmenu žaloby.

5. Súd v spore vykonal dokazovanie vypočul žalobcu, žalovaného, svedkov: Bc. L. R., Mgr. E. T., O.
C., I. G., Ing. Mgr. E. R..

6. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a
to pracovná zmluva, pracovná zmluva, dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy, dohoda o zmene
obsahu pracovnej zmluvy, dohoda o zmene obsahu prac. zmluvy, dohoda o zmene obsahu prac.
zmluvy, zoznam tried žalovaného, zápisnica o odmietnutí prevzatia výpovede, oznámenie zamestnanca,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
výplatný lístok, výplatný lístok, výplatný lístok, výplatný lístok, prerokovanie výpovede so zástupcom
zamestnancov, rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, skončenie pracovného pomeru



výpoveďou, skončenie pracovného pomeru výpoveďou, oznámenie o výške a zdĺžení funkčného platu,
kniha príchodov a odchodov, potvrdenie o dočasnej PN, preukaz o trvaní dočasnej PN, preukaz
o trvaní dočasnej PN čl. 64, zaslanie správy z vykonania opravy dočasnej PN čl. 65, potvrdenie
o dočasnej PN, výpis z webovej stránky www.zuspnb.sk, správa o výchovno-vzdelávacej činnosti
žalovaného školský rok 2014 - 2015, správa o výchovno-vzdelávacej činnosti žalovaného školský
rok 2015-2016, správa o výchovno-vzdelávacej činnosti žalovaného školský rok 2016-2017, písomný
záznam o hodnotení pedagogického zamestnanca, správa o výchovno-vzdelávacej činnosti žalovaného
školský rok 2011-2012, výpis obchodného registra spoločnosti Art Air Center s.r.o., výpis obchodného
registra spoločnosti SUNSOFT plus spol s. r. o., výpis z webovej stránky žalovaného k faktúram rok
2017, notárska zápisnica N391/2017, fotodokumentácia dverí učebne č.15 u žalovaného, emailová
komunikácia medzi žalobcom a riaditeľom žalovaného zo dňa 12.05.2014, zo dňa 20.09.2016, zo dňa
18.10.2016, zo dňa 15.11.2016, žiadosť o písomné vyjadrenie k predloženému upravovanému dokladu
potvrdenie o dočasnej PN, čestné prehlásenie ošetrujúcej lekárky, výpis o zdravotnej dokumentácie
žalobcu z 25.04.2017, organizačný poriadok žalovaného, školský poriadok žalovaného, najmä zoznam
žiakov, náklady na údržbu počítačov cez firmu Sunsoft a mzdové náklady žalobcu r. 2007 pri ukončení PP
a pri pokračovaní PP vrátane vyčíslenia dotácií na žiakov, stanovisko k ekonomickej efektívnosti v ZUŠ z
hľadiska zriaďovateľa, servisný protokol, prehľad vykonanej práce externou firmou za obdobie okt.2017
až marec 2018, rozhodnutie o priznaní funkčného platu za r. 2016,2017,2018, čestné prehlásenie D.
W. T. zo dňa 28.03.2019, znalecký posudok č. 7/2019 znalkyne Ing. E. P., plagát z koncertu, plagát z
koncertu, protokol kontroly ZUŠ a napokon článok novinárky A. R. webová stránka www.korupcia.sk pod
názvom Učiteľky si myslia, že dostali výpoveď neprávom, Dolný Kubín, zo dňa 16.06.2011.

7. Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 3Cpr/11/2017-484 zo dňa 09.07.2018 ustanovil Bc.
Ing. G. E., miesto výkonu činnosti Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina na podanie odborného
vyjadrenia znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika,
kontroling. Uznesením č. k. 3Cpr/11/2017-539 zo dňa 05.06.2019 súd uložil znalkyni z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika, kontroling Bc. Ing.
Gabriele Ďurmanovej, miesto výkonu činnosti Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina vypracovať dodatok
odborného vyjadrenia č. 1/2019. Táto znalkyňa bola v spore vypočutá. Žalobca podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 04.10.2019 predložil súdu súkromný znalecký posudok znalkyne z odboru
ekonómia a manažment, odvetvie personalistika a kontroling O.. E. P. č. 7/2019.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 38 ods. 1 veta prvá a štvrtá Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa
vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
(4)
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 61 ods.1,2 Zákonníka práce:
(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods.1 písm. b), ods.2 písm. a) Zákonníka práce:
(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na



skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

9. Žalobca v tomto spore uplatňoval voči žalovanému nárok na určenie neplatnosti výpovedí z
pracovných pomerov a na zaplatenie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovných pomerov
výpoveďami. Svoj nárok žalobca odôvodnil s poukazom na vady doručenia výpovedí - tvrdil, že výpovede
neboli doručené žalobcovi do vlastných rúk, nedostatok týkajúci sa absencie prerokovania výpovedí so
zástupcom zamestnancov vopred, skutočnosť, že žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať
hoci aj na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce v obidvoch
pracovných pomeroch a prácu mu neponúkol, skutočnosť, že prijatá organizačná zmena nesledovala
cieľ zabezpečenia efektívnosti práce, ale iný cieľ - podľa tvrdenia žalobcu jeho nahradenie vopred
vybranými subjektmi, ktoré sú personálne prepojené so žalovaným.

10. Obrana žalovaného spočívala v popretí žalobcom vyššie uvedených tvrdení, t.j. výpovede boli
doručené žalobcovi do vlastných rúk, výpovede boli vopred prerokované so zástupcom zamestnancov,
žalovaný nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať hoci aj na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce ani v jednom z pracovných pomerov, prijatá organizačná zmena
sledovala výlučne cieľ zabezpečenia efektívnosti práce.

11. Existencia pracovných pomerov. Súd mal preukázanú existenciu pracovného pomeru žalobcu u
žalovaného na druh práce: pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore s týždenným úväzkom 12 hodín
žiakov žalovaného, dojednaný nástup do práce dňa 01.09.2010 na základe pracovnej zmluvy uzavretej
dňa 01.09.2010 (dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy od 01.09.2011 týždenný úväzok 10,5 hodín,
od 01.01.2013 týždenný úväzok 12 hodín týždenne, od 01.09.2013 týždenný úväzok 16 hodín, od
01.09.2016 týždenný úväzok 15 hodín). Súd mal preukázanú existenciu pracovného pomeru žalobcu
u žalovaného na druh práce: správca informačno-komunikačných technológií s týždenným úväzkom 6
hodín u žalovaného, dojednaný nástup do práce dňa 01.09.2010 na základe pracovnej zmluvy uzavretej
dňa 01.09.2010 (dohoda o zmene obsahu pracovnej zmluvy od 01.01.2013 týždenný úväzok 12 hodín
týždenne, od 01.09.2013 týždenný úväzok 10 hodín, od 01.09.2016 týždenný úväzok 9,46 hodín).



12. Rozhodnutie o organizačnej zmene. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.04.2017 prijal rozhodnutie
o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa z dôvodu zníženia nákladov a zabezpečenia efektívnosti
práce zamestnávateľa ku dňu 31.07.2017 1. ruší pracovná pozícia pedagogický pracovník vo výtvarnom
odbore, čím dôjde aj k zrušeniu jedného pracovného miesta - účinnosť rozhodnutia sa viaže ku skončeniu
pracovného pomeru so zamestnancom, ktorého sa uvedená zmena týka - žalobcom, a to dohodou alebo
výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 2. ruší pracovná pozícia správca
informačno-komunikačných technológií, čím dôjde aj k zrušeniu jedného pracovného miesta - účinnosť
rozhodnutia sa viaže ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom, ktorého sa uvedená zmena
týka - žalobcom, a to dohodou alebo výpoveďou podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. V zmysle uvedeného žalobca sa stal nadbytočný pre žalovaného. Žalovaný zároveň vyhlásil, že
nemá žiadnu inú vhodnú prácu pre žalobcu, ktorú by mu mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný
čas a naďalej ho už nemôže zamestnávať.

13. Prerokovanie výpovedí so zástupcom zamestnancov. Z listiny označenej ako Prerokovanie výpovede
so zástupcom zamestnancov vyplynulo, že žalovaný prerokoval dňa 20.04.2017 výpovede žalobcu
z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce - pedagogický pracovník
vo výtvarnom odbore a správca informačno-komunikačných technológií so zástupcom zamestnancov
Mgr. I. G.. Dôvodom výpovedí sú organizačné dôvody prijaté dňa 20.04.2017. Zástupca zamestnancov
prerokoval výpovede s riaditeľom školy a so stanoviskom riaditeľa vyjadril súhlas.

14. Výpovede z pracovných pomerov. Žalobca listom zo dňa 25.04.2017 skončil pracovný pomer
žalobcu na pracovnej pozícii pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore výpoveďou z dôvodov podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to s poukazom na rozhodnutia o organizačnej
zmene - znižovaní stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce prijaté dňa 21.04.2017.
Zároveň bol uvedené, že žalobcu nemôžu ďalej zamestnávať, nakoľko nemajú pre neho žiadnu inú
vhodnú prácu, ktorú by mu mohli ponúknuť. Žalobca listom zo dňa 25.04.2017 skončil pracovný pomer
žalobcu na pracovnej pozícii správca informačno-komunikačných technológií výpoveďou z dôvodov
podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to s poukazom na rozhodnutia o organizačnej
zmene - znižovaní stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce prijaté dňa 21.04.2017.
Zároveň bol uvedené, že žalobcu nemôžu ďalej zamestnávať, nakoľko nemajú pre neho žiadnu inú
vhodnú prácu, ktorú by mu mohli ponúknuť.

15. Doručenie výpovedí z pracovných pomerov. Zo zápisnice o odmietnutí prevzatia výpovede spísanej
žalovaným vyplynulo, že dňa 25.04.2017 riaditeľ žalovaného v prítomnosti svedkov Mgr. L. R. a Mgr.
E.a T.a, PhD. oboznámil žalobcu s organizačnou zmenou prijatou dňa 21.04.2017, informoval ho o
zrušení pracovných pozícií, na ktorých pracuje a uviedol, že ho už nemôže ďalej zamestnávať, nakoľko
nemá žiadnu inú vhodnú prácu pre neho, ktorú by mu mohol ponúknuť, a to ani na kratší pracovný
čas. Následne ponúkol zamestnancovi uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru na oboch
pracovných pozíciách na ktorých zamestnanec pracuje, ktorú si zamestnanec prečítal a potom sa
vyjadril, že potrebuje viac času na premyslenie a preto nemôže dohodu podpísať a uzatvoriť. Po
odmietnutí dohody o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ zamestnancovi doručil dve výpovede
týkajúce sa oboch pracovných pozícií, na ktorých pracuje z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce. Zamestnanec si obidve výpovede prečítal, zároveň riaditeľ školy ho oboznámil s
podstatnými skutočnosťami vo výpovedi a následkami z nich vyplývajúcimi. Na žiadosť riaditeľa školy,
aby podpísal druhé vyhotovenie výpovedí sa zamestnanec vyjadril, že nič podpisovať nebude. Následne
zamestnanec opustil miestnosť bez toho, aby si výpovede zobral so sebou - rovnako ich odmietol
prevziať. Zápisnicu podpísali svedkovia Mgr. L. R., pedagóg a člen rady školy a Mgr. E. T., PhD., zástupca
riaditeľa školy a Mgr. E. D., riaditeľ školy.

16. Žalobca listom zo dňa 22.05.2017 oznámil žalovanému, že rozviazanie oboch jeho pracovných
pomerov výpoveďami považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní prác podľa
oboch pracovných zmlúv.

17. K jednotlivým dôvodom neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov tvrdeným žalobcom súd uvádza
nasledovné:

18. Doručenie výpovedí do vlastných rúk žalobcovi. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.
Dôkazné bremeno k tejto skutočnosti zaťažuje žalovaného.



19. Do vlastných rúk musia byť doručené zamestnancovi okrem iného písomnosti zamestnávateľa
týkajúce sa skončenia pracovného pomeru. Takéto písomnosti je povinný zamestnávateľ doručiť
zamestnancovi na pracovisku alebo poštovým podnikom ako doporučenú zásielku do vlastných
rúk. Povinnosť zamestnávateľa sa splní, ak adresát písomnosť prevezme, ak poštový podnik vráti
zásielku odosielateľovi ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím adresáta. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak adresát odmietne prijať doručovanú
písomnosť.

20. Doručenie výpovedí žalobcovi do vlastných rúk vyplýva z listiny, a to zápisnice o odmietnutí prevzatia
výpovede spísanej žalovaným. Z tejto zápisnice vyplynulo, že dňa 25.04.2017 (dátum je uvedený
na začiatku textu zápisnice) riaditeľ žalovaného Mgr. E. D. doručil žalobcovi výpovede z pracovného
pomeru, žalobca si ich prečítal a odmietol ich prevziať - na žiadosť riaditeľa o podpis rovnopisov výpovedí
uviedol žalobca, že nič podpisovať nebude. Zo zápisnice taktiež vyplýva, že úkonu boli okrem žalobcu
a riaditeľa žalovaného prítomní dvaja svedkovia, a to Mgr. L. R., pedagóg a člen rady školy a Mgr. E. T.,
PhD., zástupca riaditeľa školy. Žalobca skutočnosti uvedené v zápisnici poprel, keď uviedol, že riaditeľ
žalovaného mu výpovede nepodal priamo do rúk s informovaním, že mu chce tieto listiny doručiť do
vlastných rúk, ani sa mu ich len nepokúsil doručiť, žalobca uviedol tiež, že výpovede čítal, ale nedržal
ich v ruke. K tomuto súd poukazuje, že v situácii, keď adresát poznal obsah písomností - výpovedí z
pracovného pomeru, nakoľko si ich prečítal a následne písomnosti výslovne odmietol prevziať, účinky
doručenia výpovedí nastali s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce.
Zákonná formulácia „doručenie do vlastných rúk“ podľa názoru súdu nemožno vykladať reštriktívne len
ako fyzický úkon podávania listiny z rúk doručovateľa do rúk adresáta, a to osobitne s prihliadnutím
ku skutočnosti, že takýto úkon vyžaduje súčinnosť zamestnanca, ktorý nemusí byť k tomu ochotný
vzhľadom na charakter doručovanej písomnosti, tak ako v tomto prípade, keď došlo k odmietnutiu
prevzatia výpovedí žalobcom. V danom prípade výpovede boli doručované osobne zamestnávateľom
zamestnancovi na pracovisku - v riaditeľni žalovaného. Zákon nekladie žiadne požiadavky na vykonanie
konkrétnych fyzických úkonov pri doručovaní do vlastných rúk. Je potrebné vychádzať z kontextu celej
situácie, t.zn. musí byť nepochybné, že dochádza k úkonu doručovania listiny do vlastných rúk tak,
ako vyplýva z obsahu zápisnice - žalobca sa nachádzal v riaditeľni žalovaného, riaditeľ ho oboznámil
s organizačnou zmenou a so zrušením pracovných pozícií, na ktorých pracuje a uviedol, že ho už
nemôže ďalej zamestnávať, nakoľko nemá žiadnu inú vhodnú prácu pre neho, ktorú by mu mohol
ponúknuť, a to ani na kratší pracovný čas, následne ponúkol zamestnancovi uzatvorenie dohody o
skončení pracovného pomeru na oboch pracovných pozíciách, na ktorých zamestnanec pracuje, ktorú
si zamestnanec prečítal a keďže k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru nedošlo, riaditeľ
zamestnancovi doručil dve výpovede týkajúce sa oboch pracovných pozícií, na ktorých pracuje, ktoré si
žalobca prečítal. Súd poukazuje na text výpovedí, z ktorého jednoznačne vyplýva, o aké právne úkony
ide - listiny sú jasne označené ako výpovede z pracovného pomeru, je uvedený adresát - žalobca. V
neposlednom rade súd poukazuje, že žalovaný skutočne prijal rozhodnutie o organizačnej zmene dňa
21.04.2016 a zrušení pracovných miest, na ktorých pracoval žalobca, na ktoré výpovede odkazujú. K
námietke žalobcu, že výpovede nemajú písomnú doložku o odmietnutí prevzatia výpovede, čo vzbudzuje
pochybnosti o zachovaní písomnej formy výpovedí v čase doručovania výpovedí súd uvádza, že zákon
nepožaduje na výpovedi žiadnu doložku a už vôbec nie doložku týkajúcu sa odmietnutia výpovede.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania doručenia výpovede zamestnancovi do vlastných rúk, ako
bolo uvedené vyššie, je na zamestnávateľovi, pričom je na ňom, aký dôkazný prostriedok zvolí. V tomto
prípade žalobca zvolil osobitnú zápisnicu o tomto úkone, čo má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stručná
doložka nachádzajúca sa na výpovedi, keďže podrobne zachytáva priebeh celého úkonu, dátum, miesto
úkonu či prítomné osoby. Výpoveď svedkov Mgr. L. R., Mgr. E.a D., Mgr. E.a T.a s textom zápisnice nie
je v rozpore. Z výpovedí vyplýva, že na stole sa nachádzali listiny návrh dohôd o skončení pracovného
pomeru a výpovede z pracovného pomeru, ktoré fyzicky neboli podávané riaditeľom žalovaného z ruky
do ruky žalovanému, avšak riaditeľom žalovaného bola jasne daná ponuka na uzavretie dohôd, ktoré
žalobca čítal a neakceptoval a následne boli riaditeľom žalovaného doručované výpovede, ktoré žalobca
čítal a odmietol prevziať, žalobca mal na výber uzavretie dohôd alebo prevzatie výpovedí - dohody
uzavreté neboli, výpovede odmietol prevziať. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že úkon doručenia
výpovedí žalobcovi do vlastných rúk bol vykonaný jasne, určite a nevzbudzuje pochybnosti. Žalovaný
uniesol dôkazné bremeno k tejto skutočnosti. Teda súd nezistil existenciu tohto dôvodu neplatnosti
výpovedí z pracovných pomerov.



21. Prerokovanie výpovedí so zástupcom zamestnancov vopred predstavovalo ďalší dôvod neplatnosti
výpovedí namietaný žalobcom. Aj táto skutočnosť bola medzi stranami sporná. Dôkazné bremeno
zaťažuje žalovaného .

22. Z ustálenej judikatúry vyplýva obsahová požiadavka žiadosti o prerokovanie výpovede so zástupcom
zamestnancov, a tou sú náležitosti výpovede určené v ustanovení § 61 ods. 2 Zákonníka práce (R
84/2007).

23. Súd zistil z listiny označenej ako prerokovanie výpovede so zástupcom zamestnancov, že žalovaný
prerokoval dňa 20.04.2017 výpovede žalobcu z dôvodu nadbytočnosti v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce - pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore a správca informačno-komunikačných
technológií so zástupcom zamestnancov Mgr. I. G.. Dôvodom výpovedí sú organizačné dôvody prijaté
dňa 20.04.2017. Zástupca zamestnancov prerokoval výpovede s riaditeľom školy a so stanoviskom
riaditeľa vyjadril súhlas. Z obsahu uvedenej listiny vyplýva, že došlo k prerokovaniu výpovedí z oboch
pracovných pomeru žalobcu so zástupcom zamestnancov vopred, t.j. predtým ako boli tieto výpovede
doručované žalovaným žalobcovi (dňa 25.04.2017). Napriek tomu, že neboli predložené samotné
výpovede, resp. ich koncepty, je nepochybné, že žalovaný prerokoval so zástupcom zamestnancov tieto
výpovede - ako vyplýva z uvedenej listiny boli uvedené oba pracovné pomery žalobcu, z ktorých sa
dávajú výpovede, skutkové vymedzenie dôvodu výpovedí v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce a bolo poukázané na konkrétne rozhodnutie o prijatí organizačných zmien. Podľa názoru súdu
dôvod výpovedí je skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (podmienka
platnosti výpovede v zmysle ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce). V podstate ide o záznam
z prerokovania výpovedí, ku ktorému došlo medzi zástupcom zamestnancov Mgr. I. G. a riaditeľom
žalovaného Mgr. E.om D. dňa 21.04.2017. Na zázname došlo k omylu v uvedení dátumu prerokovania -
nesprávne uvedené dňa 20.04.2017, nakoľko v skutočnosti došlo k prerokovaniu dňa 21.04.2017. Táto
chyba však nemôže spôsobiť neplatnosť výpovedí, nakoľko zo svedeckej výpovede Mgr. I. G. vyplynulo,
že k prerokovaniu došlo v piatok a podľa kalendára dňa 21.04.2007 bol piatok pred vyučovaním. Táto
svedkyňa tiež uviedla, že riaditeľ žalovaného jej dal prečítať dokument o organizačnej zmene a vysvetlil
jej dôvody, pre ktoré sa tak udialo, čo je v súlade s uvedenou listinou, osobitne v časti skutkového
vymedzenia dôvodu výpovede. Preto súd má za to, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno k tejto
skutočnosti. Teda súd nezistil ani existenciu tohto dôvodu neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov.

24. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať hoci aj na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce v obidvoch pracovných pomeroch,
a to na skrátené úväzky, ktoré mu v priebehu trvania pracovných pomerov menil, ako vyplynulo z dohôd
o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Táto skutočnosť bola medzi stranami sporná.

25. Súd má za to, že zmeny obsahu pracovnej zmluvy čo do rozsahu pracovných úväzkov na základe
dohôd medzi zamestnancom a zamestnávateľom o zmene pracovných podmienok v čase pred prijatím
rozhodnutia o organizačnej zmene dňa 21.04.2017 predstavujú zákonný postup (§ 54 Zákonníka práce).
Súd poukazuje, že k prijatiu rozhodnutia o organizačnej zmene došlo dňa 21.04.2017, avšak pracovné
miesta, na ktorých žalobca pracoval, boli zrušené až s účinnosťou ku dňu 31.07.2017. Zákon ani
judikatúra takýto postup nevylučuje, t.j. že pracovné miesta budú zrušené k neskoršiemu dátumu. Teda
žalobca až do momentu skončenia svojich pracovných pomerov mohol vykonávať práce dojednané
v pracovných zmluvách. Súd má za to, že neexistuje ponuková povinnosť zamestnávateľa na tieto
pracovné miesta do 31.07.2017, nakoľko tieto pracovné miesta do uvedeného dátumu existovali a
pracoval na nich žalobca v rámci uzavretých pracovných pomerov. A po uvedenom dátume boli
zrušené, pracovné pomery žalobcu uplynutím výpovednej doby skončili. Žalobca nepreukázal súdu,
že žalovaný mal možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať po skončení jeho pracovného pomeru, a
to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Žalobca ani
len netvrdil skutočnosť o akomkoľvek voľnom pracovnom mieste u žalovaného. Súd má za to, že
po zrušení pracovných miest, na ktorých pracoval žalobca - pedagogický pracovník vo výtvarnom
odbore a správca informačno-komunikačných technológií na základe rozhodnutia o prijatí organizačných
zmien zo dňa 21.04.2017 už nebolo možné zotrvanie žalobcu na týchto pracovných pozíciách na kratší
pracovný úväzok (nebola daná ponuková povinnosť žalovaného), nakoľko organizačnou zmenou neboli
po zrušení pôvodných pracovných miest vytvorené nové pracovné miesta s kratším úväzkom. Súd
nezistil, že žalovaný mal voľné pracovné miesto, ktoré by bolo pre zamestnanca vhodné v mieste výkonu
práce zamestnanca, aj keď len na kratší pracovný čas, preto je toho názoru, že nemal túto ponukovú



povinnosť voči žalobcovi. Aby sa dalo hovoriť o existencii voľného pracovného miesta u zamestnávateľa,
zamestnávateľ musí mať z pohľadu štruktúry jeho pracovnej sily potrebu, aby určitá pracovná činnosť
bola u neho reálne vykonávaná, zamestnávateľ nie je povinný vytvárať nové pracovné miesto, aby
ho mohol ponúknuť zamestnancovi ako inú vhodnú prácu, zmyslom tohto ustanovenia nie je ani to,
aby zamestnávateľ ponúkal zamestnancovi pracovnú pozíciu, ktorá je pre zamestnávateľa nadbytočná
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 21 Cdo 1235/2002). Teda súd nezistil ani existenciu tohto
dôvodu neplatnosti výpovedí z pracovných pomerov.

26. K námietke žalobcu, že prijatá organizačná zmena nesledovala cieľ zabezpečenia efektívnosti
práce, ale iný cieľ. Predpokladom použitia tohto výpovedného dôvodu je existencia organizačnej zmeny,
nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. U tohto
výpovedného dôvodu zamestnanec sa v dôsledku zmien u zamestnávateľa stane pre zamestnávateľa
nadbytočný. Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou alebo musí súvisieť s
rozhodnutím o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce. Tieto organizačné
zmeny sa musia priamo dotknúť pracovnej pozície daného zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ
končí pracovný pomer výpoveďou pre tento výpovedný dôvod. Zamestnávateľ musí prijať rozhodnutie
o organizačnej zmene výlučne v písomnej forme. Rozhodnutie o tom, s ktorým zamestnancom
zamestnávateľ skončí pracovný pomer pre nadbytočnosť, je výlučne v rozhodovacej právomoci
zamestnávateľa. Dôkazné bremeno, že organizačná zmena bola bezprostrednou príčinou straty potreby
výkonu práce zamestnanca (z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva) je na zamestnávateľovi.
Súd v tomto prípade skúma aj, či rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce. Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym
znížením počtu zamestnancov, naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov,
zamestnávateľovi nezáleží totiž len na počte zamestnancov, ale aj na ich zložení z hľadiska profesií a
kvalifikácie.

27. Žalovaného v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že prijal
organizačnú zmenu s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Žalovaný predložil súdu prepočty a
podklady, ktorými odôvodnil, že organizačnú zmenu prijal s cieľom zabezpečenia efektívnosti práce,
a nie s iným cieľom, poukázal na skutočnosť zníženia dotácie na žiaka v skupinovom vyučovaní, na
pokles žiakov skupinovom vyučovaní. Zo stanoviska mesta Dolný Kubín, mestský úrad, vedúci odboru
školstva, kultúry, mládeže a športu vyplynulo, že je potrebné v rámci prepočtov zohľadňovať skutočnosť,
že z dotácie na žiaka by malo zostať 20% na úhradu prevádzkových nákladov školy. Bolo poukázané
na skutočnosť, že vzájomná krížová dotácia individuálneho a skupinového vyučovania v ZUŠ nie je
vhodná, solidarita prichádza do úvahy len zriedkavo a v odôvodnených prípadoch. Žalovaný napriek
presvedčivým tvrdeniam a dôkazom žalovaného túto otázku namietal. Vzhľadom na uvedené súd dospel
k záveru, že je potrebné odborné posúdenie, či prijatým rozhodnutím o organizačných zmenách došlo
k zníženiu stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce a v prípade pracovného
pomeru na funkciu správcu informačno-komunikačných technológií bolo potrebné zistiť, či prijatým
rozhodnutím o organizačných zmenách a následným zabezpečovaním prác prostredníctvom externej
firmy došlo za účelom zabezpečenia efektívnosti práce v porovnaní so situáciou, keď tieto práce.
vykonával žalobca v rámci pracovného pomeru. Za tým účelom v súlade s ustanovením § 319 CSP
súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo, personalistika a kontroling. Ustanovená znalkyňa JUDr. O.. Gabriela Ďurmanová, Žilina
vypracovala odborné vyjadrenie č. 1/2019, ako aj dodatok k odbornému vyjadreniu č. 1/2019. Súd
poukazuje na ich závery: Zmenu v efektivite práce, ku ktorej došlo zavedením organizačných zmien,
možno posúdiť porovnaním efektivity práce dosahovanej v kalendárnych rokoch 2016, 2017 a 2018.
Za východiskové sa považujú údaje kalendárneho roka 2016. V roku 2017 došlo k zmene financovania
ZUŠ - k zmene vo výpočte výšky dotácií. Zároveň v roku 2017 došlo k skončeniu pracovných pomerov
so žalovaným výpoveďou - menovaný pracoval v období od januára do apríla 2017, následne bol
dočasne práceneschopný. Efektivita práce v individuálnej forme vzdelávania vďaka zvýšeným výnosom
pri súčasnom zachovaní ďalších podmienok (počet pedagógov a počet žiakov) narástla v roku 2017
z 1,0935 na 1,3195, t.j. o 20,67 %. Efektivita práce v skupinovej forme vyučovania medziročne klesla
z 1,9204 na 1,6604, t.j. o 13,54% ako dôsledok zníženia dotácie a počtu vzdelávaných žiakov. Ak
by ZUŠ neprijala žiadne opatrenie v súvislosti so zmenenými podmienkami financovania, efektívnosť
práce dosahovaná v skupinovej forme vyučovania by medziročne klesla z 1,9204 na 1,5228, t.j. o
20,70%. Po zavedení organizačnej zmeny bola v roku 2017 dosiahnutá vyššia efektivita práce, ako
by bola táto dosahovaná bez prijatia opatrenia. Celkovo efektivita práce v skupinovom vyučovaní v



dôsledku znížených výnosov ovplyvnených zmenou financovania a zníženým počtom žiakov, oproti
roku 2016 klesla. Efektivitu práce by sa podarilo udržať na úrovni z roku 2016 razantným zvýšením
počtu žiakov alebo ešte výraznejším znížením počtu pedagógov. Znalkyňa zdôraznila, že v šk.r.
2015/2016, 2016/2017 a 2017/2018 dochádzalo k znižovaniu počtu žiakov vyučovaných v skupinovej
forme vyučovania, čo sa prejavovalo aj pred zmenou vo výpočte dotácií. Zároveň od 01.01.2017 došlo
k zmene metodiky pri výpočte výšky dotácie v neprospech skupinového vyučovania. Následkom tohto
došlo k zníženiu objemu finančných prostriedkov v skupinovom vzdelávaní. Medziročný výpadok príjmov
zo skupinového vyučovania bol dorovnaný zvýšením dotácie pre individuálne vyučovanie. Pre prácu
IKT je rozumnejšie poukazovať skôr na skutočnosť, či pri realizácii organizačnej zmeny boli dosiahnuté
úspory alebo nie, než hovoriť o efektivite práce pretože chýba základný ukazovateľ pre jej výpočet, a to
dosahované výnosy, nakoľko táto činnosť je vo vzťahu k vzdelávacej činnosti ZUŠ činnosťou obslužnou,
neprináša žiadne príjmy, naopak v súvislosti s ňou vznikajú náklady - mzdové náklady vynaložené na
túto činnosť je potrebné považovať za prevádzkové náklady režijného charakteru, ZUŠ ich pre riadne
zabezpečenie svojho chodu musí vynaložiť a uhradiť ich môže iba z vyprodukovanej pridanej hodnoty
pedagogickými pracovníkmi. Obchodná spoločnosť SUNSOFT v roku 2017 od októbra do decembra
poskytla služby v rozsahu 46,50 hodiny, ZUŠ zaplatila za tieto služby 360,- eur, čo predstavuje priemerný
hodinový náklad za poskytnutie služieb 7,74 eur/hodinu. Za rovnaké obdobie by celkové mzdové náklady
žalobcu v pracovnom pomere dosiahli výšku 769,56 eur a zamestnanec by odpracoval celkom 156
hodín, čo znamená priemerný hodinový mzdový náklad 4,93/hod. V rovnakom období pri poskytnutí
služieb externou obchodnou spoločnosťou došlo k úspore nákladov vo výške 409,56 eur. V roku 2018
poskytla spoločnosť SUNSOFT služby správcu IKT v rozsahu 64,50 hodiny a ročné celkové náklady
predstavovali sumu 1.440,- eur, t.j. priemerný hodinový náklad za poskytovanie služieb bol 22,33 eur/
hodinu. Ak by v roku 2018 žalobca aj naďalej pracoval v pracovnom pomere s funkčný platom vo výške
198,90 eur, odpracoval by za celý rok 2018 celkom 554,40 hodín a celkové ročné mzdové náklady
by boli vo výške 3.220,56 eur, t.j. 5,81/ hodinu. V rovnakom období pri poskytnutí služieb externou
obchodnou spoločnosťou došlo k úspore nákladov vo výške 1.780,56 eur. Ak v rokoch 2016, 2017 a
2018 v rámci činností súvisiacich so správou IKT bolo potrebné vykonať porovnateľný počet a druh
pracovných úkonov (zo zverejnených zmlúv, objednávok a faktúr na webovej stránke ZUŠ a z poskytnutej
súčinnosti vedenia ZUŠ vyplýva, že v priebehu týchto rokov nedošlo k žiadnej mimoriadnej situácii,
ktorá by si vyžiadala mimoriadny servisný zásah, zvýšené investície, či náklady do bežnej údržby
jednotlivých technických komponentov, ktoré sú súčasťou informačno-komunikačných technológií ZUŠ),
je práca externej obchodnej spoločnosti SUNSOFT efektívnejšia ako práca žalobcu, nakoľko externá
spoločnosť porovnateľný druh a počet pracovných úkonov vykoná za kratší čas - žalobca by v období
od októbra do decembra 2017 odpracoval pri nezmenených podmienkach 156 hodín, kým externá
spoločnosť porovnateľnú prácu odviedla za 46,50 hod. V roku 2018 by žalobca odpracoval 554,40
hodín a externá spoločnosť 64,50 hodiny. Porovnateľný počet a druh pracovných úkonov by tak externá
spoločnosť vykonala efektívnejšie. Ak externá obchodná spoločnosť pracuje efektívnejšie, potom aj pri
vyššej hodinovej odmene za poskytnuté služby môže byť do určitého momentu stále dosahovaná úspora
nákladov.

28. Vzhľadom k záverom tohto odborného vyjadrenia súd má za to, že došlo k zníženiu stavu
zamestnancov - zrušeniu pracovných miest pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore a správca
informačno-komunikačných technológií s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, a nie s iným cieľom,
ako poukazoval v spore žalobca. Súd poznamenáva, že od novelizácie Zákonníka práce účinnej
dňom 01.09.2011 došlo k zmene vo formulácii cieľa, aký majú sledovať prijímané organizačné
rozhodnutia zamestnávateľov zo snahy zvýšiť efektívnosť práce na menej náročnú podmienku, a to
zabezpečiť efektívnosť práce. Teda zamestnávatelia v spore preukazujú dôvodnosť organizačnej zmeny
vo vzťahu k mechanizmom zabezpečenia efektívnosti práce a nemusia preukazovať, v čom spočívalo
navýšenie efektivity práce - je to jednoduchšia situácia pre zamestnávateľa. Odborným vyjadrením
bolo preukázané, že žalovaným prijatá organizačná zmena sledovala cieľ nielen zabezpečiť efektívnosť
práce, ale skutočne došlo k jej zvýšeniu, a to v prípade zrušenia oboch pracovných pozícií.

29. Žalobca uvedené odborné vyjadrenie namietal, keď ako podklad predložil súdu súkromný
znalecký posudok vypracovaný O.. Máriou Kostolnou, znalkyňou z odboru ekonómia a manažment,
odvetvie personalistika a kontroling č. 7/2019, ktorá vypočítala efektivitu práce jednotlivých pedagógov
vyučujúcich na ZUŠ formou pridanej hodnoty ako absolútneho ukazovateľa efektu pre školu. V tabuľkách
uviedla ukazovatele efektivity a poradie jednotlivých pedagógov za školské roky 2016/2017 a 2017/2018,
menovite uviedla, ktorí zamestnanci podľa uvedených ukazovateľov boli v týchto školských rokoch



najväčším a najmenším prínosom pre školu (mimo vedenia školy), pričom žalobca v školskom roku
2016/2017 bol na 12. mieste z 30 a v školskom roku 2017/2018 na 18. mieste z 29. Za predpokladu, že by
žalobca pracoval ako pedagóg bol by v školskom roku 2016/2017 na 23. mieste z 30 a v školskom roku
2017/2018 na 19. mieste z 29 aktívne vyučujúcich pedagógov. K otázke efektívnosti prijatej organizačnej
zmeny týkajúcej sa pracovného miesta správcu IKT znalkyňa dospela k záveru, že za predpokladu, že
externá spoločnosť a žalobca by rovnocenne odpracovali rovnaký počet hodín, t.j. v roku 2017 by škola
tým, že by umožnila pracovať žalobcovi na skrátený pracovný úväzok za tri mesiace v roku 2017 ušetrila
94,49 eur plus 170,- eur z fakturácie S. R., teda celková úspora by bola 264,49 eur. V roku 2018 by škola
za 12 mesiacov ušetrila 1.065,25 eur plus 141 eur, t.j. celkovo 1.206, 25eur pri zamestnávaní žalobcu
na skrátený úväzok oproti externým spoločnostiam. Podľa tejto znalkyne škola elimináciou pracovnej
pozície nezvýšila efektívnosť o najvyššiu možnú mieru, ktorá vyplynula z ananlýzy podľa poradia. Aj po
prijatí organizačnej zmeny došlo k zníženiu efektívnosti o -9%, t.j. zo 120% v školskom roku 2016 na
111% v školskom roku 2017/2018.

30. Súd konštatuje v nadväznosti na zistenia znalkyne O.. E. P., že bolo povinnosťou žalovaného -
zamestnávateľa preukázať, že prijatou organizačnou zmenou sledoval cieľ zabezpečenie efektívnosti
práce, podľa názoru súdu, ako je uvedené vyššie, efektívnosť práce z uvedeného dôvodu sa
preukázateľne zvýšila. Nemožno v tomto spore dávať zamestnávateľovi na ťarchu, že neskúmal
v momente rozhodovania do hĺbky - odborným posúdením, akým spôsobom by mohol zvýšiť
efektivitu práce o najvyššiu možnú mieru. Obe znalkyne poukazovali aj na iné možnosti riešenia, ako
prijal žalovaný v rámci rozhodnutia o organizačnej zmene, napr. prepustiť okrem žalobcu ďalších
zamestnancov, resp. prepustiť namiesto žalobcu iných zamestnancov, ktorí sú pre žalovaného menej
rentabilní, zvýšiť počet žiakov, zvýšiť školné... V tejto súvislosti je potrebné jednak poukázať na ustálenú
judikatúru, v zmysle ktorej výber zamestnanca, ktorý je nadbytočný je na rozhodnutí zamestnávateľa
a súd v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať nemôže (R90/1967). Jednak je nutné
uviesť, že ide v tomto smere o otázku rozhodovania vedenia žalovaného, kde však treba v prvom
rade zohľadňovať predmet činnosti žalovaného, ktorým je vzdelávacia činnosť v oblasti umenia v
skupinovej a individuálnej forme vyučovania. V tejto súvislosti v neposlednom rade pri rozhodovaní
musí škola zvažovať rozsah, resp. rôznorodosť ponuky vzdelávacej činnosti s ohľadom na svoju
konkurencieschopnosť, t.j. nie vždy má finančné hľadisko prednosť. Sú teda aj iné kritériá, ktoré nutne
vedenie školy pri svojom rozhodovaní zohľadňuje, keď toto rozhodovanie je nepochybne zložitejšie.
Preto výpočet efektivity práce jednotlivých zamestnancov žalovaného nemôže byť relevantným kritériom
rozhodovania. Relevantná je v tomto smere skutočnosť, že žalovaný je rozpočtovou organizáciou
napojenou na rozpočet mesta Dolný Kubín, všetky príjmy školy sú príjmami rozpočtu mesta a
najvýznamnejším zdrojom príjmov, slúžiacim na financovanie jej činnosti sú tzv. dotácie, ktoré poskytuje
zriaďovateľ ZUŠ z podielových daní (okrem tohto školné od zákonných zástupcov žiakov na čiastočné
krytie prevádzkových nákladov a dary od zákonných zástupcov žiakov). K otázke zabezpečenia
efektívnosti práce zrušením pracovnej pozície správca informačno-komunikačných technológií súd
zdôrazňuje, že došlo k zrušeniu tohto miesta, nevytvorilo sa toto pracovné miesto s kratším pracovným
úväzkom, ale zamestnávateľ sa rozhodol zabezpečovať tieto obslužné činnosti externým spôsobom,
t.j. prostredníctvom obchodnej spoločnosti špecializovanej na tento druh podnikateľskej činnosti, kde je
dôvodné predpokladať existenciu potrebného materiálneho (napr. software) a personálneho vybavenia
(kvalifikácia, prax), keď mal za to, že tým bude zabezpečená efektivita práce, resp. že dôjde k úsporám
pri profesionálnom zabezpečení týchto obslužných činností, pričom vznik úspor bol v spore preukázaný.
Vzhľadom k tomu súd konštatuje, že bolo preukázané prijatie organizačnej zmeny s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce.

31. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti, v ktorej sa domáhal žalobca určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru na pracovnej pozícii pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore výpoveďou danou
žalovaným žalobcovi dňa 25.04.2017 a žalobu v časti, ktorou sa domáhal žalobca určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru na pracovnej pozícii správca informačno-komunikačných technológií
výpoveďou danou žalovaným žalobcovi dňa 25.04.2017, ako nedôvodnú zamietol. Zároveň bolo nutné
zamietnuť aj žalobu v časti, v ktorej sa domáhal žalobca zaplatenia náhrady mzdy voči žalovanému v
zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keďže v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podmienkou
pre priznanie tohto nároku je skutočnosť, že zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, k
čomu však v tomto prípade nedošlo.



32. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2017 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
náhrady mzdy za obdobie od 22.05.2017 do 31.07.2017. Nakoľko k tomuto dispozičnému úkonu žalobcu
došlo pred doručením žaloby žalovanému, v zmysle 145 ods. 3 CSP súd konal o zvyšku nároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu na
pojednávaní dňa 27.02.2018 vzal žalobu späť v časti uplatnenej náhrady mzdy za obdobie od 01.08.2017
do 12.09.2017 vo výške 696,56 na pracovnej pozícii pedagogický pracovník vo výtvarnom odbore a vo
výške 247,18 eur na pracovnej pozícii správca informačno-komunikačných technológií, spolu náhrada
mzdy vo výške 943,74 eur, s čím vyjadril žalovaný svoj súhlas a preto súd konanie v tejto časti zastavil
v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP.

33. V časti, v ktorej súd konanie zastavil, súd zistil, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca,
keďže uplatnil si náhradu mzdy za obdobie, počas ktorého bol dočasne práceneschopný a následne vzal
žalobu v tejto časti späť, preto v tejto časti bola priznaná náhrada trov konania žalovanému v zmysle
§ 256 ods. 1 CSP. V zostávajúcej časti súd zistil úspech žalovaného, keďže v tejto časti žaloba bola
zamietnutá a preto aj v tejto časti priznal náhradu trov konania žalovanému s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Teda súd priznal náhradu trov konania žalovanémuv rozsahu 100%.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.