Stredná odborná škola ekonomiky, hotelierstva a služieb Jána Andraščíka, Pod Vinbargom 3, Bardejov


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoPr/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718205528
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8718205528.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcov 1) X.. O. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX M., zastúpená splnomocneným zástupcom: F.. W. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XX, XXX XX V. P., 2) X.. W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX
M., 3) X.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX M., žalobcovia 2), 3) právne zastúpení:
JUDr. Vladimír Poch, advokát, so sídlom Hviezdoslavova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Hotelová
akadémia Jána Andraščíka, so sídlom Pod Vinbargom 3, 085 012 Bardejov, IČO: 36 155 993, právne
zastúpenému: JUDr Matúš Hríb, advokát, IČO: XX 246 237, so sídlom 085 01 Bardejov, Na hradbách
5, o neplatnosť výpovedí z pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 11Cpr/25/2018-166 zo dňa 14.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výrokom IV. a V.

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I., II., III. a v súvisiacich výrokoch VI., VII. a VIII. a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 11.09.2018 daná Obchodnou akadémiou, so
sídlom Komenského 5, Bardejov, ktorú obdŕžala žalobkyňa 1) dňa 10.09.2018 je neplatná a pracovný
pomer naďalej trvá.
II. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 07.09.2018 daná Obchodnou akadémiou so
sídlom Komenského 5, Bardejov, ktorú obdŕžala žalobkyňa 2) dňa 07.09.2018 je neplatná a pracovný
pomer naďalej trvá.
III. Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 04.09.2018 daná Obchodnou akadémiou so
sídlom Komenského 5, Bardejov, ktorú obdŕžal žalobca 3) dňa 06.09.2018 je neplatná a pracovný pomer
naďalej trvá.
IV. Súd v časti žalobného návrhu: žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 1) ušlú mzdu za obdobie
od 1.10.2018 až do umožnenia nástupu do práce, a to vypočítaného z priemerného zárobku za
predchádzajúce obdobie do troch dní od právoplatnosti rozsudku vylučuje na samostatné konanie.
V. Súd v časti žalobného návrhu: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 2), 3) náhradu mzdy od
vykonanej prekážky v práci, to znamená od 1.10.2018 až do poskytnutia primeraných pracovných
náležitostí. Samotná priemerná mzda bude vypočítaná z tohto priemerného zárobku za predchádzajúce
obdobie do troch dní od právoplatnosti rozsudku vylučuje na samostatné konanie.
VI. Žalobkyňa 1) má právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1) v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
VII. Žalobkyňa 2) má právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1) v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.



VIII. Žalobca 3) má právo na náhradu trov konania voči žalovanému 1) v rozsahu 100 %, o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou súdu doručenou
07.11.2018 domáhali toho, aby súd vyslovil neplatnosť im doručených výpovedí z pracovných pomerov,
ktoré mali uzatvorené s Obchodnou akadémiou so sídlom Komenského 5, Bardejov.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobcovia mali uzatvorené s Obchodnou akadémiou Bardejov
pracovné zmluvy s dohodnutým druhom práce učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov. Všetkým
žalobcom bola Obchodnou akadémiou Bardejov daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Vo výpovedi danej žalobkyni v 1. rade datovanej dňom 11.09.2018 je uvedené, že rozhodnutím
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. č. 2018/9916:2-10HO zo dňa 23.7.2018 sa vyraďuje
Obchodná akadémia Komenského 5, 085 28 Bardejov zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej
republiky k 31.08.2018. Na základe uvedeného sa stala nadbytočnou a jej pracovný pomer skončí
uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty k 31.12.2018. Žalobkyňa v 1. rade mala výpoveď prevziať
10.09.2018.
Žalobkyni v 2. rade bola písomnosťou zo dňa 07.09.2018, ktorú v ten istý deň prevzala daná výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorej je uvedené, že dňa 30.08.2018 Obchodná akadémia
prijala rozhodnutie o organizačných zmenách a zmene organizačnej štruktúry č. 2/2018/123, na základe
čoho sa stala nadbytočnou a jej pracovný pomer skončí k 30.11.2018.
Obsahovo zhodná výpoveď ako bola daná žalobkyni v 2. rade bola daná aj žalobcovi v 3. rade, datovaná
bola dňom 04.09.2018 a prevzal ju 06.09.2018.
Obchodná akadémia Bardejov so s žalobcami vyhotovila záznamy z rokovania, podľa ktorých
boli žalobcovia oboznámení s rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách a zmene
organizačnej štruktúry. Vzhľadom na toto rozhodnutie zamestnávateľa sa stávajú nadbytočnými, nemá
možnosť ich zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas. Záznam z rokovania so žalobkyňou v 1. rade
bol vyhotovený 11.09.2018, so žalobkyňou v 2. rade 07.09.2018 a so žalobcom v 3. rade 04.09.2018.
Žalovaný mal žalobkyni v 1. rade zaslať písomnosť z 15.102018, ktorou jej ponúkol skrátený pracovný
úväzok na 50 % a žalobcom v 2. a 3. rade písomnosti z 15.10.2018 označené ako odvolanie výpovede
z pracovného pomeru s ponukou skráteného pracovného úväzku, s čím žalobcovia v 2. a 3. rade
nesúhlasili.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR vydalo dňa 18.07.2018 rozhodnutie, ktorým vyradilo
Obchodnú akadémiu Komenského 5, Bardejov k 31.08.2018 zo siete škôl a školských zariadení
Slovenskej republiky, a to v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) Zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v
školstve, školskej samospráve v znení neskorších zmien a doplnkov.
Prešovský samosprávny kraj vydal dňa 20.09.2018 všeobecne záväzné nariadenie č. 66/2018 (ďalej len
„VZN“), ktorým ruší Obchodnú akadémiu, Komenského 5, Bardejov. Podľa článku I. týmto VZN sa ruší
Obchodná akadémia, Komenského 5, Bardejov k 30. septembru 2018. Podľa článku II. VZN, podľa §
21 ods. (13) Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách nástupníckou organizáciou Obchodnej
akadémie, Komenského 5, Bardejov je Hotelová akadémia Jána Andrašíka, Pod Vinbargom 3, Bardejov.
Podľa článku II. ods. 2 VZN, v zmysle § 27 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších
predpisov, práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vykonávajúcich činnosť
v rušenej strednej škole prechádzajú od 01.10.2018 na Hotelovú akadémiu Jána Andraščíka, Pod
Vinbargom 3, Bardejov.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že je dôvodné žalobe vyhovieť. Podľa súdu
prvej inštancie Prešovský samosprávny kraj pri vydávaní VZN pochybil, a to v článku I., v ktorom
zrušil Obchodnú akadémiu k 30.09.2018. Podľa súdu nemôže byť uvedený neskorší termín zrušenia
ako bolo rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o vyradení školy zo siete
škôl a školských zariadení, a to k 31.08.2018. Podľa súdu prvej inštancie najneskôr k 31.08.2018
malo byť rozhodnuté o prechode práv týkajúcich sa nástupníckej organizácie a práv a povinností
vo vzťahu k pracovnoprávnym vzťahom. Zamestnávateľ, Obchodná akadémia Bardejov, mohol dať
žalobcom výpoveď výlučne v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, keďže došlo k zrušeniu
organizácie, teda nejedná sa o nadbytočnosť. Obchodná akadémia Bardejov dala podľa súdu výpovede
nespĺňajúce náležitosti ako to ustanovuje § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže sa nejedná o
nadbytočnosť, ale v skutočnosti o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Podľa
súdu prvej inštancie žalobcovia nemali možnosť posúdiť a ovplyvniť konanie právneho predchodcu
žalovaného, Obchodnej akadémie Bardejov, tieto vedomosti, povinnosti a právne znalosti mal mať
právny predchodca žalovaného. Podľa súdu v uvedenom prípade nie je možné aplikovať § 27 zákonníka
práce nakoľko v prípade zániku zamestnávateľa s právnym nástupníctvom dochádza ku generálnej



sukcesii práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iný nástupnícky subjekt, preberajúceho
zamestnávateľa. V týchto prípadoch sa nemá skončiť pracovný pomer so zamestnancom, čo však v
uvedenom prípade bolo opačne.
Súd prvej inštancie preto určil, že výpovede z pracovného pomeru dané žalobcom Obchodnou
akadémiou Bardejov sú neplatné a pracovný pomer žalobcov trvá.
Pri právnom posúdení poukázal súd prvej inštancie na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka
práce, na § 29a Zákonníka práce, na § 21 ods. 13 Zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 3 ods. 1, 2, § 39 ako aj na článok 2
základných zásad Zákonníka práce upravujúci zákaz zneužitia práva.
Čo sa týka nároku žalobcov na náhradu mzdy, tento nárok vylúčil na samostatné konanie.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie ako podklad svojho rozhodnutia uviedol svoju
úvahu o pochybení Prešovského samosprávneho kraja. Podľa súdu mal Prešovský samosprávny kraj
vydať VZN k inému dátumu ako to spravil, a teda mal zrušiť právneho predchodcu žalovaného so
spätnou účinnosťou. Podľa žalovaného uvedené nie je možné v konaní riešiť, ani posudzovať ako
predbežnú otázku. V zmysle § 194 ods. 1 CSP orgán verejnej správy o nej rozhodol a je potrebné
na toto rozhodnutie prihliadať - § 194 ods. 2 CSP. Ak bolo premisou sporu ukrátenie práv a právom
chránených záujmov žalobcov zo strany Prešovského samosprávneho kraja, mali žalobcovia zvoliť
správnu žalobu v zmysle Správneho súdneho poriadku, aby dosiahli korekciu rozhodnutia Prešovského
samosprávneho kraja. Ak tak neurobili, platí stav, že právny predchodca žalovaného bol zrušený VZN
66/2018 zo dňa 20.09.2018 k 31.09.2018, výpovede teda mohli byť podané len podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, keďže v čase ich podania právny predchodca žalovaného ešte zrušený nebol.
Žalovaný poukázal na to, že zamestnávateľ (právny predchodca žalovaného) bol vyradený zo siete
škôl, nemal pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu, nemal možnosť vykonávať svoju činnosť, avšak
v tom čase zrušený ešte nebol. Preto je viac ako zrejmé, že rozhodnutie, ktoré zamestnávateľ vydal
30.08.2018 bolo relevantnou hmotnoprávnou podmienkou pre jedinú možnú formu výpovede, a to v
zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný uviedol, že § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce
neprichádza do úvahy, ani neskôr by do úvahy neprichádzal, nakoľko ho nie je možné uplatniť pri zrušení
s právnym nástupcom, kde zákon predpokladá iné postupy, ktoré žalovaný bol aj nútený uplatniť, a to §
29a Zákonníka práce. Žalobcovia však neboli ochotní k novému zamestnávateľovi prejsť. Bolo to právo
žalobcov, ale zároveň tak nie je možné požadovať od zamestnávateľa, aby platil troch zamestnancov,
ktorí sú doma, lebo nechcú prísť učiť do novej školy, zatiaľ čo ostatní miesto výkonu práce zmenili a
sú platení za výkon práce. Takáto požiadavka, ktorú na žalovaného vo svojom rozhodnutí predostiera
súd je v rozpore s poslednou vetou článku 2 Zákonníka práce a nemôže požívať právnu ochranu stav,
kedy zamestnanci nechcú prejsť k novému zamestnávateľovi a zároveň chcú zostať zamestnaní na
úkor ostatných kolegov, žiakov a preberajúceho zamestnávateľa. Preberajúceho zamestnávateľa viažu
pracovné zmluvy len v rozsahu, v ktorom je objektívne možné ich plniť, miesto výkonu práce pri zmene
školy je však podstatnou zmluvnou podmienkou, ak zamestnanec zmenu odmieta prijať, musí nastúpiť
§ 29a Zákonníka práce, ako právo zamestnanca, ale aj ochrana zamestnávateľa a dobrých mravov vo
vzťahu k ostatným učiteľom, ktorí neodmietli na novej škole učiť. Podľa žalovaného nie je možné žalovať
o neplatnosť výpovede, nakoľko počas plynutia výpovednej lehoty pracovný pomer skončil inak a to
fikciou v zmysle § 29a Zákonníka práce. Správanie žalobcov bolo jednoznačným konaním proti dobrým
mravom a zneužitím práv a povinností na úkor zamestnávateľa a ostatných zamestnancov. Pasívne
správanie žalobkyne 1. rade - nekomunikácia, nepreberanie doporučených písomností, nezdvíhanie
telefónov bolo zneužívajúcou taktikou, ktorou chcela dosiahnuť situáciu, ktorú sa snažila v konaní použiť
vo svoj prospech ako dôkaznú núdzu žalovaného a nesplnenie § 29 Zákonníka práce, čo sa jej však
nepodarilo. Potvrdenie rozsudku by znamenalo negatívny precedens ako sa vyhýbať plneniu pracovných
povinností a vo svojich dôsledkoch by bolo pre žalovaného likvidačné. Žalobcom bolo plnené odstupné,
pracovať nepochybne nechceli a napadnutý rozsudok priamo ohrozuje pracovné miesta poctivých
kolegov, ktorí si svoje pracovné odmeny riadne a poctivo odpracovali. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobkyňa v 1. rade k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné,
odporujúce si v jednotlivých vyjadreniach. Zaoberá sa § 29a Zákonníka práce, toto ustanovenie nemá
v spore ani právne ani skutkové opodstatnenie. Podľa žalobkyne v 1. rade nie je známe, či úmyselne



alebo z nevedomosti, žalovaný neuvádza neexistenciu podstatných náležitostí tohto ustanovenia, a to
vydanie potvrdenia o ukončení pracovného pomeru dohodou podľa § 29a Zákonníka práce. Takéto
potvrdenie nikdy vydané nebolo, čím sa žalovaný domáha stavu, ktorý nikdy právne ani skutkovo
nenastal. Súdu navrhuje, aby sa zaoberal neexistujúcou situáciou, neexistujúcim skutkovým stavom a
neexistujúcim právnym stavom. Vydanie písomného dokladu o skončení pracovného pomeru je výslovne
od 01.01.2013 stanovené v znení § 29a Zákonníka práce. Žalobkyňa v 1. rade poukázala na to,
že predchodca žalovaného dal žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. K
tejto výpovedi nepredložil žalovaný žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali podanie takejto výpovede.
Poukázala na to, že výpoveď z takzvaných organizačných dôvodov má svoje špecifiká, okrem iného má
byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov, príslušnému úradu práce má byť podaná informácia o
hromadnom prepúšťaní a až po uplynutí jedného mesiaca po doručení informácie príslušnému úradu
práce môže pristúpiť k dávaniu výpovede z organizačných dôvodov. Podľa žalobkyne v 1. rade žalovaný
nezvládol dôkaznú povinnosť, v odvolaní nepredložil žiadne dôkazy ani právne zdôvodnenie, ktoré by
mali za následok zmenu alebo zrušenie rozsudku. Žiadala preto, aby odvolací súd odvolanie žalovaného
zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne a procesne správny.

4. Žalobcovia v 2. a 3. rade uviedli, že k odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tom, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu sa vyjadrovať nebudú a nechávajú na
zváženie odvolaciemu súdu, či skutočne konanie malo vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci, uviedli, že právny
úkon, ktorý je prejavom vôle smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže byť dodatočne doplňovaný, menený alebo nahrádzaný
iným, lebo základným účelom výkladu je zistenie skutočnej vôle konajúceho účastníka. Ak sa pri prevode
práv a povinností menil len subjekt zamestnávateľa, k prevodu zamestnanca dochádza aj bez jeho
súhlasu. Ak sa však majú prevodom zmeniť aj zásadné pracovné podmienky pracovnej zmluvy, k
prevodu zamestnanca môže dôjsť len v prípade, keď s takouto zmenou súhlasí. Preto je povinnosťou
zamestnávateľa zamestnanca o tejto zmene informovať, resp. doručiť návrh na zmenu pracovnej zmluvy,
najneskôr ku dňu prevodu. Ak pred prevodom práv a povinností zamestnávateľ neinformoval a nedoručil
návrh, že v súvislosti s prevodom dôjde k zásadnej zmene jeho pracovných podmienok, a tohto previedol,
potom na takéto konanie a na právny úkon nie je možné nazerať iným spôsobom, než že prevodom
nedochádza k zmene pracovných podmienok a doterajšia pracovná zmluva zostáva v platnosti do
okamihu doručenia návrhu na jej zmenu. Podľa žalobcov v 2. a 3. rade jednoznačne nebola splnená
hmotnoprávna podmienka platnosti výpovedí, čiže ponuková povinnosť zamestnávateľa, k samotnému
prejednaniu práv a povinností reálne nedošlo, pravdepodobne aj z dôvodu dôkaznej núdze žalovaný
priznal, že žalobcovia neboli o prevode práv a povinností informovaní. Nie je pravdou, že žalobcovia v
2. a 3. rade na výzvy právneho zástupcu žalovaného nereagovali, žalobcovia prácu odmietať nemohli,
keďže žiadna im nebola prideľovaná. Podľa žalobcov v 2. a 3. rade je nutné prihliadať na tú skutočnosť,
že zo strany právneho predchodcu žalovaného bola daná výpoveď, ktorá existuje a nedošlo k zrušenie
výpovede, nakoľko žiadne rokovania neboli zo strany prevádzateľa, ale ani nadobúdateľa, že došlo k
prechodu práv a povinností prevádzateľa na nadobúdateľa. Samotný zákaz zneužitia práva je zakotvený
v článku 2 základných zásad Zákonníka práce. Predstavuje právnu normu, ktorej porušenie oprávneným
subjektom je protiprávnym úkonom, oprávnený subjekt použil také konkrétne formy správania sa,
ktoré vykazujú znaky zneužitia práva, už aj z dôvodu, že predmetné veci neboli prerokované, žiadne
podmienky prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, tak ako to zakotvuje Zákonník
práce. Navrhli preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v 1. rade a k vyjadreniu žalobcov v 2. a 3. rade k
jeho odvolaniu uviedol, že čo sa týka vyjadrenia žalobkyne v 1. rade, argumenty týkajúce sa samotnej
výpovede a pojmu organizačnej zmeny predložil a odôvodnil v prvoinštančnom konaní a dôkazy o
splnení hmotnoprávnych podmienok pre podanie výpovede argumentačne aj právne zdôvodnil, výpoveď
bola daná platne. Aj keď bola výpoveď daná platne vo vzťahu k nej je žaloba bezpredmetná, keďže
žalovať neplatnosť výpovede je možné len vtedy, ak ňou pracovný pomer skončil, čo v danom prípade
nebolo, nakoľko následne došlo k situácii, ktorá spôsobila zánik pracovného pomeru v zmysle § 29a
Zákonníka práce. Zamestnávateľ v čase podania výpovede nebol ešte zrušený, výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bola jedinou možnou. K zrušeniu zamestnávateľa došlo až neskôr,
čo bolo chronologicky vysvetlené a preukázané. Došlo k jednoduchej situácii, kedy právny predchodca
žalovaného nemal pre zamestnancov žiadnu prácu, stali sa nadbytoční, preto im musel dať výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, následne bol však zrušený s právnym nástupcom a



žalobcovia počas plynutia výpovednej doby odmietli prísť učiť na nové miesto výkonu práce k právnemu
nástupcovi, trvali na pôvodných podmienkach pracovnej zmluvy, čo bolo ich právo a tak nastúpil § 29a
Zákonníka práce, vo vzťahu ku ktorému si žalovaný splnil svoje povinnosti, vyplatil odstupné, zaslal
oznámenie o tejto forme zániku pracovného pomeru. Výpoveď teda bola žalobkyni v 1. rade daná, bola
jednoznačne platná. Žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou nebolo však možné
podať, nakoľko následne nastúpil § 29a Zákonníka práce a pracovný pomer zanikol inak.
Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcov v 2. a 3. rade k jeho odvolaniu uviedol, že nie každý prejav je právnym
úkonom a ani rozhodnutie zamestnávateľa či oznámenie nie je právnym úkonom, preto žalobcovia v
2. a 3. rade nesprávne na všetky záležitosti nahliadajú ako na právne úkony. Pôvodný zamestnávateľ
žalobcom oznámil, že ak dôjde k zrušeniu, právnym nástupcom bude pravdepodobne žalovaný, preto
si boli vedomí, že prechodom dôjde k zmene miesta výkonu práce, čo im bolo vopred, aj následne
oznamované. Zamestnávateľ nemusí predložiť nový návrh zmluvy, ak zamestnanec už na rokovaní
tlmočí, že odmieta ísť učiť na nové miesto a trvá na pôvodných podmienkach. Ak je preberajúcim
zamestnávateľom nová škola, ktorá má svoje priestory a učebne inde, nemôže sa vyučovať v pôvodných
priestoroch, ku ktorým nemá právny vzťah len preto, že žalobcovia nechcú učiť na novom mieste.
Žalobcovia zvolili obštrukčný postoj, nebolo jednoduché sa s nimi skontaktovať. Poukázal na to, že v
danom prípade je žalovaným ten, ktorý konal v súlade s dobrými mravmi a žalobcovia sú tí, ktorí konali
zneužívajúcim spôsobom na úkor ostatných zamestnancov a kolegov, ktorí k novému zamestnávateľovi
bez problémov prešli. Poukázal na to, že § 29 Zákonníka práce je poriadkovým opatrením a jeho neúplné
splnenie nezakladá výluku § 29a Zákonníka práce, nakoľko by inak vznikla patová situácia straty právnej
istoty zamestnávateľa a odňatia práva zamestnanca. Od začiatku tvrdí, že platná je aj podaná výpoveď,
ale pracovný pomer musel zaniknúť už počas plynutia výpovednej doby vzhľadom na odmietnutie
nového miesta výkonu práce žalobcami. Preto bez ohľadu na § 29a Zákonníka práce, je výpoveď
platná. Žalovaný taktiež uviedol, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobcom bolo ponúknuté
odvolanie výpovedí a práca na novom mieste s novým úväzkom, čo odmietli, preto nie je možné tvrdiť,
že zamestnanci trvajú na ďalšom zamestnávaní; žalobkyňa v 1. rade v reakcii na predmetnú písomnosť
zotrvala na argumentácii, ktorú prezentovala vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedla, že žalovaný nepreukázal
opodstatnenosť podania výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, čo je predmetom sporu,
snaží sa vnútiť odklon od predmetu sporu na úplne iný spor.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len ,,odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného vo vzťahu k výrokom IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné
nakoľko rozhodnutie súdu o vylúčení časti žalobných návrhov, ktorým sa žalobcovia domáhali uloženia
povinnosti žalovanému nahradiť žalobcom ušlú mzdu, majú povahu uznesenia, voči ktorému v zmysle
§ 357 odvolanie prípustné nie je a preto odvolanie žalovaného proti výrokom IV. a V. podľa § 386 písm.
c) CSP odmietol nakoľko smeruje proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je odvolanie prípustné.
Vo vzťahu k výrokom I., II., III. a súvisiacim výrokom VI., VII. a VIII. dospel odvolací súd k záveru o
neexistencii predpokladov pre potvrdenie rozsudku ani jeho zmenu.

7. Žalobcovia, ako zo spisu vyplýva, podali na súd žalobu, ktorou sa domáhajú určenia neplatnosti
výpovedí, ktoré im boli dané Obchodnou akadémiou so sídlom Komenského 5, Bardejov (ďalej aj
len „Obchodná akadémia Bardejov“) argumentujúc tým, že dôvod výpovede nebol pravdivo uvedený,
podanou výpoveďou došlo zo strany zamestnávateľa k porušeniu ustanovení Zákonníka práce a prejav
vôle je v rozpore s dobrými mravmi. Výpoveď mohli dostať iba z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce.
Zmena tohto žalobného návrhu, jeho rozšírením o určenie, že pracovný pomer žalobcu naďalej trvá,
bola pripustená uznesením č.k. 11Cpr/25/2018-125 z 29.11.2019.

8. Takto vymedzeným žalobným návrhom a špecifikovanými dôvodmi žalobného návrhu je súd viazaný v
tom zmysle, že nemôže rozhodnúť o niečom inom, než čoho sa žalobcovia žalobou, a z akých dôvodov,
domáhajú. Platí pritom, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je tým typom
určovacej žaloby, u ktorej nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Mýlil sa preto žalovaný, ak mienil, že žalobcovia nemohli podať žalobu o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru s určením, že ich pracovný pomer trvá, nakoľko podľa neho mal pracovný pomer
žalobcov pred uplynutím výpovednej lehoty zaniknúť inak. Táto námietka bola bez relevancie, nie bez



relevancie bola odvolacia argumentácia založená na tvrdení existencie inej vady majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie veci a tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

9. Žalobcovia, ako z dôvodov žaloby vyplýva, si boli vedomí situácie, v ktorej ich zamestnávateľovi
- Obchodnej akadémii Bardejov, nezostávalo iné než realizovať úkony ovplyvňujúce podmienky ich
pracovného pomeru, resp. jeho ďalšie trvanie, čo je zrejmé z argumentu založeného na tom, že výpoveď
mohli dostať iba z dôvodu podľa písmena a) § 63 ods. 1 Zákonníka práce, dostali ju však podľa písmena
b) § 63 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveď je aj preto neplatná.

10. Pri skúmaní platnosti výpovede sú vo všeobecnosti významné len tie skutočnosti, na ktoré zákon
(Zákonník práce) kladie dôraz - či bola výpoveď daná písomne, či bol naplnený v nej uvedený
výpovedný dôvod, či bola doručená adresátovi. U výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi pre
organizačné zmeny u zamestnávateľa, či ide o organizačnú zmenu, o ktorej bolo rozhodnuté pred daním
výpovede, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou
a organizačnými zmenami (Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodnutie z 22.02.1968, 6Cz/215/67).

11. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je koncipovaný široko.
O organizačnej zmene je oprávnený rozhodnúť zamestnávateľ. Rozhodnutie zamestnávateľa je
skutočnosťou, faktickým úkonom, a preto nie je možné preskúmavať ho z hľadiska platnosti. Súd sa
môže zaoberať len tým, či bolo také rozhodnutie skutočne prijaté a či ho urobil zamestnávateľ (Najvyšší
súd Českej republiky 21Cdo/4574/2010 z 28.10.2012).
Ak z dôvodu vymedzeného vo výpovedi nie je zrejmé v čom spočíva organizačná zmena ide o
nedostatok, obsah prejavu vôle, ktorý je možné zistiť výkladom. Je možné z dôkazov objasniť, za
akých okolností bol zamestnanec oboznámený s organizačným opatrením, na základe ktorého má byť
nadbytočným, či to bolo pred daním výpovede, súd nemá vychádzať len z obsahu výpovede (Najvyšší
súd Českej republiky 21Cdo/1138/2011 z 29.05.2012).
V písomnej výpovedi možno výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia, ale
aj uvedením skutočností, ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou (Najvyšší
súd Slovenskej republiky, uznesenie z 25.11.2008, sp.zn. 2Cdo/278/2007).

12. Fyzická osoba sa „ruší“ ako zamestnávateľ vždy, ak prestane podnikať alebo vykonávať činnosť, pri
ktorej zamestnáva fyzické osoby ako zamestnancov. Ide o situácie, ak fyzická alebo právnická osoba
v právnej pozícii zamestnávateľa prestane podnikať alebo vykonávať inú činnosť bez toho, aby mala
právneho nástupcu, čím by prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na nástupcu. Dôvod,
pre ktorý zamestnávateľ napríklad prestane podnikať nie je právne významný. O takýto prípad nejde, ak
by došlo k prevodu činnosti alebo úloh na nadobúdateľa, vtedy by práva a povinnosti z pracovnoprávnych
vzťahov prešli na nadobúdateľa. Zrušenie zamestnávateľa nie je právnym úkonom a nemožno ho na
súde napadnúť z hľadiska platnosti alebo neplatnosti (Barancová a kol., Zákonník práce, komentár, 1.
vydanie, Bratislava, C.H.Beck, 2017 str. 608).

13. Vychádzajúc z právnych názorov uvedených v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu v kontexte so zistením skutkového stavu a jeho právnym posúdením súdom prvej
inštancie, nie je možné konštatovať, že by sa súd prvej inštancie vysporiadal s podstatnými argumentmi
v tvrdeniach strán sporu, dôkazmi vykonanými k týmto tvrdeniam a špecifickými námietkami žalovaného.

14. Pozornosť súdu prvej inštancie bola koncentrovaná na úvahy o vhodnosti, prípadne správnosti
postupov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Prešovského
samosprávneho kraja, postupov, dôsledkom ktorých bolo zrušenie Obchodnej akadémie Bardejov, t.j.
subjektu, s ktorým mali žalobcovia uzatvorené pracovné zmluvy. V dôvodoch rozsudku je popisne
uvedený obsah dôvodov výpovede, absentuje však vyhodnotenie rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačných zmenách z 30.08.2018 (č.l. 104 spisu), záznamov z rokovania so žalobcami (č.l. 101,
102, 103 spisu) a opisu reálneho stavu u právneho predchodcu žalovaného na začiatku školského roka
2018, t.j. medziobdobí po vyradení právneho predchodcu žalovaného zo siete škôl a jeho zrušením,
tak ako to realizovala žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní 05.11.2019, to všetko v jednotlivosti, ale aj
vo vzájomnej súvislosti. Závery súdu prvej inštancie sú tak výsledkom postupu, ktorý nemá oporu v
dôkazoch, ktorými disponoval.



15. Žalobcovia v žalobe argumentovali aj tým, že konanie ich zamestnávateľa bolo v rozpore s dobrými
mravmi.
Súd prvej inštancie v bodoch 20. a 24. rozsudku uviedol teoretické formulácie toho, kedy je konanie
určitého subjektu konaním v rozpore s dobrými mravmi a kedy je konanie, resp. výkon subjektívneho
práva zamestnávateľa skončiť pracovný pomer so zamestnancom zneužitím práva, vo vzťahu k
prejednávanej veci tieto teoretické úvahy však neobjasnil.

16. Zákonný príkaz vykonávať subjektívne práva v súlade s dobrými mravmi má spolu so zákazom
zneužitia práva spoločný právny základ, pretože je spojený s výkonom subjektívneho práva. Tieto
pojmy vykazujú aj určité odlišnosti. Nie každé správanie oprávneného subjektu, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi je aj zneužitím práva. Neplatnou je aj výpoveď zo strany zamestnávateľa, ak je
v rozpore s dobrými mravmi, rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v
súlade so základnými zásadami právneho poriadku, napríklad výpoveď zamestnávateľa z dôvodu
náboženského presvedčenia, z dôvodu uzavretia manželstva, otehotnenia, narodenia dieťaťa a podobne
(H. Barancová: Slovenské a európske pracovné právo, vydavateľstvo Poradca podnikateľa spol. s r.o.,
Žilina, 2004, str. 126, 134, 405).
Ak mal súd prvej inštancie za to, že zo strany zamestnávateľa boli úkony smerujúce k skončeniu
pracovného práva zneužitím práva, konaním v rozpore s dobrými mravmi, bolo namieste objasniť, v čom
konkrétne motívy výpovede dané žalobcom vykazovali znaky rozporu s dobrými mravmi alebo znaky
zneužitia práva.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nedôsledne vysporiadal s informáciami
vyplývajúcimi z dôkazov v spise, čím svoje rozhodnutie zaťažil vadou, závery ku ktorým dospel sú
protirečivé, čo znamená, že skutkové zistenia, ku ktorým dospel a ich právne posúdenie nemajú oporu
v postupe, ktorý pri hodnotení dôkazov realizoval, resp. mal realizovať, čo má za následok odňatie
možnosti strane sporu konať pred súdom. Uvedené je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia
a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak by totiž odvolací súd
odoprel stranám sporu možnosť prieskumu tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvej
inštancie považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu by boli posúdené ako
rozhodujúce, porušená by bola zásada spravodlivého súdneho konania. Odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu uvedenom vo výroku tohto uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania bude opätovne vec prejednať. Vyhodnotí,
a to vo vzájomnej súvislosti, všetky dôkazy zo spisu, t.j. aj tie, hodnotenie ktorých opomenul. Vychádzať
bude z toho, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je daný v prípade zrušenia
zamestnávateľa vtedy, ak sa zamestnávateľ ruší bez právneho nástupcu.
Vyhodnotí, či dôvody uvedené vo výpovediach, ktoré boli žalobcom dané Obchodnou akadémiou
Bardejov, zodpovedajú vymedzeniu dôvodu, pre ktoré boli žalobcom výpovede dané. Vzhľadom na
žalobou uplatnený dôvod neplatnosti výpovedí aj pre rozpor s dobrými mravmi posúdi v konkrétnych
skutkových okolnostiach, či motívy zamestnávateľa, ktoré viedli k rozhodnutiu dať žalobcom výpovede,
boli alebo nie v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku.
Vzhľadom na žalobcami tvrdenú fikciu, že ich pracovný pomer trvá, čo je taktiež predmetom konania,
rozhodne o žalobe aj v tejto časti. V tejto súvislosti, ak dospeje opätovne k záveru o neplatnosti výpovedí,
vysporiada sa aj s argumentáciou žalovaného k ust. § 29a Zákonníka práce a protiargumentom
žalobkyne v 1. rade k predmetnému zákonnému ustanoveniu; v takom prípade vezme na zreteľ
dôvodovú správu k zákonu č. 361/2012 Z.z. (ktorá je interpretačným pravidlom), ktorým bolo ustanovenie
§ 29a Zákonníka práce doplnené o povinnosť zamestnávateľa vydať zamestnancovi doklad o tom, že sa
pracovný pomer skončil na základe fikcie dohody, v tom zmysle, či nevydanie dokladu má za následok,
že pracovný pomer fikciou neskončil.
Rozhodne o celom predmete konania, pokiaľ časť nebude vylúčená, resp. nezostane vylúčená na
samostatné konanie, a taktiež o nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacích v zmysle ust.
§ 396 ods. 1, 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany sporu v zmysle § 255 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak j
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.