Základná škola, Školská 212, Huncovce


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoPr/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208859
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413208859.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka
Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobkyne: I.. B. C., M.. XX.X.XXXX, Q. F. C., Š. XXX/
XX, zastúpenej: Advokátka kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Veľký Slavkov, Školská
257, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: Základná škola Huncovce, so sídlom Huncovce, Ul. Školská
212, IČO: 36 158 895, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Zavackým, so sídlom Kežmarok, Hradné
námestie 29, o určenie, že pracovný pomer trvá, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Kežmarok zo dňa 16.12.2015 pod č. k. 8Cpr/1/2013-75, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom určil, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú medzi žalobkyňou a žalovaným na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 v znení Dodatku č. 1 z 1.8.2008, v znení Dodatku č. 2 zo dňa 1.8.2009,
v znení Dodatku č. 3 zo dňa 1.8.2010, v znení Dodatku č. 4 zo dňa 1.8.2011 a Dodatku č. 5 zo dňa
1.8.2011, sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a naďalej trvá. Žalovaného zaviazal nahradiť
žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 815,15 eur v lehote 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej pracovný pomer
so žalovaným trvá, dôvodiac, že žalovaný s ňou v roku 2007 až 2012 uzavrel najmenej tri pracovné
zmluvy na dobu určitú, ktoré na seba plynulo nadväzovali, z troch rôznych dôvodov, a preto zo zákona
sa pracovný pomer z doby určitej zmenil na pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Žalovaný žiadal
návrh zamietnuť, argumentujúc ust. § 48 ods. 2 a § 48 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“). Zdôraznil,
že žalobkyňa bola mimo zastupovania počas rodičovskej dovolenky zamestnaná u neho na základe
pracovnej zmluvy na dobu určitú iba raz, a to v čase od 9.8.2007 do 31.7.2008. Každé ďalšie predĺženie
pracovnej zmluvy bolo vždy iba z dôvodov uvedených v § 48 ods. 4 písm. a) ZP.

3. Pracovnú zmluvu zo dňa 9.8.2007 súd prvej inštancie práve posúdil podľa § 48 ods. 1 ZP (v znení
účinnom k 9.8.2007), podľa ktorého pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej
zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v pracovnej zmluve, alebo pri jej zmene, neboli
splnené zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň v tejto súvislosti
aplikoval ust. § 48 ods. 2 ZP (účinného k 9.8.2007), podľa ktorého pracovný pomer na určitú dobu možno
dohodnúť najdlhšie na tri roky.



4. Dodatok č. 1 z 1.8.2008, Dodatok č. 2 z 1.8.2009, Dodatok č. 3 z 1.8.2010, Dodatok č. 4 z 1.8.2011 a
Dodatok č. 5 z 1.8.2012 posúdil podľa § 48 ods. 4 písm. a/ ZP (účinného ku dňu ich uzavretia). Nakoniec,
na základnú pracovnú zmluvu a Dodatky č. 1 až 5 aplikoval ust. § 48 ods. 2 ZP (účinného k dátumu
ich uzavretia).

5. Pre teleologické právne posúdenie prejednávanej právnej veci okresný súd vychádzal zo
všeobecného hľadiska č. 6, 7 a 8 Rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je súčasťou
Smernice Rady 199/70/ES zo dňa 28.6.1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, podľa ktorých
pracovné zmluvy na dobu neurčitú predstavujú všeobecnú formu pracovnoprávnych vzťahov, prispievajú
ku kvalite života príslušných zamestnancov a zlepšujú výkon (6), objektívne zdôvodnené využívanie
pracovných zmlúv na dobu určitú predstavuje spôsob, ako predchádzať nezákonnému počínaniu (7) a
v určitých rezortoch, povolaniach a pri niektorých činnostiach je pre pracovnoprávne vzťahy príznačné
uplatňovanie pracovných zmlúv na dobu určitú, čo vyhovuje zamestnávateľom, i zamestnancom. Účelom
Rámcovej dohody (doložka 1) je
a) zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie, a
b) vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania prameniaceho z využívania opakovaného
uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.

Prvou povinnosťou súdu prvej inštancie ako vnútroštátneho súdu členského štátu EÚ, uloženou Súdnym
dvorom EÚ, je, „pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorého výklad má podať, povinný urobiť tak
čo možno v najväčšom rozsahu vo svetle znenia a účelu uvedenej - posudzovanej Smernice, aby sa
dosiahol výsledok, ktorý táto smernica sleduje, a dosiahol tak súlad s Článkom 288 ZFEÚ.(Kücükdeveci,
bod 48; Pfeiffer, bod 113; Adeneler, bod 108; zo starších rozsudkov: Von Colson a Kamann, bod 26;
Marleasing, bod 8; rozsudok zo 14.7.1994, Faccini Dori, C-91/92, Recueil, s. I-3325, bod 26; rozsudok
z 27.6.2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Recueil, s. I-4941, bod
30). V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že vykladať „v čo možno najväčšom rozsahu vo svetle znenia
a účelu uvedenej Smernice“, musí vnútroštátny súd všetko platné vnútroštátne právo prijaté pred, či po
účinnosti Smernice.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobkyne je dôvodný. Zákaz uloženia povinnosti jednotlivcovi
nemôže byť vnímaný ako samostatná hranica použitia nepriameho účinku Smernice. Jedná sa výlučne
o možný konkrétny dôsledok aplikácie všeobecných právnych zásad, ktorými sú právna istota a iné
princípy svedčiace v prospech ochrany jednotlivca. Sú to výlučne tieto všeobecné právne zásady, ktoré
v tomto smere tvoria limit pre použitie zásady nepriameho účinku.

7. Dodatkom č. 1 z 01.08.2008 účastníci konania predĺžili pracovný pomer na dobu určitú o jeden rok
s účinnosťou od 01.08.2008 do 31.07.2009. V uvedenom prípade nebolo ešte povinnosťou účastníkov
vymedziť vecný dôvod predpokladaný ust. § 48 ods. 4 písm. a) účinného ZP. Napriek tomu tento vecný
dôvod vymedzený bol ako zastupovanie zamestnanca žalovaného - L. L. počas rodičovskej dovolenky
počas výkonu práce „učiteľka II. stupňa“.

8. Dodatkom č. 2 z 01.08.2009 účastníci konania podľa ust. § 48 ods. 4 písm. a) účinného znenia ZP
dohodli ďalšie predĺženie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú. V danom prípade tak nový
pracovný pomer nevznikol, ale ďalej sa predĺžil pracovný pomer na dobu určitú, dohodnutý pracovnou
zmluvou a predĺžený Dodatkom č. 1.

9. Dodatkom č. 3 z 01.08.2010 účastníci dojednali ďalšie predĺženie pracovného pomeru, ako to
predpokladá ust. § 48 ods. 4 písm. a) účinného ZP. V danom prípade nový pracovný pomer nevznikol, ale
ďalej sa predĺžil dohodnutý pracovný pomer na dobu určitú. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že vymedzením
vecného dôvodu - zastupovanie L. L. počas materskej dovolenky (rodičovskej dovolenky) počas výkonu
práce „učiteľka II. stupňa“ - bol vymedzený i obligatórny vecný dôvod, keďže žalovaný v právnom
postavení zamestnávateľa so žalobcom predĺžil pracovnú zmluvu na dobu určitú nad hranicu 2 rokov,
čím došlo k naplneniu formálnej zákonnej podmienky platnosti Dodatku č. 3.

10. Dodatkom č. 4 z 01.08.2011 v zmysle ust. § 48 ods. 4 písm. a) ZP v účinnom znení dohodli účastníci
ďalšie predĺženie pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú s tým, že obligatórnym vecným
dôvodom bolo zastupovanie p. J. U. počas rodičovskej dovolenky počas výkonu práce ,,učiteľka II.



stupňa“, teda na zastupovanie zamestnanca žalovaného tak, ako to formálne predpokladá posledne
citované zákonné ustanovenie.

11. Prvé obmedzenie maximálne dva roky (§ 48 ods. 2 ZP účinného k 01.08.2010) zakotvuje celkový
limit doby trvania všetkých pracovných pomerov na dobu určitú medzi tými istými zmluvnými stranami
bez vymedzenia vecného dôvodu ďalšieho predĺženia. Nejedná sa o dojednávanie pracovných pomerov
na dobu určitú, ale o celkovú najdlhšiu prípustnú dobu ich trvania. Nemožno vychádzať len z toho,
že zákonodarca použil jednotné číslo. Vychádzajúc z ústavnoprávnej doktríny, použitie jednotného
alebo množného čísla v norme práva ešte definitívne neurčuje, koľkých osôb sa môže týkať, ak
to nevyplýva z povahy veci samej. V predmetnom ustanovení zákona nejde o počet osôb, ale o
dĺžku pracovných pomerov, ktorých sa má norma práva dotýkať. Uvedený výklad je v súlade so
zásadou ochrany postavenia zamestnancov ako jednej zo základných zásad pracovného práva ako
samostatného odvetvia práva.

12. Opačný výklad by tak z pracovného pomeru na dobu neurčitú prakticky urobil výnimku z pracovného
pomeru na dobu neurčitú a z pracovného pomeru na dobu určitú pravidlo, čo by bolo v rozpore s
vyššie citovanou Smernicou Rady EÚ č. 1999/70/ES, ktorá požaduje opak (porovnaj bod 3 odôvodnenia
Smernice, ods. 2 Preambuly a bod 6 všeobecného odôvodnenia Rámcovej dohody, ktoré je prílohou
Smernice a napr. bod č. 61 Rozsudku SD EÚ zo 04.07.2006, Adeneler, C-212/04).

13. Druhé zákonné obmedzenie (max. dvakrát - § 48 ods. 2 ZP účinný k 01.08.2011) znamená, že
pracovný pomer na dobu určitú možno bez vecného dôvodu predĺžiť najviac dvakrát v rámci dvoch
rokov, teda v rámci celkového limitu doby trvania všetkých pracovných pomerov na dobu určitú medzi
účastníkmi konania ako tými istými zmluvnými stranami.

14. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že Dodatok č. 2 predĺžil pracovný pomer v súlade s (v tom
čase zákonne akceptovaným) celkovým limitom doby trvania všetkých pracovných pomerov na dobu
určitú v rozsahu troch rokov.

15. V prejednávanej právnej veci celková dĺžka na seba nadväzujúcich dohôd účastníkov konania
zakladajúcich pracovný pomer na dobu určitú presiahla okamihom uzavretia Dodatku č. 3 (01.08.2010)
celkový prípustný limit trvania všetkých pracovných pomerov na dobu určitú (dva roky) bez vecného
dôvodu akceptovaný zákonodarcom vo vtedy účinnom znení § 48 ods. 2 ZP.

16. Dodatok č. 3 je však už v rozpore s druhým zákonným obmedzením súvisiacim s predĺžením
pracovného pomeru účastníkov (najviac dvakrát v rámci dvoch rokov) vymedzeným ustanovením § 48
ods. 2 ZP v znení účinnom ku dňu uzavretia tohto dodatku. V danom momente, kedy bola uzavretá
pracovná zmluva na jeden rok a pracovný pomer bol následne dvakrát predĺžený dodatkom vždy o jeden
rok, došlo k prekročeniu oboch zákonných limitov - tak celkovej doby trvania, ako aj maximálne dvoch
dojednaní, a to aj napriek skutočnosti, že posudzovaný pracovný pomer podľa ust. § 252d ZP skončil
ex lege k 31.07.2010.

17. Dodatkom č. 3 účastníci konania v rozpore s posledne citovaným zákonným ustanovením predĺžili
pracovný pomer na dobu určitú o ďalší rok, teda nad hranicu dvoch rokov (§ 48 ods. 4 písm. a) ZP v
znení účinnom k 01.08.2010). Podmienka uvedená v citovanom zákonnom ustanovení bola splnená len
formálne uvedením dôvodu spočívajúceho v zastupovaní L. L. počas materskej dovolenky (RD) počas
výkonu práce „učiteľka II. stupňa“.

18. Obdobne žalovaný voči žalobkyni postupoval pri uzavretí Dodatku č. 4 a 5, ktorými zabezpečil
zastupovanie inej, ďalšej zamestnankyne, než tej, uvedenej v Dodatkoch č. 1, 2 a 3.

19. Uvedený vecný dôvod nerešpektuje cieľ sledovaný Rámcovou dohodou s ohľadom na súvislosť,
ktorá ho spája s citovanou doložkou 5, bodom 1 písm. a). Rámcová dohoda totiž vychádza
z predpokladu, podľa ktorého pracovná zmluva na dobu neurčitú predstavuje všeobecnú formu
pracovnoprávnych vzťahov uznávajúc v plnej miere, že pracovné zmluvy na dobu určitú sú
charakteristickou vlastnosťou zamestnania v určitých odvetviach a pre určité zamestnania. Preto je
výhoda stability zamestnania chápaná ako prvoradý prvok ochrany zamestnanca (pozri Rozsudok SD
EÚ vo veci Mangold, bod 64), pričom pracovná zmluva na dobu určitú môže zodpovedať potrebám



tak zamestnávateľa ako aj zamestnanca iba za určitých okolností (druhý odsek Preambuly a bod 8
Všeobecných dôvodov Rámcovej dohody)

20. Takto má doložka 5, bod 1 Rámcovej dohody osobitne za cieľ zabrániť nezákonnému konaniu, ku
ktorému dochádza pri opakovanom uzatváraní pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.

21. Povinnosťou súdu je zaručiť výsledok, ktorý Slovenskej republike ukladá právo Spoločenstva, ako
aj výsledok vyplývajúci nielen z článku 249 tretieho odseku ES, ale i článku 2 prvého odseku Smernice
1999/70/ES v spojení s jej sedemnástym odôvodnením.

22. Celková dĺžka po sebe nasledujúcich pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú dojednaných medzi
účastníkmi konania presiahla dva roky, a preto súd v rámci recentného objektívneho výkladového cieľa
dospel k záveru, že pracovnoprávne pomery (dojednané Dodatkom č. 3, 4 a 5) už mali za cieľ pokrývať
stále a trvalé potreby žalovaného.

23. Uvedený výklad rešpektuje princíp právnej istoty, keďže od adresáta právneho predpisu (účastníkov
konania) možno primárne vyžadovať znalosť práva, a to v jeho práve platnom stave. Preto sa môže
oprávnene domnievať, že jeho práva a povinnosti budú primárne odvodené a posúdené práve z tohto
stavu právneho poriadku (§ 48 ods. 4 písm. a) ZP v znení účinnom k 01.08.2010).

24. Z uvedeného dôvodu v okamihu uzavretia Dodatku č. 3 k Pracovnej zmluve účastníkov tak neboli
splnené zákonné podmienky na uzavretie pracovného pomeru na dobu určitú, v dôsledku čoho sa podľa
ust. § 48 ods. 1 ZP v znení účinnom k 01.08.2010 ex lege stal pracovným pomerom dohodnutým na
neurčitý čas. Tento právny záver platí i vo vzťahu k Dodatku č. 4 uzavretému v čase účinnosti ust. § 48
ods. 2 ZP v totožnom znení ako v čase uzavretia Dodatku č. 3.

25. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej žalobkyni
priznal ich náhradu vo výške 815,15 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zmeniť rozsudok tak,
aby návrh žalobkyne bol v celom rozsahu zamietnutý, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie, a to z dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p..

27. Predovšetkým má za to, že okresný súd pri svojom opakovanom rozhodnutí (v poradí druhom) v tejto
veci nevyhodnotil vykonané dokazovanie v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu,
a ani opätovne neaplikoval dôsledne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. a) ZP. Opätovne nebolo žiadnym
spôsobom zdôvodnené, prečo má byť vylúčená aplikácia tohto ustanovenia, ak nevymedzuje, že musí
ísť o zastupovanie toho istého zamestnanca. Navyše, opierajúc sa o právny názor odvolacieho súdu,
že dodatkom bol dohodnutý pracovný pomer na zastupovanie zamestnanca počas jeho rodičovskej
dovolenky - dôvod pracovného pomeru bol jasne vymedzený, v dodatku bola výslovne určená doba
trvania pracovného pomeru, dodatok bol dohodnutý písomne a v zmysle zákonnej podmienky na
uzavretie pracovného pomeru na určitú dobu - zastupovanie zamestnanca. Taktiež odvolávanie sa
súdom prvej inštancie na nepriamu aplikáciu Smerníc európskeho práva tiež nemožno považovať za
dostačujúce.

28. Ďalej má za to, že súd prvej inštancie sa opätovne nesprávne pri rozhodovaní vysporiadal s právnou
úpravou v spore Kofoed, C-321/05 a preto nesúhlasí s tvrdením, že pracovný pomer uzavretý na dobu
určitú medzi žalobkyňou a ním na základe pracovnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 v znení Dodatku č. 1
z 1.8.2008, v znení Dodatku č. 2 zo dňa 1.8.2009, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 1.8.2010, v znení
Dodatku č. 4 zo dňa 1.8.2011 a Dodatku č. 5 zo dňa 1.8.2011, sa zmenil na pracovný pomer na dobu
neurčitú a naďalej trvá. Ustanovenie § 48 ods. 2 ZP pojednáva o tom, že pracovný pomer na dobu určitú
možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne
dohodnúť v rámci dvoch rokov, najviac trikrát. Ustanovenie § 48 ods. 4 ZP jednoznačne hovorí, že ďalšie
predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov, alebo nad
dva roky je možné len z taxatívne uvedených dôvodov, medzi ktorými je aj zastupovanie zamestnanca
počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dovolenky bezprostredne naväzujúcej na materskú
dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý
bol dlhodobo uvedený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie. Žalobkyňa bola mimo



zastupovania počas rodičovskej dovolenky zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy na
dobu určitú iba jedenkrát, a to v čase od 9.8.2007 do 31.7.2008 a každé ďalšie predĺženie tejto pracovnej
zmluvy bolo vždy iba z dôvodov uvedených v § 48 ods. 4 písm. a) ZP. Naviac uviedol, že disponuje
iba presne určenými tabuľkovými miestami, a ak by neumožnil návrat zamestnanca do zamestnania z
materskej, resp. rodičovskej dovolenky, hrubo by zasiahol do ich práv a hrubo by porušil povinnosti,
ktoré mu ukladá Zákonník práce. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov celého konania.

29. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 26.2.2016 žiadala potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške
89,50 eur.

30. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. CSP nadobudol účinnosť 1.7.2016 a
odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd mal za to, že ide o právo,
ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto
konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania i právnej istoty preto
odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v zmysle príslušných ustanovení O.s.p..

31. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p.
v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:

33. Predmetom konania je nárok žalobkyne o určenie, že pracovný pomer uzavretý medzi ňou
a žalovaným na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 9.8.2007 v znení Dodatkov č. 1 až 5, sa
zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a trvá naďalej. Žalovaný sa počas celého konania
(vrátane odvolacieho konania, resp. vrátane konania odvolacieho) bránil tým, že žalobkyňa bola mimo
zastupovania počas rodičovskej dovolenky zamestnaná u neho na základe pracovnej zmluvy na dobu
určitú iba raz, a to v čase od 9.8.2007 do 31.7.2008. Každé ďalšie predĺženie pracovnej zmluvy bolo
vždy iba z dôvodov uvedených v § 48 ods. 4 písm. a) ZP.

34. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyni vznikol pracovný pomer na dobu určitú do 31.7.2008, a
to na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 9.8.2007. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 1.8.2008 sa
pracovný pomer počnúc dňom 1.8.2008 (od 9.8.2008 do 31.7.2008) predĺžil na dobu určitú do 31.7.2009
z dôvodu zastupovania L. L. počas jej rodičovskej dovolenky. Ten istý dôvod sa uvádza aj v Dodatku č.
2 zo dňa 1.8.2009, ktorým sa pracovný pomer uzavretý dňa 9.8.2008 na dobu určitú (Dodatkom č. 1)
predĺžil na dobu určitú - najdlhšie do 31.7.2010. To isté sa uvádza aj v Dodatku č. 3 k pracovnej zmluve
sa pracovný pomer uzavretý dňa 9.8.2008 predlžuje na dobu určitú - najdlhšie do 31.7.2011.

35. Až Dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve sa pracovný pomer uzavretý dňa 9.8.2008 predĺžil na dobu
určitú - najdlhšie do 31.7.2012, a to z dôvodu už zastupovania J. U. počas jej rodičovskej dovolenky.
Ten istý dôvod sa uvádza aj v Dodatku č. 5 k pracovnej zmluve, ktorým sa pracovný pomer predlžuje
na dobu určitú - najdlhšie do 31.7.2013.

36. Žalobkyňa v žiadosti o prideľovanie ďalšej práce zo dňa 21.6.2013 (č. l. 12) uviedla, že jej pracovná
zmluva uzavretá na dobu určitú sa po troch rokoch zo zákona mení na dobu neurčitú a z tohto dôvodu
žiada o pridelenie ďalšej práce. Žalovaný oznámením zo dňa 11.7.2013 (č. l. 14) jej žiadosti nevyhovel,
a to odkazujúc na ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a) až d) vtedy účinného ZP.

37. Podľa § 48 ods. 1 ZP (účinného k 1.8.2010), pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola
v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene
neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer
je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.



38. Podľa § 48 ods. 2 ZP, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov, najviac
dvakrát.

39. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) ZP, ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na
určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu zastupovania zamestnanca počas
materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a dovolenky bezprostredne nadväzujúcej na materskú
dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo zamestnanca, ktorý bol
dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie.

40. Dôvody, kedy možno opätovne uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú nad rámec dvoch rokov,
uvádza § 48 ods. 4 ZP. Tieto dôvody sa musia uviesť v pracovnej zmluve. Neuvedenie týchto dôvodov
nebude mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, dôjde však k vzniku pracovného pomeru na dobu
neurčitú (po prekročení zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2). Podľa tohto ustanovenia je možné
ďalšie zastupovanie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do dvoch rokov
alebo nad dva roky len zo zákonom stanovených dôvodov, ktorým je aj zastupovanie zamestnanca
počas materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky.

41. Ako už bolo vyššie uvedené, Dodatkom č. 1 došlo u žalobkyne k predĺženiu pracovného pomeru na
dobu určitú - najdlhšie do 31.7.2009 - na zastupovanie L. L. počas jej rodičovskej dovolenky. Dodatkom
č. 2 zo dňa 1.8.2009 bol prvýkrát u žalobkyne predĺžený pracovný pomer na dobu určitú do 31.7.2010
z toho istého dôvodu. Z toho istého dôvodu bol žalobkyni predĺžený pracovný pomer na dobu určitú po
tretíkrát - najdlhšie do 31.7.2011 (Dodatkom č. 3). V každom z týchto dodatkov sa zároveň uvádza, že
sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 9.8.2007 na dobu určitú (č. l. 6).

42. Ak Dodatkom č. 4 sa žalobkyni predĺžil pracovný pomer znovu na dobu určitú do 31.7.2012, avšak už
na zastupovanie J. U. počas jej materskej dovolenky, nejde o ten istý dôvod, ktorý sa uvádza v Dodatkoch
č. 1 - 3. Z uvedeného vyplýva, že už Dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 1.8.2011 sa žalobkyni
zmenil pracovný pomer na dobu neurčitú. Podľa názoru odvolacieho súdu, ako aj v zmysle výkladových
pravidiel použitých súdom prvej inštancie, taktiež v súlade so základnou zásadou čl. 1 ZP, bolo by
diskriminujúce pre zamestnanca (zároveň to môže zvádzať zamestnávateľa), pokiaľ by bolo možné
opätovne uzatvárať pracovný pomer na dobu určitú nad rámec dvoch rokov podľa § 48 ods. 4 písm. a) ZP
a považovať jeho ďalšie predlžovanie na dobu určitú z dôvodu zastupovania počas materskej dovolenky
iného zamestnanca, než pracovné pomery boli na dobu určitú predlžované z dôvodu zastupovania počas
materskej dovolenky L. L. Dodatkami č. 1 až 3 k pracovnej zmluve. Inými slovami, pokiaľ žalovaný ako
zamestnávateľ žalobkyne jej znovu predĺžil pracovný pomer na dobu určitú do 31.7.2012 Dodatkom č. 4
a Dodatkom č. 5 už z dôvodu zastupovania J. U. počas jej materskej dovolenky, mohlo by to viesť k tomu,
že týmto spôsobom by zamestnávateľ mohol donekonečna predlžovať pracovný pomer na dobu určitú i
v prípade, ak by začal čerpať materskú dovolenku tretí a ďalší zamestnanec žalovaného v budúcnosti.
Takýto postup by vytvoril u žalobkyne neistotu ohľadom trvania jej pracovného pomeru. Bolo by to pre ňu
diskriminujúce a zároveň rozporujúce nielen základným zásadám ZP, ale aj v rozpore s okresným súdom
citovanou Smernicou Rady 1999/70/ES z 28.6.1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. Preto v
tejto súvislosti nemožno nič vytknúť súdu prvej inštancie, ak návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel,
keď určil, že pracovný pomer uzavretý na dobu určitú medzi ňou a žalovaným na základe pracovnej
zmluvy v znení dodatkov 1 - 5 sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú a trvá i naďalej.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§
219 ods. 1 O.s.p.).

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta
posledná, CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).