Základná umelecká škola Petra Breinera, Mierová 81, Humenné


Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210704
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8315210704.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne H.. Ľ. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, právne zastúpenej Mgr. Marián Lipa, advokát so sídlom Štefánikova
18, Humenné, proti žalovanej Základná umelecká škola v Humennom, IČO: 36 158 941, so sídlom
Mierová 81, Humenné, právne zastúpenej JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, advokátka so sídlom
Námestie slobody 25, Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 13.999,84 eur brutto za obdobie od
1.9.2015 do 30.6.2018 v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.08.2015 domáhala určenia, že pracovný
pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 26.06.2014 v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 07.01.2014 (správne má byť 07.01.2015) medzi žalobkyňou a žalovanou naďalej trvá.

2. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2017 súd pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírením o povinnosť
žalovanej poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške
411,76 eur odo dňa 01.07.2015 až do času, keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

3. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.06.2014 uzavrela pracovnú zmluvu so žalovanou, ktorá bola
uzavretá na dobu určitú a bola prijatá na pracovnú pozíciu hospodárka, účtovníčka. Začala pracovať
od 01.07.2014 na dobu určitú počas pracovnej neschopnosti p. A. D.. Po smrti zastupovanej
zamestnankyne dňa 07.01.2015 zamestnávateľ - zastupujúca riaditeľka J.. G. J. naďalej umožnila
vykonávať žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy s tým, že dôjde k zmene pracovného pomeru
na dobu neurčitú. Až dňa 2l.01.2015 zamestnávateľ predložil žalobkyni písomnú dohodu datovanú
na deň 08.01.2015, ktorou malo dôjsť k predlženiu doby trvania pracovného pomeru do 30.06.2015
bez uvedenia dôvodu. Predloženú dohodu podpísala, avšak v čase, keď jej zomrel blízky príbuzný
a preto bola v zlom psychickom rozpoložení. Z extenzívneho výkladu čo sa týka prekvalifikácie
pracovného pomeru vyplýva, že Zákonník práce vyžaduje aby sa dôvod na predĺženie alebo
opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Túto zákonnú
požiadavku síce neadresujeme priamo zamestnávateľovi, ale predovšetkým on má dbať na to,
aby sa v pracovnoprávnych vzťahoch dodržiavali pracovnoprávne predpisy. Ak by pracovná zmluva
neobsahovala vecný dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú
dobu, v zmysle § 48 ods.1 by bolo treba posudzovať takýto pracovný pomer za pracovný pomer na
neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú



dobu. Zo strany zamestnávateľa bolo žalobkyni odporúčané písomne požiadať o predlženie pracovného
pomeru na dobu neurčitú. Žalobkyňa tak urobila dňa 29.06.2015. Zamestnávateľ jej odpovedal písomne
až dňa 23.07.2015 a to tak, že žiadosť zamieta a pracovný pomer skončil dňa 30.06.2015. Žalobkyňa
po uplynutí pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru pokračovala s vedomím a súhlasom
zamestnávateľa ďalej vo vykonávaní práce podľa pracovnej zmluvy. J.. J. je poverená zastupovaním
riadenia, pričom pôsobí na tomto poste dlhšie ako je zákonom dovolené, preto je diskutabilné, či má
vôbec oprávnenie konať za žalovanú. Dňa 21.01.2015 bola predložená Dohoda o zmene pracovnej
zmluvy, ktorá je datovaná na deň 08.01.2015 ale podpísaná J.. G. J. a dňa 23.07.2015 jej bola doručená
zamietavá odpoveď v žiadosti o predlženie pracovnej zmluvy taktiež podpísaná J.. G. J.. Z toho vyplýva,
že J.. G. J. je vo svojej funkcii dlhšie ako 6 mesiacov. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme v § 5 (Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca) ods. 9 uvádza, že voľné miesto
vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom
vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na 6 mesiacov.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a vo svojich vyjadreniach uviedla, že je pravdou že so žalobkyňou
bola uzavretá pracovná zmluva zo dňa 26.6.2014, ktorou táto bola prijatá do pracovného pomeru ako
hospodárka - účtovníčka na dobu určitú a to počas pracovnej neschopnosti pani A. D.. Nie je ale
pravdou to, že po smrti pani D. s ňou dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzavretá až 21.1.2015.
Nakoľko vedeli, že pani D. zomrela a teda nastala skutočnosť pre ktorú by zanikol aj pracovný pomer
žalobkyne založený zmluvou zo dňa 26.6.2014, ktorou bola prijímaná do pracovného pomeru na dobu
určitú počas pracovnej neschopnosti pani A. D., preto žalobkyňu vyzvali hneď v deň smrti pani D. teda
7.1.2015, aby sa dostavila za účelom podpísania dohody o zmene pôvodnej pracovnej zmluvy a to čo
sa týka doby trvania pracovného pomeru. Žalobkyňa dňa 7.1.2015 dohodu o zmene pracovnej zmluvy aj
podpísala a podpísala ju aj štatutárka, pani J., ktorá bola poverená výkonom funkcie riaditeľky žalovanej.
To, že túto dohodu o zmene pracovnej zmluvy si prevzala žalobkyňa až dňa 21.1.2015 nemení nič
na tom, že k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy, čo sa týka dĺžky trvania pracovného pomeru došlo
dňom podpisu tejto zmeny oboma stranami, teda dňom 7.1.2015. Neskorším podaním žalovaná opravila
vyjadrenie v tom, že hneď deň po smrti pani D. teda 08.01.2015 vyzvala žalobkyňu, aby sa dostavila za
účelom podpísania dohody o zmene pôvodnej pracovnej zmluvy. V čase podpisovania dohody o zmene
pracovnej zmluvy pani J. mala oprávnenie konať za žalovanú, na dôkaz čoho predložila poverovací
dekrét Mesta P. zo dňa 19.12.2014 v overenej fotokópii.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne F. G., oboznámením sa s obsahom
súdneho spisu, a to pracovnou zmluvou zo dňa 26.06.2014, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 07.01.2014, odpoveďou na žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa 23.07.2015, žiadosťou o
predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.06.2014 bola žalobkyňa s účinnosťou od 01.07.2014 prijatá
do pracovného pomeru u žalovanej na pracovnú pozíciu hospodárka, účtovníčka, na dobu určitú počas
pracovnej neschopnosti p. A. D..

7. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy s dátumom 07.01.2014 (správne podľa vyjadrenia strán
07.01.2015) sa strany sporu dohodli, že pracovný pomer uzavretý dňa 26.06.2014 na dobu určitú počas
pracovnej neschopnosti p. A. D. sa mení na pracovný pomer na dobu určitú do 30.06.2015 s účinnosťou
od 08.01.2015.

8. Dňa 29.06.2015 žalobkyňa požiadala žalovanú o predĺženie pracovnej zmluvy uzavretej dňa
01.07.2014 a následným dodatkom na dobu určitú do 30.06.2015.

9. Dňa 23.07.2015 žalovaná žalobkyni odpovedala, že žiadosti o predĺženie pracovnej zmluvy
nevyhovuje, pretože jej pracovný pomer na dobu určitú skončil 30.06.2015.

10. Žalobkyňa vypovedala tak, že dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala 21.1.2015 a nie ako
žalovaná udáva 8.1.2015. Keďže od 8-ho do 21-ho januára 2015 pracovala na Základnej umeleckej škole
s vedomím zamestnávateľa bez podpísania nejakej dohody o zmene pracovnej zmluvy to znamená, že
táto dohoda o zmene pracovnej zmluvy mala byť na dobu neurčitú a nie na dobu určitú. Podpísala a
prevzala ju 21.1.2015. Dňa 8.1.2015 ju nikto nevyzval k podpísaniu dohody o zmene pracovnej zmluvy
ani jej ju na podpis nikto nepredložil. Svedkyňa matka F. G., bola so žalobkyňou v kancelárii v tento deň.



11. J.. G. J., riaditeľka Základnej umeleckej školy Humenné, vo svojej výpovedi uviedla, že v
decembri roku 2013 začala práceneschopnosť bývalej už nebohej hospodárky a na dobu počas
práceneschopnosti bola prijatá pani F. G., matka žalobkyne a bývalým riaditeľom bola urobená aj
zmena, že od 1. júla na túto pozíciu, keďže práceschopnosť pretrvávala naďalej bola prijatá H.. Ľ.
G.. Jej dohoda bola na dobu určitú počas práceneschopnosti bývalej hospodárky. Koncom novembra
začiatkom decembra bývalá hospodárka už oznámila, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje a podala
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, čo potvrdila aj jej sestra, ktorá už mala súhlas na právne
úkony. V súvislosti s týmto oznámením pre zamestnávateľa vyplynuli 2 povinnosti zabezpečiť finančné
prostriedky na odstupné a odchodné pre bývalú hospodárku a samozrejme aj poriešiť pracovné miesto.
Čiže finančné prostriedky zamestnávateľ zabezpečil pre prípad, že by zo Sociálnej poisťovne prišlo
vyrozumenie o priznaní invalidného dôchodku, a potom riešenie pracovného miesta. Už vtedy bol
pripravený základ dohody o zmene pracovnej zmluvy a dôkazom toho je aj ten rok 2014. Keď prišla
správa 7. januára o smrti hospodárky, dohoda v počítači o zmene pracovnej činnosti bola pripravená,
urobili sa zmeny údajov a ten rok tam mzdová pracovníčka pozabudla upraviť. Dohoda bola vystavená
na dobu určitú do 30. júna, ktorú žalobkyňa podpísala, prevzala, všetko je zdokladované a dôkazom
toho, že obsahu dohody porozumela je aj 29. jún kedy mali hodnotiacu poradu a po skončení sa
žalobkyňa rozlúčila s prítomnými zamestnancami s tým, že jej končí pracovný pomer. Čiže obsahu
dohody porozumela.

12. Svedkyňa F. G., matka žalobkyne vypovedala tak, že z dôvodu že od 18.12.2013 do 30.06.2014 bola
zamestnaná u žalovanej a následne od 01.07.2014 bola u žalovanej zamestnaná žalobkyňa, chodila so
žalobkyňou od 07.01.2015 do 19.01.2015 do práce, a to z toho dôvodu, že sa robili ukončovacie práce
v účtovníctve predchádzajúcom roku.

13. Rozsudkom zo dňa 05.06.2017 súd žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.
XXCoPr/X/XXXX zo dňa 09.01.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

14. Súd opätovne vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že dohodu podpísala 21.1.2015, vtedy ju pani
J. zavolala do kancelárie a dala jej ju podpísať, pričom ona tam už bola podpísaná, aj pečiatka tam
bola. Čo sa týka dátumu 7.1.2014, správne má byť uvedený 2015, pani D. 7.1. okolo šestnástej hodiny
ešte len zomrela, takže nie je možné, aby dohodu 7. januára podpísala, pretože nemohli vedieť, kedy
pani D. zomrie, siedmeho bola v práci do pol štvrtej. Nebolo možné podpísať dohodu siedmeho. Až
do 21.1., kým si prevzala dohodu o zmene pracovnej zmluvy, pracovala s vedomím pani J.. Žiadosť
o predĺženie pracovnej zmluvy podávala preto, že jej to pani J. povedala s tým, že tam budem ďalej
pracovať. Potom keď podala žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy, jej povedala, že už na túto pozíciu
má iného pracovníka. Po 7.1.2015 pani J. prechádzala cez kanceláriu žalobkyne každý deň. Pracovala
ako ekonómka, stretávala sa aj s ostatnými zamestnancami aj tí ju tam videli. Dohoda o zmene pracovnej
zmluvy jej bola daná na podpis narýchlo a v tom čase mala úmrtie v rodine a vybavovala veci ohľadom
pohrebu.

15. Rozsudkom zo dňa 13.6.2018 súd určil, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa
26.6.2014 v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2014, správne má byť 7.1.2015,
medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 14.411,60 eur
ako náhradu mzdy do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.

16. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XXCoPr/X/XXXX zo dňa 25.3.2019
potvrdil rozsudok vo výroku o určení, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 26.6.2014
v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2015 medzi stranami sporu trvá naďalej. V
prevyšujúcej časti zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. Rozsudok v časti určenia, že pracovný pomer naďalej trvá, nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2019
a predmetom konania zostala náhrada mzdy a trovy konania.



18. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že považoval za dôvodné odvolacie námietky
žalovanej, týkajúce sa výroku o priznaní náhrady mzdy. Súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil úpravou
uvedenou v § 79 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť
náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý je adresovaný zamestnávateľovi, z
ktorého vyplýva, že zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd prvej inštancie neodôvodnil úvahy,
ktoré ho viedli k tomu, že považoval žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2015 za
oznámenie zamestnanca v zmysle citovaného ustanovenia Zákonníka práce. Z tohto dôvodu zaťažil
svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, čím odňal stranám sporu právo na spravodlivý proces, čo
bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti. Súd prvej inštancie sa
musí vyporiadať s otázkou, či žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy spĺňa náležitosti oznámenia
zamestnanca v zmysle § 79 Zákonníka práce, nakoľko zo samotného znenia tejto žiadosti tento
záver nevyplýva. V takomto prípade je na zamestnancovi preukázať predmetnú výzvu, pričom takýmto
návrhom môže byť návrh na zmenu žalobného petitu, ktorý môže zamestnanec uplatniť v priebehu
sporu, tak ako sa to stalo v tomto prípade. V prípade teda, že zamestnanec neunesie dôkazné bremeno
preukázania skutočnosti, že žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy spĺňa náležitosti oznámenia
zamestnanca o trvaní na ďalšom zamestnávaní, nepochybne je takýto nárok uplatnený návrhom na
zmenu žalobného petitu. Až po vyporiadaní sa s touto skutočnosťou bude možné ustáliť od akého
obdobia vznikol zamestnancovi nárok na náhradu mzdy a následne bude úlohou súdu prvej inštancie
sa dôsledne vyporiadať aj s otázkou ustálenia výšky priemerného zárobku v zmysle Zákonníka práce,
nakoľko takéto odôvodnenie absolútne absentuje v rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj sa vyrovnať
s ďalšími prípadnými tvrdeniami strán, ktoré budú v konaní vznesené. Zároveň bude úlohou súdu prvej
inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo a dôsledne odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti na riadne
odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

19. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 21.6.2019 uviedla, že sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou
v bode 20/ Rozsudku krajského súdu, že žiadosť žalobkyne o predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa
29.6.2015 nemožno považovať za oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Gramatickým a logickým výkladom je nepochybné, že v čase podania tejto žiadosti
mala žalobkyňa za to, že jej pracovný pomer uzavretý na dobu určitú nasledujúcim dňom skončí,
a požiadala preto o jeho predĺženie, nevychádzala z toho, že by zamestnávateľ neplatne skončil jej
pracovný pomer a trvala na svojom ďalšom zamestnávaní. Dokonca ani podanou žalobou o neplatnosť
skončenia pracovného pomeru si neuplatnila nárok na náhradu mzdy, urobila tak až podaním návrhu na
zmenu žalobného petitu zo dňa 18.1.2017. Ani v danom čase žalobkyňa neoznámila žalovanej, že trvá
na svojom ďalšom zamestnávaní u žalovanej, a neurobila tak doposiaľ. V súlade s odvolaním žalovanej
proti rozsudku má za to, že tak nevznikol nárok žalobkyne na priznanie nároku na náhradu mzdy, nakoľko
výzva na ďalšie zamestnávanie je nevyhnutným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku. Pokiaľ
by bol konajúci súd toho právneho názoru, že za moment podania výzvy na ďalšie zamestnávanie
žalobkyne u žalovanej, bude považovať moment podania návrhu na rozšírenie žalobného petitu o
priznanie nároku na náhradu mzdy, má za to, že tento nárok môže byť priznaný žalobkyni nie od
1.7.2015, odkedy žalobkyňa už na pracovisku žalovanej nepracovala, ale výlučne od momentu, kedy
bol návrh na rozšírenie žalobného petitu o nárok na náhradu mzdy doručený žalovanej. Tento názor
opiera o judikát R 36/1979. Ďalej poukázala na ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Ako vyplýva
z ustálenej judikatúry, napr. R 8/1994 ČR, k zníženiu, príp. nepriznaniu náhrady mzdy podľa tohto
zákonného ustanovenia môže súd pristúpiť vtedy, ak po zhodnotení všetkých okolností prípadu možno
vyvodiť, že pracovník sa zapojil, (mohol zapojiť) do práce v inej organizácii za podmienok v zásade
rovnocenných, alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, ak by
mu ju organizácia bola prideľovala. Žalovaná nemá vedomosť o pracovnom a osobnom živote žalobkyne
po tom, čo od 1.7.2015 nepracovala na pracovisku žalovanej, má k dispozícii iba kusé informácie
prezentované počas súdneho konania, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa bola určitú dobu po l.7.2015
uznaná práceneschopnou, resp. nepravidelne pracovala pre iného zamestnávateľa/zamestnávateľov,
prípadne je poberateľkou dávky v materstve alebo rodičovského príspevku. V prípade, že nepracovala
pre iného zamestnávateľa, je otázne a na zváženie konajúceho súdu, z akých dôvodov sa mladá
vysokoškolsky vzdelaná žena, ktorá v čase, kedy prestala pracovať pre žalovanú, mala 32 rokov,
nezapojila do riadneho pracovného procesu. Aj keď žalobkyňa žije v okrese s mierou nezamestnanosti
cca 10% , v rozhodnom období od roku 2015, nejedná sa v jej prípade o exponovanú osobu, ktorá
má štatisticky problém s nájdením nového zamestnania. Žiadala súd, aby zhodnotil príjmové pomery
plynúce z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u



žalobkyne uzavretých po 1.7.2015, resp. príjmy z titulu dávok nemocenského poistenia v období po
doručení návrhu na rozšírenie žalobného petitu žalovanej a za obdobia, kedy poberala, resp. mohla
poberať príjem z iných titulov, jej náhradu mzdy nepriznal v rozsahu nad 12 mesiacov. O tento postup
žiadala aj z dôvodu, že žalovaná je školským zariadením - rozpočtovou organizáciou napojenou na
rozpočet mesta Humenné, kde pre lepšiu ilustráciu príjmových a výdavkových pomerov žalovanej
uviedla, že priemerná mesačná mzda zamestnancov žalovanej v roku 2015 predstavovala 518,- eur
v čistom vyjadrení. Pedagogickí aj nepedagogickí zamestnanci pracujú u žalovanej s maximálnym
ľudským a profesionálnym nasadením, pričom rozpočet žalovanej neumožňuje priznať im za ich prácu
a nasadenie odmeny či nadštandardné ohodnotenie za mimoriadne výkony. Je podľa názoru žalovanej
nespravodlivé, aby bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy za neprimerane dlhé obdobie, presahujúce
obdobie 12 mesiacov napriek tomu, že v rozhodnom období mala, alebo bez akýchkoľvek vážnejších
dôvodov mohla mať iný príjem, keď pre fungovanie a prevádzku žalovanej, resp. mzdové ohodnotenie
jej súčasných zamestnancov za ich bezchybne odvádzanú prácu bude mať takýto peňažný záväzok
drastické dôsledky. Navyše, v prípade, ak by bol žalobkyni právoplatne priznaný peňažný nárok v
lehote splatnosti 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pre žalovanú by to bolo z rozpočtového hľadiska
nerealizovateľné plnenie z dôvodu, že žalovaná má všetky príjmy a výdavky rozpočtované na nasledujúci
kalendárny rok a v rozpočte na rok 2019 nie je žiadny takýto výdavok zahrnutý. V zmysle ust. §
141 ods. 7 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje v sume priemerného zárobku zamestnanca.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely je definovaný v ust. § 134 Zákonníka práce. Priemerný
zárobok sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Ide teda o mzdu zúčtovanú zamestnancovi
podľa Zákonníka práce, v zmysle ktorého sa mzdou rozumie mzda brutto, z ktorej žalovaná ako
zamestnávateľ bude povinná v čase splatnosti nároku žalobkyne z nej odviesť poistné na sociálne
poistenie, preddavok na zdravotné poistenie a zraziť preddavok na daň z príjmu a až následne vyplatiť
žalobkyni náhradu mzdy netto. Nakoľko priemerná mzda v brutto vyjadrení bola podľa predložených
výplatných pások v rozhodnom období vo výške 448,51 eur, priemerná mzda v netto vyjadrení vo výške
382,73 eur, má za to, že výpočet priemernej mzdy žalobkyne vo výške 411,76 eur mesačne ako podkladu
pre priznanie nároku na náhradu mzdy je zo strany žalobkyne jednoznačne nesprávny, nakoľko tento
výpočet nemá oporu v žiadnom účtovnom ani pracovnoprávnom predpise.

20. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z nich najmä nástupom do
pracovného pomeru - oznámenie zo dňa 28.6.2019, rodným listom V. O., výzvou na nástup na výkon
práce podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 24.6.2019, správou Sociálnej poisťovne, pobočka
P. zo dňa 11.9.2019, potvrdením o nemocenských dávkach žalobkyne za obdobie od 1.6.2015 do
31.8.2019, rozhodnutím o nepriznaní nároku na materské zo dňa 16.5.2019, žiadosťou o materské
žalobkyne, žiadosťami o prijatie do zamestnania žalobkyne a odpoveďami na ne, potvrdeniami o hľadaní
zamestnania, výplatnou páskou za máj a jún 2015.

21. Žalovaná výzvou na nástup na výkon práce podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zo dňa 24.6.2019
žalobkyňu v súlade s § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyzvala na nástup na výkon práce na základe
pracovnej zmluvy s tým, že jej bude umožnené pokračovať vo výkone práce a to bezodkladne najneskôr
v lehote troch pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy.

22. Oznámením zo dňa 28.6.2019 žalobkyňa oznámila žalovanej, že nastupuje na materskú dovolenku
z dôvodu, že sa jej 4.6.2019 narodil syn.

23. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka P. zo dňa 11.9.2019 súd zistil, že za obdobie od 1.7.2015 za
zamestnankyňu žalobkyňu Sociálna poisťovňa, pobočka P., nedisponuje informáciami o vymeriavacom
základe pre odvod poistného z dôvodu, že zamestnávateľ nevykazoval poistné, keďže vo veci náhrady
príjmu z neplatne skončeného pracovného pomeru naďalej prebieha súdne konanie. Žalobkyňa nie je
poberateľkou dôchodkových dávok, dávok v nezamestnanosti, ani úrazových dávok. Boli jej vyplatené
nemocenské dávky za obdobie 7/2015 a 8/2015. Žalobkyňa si podala žiadosť o materské dňa 30.4.2019.
Sociálna poisťovňa, pobočka P. dňa 16.5.2019 rozhodla o nepriznaní nároku na materské z dôvodu,
že v čase rozhodovania Sociálna poisťovňa, pobočka P. nemala právoplatné rozhodnutie o neplatnom
skončení pracovného pomeru a menovaná tak nesplnila podmienky nároku na výplatu materského.



24. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou od 1.6.2015 do 31.8.2019
vyplýva, že žalobkyni bolo vyplatené nemocenské v mesiaci 07/2015 vo výške 252,70 eur a za mesiac
08/2015 vo výške 261,90 eur.

25. Rozhodnutím zo dňa 16.5.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka P. rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok
na materské v období od 27.4.2019 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie.

26. Dňa 1.12.2015 posielala žalobkyňa žiadosť o prijatie do zamestnania Slovenskej sporiteľni, a.s.,
dňa 16.5.2016 Podvihorlatské pekárne a cukrárne, a.s., dňa 17.8.2016 Slovenská pošta, pobočka
Humenné, dňa 23.1.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dňa 18.4.2017 VÚB banka
Humenné, dňa 4.7.2017 Okresný súd Humenné, dňa 8.8.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné,
dňa 30.8.2017 Základná škola Laborecká Humenné, dňa 30.10.2017 Mestský úrad Humenné, dňa
10.11.2017 Podvihorlatské pekárne a cukrárne, a.s., stredisko Humenné, dňa 11.12.2017 Sociálna
poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 14.2.2018 AWCAR s.r.o. Medzilaborce, dňa 6.6.2018 Chemes,
a.s. Humenné, dňa 24.9.2018 Mestský úrad Humenné, dňa 22.10.2018 Sociálna poisťovňa, pobočka
Humenné, dňa 15.11.2018 Dôvera, zdravotnú poisťovňu, a.s., pobočka Humenné, dňa 11.1.2019
Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Humenné.

27. Z potvrdenia o hľadaní zamestnania vyplýva, že dňa 05.02.2016 a 03.11.2016 žalobkyňa uchádzala
sa o zamestnanie v Základnej škole s materskou školou Udavské, dňa 21.9.2017 na Strednej odbornej
škole v Strážskom, dňa 16.10.2017 v spoločnosti Grafitek.sk, s.r.o. Humenné, dňa 25.7.2018 v Základnej
škole Udavské, dňa 12.4.2018 na Základnej škole s materskou školou Udavské.

28. Žalobkyni boli zaslané odpovede na žiadosti o prijatie do zamestnania dňa 27.1.2017 z Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dňa 5.9.2017 Základnej školy Laboreckej Humenné, dňa
28.11.2017 Mesta Humenné, Mestského úradu, dňa 20.3.2018 Strednej zdravotníckej školy Humenné,
dňa 5.10.2018 Mesta Humenné, dňa 2.12.2015 Slovenskej sporiteľne, dňa 13.10.2016 spoločnosti
Reinter s.r.o. Humenné, dňa 20.6.2017 spoločnosti Mecom Group, s.r.o., dňa 11.7.2017 OTP Banky
Slovensko, a.s., dňa 11.7.2017 Okresného súdu Humenné, dňa 15.8.2017 Sociálnej poisťovne -
Humenné, dňa 5.9.2017 VÚB banky, dňa 01.11.2017 spoločnosti STARSTAFF, s.r.o., dňa 12.12.2017
Slovenskej sporiteľne, dňa 27.12.2017 Sociálnej poisťovne Humenné, dňa 11.6.2018 spoločnosti
BETPRES, s.r.o., Vranov nad Topľou.

29. Podľa § 79 Zákonníka práce
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

30. Podľa § 134 Zákonník a práce
(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného
zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje
priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.



31. Žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala, listom zo dňa
29.06.2015 žiadosťou o predĺženie pracovnej zmluvy, avšak žalovaná jej žiadosti nevyhovela,
neumožnila jej ďalej pracovať, odpoveďou zo dňa 23.07.2015.

32. Zákonník práce nevyžaduje žiadne osobitné náležitosti oznámenia zamestnávateľovi, že
zamestnanec trvá na ďalšom zamestnávaní. Malo by však z neho vyplývať, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Z obsahu žiadosti o predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2015 je zrejmé, že
žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní, žiada o predĺženie pracovnej zmluvy, teda má evidentne
záujem u žalovanej pracovať. Žiadosť je písaná žalobkyňou, ktorá nemá právnické vzdelanie, teda
laikom v oblasti práva. Je však z nej zrejmé, že žalobkyňa chce naďalej u žalovanej pracovať.

33. Z výplatných pások žalobkyne súd zistil, že hrubý mesačný zárobok žalobkyne bol za obdobie
04/2015 448,51 eur, 05/2015 448,50 eur a 06/2015 428,12 eur. Priemerný hrubý mesačný zárobok
žalobkyne v rozhodujúcom období, kalendárnom štvrťrok predchádzajúcom štvrťroku, v ktorom sa
zisťuje priemerný zárobok, bol 441,71 eur.

34. Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, s výnimkou obdobia jej pracovnej neschopnosti v
čase od 01.07.2015 do 31.08.2015, v ktorom období jej podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka
P. zo dňa 11.09.2019, bolo vyplatené nemocenské, za obdobie 36 mesiacov, ktoré je maximálnym
obdobím, za ktoré môže súd náhradu mzdy priznať. Súd tak priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy
za obdobie od 01.09.2015 do 30.06.2018, kedy trval pracovný pomer, t.j. za 34 kalendárnych mesiacov,
spolu v sume 13 999,84 eur brutto (34 mesiacov x 411,76 eur).

35. Žalobkyňa si nárok na náhradu mzdy vyčíslila v sume čistého priemerného zárobku 411,76 eur
mesačne, preto súd priznal žalobkyni náhradu mzdy v takejto výške ako si uplatnila, avšak v brutto
vyjadrení, napriek tomu, že správne priemerný hrubý mesačný zárobok žalobkyne v rozhodujúcom
období, bol 441,71 eur brutto.

36. Súd nevyužil moderačné právo a povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane neznížil, prípadne právo náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať, pretože žalobkyňa bola evidovaná na úrade práce, čo vyplýva aj z potvrdení úradu práce o
hľadaní si zamestnania žalobkyňou, počas evidencie na úrade práce bola žalobkyňa povinná aktívne
si hľadať zamestnanie a túto skutočnosť úradu práce preukazovať, ďalej je zrejmé zo všetkých vyššie
opísaných žiadosti o prijatie do zamestnania a odpovedí na žiadosti, že žalobkyňa si aktívne hľadala
zamestnanie.

37. K pomerom strán sporu je potrebné uviesť, že ak žalovaná je rozpočtovou organizáciou napojenou
na rozpočet mesta P. a napriek tomu, že má výdavky rozpočtované na kalendárny rok a v rozpočte na
rok 2019 nie je výdavok ako náhrada mzdy žalobkyne, je potrebné poukázať na pomery žalobkyne, ktorá
poberala iba dávku v hmotnej núdzi, aktívne si hľadala zamestnanie a tento stav zapríčinila žalovaná,
pričom žalobkyňa mala záujem u žalovanej naďalej pracovať. Z týchto dôvodov súd nepovolil zaplatiť
žalovanej žalovanú a súdom priznanú sumu v splátkach, ale poskytol na plnenie dlhšiu lehotu ako tri dni
podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
neúspešnej žalovanej.

39. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.



V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.