Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 18Cpr/2/2015 zo dňa 12.06.2018

Druh
Rozsudok
Dátum
12.06.2018
Oblasť
Podoblasť
Povaha rozhodnutia
Odporca
36158941
Spisová značka
18Cpr/2/2015
Identifikačné číslo spisu
8315210704
ECLI
ECLI:SK:OSHE:2018:8315210704.9
Súd
Okresný súd Humenné
Sudca
JUDr. Marianna Hirková
Odkazované predpisy


Text


Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315210704
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315210704.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobkyne H.. Ľ. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, právne zastúpenej Mgr. Mariánom Lipom, advokátom so sídlom
Štefánikova 18, Humenné, proti žalovanej Základná umelecká škola v Humennom, IČO: 36 158 941, so
sídlom Mierová 81, Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 26.6.2014 v spojení s dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.2014, správne má byť 7.1.2015, medzi žalobkyňou a žalovanou
naďalej trvá.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 14.411,60 eur ako náhradu mzdy do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.08.2015 domáhala určenia, že pracovný
pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 26.06.2014 v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy
zo dňa 07.01.2014 (správne má byť 07.01.2015) medzi žalobkyňou a žalovanou naďalej trvá.

2. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2017 súd pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírením o povinnosť
žalovanej poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku vo výške
411,76 eur odo dňa 01.07.2015 až do času, keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

3. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 26.06.2014 uzavrela pracovnú zmluvu so žalovanou, ktorá bola
uzavretá na dobu určitú a bola prijatá na pracovnú pozíciu hospodárka, účtovníčka. Začala pracovať
od 01.07.2014 na dobu určitú počas pracovnej neschopnosti p. A. D.. Po smrti zastupovanej
zamestnankyne dňa XX.XX.XXXX zamestnávateľ - zastupujúca riaditeľka J.. G. J. naďalej umožnila
vykonávať žalobkyni prácu podľa pracovnej zmluvy s tým, že dôjde k zmene pracovného pomeru
na dobu neurčitú. Až dňa 2l.01.2015 zamestnávateľ predložil žalobkyni písomnú dohodu datovanú
na deň 08.01.2015, ktorou malo dôjsť k predlženiu doby trvania pracovného pomeru do 30.06.2015
bez uvedenia dôvodu. Predloženú dohodu podpísala, avšak v čase, keď jej zomrel blízky príbuzný
a preto bola v zlom psychickom rozpoložení. Z extenzívneho výkladu čo sa týka prekvalifikácie
pracovného pomeru vyplýva, že Zákonník práce vyžaduje aby sa dôvod na predĺženie alebo
opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Túto zákonnú
požiadavku síce neadresujeme priamo zamestnávateľovi, ale predovšetkým on má dbať na to,
aby sa v pracovnoprávnych vzťahoch dodržiavali pracovnoprávne predpisy. Ak by pracovná zmluva



neobsahovala vecný dôvod predĺženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú
dobu, v zmysle § 48 ods.1 by bolo treba posudzovať takýto pracovný pomer za pracovný pomer na
neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú
dobu. Zo strany zamestnávateľa bolo žalobkyni odporúčané písomne požiadať o predlženie pracovného
pomeru na dobu neurčitú. Žalobkyňa tak urobila dňa 29.06.2015. Zamestnávateľ jej odpovedal písomne
až dňa 23.07.2015 a to tak, že žiadosť zamieta a pracovný pomer skončil dňa 30.06.2015. Žalobkyňa
po uplynutí pôvodne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru pokračovala s vedomím a súhlasom
zamestnávateľa ďalej vo vykonávaní práce podľa pracovnej zmluvy. J.. J. je poverená zastupovaním
riadenia, pričom pôsobí na tomto poste dlhšie ako je zákonom dovolené, preto je diskutabilné, či má
vôbec oprávnenie konať za žalovanú. Dňa 21.01.2015 bola predložená Dohoda o zmene pracovnej
zmluvy, ktorá je datovaná na deň 08.01.2015 ale podpísaná J.. G. J. a dňa 23.07.2015 jej bola doručená
zamietavá odpoveď v žiadosti o predlženie pracovnej zmluvy taktiež podpísaná J.. G. J.. Z toho vyplýva,
že J.. G. J. je vo svojej funkcii dlhšie ako 6 mesiacov. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom
záujme v § 5 (Výberové konanie na miesto vedúceho zamestnanca) ods. 9 uvádza, že voľné miesto
vedúceho zamestnanca možno obsadiť bez výberového konania len do vymenovania po úspešnom
vykonaní výberového konania podľa tohto zákona, a to najdlhšie na 6 mesiacov.

4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a vo svojich vyjadreniach uviedla, že je pravdou že so žalobkyňou
bola uzavretá pracovná zmluva zo dňa 26.6.2014, ktorou táto bola prijatá do pracovného pomeru ako
hospodárka - účtovníčka na dobu určitú a to počas pracovnej neschopnosti pani A. D.. Nie je ale
pravdou to, že po smrti pani D. s ňou dohoda o zmene pracovnej zmluvy bola uzavretá až 21.1.2015.
Nakoľko vedeli, že pani D. zomrela a teda nastala skutočnosť pre ktorú by zanikol aj pracovný pomer
žalobkyne založený zmluvou zo dňa 26.6.2014, ktorou bola prijímaná do pracovného pomeru na dobu
určitú počas pracovnej neschopnosti pani A. D., preto žalobkyňu vyzvali hneď v deň smrti pani D. teda
X.X.XXXX, aby sa dostavila za účelom podpísania dohody o zmene pôvodnej pracovnej zmluvy a to čo
sa týka doby trvania pracovného pomeru. Žalobkyňa dňa 7.1.2015 dohodu o zmene pracovnej zmluvy aj
podpísala a podpísala ju aj štatutárka, pani J., ktorá bola poverená výkonom funkcie riaditeľky žalovanej.
To, že túto dohodu o zmene pracovnej zmluvy si prevzala žalobkyňa až dňa 21.1.2015 nemení nič
na tom, že k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy, čo sa týka dĺžky trvania pracovného pomeru došlo
dňom podpisu tejto zmeny oboma stranami, teda dňom 7.1.2015. Neskorším podaním žalovaná opravila
vyjadrenie v tom, že hneď deň po smrti pani D. teda XX.XX.XXXX vyzvala žalobkyňu, aby sa dostavila za
účelom podpísania dohody o zmene pôvodnej pracovnej zmluvy. V čase podpisovania dohody o zmene
pracovnej zmluvy pani J. mala oprávnenie konať za žalovanú, na dôkaz čoho predložila poverovací
dekrét Mesta P. zo dňa 19.12.2014 v overenej fotokópii.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkyne F. G., oboznámením sa s obsahom
súdneho spisu, a to pracovnou zmluvou zo dňa 26.06.2014, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 07.01.2014, odpoveďou na žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa 23.07.2015, žiadosťou o
predĺženie pracovnej zmluvy zo dňa 29.06.2015 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.06.2014 bola žalobkyňa s účinnosťou od 01.07.2014 prijatá
do pracovného pomeru u žalovanej na pracovnú pozíciu hospodárka, účtovníčka, na dobu určitú počas
pracovnej neschopnosti p. A. D..

7. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy s dátumom 07.01.2014 (správne podľa vyjadrenia strán
07.01.2015) sa strany sporu dohodli, že pracovný pomer uzavretý dňa 26.06.2014 na dobu určitú počas
pracovnej neschopnosti p. A. D. sa mení na pracovný pomer na dobu určitú do 30.06.2015 s účinnosťou
od 08.01.2015.

8. Dňa 29.06.2015 žalobkyňa požiadala žalovanú o predĺženie pracovnej zmluvy uzavretej dňa
01.07.2014 a následným dodatkom na dobu určitú do 30.06.2015.

9. Dňa 23.07.2015 žalovaná žalobkyni odpovedala, že žiadosti o predĺženie pracovnej zmluvy
nevyhovuje, pretože jej pracovný pomer na dobu určitú skončil 30.06.2015.

10. Žalobkyňa vypovedala tak, že dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala 21.1.2015 a nie ako
žalovaná udáva 8.1.2015. Keďže od 8-ho do 21-ho januára 2015 pracovala na Základnej umeleckej škole
s vedomím zamestnávateľa bez podpísania nejakej dohody o zmene pracovnej zmluvy to znamená, že



táto dohoda o zmene pracovnej zmluvy mala byť na dobu neurčitú a nie na dobu určitú. Podpísala a
prevzala ju 21.1.2015. Dňa 8.1.2015 ju nikto nevyzval k podpísaniu dohody o zmene pracovnej zmluvy
ani jej ju na podpis nikto nepredložil. Svedkyňa matka F. G., bola so žalobkyňou v kancelárii v tento deň.

11. J.. G. J., poverená riadením Základnej umeleckej školy P., vo svojej výpovedi uviedla, že v
decembri roku 2013 začala práceneschopnosť bývalej už nebohej hospodárky a na dobu počas
práceneschopnosti bola prijatá pani F. G., matka žalobkyne a bývalým riaditeľom bola urobená aj
zmena, že od 1. júla na túto pozíciu, keďže práceschopnosť pretrvávala naďalej bola prijatá H.. Ľ.
G.. Jej dohoda bola na dobu určitú počas práceneschopnosti bývalej hospodárky. Koncom novembra
začiatkom decembra bývalá hospodárka už oznámila, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje a podala
žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, čo potvrdila aj jej sestra, ktorá už mala súhlas na právne
úkony. V súvislosti s týmto oznámením pre zamestnávateľa vyplynuli 2 povinnosti zabezpečiť finančné
prostriedky na odstupné a odchodné pre bývalú hospodárku a samozrejme aj poriešiť pracovné miesto.
Čiže finančné prostriedky zamestnávateľ zabezpečil pre prípad, že by zo Sociálnej poisťovne prišlo
vyrozumenie o priznaní invalidného dôchodku, a potom riešenie pracovného miesta. Už vtedy bol
pripravený základ dohody o zmene pracovnej zmluvy a dôkazom toho je aj ten rok 2014. Keď prišla
správa X. E. o smrti hospodárky, dohoda v počítači o zmene pracovnej činnosti bola pripravená,
urobili sa zmeny údajov a ten rok tam mzdová pracovníčka pozabudla upraviť. Dohoda bola vystavená
na dobu určitú do 30. júna, ktorú žalobkyňa podpísala, prevzala, všetko je zdokladované a dôkazom
toho, že obsahu dohody porozumela je aj 29. jún kedy mali hodnotiacu poradu a po skončení sa
žalobkyňa rozlúčila s prítomnými zamestnancami s tým, že jej končí pracovný pomer. Čiže obsahu
dohody porozumela.

12. Svedkyňa F. G., matka žalobkyne vypovedala tak, že z dôvodu že od 18.12.2013 do 30.06.2014 bola
zamestnaná u žalovanej a následne od 01.07.2014 bola u žalovanej zamestnaná žalobkyňa, chodila so
žalobkyňou od 07.01.2015 do 19.01.2015 do práce, a to z toho dôvodu, že sa robili ukončovacie práce
v účtovníctve predchádzajúcom roku.

13. Rozsudkom zo dňa 05.06.2017 súd žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.
21CoPr/8/2017 zo dňa 09.01.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Súd opätovne vypočul žalobkyňu, ktorá uviedla, že dohodu podpísala 21.1.2015, vtedy ju pani J.
zavolala do kancelárie a dala jej ju podpísať, pričom ona tam už bola podpísaná, aj pečiatka tam bola.
Čo sa týka dátumu X.X.XXXX, správne má byť uvedený 2015, pani D. X.X. okolo šestnástej hodiny ešte
len zomrela, takže nie je možné, aby dohodu X. E. podpísala, pretože nemohli vedieť, kedy pani D.
zomrie, R. bola v práci do pol štvrtej. Nebolo možné podpísať dohodu R.. Až do 21.1., kým si prevzala
dohodu o zmene pracovnej zmluvy, pracovala s vedomím pani J.. Žiadosť o predĺženie pracovnej zmluvy
podávala preto, že jej to pani J. povedala s tým, že tam budem ďalej pracovať. Potom keď podala žiadosť
o predĺženie pracovnej zmluvy, jej povedala, že už na túto pozíciu má iného pracovníka. Po 7.1.2015
pani J. prechádzala cez kanceláriu žalobkyne každý deň. Pracovala ako ekonómka, stretávala sa aj s
ostatnými zamestnancami aj tí ju tam videli. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy jej bola daná na podpis
narýchlo a v tom čase mala úmrtie v rodine a vybavovala veci ohľadom pohrebu.

15. Podľa § 48 Zákonníka práce
(1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba
jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na
uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy,
ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú
dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
(3) Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred
uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi
tými istými účastníkmi.

16. Podľa § 71 Zákonníka práce
(1) Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.



(2) Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone
práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa
zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
(3) Pred uplynutím dohodnutej doby sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi
uvedenými v § 59.

17. Pracovný pomer na určitú dobu sa vyznačuje tým, že sa končí právnou udalosťou, uplynutím
dojednanej doby. Ak zamestnávateľ uzatvorí prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu na kratšie obdobie ako
na dva roky, túto pracovnú zmluvu môže predĺžiť alebo opätovne dohodnúť bez vecného dôvodu v rámci
dvoch rokov najviac dvakrát. Vecný dôvod je potrebný vtedy, ak zamestnávateľ predlžuje alebo opätovne
uzatvára so zamestnancom pracovnú zmluvu na určitú dobu viac než dvakrát aj keď neprekročil dva
roky trvania pracovného pomeru na určitú dobu.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela
dňa 26.06.2014 pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňom 01.07.2014 jej vznikol pracovný pomer u
žalovanej, pričom tento bol dohodnutý na určitú dobu počas pracovnej neschopnosti p. A. D.. Táto
skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

19. Dňa 07.01.2015 bola vyhotovená dohoda o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa mal
pracovný pomer žalobkyne uzavretý dňa 26.06.2014 zmeniť na dobu určitú do 30.06.2015 s účinnosťou
od 08.01.2015.

20. Vzhľadom k tomu, že išlo o prvé predĺženie pracovnej zmluvy uzavretej na dobu určitú do dvoch
rokov, nebol potrebný dôvod na takéto predlženie a z uvedeného dôvodu ani nemusel byť uvedený v
dohode o zmene pracovnej zmluvy.

21. Medzi stranami sporu bolo sporné, podpísanie a prevzatie dohody o zmene pracovnej zmluvy,
keď žalobkyňa tvrdila že naďalej pokračovala po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa
vo výkone práce a dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala a prevzala až dňa 21.01.2015 a
žalovaná tvrdila, že žalobkyňa túto dohodu podpísala už dňa 07.01.2015 (neskôr žalovaná tvrdila že
dňa 08.01.2015) a len ju prevzala až dňa 21.01.2015.

22. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy, ktorá bola podpísaná stranami sporu, žalobkyňa ju podpísala a
prevzala dňa 21.01.2015, vyplýva že žalobkyňa sa so žalovanou dohodli, že pracovný pomer žalobkyne
uzavretý dňa 26.06.2014 sa mení na dobu určitú do 30.06.2015.

23. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu (bod 23.) v ktorom
uviedol, že v prípade, že došlo k pokračovaniu práce zo strany zamestnanca u zamestnávateľa s jeho
vedomím, nemôže dôjsť podpisom dohody o zmene pracovnej zmluvy k zmene dohody, ktorá v čase
podpisu už nebola platná, pretože v tom čase by už bol zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnom
pomere na dobu neurčitú. Opačný výklad by bol v rozpore s pravidlami formálnej logiky. V takomto
prípade pracovný pomer vzniká na dobu neurčitú a tento možno skončiť len spôsobmi uvedenými v §
59 Zákonníka práce (porovnaj Helena Barancová : Zákonník práce, Komentár, 5.vydanie, str. 521).

24. Z uvedeného vyplýva, že dohodou o zmene pracovnej zmluvy nemohlo dôjsť k zmene pracovnej
zmluvy a opätovnému predĺženiu pracovného pomeru na určitú dobu, pretože v čase podpísania tejto
dohody o zmene pracovnej zmluvy dňa 21.01.2015, v tom čase už medzi stranami sporu existoval
pracovný pomer žalobkyne na neurčitý čas od 08.01.2015, odkedy vykonávala prácu s vedomím
zamestnávateľa (J.. G. J.) po uplynutí dohodnutej doby.

25. Z výpovede žalobkyne a svedkyne F. G., mal súd za to, že žalobkyňa po uplynutí dohodnutej doby
s vedomím zamestnávateľa pokračovala vo výkone práce.

26. Ak zamestnanec po uplynutí dohodnutej doby pokračuje vo výkone práce s vedomím
zamestnávateľa, pôvodne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa zmení na pracovný pomer na
neurčitý čas, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.



27. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa
pokračovala vo výkone práce, pracovný pomer uzavretý na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas.

28. Žalobkyňa pracovala u žalovanej aj po tom ako došlo k skutočnosti, ktorá mala za následok zánik
jej pracovného pomeru na dobu určitú, a to smrťou zamestnanca na miesto ktorého bola prijatá do
pracovného pomeru na dobu určitú. Túto skutočnosť žalovaná nerozporovala, pretože žalobkyňa aj
08.01.2015 ďalej pracovala a podľa tvrdenia žalovanej až dňa 21.01.2015 si prevzala dohodu o zmene
pracovnej zmluvy. Z uvedeného teda je zrejmé, že ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa už dňa 07.01.2015
podpísala dohodu o zmene pracovnej zmluvy, musela aj naďalej teda 08.01.2015 a ďalšie dni vykonávať
prácu pre žalovanú.

29. Súd uveril tvrdeniam žalobkyne o tom, že dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala až dňa
21.01.2015, pretože žalovaná raz síce tvrdila, že žalobkyňa ju podpísala dňa 07.01.2015 neskôr, že
dňa 08.01.2015, avšak túto skutočnosť nepreukázala žiadnymi dôkazmi a ani nenavrhla vykonať nejaký
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Ani J.. G. J. vo svojej výpovedi dňa 05.04.2016 neuviedla
konkrétny dátum podpísania dohody o zmene pracovnej zmluvy.

30. K dohode o zmene pracovnej zmluvy je potrebné uviesť, že dátum XX.XX.XXXX na nej je
predtlačený, nebol na nej priestor, aby mohla žalobkyňa dopísať dátum, kedy ju podpísala. Žalobkyňa
tvrdila, že zamestnankyňa, na miesto ktorej bola prijatá do pracovného pomeru u žalovanej, a ktorá ešte
len dňa XX.XX.XXXX okolo štrnástej zomrela, je málo pravdepodobné, aby ihneď táto skutočnosť bola
oznámená žalovanej a zároveň aj podpísaná dohoda o zmene pracovnej zmluvy, navyše ak žalobkyňa
tvrdila, že v uvedený deň bola v práci do 15.30 hod. Aj jednotlivé vyjadrenia zástupcov žalovanej o tom,
kedy bola dohoda o zmene pracovnej zmluvy podpísaná najprv, že dňa XX.XX.XXXX, neskôr že dňa
XX.XX.XXXX a na poslednom pojednávaní opätovne tvrdil zástupca žalovanej že dňa XX.XX.XXXX,
svedčia o tom, že ani samotná žalovaná nevie kedy bola dohoda podpísaná. Uvedenú skutočnosť mohla
preukázať jedine J.. G. J., ktorá však vo svojej výpovedi neuviedla konkrétny dátum podpísania dohody
o zmene pracovného pomeru.

31. V predmetnej veci ide o individuálny pracovnoprávny spor podľa § 316 Civilného sporového
poriadku. Druhá hlava tretej časti Civilného sporového poriadku upravuje spory s ochranou slabšej
strany. Žalobkyňa ako zamestnanec vystupuje v pozícii slabšej sporovej strany.

32. Podľa § 319 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo
žiadať.

33. V súlade s ust. § 319 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že súd
nevykonáva dôkazy, ktoré nenavrhol zamestnávateľ, a ak by tento dôkaz mohol preukázať skutočnosti
svedčiace v jeho prospech.

34. V zmysle uznesenia odvolacieho súdu (bod 26.) povinnosťou žalovanej strany bolo spoľahlivo
vyvrátiť tvrdenia žalobkyne o existencii pracovného pomeru na dobu neurčitú. Pojednávanie dňa
24.05.2018 bolo odročené z dôvodu, že žalovaná mala zabezpečiť účasť J.. G. J. na budúce
pojednávanie. Žalovaná na pojednávanie dňa 13.06.2018 účasť J.. G. J. nezabezpečila, ani nenavrhla
iný dôkaz na vyvrátenie tvrdení žalobkyne o dni podpísania dohody. Z uvedeného dôvodu, súd aj s
poukazom na ust. § 319 Civilného sporového poriadku vychádzal z dôkazov doposiaľ vykonaných a v
spise sa nachádzajúcich, opätovne vypočul prítomnú žalobkyňu a skutočnosti tvrdené žalovanou zostali
nepreukázané.

35. Podľa § 79 Zákonníka práce
(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný
pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.



Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi
v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom
zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne
o skončení pracovného pomeru.
(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

36. Žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala, listom zo dňa
29.06.2015 žiadosťou o predĺženie pracovnej zmluvy, avšak žalovaná jej žiadosti nevyhovela,
neumožnila jej ďalej pracovať, odpoveďou zo dňa 23.07.2015. Od času podania žiadosti do vyhlásenia
rozsudku súd priznal žalobkyni aj náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku, 411,76 eur x 35
mesiacov =14 411,60 eur.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
neúspešnej žalovanej.

38. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,



c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.