Základná škola, Československej armády 22, Prešov


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/19/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121202941
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8121202941.1

Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: O.. D. D., D..: XX.XX.XXXX, N. O. Š. XXX, XXX XX A. v zákonnom
zastúpení: L.. W. D., D..: XX.XX.XXXX, N. O. Š. XXX, XXX XX A. proti žalovanému: Základná škola
Československej armády, IČO: 36159042, so sídlom Československej armády 22, 080 01 Prešov o
návrh na vydanie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním došlým súdu 19.04.2021 sa maloletá žalobkyňa v zastúpení svojim otcom domáhala voči
označenej povinnej strane vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, ktorým
- Ad. 1. Povinnej osobe uloží, aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania.

- Ad. 2. Povinnej osobe uloží, aby neobmedzovala vstup do školského zariadenia mňa bez platného
právneho dôvodu a aby mi bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť školské
povinnosti.

- Ad. 3. Povinnej osobe nariadi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd najmä
ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň jej zakáže, aby
zasahovala do mojich základných práv a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s
tým spojených sankcií.

2. Súd listom zo dňa 27.04.2021 zaslal L.. W. D. ako zákonnému zástupcovi (otcovi) žalobkyne, ktorý
v jej mene návrh podal „Výzvu“ nasledujúceho znenia:

„ V spore žalobcu: D. D., O. Š. XXX proti žalovanému: Základná škola, Československej armády 22,
Prešov,
Ako zákonnému zástupcovi maloletej Nikoly Novotnej - analogicky poukazujúc na nižšie citované
rozhodnutie NS ČR (z dôvodu totožnosti právnej úpravy s úpravou v SR) Vás vyzývame, aby ste v
lehote 10 dní súdu preukázali, že ste na tunajší súd podali žalobu o schválenie úkonu - podanie návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia, keďže nejde o bežnú záležitosť a určenie opatrovníka pre mal.
D. pre tento úkon, keďže Váš právny názor ohľadne ne/zákonnosti testovania a predloženia čestného
vyhlásenia o bezinfekčnosti vyžadovaného odporcom spôsobujúci nevpustenie mal. D. do priestorov
ZŠ môže byť v rozpore so záujmami maloletej (§ 31 ods.2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - Žiadny z
rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k
rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým
istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude
v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
Podľa § 111 písm.i) C.m.p. - V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
schválení právneho úkonu maloletého.



Podľa § 119 C.m.p. - Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to
v záujme maloletého.
Podľa § 28 OZ - Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
33Cdo/2289/2011 - Podle § 28 obč. zák., jestliže jsou zákonní zástupci povinni též spravovat majetek
těch, které zastupují, a nejde-li o běžnou záležitost, je k nakládání s majetkem třeba schválení soudu.
Ustanovení § 28 je pak třeba vykládat v souladu s celkovým pojetím občanského zákoníku (§ 1 odst.
2 a 3 obč. zák.) tak, že se jeho právní režim analogicky vztahuje i na nakládání zákonného zástupce s
neběžnými osobními záležitostmi zastupovaného (srovnej Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák,
M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 279 -
280). Podání jakékoliv žaloby je bezesporu neběžnou záležitostí, která může mít daleké dosahy do sféry
nezletilého (např. krom vzniklých práv a povinností, o kterých je rozhodováno v řízení, taktéž nutnost
hradit náklady soudního řízení); v daném konkrétním případě lze proto přisvědčit odvolacímu soudu, že
zákonní zástupci žalobce i) potřebovali k podání žaloby v zastoupení tohoto žalobce souhlas soudu v
souladu s § 176 odst. 1 a § 179 o. s. ř. Ze shora uvedeného vyplývá, že dovolací důvod podle § 241a
odst. 2 písm. b/ nebyl uplatněn právem.
Nedostatek procesní způsobilosti nezletilého žalobce D. G. není neodstranitelnou vadou řízení. Dospěl-
li odvolací soud k závěru, že nezletilý žalobce nebyl procesně způsobilý podat žalobu a že jeho zákonní
zástupci za něj nemohli žalobu podat bez schválení soudu, měl postupovat podle § 104 odst. 2 o. s. ř. a
vést zákonné zástupce nezletilého k odstranění uvedeného nedostatku, resp. k jeho zhojení spočívajícím
ve vyžádání rozhodnutí, jímž by soud schválil zákonným zástupcům podání žaloby za žalobce i) podle
§ 176 odst. 1 a § 179 o. s. ř.
Rovnako Vám oznamujeme, že Vami navrhovaný petit pod Ad 1. je neurčitý, keďže nie je zrejmé akého
protiprávneho konania sa má povinná osoba zdržať a upustiť. Túto neurčitosť je potrebné v lehote 15
dní odstrániť.“

3. Predmetná výzva bola L.. W. D. doručená dňa 30.04.2021 a tento na ňu nereagoval.

4. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z toho, že ak je účastníkom civilného konania maloletý, tento
musí byť zastúpený zákonným zástupcom, ktorým sú najbežnejšie jeho rodičia. Aj v týchto prípadoch
však platí vo výzve citované ustanovenie § 31 ods.2 Zákona o rodine.

5. Podľa § 28 OZ - ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak
nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
5.1. Schvaľovaniu úkonov súdom podliehajú také úkony, ktoré nie sú bežnou vecou pri správe majetku
maloletého alebo nie sú bežnou osobnou vecou maloletého. Pri riešení otázky schvaľovania podanej
žaloby súdom by malo byť zásadou, že podanie žaloby maloletým vyžaduje schválenie súdom a iba
výnimkou by mali byť prípady opačné (Bubník, G.: Schvalování důležitých úkonu nezletilého soudem.
Socialistická zákonnosť č. 6/1966, str. 341). Výnimkou by mali byť iba spory o nepatrné hodnoty, prípadne
spory o nárokoch, ktorých dôvod je nesporný. Uvedený názor vychádza zo zohľadnenia dôsledku
podania žaloby, najmä hrozby vzniku povinnosti náhrady trov konania, keď začatie konania vo väčšine
prípadov so sebou prináša aj riziko neúspechu a nevyhnutnosti znášania trov konania, pričom ich výšku
spravidla vopred nemožno ani presne odhadnúť.
5.2. Súd teda zastáva názor, že tak ako uvádza vyššie citované rozhodnutie NS ČR, podanie žaloby resp.
návrhu na začatie konania je vždy nie bežnou osobnou záležitosťou maloletého. Vzhľadom na uvedené
je teda zrejmé, že preto, aby podaná žaloba (v tomto prípade konkrétne návrh na vydanie neodkladného
opatrenia) mohla mať procesné účinky je potrebné, aby najprv poručenský súd schválil tento úkon, ktorý
súd vo svojom prípise vymedzil, pričom súd starostlivosti o maloletých by sa zaoberal aj otázkou, či
zákonný zástupca bol oprávnený konať za maloleté dieťa, keď k nemožnosti zastúpenia vedie už len
potenciálna možnosť rozporu záujmov maloletého dieťa a jeho zákonného zástupcu - rodiča. Podľa
vo veci konajúceho súdu v prejednávanej veci mohlo dôjsť k rozporu záujmov maloletého týkajúceho
sa prospešnosti a potreby výkonu povinnej školskej dochádzky a svetonázorom otca odmietajúceho
testovanie na COVID, tvrdiac jeho nezákonnosť.

6. Podľa § 161 C.s.p.
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.



(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na
jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
6.2. Na výzvu súdu, týkajúcu sa odstránenia nedostatku procesnej podmienky Ing. Daniel Novotný
nereagoval a preto súd inú možnosť ako konanie zastaviť nemal. Jeho postup tak vychádza z ustálenej
súdnej praxe a príkladom okresný súd poukazuje na
O rozhodnutie NS ČR 21Cdo/890/2003 - „Z uvedených ustanovení vyplýva, že o stret záujmu medzi
rodičmi a deti pôjde nielen v prípadoch, keď rozpor záujmov zástupcu so záujmami zastúpeného existuje
a je v konaní zistený; ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine rozširuje ochranu maloletých i na
prípady, keď stret záujmu iba hrozí, pritom však nemusí vôbec nastať. V takomto prípade potenciálne
hroziacej kolízie záujmov je zákonný zástupca, i keď inak jeho právo zastupovať maloleté dieťa nie je
dotknuté, vylúčený zo zastupovania a jeho procesné úkony učinené za dieťa sú neúčinné. Uvedené
vzhľadom na posudzovaný prípad znamená, že plná moc udelená žalobkyňou ako zákonným zástupcom
za maloletého žalobcu advokátovi nemôže mať zamýšľané účinky a konanie o dovolaní podané jeho
prostredníctvom žalobkyňou za maloletého žalobcu bolo nutné zastaviť.“
O rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 4Co/930/2014 - „Ustanovenie § 28 Občianskeho zákonníka je
treba vykladať tak, že sa jeho právny režim analogicky vzťahuje i na nakladanie zákonného zástupcu
s nebežnými osobnými záležitosťami maloletého. Podanie žaloby maloletým je nesporne nebežnou
záležitosťou, ktorá môže mať dosah do sféry maloletého /napr. okrem vniknutých práva a povinností, o
ktorých je rozhodované v konaní, taktiež nutnosť hradiť náklady konania/. Preto odvolací súd zdôrazňuje,
že zákonní zástupcovia maloletého, okrem svojho súhlasu /i za predpokladu, že by so žalobou vyslovila
súhlas aj matka maloletého/, potrebujú k podaniu danej žaloby aj súhlas súdu v zmysle § 176 ods. 1 a
§ 179 O.s.p.. Tak aj odvolací súd dospel k záveru, že maloletý žalobca nebol procesne spôsobilý podať
danú žalobu a jeho zákonní zástupcovia za neho nemohli podať žalobu bez schválenia súdu. Keďže
uvedený procesný nedostatok nebol odstránený ani v rámci odvolacieho konania, je rozhodnutie súdu
prvého stupňa o zastavení konania pre nedostatok podmienky konania vecne správne.“
O rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. 17Co962/2013 - „Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva,
že maloletí sú zo zákona oprávnení len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané
rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. V prípade právnych úkonov, ku ktorým nemá
maloletý spôsobilosť, konajú za neho jeho zákonní zástupcovia. Bežné majetkové náležitosti vykonávajú
zákonní zástupcovia za zastúpeného sami. Tie majetkové záležitosti, ktoré nie je možné považovať
za bežné, vyžadujú k platnosti právneho úkonu schválenie súdu. Súd právny úkon, ktorý sa týka nie
bežnej majetkovej záležitosti, schváli len vtedy, ak je v záujme zastupovaného maloletého dieťaťa.
V právnej teórii a súdnej praxi sa za nie bežné majetkové záležitosti, ktoré vyžadujú schválenie
súdu, považuje napríklad uzavretie dedičskej dohody, odmietnutie dedičstva, dovolanie sa neplatnosti
závetu a nadobudnutie alebo prevod nehnuteľností. Za vec, ktorá si vyžaduje k platnosti právneho
úkonu schválenie súdu, sa podľa názoru odvolacieho súdu považuje aj podanie akejkoľvek žaloby za
maloletého na súd, z dôvodu, že podanie takejto žaloby môže mať ďalekosiahle dosahy do majetkovej
sféry maloletého, napríklad v prípade neúspechu môže viesť ku vzniku povinnosti platiť trovy konania.
Z právnej praxe vyplýva, že je zásadou, že podanie žaloby maloletým si preto vyžaduje schválenie
súdom. V rozpore s týmto názorom nie je ani odvolateľom citovaná veta formulovaná pri rozhodnutí
č. 22, uverejnenom vo Výbere z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z roku 1984, nakoľko z obsahu
tohto rozhodnutia je zrejmé, že zmysel rozhodnutia je práve taký, že v prípade, ak by podanie žaloby
súviselo so správou majetku maloletého a išlo by o žalobu presahujúcu rámec bežného hospodárenia, je
súhlas súdu nevyhnutný. Záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ 1/ nemohol prostredníctvom svojho
zástupcu podať žalobu bez schválenia súdu, bol preto správny. Súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď podľa § 104 ods. 2 O.s.p. (keď tento nedostatok považoval za odstrániteľný nedostatok
podmienok konania), vyzval právneho zástupcu navrhovateľa 1/ na predloženie rozhodnutia o schválení
podanej žaloby súdom a pokiaľ právny zástupca navrhovateľa 1/ v súdom stanovenej lehote takéto
rozhodnutie nepredložil, konanie podľa § 104 ods. 2 posledná veta O.s.p. pre nedostatok podmienok
konania zastavil. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s právnym názorom odvolateľa, že súd mohol
z vlastnej iniciatívy začať konanie vo veci schválenia právneho úkonu za maloletého, nakoľko takéto
konanie je konaním návrhovým, preto súd nemôže začať konať bez návrhu, z vlastného podnetu.“
6.3. Keďže v prejednávanej veci napriek súdnej výzve zo strany zákonného zástupcu žalobcu nedošlo
k preukázaniu súdom požadovaného schválenia právneho úkonu maloletej, nezostávalo súdu prvej
inštancie nič iné ako konanie zastaviť pre nedostatok procesných podmienok. Nepodanie návrhu možno
chápať ako nezáujem pokračovať v predmetnom konaní, keďže medzitým došlo k zmene podmienok
pre vstup do školy a negatívny test zákonného zástupcu - rodiča (voči, ktorého predkladaniu neodkladné



opatrenie smerovalo) už potrebný nie je a tým tvrdené neoprávnené konanie povinnej osoby (aj keby
hypoteticky v čase podania návrhu na vydanie NO takým naozaj bolo) nepokračuje a pokračovať
nemôže.

7. Podľa § 256 ods.1 C.s.p. - Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
7.1. V prejednávanej veci zastavenie konania procesne zastavil žalobca, keďže však žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli a tento sa fakticky jeho stranou ešte nestal, nebolo potrebné o nároku na náhradu
trov konania rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.