Henrich Sonnenschein - ITSK


Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Er/1495/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211220647
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Venglíková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4211220647.2

Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Henrich Sonnenschein-ITSK, IČO: 37 212 931,
so sídlom Fraňa Mojtu 22, Nitra, v konaní zast.: JUDr. Dianou Bereseckou, adokátkou so sídlom Farská
33, Nitra, proti povinnému: Q. T., B.. XX.XX.XXXX, X. V. D. XXX/XX, U. L., C. U., v konaní zast. AK
mzlegal, s.r.o., so sídlom Bernolákova 2425/2, Malacky, o zaplatenie 4.348,59 eur s prísl., súdneho
poplatku v sume 260,50 eur, trov právneho zastúpenia v sume 336,84 eur a trov exekúcie, o námietkach
povinného proti exekúcii

r o z h o d o l :

Súd námietkam povinného proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha, Exekútorský
úrad Nitra, Piaristická 2, (EX 1276/2011) doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.06.2012 v
y h o v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno na návrh oprávneného vydal dňa 11.11.2011 poverenie č. 5401 063143, v konaní
vedenom pod sp. zn. 10Er/1495/2011 pre súdneho exekútora Mgr. Erika Tótha na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť sumu 4.348,59 eur, súdneho poplatku, trov právneho zastúpenia a trovy exekúcie.
Exekučným titulom je rozhodnutie - platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č. k. 15Ro/37/2011-18
zo dňa 04.05.2011, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.06.2011.

Povinný prevzal upovedomenie o začatí dňa 19.06.2012 a dňa 22.06.2012 boli následne doručené na
Exekútorský úrad Mgr. Erika Tótha (EX 1276/2011) námietky proti exekúcii, teda povinný podal námietky
proti exekúcii v lehote podľa § 50 Ex. poriadku.

Povinný svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že odo dňa 28.01.2011 do dňa 06.12.2011 sa
nezdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska, nakoľko dňa 28.01.2011 mu bola obmedzená osobná
sloboda jeho zadržaním a následne bol na základe rozhodnutia súdu vzatý do väzby, ktorú až do
jeho prepustenia na slobodu dňa 06.12.2011 vykonával v Ústave na výkon väzby v Nitre. O existencii
súdneho konania vedeného voči jeho osobe zo strany oprávneného sa povinný nemal ako dozvedieť. Z
uvedeného dôvodu povinný nemohol súdnu zásielku obsahujúcu platobný rozkaz č. k. 13Ro/37/2011-18
zo dňa 04.05.2011 prevziať, nakoľko mu nebola doručená do vlastných rúk v zmysle ustanovenia
§ 173 ods. 1 OSP a teda ani nemohol predmetný platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť a
vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že povinnému nebol predmetný platobný rozkaz doručený a neprevzala
ho ani iná, povinným splnomocnená osoba na doručovanie, nemohol tento platobný rozkaz nikdy
nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa tak exekučným titulom. Povinný má za to, že došlo
k porušeniu procesných noriem vzťahujúcich sa k doručovaniu do vlastných rúk. V zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou
vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia súdov prípadne iných orgánov a mali by posudzovať
otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne. Na základe vyššie uvedeného má povinný za
to, že exekúcia je vedená na základe



nevykonateľného exekučného titulu a v danom prípade je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti,
povinný navrhuje podpísanému súdu, aby námietkam vyhovel a predmetnú exekúciu zastavil.

K námietkam povinného na výzvu súdu zaslal stanovisko aj oprávnený, ktorý uviedol, že s tvrdeniami
povinného nesúhlasí, nakoľko povinný si nesprávne vykladá § 44 ods. 2 Ex. poriadku, ak sa domnieva, že
toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu nebyť viazaný doložkou vykonateľnosti. Na preskúmanie
skutočnosti, či exekučný titul je alebo nie je právoplatný a vykonateľný, by mal súd povinného odkázať
na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý jediný môže smerovať proti už právoplatnému
rozhodnutiu súdu. V opačnom prípade musí súd vychádzať z už vyznačenej doložky právoplatnosti
a vykonateľnosti. V preskúmaní rozhodnutia inak ako prostredníctvom mimoriadnych opravných
prostriedkov totiž brániť prekážka už rozhodnutej veci ,,res iudicata“. Oprávnený ďalej uviedol, že z
komentára k ust. § 50 Ex. poriadku, z ktorého vyplýva, že pre všetky dôvody, pre ktoré je možné námietky
uznať, je spoločné, to že dôvody vznikli až po podaní návrhu na začatie exekúcie. Na dôvody, ktoré
vznikli pred podaním návrhu, súd neprihliada. Z citovaného komentára je zrejmé, že v danom prípade
súd nesmie prihliadať na dôvody uvedené v námietkach povinného, keďže ak vôbec vznikli, vznikli pred
podaním návrhu. Z dôvodov vyššie uvedených oprávnený navrhuje súdu námietky povinného zamietnuť.

Podľa 173 ods. 1 O. s. p., platobný rozkaz treba doručiť odporcovi o vlastných rúk, náhradné doručenie
je vylúčené.

Podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z. z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosť nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje
zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Námietky sú procesnou
obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie
od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie
sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je
to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie.
Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne
povereniu na vykonanie exekúcie.

Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým
odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť
skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali
až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa
stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku
procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania
môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.

Súd preskúmaním námietok povinného proti exekúcii dospel k záveru, že sú dôvodné a opodstatnené.
Povinný vo svojich námietkach namieta právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je
platobný rozkaz č. k. 13Ro/37/2011-37 zo dňa 04.05.2011, nakoľko ten mu v zmysle ustanovenia §
172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nebol doručený do vlastných rúk, čím tak došlo k porušeniu
procesných noriem vzťahujúcich sa k doručovaniu do vlastných rúk. Povinný zároveň poukázal na
skutočnosť, že sa v období od 28.01.2011 do 06.12.2011 nezdržiaval na adrese svojho trvalého pobytu,
nakoľko mu bola dňa 28.01.2011 obmedzená osobná sloboda jeho zadržaním a následne bol na základe
rozhodnutia súdu vzatý do väzby, ktorú až do jeho prepustenia na slobodu dňa 06.12.2011 vykonával v



Ústave na výkon väzby v Nitre a teda nemal možnosť sa ako dozvedieť o existencii súdneho konania
zo strany oprávneného a uvedený platobný rozkaz prevziať, nakoľko mu ten nebol nikdy doručený.
Súd nahliadnutím do spisu č. k. 13Ro/37/2011 zistil, že predmetný platobný rozkaz nebol doručený
do vlastných rúk povinnému ani osobe, ktorá by bola splnomocnená na preberanie zásielok jemu
určených do vlastných rúk, preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa tak
exekučným titulom. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že uvedený platobný rozkaz prevzala osoba
- matka povinného, ktorá na to nemala oprávnenie a nedopatrením súdu došlo k vyznačeniu doložky
právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd dotazoval matku povinného, nech súdu objasní, na
základe čoho prebrala súdnu zásielku určenú do vlastných rúk povinnému, resp. nech predloží doklad,
ktorý by ju na to splnomocňoval. V oznámení zo dňa 04.03.2013 uviedla, že v tom čase nedisponovala
žiadnym dokladom, ktorý by ju na to splnomocňoval a predmetnú písomnosť prevzala z dôvodu, že jej
ju na prevzatie doručila poštová doručovateľka, pričom na záver dodala, že má za to, že potrebnými
znalosťami pri doručovaní takýchto zásielok by mala disponovať práve poštová doručovateľka. Za
účelom preverenia skutočností tvrdených matkou povinného súd dotazoval Poštu Svätý Peter, ktorá
zaslala plnomocenstvo, na základe ktorého poštová doručovateľka doručila matke povinného súdnu
zásielku obsahujúcu predmetný platobný rozkaz. Z predloženého plnomocenstva však vyplýva, že matka
povinného bola splnomocnená na zastupovanie a preberanie písomností vo veciach týkajúcich sa
povinného vo vzťahu k inej spoločnosti a k nie oprávnenému.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia
§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko predmetné exekučné konanie sa vedie na základe
nevykonateľného exekučného titulu a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Na záver súd poznamenáva, že o trovách exekúcie súdneho exekútora, súd rozhodne po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci