Základná škola, Zákopčie 957, Zákopčie


Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 2Cpr/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201938
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Klukoš
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5917201938.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobkyne: N. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, V., právne zastúpená: JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, so sídlom
Námestie slobody 58, Čadca, proti žalovanému: Základná škola Zákopčie, so sídlom H. 957, Zákopčie,
IČO: 37 812 351, právne zastúpenému: Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, so sídlom Palárikova
1449, Čadca, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, zo dňa 16.01.2017, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou j e n e p l a t n é.

II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 17.03.2017 sa žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 16.01.2017, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so
žalobkyňou je neplatné a náhrady trov tohto konania.

2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej strane odôvodnila tým, že uzavrela so žalovanou pracovnú zmluvu s
druhom práce personalistika a mzdy na čiastočný úväzok. Žalovaná listom zo dňa 16.01.2017 skončila
so žalobkyňou pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu, že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu tým:
1) že neoprávnene nakladala s finančnými prostriedkami Základnej školy Zákopčie, lebo vyplatila
odmeny a osobné príplatky V. D., ktorá je jej dcérou a pracuje v Základnej škole Zákopčie ako účtovníčka
za údajné kvalitné plnenie pracovných úloh a to:
- výplatná páska 3/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 4/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 5/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 3/2016 - vyplatenie osobného príplatku podľa platového dekrétu č. 308/2016 v sume
400 €, vyplatené 589 ®, teda o 189 € viac
- dňa 3.11.2016 odoslala na osobný účet p. V. D. dve sumy - 563 € - vyplatenie mzdy, podľa mzdového
lístka a sumu 399,02 € naviac, ktorá nebola schválená riaditeľkou školy´, čím spôsobila ZŠ Zákopčie
škodu najmenej v sume 648,02 Eur sumu 399,02 €, ktorá jej bola odoslaná zo školského účtu dňa
3.11.2016 bez schválenia riaditeľky školy, pričom v ten istý deň jej bola na účet odoslaná aj mzda 563



€ podľa mzdového lístka, čím ako účtovníčka ZŠ Zákopčie spôsobila ZŠ Zákopčie škodu najmenej v
sume 648,02 Eur
- chybne vyplatila odmeny - o 100 € menej ako bolo odsúhlasené a podpísané starostom obce - za
kvalitné plnenie úlohy Mgr. C. E. - vyplatenie mzdy 11/2016
ako PAM pracovníčka v ZŠ Zákopčie:
2) sfalšovala Platový dekrét č. 308/2016 aj podpis riaditeľky školy ZŠ Zákopčie
3) neoprávnene týždeň (od 09.01.2017 do 16.01.2017) zadržiavala osobnú zložku V. D. a mzdové lístky
2016
4) neodstránila chybné preplatenie dvoch lekárskych ošetrení (LO) V. D. - ako sľúbila po disciplinárnom
pohovore 27.12.2016
5) riadne a včas neoznámila čerpanie dovolenky, nedala nadriadenej podpísať na dni 29.12.2016 a
30.12.2016 a preplatila si ju - dodnes jej nebola schválená riaditeľkou ZŠ Zákopčie
6) od 09.01.2017 neoprávnene zadržiava Výdavkové doklady školy 2. polrok 2014 a 2. polrok 2015,
registratúrny denník 2016 a registratúrnu pečať, ktorú vrátila až 16.01.2017.

3. Žalobkyňa namietala, že skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v okamžitom skončení pracovného
pomeru ako závažné porušenie pracovnej disciplíny nie sú pravdivé, nemá o nich vedomosť, resp.
nie sú porušením jej pracovnoprávnych povinností. Napríklad skutočnosti o neoprávnenom nakladaní
s finančnými prostriedkami a o sfalšovaní platového dekrétu sú absurdné a krivé obvinenia. Okamžité
skončenie pracovného pomeru súviselo so zmenou správania riaditeľky školy voči žalobkyni a jej dcére
V. D., ktorá v škole vykonávala účtovnícke práce. Zmena správania riaditeľky školy sa stala v decembri
2016, keď žalobkyňa nesúhlasila s požiadavkou riaditeľky, aby bola prepísaná pracovná zmluva učiteľky
Mgr. Z. a tiež vtedy, keď jej dcéra V. D. riaditeľku upozornila, že úhrada faktúry spoločnosti Novatech
s.r.o., by bola v rozpore s rozpočtovými pravidlami. Na úhrade faktúry mala riaditeľka osobný záujem.
Správanie žalovanej bolo účelové a diskriminačné. Neexistoval skutočný dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, pritom do decembra 2016 žalovaná nevytýkala žalobkyni porušenie pracovnej
disciplíny, alebo vadný výkon práce.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože všetky
vytknuté konania, pre ktoré bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer sú dané. Žalobkyňa
len účelovo popiera svoje pochybenia v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti za svoje pochybenia.
Zároveň žalovaný k jednotlivým skutkom porušenia pracovnej disciplíny predložil listinné dôkazy s
podrobným popisom porušenia pracovnej disciplíny. Doplnil, že skutky, pre ktoré bol okamžite skončený
pracovný pomer so žalobkyňou sú predmetom vyšetrovania zo strany orgánov činných v trestnom
konaní, pričom zároveň navrhli konanie prerušiť. Žalovaný doplnil, že odmieta a popiera, že by došlo k
zmene správania riaditeľky školy voči žalobkyni a jej dcére V. D. v súvislosti s tvrdeniami, ktoré uviedla.
Tieto sú nepravdivé, sú v rozpore so skutočnosťou a ide zo strany žalobkyne o vymyslené súvislosti
v snahe zakryť svoje rozsiahle závažné porušenie pracovnej disciplíny a konanie proti záujmom a
majetku žalovaného. K prepísaniu pracovnej zmluvy učiteľky Mgr. Z. a údajnej požiadavke riaditeľky
na prepísanie tejto pracovnej zmluvy žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé a vymyslené. V
skutočnosti prišla žalobkyňa za riaditeľkou, že učiteľka Mgr. Z. má zlú zmluvu a treba ju prepísať, čo
odôvodňovala tým, že dátum skončenia pracovného pomeru Mgr. Z. nie je uvedený správne. Následne
sa riaditeľka školy Mgr. W. obrátila na advokáta o právnu pomoc v uvedenej veci, ktorý ju v tejto veci
usmernil. Na základe toho potom požiadala riaditeľka školy o úpravu pracovnej zmluvy Mgr. Z.. Ide o
umelo vykonštruovaný konflikt zo strany žalobkyne, ktorý vôbec ani nebol. K úhrade faktúry spoločnosti
Novatech, s.r.o., sú tvrdenia žalobkyne nepravdivé a úplne nezmyselné s cieľom vykonštruovať nejaký
údajný osobný záujem riaditeľky na preplatení faktúry, ktorý v skutočnosti neexistuje. Na záver svojho
vyjadrenia žalovaný uviedol, že pokiaľ sa týka intenzity jednotlivých porušení pracovnej disciplíny, ide
celkom zjavne v súhrne, ale i v jednotlivosti pri každom skutku, o závažné porušenie pracovnej disciplíny
spojené so spôsobením škody zamestnávateľovi na financiách a majetku zamestnávateľa a závažným
konaním proti záujmom zamestnávateľa. Z tohto dôvodu preto navrhli žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že namieta, že by žalovaný vopred
prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnávateľov podľa ustanovenia
§ 74 Zákonníka práce. Žalovaný predložil listinu, podľa ktorej dňa 16.01.2017 prebehlo prerokovanie
okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou Základnou organizáciou odborového zväzu
pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ale žalobkyňa má informácie, že obsah uvedených listín



nezodpovedá skutočnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je nepravdivé tvrdenie žalovaného o sfalšovanom
platovom dekréte č. 308/2016, pričom žalobkyňa nemá vedomosť, že by žalovaný mal server, o ktorom
tvrdí, že z neho stiahol originál platového dekrétu. Čestné prehlásenia Mgr. C. E. nezodpovedajú
skutočnosti a boli vyhotovené účelovo, pričom táto je vo veci osobne zaujatá. Žalobkyňa namietala,
že predložené výplatné pásky V. D., ani výpis z účtu základnej školy nepreukazujú, že by porušila
povinnosti v súvislosti s odmenami v sume 20 eur V. D. alebo s odoslaním na jej osobný účet uvádzaných
súm. Znova sa vyjadrila k jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru a namietala
skutočnosti uvedené pod týmito bodmi s tvrdením, že sa nejedná o porušenie pracovnej disciplíny.
Doplnila, že nemá vedomosť o tom, že skutky, resp. konania uvedené v okamžitom skončení pracovného
pomeru boli oznámené orgánom činným v trestnom konaní. Na záver uviedla, že pokiaľ sa týka pracovnej
zmluvy Mgr. Z. a faktúry spoločnosti Novatech, žalovaný sám uviedol, že požiadal, aby upravila jej
pracovnú zmluvu. V prípade faktúry spoločnosti Novatech sa odpovedi vyhol.

6. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namietala zákonné
prerokovanie napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru, jedná sa o vymyslené a úplne
ničím nepodložené skutočnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované
zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce. Žalovaný si splnil svoju zákonnú
povinnosť podľa tohto ustanovenia v zákonom vyžadovanom rozsahu a požiadal príslušných zástupcov
zamestnancov pôsobiacich u žalovaného o prerokovanie návrhu okamžitého skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou, čo preukázala aj predloženými listinným dôkazmi. V ďalšom sa vyjadril k
jednotlivým bodom námietok, ktoré podala žalobkyňa, pričom uviedol skutočnosti, na základe ktorých
vyvracia tvrdenia žalobkyne.

7. Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola
mzdová pracovníčka, ale neurobila úkon, ktorým by realizovala vyplatenie odmeny po 20 eur v rozpore
s pokynom riaditeľky, ale naopak urobila tak s pokynom riaditeľky. Postup bol asi taký, že riaditeľka dala
pokyn a dávala pokyn aj v iných prípadoch na vyplatenie odmeny, žalobkyňa ako mzdová pracovníčka
použila počítačový program, ktorý má vytvorený formulár na tento účel aj s kolónkami, do ktorých
dala údaje o týchto mzdách, ktoré mala vyplatiť a tento formulár automatizovaným spôsobom vytvoril
dokument, v ktorom boli tie položky aj mzdové, aj ostatné položky, a teda aj táto odmena. Tento dokument
predložila riaditeľke, a to sa robilo každomesačne. Nazýva sa to rekapitulácia pre finančnú učtáreň a z tej
rekapitulácie je uvedené kto a aké odmeny, resp. súhrnom aké odmeny majú byť podľa tohto vyplatené.
Po tomto odsúhlasení toto zrealizovala, lebo to slúžilo ako bezhotovostný príkaz do banky a vyplatilo
sa to zamestnancom. Po uplynutí štvrťroka sa urobil opätovný prehľad týchto mzdových prostriedkov,
teda aj odmien, ktorý sa nazýva výkaz o práci 1-04 a v tomto výkaze opätovne riaditeľka potvrdila
vyplatenie týchto odmien, podpísala. Boli tam uvedené v tých výkazoch údaje o odmenách. Postup
nebol taký, že by tam výslovne súhlasila, že by to nejaký spôsobom potvrdila, v niektorých prípadoch
bol písomný pokyn, v niektorých prípadoch dala ústny pokyn, v týchto prípadoch to bol ústny pokyn na
vyplatenie s tým, že riaditeľka odsúhlasila vyplatenie odmien a všetkých odmien cez ten mesačný výkaz,
kde videla v podstate, že sa tie odmeny vyplácajú a urobila to aj v tom štvrťročnom výkaze o práci tak
isto. Ak teda tvrdila, že to je inak, popierala svoj vlastný pokyn a z tohto pohľadu je to účelové preto,
lebo nič jej nebránilo v tom, aby počas mesačných výkazov alebo štvrťročných výkazov takýto postup
namietala. Toto konanie bolo súčasťou toho, čo označujeme za účelové konanie a účelové okamžité
skončenie pracovného pomeru, lebo nič neurobila protiprávne, že by porušila pracovnú disciplínu, ale
konala obvykle, ako vo všetkých podobných prípadoch. Pokiaľ sa týka sumy 399,02 eur toto tvrdenie je
nepravdivé tvrdenie a nepreukázané. Žalobkyňa neurobila žiadny úkon, ktorým by vyplatila alebo dala
vyplatiť túto sumu 399,02 eur. Napokon vyplýva to jednoducho aj z výplatných pások, ktoré vyhotovuje
žalobkyňa. Čiže žalobkyňa, keď vyhotovila práve ten istý dokument, v ktorom sa nachádzajú aj odmeny,
a teda aj konkrétne v danom prípade táto odmena 20 eur, čo je spomínaná v skutku, tak tam sa objaví
aj mzda. To znamená, žalobkyňa zodpovedala za túto časť. Vypracovala doklad, výplatnú listinu, ale
v tej výplatnej listine nebola táto suma 399,02 eur, čiže ona ju ani nevyhotovovala, ani neuhrádzala.
Pokiaľ hovoríme o chybne vyplatenej odmene 100 eur, no tak problém je v tom, že opätovne účelovo
žalovaná zneužila skutočnosť, že tento postup prebiehal aj v ústnej forme a účelovo zamlčala, ako to
v skutočnosti bolo. Bola to žalovaná, terajšie uvedená riaditeľka s bývalou riaditeľkou E., ktorá je teraz
na materskej dovolenke, ktoré predložili písomný návrh na vyplatenie odmeny, ktorý schvaľuje starosta
obce. Keďže žalobkyňa pracovala v hlavnom pracovnom pomere ako účtovníčka, resp. ekonómka obce
a tu pracovala iba na čiastočný úväzok, tak ju požiadali nech predloží tento návrh starostovi. Ona tento
písomný návrh zobrala, predložila ho starostovi, starosta s týmto návrhom nesúhlasil, urobil tam zmeny



a ona tieto zmeny zrealizovala. Obidvom rozhodol o iných odmenách ako oni požadovali, to bolo v ústnej
forme a z časti v listinnej s tým, že v prípade pani W. schválil odmenu 900 eur. Až v dôsledku skutočnosti,
keď následne žalobkyňa vyhotovovala doklad po úhrade tejto odmeny, tak vyhotovila samostatný doklad,
pretože ten pôvodný doklad bol zoškrtaný a prečiarkaný, tak vyhotovila potom doklad k tej odmene, ktorú
vyplatila. Ale vzhľadom na to, že bolo s odstupom času, už nemala k dispozícii výplatné lístky, omylom,
uviedla v tomto doklade sumu 1.000 eur namiesto 900 eur, ktoré boli vyplatené, a preto požiadala
starostu nech to podpíše, aby to mala založené ako doklad k úhrade. Čiže skutočnosť, že je vyhotovený
doklad o odmene 1.000 eur je omyl, ktorý spôsobila tým, že si neuvedomila, že bola schválená na
900 eur, že tá bola vyplatená a tento dokument bol vyhotovený až po výplate týchto 900 eur. Inými
slovami, nie je pravda, že by chybne vyplatila odmenu, je pravda, že vyplatila odmenu v takej výške
900 eur, ako schválil starosta. Pokiaľ sa týka sfalšovania dekrétu, v prvom rade žalobkyňa nevie o
tom veľa, platobný dekrét, ktorý oni označujú, že bol sfalšovaný a pokiaľ tvrdia, že bol sfalšovaný, že
to nie je podpis pani E., no tak to je iba ich tvrdenie. Poukázal ako príklad na samotný doklad, ktorý
oni predložili, a to je čestné prehlásenie, ktoré predložili od pani E. do spisu, čestné prehlásenie zo
17.01.2017, kde je tiež jej podpis. Pokiaľ predložili nejaký iný dekrét tak uviedol, že vizuálne vidno, že z
hľadiska jej formy ako to vyzerá, že to nebol zrejme dokument, ktorý by bol riadne v počítači vytlačený.
Ale v podstate nie je ani podpísaný, inými slovami vôbec nie je jasné kto ho, za akých okolností a ako
vyhotovoval, ten nepodpísaný dokument, ktorý oni dali. Ale záver okrem tohto, že tvrdenia o tom, že to
bolo falošné a že má existovať iný dokument a že ho pani E. nepodpísala, je ich tvrdenie, je tu tento
dokument, ktorý predložili, ktorý je podpísaný s tým, že ona takéto čosi nepodpisovala. Zároveň k tomu
opätovne iba doplnil pre objasnenie okolností, že rovnako ako v prípade vyplácania odmien 20 eur,
rovnako ten pracovný postup bol utvorený aj technický postup prebiehal tak, že ako mzdová účtovníčka
do toho formulára, ktorý automatizovaným spôsobom, tak rovnakým spôsobom sa tam objavila aj tá
mzdová zložka v tom platovom dekréte a riaditeľka opätovne tie dokumenty mala k dispozícii na kontrolu,
na odsúhlasenie. Čiže pokiaľ by skutočne to bolo inak, prečo by riaditeľka nepovedala, je to niečo
nesprávne, je to vadné, ja som niečo neodsúhlasila, nepodpísala. Pokiaľ sa týka zadržiavania osobnej
zložky, no tak v prvom rade nie je celkom jasné, čo majú na mysli pod zadržiavaním osobnej zložky.
Žalobkyňa ako mzdová účtovníčka oprávnene drží dokumenty, ktoré sa týkajú mzdových a osobných
vecí zamestnancov. Je to jej povinnosťou ich držať, mať ich v držbe, Čiže z pohľadu držby tento skutok
je nezrozumiteľný, v čom sa vidí porušenie pracovnej disciplíny. To z hľadiska samotného označenia
skutku. Pokiaľ sa to týkalo hľadiska samotného účelu, ktorý tvrdili, že niečo ako keby nechcela odovzdať,
tak to nie je pravda. Predložili síce listinu o tom, že ju vyzvali, len treba povedať v kontexte akým to je.
13.01. bol piatok, žalobkyňa pracovala na obci, do školy chodila po pracovnej dobe. V piatok rovnako
po pracovnej dobe prišla, aby tam urobila nejaké úkony a vtedy jej tvrdia, že dali túto výzvu v piatok.
Argumentujú, že jej to mali predložiť 16-teho, čo bolo v pondelok. Vytvorili k tomu ďalší dokument, že
ju nejako buď našli alebo ju odovzdala, to je nezrozumiteľné, čo sa stalo a argumentujúc, že ona niečo
porušila. Čiže z tohto pohľadu jednoducho oprávnene nakladala so mzdovými dokumentami, ktoré sa
týkali mzdových vecí, aj s osobnými zložkami, lebo to bola súčasť jej pracovno-právnych povinností,
nebolo to niečo čo bolo neoprávnené a nemohla tým porušiť pracovnú disciplínu. Pokiaľ sa týkalo
neodstránenia chybných preplatení dvoch lekárskych ošetrení, no tak v tomto prípade vôbec nebolo
uvedené, v čom porušila pracovnú disciplínu. Žalobkyni bola predložená dochádzka, lebo postup bol
taký, že bol predložená dochádzka zamestnancov a podľa tejto dochádzky ona vyhotovila mzdu, resp.
zložky alebo náhrady mzdy. A ak tam bolo uvedené napríklad dovolenka, OČR alebo niečo iné, podľa
toho tam nahodila údaje do toho softvéru. Čiže ak ona preplatila OČR-ku, tak to preplatila preto, že to
bolo jej povinnosťou na základe dochádzky, ktorú jej dali. Pokiaľ tvrdili, že to bolo chybné, nebola to
pravda, že by to bol chybný postup. Ale ešte pre upresnenie oni uviedli, nie že jej kládli za vinu, že
chybne preplatila, v tom skutku bolo uvedené, že neodstránila chybné preplatenie. Stala sa situácia, že
prišli toho 27-meho a dožadovali sa toho, že niečo urobila chybne. Zamestnávateľ má právo rozhodnúť
a zamestnanec tak isto má právo požadovať, že môže v prípade pokiaľ nemôže čerpať OČR-ku, môže
mať náhradu práce. Ak oni teda požadovali od nej, že náhradu práce nedajú tej zamestnankyni, no
tak v tom prípade potom by sa to dalo do poriadku, ale stala sa tá situácia, že to bolo z októbra a oni
v decembri požadovali, že neuznávajú jej tú OČR-ku, to znamená, že neuznávajú, aby to bolo aj ak
to je neuznané, nadpracované. Žalobkyňa na základe tohto urobila tú vec, že následne pri vyúčtovaní
mzdy dala svojej dcére, vzhľadom k tomu, že nechcela byť v pozícii, že by ju kvôli tomu obviňovali, dala
dcére neplatené voľno. Dôsledkom toho jej dcéra nedostala za tie dva dni, resp. to časové obdobie,
náhradu mzdy. To znamená dôsledky čo požadovali, boli odstránené týmto spôsobom. Čo iné teda od
nej očakávali keď hovoria a namietajú, že neodstránila chybné preplatenie lekárskych ošetrení. O to
viacej, že ona za to nezodpovedala. Ďalšia vec je, že neoznámila čerpanie dovolenky a preplatila si ju.



Žalobkyňa je v pracovnom úväzku iba dočasnom, mala vyčerpanú pracovnú dobu, 29. a 30 už nemusela
z tohto pohľadu už vykonávať prácu, ale vzhľadom na to, ako prácu vykonáva, to znamená, vykonáva
ju po pracovnej dobe, teda keď skončila na obci a vzhľadom na druh jej práce a najmä na obdobie, že
bol koniec roka, že bolo treba v podstate uzatvárať ten rok, tak považovala za dôležité, aby túto prácu
vykonala. Preto sa rozhodla toto urobiť. Vzhľadom ale na to, že už predtým škola nepracovala, bola
tam iba ona, tak už predtým mala vyhotovený doklad o dovolenke. Napriek tomu potom išla do tejto
práce a prácu vykonávala, lebo to potrebovala urobiť. Ak ale argumentujú, že dostala vyplatenú náhradu
dovolenky, tak v tom prípade to nebola pravda, lebo dostala takú istú mzdu či už na dovolenke bola
alebo nebola. Škole nevznikla v dôsledku tohto žiadna škoda. To znamená v tom bode nešlo o to, že by
čerpala dovolenku a nebola prítomná v práci, to bola a pracovala a skutočnosť, že za toto obdobie mala
formálne preplatenú mzdu neznamená, že by dostala zaplatenú vyššiu mzdu. Dva argumenty, po prvé
na dovolenku nenastúpila, bola na pracovisku a po druhé 29. a 30. už mala vyčerpaný pracovný časový
fond, nemala ani povinnosť 29. a 30. do práce ísť vzhľadom na počet hodín, ktoré mala v pracovnej
zmluve dohodnuté. Ona dobrovoľne pracovala viacej. Čo sa týkalo ďalších bodov, že niečo zámerne
chybne informovala, nebola to pravda, nebolo jasné, ani čo zámerne informovala nesprávne a pokiaľ
tvrdí, že niečo znemožnila prístup 13.01. jednoducho opätovne, aký prístup by mala znemožniť 13.01.,
keď jednoducho ona prišla po pracovnej dobe na pracovisko vzhľadom na to, že mala takýto spôsob
výkonu práce. Nehovoriac o tom, že ani nevedela o tom, že by malo byť niečo, čo by sa týkalo vypustenia
vody z radiátora. Pokiaľ sa týkalo odborov, tá námietka sa týkala jednej veci. Osoby, ktoré podpisovali
súhlas s výpoveďou, podľa tých informácií, ktoré žalobkyňa mala, nemali oprávnenie konať za odbory,
lebo im skončilo funkčné obdobie, to je jedna vec. Druhá vec nemali oprávnenie konať tak podľa stanov
bez toho, aby túto vec prejednali so zamestnancom, so žalobkyňou. Žalobkyňa bola členkou odborov,
bola s nimi oboznámená s týmito stanovami. Funkčné obdobie je 5 rokov a 5 rokov ešte nebola členská
schôdza, ktorá by zvolila nové štatutárne orgány. Čiže z tohto pohľadu namietal aj túto skutočnosť. Preto
navrhoval, aby boli vypočuté tieto osoby, zároveň, aby boli predložené dokumenty od tohto odborového
orgánu a aby bol vypočutý starosta práve v tomto tvrdení o nesprávnej odmene.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe,
uviedla, že pokiaľ sa týka vyplácania odmien svojej dcére ako aj iným zamestnancom, vždy k nej prišla
riaditeľka, ktorá jej povedala o výške a konkrétnych zamestnancoch, ktorým má byť suma vyplatená.
Jednalo sa vždycky o ústny pokyn, o ktorom neexistuje žiadny písomný dôkaz. Doplnila, že v minulosti
sa stalo, že vyplatila svojej dcére tak isto odmeny. Vo svojej výpovedi opísala, ako to bolo s vyplatením
odmeny 399,02 eur, s vyplatením odmeny Mgr. E., bývalej riaditeľke a k ďalším skutočnostiam. Doplnila,
že odborová organizácia neprerokovala okamžité skončenie pracovného pomeru za jej prítomnosti, čo
jej je veľmi ľúto, nakoľko je dlhoročnou členkou odborov a nerozumela tomuto postupu.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že chápe iniciatívu právneho
zástupcu žalobkyne, že predkladá súdu nejakú svoju vlastnú verziu vnímania skutkov alebo skutočností,
ktoré vyplývali z predložených listinných dôkazov, avšak podčiarkol, že všetky jeho verzie, resp. tvrdenia
sú nepodložené a žalovaný ich popiera ako nepodložené. Je samozrejmé, že žalobkyňa sa snažila
zo svojich porušení pracovnej disciplíny ospravedlniť a nejakým spôsobom ich bagatelizovať alebo
vysvetľovať tak, že išlo len o nedopatrenie. Avšak ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré predložili
jednoducho nasvedčovala závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré žalovaná vytkla žalobkyni, a
to ako v jednotlivosti, tak aj vo vzájomnom súhrne. Už i z výsluchu, ktorý viedol súd voči žalobkyni a voči
právnemu zástupcovi bolo zrejmé, že bola PAM pracovník, a preto presne vedela aké má povinnosti.
Právny zástupca si však jej povinnosti vysvetľoval len vtedy, keď mu to bolo na prospech alebo účelovo
a ostatné povinnosti, ktoré mala, opomínal. Žalobkyňa dávala príkazy na úhrady, bola PAM pracovník.
Ona zadávala údaje, ona všetko spravovala. Bolo úplne nemysliteľné, aby popierala, že nedávala
príkaz na úhradu, alebo že sa pomýlila, alebo že by nevedela o tom, že niektorá tá skutočnosť, ktorú
tvrdili, že by ju spôsobila. Bolo to evidentné aj z toho, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou
pravdepodobnosti, čiže sa bolo treba zaoberať aj otázkou postihu a v čí prospech to bolo. Bolo evidentné,
že všetky tieto pochybenia boli v prospech dcéry, to len pristupuje k tým ostatným skutočnostiam a
dôkazom, ktoré predložili a pokiaľ vo svojej výpovedi povedala, že automaticky vyhotovovala, tak bolo
evidentné, že ten program používala len ona a že ona zadávala údaje. Čiže výsledok, ten výsledok, ktorý
bol na konci, to znamená chybné preplatenie, bol výsledok jej vedomého konania. A k tomu pristupovala
ešte ďalšia skutočnosť, že 399 eur jej dcéra vrátila až na výzvu, ináč by si ich bola ponechala. Bolo
evidentné, toto bolo zrejmé, toto bolo dokladované, že v prípade ona ich mala na účte už dlhšiu dobu a
až keď bola vyzvaná, aby vrátila, tak to bolo vrátené. Čiže bol tu badateľný nejaký spôsob spolupráce



alebo teda participácie na tomto výsledku zo strany žalobkyne, bolo evidentné, že vzhľadom na to,
že bola to jej blízka osoba, tak ako pochybenia alebo omyly len v jej prospech nebolo možné takejto
verzii uveriť. Toto bola snaha zbaviť sa svojej zodpovednosti zo strany žalobkyne. K tvrdeniu, aj k tomu
preplateniu lekárskych ošetrení, aj tam uviedol, ako sa snažila dezinterpretovať alebo položiť tú otázku,
že prečo to neodstránila. Len si bolo treba uvedomiť, že o to nadpracovanie bolo treba požiadať totiž
do 16.01.2017, o to nepožiadali, ani na to nemala žiadny doklad. Keďže nepožiadali, čo bolo evidentné,
mala ich odstrániť tak, ako sama priznala a bolo sľúbené na tom pohovore. Neurobila to samozrejme
s cieľom v prospech vlastnej dcéry, v majetkový prospech. K tvrdeniam právneho zástupcu žalobkyne
uviedol, že všetky dokumenty, ktoré predložili preukazujú opak a snaha vytvoriť zo žalobkyne nejakú
obeť bola podľa nich nemiestna a nepreukázaná, avšak chápal to ako obranu, ktorá bola dovolená,
nebola zakázaná. Protirečili si žalobkyňa aj právny zástupca vo svojich vyjadreniach, keď tvrdil, že
nevie v čom spočíva, že zadržiavala zložku. No tak zadržiavala, na jednej strane hovorili, že to bola
jej povinnosť, na druhej strane ju vydala, keď ju na to vyzvali a na druhej strane hovorí, že ona ju
tam nedala, že ona ju neodovzdala, tvrdil jej právny zástupca. Žalobkyňa nespolupracovala a práve
zneužívala svoju pozíciu na obci u zriaďovateľa - hlavného účtovníka a vystupovala z pozície sily,
absolútne nespolupracovala a snažila sa všetky svoje pochybenia nejakým spôsobom dezinterpretovať
alebo vysvetliť tak, že nič sa vlastne nestalo. Ďalej sa vyjadril k tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne,
že nevznikla škoda keď sa vlastne preplatila, že však nič sa vlastne nestalo, že preplatila sa iba mzda,
ktorá bola rovnaká ako dovolenka. Poukázal na tú skutočnosť, že dovolenka sa vypočítavala z priemeru
a ten bol vždy vyšší ako štandardná mzda, to znamená, že k nejakej škode tam došlo. Ale to bolo
len nad rámec, toto nebolo predmetom vytknutia alebo porušenia pracovnej disciplíny. Odmietol aj
nepodložené tvrdenie, že dobrovoľne pracovala naviac. Čo sa týkalo odborovej organizácie tam uviedol,
že zamestnávateľ bol povinný podľa § 74 požiadať odborovú organizáciu a fungovanie odborov nemohlo
byť zodpovednosťou žalovaného a mať vplyv na okamžité skončenie alebo iné skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa. Nemohlo to mať vplyv, pretože zamestnávateľ si svoju povinnosť
podľa § 74 splnil, požiadal, títo sa vyjadrili a aj keby sa nevyjadrili a neprerokovali, ale požiadal odborovú
organizáciu, tak je zákonná fikcia, že bolo prerokované. Čo sa týkalo čerpania dovolenky, tam uviedol
základné ustanovenia Zákonníka práce, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Pokiaľ by si
určovali dovolenky zamestnanci ako sa im zachce, tak by to narušilo formu fungovania organizácie
a opätovne zdôraznil, že tu treba prihliadnuť možno aj pri všetkých tých vytknutých porušeniach, že
žalobkyňa pracovala ako hlavná účtovníčka u zriaďovateľa, z čoho si odvodzovala zrejme svoje domnelé
práva čo mohla, čo nemohla, ako to mohlo fungovať a tak ďalej. Trvali na tých skutočnostiach, že
závažne porušila pracovnú disciplínu, pričom na záver zdôraznil, že ak PAM pracovník vyplatil niečo
bez podkladu, no tak to bolo asi najzávažnejšie porušenie pre PAM pracovníka. Takže v tomto smere
len poukázal na to, že všetky vytknuté porušenia pracovnej disciplíny boli preukázané a i v jednotlivosti
osamote i v súhrne predstavovali závažné porušenie pracovnej disciplíny tak, ako bolo napadnutým
okamžitým skončením vytknuté.

10. Štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, vzhľadom k tomu, že
sa toho istého dňa okamžite skončil pracovný pomer aj s dcérou žalobkyne, pri kopírovaní z počítača
sa teda vytlačila prvá strana pre žalobkyňu a druhá strana bola pre pani D. a táto sa omylom vlastne
založila a dala dokopy s prvou stranou pre žalobkyňu.. Z tohto dôvodu preto existujú dve rozdielne listiny,
avšak listina, ktorá bola predložená žalobkyňou jej bola zamestnávateľom, teda žalovaným zároveň aj
doručená.

11. Pokiaľ sa týka veci, uviedla, že v žiadnom prípade neobstojí argumentácia žalobkyne, že jej pani
riaditeľka dávala ústne pokyny na vyplatenie mzdy. Na vyplatenie odmeny muselo existovať písomné
rozhodnutie štatutárneho orgánu a žalobkyňa nepreukázala, že by mala nejaké písomné rozhodnutie.
V žiadnom prípade, ako to už vyplynulo z čestného prehlásenia Mgr. E., táto nedávala žiadne ústne
pokyny na vyplatenie odmien. Pokiaľ sa týkalo platového dekrétu a vyplatenia osobného príplatku podľa
tohto dekrétu č. 308/2016, teda vyplatenia sumy 189 eur naviac, tak isto platilo to, čo uviedol ich právny
zástupca, tieto údaje spracovala výslovne a výlučne žalobkyňa, ona zadávala čísla, čiže nemohlo sa
stať, že by tam bolo nejaké zlyhanie. Ona to mala mať na starosti a ona to vypracovávala. To isté platilo
aj o vyplatení mzdy 399,02 eur, navyše táto suma tak isto nebola riaditeľkou školy schválená. Pokiaľ
argumentovala, že riaditeľke boli dávané na podpis kvartálne rekapitulácie toto priznala, avšak tam boli
len konkrétne čísla, neboli tam uvedené podložené listinné dôkazy, ktoré boli podkladom na výpočet,
teda mzdové lístky alebo iné listinné dôkazy. Čiže Mgr. E. vôbec nedávala žiadne takéto príkazy. Ona
v tom čase síce nebola riaditeľkou školy, avšak vyplývalo to z čestného prehlásenia a z iných listinných



dôkazov. Pokiaľ sa týkalo tých neoprávnene preplatených lekárskych ošetrení, tu sa nejednalo len o
lekárske ošetrenie z októbra, ale aj z predchádzajúceho mesiaca, pričom pri disciplinárnom pohovore
bolo uložené, aby to opravila, napriek tomu to neopravila. Čo sa týkalo nadpracovania, o to tak isto nikto
nepožiadal a ani to nebolo žiadané. Tiež sporovali tú skutočnosť, že si žalobkyňa nevedela vysvetliť,
ako nemohla oprávnene zadržovať zložky V. D.. Keď ju o to žiadali ústne, dňa 09.01.02017 povedala,
že nevie či to má u seba, nevedela nájsť kľúče od plechovej skrine, keď ju žiadali písomne 13.01.2017
po uplynutí víkendu, v pondelok zrazu táto záhadne zložka bola na jej stole. V ostatnom zotrvala na
svojich vyjadreniach.

12. Svedkyňa Mgr. T. B. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na uvedenej škole ako učiteľka a
od 21.11.2016 je zástupkyňou riaditeľky školy. Na otázky uviedla, že na škole pôsobí aj odborová
organizácia, ktorá má 4 členov, je tam predsedkyňa pani W., pani Y., ona a ešte učiteľka Y.. Dňa
30.06.2016 sa uskutočňovali voľby a bolo zvolené nové trojčlenné vedenie odborovej organizácie a tam
sa prerokovala aj výpoveď žalobkyne a pani D.. Uviedla, že v tom čase bola žalobkyňa členkou odborovej
organizácie, avšak už neplatila členské a v súčasnosti nie je členkou odborov. Uviedla, že podstatou
okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou boli nesprávne preplácané návštevy, resp.
lekárske ošetrenia, boli tam machinácie s platovým dekrétom, nejaké problémy s výplatami, sfalšovaním
dekrétu, neodovzdaním nejakých dokumentov, alebo listín.

13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 08.11.2017 uviedol, že strana žalovaného
nepredložila štvrťročný výkaz o práci v školstve označený ako formulár P1-04. K mesačným výkazom,
ktoré predložil žalovaný uviedol, že v týchto výkazoch je uvedená položka odmeny, kde je uvedená
aká odmena mesačne bola vyplatená. Z mesačných výkazov je vidno aj údaje, že to bolo vytlačené
napríklad v podvečerných hodinách, a táto skutočnosť potvrdzuje to, čo uviedla žalobkyňa, že pracuje
iba po skončení pracovnej doby základnej školy, nakoľko pracovala na čiastočný pracovný úväzok.
Tento doklad dala k dispozícii riaditeľke na odsúhlasenie a odsúhlasenie bolo ústne, to znamená, že na
základe tohto, pokiaľ tam neboli žiadne námietky, riaditeľka odsúhlasila, urobila úkon, že dala pokyn na
úhradu miezd a odmien podľa tohto mesačného výkazu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že o tomto nevedel,
je zrejmé, že o mzdách a odmenách rozhoduje štatutár a robilo sa to každý mesiac, a každým mesiac
sa to rovnakým spôsobom vyhotovilo.

14. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že všetko bolo odsúhlasené, žalobkyňa si
jednoducho robila čo chcela, posielala peniaze bez aprobácie, pričom tento skutkový záver vyplýva z
vykonaného dokazovania. Uviedol, že žalobkyňu žiadali, aby vrátila pracovnú zmluvu, ktorá im chýbala
a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Predložil poverenie pre žalobkyňu, že zodpovedá
za osobné zložky, za ochranu osobných údajov a že je vlastne zodpovedná za tieto skutočnosti.
Uviedol, že pokiaľ chýba pracovná zmluva, tak je potrebné posúdiť tento pracovný pomer ako faktický
pracovný pomer a faktický pracovný pomer končí skončením prideľovania práce, lebo to nie je pracovný
pomer podľa Zákonníka práce. Skutočnosť, že pracovná zmluva absolútne chýba je vinou žalobkyne.
Požiadal súd, aby prihliadal na skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov materiálne prejednali závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktoré bolo aj neskôr v okamžitom skončením
pracovného pomeru vytknuté a teda jedná sa o platný právny úkon. Požiadal súd, aby neposudzoval
túto vec formálne, ale materiálne. Zároveň uviedol, že ak by aj súd žalobe vyhovel, tak žiadal, aby súd
skončil pracovný pomer spätne k 31.01.2017, pretože nie je možné ďalej od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnával žalobkyňu, nakoľko žalobkyňa 24.01.2017, teda po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru musela danú situáciu riešiť, a preto rozhodla o organizačnej zmene,
ktorou zlúčila miesto štvrtinové, ktoré zastávala žalobkyňa s miestom účtovníčky (jej dcéry D.) a v
súčasnosti vykonáva tieto práce v jednom pracovnom úväzku pani J., čím došlo k zefektívneniu práce
v jednom úväzku. Zároveň aj predložil rozhodnutie o organizačnej zmene.

15. Na tomto pojednávaní právni zástupcovia v záverečných rečiach opätovne zopakovali skutočnosti,
ktoré uviedli vo svojich prednesoch alebo písomných vyjadreniach. Strana žalobkyne navrhla žalobe
vyhovieť, pričom strana žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, samostatným výrokom
rozhodnúť, v prípade, že súd vyhovie žalobe, o tom, že pracovný pomer skončil k 31.01.2017 vzhľadom
na organizačné zmeny a listinné dôkazy predložené v konaní.

16. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, s listinnými
dokladmi, ktoré predložili sporové strany, pričom ani strana žalobkyne ani strana žalovaného nepredložili



pracovnú zmluvu zo dňa 01.03.2012, na základe ktorej bol naposledy uzatvorený pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným, a ktorý okamžite skončil pracovný pomer žalovaný listom zo dňa 16.01.2017.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a preukázal nasledovný skutkový a právny stav:

17. Podľa tvrdenia žalobkyne ako zamestnanec uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu s druhom
práce personalistika a mzdy na čiastočný úväzok. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný, keď listom zo dňa
16.01.2017 okamžite skončil so žalobkyňou pracovný pomer, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo
dňa 01.03.2012. Dôvodom skončenia pracovného pomeru mali byť skutočnosti, že závažným spôsobom
porušila pracovnú disciplínu tým:
X) že neoprávnene nakladala s finančnými prostriedkami Základnej školy Zákopčie, lebo vyplatila
odmeny a osobné príplatky V. D., ktorá je jej dcérou a pracuje v Základnej škole Zákopčie ako účtovníčka
za údajné kvalitné plnenie pracovných úloh a to:
- výplatná páska 3/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 4/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 5/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 3/2016 - vyplatenie osobného príplatku podľa platového dekrétu č. 308/2016 v sume
400 €, vyplatené 589 €, teda o 189 € viac
- dňa 3.11.2016 odoslala na osobný účet p. V. D. dve sumy - 563 € - vyplatenie mzdy, podľa mzdového
lístka a sumu 399,02 € naviac, ktorá nebola schválená riaditeľkou školy´, čím spôsobila ZŠ Zákopčie
škodu najmenej v sume 648,02 Eur sumu 399,02 €, ktorá jej bola odoslaná zo školského účtu dňa
3.11.2016 bez schválenia riaditeľky školy, pričom v ten istý deň jej bola na účet odoslaná aj mzda 563
€ podľa mzdového lístka, čím ako účtovníčka ZŠ Zákopčie spôsobila ZŠ Zákopčie škodu najmenej v
sume 648,02 Eur
- chybne vyplatila odmeny - o 100 € menej ako bolo odsúhlasené a podpísané starostom obce - za
kvalitné plnenie úlohy Mgr. C. E. - vyplatenie mzdy 11/2016
ako PAM pracovníčka v ZŠ Zákopčie:
2) sfalšovala Platový dekrét č. 308/2016 aj podpis riaditeľky školy ZŠ Zákopčie
3) neoprávnene týždeň (od 09.01.2017 do 16.01.2017) zadržiavala osobnú zložku V. D. a mzdové lístky
2016
4) neodstránila chybné preplatenie dvoch lekárskych ošetrení (LO) V. D. - ako sľúbila po disciplinárnom
pohovore 27.12.2016
5) riadne a včas neoznámila čerpanie dovolenky, nedala nadriadenej podpísať na dni 29.12.2016 a
30.12.2016 a preplatila si ju - dodnes jej nebola schválená riaditeľkou ZŠ Zákopčie
6) od 09.01.2017 neoprávnene zadržiava Výdavkové doklady školy 2. polrok 2014 a 2. polrok 2015,
registratúrny denník 2016 a registratúrnu pečať, ktorú vrátila až 16.01.2017.

18. Žalobkyňa skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru namietala,
podľa nej sa nejednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, nemala o tom vedomosť, resp.
že by porušila svoje pracovnoprávne povinnosti. Odmietala tvrdenia o nepravdivom nakladaní s
finančnými prostriedkami a o sfalšovaní platového dekrétu. Podľa tvrdenia žalobkyne, okamžité
skončenie pracovného pomeru súviselo so zmenou správania riaditeľky školy voči žalobkyni a jej dcére
V. D., ktorá v škole vykonávala účtovnícke práce. Zmena správania riaditeľky sa mala stať v decembri
2016 po tom, ako žalobkyňa nesúhlasila s požiadavkou riaditeľky na prepísanie pracovnej zmluvy Mgr.
E. a po tom, čo riaditeľku upozornila na to, že úhrada faktúry spoločnosti Novatech je v rozpore s
rozpočtovými pravidlami. Strany v priebehu sporu predložili listinné dôkazy a argumenty na podporu
svojich tvrdení, pričom žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je neplatné.

19. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 30.04.2017, zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec, a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601?
ucinnost=30.04.2017>.



21. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

22. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

23. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu sporových strán a po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré vykonal žalovaný listom zo dňa 16.01.2017 je neplatné. Žalovaný listom zo
dňa 16.01.2017 žalobkyni oznámil, že s ňou skončí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou
zo dňa 01.03.2012, pričom uviedol, že pracovná zmluva chýba v jej osobnej zložke, za ktorú bola
zodpovedá, z dôvodov že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a tieto dôvody opísal v
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 16.01.2017. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že pracovnú
zmluvu nenašla, pričom ani strana žalovaného pracovnú zmluvu nepredložila. Medzi sporovými stranami
však nebolo sporné, že žalobkyňa vykonávala ako zamestnankyňa u žalovaného na čiastočný úväzok
práce, druh práce - personalistika a mzdy. Túto skutočnosť sporové strany nepopreli a táto nebola medzi
nimi sporná. Žalobkyňa tvrdila, že ju nenašla, pretože ju zobral žalovaný, naopak žalovaný tvrdil, že
žalobkyňa ako personalistka - mzdárka bola zodpovedá aj za vedenie a úschovu osobných spisov, a
preto bola povinná pracovnú zmluvu predložiť. Súdu sa teda nepodarilo získať pracovnú zmluvu, ktorá
mala byť medzi sporovými stranami uzatvorená dňa 01.03.2012. Sporové strany však nespochybnili,
že žalobkyňa pracovala ako personalistka a mzdárka na čiastočný pracovný úväzok u žalovaného.
Žalobkyňa predložila časť kópie pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená 01.10.2002, avšak uviedla, že
táto pracovná zmluva stratila svoju platnosť a účinnosť. Bola predložená aj pracovná náplň žalobkyne,
avšak táto pracovná náplň prislúchala k pracovnej zmluve, ktorej platnosť skončila dňa 28.02.2012
a podľa tvrdenia žalobkyne 01.03.2012 (toto tvrdenie žalovaný nesporoval) uzatvorila nový pracovnú
zmluvu.

25. V zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým
skončením môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote do 2 mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nakoľko pracovný pomer bol so žalobkyňou ako
zamestnancom skončený dňa 16.01.2017, súd skúmal, či žalobkyňa včas uplatnila svoj nárok v lehote do
2 mesiacov, nakoľko žaloba bola podaná elektronickým podaním opatreným zaručeným elektronickým
podpisom dňa 16.03.2017. Súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok podanou žalobou včas.

26. Súd ďalej zameral svoju pozornosť na tú skutočnosť, či zamestnávateľ - žalovaný skončil pracovný
pomer rešpektujúc ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď
sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento
dôvod vznikol. Žalobkyňa namietala, že žalovaný s ňou okamžite skončil pracovný pomer v lehote
do 2 mesiacov odo dňa kedy sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a to najmä pokiaľ sa
týka vyplatenia odmien v sume 20 eur a vyplatenia osobného príplatku o 189 eur viac v mesiacoch
marec až jún 2016 z dôvodu uplynutia tejto subjektívnej lehoty. Súd teda preskúmal jednotlivé body
a skutočnosti, pre ktoré žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer. Preskúmaním jednotlivých
skutočností - podľa tvrdenia žalovaného - závažných porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou súd zistil,
že pokiaľ žalovaný ako zamestnávateľ vytkol žalobkyni, že vyplatila odmeny a osobné príplatky V. D.,
ktorá je jej dcérou, za údajné kvalitné plnenie pracovných úloh v mesiacoch marec až máj 2016, hoci
o tom neexistovalo písomné rozhodnutie riaditeľky školy alebo iného štatutára, zamestnávateľ sa o
tejto skutočnosti dozvedel vyplatením týchto odmien. Ak teda tieto odmeny boli vyplatené v mesiacoch



marec 2016 až máj 2016 a vyplatenie osobného príplatku podľa platového dekrétu č. 308/2016 o
189 eur viac, tak vyplatením týchto odmien a príplatku sa zamestnávateľ dozvedel, že boli vyplatené
v rozpore s rozhodnutím riaditeľa školy a v rozpore s platovým dekrétom. Ak pre tieto skutočnosti
so žalobkyňou, ako zamestnancom, skončil okamžite pracovný pomer listom zo dňa 16.01.2017, súd
skonštatoval, že žalovaný, ako zamestnávateľ zmeškal subjektívnu dvojmesačnú lehotu a z dôvodu
uplynutia dvojmesačnej lehoty pre tieto skutočnosti nemohol so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný
pomer.

27. Žalovaný ďalej skončil okamžite pracovný pomer so žalovanou z dôvodu, že dňa 03.11.2016 poslala
na osobný účet svojej dcére V. D. dve sumy 563 eur - vyplatenie mzdy podľa mzdového lístka a sumu
399,02 eur naviac, ktorá nebola schválená riaditeľkou školy. Ak teda dňom 03.11.2016 bola odoslaná
na osobný účet suma 399,02 eur navyše, týmto dňom sa dozvedel zamestnávateľ o tejto skutočnosti a
teda subjektívna dvojmesačná lehota uplynula dňa 03.01.2017. Aj tomto prípade zamestnávateľ zmeškal
subjektívnu dvojmesačnú lehotu, v ktorej mohol pre túto skutočnosť okamžite skončiť pracovný pomer
so žalovanou.

28. Žalovaný tiež kládol žalobkyni za vinu, že sfalšovala platobný dekrét č. 308/2016 ako aj podpis
riaditeľky Základnej školy Zákopčie. Samotný žalovaný však neuviedol, kedy sa tak malo uskutočniť,
pričom ohľadom tejto skutočnosti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd konštatoval, že
sfalšovanie platobných dekrétov č. 308/2016 ako aj podpis riaditeľky školy Základnej školy Zákopčie,
ktorý mala vykonať žalobkyňa, žalobkyni preukázané nebolo.

29. Rozhodujúcou skutočnosťou pokiaľ sa týka porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou ohľadom
vyplatenia odmien vo výške 20 eur za mesiace marec až máj 2016, vyplatenie osobného príplatku
o 189 eur viac, vyplatenie mzdy jej dcére o 399,02 eur naviac je tá skutočnosť, že tieto porušenia
pracovnej disciplíny neboli žalobkyni vytknuté pri disciplinárnom pohovore zo dňa 27.12.2016, t. j.
zamestnávateľ žalobkyňu na uvedené porušenia vôbec neupozornil a následne aj pre tieto porušenia
pracovnej disciplíny s ňou okamžite skončil pracovný pomer. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že uvedené
porušenia pracovnej disciplíny neboli žalobkyni vytknuté v dvojmesačnej subjektívnej lehote, počas
ktorej mohol žalovaný skončiť so žalobkyňou okamžite pracovný pomer.

30. Žalovaný namietal, že žalobkyňa v týždni od 09.01.2017 do 16.01.2017 zadržiavala osobnú zložku
V. D. a mzdové lístky za rok 2016, od 09.01.2017 neoprávnene zadržiavala výdavkové doklady školy
za druhý polrok 2014, druhý polrok 2015, registratúrny denník 2016, registratúrnu pečať, aby vrátila až
16.01.2017. Nakoľko nebola v spore predložená pracovná zmluva, pričom táto skutočnosť zaťažuje,
v prípade, že zmluvu nepredložila žalobkyňa, ako zamestnanec, žalovaného, ako zamestnávateľa
a žalovaný hodnoverne súdu nepreukázal pracovnú náplň žalobkyne, ako aj skutočnosti, že mala
neoprávnene zadržiavať osobnú zložku a výdavkové doklady školy, registratúrny denník a registratúrnu
pečať, súd zistil, že tieto skutky neboli žalobkyni riadne preukázané. Žalovaný hodnoverne nepreukázal,
že by bola žalobkyňa zodpovedná za osobnú zložku V. D., že by ju neoprávnene zadržiavala a tak
isto, že neoprávnene zadržiavala aj ďalšie tam uvedené listinné dôkazy a registratúrnu pečať. Je
na žalovanom ako zamestnávateľovi, aby hodnoverne súdu preukázal pracovnú náplň a porušenie
pracovných povinností zo strany zamestnanca, v tomto prípade súd však konštatoval, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, riadne súdu pracovnú náplň nepreukázal a tiež nepreukázal tieto vytýkané
nedostatky a porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne.

31. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa ako zamestnanec sa dopustila pochybení
pri neodstránení chybného preplatenia dvoch lekárskych ošetrení V. D., čo jej bolo vytknuté na
disciplinárnom pohovore dňa 27.12.2016 a že vyplatila chybne o 100 eur menej, ako bolo odsúhlasené a
podpísané starostom obce pri odmene, ktorá bola udelená Mgr. C. E. za kvalitné plnenie úloh, ktorá mala
byť vyplatená vo mzde za mesiac november 2016. Súd však mal za to, že uvedené porušenie pracovnej
disciplíny nie je tak závažného charakteru, aby mohol žalovaný ako zamestnávateľ so žalobkyňou
ako zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer. Toto isté tvrdenie platí aj ohľadom toho, že
žalobkyňa riadne a včas neoznámila čerpanie dovolenky a nedala nadriadenej podpísať dovolenku
na deň 29.12.2016 a 30.12.2016 a napriek tomu si ju preplatila. Žalobkyňa pokiaľ sa týka chybného
vyplatenia odmeny o 100 eur Mgr. C. E. vysvetlila, že pôvodná odmena, ktorá bola udelená starostom
bola škrtnutá na sumu 900 eur, pričom toto si už nepamätala, a preto vyplatila žalobkyňa sumu o 100 eur
nižšiu, k dovolenke uviedla, že ku koncu roka mala vyčerpaný pracovný fond, nebola povinná do práce



nastúpiť, a preto aj keby jej bola dovolenka preplatená, škole nevznikla žiadna škoda, nakoľko dovolenka
je vyplatená z priemeru a teda z nižšej sumy ako v skutočnosti predstavuje mzda za odpracované dni.
Súd teda zistil, že viacero porušení pracovnej disciplíny nebolo vytknuté žalobkyni ako zamestnankyni v
lehote do 2 mesiacov odo dňa, kedy sa žalovaný, ako zamestnávateľ, o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel, pričom ďalšie citované pochybenia podľa názoru súdu nie sú takého
závažného charakteru, pre ktoré by mohol okamžite zamestnávateľ - žalovaný skončiť so žalobkyňou
pracovný pomer.

32. V zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ vopred povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Z uvedeného ustanovenia Zákonníka práce vyplýva,
že pokiaľ nie je okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vopred prerokované
so zástupcami zamestnancov, je takéto skončenie pracovného pomeru neplatné. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že existujú dve rôzne okamžité skončenia pracovného pomeru žalovaného
ako zamestnávateľa, so žalobkyňou, ako zamestnancom (prílohová obálka na č. l. 159 - originál
okamžitého skončenia pracovného pomeru a overená kópia originálu). Z uvedených listín vyplýva,
že prvá strana listu, ktorým zamestnávateľ zo dňa 16.01.2017 okamžite skončil pracovný pomer je
zhodná s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni ako zamestnancovi doručené,
avšak druhá strana tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru je iná, pričom toto iné znenie
bolo predložené odborovému zväzu na prerokovanie. Zamestnávateľ chybne druhú stranu okamžitého
skončenia pracovného pomeru zamenil s dôvodmi, pre ktoré okamžite skončil pracovný pomer s dcérou
žalobkyne V. D.. Táto skutočnosť mala za následok, že odborová organizácia neprerokovala všetky
dôvody, pre ktoré zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, ale prerokoval iba
prvých 5 dôvodov, pričom ostatné dôvody prerokované neboli. Zákonník práce jednoznačne v § 74
uvádza, že okamžité skončenie musí byť vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, teda
ak má byť táto požiadavka zákona splnená, musí byť okamžité skončenie prerokované v celosti, to
znamená všetky porušenia pracovnej disciplíny, ktoré kladie zamestnávateľ zamestnancovi za vinu.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t. j. že viaceré skutočnosti - závažné porušenia
pracovnej disciplíny boli uplatnené zamestnávateľom voči zamestnancovi po uplynutí subjektívnej
dvojmesačnej lehoty, s poukazom na skutočnosť, že nedošlo k prerokovaniu okamžitého skončenia
pracovného pomeru ohľadom všetkých skutočností, pre ktoré žalovaný skončil so žalobkyňou okamžite
pracovný pomer skonštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 16.01.2017
je neplatné. Ako už bolo uvedené vyššie, niektoré dôvody, ktoré boli uplatnené zamestnávateľom voči
zamestnankyni - žalobkyni v lehote zakladajú skôr dôvody na skončenie pracovného pomeru výpoveďou
a nie okamžitým skončením pracovného pomeru. Bolo teda na zamestnávateľovi, aby zvážil, či za
takýchto okolností ukončí pracovný pomer okamžite alebo výpoveďou. Vzhľadom ku skutočnostiam,
ktoré vyšli vykonaným dokazovaním najavo, súd ustálil, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná
a okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 16.01.2017 je neplatné.

33. Žalovaný sa v priebehu sporu domáhal, aby súd rozhodol o tom, že vzhľadom na osobitné okolnosti
prípadu a preukázané porušenie pracovnej disciplíny pracovný pomer skončil k 31.01.2017, s poukazom
i na vykonané organizačné zmeny. Vzhľadom k tomu, že súd skonštatoval, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné, súd nemohol vyhovieť žiadosti žalovaného a skončiť pracovný pomer
k 31.01.2017. Ak vykonal žalovaný organizačnú zmenu bez toho, aby mal preukázané, že pracovný
pomer skončil platne, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalobkyne ako zamestnanca, a preto súd
o tejto žiadosti nerozhodoval.

34. Žalobkyňa navrhla, aby súd vykonal ďalšie dokazovanie, a to zabezpečenie štvrťročných výkazov
za prvé dva kvartály roku 2016, ako aj výsluch starostu obce Zákopčie ohľadom vyplatenia odmeny. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil, že uvedené dôkazy sú nadbytočné, skutkový
stav, ktorý ustálil súd bol dostatočný na to, aby súd mohol vydať rozsudok, a preto tieto návrhy dôkazov
ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.

35. Na záver súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade teda došlo k neplatnému okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, žalobkyňa ako zamestnanec z dôvodov uvedených vyššie neporušila
tak závažným spôsobom pracovnú disciplínu, resp. táto nebola vytknutá v zákonných lehotách tak, aby
mohlo byť s ňou okamžite skončený pracovný pomer a tiež došlo aj k porušeniu § 74 Zákonníka práce.



36. Strana žalovaného navrhla, aby súd konanie prerušil do skončenia trestného konania, ktorá sa
malo viesť voči žalovanej. V priebehu konania však súd zistil, že žalobkyni doposiaľ nebolo vznesené
obvinenie za žiadnu trestnú činnosť, bolo iba začaté trestné stíhanie, a preto súd nezistil dôvod, pre
ktorý by prerušil konanie do skončenia trestného konania, z tohto dôvodu preto jeho žiadosť zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore 100% úspech, priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% v zmysle § 255 ods. Civilného sporového poriadku, pričom
o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, osobitným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých
detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.