Základná škola, Zákopčie 957, Zákopčie


Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 10Cpr/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917201895
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Lacková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5917201895.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v spore žalobkyne: P. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX, P., okres X., právne zastúpená: JUDr. Jozef Pikuliak, advokát, so sídlom Skalité
1374, Skalité, okres X. proti žalovanému: Základná škola Zákopčie, so sídlom Stred 957, Zákopčie,
IČO: 37 812 351, právne zastúpenému: Mgr. Michal Mozolík, advokát, so sídlom Palárikova 1449, X.,
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, zo dňa 16.01.2017, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou j e n e p l a t n é.

II. Žalobkyni s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému,
pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 17.03.2017 sa žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 16.01.2017, ktorým žalovaný skončil pracovný pomer so
žalobkyňou je neplatné a aby náhradou trov tohto konania zaviazal žalovaného. Ako dôvod podania
žaloby žalobkyňa uviedla, že so žalovanou uzavrela dňa 29.02.2012 pracovnú zmluvu, s nástupom do
zamestnania od 01.03.2012 na dobu určitú s druhom práce „účtovníčka základnej školy“. Dodatkom
č. 1 zo dňa 28.02.2013 k pracovnej zmluve sa zmenilo trvanie pracovného pomeru na dobu neurčitú.
Žalovaná listom zo dňa 16.01.2017 skončila so žalobkyňou pracovný pomer okamžitým skončením
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že závažným spôsobom
porušila pracovnú disciplínu tým:
1) že si ponechala vyplatenie odmien a osobných príplatkov, ktoré jej nepatrili za údajné kvalitné plnenie
pracovných úloh, a to:
- výplatná páska 3/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 4/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 5/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 6/2016 - vyplatenie osobného príplatku podľa dekrétu v sume 400 €, vyplatené 589
€, teda o 189 € viac
- neoprávnene si ponechala sumu 399,02 €, ktorá bola odoslaná zo školského účtu dňa 3.11.2016 bez
schválenia riaditeľky školy, pričom v ten istý deň jej bola na účet odoslaná aj mzda 563 € podľa mzdového
lístka, čím ako účtovníčka ZŠ Zákopčie spôsobila ZŠ Zákopčie škodu najmenej v sume 648,02 Eur
2) dňa 19.12.2016 nezaevidovala došlú poštu z Okresného súdu Čadca
3) nerešpektovala pokyny riaditeľa ZŠ Zákopčie a svojvoľne uhradila faktúru Obecnému úradu Zákopčie
dňa 19.12.2016



4) svojvoľne opustila pracovisko a pracovné miesto bez vedomia nadriadenej v dňoch 15.12.2016,
16.12.2016 a 21.12.2016
5) nezdokladovala včas a bezchybne na ÚPSVaR Čadca dokumentáciu k vydokladovaniu a preplateniu
miezd asistentiek učiteľa za mesiac október a november 2016, čím oddialila úhradu faktúry
6) do 16.01.2017 nezdokladovala lekárske ošetrenie (LO) na dni 22.12.2016 a 23.12.2016 (napriek tomu,
že bola od 27.12.2016 do 30.12.2016 na pracovisku)
7) po disciplinárnom pohovore dňa 27.12.2016 odmietla rešpektovať riaditeľku školy ZŠ Zákopčie ako
nadriadenú, nadávala jej a vyhrážala sa jej
8) od 09.01.2017 neoprávnene zadržiavala výdavkové doklady školy 2. polrok 2014 a 2. polrok 2015,
registratúrny denník 2016 a registratúrnu pečať, ktorú vrátila až 16.01.2017.

2. Žalobkyňa namietala, že skutočnosti, ktoré žalovaná uviedla v okamžitom skončení pracovného
pomeru ako závažné porušenie pracovnej disciplíny nie sú pravdivé, nemá o nich vedomosť, resp.
nie sú porušením jej pracovnoprávnych povinností. Žalovaná ani neuviedla, ktoré pracovné povinnosti
žalobkyňa porušila. Napríklad ponechanie odmeny alebo príplatku nie je porušením pracovnej disciplíny,
pretože je právom zamestnanca. Okamžité skončenie pracovného pomeru súviselo so zmenou
správania riaditeľky školy voči žalobkyni, keď v decembri 2016, žalobkyňa riaditeľku upozornila, že
úhrada faktúry spoločnosti Novatech s.r.o., by bola v rozpore s rozpočtovými pravidlami. Na úhrade
faktúry mala riaditeľka osobný záujem. Ihneď dala žalobkyni najavo nespokojnosť útokmi voči jej zlému
zdravotnému stavu, na ktorý nebrala ohľad a nútila ju pracovať v škole aj pri nízkej teplote (napr.
dňa 28.12.2016, keď bolo v škole 14 stupňov). Správanie žalovanej bolo účelové a diskriminačné.
Neexistoval skutočný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pritom do decembra 2016
žalovaná nevytýkala žalobkyni porušenie pracovnej disciplíny, alebo vadný výkon práce.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože všetky
vytknuté konania, pre ktoré bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer sú dané. Žalobkyňa
len účelovo popiera svoje pochybenia v snahe zbaviť sa svojej zodpovednosti za svoje pochybenia.
Zároveň žalovaná k jednotlivým skutkom porušenia pracovnej disciplíny predložila listinné dôkazy s
podrobným popisom porušenia pracovnej disciplíny. Údajná zmena správania žalobkyne k riaditeľke
školy, na ktorú v podanej žalobe žalobkyňa poukázala, je podľa žalovanej vymyslená, vykonštruovaná a
účelová, len v snahe niečím zakryť a prekryť svoje protiprávne konanie, ktoré presiahlo formu závažného
porušenia pracovnej disciplíny a teda pracovnoprávny rámec do trestnoprávnej roviny. Pokiaľ ide o
údajne zlý zdravotný stav žalobkyne, tu žalovaná poukázala na obdobie od 10.10. 2016 do 14.10.2016,
kedy žalobkyňa čerpala OČR na syna, napriek tomu, že syn aj dcéra v tomto období chodili do školy
a ona bola na brigáde, čo potvrdila aj jej dcéra, na otázku triednej učiteľky. Na záver svojho vyjadrenia
žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o intenzitu jednotlivých porušení pracovnej disciplíny, ide celkom zjavne
v súhrne, ale i v jednotlivosti pri každom skutku, o závažné porušenie pracovnej disciplíny spojené so
spôsobením škody zamestnávateľovi na financiách a majetku zamestnávateľa a závažným konaním
proti záujmom zamestnávateľa. Z tohto dôvodu preto navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila k jednotlivým bodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru, tým že reágovala na vyjadrenie žalovanej a ňou predložené listinné dôkazy.
Namietala tiež , že by žalovaný vopred prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so
zástupcami zamestnávateľov podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Žalovaná predložila listinu,
podľa ktorej dňa 16.01.2017 prebehlo prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou Základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ale
žalobkyňa má informácie, že obsah uvedených listín nezodpovedá skutočnosti.

5. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že nie je pravda, že listiny, protokoly a
čestné prehlásenia boli vyhotovené po podaní žaloby, nakoľko tieto boli vyhotovené hneď po
zistení daných skutočností, ktorých sa týkajú, čo dokazuje aj číslo jednotlivých protokolov, pod
ktorými sú zaevidované v registratúrnom denníku. O vedomosti žalobkyne o úmyselnom konaní proti
pracovnej disciplíne nasvedčuje aj jej správanie po zistení a vytknutí porušení pracovnej disciplíny
na disciplinárnom pohovore dňa 27.12.2016, na ktorom odmietla rešpektovať riaditeľku s uvedením,
že ju zamestnal starosta a že preto ju nebude rešpektovať a vulgárne nadávala riaditeľke žalovanej
a vyhrážala sa jej za prítomnosti zástupkyne riaditeľky. Potom, prestala žalobkyňa komunikovať a
účelovo sa dala na PN a nespolupracovala, napriek výzvam. Pokiaľ žalobkyňa namietala zákonné



prerokovanie napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru, jedná sa o vymyslené a úplne
ničím nepodložené skutočnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované
zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce. Žalovaný si splnil svoju zákonnú
povinnosť podľa tohto ustanovenia v zákonom vyžadovanom rozsahu a požiadal príslušných zástupcov
zamestnancov pôsobiacich u žalovaného o prerokovanie návrhu okamžitého skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou, čo preukázala aj predloženými listinným dôkazmi. V ďalšom sa vyjadrila k
jednotlivým bodom námietok, ktoré podala žalobkyňa, pričom uviedla skutočnosti, na základe ktorých
vyvracia tvrdenia žalobkyne.

6. Súd vo veci vytýčil prvé pojednávanie dňa 30.11.2017, kde tak právny zástupca žalobkyne ako
aj právny zástupca žalovanej zotrvali na svojich písomných vyjadreniach a opätovne sa vyjadrili k
jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
7. Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2018 právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe,
pričom k jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol:
K bodu 1.: Odmeny boli odsúhlasené, vedela o tom vtedajšia riaditeľka, vedela o tom žalobkyňa, vedela
o tom aj matka žalobkyne, ktorá tam pracovala ako personalistka, a na základe toho boli vyplatené.
Argumentoval nie len tým, že boli oprávnene po dohode vyplatené, ale aj uplynutím subjektívnej lehoty,
nakoľko žalovaná vedela o tom, že vyplatené boli, nakoľko podpisovala štvrťročné výkazy, pričom to, že
sa s nimi dostatočne neoboznámila a napriek tomu ich podpísala je na jej zodpovednosti.
K bodu 2.: Tento bod považuje za neurčitý a nezrozumiteľný. Uvádza sa, že poštu nezaevidovala
19.12.2016, avšak z interného záznamu, ktorý predložila žalovaná, je zrejmé, že pošta sa našla
22.12.2016. Žalobkyňa ani nemohla poštu zaevidovať lebo 22.12. a 23.12. nebola na pracovisku, potom
boli sviatky a do práce prišla až 27.12.2016 a keď prišla na pracovisko sa odpoveď súdu vybavila, navyše
vybavila to jej matka, ktorá bola personalistka v tejto veci. Navyše nemala ani v druhu práce, ani v
pracovnej náplni povinnosť evidovať došlú poštu. Druh práce je účtovníčka.
K bodu 3: PZ argumentoval tým, že finančná kontrola bola vykonaná ex post, hromadne, raz za
týždeň, alebo nejaké obdobie, nie pred uhradením faktúry. Navyše faktúry boli uhrádzané aj podľa
ústneho pokynu, ako aj táto faktúra s tým, že ten pokyn vyplýva z dohody medzi školou a obcou, ako
zriaďovateľom v súvislosti s úhradou nákladov, na ktorých sa mali podieľať škola aj obec.
K bode 4.: Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, neexistuje žiadny údaj o tom, že by žalobkyňa
absentovala na pracovisku.
K bodu 5.: Takúto povinnosť žalobkyňa v pracovnej náplni nemala, nemôže teda porušiť Zákonník práce
a povinnosti, pokiaľ ich uložené nemala.
K bodu 6.: Vytýkané pri disciplinárnom pohovore bolo prekročenie zákonného rámca lekárskych
ošetrení, nie nezdokladovanie, ako je to už v okamžitom skončení pracovného pomeru, navyše podľa
tvrdení žalobkyne tieto potvrdenia ona predložila. Je však nepochybné, že na LO bola, nakoľko v prípade
potreby existuje záznam z pohotovosti, ktorým sa to dá dokázať. Navyše podľa príslušných právnych
noriem, ak zamestnanec je na lekárskom ošetrení a nepredloží doklad, tak nasleduje iná sankcia a to
neospravedlnená absencia na pracovisku bez náhrady mzdy.
K bodu 7.: Ide o všeobecné, abstraktné vyjadrenie, ktoré je ťažko rozporovať, pričom tento skutok môže
byť predmetom vyhodnocovania vierohodnosti dôkazov, je to tvrdenie proti tvrdeniu, nakoľko žalobkyňa
tvrdí nič také sa nestalo, nevyhrážala sa, akurát sa bránila , pokiaľ ide o lekárske ošetrenia argumentom
„Zákonník práce to takto upravuje“ a riaditeľa jej vytkla, že čo ju má čo poučovať, čiže v tomto rozsahu
vznikol medzi nimi takzvaný konflikt, pričom toto nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny.
K bodu 8.: Nakoľko žalobkyňa nebola od konca decembra na pracovisku, kedy boli dovolenky, ktorú
mala aj žalobkyňa a následne bola práceneschopná, nemohla ani neoprávnene zadržiavať uvedené
doklady, navyše ak sa uvádza, že tieto doklady vrátila 16.01.2017, toto je nelogické a po skutkovej
stránke nemožné, nakoľko nebola v tomto čase zamestnankyňa na pracovisku, aby ich prípadne vrátiť
mohla.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na
podanej žalobe, ďalej v rámci položených otázok sa vyjadrila k jednotlivým bodom okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Pokiaľ ide o evidenciu pošty uviedla, že občas evidovala poštu ona, občas to
robila pani riaditeľka, nebolo to presne dané. Pokiaľ ide o úhradu faktúr, tieto chodievali poštou alebo
emailom. Faktúry sa uhrádzali tak, ako prichádzali na ústny pokyn riaditeľky. Faktúru, ktorá je vytýkaná
v treťom bode okamžitého skončenia pracovného pomeru priniesol školník, ona vedela o dohode medzi
riaditeľkou a starostom, že škola sa bude podieľať na nákladoch, časti nákladov, ktoré boli predmetom



tej faktúry. Keďže faktúra prišla 19.12. hneď ju uhradila, keďže išli aj sviatky aj prázdniny, aby to bolo
ku koncu roka vyrovnané. K jej nezastihnutiu na pracovisku v dňoch 15.,16. a 21.12.2016 uviedla, že
nemá o tom vedomosť, že by na pracovisku nebola, alebo že by ju niekto hľadal, je normálne, že
počas pracovnej doby odbehne na WC, resp., že niekde z kancelárie odbehne v rámci budovy školy.
Pokiaľ ide o bod 5, bola jej predložená tabuľka, do ktorej vypísala údaje, ktorými disponovala. Mzdy
za november sa vyplácajú až v decembri a výpis účtu za december príde až v januári, tým pádom
žiadosť nemohla byť podaná v decembri, keďže doklady k tomu mala k dispozícií až v januári, ako
napríklad výpis účtu. Za tieto úkony jej príplatok vyplatený nebol. Poprela, že by potvrdenia o lekárskom
ošetrení nepriniesla do práce, o lekárskych ošetreniach okrem toho informovala riaditeľku aj telefonicky,
nakoľko mala vysoké teploty a bola aj na pohotovosti, na ktorej je o tomto určite aj záznam. Napriek
tomu sa to premietlo aj v mzde, ale nie kvôli nezdokladovaniu ale preto, že mala prekročený zákonný
rámec LO (7 dní za kalendárny rok),tieto dva dni jej neboli preplatené. Požiadala o nadpracovanie
týchto dní nakoľko, keď sa to stalo iným zamestnancom, bolo im umožnené si to nadpracovať, avšak
jej to umožnené nebolo. Pokiaľ ide o bod 8., o neoprávnené zadržiavanie výdavkových dokladov,
registratúrneho denníka a registratúrnej pečate, naposledy bola v práci 31.12.2016, potom už v práci
nebola, to znamená, že tieto doklady nemohla ani zadržiavať od 09.01.2017 do 16.01.2017, ako je
uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Na otázku PZ žalovanej, či bola oboznámená s
organizačným poriadkom č. 957 platným od 03.10.2016 - organizačný poriadok základnej školy, okrem
iného aj s jej právami a povinnosťami, uviedla, že s týmto organizačným poriadkom oboznámená nebola,
podpísala iba prezenčnú listinu, ktorá nie je pevne spojená s organizačným poriadkom.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní k jednotlivým bodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol:
K bodu 1.: Toto vytknutie je dôvodné a neoprávnené ponechanie si sumy 399,02 eur preukázané,
pričom vznesenie obvinenia pre trestný čin sprenevery naznačuje, že tieto peniaze si nie len vyplatila
ale aj ponechala. Je iba účelovým konanie žalobkyne, keď v liste z 24.01.2017, keď peniaze vrátila,
pretože takéto peniaze mala na účte od 03.11.2016, t.z. viac ako dva mesiace, kedy s účtom narábala a
disponovala a vedela, aký má zostatok. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, má za to, že táto neuplynula, a
toto porušenie bolo vytknuté v zákonnej lehote, nakoľko štatutár bol toho času (keď boli peniaze odoslané
a pripísané na účet žalobkyne) od 11.10.2016 na PN, pričom k prevodu peňazí došlo počas tejto PN,
pričom túto skutočnosť mohla kontrolou zistiť až poverená riaditeľka Mgr. P. F. po nástupe do funkcie,
t.j. od 20.11.2016. Je pravda, že tieto peniaze žalobkyňa následne, keď bola na to upozornená vrátila.
K bodu 2.: Došlú poštu evidovala v organizácií žalobkyňa, je to uvedené aj v jej povinnostiach, v
organizačnom poriadku platnom od 03.10.2016, kde je uvedené medzi jej povinnosťami ako účtovníčky
školy pod písmenom Z: prijímanie, rozdeľovanie a odosielanie pošty podľa registratúrneho plánu a
vecnej príslušnosti jednotlivým zamestnancom, vyhotovením korešpondencie riaditeľky školy a ostatným
vedúcim zamestnancom.
K bodu 3.: Ak chce účtovník zlikvidovať faktúru uhradením potrebuje k nej podklad, to znamená, pokiaľ
príde faktúra, tak účtovníčka musí mať k likvidácií faktúry podklad, napr. dodací list o dodaní tovaru,
ináč nemôže túto faktúru zlikvidovať a dať na úhradu. Naopak riaditeľka vtedy vyslovene uviedla, aby
neuhrádzala túto faktúru, že najprv si to potrebuje vykonzultovať s obecným úradom, aký je podklad k
tej faktúre, aké regatum a ako k tomu číslu dospeli. To znamená, že žalobkyňa túto faktúru uhradila
absolútne bez podkladu, čo je úplne závažné pochybenie a ešte aj bez pokynu riaditeľky, resp. v rozpore
s jej pokynom.
K bodu 4.: Žalobkyni bola vytýkaná opakovaná dlhodobá neprítomnosť na pracovisku v uvedených
dňoch, čo bolo doložené písomnými listinnými dôkazmi a to podpismi úplne iných nezaujatých
zamestnancov, ktorí to potvrdili. Je potrebné si všimnúť, že k tomuto sa nevyjadrovala ani žalobkyňa
a ani PZ.
K bodu 5.: Žalobkyňa vedela, že je toto jej povinnosťou, týmito údajmi disponovala a zároveň brala za
túto činnosť príplatok. Uviedla aj, že tlačivá boli z úradu práce, teda vie aké podklady sa pripravovali a
uviedla aj, že ich vypĺňala, teda údaje, ktoré mala k dispozícií, teda tie podklady pripravovala a boli jej
za to vyplácané peniaze v mzde. V organizačnom poriadku, ktorého oboznámenie žalobkyňa účelovo
popiera, je v druhej odrážke zospodu -povinnosti, ktoré sa týkajú účtovníčky školy- uvedená náplň, alebo
povinnosť - spolupráca pri vypracovaní a spracovaní projektov.
K bodu 6.: Žalobkyňa mohla predložiť ďalšie podporné dôkazy, ktoré by preukazovali jej protitvrdenia,
že doklad o lekárskom ošetrení predložila, doposiaľ tak neurobila, z tohto vyplýva, že postavila svoje
protitvrdenie len o presvedčenie a názor súdu, ktorý má uveriť jej bez dokladov.



S prihliadnutím na všetky okolnosti, na jednotlivé vytknutia, jednotlivé listinné doklady, ktoré boli
predložené na preukázanie tvrdení žalovanej spolu s obvineniami a obžalobou a trestným rozkazom, je
podľa PZ pravdepodobnejší záver, že ide skutočne o ekonomickú trestnú činnosť zo strany žalobkyne a
nie, že žalobkyňa je nejaká obeť nejakého šikanovania. Ďalej PZ poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu
a teda, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobkyňa niečo neurobila, čo sa nedá dokázať, musí dokázať ona,
že toto urobila, že predložila potvrdenia o lekárskych ošetreniach.
K bodu 7.: K tomuto bodu navrhol PZ vypočuť svedkov, nakoľko inak ako výpoveďou sa to nedá
preukázať.
K bodu 8.: 09.01.2017 žalovaná len prišla na toto porušenie, pričom zadržiavať sa fyzicky nedá len
tak, že si niekto niečo zoberie domov, zadržiavať sa dá aj tak, že sa znemožní prístup k niečomu, čo
bolo preukázané priloženými dôkazmi.
Na základe uvedeného a predložených dôkazov má PZ za to, že boli preukázané všetky porušenia
pracovnej disciplíny a tieto v jednotlivosti aj v súhrne predstavujú závažné poručenie pracovnej disciplíny,
čiže spĺňajú kvalitatívnu aj kvantitatívnu podmienku, požiadavku zákona na okamžité skončenie
pracovného pomeru.

10. Štatutárna zástupkyňa žalovaného vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je
riaditeľkou základnej školy od 15.07.2013, bolo to tak nepretržite do 11.10.2016, kedy nastúpila ako
riaditeľka na PN, ktorá s plynulým prechodom do materskej dovolenky trvala do 16.11.2017. Na
otázky sa ďalej vyjadrila k jednotlivým bodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. V čase,
keď bola žalobkyni vyplatená suma 399,02 €, t.j. dňa 03.11.2016 bola hospitalizovaná v nemocnici.
Počas neprítomnosti na pracovisku ju v obmedzenom rozsahu zastupovala Mgr. F., konkrétne vo
výchovnovzdelávacom procese. O tom, že bola táto suma žalobkyni vyplatená sa dozvedela, až niekedy
v januári 2017. Priebežne mzdy počas celého roka kontrolovala, ale nebolo to detailné, bolo to skôr
námatková kontrola, ale vždy ku koncu kalendárneho roka sa urobila ako keby platová previerka, aby
mali prehľad, komu koľko išlo peňazí. Prvé pochybnosti ohľadne peňazí zistila zastupujúca riaditeľka F., v
priebehu decembra, keď sa zistilo, že neostalo riadne na výplaty. Pokiaľ ide o evidenciu došlej pošty, toto
robila žalobkyňa, keď chýbala tak ju zastúpila ona ako riaditeľka, resp. si poštu robila ona, obe ohľadne
evidencie pošty absolvovali školenie a mali aj certifikát. K bodu 3. uviedla, že každá faktúra, ktorá
prišla bola podložená buď dohodou, zmluvou alebo nejakou objednávkou a pod. Ak bola doručovaná
poštou, tak túto poštu prevzala, následne roztriedila a potom predložila p. N. na preplatenie. K bodu
5 uviedla, že si presne nepmätá odkedy uchádzačky cez úrad práce pracovali v škole, či to bolo od
septembra alebo až od októbra, ale tento projekt začal niekedy v auguste roku 2016, kedy ÚPSVaR
poskytol škole financie na dve uchádzačky na miesto učiteliek s tým, že úrad práce dotoval 95% ich
platu a škola 5%, ale podmienkou bolo, že sa to muselo správne zúčtovať a následne toto zúčtovanie
preukazovali na úrade práce. Aby dostali príspevok z úradu práce museli každý mesiac predložiť úradu
práce povinné doklady k tomuto príspevku. Výdavkové doklady, registratúrny denník a registratúrna
pečať boli v kancelárií účtovníčky, od ktorej mala kľúče ona ako riaditeľka, účtovníčka a pamistka.
Výplatné pásky boli k dispozícií u mzdárky. Tieto si ona pozerala najmä ku koncu roka, kedy potrebovala
prehodnocovať osobné príplatky. S jednotlivými výkazmi predtým ako ich podpísala sa oboznámila.
Vníma ich ako súhrn peňazí, ktoré zo školy odišli, nakoľko ide o štatistický štvrťročný výkaz, to znamená,
že sa s ním oboznámila, ako so súhrnom peňazí, ktoré zo školy odišli. Napríklad pokiaľ ide odmeny, nie
je vo výkaze presne uvedené meno osoby, ktorej odmena išla, je iba napríklad napísané, že je to pre
nepedagogických zamestnancov. Ak by chcela skontrolovať a zistiť, komu konkrétne aká odmena išla,
vyžiadala by si výplatné pásky.

.11. Svedkyňa Mgr. P. F. na pojednávaní v rámci svojho výsluchu uviedla,
že v čase, keď došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou bola riaditeľkou
základnej školy a to od 21.11.2016, kedy bola poverená funkciou riaditeľky. Pokiaľ ide o vyplatenie sumy
399,02 eur žalobkyni, o tomto sa dozvedela vykonanou kontrolou ku koncu kalendárneho roka 2016,
čo následne uviedla aj v čestnom prehlásení. Pokiaľ ide o nezaevidovanie pošty z Okresného súdu
Čadca, ktorá prišla dňa 19.12.2016, táto bola v rovnaký deň predložená žalobkyni na zaevidovanie,
pričom náhodnou kontrolou dňa 22.12.2016 bolo zistené, že táto pošta zaevidovaná nebola, pričom
sa našla v šuflíku u žalobkyne, bez pečiatky. Pokiaľ ide o spôsob uhrádzania faktúr, faktúry chodili
buď emailom, alebo poštou. Keď faktúra prišla, riaditeľka školy ju pozrela, najmä pokiaľ ide o splatnosť
faktúry, ak nebolo nič potrebné doložiť túto postúpila účtovníčke, aby ju vyplatila. Pokyny sa nedávali
písomne, robili sa ústne. Pokiaľ ide o neprítomnosť žalobkyne na pracovisku dňa 15.,16. a 21.12.2016
táto bola zistená na základe toho, že ju niekto iný zo zamestnancov, učiteliek, respektíve učiteľov hľadal



na pracovisku a nemohol ju nájsť, preto sa obrátil na svedkyňu ako poverenú riaditeľku a následne išla
prekontrolovať prítomnosť, respektíve neprítomnosť účtovníčky, žalobkyne na pracovisku, hľadali ju v
kancelárií, na WC, aj na iných miestach v rámci pracoviska, avšak nikde nebola nájdená, jej prítomnosť
bola zistená až po obednej prestávke, tak to bolo v dňoch 15. a 16.12.2016. Dňa 21.12. ju tiež hľadali,
nemohli ju nájsť, až potom jej volala zástupkyňa, že ju stretla cestou a následne prišla účtovníčka
za ňou a povedala jej, že bola odviesť žiačku, ktorej bolo zle domov. Zistená neprítomnosť sa nijak
zvlášť neriešila, akurát žalobkyňa bola upozornená, aby vždy nahlásila, keď opúšťa pracovisko kde ide
a kde sa bude nachádzať. Pokiaľ ide o povinnosť dokladovať Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Čadca dokumentáciu k vydokladovaniu a preplateniu miezd asistentiek učiteľa, toto mala na starosti
žalobkyňa, za čo mala aj osobný príplatok. Povinnosť ju mala predložiť škola, podpísať ju mala riaditeľka
a doručiť sa mala na úrad práce, pripraviť to mala účtovníčka. Za november sa podávala žiadosť v
decembri, t.z. vždy nasledujúci mesiac. Išlo najmä o informácie ohľadne mzdy, dochádzky a výpisu
z účtu. Túto povinnosť si riadne nesplnila, nakoľko peniaze do konca kalendárneho roka vyplatené
neboli. Svedkyňa uviedla, že nevie, či pani Mitrengová toto urobiť nestihla, alebo či tam bol iný problém,
následne sa však dalo všetko do poriadku a tieto veci boli úradu predložené dodatočne, príspevok bol
následne vyplatený, ale až v novom kalendárnom roku. Ohľadne nezdokladovaných lekárskych ošetrení
svedkyňa uviedla, že žalobkyňa jej svoju neprítomnosť v práci z dôvodu lekárskeho ošetrenia oznámila
telefonicky, avšak tieto písomným potvrdením od lekára nedoložila napriek tomu, že dňa 27.12. po
sviatkoch do práce prišla. Tieto lekárske ošetrenia však neboli od nej zvlášť žiadané, nakoľko v tom
čase čerpali viacerí zamestnanci vrátane jej ako riaditeľky dovolenku. Žalobkyňa následne čerpala v
januári dovolenku, potom mala OČR a následne PN, pričom potvrdenie o PN a OČR doniesla dňa
16.01.2017, avšak lekárske ošetrenia zostali nezdokladované. Nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa
požiadala písomne o nadpracovanie prečerpaných LO ani o tom, že by takáto žiadosť bola zaevidovaná
v registratúrnom denníku. Po zistených pochybeniach zo strany žalobkyne, bol s ňou vykonaný
disciplinárny pohovor, ktorého predmetom bolo najmä upozornenie žalobkyne v prípade, ak opustí
pracovisko, že má toto zaevidovať a oznámiť, tak isto predmetom bolo prečerpanie lekárskych ošetrení,
riešila sa aj evidencia pošty a preplácanie faktúr. Tento disciplinárny pohovor niesla žalobkyňa zle s tým,
že toto celé vyústilo do slovných útokov na jej osobu, t.č. poverenú riaditeľku a tiež do vyhrážok zo strany
žalobkyne, kde sa neustále odvolávala na starostu. Pri disciplinárnom pohovore bola prítomná ona,
zástupkyňa Červencová a žalobkyňa. Pokiaľ ide o neoprávnené zadržiavanie výdavkových dokladov,
registratúrneho denníka a registratúrnej pečate, tieto sa väčšinou nachádzali v kancelárií účtovníčky s
tým, že neboli nejako zvlášť zabezpečené avšak, keď bola žalobkyňa na OČR a potom PN, to znamená
v januári 2017, tieto sa v jej kancelárií nenašli, konkrétne sa nenašli toho 09.01.2017, kedy sa po
prázdninách nastupovalo do práce. Následne dňa 16.01.2017 sa zistilo, že tieto veci, registratúrny
denník, registratúrna pečať boli na stole účtovníčky a výdavkové doklady boli zamknuté v trezore, kde
mala prístup len žalobkyňa, tieto sa našli v trezore až 27.01.2017

12. Svedkyňa Mgr. H. X. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje na uvedenej škole ako učiteľka a od
21.11.2016 je zástupkyňou riaditeľky školy. Podľa nej celý problém začal vtedy, keď sa riešili lekárske
ošetrenia žalobkyne a následne jej neprítomnosti na pracovisku. V dôsledku zistených nezrovnalosti
bol následne so žalobkyňou vykonaný disciplinárny pohovor. Na otázky k vykonanému disciplinárnemu
pohovoru uviedla, že bola pri ňom prítomná spolu s riaditeľkou, s ktorou ho zároveň spisovala, zápis k
nemu pripravovali 22.12.2016, t.j. posledný deň pred vianočnými prázdninami, celá situácia jej bola veľmi
nepríjemná. Žalobkyňa bola počas pohovoru nahnevaná a rozčúlená a riaditeľke nadávala. Pohovor bol
vykonaný počas prázdnin, kedy v škole nebol nikto iba ona, riaditeľka a žalobkyňa, pred žalobkyňou
bol vykonaný disciplinárny pohovor aj s jej matkou, ktorá však už potom odišla, ona scény nerobila.
Cieľom pohovoru bolo upozorniť žalobkyňu, aby sa už vytknuté pochybenia neopakovali. Pokiaľ ide o
neprítomnosti žalobkyne na pracovisku v dňoch 15., 16. a 21.12.2016, týmto predchádzali aj ďalšie
neprítomnosti, resp. nezastihnutia žalobkyne na pracovisku, avšak tieto sa nejak zvlášť neriešili, keď
sa to stupňovalo a viacerí učitelia, resp. zamestnanci sa sťažovali, že ju nenašli, bola vykonaná
kontrola, kedy na pracovisku zastihnutá nebola, napriek tomu, že skontrolovali jej kanceláriu, WC a
aj ďalšie priestory školy, kde by sa mohla nachádzať. Skontrolovali aj, či má v predchodbe zavesený
kabát, prípadne uložené topánky, pričom následne usúdili, že na pracovisku sa nenachádza, napriek
tomu, že túto skutočnosť nikomu nenahlásila. Pokiaľ ide o zadržiavanie dokladov uvedených v bode 8
okamžitého skončenia pracovného pomeru, k tomuto svedkyňa uviedla, že po prázdninách (v januári),
kedy žalobkyňa v práci nebola, bolo potrebné poštu zaevidovať, išli do kancelárie žalobkyne hľadali
denník a ani registratúrnu pečať a ani starý denník a ani výdavkové doklady, ktoré sú väčšinou založené
vo fascikloch nenašli. Pokiaľ ide o nezaevidovanú poštu z OS Čadca, túto našli náhodou v kancelárii



žalobkyne ako nezaevidovaný list, následne ho zaevidovali spolu s riaditeľkou 22.12.2016 (keď ho
našli) s tým, že už v tom registratúrnom denníku je náznak toho, že žalobkyňa chcela stranu, kde bol
zaevidovaný ten list vytrhnúť, táto strana je natrhnutá a údaje sú prepísané jej písmom. Nevie, kto natrhol
registratúrny denník (natrhnutie zistili niekedy v januári, keď ho našli),ale žalobkyňa ho mala na starosti.

13. Na pojednávaní dňa 05.02.2019 právny zástupca žalovanej navrhol vykonať ďalšie dokazovanie
a to vyžiadaním si informácii od peňažného ústavu Všeobecnej úverovej banky, v kt. má žalobkyňa
zriadený účet, či žalobkyni boli zaslané výpisy z účtu za mesiac november 2016 a december 2016,
ak áno, tak kedy a v akej forme, dátum založenia označeného účtu, či žalobkyňa niekedy reklamovala
prípadné nedoručenie výpisy z účtu, ak áno, koľkokrát a kedy, či k označenému účtu bola zriadená
notifikácia SMS správami, alebo emailom pre žalobkyňu, o pohyboch na účte v období od 01.11.2016
do 31.01.2017, prípadne v akom období bola táto služba zriadená, rovnako vyžiadať od menovaného
peňažného ústavu informáciu, či žalovaná s účtom nakladala, ak áno, akým spôsobom a koľkokrát v
členení po jednotlivom druhu nakladania s účtom, či žalobkyňa z účtu vykonala v období od 03.11.2016
do 19.01.2017 výbery peňazí prostredníctvom bankomatu s oznámením, potvrdením o zostatku na účte
a koľkokrát, či žalobkyňa má zriadené na označený účet elektronické bankovníctvo, internetbanking,
ak áno, či sa žalobkyňa do neho prihlásila, a ak sa do neho prihlásila, tak koľko transakcií a pokynov
prostredníctvom internetbankingu urobila.

14. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, z dôvodu hospodárnosti konania a účelovosti
prípadného dokazovania vo vzťahu k predmetnému skutku. K ozrejmeniu týchto skutočností však
vyslúchol žalobkyňu, ktorá uviedla, že výpisy z účtu jej boli zasielané raz ročne niekedy začiatkom
januára ďalšieho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok, boli jej zasielané poštou. Tento
výpis účtu (za rok 2016) má doma, originál aj v obálke. Účet vo VÚB, a.s. si zakladala asi v roku 2008,
určite to bolo viac rokov pred rokom 2016. Notifikáciu SMS správami nemala zriadenú, túto službu
nemá zriadenú dodnes. V období rokov 2016 a 2017 bol tento účet vo VÚB, a.s. jej bežným účtom a
bežne s ním nakladala, to znamená výber peňazí cez bankomat, prípadne platby kartou. V prípade, ak
realizuje výber peňazí cez bankomat, nie vždy si dáva potvrdenie ohľadne výberu, prípadne zostatku na
účte vytlačiť, nakoľko ak vyberá peniaze z iného bankomatu, ako je jej banka, tak v tom prípade sa jej
tam ani zostatok na účte neobjaví. K účtu mala a aj má zriadený internetbanking. Skutočnosti uvedené
žalobkyňou v rámci jej výsluchu neboli rozporované.

15. Na tomto pojednávaní právni zástupcovia v záverečných rečiach opätovne zopakovali skutočnosti,
ktoré uviedli vo svojich prednesoch alebo písomných vyjadreniach. Strana žalobkyne navrhla žalobe
vyhovieť, pričom strana žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, s listinnými
dokladmi, ktoré predložili sporové strany. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a preukázal
nasledovný skutkový a právny stav:

17. Žalobkyňa ako zamestnanec uzatvorila so žalovanou pracovnú zmluvu s druhom práce účtovníčka
základnej školy. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaná, keď listom zo dňa 16.01.2017 okamžite skončila
so žalobkyňou pracovný pomer, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2012. Dôvodom
skončenia pracovného pomeru mali byť skutočnosti, že závažným spôsobom porušila pracovnú
disciplínu tým, že:
1./ si ponechala vyplatenie odmien a osobných príplatkov, ktoré jej nepatrili za údajné kvalitné plnenie
pracovných úloh, a to:
- výplatná páska 3/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 4/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 5/2016 - vyplatenie - odmeny za kvalitné plnenie úloh v sume 20 €
- výplatná páska 6/2016 - vyplatenie osobného príplatku podľa dekrétu v sume 400 €, vyplatené 589
€, teda o 189 € viac
- neoprávnene si ponechala sumu 399,02 €, ktorá bola odoslaná zo školského účtu dňa 3.11.2016 bez
schválenia riaditeľky školy, pričom v ten istý deň jej bola na účet odoslaná aj mzda 563 € podľa mzdového
lístka, čím ako účtovníčka ZŠ Zákopčie spôsobila ZŠ Zákopčie škodu najmenej v sume 648,02 Eur

2./ dňa 19.12.2016 nezaevidovala došlú poštu z Okresného súdu Čadca



3./ nerešpektovala pokyny riaditeľa ZŠ Zákopčie a svojvoľne uhradila faktúru Obecnému úradu Zákopčie
dňa 19.12.2016

4./ svojvoľne opustila pracovisko a pracovné miesto bez vedomia nadriadenej v dňoch 15.12.2016,
16.12.2016 a 21.12.2016

5./ nezdokladovala včas a bezchybne na ÚPSVaR Čadca dokumentáciu k vydokladovaniu a preplateniu
miezd asistentiek učiteľa za mesiac október a november 2016, čím oddialila úhradu faktúry

6./ do 16.01.2017 nezdokladovala lekárske ošetrenie (LO) na dni 22.12.2016 a 23.12.2016 (napriek
tomu, že bola od 27.12.2016 do 30.12.2016 na pracovisku)

7./ po disciplinárnom pohovore dňa 27.12.2016 odmietla rešpektovať riaditeľku školy ZŠ Zákopčie ako
nadriadenú, nadávala jej a vyhrážala sa jej

8./ od 09.01.2017 neoprávnene zadržiavala Výdavkové doklady školy 2. polrok 2014 a 2. polrok 2015,
registratúrny denník 2016 a registratúrnu pečať, ktorú vrátila až 16.01.2017.

18. Žalobkyňa skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru namietala,
podľa nej sa nejednalo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, tieto skutočnosti nie sú pravdivé,
nemala o nich vedomosť, resp. nie sú porušením jej pracovnoprávnych povinnosti. Napr. ponechanie
odmeny alebo príplatku nie je porušením pracovnej disciplíny, pretože je právom zamestnanca. Podľa
tvrdenia žalobkyne, okamžité skončenie pracovného pomeru súviselo so zmenou správania riaditeľky
školy voči žalobkyni v decembri 2016 po tom, ako žalobkyňa upozornila riaditeľku školy, že úhrada faktúry
spoločnosti Novatech, s.r.o. by bola v rozpore s rozpočtovými pravidlami. Predtým, do decembra 2016
žalobkyni vadný výkon práce, resp. porušenie pracovnej disciplíny vytýkané nebolo, napriek tomu, že
u žalovaného pracovala od 01.03.2012. Strany v priebehu sporu predložili listinné dôkazy a argumenty
na podporu svojich tvrdení, pričom žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je neplatné.

19. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, účinného do 30.04.2017, zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec, a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný
trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601?
ucinnost=30.04.2017>.

21. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

22. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

23. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.



24. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru súd poukazuje na to, že ide o výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru, jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru
okamžikom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Zákonník práce jednoznačne
uvádza dva dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom,
pričom v tomto prípade ide o okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia
pracovnej disciplíny. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej disciplíny závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom by sa malo prihliadať nielen na osobu zamestnanca na pracovnú pozíciu,
ktorú zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu v
ktorej k porušeniu malo dôjsť. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného
porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodnúť o aký stupeň porušenia v danom
prípade išlo, či to bolo závažné porušenie, alebo to porušenie, ktoré vzniklo závažné nebolo. Taktiež
súd poukazuje na to, že zamestnávateľ musí uplatniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
v dvojmesačnej subjektívnej lehote odo dňa, kedy sa dozvie o dôvode najneskôr v objektívnej lehote
jeden rok od vzniku dôvodu, pričom ide o lehoty hmotnoprávne a prekluzívne, ich uplynutím zaniká právo
na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru musí byť jasný a zrozumiteľný, definovaný tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným dôvodom.
Dôvod musí byť skutkovo vymedzení a nemožno ho dodatočne meniť.

25. Na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu sporových strán a po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi mal súd za preukázané, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré vykonal žalovaný listom zo dňa 16.01.2017 je neplatné. Žalovaný listom zo
dňa 16.01.2017 žalobkyni oznámil, že s ňou skončí pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou zo
dňa 01.03.2012 z dôvodu, že závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a tieto dôvody opísal v
okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 16.01.2017. Medzi sporovými stranami nebolo sporné,
že žalobkyňa vykonávala ako zamestnankyňa u žalovaného druh práce - účtovníčka ZŠ Zákopčie. Túto
skutočnosť sporové strany nepopreli a táto nebola medzi nimi sporná.

26. V zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým
skončením môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote do 2 mesiacov
odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Nakoľko pracovný pomer bol so žalobkyňou ako
zamestnancom skončený dňa 16.01.2017, súd skúmal, či žalobkyňa včas uplatnila svoj nárok v lehote do
2 mesiacov, nakoľko žaloba bola podaná elektronickým podaním opatreným zaručeným elektronickým
podpisom dňa 16.03.2017. Súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok podanou žalobou včas.

27. Súd ďalej zameral svoju pozornosť na tú skutočnosť, či zamestnávateľ - žalovaný skončil pracovný
pomer rešpektujúc ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď
sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento
dôvod vznikol. Žalobkyňa namietala, že žalovaný s ňou okamžite skončil pracovný pomer v lehote do
2 mesiacov odo dňa kedy sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, a to najmä pokiaľ sa týka
vyplatenia odmien v sume 20 eur a vyplatenia osobného príplatku o 189 eur viac v mesiacoch marec až
jún 2016 z dôvodu uplynutia tejto subjektívnej lehoty. Súd teda preskúmal jednotlivé body a skutočnosti,
pre ktoré žalovaný skončil so žalobkyňou pracovný pomer. Preskúmaním jednotlivých skutočností -
podľa tvrdenia žalovaného - závažných porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou súd zistil, že pokiaľ
žalovaná ako zamestnávateľ vytkla žalobkyni, že si ponechala vyplatenie odmien a osobných príplatkov,
ktoré jej nepatrili za údajné kvalitné plnenie pracovných úloh v mesiacoch marec až jún 2016, hoci o
tom neexistovalo písomné rozhodnutie riaditeľky školy alebo iného štatutára, zamestnávateľ sa o tejto
skutočnosti dozvedel vyplatením týchto odmien. Ak teda tieto odmeny boli vyplatené v mesiacoch marec
2016 až jún 2016 a vyplatenie osobného príplatku podľa platového dekrétu o 189 eur viac, tak vyplatením
týchto odmien a príplatku sa zamestnávateľ dozvedel, že boli vyplatené v rozpore s rozhodnutím riaditeľa
školy a v rozpore s platovým dekrétom. Ak pre tieto skutočnosti so žalobkyňou, ako zamestnancom,
skončila žalovaná okamžite pracovný pomer listom zo dňa 16.01.2017, súd skonštatoval, že ako
zamestnávateľ zmeškala subjektívnu dvojmesačnú lehotu a z dôvodu uplynutia dvojmesačnej lehoty pre
tieto skutočnosti nemohol so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer.

28. Žalovaná ďalej skončila okamžite pracovný pomer so žalovanou z dôvodu, že dňa si neoprávnene
ponechala sumu 399,02 €, ktorá jej bola odoslaná zo školského účtu dňa 03.11.2016 bez schválenia
riaditeľky školy, pričom v ten istý deň jej bola na účet odoslaná aj mzda vo výške 563 €, podľa mzdového
lístka, týmto dňom sa dozvedel zamestnávateľ o tejto skutočnosti a teda subjektívna dvojmesačná



lehota uplynula dňa 03.01.2017. Aj tomto v prípade zamestnávateľ zmeškal subjektívnu dvojmesačnú
lehotu, v ktorej mohol pre túto skutočnosť okamžite skončiť pracovný pomer so žalovanou. Žalovaný v
priebehu konania nepreukázal presný deň, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel, preto súd vychádzal
z objektívnych skutočností a teda z pripísania peňazí na účet žalobkyne a s tým súvisiaceho odpísania
týchto peňazí z účtu žalovaného.

29. Rozhodujúcou skutočnosťou pokiaľ sa týka porušení pracovnej disciplíny žalobkyňou ohľadom
vyplatenia odmien vo výške 20 eur za mesiace marec až jún 2016, vyplatenie osobného príplatku o 189
eur viac, ponechanie si sumy 399,02 eur, ktorá jej bola odoslaná zo školského účtu dňa 03.11.2016 a
ktorá jej nepatrila je tá skutočnosť, že tieto porušenia pracovnej disciplíny neboli žalobkyni vytknuté pri
disciplinárnom pohovore zo dňa 27.12.2016, t. j. zamestnávateľ žalobkyňu na uvedené porušenia vôbec
neupozornil a následne aj pre tieto porušenia pracovnej disciplíny s ňou okamžite skončil pracovný
pomer. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že uvedené porušenia pracovnej disciplíny neboli žalobkyni
vytknuté v dvojmesačnej subjektívnej lehote, počas ktorej mohol žalovaný skončiť so žalobkyňou
okamžite pracovný pomer.

30. Žalovaná tiež kládla žalobkyni za vinu, že dňa 19.12.2016 nezaevidovala došlú poštu z Okresného
súdu Čadca (bod 2) ohľadom tejto skutočnosti žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd
konštatoval, že toto preukázané nebolo. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v náplni práce
mala žalobkyňa aj evidenciu došlej pošty, avšak v prípade listu z Okresného súdu Čadca bolo zistené,
že tento list bol síce vyhotovený dňa 05.12.2016, nie je však zrejmé, kedy bol žalovanému doručený
a teda nebolo možné zistiť, či si žalobkyňa splnila, resp. nesplnila svoju povinnosť zaregistrovať došlú
poštu včas. Je iba zrejmé, že tento list bol nájdený v kancelárii žalobkyne dňa 22.12.2016, kedy však
žalobkyňa v práci zo zdravotných dôvodov nebola a list bol následne zaregistrovaný riaditeľkou školy,
ktorá taktiež vykonávala registráciu došlej pošty najmä počas neprítomnosti žalobkyne.

31. Žalovaná ďalej vytkla žalobkyni v okamžitom skončení pracovného pomeru, že nerešpektovala
pokyny riaditeľky školy a svojvoľne uhradila faktúru Obecnému úradu Zákopčie dňa 19.12.2016 (bod 3).
Z vykonaného dokazovania súd nezistil záväzný postup, ako mala žalobkyňa ako účtovníčka postupovať
v prípade úhrady došlých faktúr, nakoľko výsluchmi bolo zistené, že pokyny k úhrade faktúr boli dávané aj
ústne. Je nepochybné, že daná faktúra, ktorej vyplatenie bolo žalobkyni vytknuté v okamžitom skončení
pracovného pomeru existovala, bola vyhotovená a predložená žalobkyni ako účtovníčke s dátumom
splatnosti 23.12.2016. Túto žalobkyňa preplatila dňa 19.12.2016, pričom dôvodnosť vystavenia faktúry,
čo do jej podstaty nebola rozporovaná. Navyše úhradu faktúry neurobila žalobkyňa vo svoj prospech
a žalovaný nijak dôvodnosť faktúry čo do jej predmetu, výšky a dôvodnosti nenamietal a to ani po jej
úhrade. Súd má za to, že ohľadne nesprávneho spôsobu úhrady faktúry, ako dôvodu pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, neuniesol žalovaný ako zamestnávateľ dôkazné bremeno, navyše
je otázne, akú sankciu by zamestnávateľ voči zamestnankyni uplatnil v prípade, ak by túto faktúru
nepreplatila v lehote splatnosti.

32. Pokiaľ ide o ďalšie vytknuté porušenie, ktorým je svojvoľné opustenie pracoviska a pracovného
miesta bez vedomia nadriadenej v dňoch 15.12.2016, 16.12.2016 a 21.12.2016 (bod 4), ktoré bolo
vytknuté aj pri disciplinárnom pohovore, súd má za to, že o prípadne zistenej neprítomnosti na pracovisku
nie je vyhotovený žiadny záznam bezprostredne po jej zistení, ale je obsiahnutý až v protokole z
disciplinárneho pohovoru zo dňa 27.12.2017, z ktorého vyplýva, že dňa 15.12.2016 o 11.50 nebola
žalobkyňa zastihnutá v mieste svojho výkonu práce, kde nemala ani kabát ani čižmy, pričom následné
bola hľadaná aj na iných verejných priestoroch v rámci pracoviska, jej prítomnosť bola zistená až o 12.40.
Z evidencie dochádzky vyplýva, že v čase od 12.00 do 12.30 mala žalobkyňa obednú prestávku, t.z. že
bezprostredne pred obednou prestávkou mohla cestou na túto prestávku ísť ešte niečo vybaviť alebo sa
v rámci plnenia pracovných úloh zastaviť, v rámci pracoviska. Žiadny záznam ani dôkaz nenasvedčuje
tomu, že by vedome opustila pracovisko, prípadne, že by tam nebola. Obdobne tomu bolo aj dňa
16.12.2016, kedy v kancelárii podľa disciplinárneho protokolu nebola zistená jej prítomnosť 10 min.,
pričom taktiež išlo o časový úsek bezprostredne nadväzujúci na obednú prestávku (jej koniec). Navyše
súd poznamenáva, že žiadny predpis ani pracovná zmluva neuvádza v povinnostiach zamestnankyne,
žalobkyne byť počas pracovnej doby výlučne vo svojej kancelárii. Navyše, ak v uvedených dňoch
bola zistená neprítomnosť zamestnankyne v práci, mal byť o tomto vyhotovený riadny záznam, s
tým, že osoba, ktorá kontrolu vykonávala, mala počkať na príchod kontrolovanej zamestnankyne
späť do kancelárie spolu s prípadnými svedkami (ako aj zástupcom zamestnancov) a požiadať túto



zamestnankyňu o vysvetlenie. Pokiaľ ide o 21.12.2016, tú neprítomnosť žalobkyne na pracovisku
bola zistená a potvrdená samotnou zamestnankyňou, ktorá túto následne ospravedlnila, pričom bola
upozornená, že v prípade opustenia pracoviska, má toto nahlásiť riaditeľke školy, po tomto upozornení
sa už toto prípadné porušenie neopakovalo. Na základe uvedeného má súd za to, že aj toto vytknutie
ostalo v rovine nepreukázaných (pokiaľ ide o dní 15. a 16.12.2016). Pokiaľ ide o 21.12.2016 túto síce
neprítomnosť na pracovisku počas pracovnej doby bola riadne zistená, avšak vzhľadom na jej následné
vybavenie, má súd za to, že toto porušenie nebolo tak závažného charakteru, aby mohlo byť dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru, aj preto, že sa už neopakovala (nebolo zistené opakovanie
tohto skutku) ako aj vzhľadom na sankciu v podobe odňatia osobného príplatku žalobkyni po dobu
3 mesiacov, ktoré mali nasledovať po disciplinárnom pohovore. K neprítomnosti na pracovisku ako
závažnému porušenie pracovnej disciplíny je treba navyše pristupovať individuálne s prihliadnutím tak
na osobu zamestnanca (jeho pracovnú pozíciu) ako aj na osobu zamestnávateľa.

33. Nezdokladovanie včas a bezchybne ÚPSVaR Čadca dokumentáciu k vydokladovaniu a preplateniu
miezd asistentiek učiteľa za mesiac október a november 2016 (bod 5), ako jeden z ďalších dôvodov
pre okamžité skončenie pracovného pomeru neobstojí, nakoľko nebol dostatočne preukázaný. Ak by
mal súd vychádzať z návrhu na úpravu osobného príplatku, podľa tohto návrhu by mala spadať pod
činnosti vykonávané navyše P. N. v období 31.08.2016 až 31.12.2016 príprava mesačných podkladov
pre vyúčtovanie projektu „Praxou k zamestnanosti“ bez bližšej špecifikácie. V organizačnom poriadku,
ktorého podpísanie, resp. oboznámenie sa s ním žalobkyňa poprela, je v náplni práce, resp. medzi
povinnosťami žalobkyne ako zamestnankyne uvedená aj spolupráca pri vypracovaní projektov. Podľa
prípisu ÚPSVaR Čadca z 13.01.2017 nebola k 13.01.2017 podaná žiadosť o prefinancovanie miezd
za mesiac november 2016 a za mesiac október chýbali k žiadosti čestné vyhlásenia o vlastníctve a
vyplácaní mzdy na osobný účet asistentiek. Na základe vykonaného dokazovania najmä z výsluchu
poverenej riaditeľky bolo zistené, že povinnosť predložiť takúto žiadosť mala škola, podpísať ju mala
riaditeľka a doručiť sa mala na úrad práce, pripraviť podklady mala účtovníčka, t.z. že aby došlo
splneniu všetkých podmienok, riadnemu podaniu žiadosti a následnému prefinancovaniu, vyžadovala
sa súčinnosť viacerých osôb, preto riadne nezdokladovanie, resp. nepodanie žiadosti nemožno klásť za
vinu výlučne žalobkyni, ktorá len mala pripraviť podklady, pričom ani toto porušenie nebolo jednoznačne
preukázané (nebolo presne preukázané aké konkrétne podklady mala pripraviť a aké nepripravila).
Navyše ak jej mal byť vyplatený príplatok za prípravu mesačných podkladov za obdobie od 31.08.2016
do 31.12.2016, v januári už túto povinnosť nemala, navyše bola práceneschopná. Pričom žiadosť sa
podávala vždy nasledujúci mesiac za mesiac predchádzajúci, nakoľko až vtedy boli k dispozícii potrebné
údaje, ako vyplynulo z výpovede svedkov.

34. Skutočnosť, vytknutá v okamžitom skončení pracovného pomeru ohľadne nezdokladovania
lekárskeho ošetrenia na dni 22.12.2016 a 23.12.2016 do 16.01.2017, napriek tomu, že bola
od 27.12.2016 do 30.12.2016 na pracovisku (bod 6) súd vyhodnotil ako porušenie povinnosti
zamestnankyne, ktoré však nie je tak závažného charakteru, aby bolo možné pre toto porušenie
okamžite skončiť pracovný pomer, nakoľko žalobkyňa svoju neprítomnosť v práci oznámila telefonicky
zo zdravotných dôvodov, čo potvrdila aj svedkyňa, ktorá v tom čase bola poverenou riaditeľkou školy.
Za takého porušenie však pripadá do úvahy aj iná sankcia v podobe neospravedlnenej absencie v práci,
ku ktorej mal zamestnávateľ pristúpiť, ak mal za to, že absencia nebola riadne ospravedlnená, navyše
ak v danom období už mala zamestnankyňa prekročený limit lekárskych ošetrení na daný rok, ako to
vyplýva aj z disciplinárneho pohovoru, kde jej táto skutočnosť (prečerpanie LO) bola vytýkaná.

35. Odmietnutie rešpektovania riaditeľky školy po disciplinárnom pohovore 27.12.2016, nadávanie a
vyhrážanie sa riaditeľke ako ďalší z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru (bod 7) súd
považuje za neurčitý a nejednoznačný. Je zrejmé, že počas disciplinárneho pohovoru bola situácia
medzi stranami napätá a nezaobišla sa bez slovných útokov, ktorých intenzita sa však nedala z
vykonaného dokazovania preukázať, navyše keď išlo o ojedinelú skutočnosť, ktorá sa pred tým
neopakovala a počas obdobia, od kedy bola žalobkyňa u zamestnávateľa zamestnaná, t.j. od roku 2012
takýto záznam ohľadne nevhodného správania sa žalobkyne nie je známi, taktiež nie je známe, že
by žalobkyňa v priebehu trvania svojho pracovného pomeru nerešpektovala svojho zamestnávateľa.
Medzi riaditeľkou a zamestnankyňou nešlo výlučne o pracovnoprávny vzťah, nakoľko pracovali v užšom
kolektíve, je namieste v tomto prípade brať do úvahy skôr morálne hľadisko ako hľadisko právne.
V prípade, ak bolo správanie žalobkyne nevhodné, ktoré prekročilo mieru obvyklú, malo byť skôr
predmetom písomného upozornenia ako dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.



36. Pokiaľ ide o neoprávnené zadržiavanie výdavkových dokladov školy 2.polrok 2014 a 2.polrok 2015,
registratúrneho denníka 2016 a registratúrnej pečate od 09.01.2017 do 16.01.2017 (bod 8), toto
vytknutie ostalo rovnako v rovine nepreukázaných, pričom súd konštatuje, že ohľadne tohto údajného
porušenia žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal tieto vytýkané nedostatky a porušenie
pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru tvrdí, že
predmetné doklady zadržiavala žalobkyňa neoprávnene od 09.01.2017 do 16.01.2017, súd konštatuje,
že v tomto období žalobkyňa bola práceneschopná, čo nebolo medzi stranami sporné, t.z. že v práci
fyzicky nebola, t.z. že predmetné doklady neoprávnene zadržiavať nemohla a taktiež v prípade, ak by
ich aj fyzicky mala pri sebe nemohla ich vrátiť tak, aby sa opäť našli v jej kancelárii dňa 16.01.2017,
nakoľko nijaký záznam o tom, že by sa v uvedený deň, resp. pred týmto dňom dostavila do kancelárie
za účelom ich prípadného vrátenia nie je a ani výpoveďou svedkov, prípadne strán sporu toto dokázané
nebolo. Navyše od jej kancelárie mali kľúče aj ďalšie osoby a to riaditeľka a pamistka.

37. Súd teda zistil, že viacero porušení pracovnej disciplíny nebolo vytknuté žalobkyni ako
zamestnankyni v lehote do 2 mesiacov odo dňa, kedy sa žalovaný, ako zamestnávateľ, o dôvode
na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, pričom ďalšie citované pochybenia buď neboli
preukázané, alebo nie sú podľa názoru súdu takého závažného charakteru, pre ktoré by mohol okamžite
zamestnávateľ - žalovaný skončiť so žalobkyňou pracovný pomer.

38. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti skonštatoval, že okamžité skončenie pracovného
pomeru listom zo dňa 16.01.2017 je neplatné. Ako už bolo uvedené vyššie, niektoré dôvody, ktoré
boli uplatnené zamestnávateľom voči zamestnankyni - žalobkyni v lehote zakladajú skôr dôvody na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou a nie okamžitým skončením pracovného pomeru. Bolo
teda na zamestnávateľovi, aby zvážil, či za takýchto okolností ukončí pracovný pomer okamžite alebo
výpoveďou. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré vyšli vykonaným dokazovaním najavo, súd ustálil, že
žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa
16.01.2017 je neplatné.

39. Nad rámec vyššie uvedených skutočností, súd poukazuje na právnym zástupcom žalovanej
predložený trestný rozkaz Okresného súdu Čadca č.k. 1T/127/2018-371 zo dňa 08.10.2018, s tým, že
tento trestný rozkaz do dňa vyhlásenia rozsudku, nie je právoplatný, nakoľko bol proti nemu riadne
podaný odpor, t.z. že platí prezumcia neviny a na obžalovanú z trestného rozkazu (žalobkyňu) sa
hľadí ako na nevinnú, pokiaľ sa nepreukáže opak. Navyše, ak by trestnom konaní bola žalobkyňa
uznaná právoplatné vinnou, bolo pri prípadné odsúdenie žalobkyne dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b.) Zákonníka práce.

40. V zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa je zamestnávateľ vopred povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov,
inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Z uvedeného ustanovenia Zákonníka
práce vyplýva, že pokiaľ nie je okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, je takéto skončenie pracovného pomeru neplatné.
Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu namietala aj túto skutočnosť, a teda, že nedošlo k
riadnemu prerokovaniu jej okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto však v rámci vykonaného
dokazovania jednoznačne preukázané nebolo, navyše vzhľadom zistený skutkový a právny stav ohľadne
posúdenia dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd v tomto smere nemal za potrebné
vykonávať ďalšie dokazovanie.

41. Na záver súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade teda došlo k neplatnému okamžitému
skončeniu pracovného pomeru, žalobkyňa ako zamestnanec z dôvodov uvedených vyššie neporušila
tak závažným spôsobom pracovnú disciplínu, resp. táto nebola vytknutá v zákonných lehotách tak, aby
mohlo byť s ňou okamžite skončený pracovný pomer.

42. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore 100% úspech, priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% v zmysle § 255 ods. Civilného sporového poriadku, pričom
o výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, osobitným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.