Základná škola, Clementisova 616/1, Kysucké Nové Mesto


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 45C/59/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121204155
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Juríková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2022:5121204155.11

Uznesenie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: G.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX L. U. G., zastúpenej zákonným zástupcom: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX L.
U. G., proti odporcovi: Základná škola Clementisova, IČO: 37 813 005, so sídlom Clementisova 616/1,
024 01 Kysucké Nové Mesto, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Odporcovi sa n á r o k na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i
z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu
dňa 12.05.2021 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa protiprávneho konania a upustiť od jeho trvania. Navrhovateľka žiadala tiež, aby odporca
navrhovateľke neobmedzoval vstup do školského zariadenia bez platného zákonného dôvodu, a aby
jej bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti. Ďalej, aby
bolo nariadené odporcovi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného
práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň zakázané zasahovať do
navrhovateľkiných základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým
spojených sankcií.

2. Navrhovateľka v časti I. svojho návrhu cituje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl.
3, 6, 8, 14), čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru, čl. 12 Medzinárodného paktu OSN o občianskych
a politických právach, čl. 3, čl. 14, čl. 24, čl. 45, čl. 52, čl. 53 a čl. 54 Charty základných práv EÚ, čl. 28
Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2, čl. 7, čl. 13, čl. 16, čl. 19, čl. 23, čl. 42, čl. 46, čl. 120, čl. 152
a čl. 154c Ústavy SR, § 11 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, § 3, § 144, § 145 zák. č.
245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, § 2 zák. č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), § 1aa zák.
č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 1, § 4, § 5, § 13, §
19 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, § 59b
zák. č. 355/2007 Z. z., čl. 1 Zásad vydávania Vestníka vlády SR, § 3, § 186 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP,
§ 34 zák. č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní (Správny poriadok).

3. V časti II. svojho návrhu navrhovateľka uviedla, že dňa 04.05.2021 jej nebol umožnený vstup do
školského zariadenia ZŠ Clementisova, Clementisova 616/1, Kysucké Nové Mesto, za účelom plnenia
školských povinností prezenčnou formou z dôvodu neprekrytia horných dýchacích ciest. Priamym
dôsledkom uvedeného je tá skutočnosť, že navrhovateľkino ústavou garantované právo na vzdelanie
ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým
spôsobom obmedzené a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že ona ako aj
celá rodina sú v tom čase úplne zdraví, dodržiavajú a uplatňujú si svoje základné práva garantované



ústavou SR, ako aj ďalšie práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosti osoby a zachovania si ľudskej
cti a dôstojnosti a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca školy jej odmietol uviesť
písomne dôvod svojho postupu, iba ústne podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a
vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Prostredníctvom svojho zákonného zástupcu doručila
navrhovateľka odporcovi listinu, v ktorej ho upozornila na zdravotné následky vyžadovania nezákonnej
povinnosti - pridusenie sa, a aby si za svojím konaním stál a podpísal aj právnu zodpovednosť za
zdravotné ťažkosti, ktoré vyžadovaním rúška môžu nastať v budúcnosti. Vzhľadom k tomu, že školu,
ako aj zriaďovateľa školy cestou svojho zákonného zástupcu vopred upozornil na okamžité upustenie
od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťali tým, že bez prekrytia horných dýchacích ciest jej
neumožnili vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej
povinnej školskej dochádzky, opierajúc sa o popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov,
žiadala vydanie neodkladného opatrenia. V ďalšom texte navrhovateľka opisuje svoje názory na právny
základ a povahu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR; argumentuje ku vzťahu §59b zákona
č. 355/2007 Z.z. a zákona č. 400/2015 Z.z.; spochybňuje charakter uznesenia vlády týkajúceho sa
plošného testovania (screeningu); zdôrazňuje právo na vzdelanie obsiahnuté v rôznych dohovoroch
a iných právnych normách; cituje rozhodnutia Ústavného súdu SR, Weimarského súdu v Nemecku;
argumentuje o zdravotných rizikách nosenia rúška a prečo choroba Covid-19 spôsobená vírusom SARS-
CoV-2 nie je infekčnou chorobou; zhrnula, že odporca ani iné orgány verejnej moci od nej nemôžu
vyžadovať plnenie uvedených povinnosti, keďže ide o nedovolené vynucovanie povinností z nulitných
aktov a zhrnula prečo sa musí domáhať ochrany na súde.

4. Tunajší súd uznesením č.k. 30P/89/2021-166 zo dňa 30.06.2021 v zmysle vyjadrenia Krajského súdu
v Žiline vyzval navrhovateľku na odstránenie vád podania. Navrhovateľka podaním doručeným súdu
dňa 26.07.2021 svoj návrh doplnila tak, že konkretizovala, že žiada, aby súd povinnej osobe uložil, aby
sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania, a aby neobmedzovala navrhovateľke vstup
do školského zariadenia bez platného zákonného dôvodu a aby umožnila navrhovateľke bez akejkoľvek
diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti, t.j. bez potreby si prekrývať horné dýchacie cesty
rúškom, respirátorom; bez potreby sa preukazovať platným negatívnym PCR alebo AG testom na Covid
19 i jej zákonnému zástupcovi; bez potreby očkovať sa na Covid 19 a zároveň aby sa povinná osoba
zdržala odopierania jej základných ľudských práva a slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a
plnenie si školskej dochádzky a zároveň, aby súd povinnej osobe zakázal zasahovať do jej základných
práv a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií.

5. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila odpoveď na list zo dňa
05.05.2021 (č.l. 87-88), rozhodnutie odporcu o prijatí navrhovateľky do 1. ročníka základnej školy zo
dňa 29.04.2020 (č.l. 89), rodný list navrhovateľky (č.l. 90). Obsahom súdneho spisu je aj dochádzka
navrhovateľky do školy 01.09.2020 - 30.06.2021 (č.l. 103-104), list - žiadosť matky navrhovateľky zo dňa
06.04.2021 (č.l. 105), odpoveď odporcu zo dňa 19.04.2021 (č.l. 112-113), list - Prevzatie zodpovednosti
za prípadne zmeny v zdravotnom a psychickom vývoji dieťaťa (č.l. 114-115), list - odpoveď zo dňa
05.05.2021 (č.l. 118-119), nariadenie č. 1 riaditeľa školy zo dňa 19.04.2021 (č.l. 122), nariadenie č. 2
riaditeľa školy zo dňa 04.05.2021 (č.l. 123), list - vyjadrenie k návrhu na neodkladné opatrenie od N. K.,
otca navrhovateľky zo dňa 27.05.2021 (č.l. 126-127).

6. Okresný súd Žilina dňa 24.08.2021 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako vecne a miestne
príslušnému správnemu súdu z dôvodu, že odporca vykonáva štátnu správu v oblasti školstva. Krajský
súd v Žiline dňa 28.09.2021 predložil vec podľa § 18 ods. 4 Správneho súdneho poriadku Najvyššiemu
správnemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu nesúhlasu s postúpením veci Krajskému súdu v Žiline
ako správnemu súdu. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1SKom/4/2021
zo dňa 21.04.2022 rozhodol, že na prejednanie veci nie je daná právomoc správneho súdu. Krajský
súd v Žiline vec vrátil tunajšiemu súdu dňa 13.07.2022 a vec bola zákonnému sudcovi tunajšieho súdu
pridelená dňa 19.07.2022.

7. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.



8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o ochrane verejného zdravia“), ohrozenie
verejného zdravia nastáva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo
podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.

13. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva alebo
regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú
používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.

14. Podľa § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia, ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa §
12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu
inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad
verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3
písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.

15. Podľa § 59b ods. 3, ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia, všeobecne záväzný právny predpis
úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku
1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej
republiky. Vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva
nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

16. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 35/2022 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou
sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest
účinnej od 13.06.2022 (ďalej len „vyhlášky“), podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa v priestoroch interiérov
budov nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora všetkým:
a) osobám personálu zariadení sociálnej starostlivosti pri kontakte s návštevníkmi alebo klientami,
b) osobám personálu zariadení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pri kontakte s návštevníkmi,
pacientmi alebo klientami,
c) návštevníkom zariadení podľa bodu a) alebo b),
d) klientom a pacientom zariadení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s výnimkou pacientov
hospitalizovaných na lôžkových oddeleniach zariadenia.

17. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky, povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na:
a) deti do 6 rokov veku,
b) osoby so závažnými poruchami autistického spektra,
c) osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím,
d) výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho
filmu,
e) tlmočníkov do posunkovej reči v rámci výkonu povolania,
f) zamestnanca, ktorý sa nachádza na vnútornom pracovisku sám,
g) čas potrebný na konzumáciu pokrmov a nápojov v zariadeniach spoločného stravovania,
h) osoby pri návšteve prírodných kúpalísk, wellness, umelých kúpalísk,
i) zamestnancov, u ktorých na základe vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby alebo na základe
dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov pracovné podmienky alebo spôsob práce
neumožňujú nosenie respirátora alebo inej preventívnej ochrannej pomôcky (rúško, šál alebo šatka),
j) zamestnanci zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa.



18. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky, použitie respirátora podľa odseku 1 možno nahradiť použitím inej
preventívnej ochrannej pomôcky, a to použitím rúška, šálu alebo šatky v prípade:
a) zamestnancov s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a
zamestnancov s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by nosenie respirátora mohlo viesť k zhoršeniu
stavu,
b) zamestnancov, u ktorých na základe vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby alebo na základe
dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov pracovné podmienky alebo spôsob práce
neumožňujú nosenie respirátora.

19. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych
pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo
je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie.
Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že bez okamžitej úpravy pomerov
účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne
ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa
uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní
návrhu a jeho príloh. Ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne
nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a
bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu
odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne
vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil.
Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s
osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia. Osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo
označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné,
aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš
pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou
navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného
opatrenia.

20. V danom prípade súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladného zásahu
súdu do pomerov strán sporu a nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa názoru súdu neboli navrhovateľkou preukázané resp. ani osvedčené skutkové tvrdenia
navrhovateľky, resp. skutkový stav opísaný navrhovateľkou, z ktorého by v súčasnej dobe vyplývala
potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, akým je
neodkladné opatrenie.

21. Súd konštatuje, že pre posúdenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán je rozhodujúce to, že v
čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľkou na celom území Slovenskej
republiky trval núdzový stav, ktorý bol vyhlásený Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa
30.09.2020 a následne opakovane predlžovaný. Podľa článku 5 ods. 4 Ústavného zákona č. 227/2002
o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v čase
núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom
pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť
základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území,
ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b),
e), g), h) alebo písm. j). Právna záväznosť uznesení vlády Slovenskej republiky obmedzujúcich základné
práva a slobody pre každého vrátane navrhovateľky ako formy rozhodnutí vlády vydaných v súvislosti
s vyhláseným núdzovým stavom vyplýva z článku 5 ods. 3 a článku 11 ods. 1 Ústavného zákona o



bezpečnosti štátu. Tento záver potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze spis.
zn. PL ÚS 22/2020-104,v bode 60 na strane 29, kde je uvedené: „Ustanovenie čl. 5 ods. 3 ústavného
zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje výslovne možnosť, nie povinnosť, obmedziť základné práva
alebo uložiť povinnosti (V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas
podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Touto skutočnosťou
argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. Rovnako čl. 11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti
štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým stavom: a) rozhodnutie o vyhlásení
núdzového stavu, b) rozhodnutie o skončení núdzového stavu a c) rozhodnutie o obmedzení základných
práv a slobôd a uložení povinností. Napokon túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. 5
Ústavného zákona o bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku
3 návrhu ústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda Slovenskej
republiky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho trvania. Vláda
Slovenskej republiky tak môže urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti
ohrozenia. V nadväznosti na čl. 51 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zveruje návrh ústavného zákona
vláde Slovenskej republiky právomoc obmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a
to s cieľom riešiť núdzový stav v štáte. Vláda Slovenskej republiky môže obmedziť všetky podmienky
práva a slobody súčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná
závažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. Všetky citované základné práva
a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.“ Z čl. 5 ods. 3 a
čl.11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že vláda môže počas núdzového stavu
obmedziť základné práva, ale nie je povinná tak urobiť a tiež v bode 62 na strane 29, kde je uvedené: „Ako
už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť
základné práva alebo uložiť povinnosti.“

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že záver navrhovateľky o neplatnosti vyhlášky Úradu
verejného zdravotníctva a jej rozporu s Ústavou Slovenskej republiky sú nesprávne. Úrad verejného
zdravotníctva SR totiž vyhlášky, ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia vydáva
v rámci svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia, ktorý ho
na to výslovne splnomocňuje v § 59b.

23. Súd nezistil dôvod, pre ktorý by u navrhovateľky malo dôjsť k porušeniu jej práva na vzdelanie,
keď za tento nemožno považovať len samotnú skutočnosť, že navrhovateľka sa odmieta podrobiť
prekrývaniu horných dýchacích ciest v priestoroch školy, ktorej je žiakom. Je nevyhnutne si uvedomiť, že
nebezpečné prenosné ochorenie Covid-19 ohrozuje zdravie obyvateľstva, pri ktorom ide o život a zdravie
ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne a trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách ľudí a
nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Ústava SR garantuje nielen právo na vzdelanie, ale taktiež právo
na život a na ochranu zdravia, ktoré v zmysle judikatúry ústavného súdu sa považuje za vstupnú bránu
a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd. Znamená to, že pokiaľ právu na vzdelanie
konkuruje právo na život a ochranu zdravia, nemožno povýšiť právo navrhovateľky ako jednotlivca nad
právo ostatných žiakov a zamestnancov školy byť chránení pred šírením nákazlivej choroby, čo je v
súlade s čl. 40 ústavy SR, ako i ustanoveniami školského zákona (§144 ods. 1 až 3). Navyše tvrdenie
navrhovateľky o jej psychických a fyzických útrapách spojených s prekrývaním horných dýchacích ciest
zostali len v rovine všeobecných úvah, keďže navrhovateľka v konaní nepredložila žiadny dôkaz o tom,
že by v súvislosti s tým došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Naviac v čase rozhodovania súdu
predmetné obmedzenie spočívajúce v prekrytí horných dýchacích ciest žiakov už nie je aktuálne, t.j.
rúška u žiakov nie sú v triedach povinné.

24. Na základe uvedeného nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
Preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. V konaní bol



úspešný odporca, nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odporcovi však
preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a preto mu ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.