Služby mesta Piešťany


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/60/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207915
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512207915.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: Služby mesta
Piešťany, p.o., Valová ul. č. 1919/44, Piešťany, IČO: 378 342 40 proti odporcovi: B. Š., A.. XX.XX.XXXX,
W. P.. W. XX, F., občan SR, zast. splnomocneným zástupcom: G. Š., A.. XX.XX.XXXX, bytom ako
odporca, občan SR, o zaplatenie 445.92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 428,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 428,12 eur od 16.04.2011 do zaplatenia a to v 8 mesačných splátkach
po 50,- eur a 9.splátke vo výške 28,12 eur, splatných vždy k 15.dňu v kalendárnom mesiaci počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,50 eur a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, podanou dňa 27.06.2012 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 445,92 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 445,92 eur od 01.06.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoj návrh odôvodnil, tým, že odporca dňa 19.12.2010 spôsobil Q. F. A. W. I. dopravnú nehodu,
pri ktorej poškodil navrhovateľovi stĺp verejného osvetlenia, o čom svedčí záznam o dopravnej nehode
Mestskej polície zo dňa 19.12.2010. Za opravu poškodeného stĺpa navrhovateľ zaplatil sumu 1.114,80
eur vrátane DPH, z ktorej mu čiastočne plnila poisťovňa a to vo výške 668,88 eur zvyšok vo výške
445,92 eur však poisťovňa z titulu amortizácie neuhradila, preto si túto sumu navrhovateľ uplatnil priamo
u odporcu písomnou výzvou naposledy dňa 18.05.2012, ale márne.

Súd žalobe vyhovel dňa 10.10.2012 platobným rozkazom č. 10Ro/86/2012-16, proti ktorému však
odporca podal dňa 5.12.2012 odôvodnený odpor. V ňom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú,
keďže navrhovateľ bez písomnej výzvy odporcu alebo jeho upozornenia, vykonal opravu poškodenej
veci a to úplným nahradením novou vecou, pričom odporcu nevyzval k žiadnemu vyjadreniu, akým
spôsobom opravu vykonal, či je možná rekonštrukcia pôvodného stĺpu verejného osvetlenia a tiež
neuviedol skutočnú hodnotu spôsobenej škody s ohľadom na amortizáciu poškodeného stĺpu. Odporca
tiež namietal, že navrhovateľ neoznámil, či a akým spôsobom bola poškodená vec zlikvidovaná, keďže
sa jednalo o kovový predmet, teda či odovzdal poškodenú vec do zberných surovín, a v takom prípade,
čo za ňu získal.



Po začatí konania navrhovateľ oznámil, že v mesiaci november 2012 pristúpil k likvidácii zvyškov
poškodeného stĺpu verejného osvetlenia, preto po podaní žaloby vzal návrh späť v časti o zaplatenie
sumy 17,80 eur, čo je suma ktorú obdržal z výkupu odpadových surovín po odpredaní kovových zvyškov
poškodeného stĺpu. Súd preto na základe čiastočného späťvzatia návrhu zastavil uznesením zo dňa
13.02.2014 konanie v časti o zaplatenie sumy 17,80 eur a súčasne na návrh navrhovateľa pripustil
zmenu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 428,12 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 428,12 eur od 16.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trov
konania, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom k podanému odporu voči platobnému rozkazu súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ich písomnými podaniami, záznamom
hliadky Mestskej polície zo dňa 19.12.2010, fotodokumentáciou, faktúrou č. 2011-02, krycím listom
rozpočtu, prehľadom rozpočtových nákladov, oznámením o poistnom plnení, výzvou k náhrade škody,
zriaďovacou listinou navrhovateľa, potvrdením výkupu odpadových surovín, technickými informáciami
kužeľových stožiarov, kartou majetku navrhovateľa v evidencii, stanoviskom výrobcu ELV Produkt, a.s.,
ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisu a zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 19.12.2010 spôsobil odporca
dopravnú nehodu na W. I. Q. F.Ť. tak, že viedol vozidlo P. červenej farby B.: F. XXX T., ktorým narazil
do stĺpu pouličného osvetlenia, násedkom ktorého stĺp spadol. Keďže z dôvodu spadnutej lampy hrozilo
nebezpečenstvo úrazu okoloidúcich elektrickým prúdom, hliadka MSP miesto spadnutia označila páskou
„Zákaz vstupu“ a na miesto vyslala pracovníkov poruchovej služby navrhovateľa a v nasledujúcich dňoch
navrhovateľ zabezpečil výmenu stĺpu za nový.

Ako vyplýva zo zriaďovacej listiny, dňom 01.07.2001 zriaďovateľ, ktorým je Mestské zastupiteľstvo
mesta Piešťany, zriadilo navrhovateľa ako príspevkovú organizáciu so základným účelom jeho činnosti
(okrem iného) správa a údržba verejného osvetlenia a preto ako správca zodpovedá za bezpečnosť
a prevádzkyschopnosť stĺpov verejného osvetlenia tak, aby vyhovovali STN. Vzhľadom k poškodeniu
stĺpu verejného osvetlenia na Bratislavskej ceste v Piešťanoch odporcom, bolo preto povinnosťou
navrhovateľa obstarať jeho opravu a to takým spôsobom, aby bola zabezpečená požiadavka
bezpečnosti a pevnosti, osobitne vzhľadom k tomu, že ide o verejné priestranstvo. Navrhovateľ bol toho
názoru, že nemá zákonnú povinnosť v prípade poškodenia stĺpu verejného osvetlenia vyzývať škodcu a
pýtať sa ho na názor, akým spôsobom by mal opravu vykonať. Je totiž viazaný predpismi o bezpečnosti
a za túto ako správca aj zodpovedá.

Z oznámenia poisťovne Wüstenrot a.s. zo dňa 15.02.2012, vyplýva, že z celkových uplatnených a
preukázaných nákladov navrhovateľa na opravu vo výške 1.114,80 eur mu poskytla za predmetnú
poistnú udalosť plnenie vo výške 668,88 eur, zvyšok v uplatnenej výške 445,92 eur neuznala z dôvodu
odpočtu amortizácie ( zhodnotenia vplyvom opravy- výmeny).

Podľa vyjadrenia navrhovateľa sú výhrady odporcu nedôvodné, pretože verejné osvetlenie musí spĺňať
príslušné technické normy a z tohto dôvodu oprava poškodeného stĺpu neprichádzala do úvahy z
dôvodov bezpečnosti, preto musel byť použitý nový stĺp. Pokiaľ ide o hospodárnosť výmeny, navrhovateľ
sa snažil o čo najekonomickejšiu výmenu, od odporcu si neuplatnil ani náklady na odvoz poškodeného
stĺpa, ale iba cenu nového, jeho demontáž a montáž. Úmyslom navrhovateľa určite nebolo obohatiť sa
na tejto udalosti, musel iba zabezpečiť obnovenie technického stavu takého, aký bol predtým, pričom
v súvislosti s poškodením stĺpa odporcovi neúčtoval mzdy manažéra údržby (nedeľa 19.12.2010) s
výjazdom za cenu 50,- eur, mzdu 3 pracovníkov údržby, ktorí vykonali potrebné úkony pre zabezpečenie
fungovania poškodeného verejného osvetlenia a bezpečnosti obyvateľov s výjazdom tiež v nedeľu za
cenu cca 150,- eur a svietidlo so zdrojom v hodnote 80,- eur.. Poškodený stĺp, ktorý bol zaradený do
majetku mesta dňa 15.12.2002, kedy sa vymieňalo stĺporadie na celej dotknutej ulici ( pričom životnosť
týchto stĺpov je inak približne 60 rokov), nebol nahradený kvalitnejším ako bol pôvodný, ale presne
identickým.



Odporca naďalej nárok neuznával, poukázal na to, že poisťovňa už navrhovateľovi uhradila skutočnú
škodu, ktorá sa určuje podľa nadobúdacej ceny pôvodného majetku a to s ohľadom na vek poškodenej
veci, pretože podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa určuje výška škody na veci v cene v čase
poškodenia, ktorá škoda už bola v tomto prípade uhradená. Vozidlo malo riadne uzavreté povinné
zmluvné poistenie, ktorého podstatou je chrániť majiteľa vozidla pred tým, aby musel uhrádzať takéto
škody. Pokiaľ poisťovňa prebrala zodpovednosť za odporcu, potom odporca nie je povinný doplácať
nejakú škodu. Žiadal preto návrh v časti o zaplatenie istiny a jej príslušenstva zamietnuť. V prípade, že
by súd návrhu vyhovel, žiadal zohľadniť skutočnosť, že odporca je od januára 2014 nezamestnaný a
povolil mu splátky.

Z písomného stanoviska výrobcu ELV PRODUKT a.s. vyplýva, že v uvedenom prípade by oprava síce
bola možná, ale tým by sa už nedali zaručiť požadované statické a pevnostné parametre stožiara podľa
noriem STN EN 40 a súvisiacich noriem, pretože pri havárii s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k
vzniku mikrotrhlín, alebo iným skrytým defektom v materiále, ktoré by neskôr zrejme viedli ku kolapsu
opraveného stožiara. K nákladom na opravu stožiara a jeho následnému pozinkovaniu výrobca uviedol,
že náklady by boli vyššie ako na kúpu nového, takže oprava by bola neekonomická.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zopdpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Obč. zák., svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Platí teda, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá poškodenému podľa
§ 427 OZ zásadne jeho prevádzkovateľ a to bez ohľadu na zavinenie s tým, že ak vodičom bola iná
osoba než prevádzkovateľ, nič nebráni poškodenému úspešne si uplatniť nárok na náhradu škody
nie voči prevádzkovateľovi, ale aj podľa ustanovenia § 420 O. z. priamo voči vodičovi, ktorý si auto
požičal a spôsobil škodu v dôsledku porušenia právnej povinnosti. To je aj súdený prípad, kedy si
navrhovateľ škodu vymáha od vodiča titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu, pretože odporca ako
škodca, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, zodpovedá za škodu, ktorá je v príčinnej súvislosti s jeho
protiprávnym zavineným konaním. Vykonaným dokazovaním, najmä vyjadreniami účastníkov konania,



listinnými dôkazmi, záznamom polície, fotodokumentáciou, bolo nesporne preukázané, že odporca ako
vodič spôsobil dopravnú nehodu s vozidlom, ktoré viedol a to porušením pravidiel cestnej dopravy
tak, že neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky, ktorá bola zamrznutá, v dôsledku čoho narazil do
stĺpa verejného osvetlenia a tento po náraze spadol. Odporca preto popri prevádzateľovi zodpovedá
navrhovateľovi za vzniknutú škodu a to podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Odporca uznal, že svojím konaním spôsobil navrhovateľovi škodu, neuznal však výšku náhrady,
ktorú navrhovateľ voči nemu žiada titulom náhrady skutočnej škody, keď každý z účastníkov pojem
skutočnej škody interpretuje rozdielnym spôsobom. Skutočnou škodou sa v súdnej praxi rozumie ujma,
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a
v príčinnej súvislosti s ňou. Reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do predošlého stavu.

K poškodenému stĺpu verejného osvetlenia boli po náraze vozidla vedeného odporcom privolaní
výjazdoví pracovníci údržby, ktorí vykonali potrebné úkony pre zabezpečenie fungovania poškodeného
osvetlenia a bezpečnosti obyvateľov a navrhovateľ musel vykonať ďalšie potrebné úkony, súvisiace s
nahradením poškodeného stĺpa novým, ako odvoz, demontáž, montáž. Ako vyplynulo z dokazovania,
poškodený stĺp musel navrhovateľ, zodpovedajúci za údržbu a správu verejného osvetlenia, vymeniť
za nový a bezchybný. Oprava odporcom poškodeného stĺpa nebola možná pri súčasnom zaručení
požadovaných statických a pevnostných parametrov stožiara podľa noriem STN EN 40 a súvisiacich
noriem, pričom práve kritérium bezpečnosti musí byť u navrhovateľa na prvom mieste obzvlášť s
prihliadnutím ku skutočnosti, že ide o lampu na verejnom priestranstve, kadiaľ sa permanetne pohybuje
množstvo ľudí a preto v prípade kolapsu stĺpu by mohlo dôjsť k vážnym škodám na zdraví, resp. živote
ľudí, ako aj ku škodám na majetku. Dokazovaním bolo zistené, že samotná oprava poškodeného stĺpa
by nemohla zaručiť odstránenie prípadných skrytých poškodení, ktoré predstavujú hrozbu z hľadiska
bezpečnosti a preto bola nevyhnutná výmena stĺpa za nový, ktorého bezvadnosť ( najmä z hľadiska
bezpečnosti) je zaručená. Pokiaľ teda navrhovateľ zabezpečil odstránenie následkov vzniknutej škody
tým, že vymenil poškodený stĺp za nový identický, konal v súlade s právnymi predpismi a splnil si tým tiež
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Z
uvedených dôvodov sa námietka odporcu o tom, že navrhovateľ mohol odstrániť následky poškodenia
aj lacnejším spôsobom ukázala ako neopodstatnená.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že za opravu havárie stĺpa jeho výmenou zaplatil navrhovateľ
sumu 1.114,80 eur a odvezené zvyšky poškodeného stĺpa predal do výkupu zberných surovín za
17,80 eur, takže škoda predstavuje 1.097 eur ( 1114,80 eur - 17,80). Bolo tiež zistené, že poisťovňa
prevádzkovateľa z uplatnenej škody nahradila navrhovateľovi sumu 668,88 eur, zvyšnú časť odmietla
nahradiť s poukazom na amortizáciu poškodeného stĺpa. Týmto argumentoval v konaní aj odporca,
tvrdiac, že ak bol pôvodný stĺp zanesený do majetku navrhovateľa v r. 2002 ( čo navrhovateľ preukázal),
ale k dopravnej nehode došlo v r. 2010, potom teda výmenou starého stĺpa za nový sa navrhovateľov
majetok zvýšil a pri zaplatení celej požadovanej sumy za výmenu namiesto opravy starého stĺpa, by sa
navrhovateľ bezdôvodne obohatil. Podľa odporcu skutočná škoda, a teda škoda, ktorú mu bolo treba
nahradiť, zodpovedá práve sume 668,88 eur, ku ktorej dospela po odpočte amortizácie poisťovňa. Súd
sa s týmto názorom odporcu nestotožnil, keď z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pri náhrade
škody v podobných prípadoch by nemalo dochádzať k paušálnemu uplatňovanie odpočtu amortizácie
bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu. V tejto súvislosti bolo potrebné, aby sa súd vysporiadal
s otázkou, aká bola teda skutočná škoda, t.j. či mohlo dôjsť k reparácii následkov poškodenia aj inak
ako výmenou stĺpa za nový. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutočná
škoda zodpovedá sume 1.114,80 eur, t.j. cene zaplatenej navrhovateľom za výmenu bezpečnostne už
nevyhovujúceho stĺpa za taký istý nový stĺp, nakoľko stĺp rovnakého veku ako bol poškodený, ktorý by
bol lacnejší a súčasne by bol zodpovedajúci platným normám STN, nemal možnosť získať a súčasne
nebola možná ani oprava poškodeného stĺpa tak, aby tento spĺňal bezpečnostné parametre ako pred
poškodením. Odporcom poškodený stĺp teda treba považovať za úplne znehodnotený a nepoužiteľný
na svoj účel ( osvetľovanie verejnej plochy), takže o tento majetok navrhovateľ počínaním odporcu
prišiel ( po odpočítaní ceny surovín odovzdaných do výkupu). Navrhovateľ teda musel zaplatiť za nový
stĺp, v opačnom prípade by na predmetné verejné priestranstvo viac nemohol vôbec stĺp verejného
osvetlenia namontovať, preto zostávalo iba obstarať iný stĺp verejného osvetlenia než ten poškodený,
a tu sa ako jediná právnym predpisom vyhovujúca možnosť ponúkala jeho náhrada novým tak, aby



mohol ručiť za bezpečnosť života a zdravia verejnosti, ktorá sa dennodenne v blízkosti tohto stĺpa
bude pohybovať. Preto pokiaľ by navrhovateľ bol požiadal odporcu nahradiť škodu uvedením jeho
stĺpa do predošlého stavu, nepochybne by musel aj odporca vynaložiť na to náklady zodpovedajúce
tým, ktoré vynaložil navrhovateľ, pretože by aj on bol musel zabezpečiť jeho výmenu, ktorá jediná
garantuje bezpečnosť a vyhovuje normám STN ako pred nehodou, pričom, berúc do úvahy tvrdenia
výrobcu stĺpov a zodpovedných zamestnancov navrhovateľa, toto neprichádza pri oprave poškodeného
stĺpa už do úvahy vzhľadom k predpokladaným skrytým poškodeniam. Aj peňažná náhrada preto musí
zodpovedať nákladom, ktoré boli potrebné na uvedenie do pôvodného stavu. Zaplatením ceny výmeny
stĺpa navrhovateľ nesledoval zámer bezdôvodne sa obohatiť, ani sa bezdôvodne neobohatil, ale bola to
jediná možnosť, ako uviesť stĺp do predošlého stavu a môcť ho ďalej užívať.

Vychádzajúc z uvedeného súd zaviazal odporcu k zaplateniu uplatnenej časti náhrady škody v sume
428,12 eur ( 1.114,80 - 17,80 - 668,88) s tým, súd sa zaoberal aj možnosťou zníženia náhrady škody
podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, avšak dospel k záveru, že nie sú tu žiadne dôvody
osobitého zreteľa, ktoré by zníženie náhrady škody odôvodňovali, odhliadnuc od skutočnosti, že reálna
škoda navrhovateľa bola vyššia, než suma, ktorú si voči odporcovi uplatnil ( navrhovateľ si neuplatnil
ostatné náklady spojené s výmenou stĺpa - mzdy manažéra údržby v nedeľu 19.12.2010 s výjazdom za
cenu 50,- eur, mzdu 3 pracovníkov údržby, ktorí vykonali potrebné úkony pre zabezpečenie fungovania
poškodeného verejného osvetlenia a bezpečnosti obyvateľov s výjazdom tiež v nedeľu za cenu cca 150,-
eur a svietidlo so zdrojom v hodnote 80,- eur). Súčasne, keďže odporca svoj dlh nesplnil včas, je povinný
zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej sumy, ktorý
deň je určený lehotou, uvedenou vo výzve navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy do 15.04.2011, teda
nasledovný deň sa dostal odporca do omeškania a je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj zákonné úroky
z omeškania vo výške 9,25 % ročne od uvedeného dňa do zaplatenia, keďže základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala
1,25% ročne.

Súd vzhľadom k momentálne nepriaznivej finančnej situácii odporcu, povolil mu za použitia ust. § 160
ods. 1 O.s.p. splácať dlh v mesačných splátkach po 50 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 142 ods. 1 až 3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

V spore bol prevažne úspešný navrhovateľ ( za jeho neúspech treba v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.
považovať časť pôvodne žalovaného nároku vo výške 17,80 eur, v ktorej vzal návrh späť bez
zavinenia odporcu), preto mu patrí náhrada trov konania voči neúspešnému odporcovi. Súd mu napriek
čiastočnému neúspechu priznal podľa § 142 ods. 3 O.s.p. plnú náhradu trov konania, keďže jeho
neúspech bol iba nepatrný a zaviazal odporcu k zaplateniu uplatnených trov vo výške súdneho poplatku
z návrhu 27 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať



označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.