Materská škola, Radošovce 13


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/119/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716202575
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716202575.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1/ Obec Radošovce, Radošovce,
IČO: 00 309 907 a 2/ Materská škola Radošovce, Radošovce 13, IČO: 37 843 061, obaja zastúpení
advokátom: JUDr. Ján Pekar, AK so sídlom Potočná 191/39 , Skalica proti žalovanej: Mgr. E. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, I., o zaplatenie sumy 12.293,21 eur, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 20. decembra 2018 č.k. 7C/139/2016-133 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v ktorej súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 12.293,21 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku
spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca 2/ má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zastavil konanie v časti medzi žalobcom 1/ a žalovanou,
ďalej uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 12.293,21 eur do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanej priznal voči žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi
2/ priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1,
3 Občianskeho zákonníka, § 193 CSP, § 5 ods. 1, 2 písm. g), h), § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 596/2003
Z.z., § 5 ods. 1 veta prvá vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 306/2008 Z.z., § 144, § 145 ods. 2, § 146
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním si súd ustálil, že žalobca
preukázal svoje tvrdenia o vzniknutej výške škody nielen listinnými dokumentmi nachádzajúcimi
sa v pripojenom trestnom spise, ale podporne svedeckou výpoveďou hlavne ekonómky M.. Súd
mal preukázané, že finančné prostriedky rodičovského združenia sa evidovali osobitne, odovzdávali
riaditeľke MŠ proti podpisu a slúžili na účel, na ktorý sa od rodičov vyberali. Konkrétne sa takto vybrali
sumy: 397 eur na plavecký výcvik detí, 600 eur na kúpu dreveného domčeka, 575 eur (celkovo bola
vybraná suma 700 eur) na kúpu pohoviek od firmy Nomiland s.r.o., 500 eur na kúpu fotoaparátu, koberca,
kníh a divadla. Z listín súdu vyplynulo, že žalovaná vyššie uvedené peniaze nepoužila na určený účel,
lebo predmetné veci platila z riadnych účtov alebo z pokladne žalobcu 2/. Svedkyňa Matúšová súdu
potvrdila, že v pokladni sa nenachádzajú doklady o vklade súm od rodičovského združenia, ale len
výdavkové doklady k vyššie uvedeným sumám. Svedkyňa doplnila, že ak by aj uvažovala, že žalovaná
zabudla pri vklade peňazí do pokladne vystaviť príjmový doklad, tak by stav pokladne musel sedieť, ale



nesedel. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná platila z peňazí vybraných z pokladne či účtu žalobcu
2/ veci, ktoré sa MŠ Radošovce ani v jeho areály nenachádzajú. Niektoré veci boli nájdené políciou
pri domovej prehliadke v jej domácnosti, tie boli vrátené poškodenému a za tie si preto ani náhradu
škody neuplatňuje. Žalobca 2/ si uplatňuje náhradu za škodu len za veci, ktoré chýbajú a v majetku sú
evidované. Konkrétne : 1) suma 23,98 eur za kreslo a dáždnik, 2) suma 1,69 eur za panvicu, 3) 2 x
Barbie domček celkovo za 485,52 eur, 4) suma 681,26 eur predstavujúca sumu za stojany na notebook
79,60 eur, 3 ks USB kľúče za 146,77 eur, lampička k notebooku v hodnote 6,90 eur, 1 x Kožené kreslo
Otto Office, videokamera v hodnote 395 eur. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaná platila z peňazí z
pokladne, či účtu žalobcu 2/ veci, ktoré neslúžili na účel pre potreby MŠ Radošovce, pritom veci sa ani v
MŠ nenachádzajú alebo bol zrealizovaný výber sumy za účelom platby, ale platba zrealizovaná nebola
(ale peniaze neboli vrátené) a preto aj tieto platby žaluje žalobca 2/ titulom náhrady škody. Konkrétne ide
o : 1) vybranú sumu 228 eur na úhradu pre MEDISON s.r.o. , ktorá reálne nebola zaplatená; 2) vybraná
suma 420 eur za revíziu kotla pre LOVI s.r.o., ktorá reálne nebola uhradená; 3) vybranú sumu celkovo
3.511 eur (2 x 1.125,- eur +1.261 eur ) za dodávku plynu pre SPP, a.s., pritom reálne a preukázateľne
bolo zaplatené prevodom cez účet.; 4) vybraná suma 1932 eur z účtu a chýbajú doklady na preukázanie
z jej naložením; 5) vybraná suma 129 eur na didaktické pomôcky nebola použitá na jej zaplatenie;
6) vybraná suma 207,86 eur výživové doplnky (vitamíny), ktoré z vybranej sumy zaplatené neboli; 7)
suma 27,70 eur za dámske čižmy od Mixér, s.r.o. objednané žalovanou; 8) suma 49 eur za dámske
čižmy od Mixér, s.r.o. objednané žalovanou (v účtovníctve je na doklade výberu uvedený účel: kúpa
kníh); 9) suma 429,48 eur použitá na tovar špecifikovaný v ods. 2.17 odôvodnenia rozsudku, pritom v
trestnom konaní bolo preukázané, že išlo o sfalšované doklady, keďže boli z obchodov z rôznych miest,
všetky vystavené v ten istý deň a hodinu a sú bez čiarového kódu); 10) vybraná suma 128,80 eur za
účelom kúpy čistiacich potrieb, ale za peniaze bol zaplatený rotoped objednaný žalovanou; 11) suma
6,48 eur za orchideu a vonnú sviečku, ale ako účel výberu bola uvedená kúpa hygienických potrieb; 12)
vybraná suma 9,97 eur na interiérové doplnky, ale kúpila za to vonné sviečky a kvetináče; 13) vybraná
suma 74,31 eur na interiérové doplnky, ale žalovaná za to kúpila: vysokú skrinku do kúpeľne, skrinku
pod umývadlo, sadu tanierov, čistič na kožu, fotorám, pochromovanú batériu, vonné sviečky a ďalšie
veci z obchodu IKEA ; 14) vybraná suma 10,99 eur na spotrebný materiál , ale kúpila žalovaná reálne
farebné slúchadlá ; 15) suma 45,98 eur za dva ventilátory, ktoré v MŠ nie sú; 16) suma 70,30 eur
vybraná na maliarske potreby, ale boli kúpené veci: nastaviteľného dreveného kresla a farebné vankúše
a podsedáky z obchodu IKEA; 17) 25 eur za novú vodovodnú batériu, ktorá ale nainštalovaná v MŠ
nebola; 18) suma 15,79 eur vybraná z pokladne na knihy, ale boli za sumu kúpené lieky; 19) suma
1.707,10 eur ako rozdiel zostatku pokladne za rok 2011, ktorý sa tam reálne nachádzal a mal reálne
nachádzať (súd odkazuje na ods. 2.27 odôvodnenia tohto rozsudku).

4. Na základe vyššie uvádzaných skutočností a preukázateľne vzniknutej škody, súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná v celom rozsahu a preto jej vyhovel. Žalovaná v rámci konania nežiadala o
splatenie sumy v splátkach a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanú sumu jednorázovo.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalobcovi 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa 1/ zobrala žalobu
späť bez uvedenia dôvodu, čím zavinila konanie vo vzťahu k nemu, preto v jeho prípade bola v konaní
úspešnou žalovaná a to je dôvod, prečo jej súd priznal voči žalobkyni 1/ nárok na náhradu trov konania
100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne
o výške náhrady trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná a uviedla, že nie je si vedomá takej
vysokej škody a stále trvá na tom, že chýbajú prvotné doklady. Je toho názoru, že tak ako ich mohla
zobrať ona, tak ich mohla zobrať aj N. Z., ktorá mala kľúče od materskej školy. Taktiež uviedla, že
nesúhlasí s vyčíslenou sumou, keď sú tam nedostatky, prečo má dvakrát platiť to, čo si už obecný
úrad zobral a dostal späť. Namietala, že nikto jej žiadne splácanie nenavrhol a už vôbec nie konkrétnu
sumu. Nesúhlasila s rozsudkom a to z dôvodu spornosti nasledovných bodov: bod 2.8 - USB kľúče boli
vrátené, kožené kreslo je u pani A. doma, videokamera je taktiež vrátená, o čom by mal byť záznam
na kriminálke PZ Skalica. Bod 2.15 - pracovná obuv spadala pod fakturáciu vedúcej jedálne. Bod 2.27 -
suma 1.707,10 eur, odovzdala priamo na kriminálke v Skalici priamo do rúk vyšetrovateľa pána Hlavinu.
Bod 2.4 - chýba komoda, ktorá mi bola spolu so stolom a knižnicou pri domovej prehliadke zabavená.
Žiadna kúpeľná skrinka a skrinka pod umývadlo pri domovej prehliadke neboli nájdené vyšetrovateľom.
Žiadnu kreditnú kartu nikdy nemala a nepoužívala. Taktiež uviedla, že výpoveď Ing. Koščárika nie je
pravdivá a uviedla, že ona doniesla doklady v dohodnutom termíne na Obecný úrad, ale keďže vyhodili



jej právnika, nadobudla pocit neistoty a preto doklady odovzdala na vlastnú žiadosť na kriminálke PZ
Skalica vyšetrovateľovi Hlavinovi. Barbie domčeky - uviedla, že upozorňovala, že sú zle účtované, ale
nikto ju nepočúval.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.02.2019 č.k. 7C/139/2016-153 vyzval žalovanú, aby v
lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doručila súdu doplnené a opravené odvolanie v súlade s
ustanovením § 127 ods. 1 CSP a § 363 CSP v dvoch vyhotoveniach o nasledovné náležitosti, a to
akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, v akom rozsahu predmetný rozsudok napáda, uvedie dôvody z
akých rozhodnutie považuje za nesprávne a z odvolania musí byť zrejmé, čoho sa žalovaná domáha,
t.j. odvolací návrh. Zároveň súd poučil žalovanú, že pokiaľ v príslušnej lehote odvolanie neopraví alebo
nedoplní a pre uvedený nedostatok nebude možné v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd
odmietne odvolanie v súlade s § 386 písm. d) CSP.

7. Žalovaná podaním zo dňa 27.03.2019 reagovala na výzvu súdu ohľadne odstránenie vád odvolania,
v ktorom podaní zo dňa 27.03.2019 uviedla, že nesúhlasí s výškou sumy a rozsudok napáda v bodoch
pri odôvodnení bod 2.3, 2.4, 2.6, 2.8, 2.10, 2.12, keď nesúhlasí s výškou sumy. Uviedla, že starosta
obce riadne vykonal inventarizáciu, nič nechýbalo a všetko je zachytené v spise. Po pol roku si pán
starosta zmyslel, že niečo nie je v poriadku a násilne ju odvolal a poslal k nej domov vyšetrovateľov,
ktorí obmedzovali jej slobodu. Na základe uvedeného teda nesúhlasí s rozsudkom v sume, ktorá nie je
adekvátna, nie je si vedomá až takej vysokej sumy. Považuje ju za zmanipulovanú, keď chýbajú prvotné
doklady z účtovníctva.

8. K odvolaniu žalovanej zaslal písomné vyjadrenie žalobca 2/ v ktorom uviedol, že považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. K položke 2.4 uviedol, že komoda bola
vrátená, ale nebola vrátená panvica v hodnote 1,69 eur, ktorú sumu si u žalovanej uplatňuje. Pri domovej
prehliadke žalovaná vrátila z vecí patriacich škôlke iba komodu, stôl a knižnicu, panvicu však v žiadnom
prípade nevrátila. V položke 2.8 žalovaná uviedla, že USB kľúče mali byť vrátené a kožené kreslo by malo
byť u pani A.. Nie je však vôbec pravdou, že by žalovaná vrátila USB kľúče a tiež sa u pani A. nenachádza
žiadne kreslo, ktoré patrilo škôlke. K tomuto tvrdeniu žalovaná nepredložila žiaden konkrétny dôkaz. K
položke 2.15 žalobca 2/ uviedol, že v danom prípade kontaktovali priamo spoločnosť, u ktorej mala byť
tzv. pracovná obuv objednaná, išlo o spoločnosť Mixer, s.r.o. a samotná žalovaná si u danej spoločnosti
za peniaze škôlky kúpila dámske čižmy, ktoré jej dopravná spoločnosť aj doručila. K položke 2.27 žalobca
2/ uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaná vrátila sumu 1.707,10 eur prostredníctvom vyšetrovateľa
Hlavinu. Kontrolou pokladne bolo zistené, že žalovaná uvádzala zostatok pokladne vo výške 1.762,20
eur, avšak v skutočnosti tam mal byť zostatok vo výške 3.469,30 eur a tak sa žalovaná obohatila o
sumu 1.707,10 eur. V časti týkajúcej sa barbie domčekov žalovaná uviedla, že upozorňovala, že sú zle
zaúčtované, v tejto časti je jej stanovisko nezrozumiteľné a nie je zrejmé, o aké zlé zaučovanie ide. K
barbie domčekom zistili, že 20.01.2010 podľa účtovných dokladov mala žalovaná kúpiť pre materskú
škôlku barbie domček v hodnote 342,72 eur, avšak tento sa v materskej škôlke nikdy nenachádzal
ani nenachádza. K ostatným tvrdeniam žalovanej žalobca 2/ uviedol, že ide o jej subjektívne tvrdenia
a ak mala žalovaná výhrady voči výpovedi pani Kristiníkovej, mala tieto svoje výhrady jednoznačne
definovať, čo však počas celého trestného konania, ani v rámci civilného konania neuviedla. Žalovaná
tiež neuviedla, v čom bola nepravdivá výpoveď Ing. C. a taktiež neuviedla, čo konkrétne mala vziať
pani N. Šedivá. V položke 2.10 žalobca 2/ uviedol, že spoločnosť LOVI, s.r.o. uviedla, že v roku 2011
žiadnu revíziu kotlov v materskej škôlke nerobila a v prípade, ak žalovaná zaúčtovala sumu 420,- eur za
službu, ktorú mala vykonať firma LOVI, s.r.o. v roku 2011, tak preukázateľne takúto službu nevykonala. K
položke 2.12 žalovaná iba uviedla, že nevie o aké peniaze má ísť, avšak žalovaná uskutočnila prevod z
účtu materskej škôlky v sume 1.932,- eur, pričom v pokladni a v účtovníctve nebol nájdený žiaden doklad
o použití tejto sumy. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v
celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané



náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1,2 CSP potvrdiť.

10. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7C/139/2015 je návrh žalobcu 2/,
ktorým sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 12.293,21 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe žalobcu 2/ vo vzťahu k žalovanej
v celom rozsahu vyhovel a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou, ktorá
namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

12. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania
jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.

14. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

15. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového
poriadku. Ak aj žalovaná v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa ustanovenia § 383 Civilného sporového poriadku viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto
prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní
vychádzal.

16. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

17. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku je činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie
je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.



18. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku
upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

19. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo
inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

20. Správne súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 193 CSP je viazaný trestným rozkazom
Okresného súdu Skalica č. k. 4T/79/2013-419 zo dňa 21.3.2016 (právoplatný 17.5.2017) o tom, že
žalovaná spáchala trestný čin v súvislosti s hospodárením s peniazmi a majetkom MŠ Radošovce.
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 242/2004 zo dňa 31.8.2004). Z toho si súd mohol ustáliť,
že žalovaná svojim konaním ako riaditeľka riadiaca materskú školu porušila právne povinnosti tým,
že efektívne nevyužívala finančné prostriedky určené na zabezpečenie školského zariadenia a riadne
nehospodárila s majetkom v správe alebo vo vlastníctve tohto zariadenia, čím sa dopustila sprenevery
v zmysle § 213 ods. 1, 2 písm. a) TZ, žalobcovi 2/ spôsobila škodu. Na základe tejto skutočnosti nie
je podstatné tvrdenie žalovanej, že ona účtovníctvu nerozumela a nekontrolovala ho a nemôže sa tým
vyviniť, lebo priamo zo zákona jej ako „riaditeľke“ vyplýva povinnosť riadneho hospodárenia (§ 5 ods.
2 písm. g), h) zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov) a zodpovednosť v súvislosti s touto povinnosťou. Týmto konaním bola
žalobcovi 2/ spôsobená škoda, keďže sa zmenšil jeho majetok.

21. Podľa ustálenej judikatúry škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj
R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru (R 22/1979), v zmysle ktorej
rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je



daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými
pre rozhodnutie o náhrade škody. Znaky trestného činu sú uvedené jednak vo všeobecnej časti
Trestného zákona a jednak v osobitnej časti Trestného zákona. Znakmi skutkovej podstaty trestného
činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) TZ sú spôsobenie škody poškodenému (žalobcovi
2/) páchateľom trestného činu (žalovanou) trestným činom - konaním opísaným v § 213 ods. 1, 2
písm. a) TZ, teda civilný súd je viazaný aj závermi trestného súdu o tom, kto škodu spôsobil, komu
bola spôsobená a že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom majúcim
znaky trestného činu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 41/2011 <http://merit.slv.cz/1Obdo41/2011> zo dňa 17.05.2012, v
ktorom sa okrem iného uvádza, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
269/2011 <http://merit.slv.cz/I.US269/2011> - 55 zo dňa 23.11.2011 ústavne súladný výklad ustanovenia
§ 135 ods. 1 OSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> (v súčasnosti § 193
CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>) si vyžaduje, aby súdy zúčastnené na
rozhodovaní o veci náhrady škody boli viazané odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku
všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené, čo platí aj o zistení
vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Nerešpektovanie záverov
právoplatného trestného rozsudku (v tomto prípade trestného rozkazu) je v rozpore s princípom právnej
istoty. Z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil záver, že žalovaný nielenže môže, ale v
zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom konaní na náhradu škody spôsobenej trestným činom,
ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný
čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody inému“ a poškodený bol so svojím riadne
uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie.

23. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej s prihliadnutím na súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav, odvolací súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie správne uzatvoril, že
zo strany žalovanej nebola vrátená panvica v hodnote 1,69 eur a pri domovej prehliadke žalovaná vrátila
z vecí patriacich žalobcovi 2/ iba komodu, stôl a knižnicu. Podľa tvrdení žalovanej USB kľúče ako aj
videokamera mali byť vrátené a kožené kreslo by malo byť u pani A., avšak z trestného spisu nevyplýva,
že by žalovaná vrátila USB kľúče a videokameru a žalovaná taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala,
že by sa u p. A. nachádzalo kreslo, ktoré patrí žalovanému 2/. Taktiež nebolo v konaní preukázané,
že by žalovaná vrátila sumu 1.707,10 eur a to prostredníctvom vyšetrovateľa Hlavinu, ktorá skutočnosť
nevyplýva ani z trestného spisu a ani žalovaná nepredložila o tejto skutočnosti žiaden dôkaz. Ohľadne
Barbie domčeka bolo z účtovných dokladov zistené, že žalovaná dňa 20.01.2010 kúpila pre žalobcu
2/ Barbie domček v hodnote 342,72 eur, avšak tento sa u žalobcu 2/ nikdy nenachádzal. Taktiež nie
je dôvodná námietka žalovanej ohľadne zaúčtovania sumy 420 eur za revíziu kotlov, nakoľko správne
súd prvej inštancie správne ustálil, že spol. LOVI, s.r.o. v roku 2011 žiadnu revíziu kotlov v materskej
škôlke nerobila a preto ak žalovaná zaúčtovala sumu 420,- eur za službu, ktorú mala vykonať firma
LOVI, s.r.o. v roku 2011, tak preukázateľne takúto službu táto spoločnosť nerealizovala. Z účtovných
dokladov taktiež vyplýva, že žalovaná uskutočnila prevod z účtu žalobcu 2/ v sume 1.932,- eur, pričom
v pokladni a v účtovníctve nebol nájdený žiaden doklad o použití tejto sumy.

24. Odvolací súd taktiež posúdil ako nedôvodné námietky žalovanej týkajúce sa svedkov C. a Ing.
C., ktoré námietky z jej strany predstavujú len subjektívne hodnotenie ich výpovede bez uvedenia
konkrétnych skutkových okolností nadväzujúcich na prejednávanú vec.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu
konštatuje, že prvoinštančný súd vyhovel žalobe žalobcu 2/ dôvodne po správnom právnom posúdení
veci a pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Preto odvolací súd posúdil napadnutý výrok aj
so závislým výrokom o trovách ako vecne správny a rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>).

26. Žalobca 2/ má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca 2/ bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



27. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade
s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).