Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja


Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/391/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207215758
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2207215758.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci
žalobcov : 1/ D & D INVEST, spol. s r.o. , IČO: 45 337 683, Dunajská Streda, Bratislavská cesta 5608/16,
2/ Dizajn brány s.r.o., IČO: 46 733 876, Dunajská Streda, Bratislavská cesta 5608, obaja zastúpení
advokátom : JUDr. Peter Múčka, so sídlom 931 01 Šamorín, Hlboká cesta 1719/4, proti žalovaným: 1/
Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja, IČO: 37 847 783, so sídlom, Trnava, Bulharská
39, 2/ Trnavský samosprávny kraj, IČO: 37 836 901 so sídlom Trnava, Starohájska 10 o vypratanie
nehnuteľnosti a odstránenie stavby , eventuálne o uloženie povinnosti žalobcom 1/ a 2/ strpieť vecné
bremeno a zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca pôvodne X. P. - P., so sídlom O. S. XXXX/XX, P. W. , H.: XX XXX XXX žalobou zo dňa
09.11.2007 sa domáhal na tunajšom súde pôvodne proti žalovanému Trnavský samosprávny kraj,
Starohájska 10, Trnava vypratania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat.územie Dunajská Streda,
parc.č. 3446/1 - ostatné plochy vo výmere 5.859 m2 a to konkrétne dvoch kusov plechových stavieb
nachádzajúcich sa na nehnuteľnosti a to vlastné náklady žalovaného. Poukázal na to, že žalobca je
výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, žalovaný resp. jeho súčasť
Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja má na predmetnej parcele zloženú dočasnú
stavbu postavenú bez stavebného povolenia a to 2 ks plechových hangárov v ktorých sú uskladnené
posypové látky na údržbu ciest. Predmetné stavby stoja na nehnuteľnosti bez stavebného povolenia
a bez užívacieho povolenia. Žalobca tvrdí, že táto nehnuteľnosť je užívaná žalovaným bez právneho
titulu a preto je nútený domáhať sa odstránenia týchto stavieb a vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko ich
potrebuje k svojmu ďalšiemu podnikaniu. Poukázal na § 123 OZ, § 126 ods. 1 OZ na oprávnenia vlastníka
ako aj na právo vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje.
Zároveň poukázal na § 135c ods. 1 OZ, že ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá
právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť , že stavbu treba odstrániť na náklady toho
kto stavbu zriadil.
2. Dňa 21.01.2008 žalovaný podal súdu návrh na zmenu účastníka podľa § 92 ods. 2 OSP. Poukázal
na to, že v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v
znení neskorších právnych predpisov Trnavský samosprávny kraj zveril svoj majetok Správe a údržbe
ciest, Bulharská 39, Trnava ktorú má Trnavský samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.



Vzhľadom k tomu, že spornú nehnuteľnosť Trnavský samosprávny kraj neužíva ani ju nevyužíva k
plneniu svojich úloh navrhol, aby súd pripustil zámenu účastníkov a to tak, že žalovaný Trnavský
samosprávny kraj , Starohájska 10, Trnava vystúpi z konania a na jeho miesto vstúpi Správa a údržba
ciest Trnavského samosprávneho kraja, Bulharská 39. Trnava.
3. Dňa 15.05.2008 súd rozhodol o tomto návrhu a do konania na miesto žalovaného vstúpila Správa
a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja, IČO: 37 847 783 , Bulharská 39, Trnava. Správa
a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja ako žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že je len
správcom predmetnej stavby, nie je vlastníkom, vlastníkom je Trnavský samosprávny kraj Žalovaný má
preto pochybnosti, či v danom spore je daná v jeho prípade pasívna legitimácia, keďže v danom prípade
má na strane žalovaného vystupovať vlastník stavby vzhľadom na špecifickosť prípadu,. Keďže má ísť
o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavieb stojacich na danom pozemku.
Spochybnili preto vlastnú pasívnu legitimáciou v tomto konaní a domnievajú sa, že na strane žalovaného
by mal vystupovať Trnavský samosprávny kraj, ktorý je pasívne legitimovaný ako vlastník uvedených
stavieb. Následne na túto skutočnosť reagoval žalobca a na strane žalovaného v rade 2.označil Trnavský
samosprávny kraj , Starohájska 10, Trnava , o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 29.01.2009, pričom
pasívnu legitimáciu žalovaného v 1.rade ako správcu zdôvodnil tým, že v jednotlivých hangároch sa
nachádza posypový materiál ktorý je v správe doposiaľ označeného žalovaného a slúži na činnosť jej
organizačných zložiek a u žalovaného v rade 2.Trnavský samosprávny kraj pasívnu legitimáciu zdôvodnil
tým, že je vlastníkom uvedených hangárov.
4. Žalovaní v 1.a2.rade žiadali žalobu zamietnuť . Poukázali na tú skutočnosť, že predmetné stavby - 2 ks
plechových hangárov boli postavené v roku 1988 a boli vo vlastníctve štátu a v správe Okresnej správy
ciest Dunajská Streda. S účinnosťou od 01.01.2004 prešli do vlastníctva Trnavského samosprávneho
kraja a to na základe zákona č. 416/2001 Z.z. následne Zriaďovacou listinou 101/2003 ÚZ s účinnosťou
od 01.01.2004 bol zriadený žalovaný v 1.rade ako rozpočtová organizácia a predmetné stavby Trnavský
samosprávny kraj zveril do správy svojej rozpočtovej organizácie Správy a údržby ciest Trnavského
samosprávneho kraja . Stavby slúžili a naďalej slúžia na účely uskladnenia posypového materiálu ciest,
teda stavby slúžia verejnému záujmu. Je pravdou, že uvedené stavby boli postavené bez stavebného
povolenia ale nie je to vina ani pochybenie žalovaného v 1.rade ktorému tieto boli zverené len do správy
v roku 2004. Napriek tomu, že žalobca tieto 2 ks plechových hangárov v žalobe nazýva stavbami v
priebehu konania tvrdil, že sa nejedná o stavbu ale jedná sa o hnuteľnú veci, pretože nemajú pevný
základ s pozemkom. Žalovaní v 1.a2.rade jednoznačne tvrdili, že sa jedná o stavbu ktorá má pevný
základ s pozemkom. Taktiež žalovaný v rade 2.poukázal na to, že sporné hangáre s účinnosťou od
01.01.2004 prešli do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja na základe Dohody o prechode
majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v správe Slovenskej správy ciest, teda
žalovaný v rade 2.nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť okolnosti za ktorých tieto stavby na pozemku
boli zriaďované, pretože uvedené hangáre podľa dostupných informácií boli postavené v roku 1988 a
do vlastníctva žalovaného v 2.rade prešli až v roku 2004. Poukázal na to, že v čase zriadenia stavby
vlastníkom pozemku bol štát a užívateľom boli Štátne lesy, tým pádom v čase zriadenia stavby vlastník
stavby bol totožný s vlastníkom pozemku. Majú za to, že by sa malo vychádzať z predchádzajúcej právnej
úpravy platnej v čase, kedy bola zriadená stavba, teda podľa OZ v znení účinnom do 01.01.1992, kde
§ 221 OZ hovorí iba o zriadení neoprávnenej stavby občanom. O neoprávnenú stavbu nemôže ísť preto
vtedy, ak táto stavby bola zriadená pred 01.01.1992 tzv. socialistickou organizáciou.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobu, oboznámil sa s vyjadreniami žalovaných 1,2,
nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Izabelou Tokovicsovou z odboru stavebníctva,
oboznámil sa s kúpnou zmluvou uzavretou medzi predávajúcim I. T. a kupujúcim P. X. - P. - žalobcom
zo dňa 10.08.2006, so stanoviskom Mestského úradu v Dunajskej Strede , s návrhom bývalého
Okresného národného výboru Dunajská Streda na dlhodobý výhľad sociálno-ekonomického rozvoja
okresu Dunajská streda z roku 1987, najmä návrhom na uznesenie ako aj návrhom plánu práce odboru
dopravy ONV v Dunajskej Strede na druhý polrok v roku 1989 na úseku cestného hospodárstva a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Na základe Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v
správe Slovenskej správy ciest na Trnavský samosprávny kraj ( čl. 4 ) zo dňa 29.12.2003 z vlastníctva
štátu do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja prechádzajú veci ktoré sú v správe Slovenskej
správy ciest a ktoré slúžia na činnosť jej vnútorných organizačných jednotiek alebo ich stredísk,
konkrétne Dunajská Streda so strediskami Dunajská Streda, Šamorín, Vojka , Veľký Meder a skládka
Dunajská Streda. Na tento účel sa vecami rozumeli najmä administratívne a prevádzkové budovy,
garáže, sklady, dielne, stroje, prístroje, zariadenia , drobný hmotný majetok a ostatný hmotný a nehmotný
majetok ako aj zásoby. Následne bola uskutočnená inventarizácia a účtovná závierka za rok 2003 a



na základe protokolu prevzal Trnavský samosprávny kraj podľa znaleckého posudku vypracovaného
Deziderom Móroczom - znalcom z odboru stavebníctva zo dňa 25.03.1995 aj haly ( čl. 1 a 2 ) mimo
hlavného areálu Okresnej správy ciest Dunajská Streda na parc. č. XXXX/X. V tomto znaleckom posudku
sa uvádza, že oceňované haly č. 1 a 2 boli vybudované v roku 1988 so zastavanými plochami 472 m2.
7. Trnavský samosprávny kraj zriaďovacou listinou rozpočtovej organizácie zriadil Správu a údržbu ciest
Trnavského samosprávneho kraja, Bulharská č. 39, Trnava S Tým, že hlavným účelom organizácie
je výkon vlastníckych práv Trnavského samosprávneho kraja k cestám vo vlastníctve Trnavského
samosprávneho kraja. Týmto poveril žalovaného v 1.rade správou a údržbou ciest vo vlastníctve
Trnavského samosprávneho kraja, investičnou činnosťou na cestách, evidenciou ciest a okrem iných aj
opravou a údržbou ciest za účelom zjazdnosti opotrebení alebo poškodení týchto ciest , ich súčasti a
príslušenstva. Týmto súd mal preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného 1 a 2 v tomto konaní.
8. Uvedené stavby tak, ako v minulosti slúžili aj toho času naďalej slúžia na účely uskladnenia
posypového materiálu ciest, teda slúžia verejnému záujmu. Je pravdou, že uvedené stavby boli
postavené bez stavebného povolenia, čo však nie vinou ani pochybením žalovaných 1,2, pretože
uvedeného hangáre prešli do vlastníctva žalovaného v 2.rade až v roku 2004 a následne prešli do správy
žalovaného v 1.rade, hoci boli zriadené už v roku 1988 a od uvedenej doby slúžili a aj slúžia tomu
istému účelu.
9. Súd v ďalšom mal za preukázané, že žalobca uvedenú nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctva titulom
kúpy od predávajúceho I. T. kúpnou zmluvou zo dňa 10.08.2006. Predmetom kúpy bola nehnuteľnosť
vedená na LV č. XXXX ako združené pozemky parc.č. XXX - orná pôda vo výmere 3.449 m2 a parc.č.
XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 6.402 m2 v celosti. Napriek tomu, že na uvedenej nehnuteľnosti
už v tom a parc.č. XXX - trvalé trávnaté porasty vo výmere 6.402 m2 v celosti. Napriek tomu, že na
uvedenej nehnuteľnosti už v tom čase sa predmetné haly č. 1 a 2 nachádzali, v tejto kúpnej zmluve
kupujúci ( žalobca ) prehlásil , že dobre pozná stav kupovaných nehnuteľností a kupuje ich v takom
stave, zároveň predávajúci prehlásil, že k predmetným predávaným nehnuteľnostiam sa neviažu žiadne
dlhy, ťarchy, vecné bremená alebo iné obmedzenia. V tejto zmluve nie je ani zmienka o tom, že na
nehnuteľnosti sa nachádzajú 2 stavby, haly č. 1 a 2 ktoré nie sú vo vlastníctve predávajúceho. Žalobca
uviedol, že vedel o tej skutočnosti že na nehnuteľnosti sa nachádzajú tieto haly, avšak bol v tom domnení,
že sa jedná o stavby dočasné . Keďže sa nijakým spôsobom nedokázal dohodnúť so žalovaným v
2.rade napriek tomu, že ponúkol odpredaj nehnuteľnosti pod spomínanými stavbami alebo iné spôsoby,
bol nútený domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť ktorú žalobca pôvodne odkúpil bola
rozparcelovaná a v čas rozhodnutia sa na časti pôvodnej parcely č. XXXX/X nachádzala administratívna
budova ktorá slúži podnikaniu žalobcu. Žalobca tvrdil, že je obmedzovaný ako vlastník, pretože v
medziach zákona nie je oprávnený predmet svojho vlastníctva, držať, užívať jeho plody a nakladať s
ním. Je toho názoru , že ako vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Zároveň poukázal na § 135c ods. 1 OZ a domáhal sa aby súd nariadil vlastníkovi stavby túto stavbu
odstrániť na vlastné náklady.
10. Z materiálov Štátneho archívu Bratislava, pobočka Šaľa , konkrétne materiálov Okresného
národného výboru v Dunajskej Strede, materiálu na 18.schô§dzhku Rady ONV v roku 1987 súd zistil
z návrhu na uznesenie, že budúcna treba počítať s výstavbou obvodných služobní v Šamoríne, v
Čalove ako aj v Dunajskej Strede zriadením izolovaných plôch pre skladovanie posypového materiálu
a opravárenskej dielni v Dunajskej Strede, konkrétne pre 1.000 m3 posypového materiálu s tým,
že výstavba týchto skládok si vyžiada takmer 16 mil. Kčs. Zároveň z návrhu plánu práce odboru
dopravy ONV v Dunajskej Strede na druhý polrok 1989 pre úsek cestného hospodárstva vyplýva, že v
záujme ochrany životného prostredia a podzemných zdrojov pitnej vody je treba riešiť cestou Okresnej
správy ciest vybudovanie izolovanej plochy v Dunajskej Strede pre skladovanie posypového materiálu s
termínom do 30.11.1989. Z týchto doložených listinných dôkazov treba mať za to, že uvedené izolované
plochy pre skladovanie posypového materiálu boli vybudované na základe rozhodnutia bývalého
Okresného národného výboru v Dunajskej Strede na úseku cestného hospodárstva. V uvedenom
období, teda v roku 1988 boli vystavané hangáre č. 1 a 2 a súd mal za to, že v čase ich zriadenia
a vybudovania vlastník týchto hangárov bol štát a hangáre boli zriadené taktiež na pozemku ktorý
bol vo vlastníctve štátu. Následne sa nehnuteľnosti, na ktorých boli vystavané hangáre sa dostali do
vlastníctva fyzických osôb , do vlastníctva I. T. a následne žalobcu ktorý predmetnú nehnuteľnosť odkúpil
od predchádzajúceho vlastníka I. T.. Znaleckým dokazovaním súd z odborného vyjadrenia znalkyne
Ing. Izabely Tokovicsovej zistil., že v predmetnom prípade „plechové hangáre“ sú halovými stavbami.
Tieto sklady nie sú napojené na inžinierske siete, okolo stavieb sú vybudované spevnené plochy
zo železobetónových cestných panelov s priamym napojením na štátnu cestu slúžiace na dopravu



posypového materiálu s nákladnými motorovými vozidlami. Jednoznačne sa jedná o stavby, keďže
uvedené hangáre sú spojené so zemou s pevným základom. Zároveň znalkyňa dala do pozornosti, že
pôvodný pozemok , parc.č. XXXX - ostatné plochy vo výmere 5.859 m2 boli medzičasom rozdelené na
2 parcely a to parc.č. XXXX/X - ostatné plochy vo výmere 2.785 m2 a parc.č. XXXX/XX - ostatné plochy
vo výmere 3.074 m2. Vzhľadom na túto skutočnosť, súd na návrh žalobcu pripustil zmenu pôvodného
návrhu, pretože žalobca pôvodne sa domáhal vypratania a odstránenia stavby z parc.č. XXXX/X vo
výmere 5.859 m2.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa
09.06.2011 tak, že žalobu zamietol. V rozhodnutí súd poukázal na zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami , ktoré prešli z vlastníctva štátu
na obce a vyššie územné celky, najmä na § 4 ods. 1 tohto zákona.
12. Podľa § 4 ods.1 tohto zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť
stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov ktorá prešla
z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku
vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
13. Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona vlastní pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.
14. Na tomto základe súd žalobu zamietol zároveň aj s poukazom na § 221 ods. 1 OZ platného do
01.01.1992 podľa ktorého ak na pozemku zriadi stavbu občan ktorý nie je oprávnený pozemok užívať
alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie ktorí
majú pozemok v správe alebo organizácie ktorá je vlastníkom pozemku alebo na návrh toho, kto má
k pozemku zriadené právo osobného užívania prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, leda že by
tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyselný, že stavbu zriaďuje
oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného
výboru ktorý je stavebným úradom rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.
Z tohto výkladu vyplýva, že o neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred
01.01.1992 „tzv. socialistickou organizáciou“.
15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie , alternatívne na jeho zmenu tak, že žalobe ( v
znení zmeny žalobného návrhu pripustenej uznesením zo dňa 06.06.2011 6C/391/2007-175 ) bude
vyhovené. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Vykonaným dokazovaním bolo
podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX kat.územie Dunajská Streda ako parc.č. XXXX/X - ostatná plocha vo
výmere 2.785 m2 a ako parc.č. XXXX/XX- ostatná plocha o výmere 3.074 m 2 a že žalovaný 2 je
výlučným vlastníkom 2 ks plechových hangárov nachádzajúcich sa na predmetných nehnuteľnostiach
a že posypový materiál a iný materiál nachádzajúci sa v hangároch na uvedených parcelách je vo
vlastníctve žalovaného 1/. Žalobca predmetné nehnuteľnosti kúpil v domnení že hangáre sú dočasné
a dôjde k ich postupnému odstráneniu. Žalobca tvrdil, že sa jedná o neoprávnenú stavbu a zdôraznil,
že žiadny orgán nevydal rozhodnutie, že by išlo o oprávnenú stavbu, v dôsledku čoho sú splnené obe
podmienky neoprávnenosti stavby a nepovolenej stavby podľa stavebného zákona. Žalovaní v 1.a2.rade
navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. Krajský súd v Trnave uznesením 10Co 158/2011 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, predovšetkým poukázal na to, že súd nedodržal procesný postup
na pojednávaní rámcovo upravený pôvodne v § 118 OSP, preto odvolací súd takúto procesnú vadu
pri svojom rozhodnutí nemohol nezohľadniť, nakoľko v nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 OSP
treba vidieť procesnú nesprávnosť ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci ( II
ÚS 261/06 ) viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením. Táto procesná vada
bola postačujúca pre zrušenie napadnutého rozsudku , odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom,
čo zakladalo i nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku. Zároveň v prejednávanej veci odvolaciemu
súdu bránil v prijatí alebo naopak odmietnutí záverov súdu prvého stupňa predovšetkým nedostatok
argumentov spôsobených presvedčiť o tom, že stavby majúce sa podľa žalobcu odstrániť sú stavbami v
zmysle § 135c a § 119 ods. 2 OZ . V ďalšom dal do pozornosti ustanovenie § 135c ods. 1 OZ ako aj § 43



zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a to predovšetkým bolo namietnuté, že nie je zrejmé, prečo
súd prvej inštancie namiesto trvania na dokazovaní vypracovaním znaleckého posudku sa uspokojil s
odborným vyjadrením znalkyne Ing. Izabely Tokovicsovej.
17. V ďalšom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v
Trnave. Na pojednávaní dňa 30.04.2013 vyslúchol znalkyňu Ing. Izabelu Tokovicsovú - znalkyňa uviedla,
že v celom rozsahu trvá na odbornom vyjadrení tak, ako bolo podané na súd.. K záverom tohto
odborného vyjadrenia sa dopracovala na základe vykonanej miestnej ohliadky predmetných hangárov.
Tak, ako skonštatovala v závere , uvedené hangáre sú halovými stavbami. Poukázala na zákon v zmysle
ktorého predmetné odborné vyjadrenie v podstate mohla označiť aj ako „znalecký posudok“ znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, pretože mala oprávnenie použiť znaleckú okrúhlu
pečiatku na toto odborné vyjadrenie. Na ohliadke bolo zistené , že predmetné stavby majú základy z
betónových monolitických pásov do ktoré sú votkané oceľové vezníky, oblúkovité , ktoré tvoria kostru
celej stavby ktorá je zvonka obalená, jedna hala s obalom plechovým ktoré tvoria kostru celej stavby,
ktorá je zvonku obalená, jedna hala s obalom plechovým a druhá s obalom zo sklolaminátu. Celú
podlahu tvorí monolitický betón, obaľovaná konštrukcia je pripevnená na železo betónovými opornými
stenami. Po bokoch sú postavené betónové profily vo výške 4m, vezníky sú votknuté do ňou uvádzanej
konštrukcie v rozpätí po 3 m. Jednoznačne uviedla, že sa jedná o stavbu spojenú so zemou pevným
základom. Ona ako znalec konštatuje, že nie je o čom ďalej hovoriť , pretože jednoznačne sa jedná o
stavby spojené so zemou pevným základom.
18. V ďalšom v priebehu konania strany sa pokúšali o mimosúdne vyriešenie veci , k čomu však nedošlo,
preto právny zástupca žalobcu dňa 25.02.2014 podal súdu návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu
ako aj návrh na zmenu žalobného petitu . Žiadal, aby do konania na miesto doterajšej strany sporu -
žalobcu vstúpili ako žalobcovia nasledovné právnické osoby:

- v 1. rade D & D INVEST spol. s r.o. , IČO: 45 337 683, so sídlom Dunajská Streda
- v 2. rade Dizajn brány s.r.o., IČO: 46 733 876, so sídlom Dunajská Streda

V priebehu konania totižto došlo k zmene vlastníctva a vlastníkmi dotknutých nehnuteľností na ktorých
sa nachádzajú sporné hangáre sú tieto obchodné spoločnosti. Obe obchodné spoločnosti zároveň
konajúcemu súdu oznámili , že súhlasia so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu. Zároveň
podali súdu návrh na zmenu petitu v zmysle ktorého opätovne sa domáhali , aby súd uložil žalovaným v
1.a2.rade odstrániť 25 ks plechových hangárov zo spornej nehnuteľnosti alebo ak súd požadovanému
návrhu nevyhovie žiadali, aby súd eventuálne rozhodol tak, že žalobcovia sú povinní strpieť vecní
bremeno spočívajúce v práve stavby 2 ks plechových hangárov, práva prechodu pešo a motorovými
vozidlami cez vyššie uvedené pozemky a zároveň zaviazal žalovaných v 1.a2.rade na zaplatenie
náhrady ( nevyčíslenej ) v sume zistenej a určenej súdom na základe vykonaného dokazovania , vždy
ročne pozadu do 15.dňa v mesiaci január príslušného kalendárneho roka.
19. Žalobcovia zároveň dňa 25.07.2017 podali návrh na zmenu žalobného petitu a opäť žiadali, aby
súd uložil žalovaným v 1.a2.rade jednak odstrániť 2 ks plechových hangárov a žalovanému v 1.rade
povinnosť vypratať nehnuteľnosť a v prípade, ak súd požadovanému návrhu nevyhovie žalobcovi a
žiadajú, aby súd s poukazom na ust. § 135c ods. 3 OZ vydal eventuálny rozsudok s tým, že sa domáhali,
aby súd určil, že samotní žalobcovia v 1.a2.rade sú povinní strpieť vecné bremeno spočívajúce práve
stavby 2 ks plechových hangárov, práva prechodu pešo a motorovými vozidlami cez pozemky evidované
Okresný úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, okresom Dunajská Streda, obec Dunajská
Streda, kat.územie Dunajská Streda , zapísané na LV č. 7588 v rozsahu vyznačenom geometrickým
plánom 35021934-146/2017/2012 zo dňa 02.06.2017, vypracovaný Ing. Ľubomírom Ráczom a to na
pozemku parcely registra C, č. parc. XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 471 m2, na
pozemku parcely registra C, č. parcely XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 787 m2, na pozemku
parcely registra C, č. parcely XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 460 m2, na pozemku
parcely registra C, č. parcely XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 271 m2 a na nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom Dunajská Streda , katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, obec Dunajská Streda,
kat.územie Dunajská Streda, zapísanej na LV č. XXXX v rozsahu vyznačenom vyššie uvedeným
geometrickým plánom na pozemku parcely registra C, č.parc. XXXX/XX-zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 10 m2, na pozemku parcely registra C, č.parc. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 100 m2 v
nevyhnutnom rozsahu v prospech žalovaného v rade 2. Zároveň žiadal súd, aby súd uložil žalovanému
v rade 2.povinnosť za zriadenie vecného bremena uhradiť jednorázovo náhradu v sume 26.911,84 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z tejto sumy od 11.11.2003 do zaplatenia v prospech
žalobcu v 1.rade a v sume 1.488,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy



1.488,16 € od 18.11.2013 do zaplatenia v prospech žalobcu v rade 2., do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
20. Žalovaní v 1.a2.rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázali opäť na doterajšiu právnu
argumentáciu v tom smere, že v žiadnom prípade sa nejedná o neoprávnenú stavbu, pretože sa jedná o
stavbu ktorá bola zriadená vo verejnom záujme bývalou socialistickou organizáciou. Poukázali na to, že
v tomto konaní už bolo preukázané, že uvedené stavby sú nehnuteľnosťami s účinnosťou od 01.01.2004
prešli do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja ( t.j. žalovaného v 2.rade ) a to na základe zákona
č. 416/2001 Z.z. Dohoda o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu
v správe SSC na žalovaného v 2.rade bola uzatvorená 29.12.2003 a Zriaďovacou listinou 101/2003 ÚZ
s účinnosťou od 01.01.2004 bol zriadený v 1.rade ako rozpočtová organizácia žalovaného v rade 2.
Žalovaný v rade 2. Predmetné stavby zveril do správy svojej rozpočtovej organizácie - žalovaného v
1.rade, pričom stavby slúžili a naďalej slúžia na účely uskladnenia posypového materiálu ciest, teda
slúžia verejnému záujmu.
21. Žalovaný v 1.rade zároveň žiadal, aby sa súd zaoberal taktiež otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Poukázal na to, že v priebehu konania došlo k prevodom dotknutých nehnuteľností a že súd
koná stále so žalobcom ktorý už nebol v konaní aktívne legitimovaný, pretože už nebol vlastníkom
dotknutých nehnuteľností.
22. Súd vo svojom rozhodnutí pripustil, aby namiesto pôvodného žalobcu X. P. - P. W. W. O. S. XXXX/
XX, P. W., H.: XX XXX XXX vstúpili do konania súčasní žalobcovia v 1.a2.rade z titulu kúpnych zmlúv
ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a týmito spoločnosťami, čo je ale v rozpore so skutočným stavom.
K prevodu pozemkov uvedených v žalobe nedošlo z titulu kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom
a hore uvedenými spoločnosťami, pretože prevodcom nemohol byť pôvodný žalobca ale prevodcom -
predávajúcim mohla byť jedine spoločnosť DANTER - SK s.r.o. , Bratislavská 5608 Dunajská Streda,
IČO: 36 854 816 ako vlastník predmetných pozemkov ktorá však účastníkom predmetného konania -
žalobcom nikdy nebola. K vyššie uvedeným skutočnostiam súd udáva nasledovné:
Pôvodným žalobcom v tomto konaní bol žalobca X. P. - P. , W. O. S. XXXX/XX, P. W. a tento bol žalobcom
až do pripustenia zmeny , kedy súd uznesením pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu X. P. - P.
W. O. S.Z. XXXX/XX, P. W., H.: XX XXX XXX vstúpili do konania súčasní žalobcovia. Je nepochybné,
že v priebehu konania došlo k prevodu z pôvodného žalobcu na spoločnosť DANTER-SK s.r.o., čo
žalobca súdu neoznámil a o tejto zmene rozhodnuté nebolo ale je nepochybné, že pôvodný žalobca
zahlásil súdu, že v súčasnosti nie je vlastníkom sporných nehnuteľností , pretože vlastníkmi sporných
nehnuteľností sú spoločnosť D & D INVEST s.r.o. a spoločnosť Dizajn brány s.r.o., preto súd svojim
rozhodnutím pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu ( nejedná sa o posledného vlastníka ) ale
jedná sa o návrh žalobcu, súd pripustil do konania na strane žalobcov súčasných vlastníkov spornej
nehnuteľnosti.
23. Žalovaní v 1.a2.rade opätovne poukázali na zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie
územné celky, najmä na ust. § 4 cit.zák. , podľa ktorého ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu . Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.
24. Čo sa týka požadovaného nároku žalobcov na náhradu v sume zistenej a určenej tak, ako to pôvodne
žiadali v sume zistenej a určenej súdom tvrdili, že sa jedná o neurčitý, nevykonateľný petit. Následne
po doručení znaleckého posudku poukázali na to, že samotná táto náhrada je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože ďaleko prevyšuje kúpnu cenu ktorú žalobcovia zaplatili za nadobudnutie predmetnej
nehnuteľnosti do vlastníctva a zároveň čo sa týka uloženia povinnosti zaplatiť žalovaným náhradu za
takto zriadené vecné bremeno vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009.
25. V ďalšom s poukazom na § 181 ods. 2 CSP súd predbežne uviedol, že právny názor súdu čo sa
týka žaloby je nezmenený tak, ako bol vyslovený v pôvodnom rozhodnutí súdu prvej inštancie.
26. Čo sa týka ďalších výhrad v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave ohľadom toho, že súd
nenariadil vo veci znalecké dokazovanie ale sa uspokojil s odborným vyjadrením znalkyne súd



poukazuje na ust. § 206 CSP účinné od 01.07.2016 , v zmysle ktorého ak je potrebné posudzovať
skutočnosti na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne
spôsobilej osoby. Je nepochybné, že predmetné odborné vyjadrenie bolo dané odborne spôsobilou
osobou, znalkyňou Ing. Izabelou Tokovicsovou a v súčasnosti s poukazom na § 207 ods. 1 CSP znalecké
dokazovanie je potrebné nariadiť iba v tom prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností na
ktoré treba vedecké poznatky, resp. ak sa jedná o zložité posudzované otázky na ktoré nepostačuje
postup podľa § 206. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v ďalšom doplnil dokazovanie už len výsluchom
znalkyne a výsluchom znalkyne nepochybne bolo preukázané, ž uvedené stavby teda plechové hangáre
sú halovými stavbami a jednoznačne sa jedná o nehnuteľnosti , o stavby spojené so zemou pevným
základom.
27. Žalobca zmenu petitu označil ako za eventuálny petit, čo však súd nepovažuje za eventuálny petit.
Podstatou eventuálneho petitu je žaloba na prisúdenie jedného nároku ( napr. vydanie veci ) alebo ako
v tomto konkrétnom prípade ( vypratanie veci ) a ak by toto vydanie nebolo možné ( napr. pretože
vec sa zničila, stratila ), jedná sa o návrh na relutárnu ( peňažnú náhradu , prisúdenie sumy peňazí
obvykle vo výške náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit
zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého ( primárneho ) petitu, o druhom petite už nerozhoduje
( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 113/2010). Čo sa týka prvého petitu , vypratania spornej
nehnuteľnosti , výsledkami vykonaného dokazovania však bolo preukázané, že v predmetnej veci sa
jedná o stavby - 2 ks plechových hangárov ktoré boli postavené v roku 1988 a boli vo vlastníctve
štátu a v správe Okresnej správy ciest. Bolo preukázané, že uvedené stavby sú nehnuteľnosťami .
S účinnosťou od 01.01.2004 prešli do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja a to na základe
zákona č. 416/2001 Z.z. Dohoda o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva
štátu v správe Slovenskej správy ciest ( SSC ) na žalovaného v rade 2.bola uzatvorená 29.12.2003
a Zriaďovacou listinou 101/2003 ÚZ s účinnosťou od 01.01.2004 bol zriadený žalovaný v 1.rade ako
rozpočtová organizácia žalovaného v 2.rade. Žalovaný v 2.rade predmetné stavby zveril do správy
svojej rozpočtovej organizácie - žalovaného v 1.rade, pričom stavby slúžili a naďalej slúžia na účely
uskladneného posypového materiálu ciest , teda slúžia verejnému záujmu. V konaní bolo preukázané,
že žalobca nadobudol pozemok, parc.č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 5.859 m2, zapísaný na LV č.
XXXX , nachádzajúci sa v kat.území Dunajská Streda (tento pozemok bol pôvodne súčasťou pôvodnej
parcely registra E , vedenej na LV č. XXXX ako pozemok , parc.č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere
6.402 m2 a v súčasnosti je rozčlenený geometrickým plánom na viacero pozemkov ) na ktorom sú
postavené predmetné stavby. V kúpnej zmluve je výslovne uvedené, že kupujúci - žalobca prehlasuje,
že dobre pozná stav kupovaných nehnuteľností a kupuje ich v takomto stave ( čl. V kúpnej zmluvy ). Z
uvedeného vyplýva, že žalobca vedel ešte pred kúpou, že na uvedenom pozemku stoja stavby ktoré nie
sú vo vlastníctve predávajúceho, pričom toto akceptoval a pristúpil ku kúpe pozemku. Súd je preto toho
názoru, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti aplikácia § 135c ods. 1 OZ v danej právnej veci
nie je možná, keďže je podmienená skutočnosťou, že sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle OZ.
28. V zmysle judikatúry RČ 13/2000 pri posudzovaní otázky, či ide o neoprávnenú stavbu v zmysle
OZ treba vychádzať z právnej úpravy platnej v okamihu vzniku stavby ako veci v právnom zmysle.
O neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 01.01.1992 socialistickou
organizáciou.
29. Z ust. § 221 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom do 31.12.1991 je zrejmé, že nemohlo ísť o neoprávnenú
stavbu, nakoľko zákon v tom čase o nej uvažoval výlučne ako o stavbe zriadenej občanom. Vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné stavby - hangáre boli postavené v roku 1988 socialistickou organizáciou
na základe návrhu Okresného národného výboru Dunajská Streda, nejde v tomto zmysle o neoprávnenú
stavbu. Na viac, v čase zriadenia stavieb na danom pozemku bol tento pozemok vo vlastníctve štátu
a v správe Štátnych lesov.
30. V zmysle § 6 zákona č. 88/1988 Zb. ( neskôr č. 111/1990 Zb.) o štátnom podniku boli veci s
ktorými podnik hospodári v socialistickom celospoločenskom vlastníctve. Z toho vyplýva, že pozemok
rovnako ako stavby na ňom postavené boli vo vlastníctve štátu a nemohlo teda v žiadnom prípade ísť
o neoprávnenú stavbu v zmysle § 135c ods. 1 OZ, preto neprichádza do úvahy ani postup ktorý bol
načrtnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave , kedy tento poukázal na to, že v zmysle ust.
§ 135c OZ má súd dispozíciu vzťahy medzi vlastníkom pozemku a stavby usporiadať aj iným spôsobom,
pretože súd je toho názoru, že usporiadať vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby iným
spôsobom prichádza do úvahy vtedy, ak sa jedná o stav v zmysle § 135c ods. 1 OZ, teda ak na pozemku
je zriadená neoprávnená stavba v zmysle OZ.



31. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe.
32. Podľa § 151n ods. 2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
33. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
( vydržaním ) , ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
34. Podľa § 151o ods. 2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
35. Podľa § 151p ods. 1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľnosti.
36. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti prechodnou
nemožnosťou výkon práva vecného bremena nezaniká.
37. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného , môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
38. Pokiaľ ide o návrh na vydanie eventuálneho rozsudku spočívajúceho „v povinnosti žalobcov
strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve stavby 2 ks plechových hangárov, práva prechodu pešo a
motorovými vozidlami cez vyššie uvedené pozemky za náhradu“ je potrebné uviesť, že podľa názoru
súdu vecné bremeno vzniklo zo zákona a to účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. od 01.07.2009 jedná
sa o zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami ktoré
prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39. Podľa § 1 ods. 1 cit. zák. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy ktorá svojim umiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
40. Podľa § 1 ods. 3 cit. zák. tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami ktoré slúžia na podnikateľské účely.
41. Je nepochybné , že predmetné stavby sú využívané vo verejnom záujme a neslúžia na podnikateľské
účely.
42. Podľa § 2 ods. 1 cit.zák. obec alebo vyšší územný celok ktorý sa stal podľa osobitných predpisov
vlastníkom stavby, prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k
pozemkom ( ďalej len vlastník stavby), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod
stavbou náhradný pozemok ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite
a rovnakého druhu ako bolo pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tomto istom
katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce.
43. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona ak sa neuplatní postup podľa ods. 1 usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
44. Podľa § 3 ods. 3 cit.zákona usporiadanie vlastníckych vzťahov pozemku pod stavbou sa vykoná
formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom
území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia
obce v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním alebo
formou finančnej náhrady. Ak tak, ako uvádza § 3 písm.

a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2
c) o to požiada vlastník

45. Podľa § 3 ods. 4 cit.zákona pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby
poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.
46. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
( k 01.07.2009 ) k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k



pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúceho vecnému bremenu ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných
právnych predpisov ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Predpokladom
na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností ku
ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
47. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.
48. Jedná sa o povinnosť vyplývajúcu vlastníkovi pozemku zo zákona, preto súd poukazuje na to,
že žalobcami udávané znenie eventuálneho rozsudku spočívajúceho v povinnosti žalobcov strpieť
vecné bremeno spočívajúce v práve stavby 2 ks plechových hangárov na sporných nehnuteľnostiach je
zbytočné, pretože takouto žalobou žalobcovia nemôžu žiadať samy sebe uložiť takúto povinnosť, pretože
sú povinní výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu strpieť v predmetnom prípade, nakoľko
vecné bremeno bolo zriadené zo zákona. Takýto žalobný návrh by boli oprávnení podať žalovaní , pokiaľ
by žalobcovia ako vlastníci pozemku netrpeli výkon tohto záložného práva, teda v tomto smere nie je
daná aktívna vecná legitimácia žalobcov , čo do petitu žaloby v rámci ktorého žiadajú o vydanie rozsudku
ktorým im súd uloží povinnosť strpieť právo vecného bremena v prospech žalovaných v 1.a2.rade resp.
súd by takto duplicitne založil vecné bremeno , keďže vecné bremeno k predmetným pozemkom už
existuje a vzniklo zo zákona č. 66/2009 Z.z. dňom účinnosti tohto zákona , teda dňom 01.07.2009 s tým,
že jeho obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane pozemkov pod stavbou.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že vecné bremeno okrem toho, že môže
vzniknúť písomnou zmluvou na základe závetu, rozhodnutím súdu môže vzniknúť aj zriadením zo
zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a
rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať náhradu. U vecných bremien
zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia
vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom prevahy verejného záujmu
vzťahujúceho sa k určitému chodu alebo zariadenia nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto
zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka a bez toho, aby existencia
obmedzenia podávajúca sa z verejného bremena bola zrejmá zo zápisu v katastri nehnuteľností. Právna
teória a súdno-aplikačná prax rešpektujú právny princíp ktorý je vyjadrený pravidlom „lex specialis
derogat generali“ ( zvláštny zákon ruší zákon všeobecný). Zaiste za predpokladu, že ide o predpisy
rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava t.j. užšia právna norma má prednosť pred úpravou všeobecnou, t.j.
normou širšou ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje. Vecné bremená zriadené
na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi na základe ktorých boli
zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny nárok. Vecné bremeno totiž charakterizuje občianske
právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť,
niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim
nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou
právnych predpisov, avšak nejedná sa o komplexnú úpravu ktorá by vylučovala použitie všeobecnej
úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú
zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou. V predmetnom prípade je
nepochybné, že špeciálnym predpisom v tomto prípade je zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov vrátane
priľahlej plochy ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
50. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona obec alebo vyšší územný celok ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby, prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkom pozemku pod stavbou
náhradný pozemok ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere , bonite a
rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním poskytne vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce.
51. Podľa § 2 os. 2 toho istého zákona ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.



52. V ďalšom súd poukazuje na § 3 ods. 3 cit.zákona s tým, že ak nebude využitý tento postup, prichádza
do úvahy finančná náhrada ak o to požiada vlastník pozemku.
53. Výsledkami vykonaného dokazovania je nepochybné, že zákonné vecné bremeno v tomto
konkrétnom prípade vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 cit.zákona a uvedené ustanovenie zákona ohľadne
vecného bremena odkazuje na § 151n až 151p OZ. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba
považovať za usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom vo vlastníctve obce alebo VÚC ktoré prešli
do vlastníctva obce alebo VÚC podľa osobitných predpisov. Je nepochybné, že toto vecné bremeno
vzniklo odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. , teda dňom 01.07.2009. Tento nárok na finančnú
náhradu je iba jeden a má ho len vlastník zaťaženého pozemku ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase
vzniku vecného bremena , teda k účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. ku dňu 01.07.2009.
54. Na základe vyššie uvedeného je teda nesporné, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného
bremena mal pôvodný vlastník ktorý bol vlastníkom ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. a to X. P.
- P. W. W. O. S. XXXX/XX P. W., H.: XX XXX XXX a nie žalobcovia ktorí vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti nadobudli titulom kúpy. Žalobca X. P. - P. však podal dňa 09.11.2007 na tunajšom súde
žalobu o odstránenie stavby a vypratanie nehnuteľnosti a až uznesením súdu 6C/391/2007-285 zo dňa
29.09.2014 do konania na strane žalobcov vstúpili súčasní žalobcovia v 1.a2.rade ktorí podali návrh na
zmenu žalobného petitu a okrem uloženia povinnosti odstránenia stavieb a vypratania nehnuteľnosti sa
jednak domáhali určenia , že sú sami povinní strpieť vecné bremeno a zároveň sa domáhali aj zaplatenia
finančnej náhrady za zriadené vecné bremeno. V tomto smere jednak súd sa domnieva, že žalobcovia
na zaplatenie finančnej náhrady nemajú aktívnu vecnú legitimáciu, pretože takéhoto nároku sa môže
domáhať len vlastník zaťaženého pozemku ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného
bremena , teda k účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2009.
55. Zároveň čo sa týka finančnej náhrady , žalovaní v 1.a2.rade vzniesli aj námietku premlčania
uplatneného nároku.
56. Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.
57. Podľa § 100 ods. 2 OZ nepremlčujú sa takisto právo z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
58. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
59. Súd dospel k záveru, že pokiaľ by žalobcovia aj mali aktívnu vecnú legitimáciu, právo na zaplatenie
finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, vlastník pozemku má možnosť
domáhať sa náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorý nárok však podlieha premlčaniu podľa §
100 a nasl. OZ , takže platí všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov ktorá plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Vzhľadom na to, žalovaným dňom 01.07.2009 vzniklo k predmetným
pozemkom v ich prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu ktorého obsahom je držba a
užívanie predmetných pozemkov. V zmysle tohto vlastníkovi pozemku ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil
v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. k 01.07.2009 vzniklo právo na
zaplatenie jednorazovej finančnej náhrady , teda premlčacia doba na uplatnenie tejto náhrady pôvodným
vlastníkom zaťaženého pozemku márne uplynula 01.07.2012. Pôvodný žalobca takúto finančnú náhradu
od žalovaných ani nežiadal. Finančnú náhradu od žalovaných po prvý raz žiadali súčasní vlastníci -
žalobcovi v 1.a2.rade na základe žaloby podanej na súd na základe žiadosti o zmenu petitu žalobného
návrhu zo dňa 11.09.2017. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a
nemá charakter opakujúceho sa plnenia čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo Vyhláške
č. 492/2004 Z.z. v zmysle ktorého sa výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, ž
práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú zistením výhody ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v
období jedného roka a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi a
pri právach časovo obmedzených počtom rokov počas ktorých má právo trvať, najviac však dvadsiatimi.
60. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobcovia v 1.a2.rade neboli vlastníkmi zaťaženého pozemku
v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., súd žalobu aj v časti o
uplatnenie finančnej náhrady považuje za nedôvodnú, navyše súd poukazuje na to, že aj pôvodný
vlastník zaťaženého pozemku si mohol túto finančnú náhradu uplatniť po dobu troch rokov od účinnosti
zákona č. 66/2009 Z.z. , čo sa však nestalo a teda aj za predpokladu, že by žaloval finančnú náhradu
pôvodný vlastník zaťaženého pozemku, súd by musel prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania a
túto finančnú náhradu z dôvodu jeho premlčania pôvodnému vlastníkovi nepriznať.
61. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd žalobu v časti o zaplatenie finančnej
náhrady za zriadenie vecného bremena považoval za nedôvodnú a žalobu aj v tejto časti zamietol.
62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.



63. Poľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá , čo do všetkých žalobných nárokov, súd žalovaným
v 1.a2.rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti ktorému
rozhodnutiu smeruje ( § 362 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP)/.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu
uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.