Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu, Jabloňová 1351, Zvolen


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/56/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212008
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711212008.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľov:
v 1. rade X.. S. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX U., občan SR, v 2. rade X.. T. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom A. H. XXXX/X, XXX XX U., občan SR, v 3. rade X.. C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom
T. XXXX/XX, XXX XX U., občan SR, v 4. rade S.. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX
D. D., občianka SR a v 5. rade O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. A. XXXX/X, XXX XX U., občianka SR,
všetci navrhovatelia právne zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, Advokátska
kancelária so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: Stredná odborná škola hotelových
služieb a obchodu, so sídlom Jabloňová 1351, 960 01 Zvolen, IČO: 37 890 115, zastúpený S.. S. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX D. D., občan SR o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku vo výške 75 698,12 € s prísl., na odvolanie navrhovateľov zo dňa 20. 12. 2012 proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/152/2011-142 zo dňa 08. 11. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľov a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol:
„Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali svojim návrhom podaným na
tunajší súd dňa 12.08.2011 toho, aby súd vydal rozsudok, v ktorom by zaviazal odporcu na zaplatenie
celkovej sumy 75 698,12 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2010 až do zaplatenia,
ako aj na trovy konania na tom základe, že navrhovatelia sú podľa listu vlastníctva katastrálneho
úradu Správa katastra U. č. LV XXXX, podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v obci U., k. ú. U., parc.
E evidovaná v katastrálnej mape určeného operátu parc. č. XXXX o výmere XXXX m2. Odporca je
právnickou osobou zriadenou Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK) v súlade so zákonmi
č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, zák. č. 542/90 Zb. o štátnej správe v školskej
samospráve v znení zákona 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, zák. č. 216/2001, ktorý sa
mení a dopĺňa zákon 29/84 Zb. o sústave základných a stredných škôl, a to Zriaďovateľskou listinou
z 01.09.2002 Uznesením zastupiteľstva D. č. XX/XX z XX.XX.XXXX v spojení s protokolom o zverení
majetku D. do správy. Odporca má vlastnú právnu subjektivitu ako príspevková organizácia, ktorá svoje
financovanie zabezpečuje z vlastnej činnosti, pričom iba dopĺňanie zdrojov zabezpečuje príspevkami z
rozpočtu zriaďovateľa. Odporca v právnych vzťahoch navonok vystupuje vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Tento status odporcu je judikovaný v stanovený rozsudkom OS Banská Bystrica 20C/32/2007 zo
07.04.2008. Odporca je užívateľom budovy a zariadení strednej školy, ktorá je vo vlastníctve BBSK,
ktorá stojí v mestskej časti Podborová vo Zvolene na pozemku par. č. XXXX o výmere XXXX m2. Za
správu a financovanie v rámci samostatného hospodárenia školy zodpovedá odporca vo vlastnom mene,



na vlastný účet v celom rozsahu. Reálnym užívateľom vecného bremena je odporca, ktorý prevzal
povinnosti oprávneného z vecného bremena na seba od vlastníka budovy - BBSK. Vlastníkovi budovy
školy súp. č. XXXX, ktorá stojí v mestskej časti Podborová vo Zvolene na pozemku parc. č. XXXX
vzniklo dňom 01.07.2009 podľa zákona č. 66/2009 Z. z. právo vecného bremena k užívaniu tohto
pozemku spočívajúce v práve údržby a užívania pozemku „E“ KN parc. č. XXXX(parcely registra J.
XXXX/XXX a XXXX/XXX v rozsahu GP č. XX/XXXX tvoriace priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením
tvorí neoddeliteľný celok so stavbou budovy súp. č. XXXX v prospech oprávneného z vecného bremena,
Banskobystrickému samosprávnemu kraju, nám. SNP 23, IČO: 37 828 100, Z 1386/10-1328/10. Oproti
predchádzajúcemu stavu ide o užívanie na základe právneho dôvodu. Odporca nie je vlastníkom stavieb
školy na označenom pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, ale je užívateľom, financovateľom
a správcom stavieb a užívateľom tohto pozemku. Odporca spočiatku užíval pozemok bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho bol povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľom náhrady
za roky 2005-2007 vo výške 2 038 649 Sk, čo zodpovedalo eventuálnemu ekvivalentu ročného nájmu
za 1 m2 v sume 74,87 Sk. Odporca následne uzatvoril zmluvy o nájme pozemku na určitú dobu, a
to za obdobie rokov 2008 až 2009, keď odporca poslednú zmluvu vypovedal k 31.12.2009. Odporca
bol ale povinný od 01.07.2009 plniť náhradu navrhovateľom zo zákonného titulu - zriadenia vecného
bremena, lebo všetky práva a povinnosti prevzal na seba rozhodnutím a zmluvne od BBSK. Za užívanie
pozemku, na ktorom je stavba postavená od 01.01.2010 odporca navrhovateľom neplatí a ani žiadne
plnenie neposkytuje. Právo na náhradu zo zákona vzniklo k 01.07.2009. Od 01.01.2010 je odporca v
omeškaní s platením náhrady, a preto navrhovateľ požaduje aj platenie úrokov z omeškania od tohto
dňa. Odporca mal v rozsahu zodpovedajúcom stavu cenových hladín nájmov pozemkov od 01.07.2009
poskytovať vlastníkom pozemkov v dôsledku zákonom zriadeného vecného bremena náhrady podľa
ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj bez výzvy, lebo vedel, že ich právo k pozemku je
úplne obmedzené. Odporca tak nepostupoval, a dokonca upravený právny vzťah z vlastnej iniciatívy
ukončil, čím sa snažil vyhnúť plateniu náhrad. V r. 2010 až 2011 predstavovala trhová hodnota pozemkov
rovnakého charakteru v tej istej alebo rovnakej bonitnej lokalite v meste Zvolen priemernú sumu 66 €/m2.
Pohybovala sa spravidla od 46 € do 86 €/m2. Priemerná hodnota nájmu za takýto pozemok je v lokalite
Zvolene v r. 2011 určená na 4,84 €/m2 a rok, čo zodpovedá hodnote pozemku a stanovenie nájmu podľa
návratnosti investície do 15 rokov, v rozsahu zákona o znalcoch a tlmočníkoch a vykonávacej vyhlášky
č. 605/2008 Z. z. o stanovení všeobecnej ceny pozemkov a nájmov za pozemok. Takto stanovená cena
náhrady je už verifikovaná i znaleckými posudkami. Navrhovatelia majú podľa § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zákonný nárok na poskytovanie finančnej náhrady za obmedzenie ich vlastníckeho práva v
rozsahu zodpovedajúcom ich majetkovým podielom na pozemku, vo výške ekvivalentnej výške nájmu
za pozemok, a to za rozsah zodpovedajúci výmere pozemku, na ktorom je ich právo obmedzené z titulu
zákonného vecného bremena. Celkový ročný rozsah náhrady predstavuje sumu 4,84 násobku rozlohy
pozemku vo výmere 9725 m2, čo zodpovedá požadovanej náhrade za 1 deň vo výške 128,96 €. Za
rok 2010 to predstavuje náhradu 47 069 €, od 01.01.2011 do 10.08.2011 - do spracovania žaloby - za
222 dní 28 629,12 €, spolu 75 698,12 €. Z týchto dôvodov navrhovatelia požadovali, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie celkovej sumy 75 698,12 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 až
do zaplatenia.

Súd ďalej z písomného vyjadrenia odporcu zistil, že žiada návrh zamietnuť, nakoľko v zmysle zákona č.
446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov (VÚC) v znení neskorších predpisov, do vlastníctva
VÚC prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská
funkcia na VÚC podľa osobitných predpisov. Do vlastníctva VÚC prechádzajú z majetku štátu veci
v správe právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a školstva, ku ktorým prechádza
zriaďovateľská funkcia na VÚC podľa osobitných predpisov. Týmito osobitnými predpismi sú hlavne
zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na VÚC
v náväznosti na zákony č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 29/1984 Zb. o výchove a vzdelávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Na základe vyššie uvedeného prešla zriaďovateľská pôsobnosť strednej
odbornej školy hotelových služieb a obchodu zo štátu na Banskobystrický samosprávny kraj. Súčasne
na základe vyššie uvedeného prevzal BBSK od štátu delimitačným protokolom majetok (budova so
súpisným č. XXXX, nachádzajúca sa na parc. E č. XXXX o výmere XXXX m2) vzťahujúci sa na činnosť
odporcu. Uznesením Zastupiteľstva BBSK č. 49/2002 v spojení s porotokolom o zverení majetku BBSK
do správy dostal odporca tento majetok do správy za podmienok zachovania účelu, t. j. poskytovania
stredoškolského vzdelávania. Odporca je teda správcom budovy a zariadení strednej školy, ktorá je vo



vlastníctve BBSK, ktorá sa náchádza na parcele E č. XXXX o výmere XXXX m2 v katastrálnom území
U., obce U., okrese U., Správa katastra U.. Odporca v spojení s BBSK vytvára v týchto priestoroch
podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky na stredných školách,
podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom, t. z. že hlavnou činnosťou odporcu je
zabezpečiť výchovnovzdelávací proces pre žiakov, pedagogickú činnosť, výskumnú a vývojovú činnosť
tak, aby žiaci dosiahli požadovaný stupeň vzdelania a boli pripravení na život. Vlastníkovi budovy školy
so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa na predmetnej parcele, ktorú má odporca v správe, vzniklo
v zmysle zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov právo zodpovedájúce vecnému bremenu spočívajúce v práve údržby a užívania
pozemku EKN parcele č. XXXX (parcely registra C KN XXXX/XXX, XXXX/XXX) v rozsahu GP č. 51/2007
tvoriaceho priľahlú plochu, ktorá svojím a umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou
budova súpisné č. XXXX v prospech oprávneného z vecného bremena Banskobystrický samosprávny
kraj, Nám. SNP č. 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, Z 1386/10 - 1328/10. Toto právo bolo zapísané
na základe § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.. Podľa odporcu vyššie uvedené ustanovenie zákona č. 66/2009 Z.
z. explicitne nestanovuje, či zákonné vecné bremeno vzniká za odplatu alebo bez odplaty. Vychádzajúc
však z autentického výkladu zákona č. 66/2009 Z. z. uvedeného v dôvodovej správe k tomuto zákonu
a zohľadňujúc účel tohto zákona, ktorým je „usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k
pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej
správy“ odporca je toho názoru, že nakoľko vecné bremeno v prospech VÚC a tento majetok užíva
výlučne na stanovený účel, ktorým je v tomto prípade poskytovanie stredoškolského vzdelávania, vzniká
ako zákonné vecné bremeno, a to vo verejnom záujme, a preto bolo úmyslom zákonodarcu zriadiť
takéto vecné bremeno bezodplatne. Ako teda vyššie uviedli, z dôvodovej správy zákona č. 66/2009
Z. z. vyplýva, že tento zákon rieši problematiku a postup pri vysporiadávaní pozemkov pod stavbami,
ktorými sú vlastníci obec alebo vyšší územný celok. Tento zákon presne stanovil postup, akým spôsobom
má obec alebo vyšší územný celok postupovať a za akých podmienok budú vlastníci pozemkov pod
stavbami vyrovnaní, a preto považujú tento návrh za neoprávnený, nakoľko obchádza predmetný zákon,
pretože navrhovatelia sa domáhajú svojich nárokov, ktoré majú byť uspokojené v rámci konania o
pozemkových úpravach. BBSK listom zo dňa 03.11.2011, odoslaným dňa 04.11.2011, požiadal Obvodný
pozemkový úrad, Študentská 12, 960 01 Zvolen o vykonanie pozemkových úprav v k. ú. Zvolen, v lokalite
Borový Potok, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z..

V priebehu ďalšieho konania Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 13C 152/2011-83 zo dňa 28.03.2012
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod č. 2011/00672 pred Obvodným
pozemkovým úradom vo Zvolene, a to z dôvodu, že vrámci tohto konania budú usporiadané vlastnícke
vzťahy k pozemku, ktorý je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C 152/2011.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/138/2012-95 zo dňa 03.07.2012 na základe
odvolania navrhovateľov zrušil uznesenie Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to
z dôvodu, že konanie pred Obvodným pozemkovým úradom Zvolen vedené pod č. 2011/00672 napriek
tomu, že už prebieha, môže zmeniť, ale aj nemusí, aktuálny vlastnícky stav k pozemkom, ale až do
budúcna. Konanie o návrhu navrhovateľov, kde sa má rozhodnúť o nárokoch za poskytovanie finančnej
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v minulosti nemá žiadny súvis s konaním pred Obvodným
pozemkovým úradom vo Zvolene, ktoré môže, ale nemusí upraviť vlastnícky status pozemkov do
budúcna.

Na základe vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresný súd Zvolen
pokračoval v konaní a vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcov účastníkov
konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 20C 32/2007 a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľov zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. K
veci uviedol, že ich nárok by charakterizoval ako rentu, t. z. náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
za presný časový úsek, a to v tomto prípade od 01.01.2010 do 10.08.2011. K veci ďalej uviedol, že svoj
návrh opierajú o znalecký posudok č. 450/2010 vypracovaný znalcom Ing. Petrom Puškárom. Právny
zástupca navrhovateľov ďalej k veci uviedol, že do účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. odporca užíval
predmetné nehnuteľnosti protiprávne a v súčasnosti ich užíva na základe vyššie uvedeného zákona,



pričom tým sa jeho právo zlegalizovalo, a keďže vlastník nehnuteľností nemôže vysťahovať vlastníka
stavby, v tomto prípade odporcu, nemá iný spôsob ochrany, ako brániť sa týmto spôsobom, ako v
tomto konaní, a keďže ho nemôže vypratať, vysťahovať a vyhnať, musí požadovať od neho náhradu
s tým, že zákon mu túto náhradu priznáva, a to vo forme primeranosti a táto primeranosť je daná
bežnými zvyklosťami v meste. Vlastník pozemku, v tomto prípade navrhovatelia, chcú užívať predmetné
pozemky na podnikateľské účely a chcú na ňom zarábať a podľa ich názoru je na hlavu postavené,
na čo chce používať predmetný pozemok vlastník stavby. Ďalej k veci uviedol, že v danom prípade
je vlastnícke právo obmedzené v celom rozsahu, nakoľko na celý pozemok bolo zriadené zákonné
vecné bremeno, preto je náhrada požadovaná za celú výmeru pozemku patriacu navrhovateľom v 1. -
5. rade s tým, že táto výška je odôvodnená trhovými pomermi v meste a tieto odôvodnili tak znaleckým
posudkom, ako aj územným plánom. K veci ďalej uviedol, že v súčasnosti už nejde o nelegálne užívanie
predmetného pozemku, a preto nepožadujú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu jeho
obmedzenia. Pokiaľ zákon neurčuje, či sa má jednať o rentu, t. z. nejaké pokračujúce dávky alebo
jednorazovú náhradu, vychádzajú z toho, že si môžu vybrať, akým spôsobom si budú nárokovať náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva a v prípade, až by odporca chcel vysporiadať jednorázovo, aby im
vyplatil trhovú hodnotu pozemku a v tom prípade by nemusel platiť rentu. Čo sa týka pozemkových úprav,
k tomu uviedol, že tieto musia byť výhodné pre obidve strany, t. z. aj pre navrhovateľov aj pre odporcu
a rozhodne nemôžu pozemkové úpravy viesť k tomu, aby navrhovatelia na to ekonomicky doplatili.
Pokiaľ budú v budúcnosti vykonané pozemkové úpravy, tak je možné, že navrhovatelia na ne pristúpia,
pokiaľ pre nich budú výhodné, inak k pozemkovým úpravám nemôže dôjsť, nakoľko sa vyžaduje súhlas
vlastníkov pozemkov. Pokiaľ je situácia v danom prípade taká, že zo zákona umožňuje odporcovi užívať
predmetné pozemky, tak sa navrhovatelia potom domáhajú zo zákona a bez ďalších špekulácií náhrady
podľa § 128 Občianskeho zákonníka. Je nemysliteľné, aby štát v súčasnosti daroval niečí pozemok
niekomu do užívania bezplatne s tým, že je to protiústavné a protizákonné, a keďže táto úprava o platení
za vecné bremeno v predmetnom zákone by bola nadbytočná, keďže je to upravené v Občianskom
zákonníku, preto to zákonodarca tam neuviedol. Svoj návrh považujú navrhovatelia za dočasné riešenie
a požadujú náhradu za platenie pravidelne ročne a pokiaľ v budúcnosti dôjde k pozemkových úpravám a
budú výhodné, tak sú ochotní navrhovatelia týchto sporných pozemkov sa vzdať. Na to je však potrebné
ich súhlas do budúcnosti. Pokiaľ by nedošlo k pozemkovým úpravám tak, ako to predpokladá zákon, tak
vlastník stavby, v tomto prípade odporca, je povinný vyplatiť navrhovateľom hodnotu pozemku.

Zástupca odporcu k veci uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia s tým, že poukázal na
§ 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z..

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 08.11.2012 právny zástupca navrhovateľov k veci uviedol, že
zotrváva na svojich ústnych, ako aj písomných vyjadrení a žiada návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V
prípade úspechu v spore si uplatňuje trovy konania. Čo sa týka konania pred Obvodným pozemkovým
úradom vo Zvolene, tak predložil súdu list, ktorý bol adresovaný ich advokátskej kancelárii dňa
07.11.2012 zo strany X.. K. D., riaditeľa Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene s tým, že v tomto
liste je uvedené, že Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene na základe žiadosti o vykonanie pozemkových
úprav v k. ú. Zvolen zo dňa 07.11.2011 v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami vyzval žiadateľa BBSK o doplnenie podania.
Keďže žiadateľ odstránil nedostatky podania v stanovenom čase, Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene
následne zaslal vlastníkom pozemkov pod stavbami anketový lístok s možnosťami: mám alebo nemám
záujem o začatie konania o pozemkových úpravách spolu so sprievodným listom. Na základe
ankety vlastníci pozemkov s jednoduchými pozemkovými úpravami nesúhlasili. Pozemkový úrad na
základe ankety konanie Rozhodnutím č. 2011/001905/2 zo dňa 02.07.2012 zamietol. BBSK na základe
rozhodnutia sa odvolal na Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici, kde toto rozhodnutie bolo zrušené
Rozhodnutím č. 2012/00371 zo dňa 06.09.2012. Na základe uvedeného zákona č. 66/2009 Z. z. § 3
ods. 1 a taktiež výkladu o postupe konania v zmysle citovaného zákona, ktorý vydalo Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, obvodný pozemkový úrad vydá nariadenie podľa § 7 zákona č.
330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, kde obvodom projektu budú pozemky, na ktoré dal navrhovateľ
podnet. Ďalej právny zástupca navrhovateľov uviedol, že čo sa týka pozemkových úprav, tak tieto budú
riešiť vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcna a nebudú riešiť vzťahy medzi účastníkmi spätne,
preto sa svojim návrhom domáhali náhrady za obdobie od odstúpenia od nájomnej zmluvy a platenia
nájmu do uzatvorenia trebárs aj tých pozemkových úprav, aj keď stále majú za to, že tento problém nie
je možné riešiť pozemkovými úpravami.



Súd z prednesu zástupcu odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť a v prípade, až by
súd pristúpil k náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, žiadajú, aby súd vychádzal z ich posledného
vyjadrenia, ktoré bolo zaslané súdu písomne. Ďalej k veci uviedol, že nesúhlasia s predloženým
znaleckým posudkom, nakoľko tvrdia, že nie je kompletný. Tak isto nesúhlasili s tým, že by odporca
užíval celú výmeru pozemkov vlastnícky patriacu navrhovateľom. K veci ďalej uviedol, že predmetný
pozemok nie je oplotený a čiastočne navrhovatelia by svoje pozemky mohli využívať. Ďalej tvrdil, že
požadovaná náhrada zo strany navrhovateľov je neprimeraná, a to aj s poukazom na verejný záujem.

Súd z výpisu z LV č. XXXX okres U., obec U., k. ú. U. zistil, že navrhovatelia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely registra E evidované na mape určeného operátu parc. č.
XXXX vo výmere XXXX m2 - druh pozemku orná pôda, a to navrhovateľ v 1. rade v 1/3, navrhovateľ v
2. rade v 1/6, navrhovateľ v 3. rade v 1/6, navrhovateľka v 4. rade v 1/6 a navrhovateľka v 5. rade v 1/6.
Súd ďalej z tohto výpisu z LV v časti C ťarchy zistil, že je tu uvedené vecné bremeno v zmysle zákona
66/2009 Z. z. spočívajúce v práve údržby a užívania pozemku E KN parc. č. XXXX (parcely registra C KN
XXXX/XXX, XXXX/XXX) v rozsahu GP č. 51/2007 tvoriaceho priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou budova súp. č. 1351 v prospech oprávneného z vecného
bremena Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP č. 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100,
Z 1386/10 - 1328/10.

Súd zo znaleckého posudku č. 450/2010 znalca X.. N. N. zistil, že v závere toho znaleckého posudku je
uvedená rekapitulácia nájmu pozemkov za m2 a rok pri parcele LV XXXX, nájom za m2 v eurách 4,836,
nájom v eurách 4,84. Predmetný znalecký posudok je zo dňa 30.11.2010.

Súd ďalej z správy Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene, Študentská 12, 960 01 Zvolen zistil,
že konanie pod č. 2011/00672 prebieha.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 32/2007 - 129 zo dňa 07.04.2008
zistil, že v tomto konaní boli navrhovatelia tí istí navrhovatelia, ktorí sú navrhovateľmi v konaní pred
Okresným súdom Zvolen sp. zn. 13C 152/2011 a odporcom v I. rade bol Banskobystrický samosprávny
kraj a odporcom v II. rade bol ten istý odporca, ako je odporca v konaní 13C 152/2011. Predmetným
rozsudkom Okresný súd v Banskej Bystrici súd návrh voči odporcovi v I. rade zamietol a odporcovi v II.
rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až 5. rade sumu vo výške 2 038 649,- Sk. Súd návrh v
prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň bolo rozhodnuté aj o trovách konania. Predmetným rozsudkom bola
vyriešená pasívna legitimácia odporcu v II. rade, t. z. odporcu v konaní 13C 152/2011. Predmetom tohto
konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vedených na LV č. XXXX
parc. registra E číslo XXXX o výmere XXXX m2, teda tých istých nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto konania. Súd týmto rozsudkom zaviazal odporcu v II. rade na povinnosť zaplatiť navrhovateľom v
1. - 5. rade titulom bezdôvodného obohatenia za využívanie predmetných pozemkov zo strany odporcu
vo výmere XXXX m2 za obdobie rokov 2005, 2006, 2007 do 31.03.2008 s tým, že Okresný súd Banská
Bystrica pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo užívanie nehnuteľností, parc. č.
XXXX, k. ú. U., na ktorom je postavená budova odporcu, je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, spravidla formou nájmu a ktorú
by nájomca bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy s tým, že Okresný súd Banská Bystrica
vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní.

Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/184/08-169 zo dňa 02.10.2008 zistil, že
predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2008 a týmto rozsudok Krajský súd v Banskej
Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 32/2007-129 zo dňa 07.04.2008. Z
tohto rozsudku vyplýva okrem iného, že krajský súd sa stotožnil s okresným súdom v názore, že jedinou
pasívne legitimovanou právnickou osobou v danej veci je odporca v II. rade, t. z. odporca v konaní
13C 152/2011, ktorý sa bezdôvodne obohatil užívaním nehnuteľností patriacich navrhovateľom v 1. - 5.
rade. Odporca v II. rade sa teda bezdôvodne obohatil vykonávaním oprávnení, ktoré mu nepatrili. Jeho
majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel inak vynaložiť za výkon týchto oprávnení, pokiaľ
by mu vyplývali z právne relevantného titulu. Je nositeľom povinností, preto je pasívne legitimovaný.
Získaval po žalované obdobie majetkovú hodnotu, že sa jeho majetok nezmenšil o prostriedky, ktoré
by inak musel vynaložiť v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemky patriace
navrhovateľom.



Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť
dokazovanie.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

Podľa čl. 11 ods. 4 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd,
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa § 2 ods. 1 toho istého zákona obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa
poskytne v rámci územia obce.

Podľa § 2 ods. 2 toho istého zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

Podľa § 3 ods. 3 toho istého zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku.



Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nepochybné, že navrhovatelia v 1. až 5. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných Správou katastra U. pre k. ú. U., na LV č. XXXX ako parcela
registra E parc. č. XXXX vo výmere XXXX m2 - druh pozemku orná pôda.

Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nepochybné, že na predmetných pozemkoch je
postavená budova Strednej odbore školy hotelových služieb a obchodu.

Na LV č. XXXX, kde sú evidované pozemky, je v časti C ťarchy, zapísané zákonné vecné bremeno
v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. spočívajúce v práve údržby a užívania pozemku E KN parc. č.
XXXX (parcely registra C KN XXXX/XXX, XXXX/XXX) v rozsahu GP č. XX/XXXX tvoriaceho priľahlú
plochu, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou budova súp. č. XXXX
v prospech oprávneného z vecného bremena Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP č. 23,
Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, Z 1386/10 - 1328/10.

Tak isto je nepochybné, že zapísané zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z. z.. Uvedené ustanovenie zákona ohľadne vecného bremena odkazuje na § 151n až 151p
Občianskeho zákonníka. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo VÚC podľa osobitných predpisov. Ak nemá vlastník stavby, ku dňu účinnosti tohto
zákona, pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo VÚC. Toto vecné bremeno vzniklo odo dňa
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňom 01.07.2009, čo vyplýva z čl. V predmetného zákona. Vecné
bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na
základe ktorých boli zriadené. Zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje
občianske právo ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzuje tak, že
je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená
majú tiež tento charakter. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien,
pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú
zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho
zákonníka. Nakoľko k vzniku vecného bremena došlo zo zákona, nie je možné hovoriť o odplatnom
alebo bezodplatnom zriadení vecného bremena najmä, ak vecné bremeno je zapísané už do katastra
nehnuteľností. Aj keď zákon č. 66/2009 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 ods.
1 vznikajú za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať z článku 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom
vyplývajúcim z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká in rem (k veci) a vzťahuje sa na
každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Takáto finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá teda charakter opakujúceho sa
plnenia. Tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť
vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona 66/2009 Z. z., t. j. ku dňu 01.07.2009.
Na základe vyššie uvedeného je teda nesporné, že navrhovatelia v 1. až. 5. rade na základe vyššie



uvedeného by mali nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena, nakoľko v čase vzniku
zákonného vecného bremena boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Súd však nemohol túto finančnú náhradu priznať, a to z dôvodu znenia zákona č. 66/2009 Z. z.. Z
dôvodovej správy k tomuto zákonu súd zistil, že predmetný zákon rieši problematiku usporiadania
vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbami vrámci pozemkových úprav ako štandardný
nástroj usporiadania vlastníctva v tom ktorom katastrálnom území. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť,
že účelom prijatia zákona č. 66/2009 Z. z. bolo práve vyriešenie tejto situácie, aká nastala v tomto
konaní, t. z. že navrhovatelia sú vlastníkmi pozemkov pod stavbami vo vlastníctve, v tomto prípade
BBSK, s tým že predmetnú stavbu prevádzkuje odporca. Súd ďalej poukazuje, že cieľom vyššie
uvedeného zákona je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami,
ktoré boli delimitované na obce a VÚC vrámci reformy verejnej správy, čo je práve prípad v tomto
konaní. Predmetný zákon rieši tú situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami
môže územná samospráva realizovať formou zámennej zmluvy a ak nebudú pozemky usporiadané
zámennou zmluvou, usporiada sa vlastníctvo pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav podľa
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov s tým,
že v tomto prípade proces pozemkových úprav začína na podnet príslušnej samosprávy, čo sa v tomto
prípade aj stalo.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech
obce alebo VÚC v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samospráv.

Súd poukazuje na paragrafované znenie § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., kde je uvedené, že vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa názoru súdu práve týmto ustanovením
zákonodarca jednoznačne ustálil, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území. Súd v tomto konaní mal jednoznačne preukázané, že predmetné pozemkové úpravy na základe
zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov prebiehajú.

Z tohto dôvodu súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť a jeho návrh zamietol, nakoľko podľa názoru
súdu zákon č. 66/2009 Z. z. rieši problematiku a postup pri vysporiadavaní pozemkov pod stavbami a
kvôli tomuto predmetný zákon bol prijatý. V prípade, dokiaľ nie sú ukončené predmetné pozemkové
úpravy na základe vyššie uvedeného zákona a súd by návrhu vyhovel, podľa názoru súdu by došlo k
duplicite uspokojenia nárokov navrhovateľov, keďže po zriadení zákonného vecného bremena by dostali
jednak primeranú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a po pozemkových úpravách v
zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. by mohli dostať náhradný pozemok. Podľa názoru súdu pokiaľ prebiehajú
pozemkové úpravy v zmysle vyššie uvedených zákonov, súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľov,
a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd ďalej na záver poukazuje na tú skutočnosť, že teda ako bolo vyššie ustálené, navrhovatelia by mali
nárok na primeranú finančnú náhradu za vznik vecného bremena s tým však, že je nepochybné, že táto
finančná náhrada je jednorazová s tým, že v tomto konaní sa navrhovatelia dožadovali opakovaného
plnenia nároku na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia práva
obdobného vecnému bremenu ako obvyklej náhrady zodpovedajúcej výške nájomného za zastavené
pozemky v danej lokalite, a to spätne za obdobie od 01.01.2010 do 10.08.2011, ako obvyklej ročnej
náhrady za 1 m2 a aj z tohto dôvodu by súd návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia s tým, že odporca v konaní bol úspešný, avšak žiadne trovy konanie si neuplatňoval, preto
súd rozhodol tak, že súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal“.

Proti rozsudku navrhovatelia podali odvolanie. Navrhli, aby krajský súd rozsudok prvostupňového
súdu zmenil tak, že žalobcovia majú voči žalovanému právo na primeranú náhradu za obmedzenie
vlastníckeho zariadenia zákonného vecného bremena k pozemku parc. č. XXXX v mestskej časti N.
vo U., ktoré vzniklo 01. 07. 2009 podľa zákona 66/2009 Z. z. a zapísané je na LV č. XXXX pre obec



U., Správa katastra U. a to za dobu od 01. 01. 2010 a vo zvyšku rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie prvostupňového súdu.

Eventuálne navrhli rozhodnúť tak, že:
Krajský súd rozsudok prvostupňového súdu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľom
na účet ČSOB, a. s., pobočka Zvolen, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX spoločne a nerozdielne sumu 75
698,12 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s 9 % ročným úrokom z omeškania od
02. 10. 2010 do zaplatenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom na účet v ČSOB, a. s., pobočka
Zvolen, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX spoločne a nerozdielne náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v sume 100 % nákladov potrebných na účelnú obranu a ochranu práva podľa vyčíslenia
právneho zástupcu do troch dní od rozhodnutia veci.

Alternatívne navrhli, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Zvolen 13C/152/2011 z 08. 11. 2012
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodov
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ - v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
písm. h/ OSP (nesprávny právny názor a nesprávny právny predpis),
písm. c/ - neúplne zistený skutkový stav veci, lebo nevykonal nevyhnutné dôkazy potrebné na
rozhodnutie,
písm. d/ - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
písm. e/ - doteraz zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré neboli doteraz
uplatnené,
písm. f/ - rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Vďalšom poukázali na ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., pričom z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
žalobcovia musia strpieť užívanie do vykonania pozemkových úprav. Žalobcovia však nemusia strpieť
bezplatné užívanie svojho majetku, na ktoré majú ústavný nárok zaručený ustanoveniami § 128 ods.
3 OZ.
Súd zamietol žalobu rozsudkom zo dňa 08. 11. 2012. Konanie o začatí pozemkových úprav bolo
nariadené rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene 27. 11. 2012, teda neskôr, a preto
súd oprel rozhodnutie o nepravdivý dôkaz, lebo tento vtedy neexistoval. Ďalej navrhovatelia tvrdili, že
podľa vyhlásenia mesta Zvolena na internetovom portáli sa už nenachádzajú žiadne iné voľné pozemky
vhodné na výmenu. Z uvedeného neprichádza do úvahy ani náhradný pozemok. Túto informáciu však
súd ignoroval. Táto informácia však vyvracia možnosť pozemkových úprav poskytnutím náhradného
pozemku. Na pozemkové úpravy tohto typu je potrebné splnenie zákonných podmienok, ktoré už teraz
nie sú splnené, lebo nejde o pozemok vo výmere 4 000 m2, v obvode nie sú voľné pozemky a vlastníci
pozemku ani o vykonanie nepožiadali. Žalobcovia požadujú od súdu rozhodnutie, že im patrí náhrada
za obmedzenie vlastníckeho práva k ich pozemkom voči žalovanému a nie to, či si môžu pozemky
vymieňať dobrovoľne v rámci zámenných zmlúv v mestskom katastri. Žalobcovia však uviedli, že chcú
náhradu za to, že už od roku 2010 do podania žaloby odporca užíva pozemky zadarmo a bezplatne.

Súd sa dokazovaním výšky náhrady odmietol zaoberať, ale rozhodol v podstate iba o základe sporu
podľa § 152 ods. 2 OSP tak, že právo žalobcov na náhradu za pozbavenie vlastníckeho práva k
pozemkom neexistuje. Ide o zásadný nesprávny právny názor, ktorý odporuje všetkým známym právnym
predpisom. Vlastnícke právo je právo základné a vlastníctva nie je možné nikoho zbaviť. V danom
prípade však žalobcovia boli reálne vlastníctva zbavení v dôsledku zákona 66/2009 Z. z. v spojení s
týmto rozhodnutím súdu.

Navrhovatelia majú podľa § 128 ods. 2 OZ zákonný nárok na poskytovanie finančnej náhrady za
obmedzenie ich vlastníckeho práva v rozsahu zodpovedajúcom ich majetkovým podielom na pozemku,
v ekvivalentnej výške nájmu za pozemok a to za rozsah zodpovedajúci výmere pozemku.

Súd akosi mimochodom poznamenáva, že žalobcovia majú nepochybne nárok na jednorázovú náhradu,
ale v danom prípade si neuplatnili jednorázovú náhradu, ale náhradu opakovanú a tú nie je možné
priznať, čím poukazuje, že opakovaná náhrada je protizákonná, ale zároveň neuviedol, akým zákonom
sa pri tejto úvahe riadil, o ktoré ustanovenie tento záver oprel.



Z návrhu vyplýva, že navrhovatelia požadujú náhradu za určité obdobie, v ktorom mal žalovaný z majetku
žalobcov prospech a na ich škodu tým, že sa usídlil v ich záhrade a že žalobcovia boli zbavení úžitkov
z tohto majetku, ktorý už nemôžu nijako používať, predať, požičať, prenajať niekomu inému a ani nič
z toho robiť len sa dívať a radovať sa zo študujúcej mládeže, ktorá sa po skončení školy vyberie do
zahraničia zúročiť svoje schopnosti.

Pokiaľ by nebolo vzniklo označené vecné bremeno, tak by sa žalobcovia domáhali uzavretia zmluvy
o nájme pozemkov. Takto v podstate aj požadujú jednorázovú náhradu viazanú a vypočítanú za určité
obdobie, aby nešlo o imaginárnu požiadavku. Navrhovatelia sú nútení vysloviť v konaní aj inú požiadavku
na rozhodnutie, a to v dôsledku vysloveného stanoviska súdu, že tento chce priznať iba jednorázovú
a končenú náhradu a nie náhradu za uplynulé obdobie. Tá však musí byť odvodená od bežnej trhovej
náhrady 100 € za m2, alebo od nimi uplatnenej znaleckej trhovej náhrady vo výške 66 € za m2, ako to
určil v inej veci znalec X.. N. N.. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné uvažovať zo strany žalobcov aj
s touto alternatívou, že náhrada bude konečná a jednorázová a to však v rozsahu celej trhovej hodnoty
pozemku, celkovo 641 850 €. Táto suma by bola základom pre výpočet, lebo pozemok bol obsadený
ako celok a nie je možné ho vlastnícky vôbec využívať a mať z neho zisk.

K podanému odvolaniu sa odporca vyjadril. Žiadal, aby: „Odvolací súd odvolanie v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene č. 13C/152/2011-142 potvrdil“.
Odporca uviedol, že sa stotožňuje s názorom Okresného súdu vo Zvolene. Poukázal na ust. § 4 ods. 1
zák. č. 66/2009 Z. z., tiež na ust. § 4 ods. 2 predmetného zákona. Momentálne prebiehajú pozemkové
úpravy, pričom výsledkom týchto úprav má byť usporiadanie vlastníckych vzťahov navrhovateľov k
pozemkom pod stavbou odporcu. Špeciálny zákon rieši problematiku vysporiadania vlastníckych
vzťahov k predmetným pozemkom. V rámci konania o pozemkových úpravách budú navrhovatelia
uspokojení a to spôsobmi v zákone jasne uvedenými.
Je nemysliteľné, aby odporca hradil požadovanú úhradu zo strany navrhovateľov (75 698,12 €) a
následne by ešte musel poskytovať náhradný pozemok navrhovateľom v rámci konania pozemkových
úprav, pričom odporca využíva tieto pozemky vo verejnoprospešnom účele a to poskytovanie
stredoškolského vzdelávania.
Je nepochybné, že navrhovatelia nemôžu žiadať náhradu obvyklú nájmu. V tomto prípade sa jedná
o jednorázovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, resp. za zriadenie vecného bremena. Zo
žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že by sa malo jednať o opakujúce sa plnenia. Ako
príklad uviedol aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike.

Zákon č. 66/2009 Z. z. nerieši problematiku náhrady, respl. odplaty za zriadenie zákonného vecného
bremena. Podľa odporcu súd by sa mal pri stanovovaní takejto odplaty pridržiavať podporne vyššie
uvedeného zákona o energetike, t. j. použiť analogiu legis, ktorý odbornú problematiku rieši, a ktorý
jasne definuje za akých podmienok sa určuje náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na
predmetných nehnuteľnostiach, v akom rozsahu a v akej výške. Rovnako sa vyjadril aj najvyšší súd v
konaní 4Cdo 89/2008.
Záverom odporca zdôraznil, že pred zastavaním sa jednalo o ornú pôdu a nebyť odporcu, tak by doteraz
bola predmetná pôda ornou pôdou a určite by navrhovatelia nepodávali takýto špekulatívny návrh s
cieľom získať čo najväčší prospech.

K tvrdeniu, že konanie začalo 27. 11. 2012 poznamenal, že konanie začalo na návrh, pričom Obvodný
pozemkový úrad vo Zvolene tento návrh nezákonne zamietol. Následne sa odporca odvolal a Krajský
pozemkový úrad v Banskej Bystrici rozhodnutie zrušil a nariadil vykonanie pozemkových úprav.

Po podaní odvolacej odpovede považovali navrhovatelia za potrebné zaujať stanovisko k vyjadreniu
odporcu k odvolaniu navrhovateľov a zároveň rozšírili odvolacie dôvody. Uviedli, že súhlasia s tým,
že budú trpieť vecné bremeno do vykonania pozemkových úprav, ale nie zadarmo, lebo to nebolo
zvykom ani pred 17. 11. 1989. Ak legálny užívateľ poskytne v budúcnosti vlastníkom pozemku iný
rovnocenný pozemok z hľadiska potenciálneho rovnocenného úžitku, navrhovatelia s tým budú súhlasiť.
Dňom účinnosti tohto právneho úkonu zanikne právo navrhovateľov na finančnú náhradu. Poskytnutie
náhradného pozemku nie je možné so spätnou účinnosťou, ale iba do budúcnosti, čo vylučuje duplicitné
plnenie a preto je potrebné do tejto doby poskytovať náhradu. Ak by odporca do tejto doby neposkytoval



náhradu, tak by si privlastňoval protiprávne cudzí úžitok patriaci iba vlastníkovi, čo by bola iba obyčajná
zlodejina.
Za zákonnú náhradu považuje navrhovateľ akékoľvek primerané plnenie za to, že sa na vlastný
pozemok nemôže dostať a nemôže ho absolútne na nič použiť. Formu zákon neustanovuje, ale kladie
iba podmienku primeranosti. Forma preto môže byť stanovená dohodou, alebo ju stanoví vlastník
svojím rozhodnutím. Náhrada preto nemôže byť v rámci zmluvnej voľnosti priama alebo nepriama
naturálna, alebo finančná, periodická, alebo jednorázová, občasná a nepravidelná, s ohľadom na formu
a spôsob, prípadne intenzitu používania cudzieho pozemku. Súd však nedisponuje právomocou určiť
formu náhrady, ale musí posúdiť primeranosť požiadavky oprávneného vlastníka.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP).

Vzhľadom k obsahovému a štylistickému zneniu podaného odvolania krajský súd poznamenáva. V danej
veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého
stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh. Dôvody,
pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito
dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Navrhovatelia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodňovali
odkazom na ust. § 205 ods. 2 OSP, pričom konkrétne vytýkali okresnému súdu pochybenie v bodoch
a/, c/, d/, e/ a f/ ust. § 205 ods. 2.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že dôvody odvolania neposudzuje odvolací súd podľa
toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu odvolania. V danom
prípade síce navrhovatelia tvrdia, že došlo k vymenovaným pochybeniam zo strany Okresného súdu,
ale v odvolaní tieto pochybenia bližšie nekonkretizovali a z obsahu odvolania nevyplýva nič iné iba to,
že súdu prvého stupňa je vytýkané nesprávne právne posúdenie pri aplikácii zákona č. 66/2009 Z. z.
Toto „nesprávne“ právne posúdenie však nie je podložené právnym rozborom nasledovaným právnymi
vetami vyplývajúcich z iného právneho záveru. Ide o emotívny pohľad na pôsobnosť zákona s tým, že
je naznačovaná jeho protiústavnosť, nakoľko tento zákon má byť v rozpore s právom vlastniť majetok
(teda čl. 20 Ústavy).

Podľa ust. § 213 ods. 1 OSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7.
Podľa ods.2 citovaného paragrafu ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité, a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Podľa ods. 3 citovaného paragrafu ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje
sám.
Podľa ods. 4 citovaného paragrafu odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov
navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol,
alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
Podľa ods. 5 citovaného paragrafu odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších
dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete, alebo
pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy
sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal
súd prvého stupňa.
Podľa ods. 6 citovaného paragrafu dokazovanie podľa ods. 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo
prostredníctvom súdu prvého stupňa, alebo dožiadaného súdu.
Podľa ods. 7 citovaného paragrafu ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa ods. 6 prostredníctvom
súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd
prvého stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania



je podané proti uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného
dokazovania.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nesmie bez ďalšieho prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal
prvostupňový súd, odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci.

Navrhovatelia nenavrhli vykonanie dôkazov, ktoré odmietol vykonať okresný súd, prípadne nenavrhli
nové dôkazy, ktoré nemohli navrhnúť do ukončenia dokazovania na okresnom súde.

Odvolací súd takto nemá podklad ani dôvod prehodnocovať dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a
konštatovať iný skutkový stav.

Právne posúdenie okresného súdu je zodpovedajúce zistenému skutkovému stavu a súd prvého stupňa
tak isto použil právne predpisy vzťahujúce sa k zistenému skutkovému stavu.

K rozšíreným odvolacím dôvodom, ktoré navrhovatelia uviedli vo svojom stanovisku k vyjadreniu
odporcu odvolací súd neprihliadol (§ 205 ods. 3 OSP).

V odvolacom konaní bol odporca plne úspešný. Prináležala by mu aj náhrada trov druhostupňového
konania. Tento si však trovy neuplatnil a preto o nich nebolo rozhodované.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.