Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu, Jabloňová 1351, Zvolen


Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/152/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711212008
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6711212008.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľov:
v 1. rade X.. S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX U., občan SR, v 2. rade X.. Ľ. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. H. XXXX/X, XXX XX U., občan SR, v 3. rade X.. C. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/XX, XXX XX U., občan SR, v 4. rade S.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX
XX D. D., občianka SR a v 5. rade O. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.. A. XXXX/X, XXX XX U., občianka
SR, všetkých právne zastúpených splnomocneným advokátom JUDr. Emilom Vaňkom, so sídlom
Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen proti odporcovi: Stredná odborná škola hotelových služieb a obchodu,
so sídlom Jabloňová 1351, 960 01 Zvolen, IČO: 37 890 115, zastúpený JUDr. Jozefom Jancurom, nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX D. D., občan SR o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku vo výške 75 698,12 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali svojim návrhom podaným na
tunajší súd dňa 12.08.2011 toho, aby súd vydal rozsudok, v ktorom by zaviazal odporcu na zaplatenie
celkovej sumy 75 698,12 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2010 až do zaplatenia, ako aj
na trovy konania na tom základe, že navrhovatelia sú podľa listu vlastníctva katastrálneho úradu Správa
katastra U. č. LV XXXX, podielovými spoluvlastníkmi pozemkov v obci U., k. ú. U., parc. E evidovaná v
katastrálnej mape určeného operátu parc. č. XXXX o výmere 9725 m2. Odporca je právnickou osobou
zriadenou Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK) v súlade so zákonmi č. 222/1996 Z. z.
o organizácii miestnej štátnej správy, zák. č. 542/90 Zb. o štátnej správe v školskej samospráve v
znení zákona 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, zák. č. 216/2001, ktorý sa mení a dopĺňa
zákon 29/84 Zb. o sústave základných a stredných škôl, a to Zriaďovateľskou listinou z 01.09.2002
Uznesením zastupiteľstva BBSK č. 49/02 z 02.09.2002 v spojení s protokolom o zverení majetku
BBSK do správy. Odporca má vlastnú právnu subjektivitu ako príspevková organizácia, ktorá svoje
financovanie zabezpečuje z vlastnej činnosti, pričom iba dopĺňanie zdrojov zabezpečuje príspevkami z
rozpočtu zriaďovateľa. Odporca v právnych vzťahoch navonok vystupuje vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Tento status odporcu je judikovaný v stanovený rozsudkom OS Banská Bystrica 20C/32/2007 zo
07.04.2008. Odporca je užívateľom budovy a zariadení strednej školy, ktorá je vo vlastníctve BBSK,
ktorá stojí v mestskej časti Podborová vo Zvolene na pozemku par. č. XXXX o výmere 9725 m2. Za
správu a financovanie v rámci samostatného hospodárenia školy zodpovedá odporca vo vlastnom mene,
na vlastný účet v celom rozsahu. Reálnym užívateľom vecného bremena je odporca, ktorý prevzal
povinnosti oprávneného z vecného bremena na seba od vlastníka budovy - BBSK. Vlastníkovi budovy
školy súp. č. 1351, ktorá stojí v mestskej časti Podborová vo Zvolene na pozemku parc. č. XXXX vzniklo



dňom 01.07.2009 podľa zákona č. 66/2009 Z. z. právo vecného bremena k užívaniu tohto pozemku
spočívajúce v práve údržby a užívania pozemku „E“ KN parc. č. XXXX(parcely registra KNC XXXX/
XXX a XXXX/XXX v rozsahu GP č. 51/2007 tvoriace priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením tvorí
neoddeliteľný celok so stavbou budovy súp. č. 1351 v prospech oprávneného z vecného bremena,
Banskobystrickému samosprávnemu kraju, nám. SNP 23, IČO: 37 828 100, Z 1386/10-1328/10. Oproti
predchádzajúcemu stavu ide o užívanie na základe právneho dôvodu. Odporca nie je vlastníkom stavieb
školy na označenom pozemku parc. č. XXXX o výmere 9725 m2, ale je užívateľom, financovateľom
a správcom stavieb a užívateľom tohto pozemku. Odporca spočiatku užíval pozemok bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho bol povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia navrhovateľom náhrady
za roky 2005-2007 vo výške 2 038 649 Sk, čo zodpovedalo eventuálnemu ekvivalentu ročného nájmu
za 1 m2 v sume 74,87 Sk. Odporca následne uzatvoril zmluvy o nájme pozemku na určitú dobu, a
to za obdobie rokov 2008 až 2009, keď odporca poslednú zmluvu vypovedal k 31.12.2009. Odporca
bol ale povinný od 01.07.2009 plniť náhradu navrhovateľom zo zákonného titulu - zriadenia vecného
bremena, lebo všetky práva a povinnosti prevzal na seba rozhodnutím a zmluvne od BBSK. Za užívanie
pozemku, na ktorom je stavba postavená od 01.01.2010 odporca navrhovateľom neplatí a ani žiadne
plnenie neposkytuje. Právo na náhradu zo zákona vzniklo k 01.07.2009. Od 01.01.2010 je odporca v
omeškaní s platením náhrady, a preto navrhovateľ požaduje aj platenie úrokov z omeškania od tohto
dňa. Odporca mal v rozsahu zodpovedajúcom stavu cenových hladín nájmov pozemkov od 01.07.2009
poskytovať vlastníkom pozemkov v dôsledku zákonom zriadeného vecného bremena náhrady podľa
ustanovenia § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj bez výzvy, lebo vedel, že ich právo k pozemku je
úplne obmedzené. Odporca tak nepostupoval, a dokonca upravený právny vzťah z vlastnej iniciatívy
ukončil, čím sa snažil vyhnúť plateniu náhrad. V r. 2010 až 2011 predstavovala trhová hodnota pozemkov
rovnakého charakteru v tej istej alebo rovnakej bonitnej lokalite v meste Zvolen priemernú sumu 66 €/m2.
Pohybovala sa spravidla od 46 € do 86 €/m2. Priemerná hodnota nájmu za takýto pozemok je v lokalite
Zvolene v r. 2011 určená na 4,84 €/m2 a rok, čo zodpovedá hodnote pozemku a stanovenie nájmu podľa
návratnosti investície do 15 rokov, v rozsahu zákona o znalcoch a tlmočníkoch a vykonávacej vyhlášky
č. 605/2008 Z. z. o stanovení všeobecnej ceny pozemkov a nájmov za pozemok. Takto stanovená cena
náhrady je už verifikovaná i znaleckými posudkami. Navrhovatelia majú podľa § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zákonný nárok na poskytovanie finančnej náhrady za obmedzenie ich vlastníckeho práva v
rozsahu zodpovedajúcom ich majetkovým podielom na pozemku, vo výške ekvivalentnej výške nájmu
za pozemok, a to za rozsah zodpovedajúci výmere pozemku, na ktorom je ich právo obmedzené z titulu
zákonného vecného bremena. Celkový ročný rozsah náhrady predstavuje sumu 4,84 násobku rozlohy
pozemku vo výmere 9725 m2, čo zodpovedá požadovanej náhrade za 1 deň vo výške 128,96 €. Za
rok 2010 to predstavuje náhradu 47 069 €, od 01.01.2011 do 10.08.2011 - do spracovania žaloby - za
222 dní 28 629,12 €, spolu 75 698,12 €. Z týchto dôvodov navrhovatelia požadovali, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie celkovej sumy 75 698,12 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 až
do zaplatenia.

Súd ďalej z písomného vyjadrenia odporcu zistil, že žiada návrh zamietnuť, nakoľko v zmysle zákona č.
446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov (VÚC) v znení neskorších predpisov, do vlastníctva
VÚC prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská
funkcia na VÚC podľa osobitných predpisov. Do vlastníctva VÚC prechádzajú z majetku štátu veci
v správe právnických osôb v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva a školstva, ku ktorým prechádza
zriaďovateľská funkcia na VÚC podľa osobitných predpisov. Týmito osobitnými predpismi sú hlavne
zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na VÚC
v náväznosti na zákony č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktorý zrušil zákon č. 29/1984 Zb. o výchove a vzdelávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Na základe vyššie uvedeného prešla zriaďovateľská pôsobnosť strednej
odbornej školy hotelových služieb a obchodu zo štátu na Banskobystrický samosprávny kraj. Súčasne
na základe vyššie uvedeného prevzal BBSK od štátu delimitačným protokolom majetok (budova so
súpisným č. 1351, nachádzajúca sa na parc. E č. XXXX o výmere 9725 m2) vzťahujúci sa na činnosť
odporcu. Uznesením Zastupiteľstva BBSK č. 49/2002 v spojení s porotokolom o zverení majetku BBSK
do správy dostal odporca tento majetok do správy za podmienok zachovania účelu, t. j. poskytovania
stredoškolského vzdelávania. Odporca je teda správcom budovy a zariadení strednej školy, ktorá je vo
vlastníctve BBSK, ktorá sa náchádza na parcele E č. XXXX o výmere 9725 m2 v katastrálnom území
U., obce U., okrese U., Správa katastra U.. Odporca v spojení s BBSK vytvára v týchto priestoroch
podmienky na výchovu a vzdelávanie a na plnenie povinnej školskej dochádzky na stredných školách,



podmienky na zabezpečenie výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami detí a žiakov s mimoriadnym nadaním a talentom, t. z. že hlavnou činnosťou odporcu je
zabezpečiť výchovnovzdelávací proces pre žiakov, pedagogickú činnosť, výskumnú a vývojovú činnosť
tak, aby žiaci dosiahli požadovaný stupeň vzdelania a boli pripravení na život. Vlastníkovi budovy školy
so súpisným číslom 1351 nachádzajúcej sa na predmetnej parcele, ktorú má odporca v správe, vzniklo
v zmysle zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov právo zodpovedájúce vecnému bremenu spočívajúce v práve údržby a užívania
pozemku EKN parcele č. XXXX (parcely registra C KN XXXX/XXX, XXXX/XXX) v rozsahu GP č. 51/2007
tvoriaceho priľahlú plochu, ktorá svojím a umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou
budova súpisné č. 1351 v prospech oprávneného z vecného bremena Banskobystrický samosprávny
kraj, Nám. SNP č. 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, Z 1386/10 - 1328/10. Toto právo bolo zapísané
na základe § 4 zákona č. 66/2009 Z. z.. Podľa odporcu vyššie uvedené ustanovenie zákona č. 66/2009 Z.
z. explicitne nestanovuje, či zákonné vecné bremeno vzniká za odplatu alebo bez odplaty. Vychádzajúc
však z autentického výkladu zákona č. 66/2009 Z. z. uvedeného v dôvodovej správe k tomuto zákonu
a zohľadňujúc účel tohto zákona, ktorým je „usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k
pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a vyššie územné celky v rámci reformy verejnej
správy“ odporca je toho názoru, že nakoľko vecné bremeno v prospech VÚC a tento majetok užíva
výlučne na stanovený účel, ktorým je v tomto prípade poskytovanie stredoškolského vzdelávania, vzniká
ako zákonné vecné bremeno, a to vo verejnom záujme, a preto bolo úmyslom zákonodarcu zriadiť
takéto vecné bremeno bezodplatne. Ako teda vyššie uviedli, z dôvodovej správy zákona č. 66/2009
Z. z. vyplýva, že tento zákon rieši problematiku a postup pri vysporiadávaní pozemkov pod stavbami,
ktorými sú vlastníci obec alebo vyšší územný celok. Tento zákon presne stanovil postup, akým spôsobom
má obec alebo vyšší územný celok postupovať a za akých podmienok budú vlastníci pozemkov pod
stavbami vyrovnaní, a preto považujú tento návrh za neoprávnený, nakoľko obchádza predmetný zákon,
pretože navrhovatelia sa domáhajú svojich nárokov, ktoré majú byť uspokojené v rámci konania o
pozemkových úpravach. BBSK listom zo dňa 03.11.2011, odoslaným dňa 04.11.2011, požiadal Obvodný
pozemkový úrad, Študentská 12, 960 01 Zvolen o vykonanie pozemkových úprav v k. ú. Zvolen, v lokalite
Borový Potok, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z..

V priebehu ďalšieho konania Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 13C 152/2011-83 zo dňa 28.03.2012
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod č. 2011/00672 pred Obvodným
pozemkovým úradom vo Zvolene, a to z dôvodu, že vrámci tohto konania budú usporiadané vlastnícke
vzťahy k pozemku, ktorý je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C 152/2011.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 13Co/138/2012-95 zo dňa 03.07.2012 na základe
odvolania navrhovateľov zrušil uznesenie Okresného súdu Zvolen a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to
z dôvodu, že konanie pred Obvodným pozemkovým úradom Zvolen vedené pod č. 2011/00672 napriek
tomu, že už prebieha, môže zmeniť, ale aj nemusí, aktuálny vlastnícky stav k pozemkom, ale až do
budúcna. Konanie o návrhu navrhovateľov, kde sa má rozhodnúť o nárokoch za poskytovanie finančnej
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v minulosti nemá žiadny súvis s konaním pred Obvodným
pozemkovým úradom vo Zvolene, ktoré môže, ale nemusí upraviť vlastnícky status pozemkov do
budúcna.

Na základe vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresný súd Zvolen
pokračoval v konaní a vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom zástupcov účastníkov
konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 20C 32/2007 a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľov zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu.
K veci uviedol, že ich nárok by charakterizoval ako rentu, t. z. náhradu za obmedzenie vlastníckeho
práva za presný časový úsek, a to v tomto prípade od 01.01.2010 do 10.08.2011. K veci ďalej uviedol,
že svoj návrh opierajú o znalecký posudok č. 450/2010 vypracovaný znalcom X.. N. N.. Právny zástupca
navrhovateľov ďalej k veci uviedol, že do účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. odporca užíval predmetné
nehnuteľnosti protiprávne a v súčasnosti ich užíva na základe vyššie uvedeného zákona, pričom tým sa
jeho právo zlegalizovalo, a keďže vlastník nehnuteľností nemôže vysťahovať vlastníka stavby, v tomto
prípade odporcu, nemá iný spôsob ochrany, ako brániť sa týmto spôsobom, ako v tomto konaní, a keďže
ho nemôže vypratať, vysťahovať a vyhnať, musí požadovať od neho náhradu s tým, že zákon mu túto



náhradu priznáva, a to vo forme primeranosti a táto primeranosť je daná bežnými zvyklosťami v meste.
Vlastník pozemku, v tomto prípade navrhovatelia, chcú užívať predmetné pozemky na podnikateľské
účely a chcú na ňom zarábať a podľa ich názoru je na hlavu postavené, na čo chce používať predmetný
pozemok vlastník stavby. Ďalej k veci uviedol, že v danom prípade je vlastnícke právo obmedzené v
celom rozsahu, nakoľko na celý pozemok bolo zriadené zákonné vecné bremeno, preto je náhrada
požadovaná za celú výmeru pozemku patriacu navrhovateľom v 1. - 5. rade s tým, že táto výška je
odôvodnená trhovými pomermi v meste a tieto odôvodnili tak znaleckým posudkom, ako aj územným
plánom. K veci ďalej uviedol, že v súčasnosti už nejde o nelegálne užívanie predmetného pozemku,
a preto nepožadujú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu jeho obmedzenia. Pokiaľ
zákon neurčuje, či sa má jednať o rentu, t. z. nejaké pokračujúce dávky alebo jednorazovú náhradu,
vychádzajú z toho, že si môžu vybrať, akým spôsobom si budú nárokovať náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva a v prípade, až by odporca chcel vysporiadať jednorázovo, aby im vyplatil trhovú
hodnotu pozemku a v tom prípade by nemusel platiť rentu. Čo sa týka pozemkových úprav, k tomu
uviedol, že tieto musia byť výhodné pre obidve strany, t. z. aj pre navrhovateľov aj pre odporcu a rozhodne
nemôžu pozemkové úpravy viesť k tomu, aby navrhovatelia na to ekonomicky doplatili. Pokiaľ budú v
budúcnosti vykonané pozemkové úpravy, tak je možné, že navrhovatelia na ne pristúpia, pokiaľ pre nich
budú výhodné, inak k pozemkovým úpravám nemôže dôjsť, nakoľko sa vyžaduje súhlas vlastníkov
pozemkov. Pokiaľ je situácia v danom prípade taká, že zo zákona umožňuje odporcovi užívať predmetné
pozemky, tak sa navrhovatelia potom domáhajú zo zákona a bez ďalších špekulácií náhrady podľa §
128 Občianskeho zákonníka. Je nemysliteľné, aby štát v súčasnosti daroval niečí pozemok niekomu do
užívania bezplatne s tým, že je to protiústavné a protizákonné, a keďže táto úprava o platení za vecné
bremeno v predmetnom zákone by bola nadbytočná, keďže je to upravené v Občianskom zákonníku,
preto to zákonodarca tam neuviedol. Svoj návrh považujú navrhovatelia za dočasné riešenie a požadujú
náhradu za platenie pravidelne ročne a pokiaľ v budúcnosti dôjde k pozemkových úpravám a budú
výhodné, tak sú ochotní navrhovatelia týchto sporných pozemkov sa vzdať. Na to je však potrebné ich
súhlas do budúcnosti. Pokiaľ by nedošlo k pozemkovým úpravám tak, ako to predpokladá zákon, tak
vlastník stavby, v tomto prípade odporca, je povinný vyplatiť navrhovateľom hodnotu pozemku.

Zástupca odporcu k veci uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia s tým, že poukázal na
§ 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z..

Na poslednom pojednávaní konanom dňa 08.11.2012 právny zástupca navrhovateľov k veci uviedol, že
zotrváva na svojich ústnych, ako aj písomných vyjadrení a žiada návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V
prípade úspechu v spore si uplatňuje trovy konania. Čo sa týka konania pred Obvodným pozemkovým
úradom vo Zvolene, tak predložil súdu list, ktorý bol adresovaný ich advokátskej kancelárii dňa
07.11.2012 zo strany Ing. Milana Blaška, riaditeľa Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene s
tým, že v tomto liste je uvedené, že Obvodný pozemkový úrad vo Zvolene na základe žiadosti o
vykonanie pozemkových úprav v k. ú. Zvolen zo dňa 07.11.2011 v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.
o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami vyzval žiadateľa
BBSK o doplnenie podania. Keďže žiadateľ odstránil nedostatky podania v stanovenom čase, Obvodný
pozemkový úrad vo Zvolene následne zaslal vlastníkom pozemkov pod stavbami anketový lístok
s možnosťami: mám alebo nemám záujem o začatie konania o pozemkových úpravách spolu so
sprievodným listom. Na základe ankety vlastníci pozemkov s jednoduchými pozemkovými úpravami
nesúhlasili. Pozemkový úrad na základe ankety konanie Rozhodnutím č. 2011/001905/2 zo dňa
02.07.2012 zamietol. BBSK na základe rozhodnutia sa odvolal na Krajský pozemkový úrad v Banskej
Bystrici, kde toto rozhodnutie bolo zrušené Rozhodnutím č. 2012/00371 zo dňa 06.09.2012. Na základe
uvedeného zákona č. 66/2009 Z. z. § 3 ods. 1 a taktiež výkladu o postupe konania v zmysle citovaného
zákona, ktorý vydalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, obvodný pozemkový úrad
vydá nariadenie podľa § 7 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, kde obvodom projektu
budú pozemky, na ktoré dal navrhovateľ podnet. Ďalej právny zástupca navrhovateľov uviedol, že čo sa
týka pozemkových úprav, tak tieto budú riešiť vzťahy medzi účastníkmi konania do budúcna a nebudú
riešiť vzťahy medzi účastníkmi spätne, preto sa svojim návrhom domáhali náhrady za obdobie od
odstúpenia od nájomnej zmluvy a platenia nájmu do uzatvorenia trebárs aj tých pozemkových úprav, aj
keď stále majú za to, že tento problém nie je možné riešiť pozemkovými úpravami.

Súd z prednesu zástupcu odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť a v prípade, až by
súd pristúpil k náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, žiadajú, aby súd vychádzal z ich posledného
vyjadrenia, ktoré bolo zaslané súdu písomne. Ďalej k veci uviedol, že nesúhlasia s predloženým



znaleckým posudkom, nakoľko tvrdia, že nie je kompletný. Tak isto nesúhlasili s tým, že by odporca
užíval celú výmeru pozemkov vlastnícky patriacu navrhovateľom. K veci ďalej uviedol, že predmetný
pozemok nie je oplotený a čiastočne navrhovatelia by svoje pozemky mohli využívať. Ďalej tvrdil, že
požadovaná náhrada zo strany navrhovateľov je neprimeraná, a to aj s poukazom na verejný záujem.

Súd z výpisu z LV č. XXXX okres U., obec U., k. ú. U. zistil, že navrhovatelia sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to parcely registra E evidované na mape určeného operátu parc. č.
4446 vo výmere 9725 m2 - druh pozemku orná pôda, a to navrhovateľ v 1. rade v 1/3, navrhovateľ v 2.
rade v 1/6, navrhovateľ v 3. rade v 1/6, navrhovateľka v 4. rade v 1/6 a navrhovateľka v 5. rade v 1/6.
Súd ďalej z tohto výpisu z LV v časti C ťarchy zistil, že je tu uvedené vecné bremeno v zmysle zákona
66/2009 Z. z. spočívajúce v práve údržby a užívania pozemku E KN parc. č. XXXX (parcely registra C KN
XXXX/XXX, XXXX/XXX) v rozsahu GP č. 51/2007 tvoriaceho priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou budova súp. č. 1351 v prospech oprávneného z vecného
bremena Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP č. 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100,
Z 1386/10 - 1328/10.

Súd zo znaleckého posudku č. 450/2010 znalca X.. N. N. zistil, že v závere toho znaleckého posudku je
uvedená rekapitulácia nájmu pozemkov za m2 a rok pri parcele LV XXXX, nájom za m2 v eurách 4,836,
nájom v eurách 4,84. Predmetný znalecký posudok je zo dňa 30.11.2010.

Súd ďalej z správy Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene, Študentská 12, 960 01 Zvolen zistil,
že konanie pod č. 2011/00672 prebieha.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 32/2007 - 129 zo dňa 07.04.2008
zistil, že v tomto konaní boli navrhovatelia tí istí navrhovatelia, ktorí sú navrhovateľmi v konaní pred
Okresným súdom Zvolen sp. zn. 13C 152/2011 a odporcom v I. rade bol Banskobystrický samosprávny
kraj a odporcom v II. rade bol ten istý odporca, ako je odporca v konaní 13C 152/2011. Predmetným
rozsudkom Okresný súd v Banskej Bystrici súd návrh voči odporcovi v I. rade zamietol a odporcovi v II.
rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až 5. rade sumu vo výške 2 038 649,- Sk. Súd návrh v
prevyšujúcej časti zamietol. Zároveň bolo rozhodnuté aj o trovách konania. Predmetným rozsudkom bola
vyriešená pasívna legitimácia odporcu v II. rade, t. z. odporcu v konaní 13C 152/2011. Predmetom tohto
konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností vedených na LV č. XXXX
parc. registra E číslo XXXX o výmere 9725 m2, teda tých istých nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
konania. Súd týmto rozsudkom zaviazal odporcu v II. rade na povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. -
5. rade titulom bezdôvodného obohatenia za využívanie predmetných pozemkov zo strany odporcu vo
výmere 8700 m2 za obdobie rokov 2005, 2006, 2007 do 31.03.2008 s tým, že Okresný súd Banská
Bystrica pri určení výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo užívanie nehnuteľností, parc. č.
XXXX, k. ú. U., na ktorom je postavená budova odporcu, je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobnej veci, spravidla formou nájmu a ktorú
by nájomca bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy s tým, že Okresný súd Banská Bystrica
vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní.

Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/184/08-169 zo dňa 02.10.2008 zistil, že
predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2008 a týmto rozsudok Krajský súd v Banskej
Bystrici potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C 32/2007-129 zo dňa 07.04.2008. Z
tohto rozsudku vyplýva okrem iného, že krajský súd sa stotožnil s okresným súdom v názore, že jedinou
pasívne legitimovanou právnickou osobou v danej veci je odporca v II. rade, t. z. odporca v konaní
13C 152/2011, ktorý sa bezdôvodne obohatil užívaním nehnuteľností patriacich navrhovateľom v 1. - 5.
rade. Odporca v II. rade sa teda bezdôvodne obohatil vykonávaním oprávnení, ktoré mu nepatrili. Jeho
majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel inak vynaložiť za výkon týchto oprávnení, pokiaľ
by mu vyplývali z právne relevantného titulu. Je nositeľom povinností, preto je pasívne legitimovaný.
Získaval po žalované obdobie majetkovú hodnotu, že sa jeho majetok nezmenšil o prostriedky, ktoré
by inak musel vynaložiť v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať pozemky patriace
navrhovateľom.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. žiaden z účastníkov nenavrhol vo veci doplniť
dokazovanie.



Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

Podľa čl. 11 ods. 4 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd,
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na
základe zákona a za náhradu.

Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce
alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

Podľa § 2 ods. 1 toho istého zákona obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby
v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa
poskytne v rámci územia obce.

Podľa § 2 ods. 2 toho istého zákona, ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

Podľa § 3 ods. 3 toho istého zákona, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku.

Podľa § 4 ods. 1 toho istého zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k
pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod



stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 toho istého zákona, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nepochybné, že navrhovatelia v 1. až 5. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných Správou katastra U. pre k. ú. U., na LV č. XXXX ako parcela
registra E parc. č. XXXX vo výmere 9725 m2 - druh pozemku orná pôda.

Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je nepochybné, že na predmetných pozemkoch je
postavená budova Strednej odbore školy hotelových služieb a obchodu.

Na LV č. 6458, kde sú evidované pozemky, je v časti C ťarchy, zapísané zákonné vecné bremeno v
zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. spočívajúce v práve údržby a užívania pozemku E KN parc. č. XXXX
(parcely registra C KN XXXX/XXX, XXXX/XXX) v rozsahu GP č. 51/2007 tvoriaceho priľahlú plochu, ktorá
svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou budova súp. č. 1351 v prospech
oprávneného z vecného bremena Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP č. 23, Banská
Bystrica, IČO: 37 828 100, Z 1386/10 - 1328/10.

Tak isto je nepochybné, že zapísané zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z. z.. Uvedené ustanovenie zákona ohľadne vecného bremena odkazuje na § 151n až 151p
Občianskeho zákonníka. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo VÚC, ktoré prešli do
vlastníctva obce alebo VÚC podľa osobitných predpisov. Ak nemá vlastník stavby, ku dňu účinnosti tohto
zákona, pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo VÚC. Toto vecné bremeno vzniklo odo dňa
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňom 01.07.2009, čo vyplýva z čl. V predmetného zákona. Vecné
bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na
základe ktorých boli zriadené. Zároveň majú aj súkromnoprávny prvok. Vecné bremeno charakterizuje
občianske právo ako právo užívať vec niekým iným, než vlastníkom veci, ktorého obmedzuje tak, že
je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom tzv. zákonné vecné bremená
majú tiež tento charakter. Ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien,
pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú
zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho
zákonníka. Nakoľko k vzniku vecného bremena došlo zo zákona, nie je možné hovoriť o odplatnom
alebo bezodplatnom zriadení vecného bremena najmä, ak vecné bremeno je zapísané už do katastra
nehnuteľností. Aj keď zákon č. 66/2009 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 ods.
1 vznikajú za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať z článku 11 ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom
vyplývajúcim z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká in rem (k veci) a vzťahuje sa na
každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Takáto finančná
náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá teda charakter opakujúceho sa
plnenia. Tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť
vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona 66/2009 Z. z., t. j. ku dňu 01.07.2009.
Na základe vyššie uvedeného je teda nesporné, že navrhovatelia v 1. až. 5. rade na základe vyššie
uvedeného by mali nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena, nakoľko v čase vzniku
zákonného vecného bremena boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností.



Súd však nemohol túto finančnú náhradu priznať, a to z dôvodu znenia zákona č. 66/2009 Z. z.. Z
dôvodovej správy k tomuto zákonu súd zistil, že predmetný zákon rieši problematiku usporiadania
vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbami vrámci pozemkových úprav ako štandardný
nástroj usporiadania vlastníctva v tom ktorom katastrálnom území. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť,
že účelom prijatia zákona č. 66/2009 Z. z. bolo práve vyriešenie tejto situácie, aká nastala v tomto
konaní, t. z. že navrhovatelia sú vlastníkmi pozemkov pod stavbami vo vlastníctve, v tomto prípade
BBSK, s tým že predmetnú stavbu prevádzkuje odporca. Súd ďalej poukazuje, že cieľom vyššie
uvedeného zákona je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami,
ktoré boli delimitované na obce a VÚC vrámci reformy verejnej správy, čo je práve prípad v tomto
konaní. Predmetný zákon rieši tú situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami
môže územná samospráva realizovať formou zámennej zmluvy a ak nebudú pozemky usporiadané
zámennou zmluvou, usporiada sa vlastníctvo pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav podľa
zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových
úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov s tým,
že v tomto prípade proces pozemkových úprav začína na podnet príslušnej samosprávy, čo sa v tomto
prípade aj stalo.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech
obce alebo VÚC v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samospráv.

Súd poukazuje na paragrafované znenie § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., kde je uvedené, že vlastník
pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa názoru súdu práve týmto ustanovením
zákonodarca jednoznačne ustálil, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území. Súd v tomto konaní mal jednoznačne preukázané, že predmetné pozemkové úpravy na základe
zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov prebiehajú.

Z tohto dôvodu súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť a jeho návrh zamietol, nakoľko podľa názoru
súdu zákon č. 66/2009 Z. z. rieši problematiku a postup pri vysporiadavaní pozemkov pod stavbami a
kvôli tomuto predmetný zákon bol prijatý. V prípade, dokiaľ nie sú ukončené predmetné pozemkové
úpravy na základe vyššie uvedeného zákona a súd by návrhu vyhovel, podľa názoru súdu by došlo k
duplicite uspokojenia nárokov navrhovateľov, keďže po zriadení zákonného vecného bremena by dostali
jednak primeranú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a po pozemkových úpravách v
zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. by mohli dostať náhradný pozemok. Podľa názoru súdu pokiaľ prebiehajú
pozemkové úpravy v zmysle vyššie uvedených zákonov, súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľov,
a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd ďalej na záver poukazuje na tú skutočnosť, že teda ako bolo vyššie ustálené, navrhovatelia by mali
nárok na primeranú finančnú náhradu za vznik vecného bremena s tým však, že je nepochybné, že táto
finančná náhrada je jednorazová s tým, že v tomto konaní sa navrhovatelia dožadovali opakovaného
plnenia nároku na náhradu za zákonné obmedzenie vlastníckeho práva inštitútom zriadenia práva
obdobného vecnému bremenu ako obvyklej náhrady zodpovedajúcej výške nájomného za zastavené
pozemky v danej lokalite, a to spätne za obdobie od 01.01.2010 do 10.08.2011, ako obvyklej ročnej
náhrady za 1 m2 a aj z tohto dôvodu by súd návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia s tým, že odporca v konaní bol úspešný, avšak žiadne trovy konanie si neuplatňoval, preto
súd rozhodol tak, že súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O. s. p.).



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t. j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).