Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 17Cpr/1/2013 zo dňa 10.11.2013

Druh
Rozsudok
Dátum
10.11.2013
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Odporca
37915380
Spisová značka
17Cpr/1/2013
Identifikačné číslo spisu
3813200828
ECLI
ECLI:SK:OSPD:2013:3813200828.8
Súd
Okresný súd Prievidza
Sudca
JUDr. Robert Šorl PhD.


Text


Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Cpr/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813200828
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3813200828.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: M.
H., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. nad J. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Sedliakom
so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza proti odporcovi: Základná škola s materskou školou v Diviackej
Novej Vsi so sídlom Diviacka Nová Ves 260, IČO: 37 915 380, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom
Motúsom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol uzavretím pracovnej zmluvy zo dňa
31.12.2003 medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom, okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 29.11.2012 je n e p l a t n é.
Návrh odporcu na určenie toho, že od odporcu nie je spravodlivé požadovať, aby navrhovateľku naďalej
zamestnával sa z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 557,45 eur, ktoré
je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľky a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh vo výške 99,50 eur, ktorý je povinný
zaplatiť Okresnému súdu Prievidza, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 21.1.2013 proti odporcovi domáhala určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru uzavretého pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2013
medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom okamžitým zrušením
pracovného pomeru zo dňa 29.11.2012 je neplatné. Okrem toho si navrhovateľka uplatnila náhradu
trov konania. Návrh zdôvodnila tým, že skutočnosti označené ako dôvod, pre okamžité skončenie
pracovného pomeru, neboli dôvodmi pre takýto úkon navrhovateľa.
Odporca sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 25.3.2013, pričom žiadal návrh
zamietnuť poukázal konkrétnym spôsobom na porušenia pracovných povinností navrhovateľky, pričom
došiel k záveru, že navrhovateľka svojím konaním porušila viaceré zásady účtovníctva, ktoré sú
stanovené v právnych predpisoch. Podaním doručeným súdu dňa 17.9.2013 odporca navrhol, aby súd v
prípade, ak návrh navrhovateľky nezamietne, rozhodol tak, že určí, že od odporcu nemožno spravodlivo
požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával a že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu končí
dňom právoplatnosti rozsudku. Tento návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka mala výrazne nepriateľský
postoj k riadiacim a kontrolným orgánom, s ktorými má spolupracovať v rámci výkonu svojich pracovných
činností. Tento jej postoj sa prejavoval aj v jej konaní, keď novej riaditeľke odporcu neposkytla súčinnosť,
odovzdala jej len prístupové heslá do informačných systémov a následne odišla na dovolenku a nastúpila
dočasnú práceneschopnosť.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou (čl. 7, 25), okamžitým zrušením
pracovného pomeru (čl. 8 - 12), nesúhlasom so zrušením pracovného pomeru (čl. 13 - 14), pracovnou



náplňou (čl. 26), zápisom o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru (čl. 30), kontrolou
účtovníctva (čl. 31 - 34), internou smernicou (čl. 35 - 39), účtovnými dokladmi (čl. 40 - 55), pracovným
poriadkom (čl. 56 - 82), oznámením o výške platu (čl. 109), zrušením vedúcej funkcie (čl. 109),
odpoveďou Inšpektorátu práce Trenčín (čl. 110 - 111), oznámením o ukončení práceneschopnosti (čl.
112), oznámením (čl. 113), odpoveďou na písomné upozornenie (čl. 115 - 116), účtovnými dokladmi
(čl. 129 - 134), písomným upozornením (čl. 143), odpoveďou na písomné upozornenie (čl. 144 - 145),
správou nezávislého audítora (čl. 147 - 148), správou z následných finančných kontrol (čl. 149), dohodou
o hmotnej zodpovednosti (čl. 150), dohodou o vykonaní práce (čl. 151), listinami o riešení problému
výberu príspevkov do ŠKD (čl. 152 - 163), protokolom o výsledku inšpekcie práce a komunikáciou so
zamestnancami, ktorá mu predchádzala (čl. 164 - 171), zápisnicou zo zasadnutia rady školy (čl. 172
- 175), e-mailovou komunikáciou predsedkyne rady školy (čl. 176 - 180), listom (čl. 179), dokladmi
týkajúcimi sa odvolania a voľby zamestnaneckého dôverníka (čl. 181 - 188), listom navrhovateľky
odporcovi (čl. 209), registratúrnym poriadkom a plánom (čl. 210 - 225), dokladmi o archivácii (čl. 228 -
232), poučením a poverením (čl. 233 - 234), bezpečnostným projektom na ochranu osobných údajov
(čl. 235 - 239), dodatkom k správe (čl. 240), pokladničnou knihou (čl. 241), protokolom o odovzdaní
agendy s prílohami (čl. 242 - 251), konsolidačným hárkom (čl. 252), účtovnými dokladmi (čl. 253 - 262),
výsluchom svedkyne D. N., výsluchom navrhovateľky, výsluchom riaditeľky odporcu M. S., výsluchom
svedkyne F.. H. I. a výsluchom svedkýň Y. S. a F. E.. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v
priebehu konania tvrdili účastníci konania súd zistil nasledovné skutočnosti:
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2003 bol navrhovateľka u odporcu zamestnaná od 1.4.2013
ako ekonómka školy pre PaM a pre účtovníctvo, pričom obsahom pracovnej činnosti navrhovateľky bolo
samostatné zabezpečovanie rozpočtovania a financovania a kompletné zabezpečenie účtovníctva.
Navrhovateľka s odporcom dňa 11.5.2012 uzavrela dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej
mala navrhovateľka v období od 14.5.2012 do 30.6.2012 vykonať práce, ktoré navrhovateľka ako
zamestnankyňa odporcu nemohla vykonať v období od februára 2012 do mája 2012 z dôvodu svojej
pracovnej neschopnosti. Za to mala dostať odplatu vo výške 950,- eur. V priebehu roka 2011 navrhovateľ
prostredníctvom svojej poverenej riaditeľky riešil sťažnosti zamestnankyne vychovávateľky G., ktorá
sa sťažovala na to, že musela vyberať od rodičov finančnú hotovosť - príspevok na školský klub detí,
pričom tento problém nebol vyriešený ani potom, ako navrhovateľ prostredníctvom svojej poverenej
riaditeľky vydal príkaz o tom, aby vychovávateľky vyberali príspevok na školský klub detí, keďže
vychovávateľky odmietli podpísať pracovný príkaz, ktorý im ukladal výkon tejto činnosti. V období od
15.2.2012 do 23.2.2012 bola u navrhovateľa vykonaná inšpekcia práce, ktorá zistila, že navrhovateľ
zamestnancovi neoznámil výšku a zloženie funkčného platu pri jeho úprave, čo je porušením § 4 ods. 7
zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme,
neposkytoval zamestnancom príspevok na stravovanie, čo je porušením § 152 ods. 3 Zákonníka práce
a neupravil vo vnútornom predpise použitie fondu a podmienky poskytovanie príspevkov z fondu.
Dňa 2.8.2012 do funkcie riaditeľky odporcu nastúpila nová riaditeľka, ktorej bola predchádzajúcou
riaditeľkou odovzdaná len vzdelávacia agenda. Ostatné agendy jej odovzdané neboli. Odporca
prostredníctvom novej riaditeľky upozornil navrhovateľku, ktorá prevažnú časť augusta 2012 čerpala
dovolenku a 3.9.2012 nastúpila na dlhodobú práceneschopnosť, na dodržiavania pracovnej disciplíny.
Odporca listom zo dňa 31.8.2012 vytkol navrhovateľke, že dňa 27.8.2012 nenastúpila do práce bez
toho, aby dala navrhovateľovi vedieť prekážku v práci na jej strane. Na to navrhovateľka reagovala
tak, že dňa 7.9.2012 navrhovateľovi zaslala list, v ktorom uviedla, že upozornenie na porušenie
pracovnej disciplíny nepovažuje za opodstatnené, uviedla konkrétne skutočnosti, pričom expresívne
uviedla, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny považuje „za útok na svoju osobu,“ „za
krivé obvinenie“ a „vrchol drzosti.“ Vytkla navrhovateľovi osobne smerom k jej riaditeľke, že „porušuje
zákon, keď zverejňuje pred ostatnými zamestnancami to, že má riadiaci príplatok vo výške 100,- eur.“
Vzájomná osobná komunikácia navrhovateľky a riaditeľky odporcu bola ukončená 3.9.2013 potom, ako
navrhovateľka riaditeľke odporcu oznámila, že jej nemá volať na jej súkromný telefón. Dňa 13.9.2012
odporca navrhovateľka na tento list uviedol, že navrhovateľka sa zaoberá vecami, ktoré nie sú podstatné.
Dňa 29.8.2012 hlavný obecný kontrolór obce Diviacka Nová Ves vydal správu z následných finančných
kontrol, pričom zistil, že navrhovateľ porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám, keď
nezverejňuje zmluvy, faktúry a objednávky. Ďalej bol zistený nesúlad internej smernice odporcu so
zákonom o verejnom obstarávaní a odporca pri obstarávaní postupoval bez toho, aby pri obstarávaní
zákaziek s nízkou hodnotou doložil záznam o prieskume trhu. Ďalej bolo zistené, že zamestnanci, ktorí
majú zodpovednosť k ceninám a iným hodnotám, nemajú uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti a
pri vzdaní sa funkcie riaditeľky a nástupe novej riaditeľky nebola vykonaná inventarizácia. Navrhovateľka
s odporcom uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti až dňa 27.8.2012.



Z listín týkajúcich sa archivácie dokladov u odporcu vyplynulo, že archivácia sa u odporcu riadne
dlhodobo nevykonávala. Posledná archivácia bola vykonaná ešte v roku 1987, pričom za archiváciu
dokumentov bola zodpovedná navrhovateľka.
Navrhovateľka bola poverenou riaditeľkou odporcu dňa 26.3.2012 vymenovaná do funkcie
zamestnaneckého dôverníka, pričom dňa 19.9.2012 bola z tejto funkcie odvolaná a za zamestnaneckého
dôverníka bola zvolená iná zamestnankyňa.
Dňa 30.9.2012 bola audítorkou Ing. H. I. vydaná správa nezávislého audítora k priloženej konsolidovanej
účtovnej závierke obce Diviacka Nová Ves, ktorá bola zakončená podmieneným stanoviskom, a to v
dôsledku toho, že dcérska spoločnosť - navrhovateľ nesprávne vykázal majetok vo výške 9.006,21 eur.
Dňa 5.10.2012 bola audítorkou Ing. H. I. ukončená u odporcu kontrola účtovníctva, ktorá viedla k zisteniu
nedostatkov, ktoré boli následne odporcom uvedené ako dôvody pre okamžité skončenie pracovného
pomeru s navrhovateľkou. K týmto zisteným nedostatkom auditórka uviedla, že musí konštatovať, že
bolo porušených niekoľko zákonov, nariadení a usmernení, ktoré je odporca ako účtovná jednotka
povinný dodržiavať, pričom ich nedodržiavanie spôsobuje riziko pokút. Z výsluchu svedkyne Ing. H.
I. vyplynulo, že vykonala kontrolu účtovníctva odporcu za rok 2012, pričom zistila bežné účtovné
nedostatky a zaskočilo ju, že pokladňa odporcu je vedená len v písomnej forme, hoci zákon ju určuje
viesť v elektronickej podobe. Uviedla, že uvedené nedostatky sa spájajú s rizikom pokút, najmä zo strany
Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, ktoré pri výkone svojich kontrolných činností pokutujú aj
verejné školy. Význam konkrétnych nedostatkov - nevytvárania analytických účtov, časového a vecného
rozlišovania nákladov a nevytváranie rezerv vysvetlila tak, že ide o bežné nedostatky, ktoré nemajú
žiaden vplyv na peňažné toky, keďže ide len o metódu výkazníctva a vznik týchto nedostatkov súvisí
s tým, že verejná správa prešla na akruálne účtovníctvo predpísané pre podnikateľov. Ku skutočnosti,
že nedostatky v účtovníctve navrhovateľa viedli k nesprávnosti konsolidovaného účtovníctva obce
Diviacka Nová Ves, ktorá je zriaďovateľom navrhovateľa, a preto sa k tejto účtovnej záverke vyjadrila
podmieneným záverom, svedkyňa uviedla, že tento následok obci neškodí, lebo obci nebráni účasti na
grantoch alebo úveroch. Dodala, že konsolidované účtovné závierky obcí, v ktorých sa konsoliduje aj
účtovníctvo organizácii, ktoré obce zriaďujú, budú zákonom zrušené.
Dňa 19.11.2012 odporca prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou so
zamestnaneckým dôverníkom. Zamestnanecký dôverník zobral rozhodnutie odporcu o okamžitom
skončení pracovného pomeru na vedomie.
Dňa 3.12.2013 bolo navrhovateľke odporcom doručené podanie označené ako okamžité zrušenie
pracovného pomeru, v ktorom bolo uvedené, že u odporcu bola v mesiaci september 2012 vykonaná
kontrola účtovníctva prvého až tretieho štvrťroku 2012, pričom zo správy audítora bolo zistené,
že navrhovateľka mala závažne poručiť pracovnú disciplínu tým, že (i) netvorila analytické účty k
syntetickým účtom, (ii) v roku 2011 nevytvorila rezervy podľa zákona o účtovníctve, (iii) pri inventarizácii
dodávateľských faktúr za rok 2011 časovo a vecne nerozlišovala náklady, (iv) dodávateľské faktúry č. 1
a 12/2012 zaúčtovala na strane MD 518 ostatné služby, pričom vzhľadom na službu, ktorá je nad dva
roky, bolo potrebné tento náklad časovo a vecne rozlíšiť, (v) boli zistené neúplné účtovné doklady v
rámci pokladničných dokladov, (vi) viaceré faktúry neobsahovali identifikačné údaje účtovnej jednotky,
(vii) v doklade č. 32/2012 pri dodávateľských faktúrach na poistku majetku bola táto zaúčtovaná na
strane MD 518, čo bolo nesprávne a zároveň tento náklad nebol časovo rozlíšený, (viii) dodávateľská
faktúra č. 42/2012 bola zaúčtovaná na strane MD 518 ostatné služby, čo bolo nesprávne, (ix) nesprávne
boli účtované nákupy časopisov a odbornej literatúry, (x) v účtovných dokladoch neboli uvádzané
všetky predpísané záznamy, napr. výdavkové pokladničné doklady č. 47V/2012, č. 39/V/2012, (xi) v
pokladničnej knihe nebola zabezpečená kontinuita pokladničných záznamov, pokladničná kniha nemala
očíslované strany, zápisy neboli formálne ukončené, (xii) pri účtovaní za mesiac január 2012 nebola
účtovaná tvorba sociálneho fondu, (xiii) v mzdovej evidencii boli porušené základné pravidlá registratúry
mzdovej a personálnej evidencie, nebola stanovená doba úschovy dokumentov, dokumenty neboli
zabezpečené proti strate, zničeniu a poškodeniu.
Navrhovateľka dňa 10.12.2012 odoslala odporcovi svoj nesúhlas so zrušením pracovného pomeru zo
dňa 7.12.2012 a žiadala, aby bolo po návrate z dočasnej pracovnej neschopnosti ďalej zamestnávaná.
Dňa 7.12.2012 navrhovateľka zaslala Inšpektorátu práce Trenčín podnet na prešetrenie
pracovnoprávnym a mzdových predpisov, pričom namietala výberové konanie na funkciu riaditeľky ZŠ
a MŠ a v tejto časti bol jej podnet vybavený ako nedôvodný, ďalej namietala skutočnosti týkajúce sa
zmeny jej pracovného pomeru, pričom bol zistený nedostatok spočívajúci v tom, že jej nebolo doručené
oznámenie o zrušení vedúcej funkcie, ďalej namietala skončenie pracovného pomeru, pričom v tejto
časti bola odkázaná na súd, ďalej poukázala na nelegálne zamestnávanie, pričom v tejto časti bol



jej podnet vybavený ako neopodstatnený a nakoniec namietala mobbing, bossing a diskrimináciu na
pracovisku, pričom aj v tejto časti bol jej podnet vybavený ako neopodstatnený.
Z výsluchu svedkyne Y. S. vyplynulo, že bola zamestnaná na pracovnú pozíciu navrhovateľky, pričom jej
pracovný pomer je uzavretý na dobu určitú do konca roka 2013, a to v rozsahu 22 hodín týždenne, čo jej
55 % pracovný úväzok. Svedkyňa do práce chodí o 7.00 hod. a vzhľadom na dojednaný pracovný úväzok
by mala odchádzať o 11.20 hod., no pravidelne býva v práci do 13.00 hod. Niekedy pri nárazových
prácach (mzdy, začiatok školského roka, koniec školského roka) ostáva v práci ešte aj dlhšie.
Dňa 27.3.2013 navrhovateľka odporcovi oznámila, že 3.4.2013 ukončí práceneschopnosť, pričom
odporca navrhovateľke uviedol, že vzhľadom na skončenie pracovného pomeru považuje toto
oznámenie bezpredmetné.
Listom zo dňa 2.10.2013 navrhovateľka od odporcu žiadala, aby jej obratom zaslal správny zápočtový
list a kópiu evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, pričom v liste adresovanom navrhovateľovi,
konkrétne svedkyni S. a riaditeľke S., uviedla, že jej vychádza z ich konania jediné, že buď jej podpis
„sfalšovali alebo krivo vypovedali.“
Súd nevykonal dokazovanie navrhovateľkou navrhnutým výsluchom svedkov Ing. Z. N. a S.. S.
O., na preukázanie toho, že riaditeľka odporcu sa mala vyhrážať zamestnancom odporcu tým, že
jej manželom je sudca. Súd nepovažoval zistenie tejto skutočnosti za podstatné pre rozhodnutie o
návrhu navrhovateľky, ako aj o návrhu odporcu. Súd nevykonal ani výsluch svedkyňou F.. P. na
preukázanie skutočnosti, že i na obci Diviacka Nová Ves bolo bežné, že práca zameškaná počas
pracovnej neschopnosti bola zabezpečená dohodou o vykonaní práce so zamestnancom, ktorý bol
práceneschopný. Zistenie tejto skutočnosti bol bez právneho významu, keďže to čo je bežné u iných
zamestnávateľov nezakladá dôvod na to, aby bol vytvorený záver o tom, či je takýto postup správny
alebo nesprávny.
Rovnako súd nevykonal dokazovanie odporcom navrhnutým znaleckým dokazovaním, ktorého
predmetom malo byť zistenie toho, aký vplyv mohli mať zistené nedostatky vo vedení účtovníctva na
hospodársky výsledok odporcu a aké riziká z týchto chýb vyplývali. Uvedené skutočnosti boli riadne
zistené vykonaným dokazovaním, a to najmä oboznámením účtovných dokladov, výsledkom kontrol a
výsluchom svedkyne F.. H. I., z ktorého jasne vyplynul charakter nedostatkov vo vedení účtovníctva
navrhovateľkou a nebolo dôvodné predpokladať, že by vykonaním znaleckým dokazovaním boli zistené
iné skutočnosti.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Z ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyplýva, že skončenie pracovného pomeru
okamžitým skončením je výnimočným úkonom zamestnávateľa, ktorý je viazaný na závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola zamestnaná
u odporcu ako ekonómka so širokým záberom pracovných činností, do ktorých patrilo okrem
vedenia účtovníctva odporcu, aj vykonávanie rôznych ďalších iných činností vyplývajúcich z rôznych
verejnoprávnych predpisov - vedenie registratúry, ochrana osobných údajov a podobne. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že v práci navrhovateľky, konkrétne pri vedení účtovníctva, bolo zistených
množstvo nedostatkov, ktoré sa týkali konkrétnych účtovných postupov a vedenia administratívy
odporcu, pričom žiaden z týchto nedostatkov nespôsobil odporcovi žiadnu škodu, hoci ho vystavoval
v prípade kontrol riziku uloženia pokút. Zároveň išlo o nedostatky, ktoré sa pri vedení účtovníctva
v obdobných subjektoch vyskytujú bežne a sú opraviteľné bez toho, aby v súvislosti s ich opravou
vznikali ďalšie osobitné náklady. K tomu treba uviesť, že väčšina nedostatkov v pracovných činnostiach



navrhovateľky súvisela s predstavami a kvalitou riadenia odporcu v predchádzajúcich obdobiach,
keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predchádzajúce riadenie k jednotlivým verejnoprávnym
požiadavkám na administratívu pristupovalo laxne, bez toho, aby dbalo na dôsledné dodržiavania
týchto predpisov. Je zrejmé, že chyby, ktoré boli zistené v pracovných činnostiach navrhovateľky boli
ovplyvnené predovšetkým predchádzajúcim riadením odporcu, ktorý nevytváral podmienky a neriadil
navrhovateľku tak, aby tieto predpisy dodržiavala. Kvalita výkonu pracovných činnosti navrhovateľky
zodpovedala nízkej kvalite riadenia odporcu v predchádzajúcom období. S ohľadom na uvedené
preto nemožno chyby zistené kontrolou účtovníctva vedeného navrhovateľkou považovať za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Išlo o nedostatky, ktoré možno charakterizovať ako neuspokojivé
plnenie pracovných úloh, keď pri pracovných činnostiach vykonávaných navrhovateľkou neboli dôsledne
dodržiavané predpisy týkajúce sa výkonu týchto činností. Vzhľadom na to, že odporcom v okamžitom
skončení pracovného pomeru uvedené pochybenia nemožno podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nebol daný dôvod na takýto úkon
odporcu, a preto súd rozhodol tak, že určil, že skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol uzavretím
pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2003 medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako
zamestnávateľom, okamžitým zrušením pracovného pomeru zo dňa 29.11.2012 je neplatné.
Z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva, že súd v prípade, ak konštatuje neplatnosť
skončenia pracovného pomeru môže určiť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával. Pritom musí zároveň rozhodnúť o tom, že pracovný pomer
zamestnanca končí. Z uvedeného je zrejmé, že zákon týmto ustanovením vytvára akýsi materiálny
korektív pre tie situácie, v ktorých je zrejmé, že pracovný pomer bol skončený neplatne, no bez toho,
aby tento materiálny korektív zákon bližšie vysvetľoval; zákon používa vágny pojem spravodlivosti ako
dôvodu preto, že zamestnávateľ ďalej zamestnanca nemusí zamestnávať. Uvedený materiálny korektív
možno vysvetliť len s ohľadom na to, aký je účel ochrany zamestnanca. V zmysle zásad Zákonníka
práce je zrejmé, že účelom ochrany zamestnanca v prípade konštrukcie dôvodov skončenia pracovného
pomeru je právo zamestnanca v zmysle článku 1. Základných zásad Zákonníka práce na ochranu
proti svojvoľnému prepúšťaniu. Proti tomu stojí právo zamestnávateľa na slobodný výber zamestnancov
v zmysle článku 2. Základných zásad Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
v prípade skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou neišlo o celkom svojvoľné skončenie
pracovného pomeru, keďže tomuto skončeniu pracovného pomeru predchádzalo zistenie viacerých
porušení právnych predpisov. Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že tieto skutočnosti by
sami o sebe nezakladali ani dôvod na to, aby bola navrhovateľke daná platná výpoveď z pracovného
pomeru. Z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že navrhovateľka si
neplnila svoje pracovné povinnosti uspokojivo, keď pri svojich činnostiach konala tak, že neboli dôsledne
dodržiavané právne predpisy týkajúce sa týchto činností. Na strane druhej z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že navrhovateľke nebol odporcom daný žiaden priestor na to, aby navrhovateľka mohla
nedostatky vo svojej práci odstrániť a zákonu nezodpovedajúce riešenie tejto otázky zo strany odporcu
viedlo k neprimeraným osobným reakciám navrhovateľky vo vzťahu k vedúcej zamestnankyni odporcu.
Z uvedeného je zrejmé, že odporca reagoval na zistené nedostatky v práci navrhovateľky neprimerane,
pričom toto konanie následne vyvolalo neprimerané reakcie zo strany navrhovateľky. Vzhľadom na to,
že odporcom zistené nedostatky v práci navrhovateľky nemožno považovať ani za dôvody, pre ktoré by
bolo možné dať navrhovateľke platnú výpoveď, súd rozhodol tak, že návrh odporcu na určenie toho, že
od neho nie je spravodlivé požadovať, aby navrhovateľku naďalej zamestnával, zamietol.
Vzhľadom na to, že súd návrhu vyhovel, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal procesne úspešnej navrhovateľke,
ktorej vznikli trovy konania jej právnym zastúpením vo výške 557,45 eur určené podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to (i) tarifná odmena za úkon právnej služby - príprava a prevzatie
zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 60,07 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 7,81 eur; (ii) tarifná odmena za úkon právnej služby písomné podanie vo veci samej - návrh
podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 60,07 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,81 eur; (iii) tarifná odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 19.8.2013 podľa § 14
ods. 1 písm. c) vo výške 120,14 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, (iv) tarifná
odmena za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.9.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo
výške 120,14 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, (v) tarifná odmena za úkon
právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 21.10.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vo výške 120,14 eur a
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, (v) tarifná odmena za úkon účasť na pojednávaní
dňa 11.11.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a § 14 ods. 5 vyhlášky vo výške 30,03 eur a náhrada podľa



§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi
navrhovateľky, a to podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľka bola oslobodená od povinnosti zaplatiť súdny poplatok podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona
o súdnych poplatkoch. Preto je podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť súdny
poplatok za podaný návrh procesne neúspešný odporca, a to vo výške určenej podľa sadzobníka
súdnych poplatkov - položka 1 písm. b).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.