Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja


Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/75/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213497
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119213497.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto,
zastúpeného JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava - Staré Mesto,
proti žalovanému: Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14,
080 05 Prešov, IČO: 37 936 859, o zaplatenie sumy 9.792,21 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.8.2019, ktorý bol doručený tunajšiemu
súdu elektronicky dňa 23.8.2019, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
9.792,21 eura a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 9.792,21 eura od 24.8.2019 do zaplatenia, ako
aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 19.11.2017 v čase o 15.45 hod. došlo k dopravnej nehode
na ceste II/537, v kilometri 43,3 až 43,6 medzi Tatranskou Poliankou a Novou Poliankou, a to tak,
že vodič zamestnanec žalovaného pri výkone pracovnej činnosti spôsobil nehodu, keď viedol vozidlo
Mercedes Benz, EČV: E. v smere od Novej Polianky smerom k Tatranskej Polianke, pričom vykonával
posyp cesty II/537, kde v kilometri 43,3 až 43,6 malo dôjsť posypovým materiálom k poškodeniu vozidla
BMW 530 d, EČV: Y., ktoré viedol vodič Mário Vajdečka v smere od Tatranskej Polianky smerom na
Novú Polianku, pričom malo dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, prednej kapoty, predného ľavého
svetla a ľavého predného blatníka, čelného skla. Poškodený mal v čase vzniku škodovej udalosti u
žalobcu uzavreté havarijné poistenie uvedeného vozidla, z ktorého si uplatnil právo na poistné plnenie.
Škoda na motorovom vozidle BMW 530d, EČV: Y.O bola vyčíslená na sumu vo výške 12.369,11 eura.
Žalobca poistné plnenie vo výške 9.792,21 eura (znížené plnenie o spoluúčasť - 515,38 eura a odpočet
DPH - 2.061,52 eura) poukázal dňa 17.5.2018 priamo na účet spoločnosti Business Lease Slovakia
s.r.o. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka prechádza právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou na poistiteľa, a to do výšky vyplateného poistného plnenia. Z tohto dôvodu žalobca výzvou zo
dňa 9.8.2018 vyzval žalovaného na náhradu škody spôsobenej škodovou udalosťou zo dňa 19.11.2017
vo výške 9.792,21 eura, v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu
neuhradil.



3. Okresný súd Prešov vydal dňa 11.9.2019 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/75/2019-31, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9.792,21 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto
vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku čoho
Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 4.10.2019, č. k. 21Cb/75/2019-38 zrušil predmetný platobný
rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 11.9.2019, č. k. 21Cb/75/2019-31, a to v súlade s ustanovením
§ 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Žalovaný v odpore zo dňa 24.9.2019 voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol,
že žalobca v podanej žalobe uvádza, že dňa 19.11.2017 v čase o 15.45 hod. došlo k dopravnej
nehode na ceste č. II/537 medzi Tatranskou Poliankou a Novou Poliankou, a to tak, že vodič ako
zamestnanec žalovaného pri výkone pracovnej činnosti spôsobil nehodu, keď viedol motorové vozidlo
Mercedes Benz, EČV: E. v smere od Novej Polianky smerom k Tatranskej Polianke, pričom vykonával
posyp cesty č. II/537, kde na jej úseku v kilometri 43,3 až 43,6 malo dôjsť posypovým materiálom k
poškodeniu motorového vozidla BMW 530 d xDrive, EČV: Y., ktoré viedol vodič D.. Konkrétne malo
dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, prednej kapoty, predného ľavého svetla, ľavého predného
blatníka a čelného skla. Žalobca ďalej k žalobe uviedol, že spoločnosť Businnes Lease Slovakia mala
v čase vzniku škodovej udalosti u žalobcu uzavreté havarijné poistenie vyššie uvedeného motorového
vozidla, z ktorého si uplatnila právo na poistené plnenie. Žalobca poistné plnenie vo výške 9.792,21 eura
poukázal priamo na účet poškodeného. Zamestnanec žalovaného pán O. ktorý mal údajne spôsobiť
vyššie popísanú škodovú udalosť, a to v čase 15.45 hod. dňa 19.11.2017 uviedol v internom dokumente s
názvom Protokol o spôsobení škody č. 22/2017, že na uvedenom úseku v uvedenom čase nevykonával
posyp cesty. O pravdivosti tejto tvrdenej skutočnosti svedčí aj výstup z monitorovacieho zariadenia GPS
zo dňa 19.11.2017, z ktorého jednoznačne vyplýva, že v čase od 15.35 hod. do 16.10 hod. záznam
nevykazuje použitie sypacieho zariadenia. Na základe tvrdenia vodiča pána O. s ktorým korešponduje
aj výstup z monitorovacieho zariadenia GPS, škodová udalosť nebola žalovaným nahlásená jeho
zmluvnej poisťovni. Pán J. so žalovaným nijakým spôsobom o škodovej udalosti nekomunikoval a
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že škoda na motorovom vozidle poškodeného bola spôsobená
prevádzkovou činnosťou žalovaného. Žalovaný považuje uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu za
neopodstatnený.

5. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.11.2019, okrem iného uviedla, že
s argumentáciou a obranou žalovaného, ktorú uviedol žalovaný v odpore, žalobca nesúhlasí. Považuje
ju len za účelovú obranu v spore. Je nesporné, že udalosť zo dňa 19.11.2017 o 15.45 hod. bola šetrená
ODI v Poprade pod č. ORPZ-PP-ODI1-164/2017-P. Boli vykonané dychové skúšky u vodičov, ktoré boli
negatívne. Zo záznamu je zrejmé, že ako škodca bol označený pán E. a jeho spolujazdcom bol pán M.
Druhým účastníkom bol D. a jeho spolujazdec bola I. S poukazom na uvedený listinný dôkaz žalobca
zastáva názor, že riadne preukázal vznik škody, ako aj jeho vinníka, ktorým bol zamestnanec žalovaného
pán Peter Lacko.

6. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.2.2020, okrem iného uviedla,
že žalobca naďalej zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 5.11.2019. Žalobca ďalej
zastáva názor, že je nespochybniteľné, že ako škodca predmetnej škodovej udalosti bol v dotazníku
dopravnej nehody ODI v Poprade označený pán E. ako vodič. Taktiež je nesporné, že v predmetnej
relácii polícia konštatuje, že k nehode došlo na cesta II/537 v kilometri 43,3 až 43,6 medzi Tatranskou
Poliankou a Novou Poliankou, tak že vodič Peter Lacko viedol vozidlo Mercedes Benz , EČV: E. v smere
od Novej Polianky smerom k Tatranskej Polianke, pričom vykonával posyp cesty II/537 v kilometri 43,3
až 43,6 posypovým materiálom. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zároveň zaslal do spisu
fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla, z ktorej je zrejmé, že došlo k poškodeniu vozidla
posypovým materiálom.

7. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.6.2020, okrem iného uviedol, že podľa názoru
žalovaného Záznam dopravnej nehody zo dňa 19.11.2017 č. 570706 v žiadnom prípade nie je dôkazom,
ktorý by riadne preukázal žalobcov nárok čo do právneho základu a výšky. V jeho časti 2. Opísanie
udalosti je okrem iného uvedené, že k poškodeniu motorového vozidla BMW 530d, EČV: Y. malo
dôjsť (t.j. predpoklad, nie potvrdenie skutočnosti) posypovým materiálom. V zázname je takisto uvedené:
„Dopravná neho v štádiu objasňovania.“ Dopravná nehoda bola napokon Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru Okresným dopravným inšpektorátom Poprad zo dňa 17.1.2018 odložená, nakoľko
nebolo podozrenie z priestupku. Z vyššie uvedeného, ako aj z bežnej praxe je zrejmé, že záznam



nedeklaruje, že škoda bola spôsobená vodičom žalovaného, ale práve naopak, že je v štádiu
objasňovania. K fotodokumentácii, ktorá bola pripojená k podaniu, žalovaný uvádza, že nemôže slúžiť
ako dôkaz o škode spôsobenej posypovým materiálom a už vôbec nie o tom, že škodu spôsobil
práve vodič žalovaného. Žalovaný ju považuje za irelevantný dôkaz, nakoľko sa nedá určiť pôvod
jednotlivých poškodení, časové obdobie ich vzniku, ani samotný škodca. Žalovaný ďalej uvádza, že
bližším prešetrením predmetu sporu opravuje pôvodné vyjadrenie uvedené v odpore proti platobnému
rozkazu zo dňa 24.9.2019 o tom, že škodová udalosť nebola z jeho strany hlásená zmluvnej poisťovni.
Dňa 14.9.2018 bola škodová udalosť žalovaným nahlásená jeho zmluvnej poisťovni - Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., nakoľko poškodený spoločnosť Business Lease Slovakia s.r.o. si u nej uplatnil nárok
na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V Hlásení o škodovej udalosti, v časti 6. Špecifické údaje o škodovej udalosti
(Popis vzniku škodovej udalosti) je uvedené nasledovné vyjadrenie: „Poškodený sa domáha uznania
viny pri výkone posypania cesty našim vozidlom EČV: E. Vodič nie je si vedomý spôsobenej škody,
ktorá bola zdokumentovaná políciou.“ Poisťovňa žalovanému doručila oznámenie o platbe, v ktorom
uviedla, že v predmetnej veci nárok na náhradu škody uplatnený poškodeným z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného zamieta.
Vodič žalovaného p. O.a dňa 4.12.2017 osobne dostavil na Okresný dopravný inšpektorát v Poprade za
účelom podania vysvetlenia k dopravnej nehode zo dňa 19.11.2017. Zo záznamu o podaní vysvetlenia
vyplýva, že dňa 19.11.2017 v čase okolo 15.45 hod. vykonával kontrolu zjazdnosti ciest, pričom v
inkriminovanom čase sa síce nachádzal v obci Tatranská Polianka, avšak je presvedčený, že v úseku
medzi Novou Poliankou a Tatranskou Poliankou nevykonával posyp cesty ani odhŕňanie snehu, nakoľko
v danom úseku bola cesta zjazdná. Rovnako uviedol, že v uvedený deň zariadenie GPS zaznamenávalo
len pohyb vozidla a nie posyp, ani odhŕňanie snehu, nakoľko vozidlu bola nasadená zimná nadstavba
a GPS do nej zapojené nebolo. Žalovaný na záver uviedol, že v zmysle ust. § 132 ods. 1 Zákona
č. 160/2015 Z.z. CSP sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca
žiadnym spôsobom nepodložil svoje tvrdenia relevantným dôkazom, ktorým by potvrdil opodstatnenosť
samotnej žaloby. Rovnako nepredložil žiadne relevantné podklady, ktoré by potvrdili výšku žalovanej
sumy.

8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.9.2020, okrem iného uviedla,
že žalobca poukazuje, keď ako listinné dôkazy žalovaný doložil výstup z monitorovacieho zariadenia
GPS zo dňa 19.11.2017, z ktorého záznamu ako žalovaný uvádza „jednoznačne vyplýva, že v čase od
15.35 hod - 16.10hod. záznam nevykazuje použitie sypacieho zariadenia, avšak v Zázname o podaní
vysvetlenia č. ORPZ-PP-ODI1-364/2017-P zo dňa 4.12.2017 pán E. vypovedal: „vozidlo v čase keď
malo dôjsť k nehode zaznamenávalo len polohu cez GPS a nezaznamenávalo posyp ani odhŕňanie
nakoľko to bola nová nadstavba a GPS nebolo zapojené.“ Žalovaný ďalej uvádza, že dňa 14.9.2018 bola
škodová udalosť žalovaným nahlásená jeho zmluvnej poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Táto
však nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zamietla, teda už samotným nahlásením škodovej udalosti si žalovaný uznal vinu. Žalovaný
nepredložil doklad, ktorým jeho poisťovňa odmietla nahradiť škodu zo zákonného poistenia. Žalobca
sa domnieva, že dôvodom odmietnutia bola skutočnosť, že ku škode nedošlo prevádzkou motorového
vozidla (nedošlo k stretu vozidla), ale škoda bola spôsobená pri vykonávaní posypu cesty.

9. Dňa 1.10.2020 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, nakoľko boli
splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.

10. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2020 zástupkyňa žalovaného okrem iného uviedla, že čo sa týka
nahlásenia škody, nenahlasovali škodu z vlastnej iniciatívy, že by nejakú škodu uznali alebo nie, ale
že si spoločnosť Business Lease Slovakia s.r.o. uplatnila u ich poisťovateľa túto škodu a ich vyzvali na
nahlásenie škody, tak ju nahlásili, ale žiadnu vinu neuznali. Zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že
dodatočne vyšlo najavo, že GPS zaznamenávalo v daný deň a zhruba v tom čase len polohu vozidla,
teda nie výkon čo sa týka posypu, ale to určite neznamená, že by škodu spôsobili. Čo sa týka žalobcom
doloženej fotodokumentácie, z nej rozhodne nevyplýva pôvod jednotlivých poškodení, časové obdobie
ich vzniku, ani samotný škodca. V podaní vysvetlenia k dopravnej nehode zo dňa 19.11.2017 je uvedené,
že vodič žalovaného pán O. je presvedčený, že v úseku, kde malo dôjsť k škodovej udalosti, nevykonával
posyp cesty ani odhŕňanie snehu, nakoľko cesta bola zjazdná. Čo sa týka samotného Záznamu z



dopravnej nehody, polícia bola privolaná zhruba po 2 hodinách a rozhodne zo Záznamu z dopravnej
nehody nevyplýva, že škodca je pán O.
11. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2020 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov založených v spise, a to konkrétne Poistky k havarijnému poisteniu motorových vozidiel -
Poistka č. 6593557003, výpisu z inkasného účtu Poistnej zmluvy za obdobie od 25.4.2017 do 20.2.2019
k Poistnej zmluve č. 6593557003, Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia
motorového vozidla, Posudku - kalkulácie č. 9565933655, Faktúry č. 1188300533, Oznámenia o
poistnom plnení - výpočtu výšky plnenia, výzvy na zaplatenie regresného nároku zo dňa 9.8.2018,
platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 24.9.2019, Protokolu o spôsobení škody
č. 22/2017, výstupu z GPS, vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu k odporu zo dňa 5.11.2019,
fotodokumentácie, vyjadrenia žalovaného zo dňa 5.6.2020, Záznamu dopravnej nehody zo dňa
19.11.2017, Záznamu Okresného riaditeľstva PZ v Poprade č. ORPZ-PP-ODI1-364/2017-P zo dňa
4.12.2017, písomného podania právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 29.9.2020 a zistil tento s k u t k
o v ý s t a v:

12. Podľa tvrdení žalobcu dňa 19.11.2017 v čase o 15.45 hod. malo dôjsť k dopravnej nehode
na ceste II/537, v kilometri 43,3 až 43,6 medzi Tatranskou Poliankou a Novou Poliankou, a to tak,
že vodič zamestnanec žalovaného pri výkone pracovnej činnosti mal spôsobiť nehodu, keď viedol
vozidlo Mercedes Benz, EČV: E. v smere od Novej Polianky smerom k Tatranskej Polianke, pričom
mal vykonával posyp cesty II/537, kde v kilometri 43,3 až 43,6 malo dôjsť posypovým materiálom k
poškodeniu vozidla BMW 530 d, EČV: Y. ktoré viedol vodič D. v smere od Tatranskej Polianky smerom na
Novú Polianku, pričom malo dôjsť k poškodeniu predného nárazníka, prednej kapoty, predného ľavého
svetla a ľavého predného blatníka, čelného skla. Poškodený mal v čase vzniku škodovej udalosti u
žalobcu uzavreté havarijné poistenie uvedeného vozidla, z ktorého si uplatnil právo na poistné plnenie.
Škoda na motorovom vozidle BMW 530d, EČV: Y. bola vyčíslená na sumu vo výške 12.369,11 eura.
Žalobca poistné plnenie vo výške 9.792,21 eura (znížené plnenie o spoluúčasť - 515,38 eura a odpočet
DPH - 2.061,52 eura) poukázal dňa 17.5.2018 priamo na účet spoločnosti Business Lease Slovakia
s.r.o. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka prechádza právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou na poistiteľa, a to do výšky vyplateného poistného plnenia. Z tohto dôvodu žalobca výzvou zo
dňa 9.8.2018 vyzval žalovaného na náhradu škody spôsobenej škodovou udalosťou zo dňa 19.11.2017
vo výške 9.792,21 eura, v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu
neuhradil.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

15. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov
a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej
škody.



20. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.

23. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

24. Podľa § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená
strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok
obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

25. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z
dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po
vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody
existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola
porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b)
vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti
oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich
zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať
poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich
preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé
zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku
zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých
zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej
úpravy.

26. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto
protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe
zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne
správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti
došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia
bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým
konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu.
V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na
pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale
z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako
prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie
(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

27. b) Vznik škody. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy
škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré,



nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý
zisk spolu predstavujú všetku škodu.

28. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti
(príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je
kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v
skutkovom zistení.

29. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať
splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej
povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým
spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je
ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil
záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ),
ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady
zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).

30. V občianskoprávnych vzťahoch je náhrada škody tiež viazaná na porušenie právnej povinnosti,
ktorá vyplýva z nejakého právneho úkonu, najčastejšie zo zmluvy alebo právneho predpisu. Aj tu
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sú: a)
porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj tu existenciu všetkých troch predpokladov
zodpovednosti musí preukázať poškodený.

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči
žalovanému domáha zaplatenia sumy 9.792,21 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom
rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním
totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého môže žalobca náhradu škody,
špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom,
ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo
preukázané, že žalovaný svojim vozidlom Mercedes Benz, EČV: E., ktorý viedol vodič, zamestnanec
žalovaného, spôsobil na vozidle BMV 530 d, EČV: Y. (vozidle poistenca žalobcu) škodu, a teda nemohla
byť preukázaná ani príčinná súvislosť vo vzťahu ku škode, ktorá mala vzniknúť na motorovom vozidle
BMV 530 d, EČV: Y.. Ak na predmetnom vozidle vznikla nejaká škoda, nebolo preukázané, že by bola
vznikla v príčinnej súvislosti s konaním, prípadne opomenutím žalovaného. Samotné skutočnosti, že
predmetná udalosť zo dňa 19.11.2017 bola šetrená ODI v Poprade pod č. ORPZ-PP-ODI1-164/2017-P,
že boli vykonané aj dychové skúšky u vodičov a zo záznamu je zrejmé, že ako škodca bol označený pán
E., nie sú sami o sebe dôkazmi, že tvrdenú škodu spôsobil pán E. vodič - zamestnanec žalované. To, že
ako škodca predmetnej škodovej udalosti bol v dotazníku dopravnej nehody ODI v Poprade označený
pán E. ako vodič, taktiež to že v predmetnej relácii polícia konštatuje, že k nehode došlo na cesta II/537
v kilometri 43,3 až 43,6 medzi Tatranskou Poliankou a Novou Poliankou a že vodič E. viedol vozidlo
Mercedes Benz , EČV: E. v smere od Novej Polianky smerom k Tatranskej Polianke, pričom vykonával
posyp cesty II/537 v kilometri 43,3 až 43,6 posypovým materiálom, bolo len preto, že to tak tvrdil vodič
motorového vozidla BMW 530 d, EČV: Y.. Podľa jeho vyjadrenia to polícia takto zapísala bez toho aby
to mala jednoznačne aj preukázané. Záznam dopravnej nehody zo dňa 19.11.2017 č. 570706 teda v
žiadnom prípade nie je dôkazom, ktorý by riadne, bez akýchkoľvek pochybností, preukázal žalobcov
nárok voči žalovanému čo do právneho základu a výšky. V jeho časti 2. Opísanie udalosti je okrem
iného uvedené, že k poškodeniu motorového vozidla BMW 530d, EČV: Y. malo dôjsť (t.j. predpoklad, nie
potvrdenie skutočnosti) posypovým materiálom. V zázname je takisto uvedené: „Dopravná neho v štádiu
objasňovania.“ Dopravná nehoda bola napokon Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Okresným
dopravným inšpektorátom Poprad zo dňa 17.1.2018 odložená, nakoľko nebolo podozrenie z priestupku.
Z vyššie uvedeného, ako aj z bežnej praxe je zrejmé, že záznam nedeklaruje, že škoda bola spôsobená
vodičom žalovaného, ale práve naopak, že je v štádiu objasňovania. Súd súhlasí aj s názorom
žalovanej strany, že fotodokumentácia, ktorá bola pripojená k podaniu žalobcu, nie je dôkazom o škode
spôsobenej posypovým materiálom a už vôbec nie o tom, že škodu spôsobil práve vodič žalovaného.
Z predloženej fotodokumentácie sa nedá určiť pôvod jednotlivých poškodení, časové obdobie ich
vzniku, ani samotný škodca. Nie je zrejme kto, kedy a kde predmetnú fotodokumentáciu vyhotovil.



Fotodokumentácia zachytáva, zrejme účelovo, len predmetné vozidlo, bez okolitého prostredia. Po
oboznámení sa s fotodokumentáciou, nie je možné konštatovať, že bola vyhotovená bezprostredne po
vzniku škody na vozidla na tvrdenom mieste - v kilometri 43,3 až medzi Tatranskou Poliankou a Novou
Poliankou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vodičovi motorového vozidla BMW 530d, EČV: Y. nič
nebránilo, aby prerušil jazdu motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: E. bezprostredne po tom, čo mu
bola ako tvrdil prevádzkou tohto vozidla spôsobená škoda, a to za účelom vyhotovenia fotodokumentácie
o spôsobenej škoda za prítomnosti vodiča motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: E. V záznamoch
polície sa nenachádza skutočnosť, že by sa vodič vozidla BMW 530d, EČV: Y. o to bezprostredne po
tvrdenej udalosti pokúšal a že by to vodič motorového vozidla Mercedes Benz, EČV: E.dmietol urobiť,
t.j. zastaviť vozidlo, vykonať ohliadku vozidiel, prípadne vyhotoviť fotodokumentácii, a to bezprostredne
po tvrdenej udalosti.

32. Čo sa týka nahlásenia škody, žalovaný súdu vysvetlil, že škodu nenahlasovali z vlastnej iniciatívy,
že by nejakú škodu uznali alebo nie, ale preto, že si spoločnosť Business Lease Slovakia s.r.o. uplatnila
u ich poisťovateľa túto škodu a ich vyzvali na nahlásenie škody, tak ju nahlásili, ale žiadnu vinu neuznali.
Nahlásenie škodovej udalosti zo strany žalovaného teda nemožno považovať, za uznanie nároku
žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania, zo strany žalovaného.

33. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci .

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.