Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219052
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111219052.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne: V. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., P. XXX/XX, zastúpená advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s.r.o., IČO: 44 250 029,
Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Prešov, Nám. mieru 2,
zastúpený Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, IČO: 37 936 859, Prešov,
Jesenná 14, v konaní o náhradu za zriadenie vecného bremena s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/159/2011-325 zo dňa 19.10.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo
výške 35.000,- Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % odo dňa 06.07.2011 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Zároveň vyslovil, že žalobkyňa má právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 1 ods.2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách, ust.§ 3b ods.1 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov,
ust.§ 128, § 151n ods.1, 2 a 3, § 151o ods.1 a 3, § 151p ods.1, § 451 ods.1,2 a § 489 Občianskeho
zákonníka, ust.článku 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že nariadil znalecké dokazovania a to vo veci stanovenia všeobecnej
hodnoty - výšky odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti formou
cestnej stavby (cesty L.- A.-S.) na parcele č. KN-C XXXX/XXX o výmere1120 m2 v k.ú. S. v O. A..
Znalecký posudok vypracoval L.. O. H., U. O., a to znalecký posudok č. XXX/XXXX, kde zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota práv, a to vecné bremeno spočívajúce v užívaní
nehnuteľnosti formou cestnej stavby, je stanovená na sumu 11.200,- Eur. V znaleckom posudku znalec
uviedol, že obmedzenie pozemku uvažuje v celej výmere pozemku, a to o výmere 1120 m2. Súd nariadil
doplnenie znaleckého posudku a to aj z dôvodu, že Okresný súd v Poprade rozhodol rozsudkom dňa
02.10.2014, uvedený rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.03.2016,
právoplatný dňa 05.05.2016, kde predmetom ďalšieho konania malo byť rozhodnutie o výške náhrady
za vecné bremeno. Dňa 18.04.2018 bol doručený súdu znalecký posudok č. XXX/XXXX, doplnenie
č. 1, vypracovaný L.. O. H., U. O. a to stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej



diferenciácie so zaťažením cestnou stavbou oproti koeficientu povyšujúcich a redukujúcich faktorov
pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku parcela č. XXXX/XXX metódou polohovej diferenciácie bez
zaťaženia cestnou stavbou o 59,50 % bola stanovená všeobecná hodnota pozemku na sumu 33.499,20
Eur. Dňa 31.05.2018 žalobkyňa predložila súdu súkromný znalecký posudok vo veci stanovenia výšky
jednorazovej náhrady za vecné bremeno na pozemkoch parcela č. XXXX/XXX k.ú. S.Ľ. obec A., a
to znalecký posudok č. XX/XX, ktorý vypracoval znalec L.. M. T., A.., G., kde zo záveru znaleckého
posudku bola stanovená všeobecná hodnota práv a závad na sumu 39.700,- Eur. Keďže žalobkyňa vo
svojom žalobnom návrhu uplatňuje istinu vo výške 35.000,- Eur, tak súd vyhovel žalobe v celom rozsahu,
nakoľko z predložených znaleckých posudkov a to L.. T. bola stanovená hodnota v sume 39.700,- Eur a
v znaleckom posudku L.. H. hodnota za zriadenie vecného bremena je 33.499,- Eur. Súd pri určení výšky
hodnoty vychádzal z obidvoch znaleckých posudkov a to tak, že vykonal aritmetický priemer pri sume
33.490,20 Eur podľa L.. H. a sume 39.700,- Eur podľa L.. T. je aritmetický priemer týchto súm 36 599,60
eur a žalobkyňa požaduje sumu 35.000,- Eur. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel v celom rozsahu,
lebo žalobkyňa požaduje nižšiu sumu, ako by vychádzala pri výpočte stanovenej hodnoty aritmetickým
priemerom vychádzajúc z obidvoch znaleckých posudkov.

4. Čo sa týka námietok zo strany žalovaného, že sa uvažuje o pozemkových úpravách a že budú
poskytnuté žalobkyni náhradné pozemky z titulu majetko-právneho vysporiadania, súd má zato, že
už v roku 2002 bolo vydané rozhodnutie, ktoré rieši uvedené majetko-právne vyporiadanie, avšak ku
dňu vydania rozhodnutia, t.j. roku 2014 nedošlo k žiadnej zmene, čo sa týka vyporiadania realizácie
pozemkových úprav. Naviac súd mal preukázané z vyjadrenia Obvodného pozemkového úradu v A. zo
dňa 12.03.2013, že čo sa týka stavu projektu pozemkových úprav k.ú. S., tak ten vyhotovený register
pôvodného stavu doposiaľ nebol vykonaný. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že je vecou žalovaného,
kedy vyporiada vlastnícke vzťahy a akou formou v uvedenej veci nemôže byť na ťarchu vlastníka, aby
vlastník z titulu obmedzenia svojho vlastníctva trpel nečinnosť žalovaného.

5. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 517 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania vo výške
9,25 % odo dňa 30.06.2011, t. j. odo dňa napísania žaloby a žaloba bola doručená súdu dňa 06.07.2011
a preto súd má zato, že nárok je dôvodný odo dňa 06.07.2011, t. j. podania žaloby na súd.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 255 a § 262 C.s.p. Žalobkyni priznal
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Zároveň konštatoval, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil toto odvolanie ust.§
365 ods.1 písm.d/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Žalovaný žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú,
eventuálne ak bude mať za to, že sú splnené podmienky podľa § 389 C.s.p., žalovaný navrhuje
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolateľ
namieta, že náhrada, ktorá za určitých okolností by mala žalobcovi patriť musí byť primeraná. Táto
primeranosť náhrady by sa mala posudzovať a aplikovať spolu s uplatňovaným princípom spravodlivého
usporiadania veci ako základného princípu pri riešení súdnych sporov. Pokiaľ žalobca uplatňuje vysokú
náhradu za zriadené vecné bremeno, žalovaný to považuje za priečiace sa verejnému záujmu s
prihliadnutím na to, že žalobca v čase kúpy vedel, že nadobúda pozemky, ktoré sú defacto zastavané
pozemnou komunikáciou a že ich využitie je značne obmedzené a napriek tomu dobrovoľne pristúpil k
ich kúpe, ak sa predáva takýto pozemok, na ktorom stoji stavba patriaca inému vlastníkovi, nepochybne
sa to premietne do nižšej kúpnej ceny. čim je nadobúdateľ pozemku (žalobca) zvýhodnený, žalovaný
vynakladá obrovské výdavky v súvislosti s údržbou a rekonštrukciou pozemných komunikácií v jeho
vlastníctve, ktoré užíva aj žalobca, nejedná sa o neoprávnenú stavby, ide o osobitý prípad zabratia
pozemkov a nemožno ho stotožňovať čo do výšky nároku s prípadom typicky neoprávneného zabratia
pozemku pôvodnému vlastníkovi bez jeho súhlasu a postaveniu stavby slúžiacej niekomu inému, daná
komunikácia slúžila aj pôvodnému vlastníkovi pozemku ako aj jeho právnym nástupcom, žalovaný nemal
možnosť odmietnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k cestám II. a III. triedy, ktoré nadobudol priamo zo
zákona od štátu. Podľa odvolateľa ide o skutočnosti, ktoré sú vadami, ktoré majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, pretože princíp spravodlivého usporiadania veci by mal byť zásadný pri hodnotení
každého právneho vzťahu a má prioritu pred zákonom, nakoľko predstavuje najvšeobecnejšiu hodnotu
každého právneho štátu. Podľa odvolateľa je preto dôvodné zohľadniť slovo „primeraná“ náhrada s



poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, čo sa do rozsudku súdu prvej inštancie nepremietlo. Z
tohto dôvodu žalovaný navrhoval súdu uplatniť moderačné právo, čo súd neaplikoval a ani náležitým
spôsobom v rozsudku nezdôvodnil. Vo vzťahu k úroku z omeškania, žalovaný uviedol, že podľa
jeho názoru je dlh zročný dňom doručenia žaloby žalovanému a nie dňom podania žaloby na súde.
Kvalifikovaným dátumom, odkedy by sa mali počítať úroky z omeškania je tak dátum 30.12.2011, kedy
bol žalovaný prvýkrát vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe. Podľa názoru žalovaného nie sú
splnené podmienky podľa § 220 ods. 2 a 3 C.s.p. čo sa týka odôvodnenia rozsudku, ktoré žalovaný
nepovažuje za dostatočne presvedčivé.

8. Odvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne na vyjadrenie. Táto svoju možnosť na
vyjadrenie sa k odvolaniu nevyužila.

9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 14.05.2019 a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

12. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť podanej
žaloby. Konanie vedené na súde prvej inštancie nemá ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, tak ako namieta žalovaný. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v a vzhľadom k tomu, že došlo k odklonu v otázke
charakteru náhrady za vecné bremeno považuje za potrebné dodať, že vo veci už bolo rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 11C/159/2011-207 zo dňa 02.10.2014, ktorý bol zrušený
odvolacím súdom v konaní 5Co/599/2014 dňa 15.03.2016, kde omylom uznesenie bolo označené ako
rozsudok. Odvolací súd konštatoval, že súd neodôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
konštatoval, že argument žalobkyne o nesprávnom vyčíslení výšky vecného bremena je pre rozhodnutie
rozhodujúci, aj keď znalec v znaleckom posudku výšku vecného bremena ustálil, žalobkyňa namietala
metodiku a rozpornosť daného znaleckého posudku, keď uviedla, že znalec v posudku konštatoval,
že tento je nepoužiteľný na 100 %, ale priznal náhradu za vecné bremeno iba 28 %. Jednalo sa o
znalecký posudok L.. O. H., U. O. č. XXX/XXXX, kde z jeho záverov vyplýva, že všeobecná hodnota
práv a to vecné bremeno spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti formou cestnej stavby je stanovená na
sumu 11.200,- Eur. Znalec uviedol, že obmedzenie pozemku uvažuje v celej výmere pozemku a to
vo výmere 1120 m2. Súd prvej inštancie nariadil doplnenie znaleckého posudku po zrušení rozsudku
súdom prvej inštancie, doplnený znalecký posudok bol doručený súdu dňa 18.04.2018, ide o znalecký
posudok č. XXX/XXXX, doplnenie č. 1, vypracovaný tým istým znalcom a to stanovenie všeobecnej
hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie so zaťažením cestnou stavbou oproti koeficientu
povyšujúcich a reprodukujúcich faktorov pri výpočte všeobecnej hodnote pozemku, parcela č. XXXX/
XXX metódou polohovej diferenciácie bez zaťaženia cestnou stavbou o 59,50 % bola stanovená
všeobecná hodnota pozemku na sumu 33.499,20 Eur. Dňa 31.05.2018 žalobkyňa predložila súdu
súkromný znalecký posudok vo veci stanovenia výšky jednorazovej náhrady za vecné bremeno na
pozemkoch parcela č. XXXX/XXX k.ú. S., Obec A. a to znalecký posudok č. 28/18, ktorý vypracoval
znalec L.. M. T. A.., G., kde zo záveru znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota práv a



závad na sumu 39.700,- Eur. Súd prvej inštancie tak vychádzal z oboch znaleckých posudkov a keďže
žalobkyňa požadovala sumu 35.000,- Eur, žalobe vyhovel, lebo žalobkyňa požaduje nižšiu sumu ako jej
vychádza pri výpočte stanovenej hodnoty aritmetickým priemerom vychádzajúc z obidvoch znaleckých
posudkov. Podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver súdu prvej inštancie zodpovedá pravidlám
formálnej logiky.

13. V čase vydania zrušujúceho rozhodnutia zastával odvolací súd názor, že je možné priznať vo
veci iba jednorazovú náhradu za vecné bremeno. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove dňa 15. 05. 2018 bolo prijaté väčšinové stanovisko, že vo veci „zákona č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
predpokladá pozemkové úpravy a v rámci nich definitívne vyriešenie obmedzení vlastníkov zastavaných
pozemkov verejnoprospešnými stavbami. Do času pozemkovej úpravy zákon v prípade, že ku dňu
účinnosti zákona niet iného práva, zriaďuje vecné bremeno, vo vzťahu ku ktorému sa náhrada priznáva
podľa všeobecných právnych predpisov. Berúc zreteľ na to, že ide o dočasné opatrenie, jednorazová
náhrada vychádza z doby po neobmedzený čas, že sa cena za užívanie nehnuteľností môže na trhu
meniť, spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá opakujúca náhrada len za skutočnú dobu trvania
obmedzenia“. I napriek tomuto odklonu vzhľadom na to, ako bola žaloba postavená, kedy bola podaná,
ako žiadala žalobkyňa rozhodnúť a na skutočnosť, že žalobkyňa nenavrhla rozhodnúť o opakujúcej
sa náhrade a žalovaný ani v odvolaní nenamietal, že je namieste rozhodnúť o opakujúcej sa náhrade,
nie jednorázovej, ale tvrdil, že je toho názoru, že náhrada, ktorá by mala žalobkyni patriť musí byť
primeraná a táto primeranosť náhrady by sa mala posudzovať a aplikovať spolu s uplatňovaným
princípom spravodlivého usporiadania veci ako základného princípu pri riešení súdnych sporov, zároveň,
že žalobkyňa si uplatňuje takto vysokú náhradu za zriadené vecné bremeno a toto považuje za priečiace
sa verejnému záujmu a to z dôvodu, že v čase kúpy žalobkyňa vedela, že nadobúda pozemky, ktoré
sú zastávané pozemnou komunikáciou, zároveň, že ak sa predáva pozemok, na ktorom stojí stavba
patriaca inému vlastníkovi, premietne sa to nepochybne do nižšej kúpnej ceny a nadobúdateľ pozemku je
zvýhodnený, zároveň, že žalovaný vynakladal obrovské výdavky v súvislosti s údržbou a rekonštrukciou
pozemných komunikácií, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu a že zároveň nemal možnosť odmietnuť
nadobudnutie vlastníckeho práva k cestám 2.a 3.triedy, lebo ich nadobudol priamo zo zákona. Zároveň,
že navrhol súdu uplatniť moderačné právo, čo súd neaplikoval, ani náležitým spôsobom neodôvodnil.
Odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na skutočnosť, že žaloba bola podaná v roku 2011, teda konanie vo veci sa vedie 8 rokov.

14. Žalovanému vzniklo od 01. 09. 2009 k predmetným pozemkom v jeho prospech právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov (§ 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z.z.) a žalobcovi vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby
žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. V prípade, že sa
neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 330/1991 Zb.
(§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Zákon č. 66/2009 Z.z. žiadnym spôsobom neupravuje stav do
doby než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, respektíve než sa usporiadajú vlastnícke
vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 66/2009 Z.z. je však vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že
by vlastníkovi pozemku bez pridelenia náhradného pozemku, respektíve do vykonania pozemkových
úprav nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený
zo zákona. Výška náhrady za zriadenie vecného bremena nie je totožná s hodnotou pozemku, ktorý
je zaťažený vecným bremenom a vzhľadom na zdĺhavý postup pri konaní na nariadení pozemkových
úprav má odvolací súd za to, že takýto právny záver nie je v rozpore s dobrými mravmi uvedenými
v ust.§ 3 Občianskeho zákonníka. Na uvedené nemá vplyv ani to, že žalobkyňa v čase kúpy vedela,
že nadobúda pozemky, ktorú sú defacto zastavané pozemnou komunikáciou ako sa mylne domnieva
žalovaný. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť za akú cenu (700.000,- Sk) žalobkyňa pozemok kúpila
ani to, že žalovaný vynakladá obrovské výdavky v súvislosti s údržbou a rekonštrukciou pozemných
komunikácií, ktoré ako správne tvrdí sú v jeho vlastníctve a nemá na to vplyv skutočnosť, že uvedenú
komunikáciu využíva aj žalobkyňa. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti má zo zákona povinnosť sa o tieto
starať. Zároveň na uvedené nemá vplyv ani to, že sa nejedná o neoprávnenú stavbu a žalovaný nemal
možnosť odmietnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k cestám druhej a tretej triedy, ktoré nadobudol



priamo zo zákona od štátu. Teda všetky tieto odvolacie námietky nie sú dôvodné. Čo sa týka uplatnenia
moderačného práva, v danom prípade sa nejedná o náhradu škody, preto uplatnenie moderačného
práva v danom prípade neprichádza do úvahy. Odvolací súd preto neprihliadol na námietku žalovaného,
že súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť riadnym spôsobom nezdôvodnil. Pojem „primeraná náhrada“
v sebe subsumuje i možné moderačné právo všeobecne, pokiaľ súd posudzuje danú vec vo vzťahu k
všetkým okolnostiam prípadu.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním.

16. V zmysle ust. § 128 Občianskeho zákonníka ods. 1, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze
alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu
použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. V zmysle ods.2 uvedeného ustanovenia vo verejnom
záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to
len na základe zákona, ale na tento účel a za náhradu.

17. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ust. § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, to je zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to, že predpisom, ktorý
upravuje vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov
nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv
vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši. Zákon č. 66/2009 Z.z. však v ustanovení § 4 odkazuje
na úpravu obsiahnutú v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka, je potrebné pri riešení otázky náhrady
za obmedzenie vlastníckych práv z týchto ustanovení vychádzať.

18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné kritéria vzniku nároku na náhradu za zákonom
zriadené vecné bremeno zaťažujúce pozemky žalobcu, pričom žalovaným uvádzané skutočnosti v
priebehu konania i v odvolaní nie sú spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní neboli zistené nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu,
ako bol ustálený súdom prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní priamo nenamieta výšku náhrady, žiada
len uplatnenie princípu spravodlivého usporiadania veci ako základného princípu pri riešení súdnych
sporov. Trvá na tom, že náhrada má byť primeraná. K primeranosti náhrady odkazuje odvolací súd na
výsledky vykonaného dokazovania, konkrétne na doplnený znalecký posudok č. XXX/XXXX, doplnenie
č. X, vypracovaný L.. O. H., U. O. a to stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku metódou polohovej
diferenciácie so zaťažením cestnou stavbou oproti koeficientu povyšujúcich a redukujúcich faktorov
pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku, parcela č. XXXX/XXX metódou polohovej diferenciácie bez
zaťaženia cestnou stavbou o 59,50 %, kde všeobecná hodnota pozemku bola stanovená na 33.499,20
Eur, ale hlavne na závery znaleckého posudku, ktorý predložila žalobkyňa znalca L.. M. T., A.., G., kde zo
záveru znaleckého posudku bola stanovená všeobecná hodnota práv a závad na sumu 39.700,- Eur. Zo
strany žalovaného žiadny znalecký posudok predložený nebol. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu
vzniklo žalovanému od 01.07.2009, to znamená skoro pred 10 rokmi. Zo znaleckého posudku znalca L..
M. T., A.. č. XX/XXXX vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 67.800,- Eur a rekapitulácia
nájmu 4.050,- Eur ročne. To znamená uvedené predstavuje za 10 rokov 40.500,- Eur. Jednorazovú
náhradu stanovil znalec na 39.700,- Eur, pričom nezistil žiadne mimoriadne riziká. S ohľadom na túto
skutočnosť i na to, že žalobkyňa si uplatnila náhradu v sume 35.000,- Eur, ktorá je koncipovaná ako
jednorázová náhrada a žalovaný nenamietal, že spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá opakujúca
sa náhrada, ale namietal, že je potrebné náhradu redukovať, priznať primeranú náhradu a zohľadniť
jeho námietky, prípadne využiť zo strany súdu jeho moderačné právo, odvolací súd v tomto konkrétnom
prípade považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé, náhradu priznanú súdom prvej
inštancie za primeranú. Ide o spravodlivé rozhodnutie tak vo vzťahu k žalobkyni, ako i k žalovanému.
Zároveň odvolací súd vyslovuje právny názor, že pokiaľ si žalobkyňa včas jednorazovú náhradu za vecné
bremeno uplatnila, nie je vylúčené, aby súd takejto žalobe vyhovel napriek tomu, že v rozhodovacej
činnosti súdov Slovenskej republiky prevláda názor, že náhrada za vecné bremeno má opakujúci sa
charakter. Odvolací súd má za to, že v danom prípade uplatnil princíp spravodlivého usporiadania veci
ako základný princíp pri riešení sporu. Vo vzťahu k náhrade za vecné bremeno nie je rozhodujúce, že
žalobkyňa kupovala pozemok už zastavaný cestou, pretože to bolo ešte pred účinnosťou zákona č.
66/2009 Z.z. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009



Z.z. zriadiť v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezodplatne, vyjadril by
to expresis verbis priamo v tomto zákone. Ani po zaplatení náhrady za vecné bremeno nebráni nič
v aplikácií zákona č. 66/2009 Z.z. na vykonanie pozemkových úprav. Podľa názoru odvolacieho súdu
nejde o duplicitné plnenie. Uvedené odvolací súd už vyjadril vyššie, keď poukázal na nájomné za 10
rokov vypočítané znalcom T.. Odvolací súd zároveň poukazuje napríklad na rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo/1405/2005 zo dňa 25.10.2006, podľa ktorého povinnosť poskytovať
náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavbu platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to akým
spôsobom svoje vlastníctvo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk. S týmto
názorom sa odvolací súd v plnom stotožňuje. Vo zvyšku v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tento v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán k prejednávacej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad
a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej
súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné
nedostatky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne aj právo strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej názorom navrhovaným a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to,
aby strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou
a právnymi názormi (I.ÚS 50/04). Zároveň k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že žalovanému
nič nebránilo, aby v konaní predložil dôkazy, ktorými by preukázal primeranosť náhrady vzhľadom na
námietky, ktoré produkoval v konaní. Muselo by sa však a s ňou súvisiacou rovnosťou zbraní jednať o
dôkazy na úrovni dôkazov predložených žalobkyňou, teda o znalecké posudky. Žalovaný mal reálne
možnosť predložiť protiargumenty vo vzťahu k žalobkyni a preukázať tak ním tvrdené skutočnosti. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 32/2015 zo dňa 07.06.2016.

19. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovanému.
Preto odvolací súd rozsudok podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. Úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k
neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods.2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.