Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja


Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5U/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620202128
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8620202128.1

Uznesenie
Okresný súd Svidník, v konaní o prijatí finančnej náhrady vo výške 48,63 eura do súdnej úschovy, na
návrh zložiteľa Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, 080 05 Prešov,
IČO: 37 936859, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom č. SÚCPS-R/1660/2020-206 na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy, súdu doručený
dňa 8.12.2020, sa zložiteľ domáha, aby súd v súlade s § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní
pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z. z.“), prijal do úschovy náhradu za vyvlastnenie pozemkov
patriacich: C. O., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom P. XX/XX R., ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel, náhrada
vo výške 12,57 eura; P. G., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, R., náhrada vo výške 14,68 eura;
H. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, náhrada vo výške 8,81 eura a H. O., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom F. č. XX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, náhrada vo výške 12,57 eura, dovedna 48,63
eura, nakoľko tieto náhrady nemožno vyplatiť vyvlastňovaným: C. O., P. G., H. H. a H. O., všetci vo
vyvlastňovacom konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

2. Zložiteľ k svojmu návrhu priložil rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor výstavby a
bytovej politiky zo dňa 22.9.2020 č. OU-PO-OVBP2-2020/33276/104143/ŠSS-BP (ďalej len „rozhodnutie
okresného úradu“). Z predmetného rozhodnutia okresného úradu vyplýva, že vyvlastniteľ - Prešovský
samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, podal na vyvlastňovací
orgán návrh č. SÚCPSK-R/16680/2020-020 zo dňa 5.6.2020 na trvalý záber k pozemkom patriacim
vyvlastňovaným C. O., P. G., H. H. a H. O., a to pre účel výstavby stavby „Rekonštrukcia mosta na ceste
III/3584, č. 3584-001 Krušinec“, katastrálne územie F., na základe ktorého boli rozhodnutím okresného
úradu vo verejnom záujme a na účely výstavby stavby „Rekonštrukcia mosta na ceste III/3584, č.
3584-001 Krušinec“, v prospech Prešovského samosprávneho kraja, Nám. Mieru 2, 080 01 Prešov,
vyvlastnené nasledovné pozemky evidované v k. ú. Krušinec:

5U/1/2020
-2-

- C.C. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX , E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E
KN č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. XXX, všetky v podiele 720/302400-ín, za ktoré mu úrad určil
náhradu vo výške 12,57 eura;
- P. G. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E KN
č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. XXX, všetky v podiele 840/302400-ín, za ktoré jej úrad určil náhradu
vo výške 14,68 eura;



- H. H. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E KN
č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. XXX, všetky v podiele 504/302400-ín, za ktoré jej úrad určil náhradu
vo výške 8,81 eura;
- H. O. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXX,
E KN č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. 123, všetky v podiele 720/302400-ín, z ktoré mu úrad určil
náhradu o výške 12,57 eura.

3. Okresný úrad Prešov v predmetnom rozhodnutí zároveň rozhodol, že určenú náhradu dovedna
vo výške 48,63 eura je vyvlastniteľ povinný zložiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na Okresnom Súde Svidník. S odkazom na ust. § 194 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) však súd postup okresného úradu nepovažuje
za správny, a to z nižšie uvedených dôvodov.

4. Z rozhodnutia okresného úradu je ďalej zrejmé, že vyvlastňovaní:
- C. O., nar. X.XX.XXXX, dňa XX.X.XXXX zomrel. Register tunajšieho súdu neeviduje po menovanom
konanie o dedičstve;
- P. G., nar. X.XX.XXXX. Register tunajšieho neeviduje po menovanej konanie o dedičstve;
- H. H., nar. XX.X.XXXX. Register tunajšieho súdu neeviduje po menovanej konanie o dedičstve;
- H. O., nar. XX.X.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Register tunajšieho súdu neeviduje po menovanom
konanie o dedičstve.

5. Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 282/2015 Z.
z.“), náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo
právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená
exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby,
zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do
úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.

6. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.
5U/1/2020
-3-

9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 359 CMP, ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom,
postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto
hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

11. Podľa § 121 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd
a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“), na úschovy súdu v trestnom konaní a v
občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú
ustanovenia tohto oddielu.

12. Podľa § 122 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z., súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia
vydaného podľa osobitného predpisu.



13. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa
prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú
vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku.

14. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na
účely splnenia záväzku. Podľa § 68a ods. 1, Notárskeho poriadku, notár na žiadosť zložiteľa prijme do
úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.

15. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku došlo
k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania.
Ustanovenie § 1 Civilného mimosporového poriadku zakotvuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej
agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov
na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia Civilného mimosporového poriadku
môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to Civilný mimosporový poriadok umožňuje. Uvedený
výklad aplikácie Civilného mimosporového poriadku podporuje aj legislatívny zámer k rekodifikácii
civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku 2013, podľa ktorého základné
ustanovenia Civilného mimosporového poriadku majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti,
teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v
právnych veciach, o ktorých to ustanoví Civilný mimosporový poriadok, pričom vzhľadom na zložitosť
vymedzenia mimosporových vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí,
na ktoré sa Civilný mimosporový poriadok aplikuje. Okrem toho legislatívny zámer počítal s tým, že
právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa prenesie zo súdov na notárov.

16. S účinnosťou od 01.07.2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej
zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej
v prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej
5U/1/2020
-4-

právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna
úprava sa presunula do Notárskeho poriadku, pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v
prípade konania: a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia
záväzku (§ 335 až 344 CMP), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom § 68a Notárskeho
poriadku; b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy (§ 345
až 351 CMP), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb; c) o
prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu (§ 352 až 358 CMP) a d) o iných úschovách (§ 359 CMP).

17. Prípady iných úschov podľa § 359 CMP (písm. d/ v odseku 13. tohto uznesenia), konkretizuje
vyhláška č. 543/2005 Z. z., ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom
súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom
samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle § 325 ods. 2 písm. b) CSP, §
342 ods. 1 CSP alebo 50 ods. 2 Trestného poriadku. To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv.
iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých
potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní
podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely
splnenia záväzku (tzv. solučná úschova).

18. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu
umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad Občiansky zákonník v § 568,
Obchodný zákonník v § 75 ods. 2, alebo Zákonník práce v § 33. Viaceré hmotnoprávne predpisy teda
riešia využitie inštitútu solučných úschov, aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže Občiansky zákonník
narába so slovným spojením „úschova na účely splnenia dlhu“, Obchodný zákonník zase s „úschovou
podľa osobitného predpisu“ a Zákonník práce s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v
každom z menovaných prípadov rovnaký, a to splnenie záväzku, v prípade ak záväzok nemožno splniť
primárnym spôsobom, resp. z dôvodov špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom
predpise.



19. Zákon č. 282/2015 Z. z. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia
vlastníckeho práva priznáva podľa § 4 ods. 1 tohto zákona vyvlastňovanému (t.j. tomu, proti koho
majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa § 6 ods. 1 tohto
zákona poskytne jednorazovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ.
To znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh,
resp. povinnosť na peňažné plnenie. Zákon č. 282/2015 Z. z. zároveň v § 6 ods. 6 rieši situáciu splnenia
tohto záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak do momentu právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení nebolo skončené dedičské konanie alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne
skončená exekúcia (všetko týkajúce sa vylastňovanej nehnuteľnosti). Aj napriek tomu, že účel úschovy
vyplývajúcej z ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. je nepochybný, teda že ide o solučnú
úschovu, pri ktorej je s odkazom na § 68a Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto
úschovy, zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na
súde“.

5U/1/2020
-5-

20. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov,
je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej
úschovy zloženej u notára. Preto akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn.
nie úschova podľa § 359 CMP), musí byť podľa § 68a Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár
má v zmysle Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku, právomoc na prijatie takejto
(solučnej) úschovy.

21. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie
je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej
úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej
úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách.

22. V danej veci návrh o prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle § 6 ods. 6 zákona
č. 282/2015 Z. z., nemožno predmetnú úschovu subsumovať pod tzv. iné úschovy podľa § 359 CMP,
ktorými sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova
podľa § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z., je vyvolaná správnym konaní a nie trestným alebo civilným
konaním a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia).

23. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva (zákona č. 282/2015 Z. z.) s procesným právom (Notárskym
poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou
č. 543/2005 Z. z.) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom (zákonom č.
282/2015 Z. z.) oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z § 6 ods. 6 tohto zákona.
To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i
napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom
a Civilným mimosporovým poriadkom) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu
ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore
s ustanovením § 1 Civilného mimosporového poriadku, keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v
Civilnom mimosporovom poriadku nie je ustanovená, čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom
oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o
úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj Civilnom mimosporovom poriadku. V danom prípade
nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na
čl. 3 Civilného mimosporového poriadku, keďže samotný Civilný mimosporový poriadok počíta s tým,
že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o
vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by
takým postupom protirečil zneniu Civilného mimosporového poriadku a konal by v rozpore so základným
princípom uvedeným v čl. 2 ods. 2 tohto zákona.

24. Právna norma sa totiž musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám
v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad § 6 ods. 6 zákona
č. 282/2015 Z. z. k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesnoprávnu



úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia § 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z.
nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje jediný spôsobom
naplnenia účelu
5U/1/2020
-6-

solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. Zákonodarca v dôvodovej
správe k zákonu č. 282/2015 Z. z. vôbec nezdôvodnil, prečo v § 6 ods. 6 tohto zákona má vyvlastniteľ
zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať, či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať
právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil
nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je podľa názoru súdu v prípade solučných úschov v zmysle § 6 ods.
6 zákona č. 282/2015 Z. z. v nadväznosti na § 1 a § 2 Civilného sporového poriadku, daná právomoc súdu
na prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov. Táto okolnosť po preskúmaní podľa § 161
ods. 1 Civilného sporového poriadku predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno
odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa § 161 ods. 2 v spojení s § 9 Civilného
sporového poriadku, zastavil, pričom vec nepostúpil žiadnemu z notárov uvedených v zozname notárov
vedených Notárskou komorou, čo ponecháva na úvahu a výber zložiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Svidník.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.