Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/424/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112242528
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112242528.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa:
V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom N. K. XXXX, M. N. K., právne zastúpený JUDr. Ing. Milanom Očkom,
advokátom so sídlom v D., K. XX, proti odporcovi: Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja, so
sídlom v Žiline, M. Rázusa 104, IČO: 42 054 575, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group, a.s., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 9.393,91 eur, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 18C/382/2012-295 zo dňa 30. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 9.693,91 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,75 % ročne od 25.11.2012 do zaplatenia. K vzniku škody malo podľa navrhovateľa dôjsť
dňa 1.6.2012 na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, keď na neoznačenom výtlku na ceste II.
triedy č. 520 v obci Oravská Lesná (ktorej údržba prináleží odporcovi) poškodil (všetky štyri) disky
kolies. Zároveň požadovaná náhrada škody spočíva v spotrebe pohonných hmôt vozidla, ktoré doviezlo
navrhovateľovi náhradné kolesá.
Prvostupňový súd konštatoval, že v zmysle § 9a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon) užívatelia ciest nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu,
správcovia ciest však zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti. Pri obsahovom
vymedzení predmetných pojmov následne vychádzal z vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon
o pozemných komunikáciách, v zmysle ktorej sa za stavebný stav komunikácie považuje jej kvalita,
stupeň opotrebenia, povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré nemožno odstrániť bežnou
údržbou a ďalšie (§ 13 ods. 1 vyhl.), zatiaľ čo závadami v zjazdnosti je potrebné rozumieť (§ 12 ods. 2
vyhl.) také zmeny v zjazdnosti komunikácií, ktoré sú pôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič
predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam,
vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam, najmä ojedinelé
výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky a pod. Pokiaľ príčinou
škody nie je závada v zjazdnosti a nie je (teda) daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu
podľa cestného zákona, tým (ale) nie je vylúčená prípadná všeobecná zodpovednosť (správcu) za škodu
podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-
technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen
podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka.
Nadväzne prvostupňový súd ako preukázanú (fotodokumentáciou, výsluchmi svedkov) vyhodnotil
skutočnosť, že na predmetnej ceste boli viaceré výtlky a to po celej šírke vozovky, t.j. nejedná sa o



ojedinelý výtlk. Zároveň bolo dopravné značenie ohľadom výtlkov v rozsahu 4 km, preto ak navrhovateľ
viedol vozidlo aj zo smeru Nová Bystrica do Oravskej Lesnej), minimálne cestou do Oravskej Lesnej si
musel ako vodič všimnúť tak dopravné značenie ohľadom výtlkov, ako i samotné výtlky nachádzajúce
sa v oboch jazdných pruhoch. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že výtlky neboli riadne označené, sa
súd I. stupňa stotožnil s argumentáciou odporcu, v zmysle ktorej tento nemal povinnosť označiť ojedinelý
výtlk.
Na základe uvedeného súd I. uzavrel, že navrhovateľ nemá voči odporcovi nárok na náhradu škody,
nakoľko príčinou vzniku škody je stavebný stav komunikácie. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy
zodpovednosť správcu komunikácie za škodu nielen podľa cestného zákona, ale ani Občianskeho
zákonníka.
Rozhodovanie o trovách konania si okresný súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vymedzil na čas po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia
v podobe vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Namietal, že v smere (jeho jazdy) Podbieľ - Oravská
Lesná - Nová Bystrica neboli umiestnené žiadne značky trvalé ani dočasné, ktoré by upozorňovali na
inkriminovaný úsek a súvisiace nebezpečenstvo. Značky totiž zaväzujú účastníkov cestnej premávky
iba v smere ich jazdy, preto je existencia značenia v smere jazdy Nová Bystrica - Oravská Lesná z
tohto pohľadu irelevantná. Odporca teda nepreukázal, že má „splnenú povinnosť dopraným značením“,
ktoré by upozornilo na závady na vozovke v smere jazdy navrhovateľa. Navyše podľa navrhovateľa
stav vozovky nebolo možné predvídať, nakoľko tesne pred miestom škodovej udalosti bol položený
nový koberec a povrch vozovky nevykazoval zlý stav. Na konci tohto úseku sa nachádzal 10 m
poškodený úsek vozovky s výtlkmi a po ňom opätovne nasledoval úsek cesty v zjazdnom stave bez
výtlkov. Skutočnosť, že išlo o závady v zjazdnosti vozovky preukazuje aj fakt, že tieto boli o 4 dni
od škodovej udalosti odstránené. Rovnako podľa priloženej fotodokumentácie bolo predmetné miesto
neskôr označené výstražným dopravným značením aj s upozornením na zníženie rýchlosti, čím odporca
de facto uznal ich existenciu závady v zjadnosti vozovky. Navrhovateľ dodal, že nezanedbal povinnosť
prispôsobiť jazdu povahe a stavu vozovky, neprekročil rýchlosť, ani neporušil žiadne dopravné predpisy.
Uvedené potvrdzuje aj záznam zo škodovej udalosti zo dňa 1.6.2012 vydaný Okresným riaditeľstvom
PZ v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát, v zmysle ktorého škodová udalosť nie je zavinená
vodičom.
Odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že neprihliadal na odborné tvrdenia prezentované znalcami v rámci
znaleckého dokazovania, ktoré potvrdilo kauzálny súvis poškodenia kolies a výtlkov na vozovke.
Znalec Ing. Gondžár síce pripustil, že nie je možné jednoznačne určiť, či k uvádzanému rozsahu a
spôsobu poškodenia všetkých štyroch diskov došlo na lokalizovanom výtlku, avšak vo svojom vyjadrení
zo dňa 19.12.2014 dotknutý znalec svoju výpoveď opravil tak, že sa prikláňa k znaleckému posudku
Ing. Dirbacha, ktorý uviedol, že pokiaľ došlo na mieste udalosti k poškodeniu pravého predného kolesa,
potom nabehnutím na rovnaký výtlk mohlo dôjsť aj k poškodeniu pravého zadného kolesa. Zároveň
nevylúčil, že v danom mieste a čase mohlo dôjsť aj k určitému poškodeniu predmetných diskov na ľavej
strane. Taktiež navrhovateľ zopakoval, že vozidlo bolo pojazdné až po doručení náhradných pneumatík
manželkou navrhovateľa a ich výmenou na mieste škodovej udalosti. Na odporúčanie príslušníka polície
poškodené kolesá zaviezol na odborné posúdenie do spoločnosti MZ PNEU a následne do spoločnosti
Slovexperta. Obe spoločnosti v odbornom vyjadrení skonštatovali poškodenie všetkých štyroch diskov,
pričom vyjadrenie od spoločnosti MZ PNEU navyše konštatuje, že sú neopraviteľné a nespôsobilé na
bezpečnú jazdu.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporca žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznil, že nebol
povinný označiť miesto, kde došlo k škodovej udalosti, nakoľko nešlo o závadu v zjazdnosti. V danej
spojitosti poukázal na skutočnosť, že sám navrhovateľ (i v odvolaní) tvrdí, že išlo o úsek (10 m) s výtlkmi,
nie o ojedinelý výtlk. Pokiaľ odvolateľ argumentuje, že udalosť nebola ním zavinená, uvedené podľa
odporcu súčasne neznamená, že bola zavinená odporcom. Spochybnil tiež opodstatnenosť rozsahu
uplatnenej škody s poukazom na dve predložené verzie poškodenia vozidla. Pripomenul, že navrhovateľ
mal v čase škodovej udalosti na kolesách iné disky, než boli uvedené v osvedčení o evidencii vozidla.
Uzavrel, že neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ a nejde ani o
škodu, ktorej príčinou by boli závady v zjazdnosti (§ 9a ods. 2 cestného zákona).

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu nevyjadril.



Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Primárne odvolací súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie
svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu vymedzenými odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.
1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že vo vzťahu k nosnému dôvodu - absencia zodpovednosti
správcu cesty za škodu v prípade jej zapríčinenia stavebným stavom cesty, ktorým je (okrem
iného) aj v konaní preukázaný výskyt hojných výtlkov (t.j. nie výtlk ojedinelý, ktorý sa považuje za
závadu v zjazdnosti, kedy zodpovednosť správcu cesty za stanovených podmienok nastúpiť môže )
- ktorý (dôvod) viedol okresný súd k zamietnutiu návrhu, odvolateľ rezignoval na relevantnú, resp.
akúkoľvek protiargumentáciu. Naopak, ako správne podotkol i odporca, sám odvolateľ v texte svojho
opravného prostriedku hovorí o poškodenom úseku o dĺžke 10m „s výtlkmi“. Dôsledkom takéhoto
postupu odvolateľa (nesprávna formulácia odvolacích dôvodov) je nevyhnutne jeho procesný neúspech
v odvolacom konaní. Odvolací súd totiž nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.
Nadväzne - pri konštatovaní nedostatku zodpovednosti správcu cesty za vzniknutú škodu (z
odvolateľom nespochybneného dôvodu) - sú z hľadiska procesnej ekonómie bezpredmetné/nadbytočné
ďalšie odvolacie námietky (predovšetkým vo vzťahu k znaleckým posudkom) smerujúce k posúdeniu
samotnej výšky škody, t.j. či bol poškodený jeden alebo viac diskov a či k ich poškodeniu došlo práve
v príčinnej súvislosti s miestom škodovej udalosti.

Z opísaných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že si súd I. stupňa vymienil rozhodnutie o trovách konania na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, rozhodne aj o trovách aktuálneho odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e