Jaroslav Ceperko


Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/72/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614205719
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8614205719.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
IČO: 35 855 673, proti žalovanému J. A., R. XXX/X, XXX XX T., IČO: 43 050 085, o zaplatenie 3.316,90
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.316,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,05% denne zo sumy 3.316,90 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia a to v splátkach po 200,- Eur mesačne
splatných vždy k 5. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že s omeškaním čo i
len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 23.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 3.316,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej
sumy za obdobie od 26.04.2013 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. A5373754, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky. Žalobca si uplatnil nárok pozostávajúci z neuhradených poskytnutých služieb
za obdobie 02/2013 až 03/2013. Služby boli vyfakturované na sumu 3.516,90 Eur, pričom žalovaný z
nej uhradil sumu 200,- Eur. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil dňom nasledujúcom po dni splatnosti
uvedenom v pokuse o pokonávku, ktorú žalovanému zaslal dňa 11.04.2013 teda od 26.04.2013 a to
vo výške 0,05% denne podľa bodu 11.4 Všeobecných podmienok. Žalobcom uplatnené trovy konania
pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania 198,50 Eur a z trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby v celkovej výške 310,10 Eur, t.j. spolu 508,60 Eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že on žalovanú sumu nepretelefonoval, pretože ju
pretelefonovala p. E., a preto nevie, prečo by ju mal platiť on. Poukázal na to, že po dvojročnej viazanosti
paušálu bol v pobočke Orange vo Svidníku ukončiť dve zmluvy, avšak pracovníčka Orangeu zrušila
len jednu z nich. On podpísal papiere o ukončenú zmlúv s tým, že karty sú zrušené a keďže si myslel,
že karta je nefunkčná, zahodil ju do smetí. Našla ju p. E. a keď zistila, že je aktívna, spôsobila škodu
3.316,90 Eur. Ona je ale sociálne slabšia a exekútor jej vypočítal splátky po 10,- Eur, avšak Orange chce
ale od neho vyššie splátky. Žalovaný vo vyjadrení navrhol, že bude splácať toľko, koľko jemu zaplatí p. E..



Na pojednávanie nariadené na deň 20.01.2015 sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca.
Právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť kolíziou pojednávaní, pričom súhlasil s pojednávaním v
neprítomnosti. Preto súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

V ospravedlnení z pojednávania žalobca onačil skutočnosti uvádzané žalovaným vo vyjadrení k žalobe
za irelevantné s poukazom na to, že telekomunikačné služby poskytol na základe písomnej zmluvy
medzi účastníkmi konania a svoje nároky dostatočne preukázal. V prípade nepriaznivej finančnej situácie
žalovaného súhlasil s povolením zaplatiť dlžnú sumu v primeraných splátkach.

Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že on sa cíti byť poškodený, pretože takúto sumu
nepretelefonoval. Stalo sa to tak, že bol klientom spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pričom šiel na
pobočku zrušiť karty. Chcel prejsť ku konkurencii do O2 a zamestnankyňa Orange mu povedala, že
všetky svoje záväzky voči spoločnosti Orange má vysporiadané a karty sú zrušené. On nemal dôvod
tomu neveriť a žil v dobrej viere, že sa to tak naozaj stalo. Preto SIM kartu doma vyhodil do odpadkového
koša, avšak následne sa stalo to, že kartu našla pani Daňková, ktorá ju aktivovala a pretelefonovala
uvedenú sumu. Podľa jeho názoru pochybila spoločnosť Orange tým, že mu túto kartu nezrušila, aj
keď žiadal o jej zrušenie. Následne mu prišla faktúra a on ostal zhrozený z toho, aká je tam veľká
suma. Okamžite začal vec riešiť so spoločnosťou Orange. Taktiež bolo podané trestné oznámenie a po
zistení kto túto sumu pretelefonoval, bol podaný aj návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorému bolo
vyhovené. Platobný rozkaz je právoplatný, avšak od p. E. nie je možné vymôcť vyššiu sumu ako niekoľko
eur mesačne. Dokonca má informácie o tom, že p. Daňková mala v poslednej dobe infarkt a obáva sa
toho, že nebude možné vymôcť vôbec nič. On by nemal problém so zaplatením uvedenej sumy, ak by mu
ju zaplatila osoba, ktorá ju reálne pretelefonovala a to p. E.. Tá sa priznala k tomu, že to pretelefonovala
ona a to dokonca aj pred notárom. Žalovaný ďalej uviedol, že je z tejto veci psychicky na dne a rovnako
tak aj jeho manželka, ktorá sa celý čas snaží vec riešiť so spoločnosťou Orange. Sú to opakované
telefonáty do Orange-u, potom čakanie na to, čo na to ich právne oddelenie a stále to isté. Skutočná
vinníčka p. E., ktorá túto sumu pretelefonovala, je ochotná, aby ten dlh splácala spoločnosti Orange ona
a nie on, avšak Orange to nechce pripustiť. On nevie pochopiť, ako je to možné, pretože on nikdy nikomu
nič zlé nespravil, nikdy nič neukradol a teraz sa mu stalo toto. Nikdy by si nepomyslel, že je možné
takúto sumu pretelefonovať. Je to suma obrovská a preňho likvidačná. Na otázku súdu, či disponuje
nejakým dôkazom o tom, že mu zo strany Orange mala byť predmetná SIM karta deaktivovaná, žalovaný
uvádza, že takýto dôkaz nemá. Nemal so sebou žiadne nahrávacie zariadenie, keď išiel do pobočky rušiť
túto kartu. Dôveroval zamestnankyni Orange-u, že túto kartu deaktivoavala, pretože nemal v tom čase
dôvod tomu neveriť. Bolo to dávno a tá zamestnankyňa už tam nepracuje. Na otázku súdu, či výdavky
v súvislosti s predmetnou SIM kartou si v minulosti účtoval v rámci svojho účtovníctva ako podnikateľ,
žalovaný uviedol že áno.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením s obsahom spisu a v
ňom pripojenými listinnými dôkazmi a vyjadreniami a to návrhom na začatie konania, výpisom zo
živnostenského registra žalovaného, Zmluvou o pripojení čl. 5, pokusom o pokonávku čl.6, faktúrou
č. 2180718660, faktúrou č. 2184323127, faktúrou č. 2187943205, Všeobecnými podmienkami,
oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, oznámením o vystúpení vedľajšieho účastníka, vyjadrením
žalovaného, ospravedlnením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 20.2.2015 a kópiou platobného
rozkazu OS Svidník č.k. 2Ro/50/2013 - 5 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 13.12.2010 Zmluvu o pripojení č. A5373754, na základe ktorej
zapožičal žalovanému SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a aktivoval účastnícky program
"Majster paušál za 2 eurá" so službami CLIP a Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov v
roamingu. Tejto SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo. Žalovaný túto zmluvu uzavrel ako
fyzická osoba - podnikateľ. Podľa znenia zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Cenník služieb a informácie o poskytovaných službách. Žalovaný
podpisom zmluvy potvrdil prevzatie SIM kariet podľa Zmluvy v počte 1 ks.



Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2180718660 splatnou dňa
29.01.2013 sumu 205,76 Eur, faktúrou č. 2184323127 splatnou dňa 01.03.2013 sumu 3.319,81 Eur a
faktúrou č. 2187943205 splatnou dňa 29.03.2013 sumu 4,- Eurá.

Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 11.04.2013 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 3.516,90
Eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby v lehote do 25.04.2013. Podľa vyjadrenia žalobcu
následne žalovaný uhradil žalobcovi sumu 200,- Eur.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK") zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods.7 ZEK účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) ZEK podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods.2 písm. b) ZEK účastník má právo na poskytnutie verejnej služby rozsahu dohodnutom
v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods.4 písm. a) ZEK účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom,
so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Podľa prvej vety článku 10, bod 10.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. (ďalej len "Všeobecné podmienky") s pridelenou SIM kartou je oprávnená disponovať výlučne



spoločnosť Orange. SIM karta je vo výhradnom vlastníctve a dispozícii spoločnosti Orange a je
neprenosná.

Podľa článku 10, bod 10.4 Všeobecných podmienok účastník je povinný vrátiť pridelenú SIM kartu alebo
SIM karty najneskôr do 30 dní od dátumu ukončenia platnosti Zmluvy, pokiaľ sa so spoločnosťou Orange,
a.s., nedohodne inak.

Podľa článku 10, bod 10.6 Všeobecných podmienok účastník je povinný uhradiť cenu za služby
poskytnuté prostredníctvom stratenej alebo odcudzenej SIM karty do času, kedy skutočnosť, že došlo k
strate alebo k odcudzeniu SIM karty, oznámil v zmysle bodu 10.5 tohto článku spoločnosti Orange.

Podľa poslednej vety článku 10, bod 10.9 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá za konanie
tretích osôb, ktoré využili SIM kartu pridelenú účastníkovi, ako aj za takto spoločnosti Orange spôsobenú
škodu, v plnom rozsahu.

Podľa článku 11, bod 11.14 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange má nárok na úrok z omeškania
vo výške 0,05% denne z dlžnej ceny Účastníkovi poskytnutej alebo účastníkovi požadovanej Služby
za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba
oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 531 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh,
nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému
dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.316,90 Eur s príslušenstvom predstavujúcu
nezaplatené telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 3.516,90 Eur po zohľadnení
čiastočnej úhrady vo výške 200,- Eur.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
záväzkový vzťah a to Zmluvou o pripojení č. A5373754 zo dňa 13.12.2010. Na jej základe žalobca
zapožičal žalovanému SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo a žalovaný podpisom
tejto zmluvy prevzatie SIM karty potvrdil. Je zrejmé, že žalobca žalovanému telekomunikačné služby v
zmysle zmluvy dodával a ich aj vyúčtovával faktúrami za obdobie 02/2013 a 03/2013, ktoré žalovaný v
lehote ich splatnosti neuhradil. Žalovaný je v uvedenej zmluve označený ako fyzická osoba - podnikateľ
a na nariadenom pojednávaní potvrdil, že výdavky v súvislosti s predmetnou SIM-kartou si v minulosti
účtoval v rámci svojho účtovníctva ako podnikateľ, a preto súd neposudzoval predmetný zmluvný vzťah
ako vzťah spotrebiteľský.



Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že uvedené služby boli reálne dodané (tzn. že hovory boli
uskutočnené a taktiež ostatné služby boli dodané vo vyúčtovanom rozsahu), spochybnil ale to, že
tieto služby nevyužíval on, ale že ich využívala iná osoba po zneužití ním zahodenej SIM karty. K
tomu je však nutné uviesť, že predmetný záväzkový vzťah (založený zmluvou o pripojení) vznikol
medzi spoločnosťou Orange Slovensko a.s. (ako podnikom) a ním (ako užívateľom - účastníkom). P.
Daňková nie je účastníčkou tohto zmluvného vzťahu. Na základe uvedenej zmluvy v spojení s citovanými
ustanoveniami § 42 a 43 ZEK žalobca (spoločnosť Orange Slovensko, a.s.) umožnil žalovanému
využívanie služieb súvisiacich s verejnou sieťou a vzniklo mu právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) ZEK má povinnosť platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení účastník, ktorým je v tomto prípade žalovaný. Na tom nič nemení
tvrdenie žalovaného, že služby využívala tretia osoba a to ani za predpokladu, že táto tretia osoba (v
tomto prípade p. Daňková) využívanie týchto služieb prizná. V zmysle citovaných článkov Všeobecných
podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení účastník zodpovedá za konanie tretích
osôb, ktoré využili SIM kartu pridelenú účastníkovi (bod 10.9 Všeobecných podmienok) a účastník je
povinný uhradiť cenu za služby poskytnuté aj prostredníctvom stratenej alebo odcudzenej SIM karty a
to až do času, kedy skutočnosť, že došlo k odcudzeniu alebo strate SIM karty, neoznámi spoločnosti
Orange (bod 10.6 Všeobecných podmienok). Navyše v zmysle citovaného článku 10, bod 10.4 mal
účastník povinnosť vrátiť pridelenú SIM kartu pri skončení platnosti zmluvy, pokiaľ sa so spoločnosťou
Orange nedohodol inak. Žalovaný síce tvrdil, že mu pri zrušení karty bolo na pobočke žalobcu oznámené,
že karta by mala byť deaktivovaná, avšak sám uviedol, že nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorým by
to vedel preukázať.

Vo vzťahu k žiadosti žalovaného, aby vzniknutý dlh splácala žalobcovi namiesto neho p. Daňková ako
osoba, ktorá ho spôsobila, súd uvádza, že citované ustanovenie § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka
síce pripúšťa možnosť prevzatia dlhu, tá je ale podmienená nielen dohodou dlžníka a osoby, ktorá má
jeho dlh prevziať (v tomto prípade dohodou žalobcu a p. Daňkovej), ale aj súhlasom veriteľa (v tomto
prípade spoločnosti Orange Slovensko, a.s.). Z výpovede samotného žalovaného ale aj z vyjadrenia
žalobcu (prezentovaného v ospravedlnení z pojednávania) je zrejmé, že žalobca s prevzatím dlhu p.
Daňkovou nesúhlasí.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.316,90 Eur
predstavujúcu neuhradené služby. Keďže sa žalovaný so splnením svojho záväzku dostal do omeškania,
keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť okrem dlžnej sumy
zaplatiť žalobcovi i zmluvné úroky z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
spojení s bodom 11.14 Všeobecných podmienok vo výške 0,05% denne od 26.04.2013 do zaplatenia,
pričom prvým dňom omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej
sumy v pokuse o pokonávku zo dňa 11.04.2013.

Súd povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 200,- Eur mesačne v súlade s ustanovením
§ 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že s omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Žalovaný je
síce podnikateľom, avšak ide o živnostníka, pre ktorého je táto suma (podľa jeho vlastného vyjadrenia
na pojednávaní) obrovská a likvidačná. Naproti tomu žalobcom je mobilný operátor - podstatne lepšie
finančne zabezpečený subjekt, ktorému povolenie splátok v tejto veci nie je podľa názoru súdu spôsobilé
privodiť finančné problémy. Navyše s určením primeraných splátok súhlasil aj žalobca v ospravedlnení
z pojednávania..

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval okolnosti vzniku predmetného dlhu. Služby, ktoré
boli predmetom vyúčtovania zo strany žalobcu, síce boli využívané prostredníctvom SIM karty, ktorá
bola zapožičaná žalovanému na základe platne uzavretej zmluvy, avšak neboli využívané (a vznik



fakturovanej pohľadávky nebol spôsobený) žalovaným ale treťou osobou. Súd tým nechce zľahčovať
pochybenie žalovaného v tom, že zahodil SIM kartu bez toho, aby si overil, či táto karta bola skutočne
deaktivovaná, prípadne bez toho, aby na nej zmenil PIN kód či inak zabezpečil kartu pred jej následným
zneužitím, avšak vznik dlhu bol dôsledkom série následných nešťastných náhod, bez ktorých by k nemu
nedošlo (SIM karta aj napriek jej rozmerom bola nájdená treťou osobou v odpade, táto tretia osoba
vyskúšala funkčnosť karty a zjavne po zadaní správneho, pravdepodobne jednoduchého, PIN kódu, túto
kartu sfunkčnila a táto tretia osoba túto kartu bez vedomia žalovaného zneužila v takom rozsahu, že
v priebehu krátkeho obdobia na nej využívaním služieb žalobcu spôsobila dlh vo výške 3.514,90 Eur).
Aj napriek tomu, že žalovaný si voči tejto osobe uplatnil právo na zaplatenie žalovanej sumy a to mu
aj bolo priznané (žalovaný predložil súdu právoplatný platobný rozkaz), jej reálne vymoženie vzhľadom
na osobu, ktorá dlh spôsobila, sa javí byť značne problematické. Za dôvod hodný osobitného zreteľa
súd považuje aj to, že žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu o pripojení v pozícii podnikateľa, v dôsledku
čoho sa na daný právny vzťah neaplikujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa (predmetná zmluva nie je
zmluvou spotrebiteľskou a žalovaný nemá status spotrebiteľa), čo sa v konečnom dôsledku premietlo
aj v tom, že je povinný platiť z dlžnej sumy úroky v zmluvnej výške 0,05% denne (t.j. 18,25% ročne),
ktorá je cca 2-násobne vyššia ako v prípade, že by išlo o zmluvu spotrebiteľskú a to aj napriek tomu, že
k vzniku dlhu nedošlo v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti.

Preto súd účastníkom náhradu trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.