Správa majetku a záväzkov r. o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/437/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104114075
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6104114075.1

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Správa majetku a záväzkov, so sídlom
Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 020 116 (pôvodný právny subjekt Nemocnica
s poliklinikou Zvolen, so sídlom Kuzmányho nábrežie 28, 960 89 Zvolen, IČO: 17 335 698), proti
povinnému: P. X., B.. XX. XX. XXXX, Z.. XX. XX. XXXX, B. X. O. XX, XXX XX O., na vymoženie
pohľadávky vo výške 88,30 eura (2.660,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská
Bystrica, pod spis. zn. EX 219/2004, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 136,24 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie
pohľadávky vo výške 88,30 eura (2.660,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 18C 79/03-30 zo dňa 17. 09. 2003.

Poverením č. 5601 009511 * zo dňa 31. 05. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom
Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 219/2004.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 01. 07. 2013, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný J. XX. XX.
XXXX zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.

Súd z obsahu pripojeného uznesenia Okresného súdu Zvolen 32D 6/2011, Dnot 200/2011, zo dňa 26.
03. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 05. 2012, mal preukázané, že povinný dňa XX. XX.
XXXX zomrel. Súd konanie o dedičstve po neb. v zmysle § 175h ods. 2 OSP zastavil z dôvodu, že
poručiteľ nezanechal žiadny majetok.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.



h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku
postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného? z hľadiska
ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či
povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie
preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je
dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie. /z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 11/2011 zo dňa 29. 02. 2012/

Ako vyplýva z vyššie konštatovaných skutočností, povinný zomrel dňa 30. 09. 2011, t.j. v priebehu
exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 31. 03.
2004. V exekúcii nemožno pokračovať ani proti prípadným dedičom povinného, ktorí zodpovedajú za
poručiteľove dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko
dedičské konanie po povinnom bolo zastavené, a preto súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 156,16 eura /z toho odmena
69,72 eura (13,28 eura za 2 h. á 6,64 eura + 56,44 eura za 17 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových
výdavkov 60,41 eura (cestovné náhrady 1,63 eura, poštovné 16,06 eura, poplatky a kolky 32,76 eura,
telekomunikačné náklady 9,96 eura), 20 % DPH z celých trov, t.j. 26,03 eura/.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 31. 03. 2004, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,



b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 eura (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008// paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura(100,- Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval
aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné
upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi
neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná
skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú
náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V
danom prípade sa jedná o úkon - kontrola a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie ..... 20 min.,
ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže za uvedený úkon bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena
paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi
duplicitne odmenu za tento úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14
ods. 1 písm. a)/.

Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako vypracovanie vyúčtovania ..... 20 min., tento úkon nie je
možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon
súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie
trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu
cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú
činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy
uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi.
Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na
začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má
postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré
znáša účastník konania.

Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon
exekučnej činnosti "podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu", má súd za to, že súdny
exekútor má podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť
vykonávanú počas exekúcie, t.j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas spolu
20 min., ktoré si súdny exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle ust. § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie
a ktoré nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, a to za budúce úkony - oznámenie o skončení
exekúcie ..... 10 min. a vrátenie poverenia ..... 10 min. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva
už len administratívne úkony, za ktoré náhrada je už zahrnutá v jeho odmene.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 105 min., na 45 min, t.j 1 hodina,
viď právny názor vyslovený Krajský súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008 - pri
zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to



prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 eura + 6,64 eura za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte
odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky vyúčtované sumou 9,96 eura - predstavujúce telekomunikačné náklady. Totiž tieto položky
musia byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu
verifikované tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v
exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať,
pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal (resp. ich
nespochybniteľnú výšku). Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho
exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa
odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne
vznikli a boli reálne preukázané.

Súdny exekútor si k odmene a náhrade hotových výdavkov uplatnil aj DPH vo výške 20 % z celých trov.

Odmenu exekútora upravuje vyhláška /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ bez toho, že by tento
vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok /popri odkaze
na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.

Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu "Každá
fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí
súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom
všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka
konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný
podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. /nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a
služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie
podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného
dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok
verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby
20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety
vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3
zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon
č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane
platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi aj uplatnenú DPH vo výške 20 % z
celých trov.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 136,24 eura /z toho odmena 63,08 eura (6,64 eura za
1 h. + 56,44 eura za 17 úkonov á 3,32 eura), náhrada hotových výdavkov 50,45 eura (cestovné náhrady
1,63 eura, poštovné 16,06 eura, poplatky a kolky 32,76 eura), DPH 20 % z celých trov, t.j. 22,71 eura/.



Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému
však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v
priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného (t.j. oprávnený
nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného
zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak,
že ich oprávnenému nepriznal.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných
aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte
a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia
až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.