Správa majetku a záväzkov r. o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406205808
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6406205808.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky U. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. B., R. Q. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, Námestie
Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporcovi v 1./ rade Mestská nemocnica Banská
Štiavnica, nezisková organizácia v likvidácii, Banská Štiavnica, Bratská 17, IČO: 31908993, zast.
advokátom Mgr. Petrom Máčajom, Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, v 2./ rade Správa majetku a
záväzkov, rozpočtová organizácia, so sídlom Nám. Republiky 5, Lučenec, IČO: 45020116, zastúpený
advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu v 2./ rade KOOPERATIVA poisťovňa, VIENNA INSURANCE GROUP, a.s.,
so sídlom Bratislava, Ul. Štefanovičova 4, o náhradu škody, o odvolaní odporcu v 1./ rade a o odvolaní
odporcu v 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/186/2006-691 zo dňa
25.08.2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/186/2006-739
zo dňa 10.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke bolestné vo výške 1 103,55 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, vo výroku, ktorým súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu 472,95 Eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a vo výrokoch o trovách štátu a trovách konania vo vzťahu k navrhovateľke
p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke bolestné vo výške 1 103,55 Eur, za sťaženie
spoločenského uplatnenia sumu spolu 472,95 Eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Zároveň uložil povinnosť odporcom v 1./ a 2./ rade zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného
súdu Žiar nad Hronom trovy vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 2 649,51 Eur a
nahradiť navrhovateľke trovy konania k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky vo výške 1 188,22 Eur.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol opakovane, keď rozsudok prvostupňového súdu sp. zn.
5C/186/2006-540 zo dňa 16.01.2012 bol uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 14Co/241/2012-588 zo
dňa 27.11.2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221
ods. 1, písm. f) a h) O.s.p. Prvostupňový súd v následnom konaní doplnil dokazovanie a na základe
vykonaného dokazovania dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že bolestným sa odškodňujú bolesti spôsobené poškodením na zdraví,



jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Poukázal na to, že druhá W. u navrhovateľky bola
vykonaná dňa 06.05.2004, túto vykonala K.H. K. Z., F. R.. Do domáceho ošetrenia bola navrhovateľka
prepustená dňom 11.05.2004. Následne vznikla v rane infekcia, ktorá bola v liečbe chirurga a vyústila do
opakovaných operácií v celkovej anestézii, a to dňa 05.02.2005 a 03.05.2005 z dôvodu potreby uzavrieť
E. Z. Y. v rámci O. W.. Ku komplikovanému hojeniu operačnej rany došlo z dôvodu invázie nemocničného
bakteriálneho kmeňa Q., rezistentný kmeň W., ktorého nález v rane bol potvrdený pri odbere na
kultivačné vyšetrenie dňa 24.01.2005. Poukázal na to, že prítomnosť uvedeného nemocničného kmeňa
vyššie uvedenej baktérie v rane spôsobilo zhoršenie schopnosti hojenia rany, pričom ide o medicínske
riziko ošetrovania rán v nemocničnom prostredí, ktoré však neúmerne predlžuje a komplikuje ďalšiu
liečbu, a to nad rámec bežného rizika ranovej infekcie. Operácia, ktorá bola dňa 05.02.2005 vykonaná
odporcom v 1./ rade (pričom sa jednalo o operáciu E. v rane), bola vykonaná v celkovej anestézii po
F. operácii. Následná operácia, ktorá bola vykonaná dňa 03.05.2005, bola opätovne operácia E. v rane
po F. operácii, ktorá bola rovnako vykonaná u odporcu v 1./ rade. Súd z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že pokiaľ sa týka hľadiska odškodnenia bolestného, jedná sa o jeden súvislý
nárok trvajúci až do odstránenia nepriaznivých dôsledkov neúmyselného zavlečenia infekčného agensu
počas operácie, pričom k zhoršeniu zdravotného stavu u navrhovateľky v tejto súvislosti prispela aj
nie celkom premyslená a nie celkom účinná antibiotická liečba v rámci starostlivosti odporcu v 1./
rade antibiotikami, pričom nie je možné rozdeliť bolesti vytrpené do začatia chirurgických zákrokov a
na bolesti po nich. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že nie je možné jednoznačne
konštatovať, kde (v ktorom nemocničnom zariadení) bol do rany navrhovateľky vznesený bacil, ktorý
spôsobil infekcie a prispel k následnému zhoršenému hojeniu rany. Súd dospel k názoru, že je tu daná
príčinná súvislosť medzi konaniami odporcov v 1./ a v 2./ rade a zdravotným stavom navrhovateľky, čo
sa týka odškodnenia bolestného, nakoľko odporca v 2./ rade vykonal zlú druhú laparoskopickú (správne
má znieť laparotomickú) operáciu a následne odporca v 1./ rade použil nie celkom premyslenú a účinnú
antibiotickú liečbu. Z uvedeného je zrejmé, že čo sa týka odškodnenia bolestného, zodpovedajú za
odškodnenie obaja odporcovia spoločne a nerozdielne. Poukázal na to, že riešenie otázky príčinnej
súvislosti v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti, spôsobenej v súvislosti so skutkovým dejom,
na ktorom sa zúčastnilo viacero zdravotníckych zariadení, je každý následok výsledkom viacerých príčin,
pričom za príčinu následku treba považovať každé konanie, bez ktorého by následok nenastal. Príčinná
súvislosť medzi konaním prvotného škodcu a vyvolaným následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu
škodcu pristúpila ďalšia skutočnosť, spolupôsobiaca pri vzniku následku tak, že konanie škodcu zostáva
skutočnosťou, bez ktorej by následok nenastal. Príčinná súvislosť je daná aj v tom prípade, keď popri
príčine, bezprostredne spôsobujúcej následok, ujmu na zdraví, pôsobila aj ďalšia príčina.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že jazvy pri opakovaných operačných zákrokoch
nie je možné rozčleniť na obdobie F. zákrokov a zvlášť na obdobie odstraňovania následkov infekcie
chirurgickými postupmi a s tým súvisiacou liečbou. Odporca v 2./ rade vykonal dňa 06.05.2004
laparoskopickú (správne má znieť laparotomickú) operáciu, pričom rana začala hnisať, zle sa hojila
a následne v tom istom mieste bolo nutné vykonať opakované chirurgické zákroky, ktoré smerovali
k odstráneniu infekcie a toto vykonal v rámci operácií odporca v 1./ rade. Odporca v 1./ rade robil
síce len operácie v súvislosti s odstraňovaním následkov, pričom vykonal chirurgické operácie dňa
05.02.2005 a 06.05.2005. Tieto operačné zákroky na brušnej dutine, tak ako aj pôvodná W., viedli k
vzniku jaziev na brušnej dutine navrhovateľky. Jazvy, ktoré vznikli po chirurgických zákrokoch na brušnej
stene navrhovateľky, vznikli operáciami odporcu v 1./ rade, ktorý však len reparoval predchádzajúci
zlý zdravotný stav navrhovateľky, pričom tento úkon bol vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky
nutný. Opätovne však treba poukázať na to, že ani vykonaním znaleckého dokazovania nebolo možné
jednoznačne určiť, ktoré zdravotnícke zariadenie, či odporca v 1./ rade alebo odporca v 2./ rade
spôsobili zavlečenie bacila do rany navrhovateľky. Súd dospel k názoru, že aj pokiaľ sa týka sťaženia
spoločenského uplatnenia, je daná zodpovednosť tak odporcu v 1./ rade, ako aj odporcu v 2./ rade s
poukazom na uvedené zavlečenie bacila s tým, že po vykonaní W., ktorú vykonával odporca v 2./ rade,
sa rana nehojila štandardným spôsobom, pričom treba uviesť, že na následnej liečbe navrhovateľky sa
podieľal aj odporca v 1./ rade, kde podľa vyjadrenia znalca k zdravotnému stavu navrhovateľky mohla
prispieť aj neracionálna antibiotická terapia, ktorú nasadil odporca v 1./ rade a týkala sa podávania
určitého druhu antibiotík. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, podľa názoru súdu v danej veci je
daná pasívna vecná legitimácia odporcov v 1./ a 2./ rade, nakoľko obaja odporcovia sú subjektom
povinností, ktoré sú predmetom konania, nakoľko sú nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Pri ustálení
výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej



organizácie. Podľa záverov kontrolného znalecké dokazovania finančná čiastka za odškodnenie bolesti
pre navrhovateľku predstavuje sumu 1 103,55 Eur a finančná náhrada odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia pre navrhovateľku predstavuje 472,95 Eur a k takejto náhrade súd odporcu
v 1./ a 2./ rade aj zaviazal. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na
to, že v súlade s ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak škodu spôsobí viac
škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne, pričom solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy,
keď škodu spôsobilo spoločne viac škodcov. Nezáleží na tom, či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení
škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody, rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré
osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spôsobili spoločne inej osobe škodu. Súd môže svojim
rozhodnutím v odôvodnených prípadoch vylúčiť solidárnu zodpovednosť upravenú v odstavci 1 § 438 OZ
tým, že rozhodne o delenej zodpovednosti viacerých škodcov. Uvedené riešenie obsiahnuté v odstavci
2 § 438 je výnimkou zo zásady ustanovenej v odstavci 1, prichádza do úvahy len v odôvodnených
prípadoch. Podľa názoru súdu v danej veci nejde o odôvodnený prípad, kedy by súd rozhodol o tom, že
je daná delená zodpovednosť a že by sa odporcovia v 1./ a 2./ rade mali podieľať takýmto spôsobom
na náhrade škody. Posúdenie spoločnej zodpovednosti takýmto spôsobom neodôvodňujú ani sociálne
pomery škodcov, ani iné skutočnosti. Z týchto dôvodov preto súd odporcov v 1./ a 2./ rade zaviazal
zaplatiť navrhovateľke bolestné sťaženie spoločenského uplatnenia spoločne a nerozdielne.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 a 3 a § 444 Občianskeho zákonníka.
Bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vykonané podľa zákona č.
437/2004 Z. z.

V prevyšujúcej časti, keďže navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala náhrady škody titulom
bolestného vo výške 2 818,- Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1 557,- Eur, návrh
zamietol. O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na to, že navrhovateľka
bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal k úhrade trov konania vyplatených z
rozpočtových prostriedkov súdu v plnom rozsahu odporcov v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne. O
trovách konania vzniknutých účastníkom súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a aj keď navrhovateľka
mala úspech len čiastočný, priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o
výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Spolu priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia
vo výške 1 888,22 Eur, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia špecifikoval jednotlivé úkony právnej
služby.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podal odvolanie odporca v 1./ rade,
ako aj odporca v 2./ rade.

Odporca v 1./ rade v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistený
skutkový stav. Poukázal na to, že prvostupňový súd rozsudok oprel o znalecký posudok znaleckej
organizácie Forensic.sk, inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., Bratislava, jeho doplnenie,
ako aj výpoveď znalca - zamestnanca tejto organizácie, pričom jeho výpoveď mala objasniť nejasnosti
ohľadom príčiny vzniku škody a zodpovednosti za ňu. Ani po doplnení dokazovania nie je zrejmé, akého
postupu, ktorý by nebol lege artis, sa mal odporca v 1./ rade dopustiť. Pokiaľ znalecká organizácia
vyčítala odporcovi v 1./ rade nie celkom „premyslenú“ liečbu, nešpecifikovala však a nepovedala aká
mala byť premyslená liečba. V ďalšom namietal nekompetentnosť znalca, ktorý sa zúčastnil výsluchu
v konaní pred súdom, navrhol doplnenie a prepracovanie znaleckého posudku tretím znalcom - takým,
ktorý má odborné vzdelanie v danom odbore. Za nesprávne považuje, že znalec hodnotí odškodné až
od vzniku ranovej infekcie, pričom považuje ranovú infekciu iba od dôkazu výskytu Q. rezistentného
kmeňa. Sama navrhovateľka však vo výpovedi uvádzala, že bola opakovane po operácii ošetrovaná
pre hnisanie v rane a na chirurgiu k odporcovi v 1./ rade prišla až o 6 mesiacov od operácie, pričom
rana jej sústavne hnisala a tiekla. Z medicínskeho hľadiska ide o E., ktorá bola prítomná aj pred
ošetrením na chirurgickej ambulancii odporcu v 1./ rade a jej príčinnou bola W. E. - intolerancia pacientky
na šicí materiál. Po odstránení stehu pri druhej chirurgickej operácii u odporcu v 1./ rade sa rana
zahojila napriek tomu, že bola použitá podľa znalca nie celkom premyslená antibiotická liečba. Súd
neskúmal spoluzavinenie navrhovateľky, resp. jej obvodnej lekárky, ktorá odporúčala liečebné postupy
ako vytieranie si rany harmančekom. Je absolútne nezodpovedné nechať hnisať ranu 6 mesiacov a
je možné odôvodnene predpokladať, že práve tento dlhý čas bez odborného zákroku sa podpísal pod
pomalé hojenie. Poukázal na to, že prvotnou príčinou zlého hojenia rany bola operácia odporcu v 2./
rade. Odporca v 1./ rade nezodpovedá za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré malo byť v dôsledku



jazvy po dvoch operáciách, ktoré vykonal odporca v 2./ rade. Pri operácii, ktorú realizoval odporca v 1./
rade tento iba otvoril starú zahnisanú ranu a odstránil stehy. Ranu kvantitatívne ani kvalitatívne nezmenil
v neprospech pacientky. Týmito operáciami nesťažil jej spoločenské uplatnenie. Príčinou dlhodobej
liečby je W. E., ktorá sa prejavila dlhodobým hnisaním a tečením rany hneď po laparotomickej W. u
odporcu v 2./ rade. K zlému hojeniu rany prispela najmä samotná navrhovateľka, prípadne jej obvodná
lekárka. Za významný fakt považuje aj to, že navrhovateľka mohla dostať infekciu rany Q. rezistentného
kmeňa pri návštevách svojej obvodnej lekárky, ktoré sa taktiež konali v nemocničnom prostredí, čo
znalec ignoroval. Poukázal na to, že odporca v 1./ rade odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1./ rade uviedla, že vo vzťahu k námietke
odporcu, že znalec návštevy navrhovateľky u obvodnej lekárky ignoroval, uviedla, že znalec bol
vo vzťahu k tejto otázke konfrontovaný, pričom vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pri
preskúmaní nejakej dodatočnej dokumentácie alebo dodatočných záverov si nemyslí, že by boli závery
iné, pretože sa opierali o výsledok kultivácie (zo dňa 24.01.2005) a o operačné výkony, ktoré boli pri
hodnotení zohľadnené (výkony z februára a mája 2005). Poukázala na to (vo vzťahu k vyjadreniu
odporcu, že rana sústavne hnisala a tiekla), že sa jedná len o subjektívny pocit navrhovateľky, ktorý
je objektívne zachytený v lekárskych správach, v ktorých nie je uvádzané tvrdené sústavné hnisanie,
ale len zlé hojenie rany, k čomu sa znalec náležite vyjadril. Odporca v 1./ rade zavádza (navrhovateľka
to neuvádza ani vo svojich výpovediach, ani v písomných podaniach), keď uvádza, že konkrétne
rana bola ošetrovaná aj u praktickej lekárky, teda je vylúčené, že by navrhovateľka mohla dostať
infekciu u nej. Praktická lekárka radila lieky od bolesti a vytieranie si rany harmančekom, poslala
navrhovateľku na odborné vyšetrenie vtedy, keď už bolo zrejmé, že ňou odporúčané liečebné postupy
síce priniesli prechodné zlepšenie, no neviedli k zhojeniu rany. Skutočnosť, že znalec nevyhodnotil
ani jeden postup ako non lege artis nevylučuje objektívnu zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia
spočívajúcu v neúmernom predĺžení a komplikovaní ďalšej liečby nad rámec bežného rizika ranovej
infekcie, čo skonštatoval aj znalec v znaleckom posudku. K poškodeniu zdravia navrhovateľky viedli
viaceré príčiny (čo má oporu v znaleckom dokazovaní), príčinná súvislosť je kumulatívna, keďže sa
jedná o viac škodových udalostí a škodcov, následkom čoho bolo poškodenie zdravia navrhovateľky
konštatované znaleckým posúdením. Podľa názoru navrhovateľky súd náležite zhodnotil všetky
relevantné skutočnosti, správne zhodnotil dôkazy, podrobne opísal akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil a jeho rozhodnutie spĺňa všetky atribúty spravodlivého rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odporca v 2./ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1./ rade uviedol, že laparotomická
(klasická) W. vykonaná 06.05.2004, ktorú vykonával odporca v 2./ rade, bola vykonaná správne, bez
zistenia chybného či nesprávneho postupu a jej vykonanie bolo medicínsky riadne indikované, a preto
nesúhlasí s tvrdením odporcu v 1./ rade, ktoré je uvedené v jeho odvolaní, že prvotnou príčinou
zlého hojenia rany u navrhovateľky bola táto operácia. Zastáva názor, že takýto odborný záver v
rámci dokazovania nikto jednoznačne nepotvrdil a poukazuje na to, že v čase skončenia hospitalizácie
navrhovateľky u odporcu v 2./ rade bola navrhovateľka prepustená do domáceho ošetrenia v stave bez
zdravotných komplikácií. Poukázal na to, že aj prípadný vznik E. v rane spadá do škály medicínskeho
rizika po chirurgickom výkone a takéto riziko nemôže byť dôvodom na vznik odškodnenia navrhovateľky.
Súhlasí s argumentáciou odporcu v 1./ rade, že k zlému hojeniu operačnej rany, ktoré by už mohlo
byť dôvodom na odškodnenie navrhovateľky, sa mohla jednoznačne pričiniť samotná navrhovateľka,
prípadne jej obvodná lekárka, ktoré v čase po 11.05.2004 až do 29.11.2004 údajne silno hnisajúcej
pooperačnej rane nevenovali náležitú odbornú pozornosť a nevykonali v období cca 6 mesiacov úkony,
ktoré by smerovali k riadnemu zahojeniu rany. Práve týmto pričinením navrhovateľky, prípadne jej
obvodnej lekárky je úplne pretrhnutá príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek konaním odporcu v 2./
rade súvisiacim s vykonávaním laparotomickej W. dňa 06.05.2004 a prípadným poškodením zdravia
navrhovateľky. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zmene napadnutých častí výrokov rozsudku
prvostupňového súdu tak, ako to odporca v 2./ rade navrhol v jeho odvolaní zo dňa 10.10.2014.

Odporca v 2./ rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky, ktoré podala k odvolaniu
odporcu v 1./ rade, uviedol, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 10.10.2014. Znalecká organizácia
za rozhodujúci moment pre možnosť nároku na odškodnenie považovala až moment, keď došlo ku
komplikovanému hojeniu operačnej rany, a to inváziou nemocničného bakteriálneho kmeňa, ktorého
nález bol potvrdený pri odbere dňa 24.01.2005. Nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľky o možnej
objektívnej zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia v tomto prípade, ktoré navrhovateľka zdôvodňuje



aj prípadnou povinnosťou zdravotníckeho zariadenia mať uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Má za to, že v prípade
posudzovania škody pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je potrebné vychádzať z ust. § 420
Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade nebolo zistené na strane odporcu v 2./ rade akékoľvek
porušenie povinností, ktoré by zakladalo nárok na odškodnenie navrhovateľky.

Odporca v 2./ rade v podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti prvému, druhému, štvrtému
a piatemu výroku rozsudku prvostupňového súdu. Navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil
rozsudok čo do uplatneného nároku na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
voči odporcovi v 2./ rade návrh zamietol a v súvislosti so zmenou rozsudku rozhodol, že odporca v 2./
rade nie je povinný platiť trovy štátu a rozhodol tiež, že navrhovateľka je povinná uhradiť odporcovi
v 2./ rade náhradu trov prvostupňového konania. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že pokiaľ prvostupňový súd aj doplnil
dokazovanie a v rámci doplneného dokazovania zistil odborné podklady pre svoje rozhodnutie, tieto
nesprávne vyhodnotil a nesprávne určil, že príčinou dlhodobého liečenia navrhovateľky bolo aj konanie
odporcu v 2./ rade. Moment, ktorý považuje súd prvého stupňa za významný pre posúdenie veci, sa
dá jednoznačne považovať za zistenie, ktoré zdravotnícke zariadenie spôsobilo zavlečenie bacila - Q.,
rezistentný kmeň W. do operačnej rany navrhovateľky, pričom ohľadne tohto zistenia prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku uvádza, že z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne konštatovať,
kde (v ktorom zdravotníckom zariadení) bol do rany navrhovateľky zavlečený bacil. Tento skutkový
záver súdu prvého stupňa podľa odporcu v 2./ rade však nevychádza z vykonaného dokazovania. Je
preukázané, že bacil - Q., rezistentný kmeň W. bol u navrhovateľky zistený až dňa 24.01.2005, kedy
jej odporca v 2./ rade neposkytoval zdravotnú starostlivosť. Znalec vo svojej výpovedi uviedol, že sa
znaleckej organizácii zdá z odborného hľadiska veľmi dlhý čas medzi vykonaním operácie a medzi tým,
kedy sa začala táto ranová infekcia tak výrazne komplikovať. Následne sa vyjadril znalec tak, že skôr
zastáva názor, že to bola ranová infekcia v neskoršom období a že to s operáciou nemá súvis, a preto
ani túto operáciu nezahrnuli do odškodnenia. Znalec uviedol, že analyzovali medicínske výkony, ktoré
boli realizované u odporcu v 2./ rade a nenašli žiadny taký postup, ktorý by mal byť označený ako
postup chybný alebo postup non lege artis. Aj z písomného znaleckého posudku znaleckej organizácie
vyplýva, že laparotomická W. vykonaná v máji 2004, ktorú vykonával odporca v 2./ rade, bola vykonaná
správne, bez zistenia chybného, či nesprávneho postupu a znalecká organizácia za rozhodujúci moment
pre možnosť nároku na odškodnenie považovala až moment, keď došlo ku komplikovanému hojeniu
operačnej rany, a to inváziou nemocničného bakteriálneho kmeňa - Q., rezistentný kmeň W., ktorého
nález v rane bol potvrdený dňa 24.01.2005. Do tohto času bol v rane dokumentovaný len kmeň W. A.,
čo nie je bakteriálny kmeň typický a výlučne nemocničný. Ďalej poukázal na list znaleckej organizácie
zo dňa 13.05.2011, kde je konštatované, že presný čas zanesenia infekcie do rany sa dá odvodiť od
kultivačného vyšetrenia zo steru z rany zo dňa 24.01.2005, ktorý dokazuje zmenu v bakteriálnom spektre
oproti predchádzajúcim vyšetreniam. Pokiaľ prvostupňový súd vyššie uvedené odborné konštatovania
nebral do úvahy, spôsobuje to, že skutkové závery prvostupňového súdu, z ktorých vychádzal pri
určovaní príčin poškodenia zdravia navrhovateľky, sú nesprávne, a preto je nesprávny aj záver o
tom, že odporca v 2./ rade sa podieľal na poškodení zdravia navrhovateľky. Ani žiadne iné konanie
odporcu v 2./ rade sa nedá považovať za konanie v rozpore s jeho právnou povinnosťou poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľka dňa
11.05.2004, kedy bola prepustená do domáceho liečenia od odporcu v 2./ rade bola bez teploty a
bez ťažkostí, s hojením rany per priman a pokiaľ mala navrhovateľka nejaké problémy, tak tieto sa
dali považovať aj podľa záverov znaleckého posudku, aj podľa výpovede znalca za bežné medicínske
riziko. Podstatná je aj skutočnosť, ktorá vyplýva z výpovede právnej zástupkyne navrhovateľky na
pojednávaní dňa 25.08.2014, ktorá uviedla, že v čase po 11.05.2004 až do 29.11.2004 navrhovateľka
bola v zdravotníckej starostlivosti jej všeobecnej lekárky Q.. O., ktorá jej predpísala lieky proti bolesti
a zároveň odporučila vymývanie rany repíkom a následne jej odporučila obrátiť sa na chirurgické
oddelenie. Za preukázania tejto skutočnosti je podľa názoru odporcu v 2./ rade úplne pretrhnutá
akákoľvek príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek konaním odporcu v 2./ rade súvisiacim s vykonávaním
laparotomickej W. dňa 06.05.2004, následným prepustením navrhovateľky do domácej starostlivosti
dňa 11.05.2004 bez zdravotných problémov a s následkom, ktorý sa prejavil u navrhovateľky najskôr
dňa 29.11.2004, kedy navrhovateľka opätovne vyhľadala odbornú pomoc v súvislosti s hnisom v
rane. Ani dňa 30.11.2004 v rane navrhovateľky nebol zistený bacil - Q., rezistentný kmeň W., s
ktorým jedine spája znalecká organizácia možnosť odškodnenia navrhovateľky a zároveň odporca v



2./ rade opakuje, že navrhovateľke po 30.11.2004 žiadnu zdravotnú starostlivosť neposkytoval. V rámci
vykonaného dokazovania nebolo zistené porušenie právnej povinnosti na strane odporcu v 2./ rade
a všetky jeho úkony boli znaleckou organizáciou hodnotené ako vykonané lege artis, bez zistenia
chybného, či nesprávneho postupu a bez zistenia akéhokoľvek momentu, ktorý by zakladal dôvod na
odškodnenie navrhovateľky. Pokiaľ prvostupňový súd bez takéhoto relevantného zistenia porušenia
právnej povinnosti na strane odporcu v 2./ rade zaviazal odporcu v 2./ rade spoločne a nerozdielne s
odporcom v 1./ rade na náhradu škody, vykonal tak bez opory v zákone. S poukazom na nesprávne
rozhodnutie ohľadom prvého a druhého výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol v merite
veci, sú nesprávne aj súvisiaci štvrtý a piaty výrok napadnutého rozsudku. Pokiaľ by súd správne
rozhodol v prvom a druhom výroku napadnutého rozsudku a odporcu v 2./ rade nezaviazal na plnenie,
tak má v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazať na náhradu trov štátu len odporcu v 1./ rade, pokiaľ
by bol ustálil, že za poškodenie zdravia navrhovateľky zodpovedá odporca v 1./ rade. Pokiaľ by bol súd
správne rozhodol v prvom a druhom výroku napadnutého rozsudku a odporcu v 2./ rade nezaviazal
na plnenie, tak by bola navrhovateľka voči odporcovi v 2./ rade neúspešná so svojou žalobou v plnom
rozsahu a konajúci súd ju mal zaviazať na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi v 2./ rade v súlade
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu v 2./ rade v písomnom vyjadrení uviedol, že sa
stotožňuje s odvolaním odporcu v 2./ rade.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2./ rade uviedla, že pokiaľ odporca v
2./ rade uvádza, že znalec vyjadril, že skôr zastáva názor, že to bola ranová infekcia v neskoršom
období a že to s operáciou nemá súvislosť, a preto ani túto operáciu nezahrnuli do odškodnenia,
rovnako uvádza, že znalec nezistil, že by táto operácia bola non lege artis, to však vôbec nevylučuje
skutočnosť, že táto operácia bola prvotnou príčinou poškodenia zdravia navrhovateľky a táto príčina
nemohla stratiť povahu príčiny len preto, že sa k nej neskoršie pridružili ostatné príčiny. Argument
odporcu v 2./ rade o pretrhnutí príčinnej súvislosti (skutočnosti o zdravotnej starostlivosti od prepustenia
od odporcu v 2./ rade po dátume 11.05.2004 do návštevy odporcu v 1./ rade) sú absolútne zavádzajúce.
Nimi uvádzané skutočnosti o návšteve praktickej lekárky len dosvedčujú tú skutočnosť, že rana sa po
operácii odporcom v 2./ rade nehojila dobre. Odporca v 2./ rade sa snaží navodiť nelogickú situáciu
- navrhovateľka prepustená zdravá a v poriadku na vzdory neskorším zisteniam znalca konštatujúcim
poškodenie zdravia navrhovateľky a logickému vyvodeniu zodpovednosti, keďže prvotnou príčinou
nadmerného strádania navrhovateľky bola práve táto operácia. Argument, že operácia nebola zahrnutá
do odškodnenia, neznamená automaticky tú skutočnosť, že nebola prvotnou príčinou vedúcou k
poškodeniu zdravia navrhovateľky. K poškodeniu zdravia navrhovateľka viedli viaceré príčiny, príčinná
súvislosť je kumulatívna, keďže sa jedná o viac škodových udalostí a škodcov, následkom čoho bolo
poškodenie zdravia navrhovateľky konštatované znaleckým posúdením. Konajúci súd náležite zhodnotil
všetky relevantné skutočnosti a správne zhodnotil dôkazy, podrobne opísal akými úvahami sa pri
rozhodovaní riadil, jeho rozhodnutie spĺňa všetky atribúty spravodlivého rozhodnutia. Suma bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia ani zďaleka neposkytuje navrhovateľke satisfakciu za utrpené
bolesti po toľkých rokoch súdneho sporu, avšak spravodlivé rozhodnutie je pre ňu aspoň morálnym
zadosťučinením.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcov v 1./ a 2./ rade v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutej veci uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi. Námietky
odporcov v 1./ a 2./ rade uvedené v odvolaniach odvolací súd nepovažuje za prijateľné, pretože
prvostupňový súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, odporcovia v 1./ a
2./ rade v podaných odvolaniach neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť



alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Zároveň neuvádzajú v odvolaniach žiadnu skutočnosť,
ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu
alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie aj odôvodnil
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu
stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého
rozhodnutia odvolací súd uvádza, že všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovení § 420
Občianskeho zákonníka je založená na splnení štyroch podmienok, a to: porušenie právnej povinnosti,
vznik škody, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením a škodou a ďalej predpokladaným zavinením.
Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická alebo
právnická osoba skutočne konala, či opomenula konať a tým, ako konať mala, aby plnila svoje povinnosti.
Vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu
prevenciu) ukladajúcu každému počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku
a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je takisto porušením právnej povinnosti v zmysle
ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda jedným zo základných predpokladov zodpovednosti
za škodu. Chybný zdravotný zákrok, a to konkrétne vo vzťahu k vykonaným operáciám laparotomickej
W., ktorú vykonal odporca v 2./ rade a operácie, ktoré opakovane vykonal odporca v 1./ rade za
účelom odstránenia vzniknutých fistúl v operačnej rane po operácii vykonanej odporcom v 2./ rade
tak, ako vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania zistený nebol. Z vykonaného dokazovania vo
vzťahu k zavlečeniu nemocničného bakteriálneho kmeňa - Q., rezistentný kmeň W. však nepochybne
vyplýva, že zdravotná starostlivosť navrhovateľke bola poskytnutá v rozpore s ust. § 415 a došlo k
porušeniu prevenčnej povinnosti zdravotníckeho zariadenia, v dôsledku čoho u navrhovateľky vznikli
neprimerané zdravotné komplikácie, s čím súvisela neprimeraná dĺžka liečby, k čomu prispela aj
zvolená (podľa znaleckého ústavu nie celkom premyslená) antibiotická liečba zo strany poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti odporcom v 1./ rade. Nepochybne zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede
znalca na pojednávaní pred súdom vyplýva, že u navrhovateľky po druhej sterilizácii (ktorý operačný
zákrok vykonal odporca v 2./ rade) išlo o komplikovaný spôsob liečby, zdravotný stav navrhovateľky,
ktorý nastal po operačnom výkone v máji 2004, prevýšil úmernú mieru rizika, ktorý by takýto výkon
sám o sebe mal predstavovať. Zároveň operačné zákroky, ktoré absolvovala navrhovateľka, nemožno
síce považovať za bežné, avšak za rutinné. Napriek tomu, že samotné medicínske výkony ako také
neboli znalcami hodnotené ako výkony non lege artis, zdravotný stav navrhovateľky s prihliadnutím
na vykonaný operačný zákrok, kedy podstúpila laparotomickú W. po tomto operačnom zákroku
nebol dobrý. U navrhovateľky vznikla zdravotná komplikácia, bol jej zistený bakteriálny kmeň z S.
vyšetrenia vykonaného dňa 24.01.2005 a navrhovateľka sa následne podrobila ďalším dvom operáciám
zameraným na odstránenie zdravotných problémov, ktoré operácie vykonal odporca v 1./ rade. Odvolací
súd poukazuje na to, že právom každého človeka je právo na ochranu zdravia, pričom odporcovia, resp.
ich právni predchodcovia sú zdravotnícke organizácie zriadené za účelom poskytovania zdravotníckej
starostlivosti a ako takých je ich prvoradou úlohou zabezpečovať ochranu zdravia pacientov. Za situácie,
že zdravotná starostlivosť bola poskytovaná navrhovateľke obidvomi odporcami, resp. ich právnymi
predchodcami a nebolo možné jednoznačne zistiť, v ktorom zdravotníckom zariadení, či u odporcu v 1./
rade alebo u odporcu v 2./ rade došlo k zavlečeniu nozokomiálnej nemocničnej nákazy do rany, pričom
z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporca v 2./ rade poskytoval zdravotnú starostlivosť
navrhovateľke aj pred vykonaním operácií (dňa 05.02.2005 a 03.05.2005), bolo v súdenej veci podľa
názoru odvolacieho súdu v súlade so zásadou spravodlivosti správne prvostupňovým súdom vykonané
právne posúdenie, že za poškodenie zdravia zodpovedajú odporcovi a v 1./ a 2./ rade spoločne a
nerozdielne, a to vo vzťahu jednak k priznanému bolestnému, ako aj vo vzťahu k priznanému sťaženiu
spoločenského uplatnenia. Za účelové považuje odvolací súd námietky odporcu v 2./ rade, že nenesie
zodpovednosť, pretože on iba vykonal laparotomickú W. v mesiaci máj 2004 a nemocničný bakteriálny
kmeň bol u navrhovateľky potvrdený až dňa 24.01.2005 odvolávajúc sa na výpoveď znalca, že znaleckej
organizácii sa zdá z odborného hľadiska veľmi dlhý čas medzi vykonaním operácie a medzi tým, kedy sa
začala táto ranová infekcia tak výrazne komplikovať a že skôr zastáva názor, že to bola ranová infekcia
v neskoršom období a s operáciou to nemá súvislosť. Odvolací súd poukazuje aj na výpoveď znalca
v konaní na pojednávaní, keď znalec na otázku, či je možné vykonať nejaké dokazovanie za účelom
zistenia tej skutočnosti, kedy a kde sa do rany navrhovateľky dostal nemocničný bakteriálny kmeň Q.,
znalec odpovedal, že v súčasnosti sa to dokázať nedá vzhľadom k tomu, že by sa jednalo o objasnenie
udalostí z rokov 2004 a 2005, pričom poukázal na to, že čo sa týka zodpovednosti či už jednej alebo
druhej nemocnice, nedá sa to jednoznačne zistiť žiadnym skúmaním, a to z toho dôvodu, že bakteriálny
kmeň Q. bol zistený až dňa 24.01.2005 s tým, že pokiaľ v predchádzajúcom období navrhovateľka



absolvovala ošetrenie alebo liečbu či už u jedného, druhého alebo u obidvoch odporcov, nebolo by
zrejmé, či v tom čase alebo v ktorom čase by tento bakteriálny kmeň sa vyskytoval u niektorého z nich,
a to aj v skoršom období. Nedá sa ani povedať v skoršom období kde a u ktorého z odporcov mohla
navrhovateľka tento bakteriálny kmeň Q. získať. Vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý bol podaný
súdnym znalcom Q.. D. a ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že počas operácie (laparotomická W.
vykonaná odporcom v 2./ rade v máji 2004) bol do operačného poľa zavlečený infekčný agens, znalec
pred súdom vypovedal vo vzťahu k znaleckému posudku č. 17/2011, že nemôžu potvrdiť, že by už počas
operácie v máji 2004 došlo k zavlečeniu tohto kmeňa do rany, pričom však znalec zároveň uviedol,
že to mohlo byť počas operácie, ale mohlo to byť aj neskôr, nie je to možné preukázať. Odvolací súd
k ostatným námietkam, či už odporcu v 1./ rade, ako aj odporcu v 2./ rade uvádza, že tieto námietky
odvolací súd nepovažuje za dôvodné s prihliadnutím na rozsah vykonaného dokazovania vykonaným
prvostupňovým súdom, ktorý bol dostatočný pre náležité zistenie skutkového stavu a správne právne
posúdenie vykonané prvostupňovým súdom. Rovnako odvolací súd má za to, že námietky či už odporcu
v 1./ rade, ako aj odporcu v 2./ rade v tom smere, že by samotná navrhovateľka svojim konaním bola
spoluzodpovedná za vznik poškodenia jej zdravia, prípadne jej obvodná lekárka, je potrebné považovať
iba za účelové, pretože žiadnym spôsobom v konaní pred súdom tieto tvrdenia preukázané neboli. Z
obsahu spisu nepochybne vyplýva jednak z písomných dokladov, ako aj z výpovede zástupcu odporcu
v 1./ rade v konaní pred prvostupňovým súdom, že navrhovateľka bola na ošetrení u odporcu v 1./ rade
dňa 14.05.2004 s hnisavou ranou, odporca v 1./ rade ju liečil ešte dňa 18.05.2004, potom následne
dňa 30.11.2014. Z výpovede navrhovateľky tiež vyplýva, že táto vzhľadom k tomu, že mala zdravotné
problémy po vykonanej operácii, navštívila aj obvodnú lekárku a postupovala podľa jej pokynov. V
konaní však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa ošetrujúca obvodná lekárka navrhovateľky
dopustila nesprávneho liečebného postupu, resp. že by v ordinácii tejto lekárky pri nejakom liečebnom
zákroku (ktorý však v konaní ani tvrdený a preukázaný nebol) bol zavlečený nemocničný bakteriálny
kmeň Q., rezistentný W.. V tejto súvislosti nebolo možné námietky odporcov hodnotiť inak ako účelové,
v snahe odvrátiť zodpovednosť za poškodenie zdravia navrhovateľky.

Na základe už hore uvedeného teda odvolací súd uzatvára, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za vecne správne, pričom prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vec správne
právne posúdil a dospel k správnemu názoru, že u odporcov v 1./ a 2./ rade sa jedná o solidárnu
zodpovednosť, a to vo vzťahu k bolestnému, ako aj vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia,
pričom solidárnu zodpovednosť vo vzťahu k bolestnému a sťaženiu spoločenského uplatnenia v
odôvodnení svojho rozhodnutia náležite zdôvodnil. Pri rozhodnutí ohľadom výšky priznanej náhrady
z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia prvostupňový súd vychádzal zo
znaleckého posudku č. 12/2011, ktorý podal Inštitút forenzných expertíz, s.r.o., Bratislava, znalecká
organizácia v odbore zdravotníctvo, farmácia; odvetvie súdne lekárstvo, chirurgia, traumatológia, interná
medicína. Vo vzťahu k výške bodového ohodnotenia či už bolestného alebo sťaženého uplatnenia
a výške odškodnenia odporcami v podaných odvolaniach námietky uplatnené neboli. Navrhovateľka
proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie nepodala, preto odvolací súd rozsudok vo výrokoch,
ktorými prvostupňový súd uložil odporcom v 1./ a 2./ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu titulom
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu vecne správnosti potvrdil. Výrok rozsudku
prvostupňového súdu, ktorým súd návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti zamietol, odvolaním
napadnutý nebol, preto tento v súlade s ust. § 206 O.s.p. zostáva nedotknutý.

Rovnako súd správne s prihliadnutím na rozhodnutie vo veci samej aplikoval ust. § 148 O.s.p. a
odporcom v 1./ a 2./ rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli štátu
v súvislosti s podaním znaleckých posudkov vo výške 264,51 Eur.

Vo vzťahu k trovám konania účastníkov prvostupňový súd správne aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
a hoci navrhovateľka nebola v plnom rozsahu úspešná, avšak vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku, súd správne priznal plnú náhradu trov konania navrhovateľke,
pričom výška priznanej náhrady odporcami v odvolaní žiadnym spôsobom namietaná nebola.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľka bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, nenavrhla priznať jej trovy
odvolacieho konania, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov odvolacieho konania jej nepriznal.

Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.



Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.