Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201296
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201296.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: obec Nová Dedinka, so sídlom Mierová 11, Nová
Dedinka, IČO: 00 304 981, zastúpeného: JUDr. Viera Petrášová, advokátka, s.r.o., IČO: 47 257 245, so
sídlom Šancova 3573/33, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a
informatizácie Slovenskej republiky, IČO: 50 349 287, so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, v konaní o
ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 18.3.2016, sa žalobca domáhal, aby súd podľa § 250v ods.
4 OSP zakázal žalovanému:
- žiadať o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania
- postupovať v zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ
v znení neskorších predpisov
- podať podnet na kontrolu Úradu pre verejné obstarávanie v zmysle § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. o
pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ v znení neskorších predpisov
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca žiada o ochranu pred konaním žalovaného podľa
Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel verejného obstarávania (VO) sp.
zn. MPRV-2016-338/2992-4 zo dňa 12.2.2014 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za
porušenie pravidiel VO sp. zn. MPRV-2016-338/2987-3 zo dňa 12.2.2016, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 18.2.2016. Žiadosti o vrátenie peňažných prostriedkov vo výške 22.922,39 € a 44.229,71 €
boli odôvodnené opätovnou administratívnou kontrolou dokumentácie VO a identifikáciou porušenia
pravidiel a postupov VO na základe zistení a záverov z vládneho auditu č. A658, K3887 RO OPBK a
v zmysle rozhodnutia Komisie č. C(2013) 9527 zo dňa 19.12.2013. Žalobca nesúhlasil so žiadosťami
o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov VO, pretože je podľa neho takýto
zásah nezákonný a ukracuje jeho práva a právom chránené záujmy a hrozí, že tento zásah a jeho
dôsledky budú trvať a hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) Žalobca videl nezákonnosť zásahu Žalovaného
v tom, že:
- rozhodnutie Európskej komisie č. C(2013) 9527 z 19.12.2013 je rozhodnutím sui generis, ktoré
zaväzuje len Európsku komisiu ako správny orgán a Slovenská republika nie je týmto rozhodnutím
viazaná.
- Žalovaný opakovane súhlasil s verejným obstarávaním Žalobcu, vychádzal z architektonického návrhu
projektu a svoje žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov odôvodnil nezákonným protokolom Úradu
pre verejné obstarávanie,
- Žalovaný zaviazal Žalobcu zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku, podľa
schváleného návrhu projektu, zo dňa 24.11.2010 k nákupu napr. dlažby značky Premac ageotextília



Tatratex a ak by Žalobca nepostupoval podľa obchodno-právnej zmluvy, Žalobca by sa mohol dostať do
omeškania s realizáciou zakontrahovaného projektu, ktorý mal byť vykonaný ku dňu 31.7.2011,
- konanie je postihnuté takou vadou, ktorá má za následok nezákonné rozhodnutie, najmä v nadväznosti
na použitie nezáväzného právneho predpisu,
- na základe vykonaných dôkazov dospel Žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré
nezodpovedajú obsahu správneho spisu.
- Žalovaný založil svoje rozhodnutie na zisteniach Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý postupuje
arbitrárne a svojvoľne pri aplikácii § 34 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní (mení metodiku pri
technických špecifikáciách).

3. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.3.2019, kde okrem iného poukázal na
viaceré rozhodnutia NS SR (sp. zn. 1Sžfk/87/2015 zo dňa 14.2.2017 a 6Sžfk/6/2017) a bol názoru,
že v administratívnom konaní doposiaľ nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré mohlo byť predmetom
prieskumu správneho súdu a teda ani nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmoch iným
zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti žalobcovi, ku konaniu,
ktorým by bol žalobca ukrátený na svojich právach konaním orgánu verejnej správy, teda podľa
žalovaného nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
4. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), ak nie je ďalej ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
6. Aj napriek skutočnosti, že konanie bolo začaté podľa predchádzajúcej právnej úpravy, v súlade s § 491
ods. 1 SSP sa v konaní v súčasnosti postupuje podľa Správneho súdneho poriadku. Podľa § 491 ods.
2 SSP však nemožno na konanie uplatňovať tie ustanovenia SSP, ktoré by boli v neprospech žalobcu.
7. Podľa § 250v ods. 1 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.
8. Podľa § 250v ods. 2 OSP, orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia
uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného
verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
9. Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
10. Podľa § 250v ods. 4 OSP, súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
11. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
12. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
13. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
14. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v
okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené
tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp.
v osobitných situáciách len zachyteného v protokole.



Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku
sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom limitovaná 100% výškou poskytnutého
príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.
Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,
dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom
súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší
súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.
a) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.
Nakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov
poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,
je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje
donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie
oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Sžk/87/2015 zo dňa 14.2.2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 6/2018, pod číslom R 57/2018)
15. 34. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe
ešte nezakladá povinnosť na strane sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky, keď ku dňu podania
žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných
prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z. Sťažovateľ bol postupom, ktorý stanovuje zákon č.
528/2008 Z. z. pre prípad zistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov
z fondov Európskej únie resp. štátneho rozpočtu, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí
riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa záväzným uložením právnej
povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky. Povinnosť sťažovateľa vrátiť
finančné prostriedky by vznikla až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé
zasiahnuť do jeho subjektívnych práv a bude predstavovať spôsobilý predmet súdneho prieskumu v
rámci správneho súdnictva. Predmetnú správu je preto možné považovať aj podľa názoru kasačného
súdu za opatrenie, ktoré má predbežnú povahu, vzhľadom na postup upravený v § 27a zák. č. 528/2008
Z.z..
35. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v
prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a
žiadosti, ktorými bol sťažovateľ vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie
je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez
ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zák. č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií
riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona. Na základe uvedeného
kasačný súd konštatuje, že doručením správy o zistenej nezrovnalosti podľa zák. č. 528/2008 Z.z. ešte
nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do
právnej sféry sťažovateľa s uložením právnej povinnosti.
36. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľa nevráti
poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný 1/ v zmysle zákona môže začať správne konanie. Ak
bude výsledkom tohto správneho konania právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude
sťažovateľ považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu
správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného
obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku nezrovnalosti. Rovnako to
platí aj vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže
uložiť iba žalovaný 1/ vydaním rozhodnutia, ktoré môže byť následne preskúmavané správnym súdom.
Uvedený záver je podporený aj judikatúrou kasačného súdu (napr. sp. zn. 6Sžfk/19/2017 z 23.11.2017,
5Sžfk/4/2018 z 26.02.2018, 6Sžfk/29/2017 z 24.01.2017, 5Sžfk/34/2017 z 29.06.2017, 6Sžfk/38/2017 z
27.10.2017, 1Sžfk/33/2017 z 22.08.2017, 1Sžfk/42/2017 z 22.08.2017). Pokiaľ žalovaný 1/ ako riadiaci
orgán nepristúpi následne k začatiu správneho konania podľa § 27a ods. 5 zák. č. 528/2008 Z.z., potom
je vecou zváženia sťažovateľa, či uvedenú výzvu splní. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžfk/37/2018 z
21.5.2019).
16. Pred meritórnym prieskumom podanej sa správny súd zaoberal tým, či sú splnené podmienky
konania podľa § 97 a nasl. SSP.
17. Žalobca správnou žalobou napadol dve žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov za porušenie
pravidiel a postupov VO (odseky č. 5 a 6 žaloby), ktoré považoval za nezákonný zásah, ktorý ukracuje
jeho práva a právom chránené záujmy.
18. Vo vzťahu k predmetu konania existuje rozsiahla ustálená judikatúra správnych súdov ako aj
Najvyššieho súdu SR (viď vyššie citované rozhodnutie NS SR), ktorá dospela k záveru, žiadosť o



vrátenie finančných prostriedkov za porušenie pravidiel a postupov VO nie je prípustným predmetom
prieskumu správneho súdu, pretože ňou nedochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry
adresáta. K zásahu do právnej sféry adresáta Žiadosti môže dôjsť až následným rozhodnutím, vydanom
v správnom konaní, o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky - toto rozhodnutie, v prípade ak
by ho adresát rozhodnutia považoval za nezákonné, je možné podrobiť prieskumu správnym súdom,
ktorý na podklade jeho žalobných námietok preskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v
ktorom malo dôjsť k vzniku nezrovnalostí.
19. Predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonností žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov
za porušenie pravidiel a postupov VO, avšak vyššie označenú ustálenú judikatúru možno aplikovať
aj na prejdnávanú vec - ak totiž samotné Žiadosti nepredstavujú autoritatívny zásah do právnej sféry
adresáta, nemôže takýto zásah predstavovať ani postup žalovaného resp. jeho právneho predchodcu,
ktorý zaslaniu žiadosti predchádzal, prípadne s ním súvisí až do okamihu, kedy v nadväznosti na tieto
Žiadosti bude vydané autoritatívne rozhodnutie žalovaného o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.
Vydanie takého rozhodnutia žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal a jeho vydanie nevyplýva ani z
administratívneho spisu.
20. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
21. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), správny súd
uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
22. Podľa komentára k Správnemu súdnemu poriadku, k § 98 odseku 1 písm. e) SSP, zdroj ASPI,
žalobná legitimácia (aktívna procesná legitimácia) sa skúma podľa jednotlivých typov konaní (§ 6 ods. 2
SSP), v ktorých je ustanovené, kto môže žalobu podať. Vo všeobecnosti rozlišujeme žalobnú legitimáciu
účastníka administratívneho konania (§ 178 ods. 1 SSP), žalobnú legitimáciu prokurátora (§ 178 ods.
2 SSP) a žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP). Nedostatok procesnej
podmienky je neodstrániteľná podmienka konania a správny súd pri jeho zistení žalobu odmietne.
23. Podľa § 254 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy
priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
24. Z vyššie uvedeného odôvodnenia vyplýva, že vydaním Výziev o vrátenie finančných prostriedkov za
porušenie pravidiel VO nemohlo byť zasiahnuté do právnej sféry žalobcu. Z tohto dôvodu potom žalobca
nie je osobou, ktorá bola v súlade s § 254 SSP ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch vydaním dotknutých Výziev a postupom s tým súvisiacim zo strany žalovaného, resp. jeho
právneho predchodcu. Súd preto žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, keďže žalobcovi
nesvedčí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
25. Podľa § 170 SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
a) žaloba bola odmietnutá,
b) konanie bolo zastavené,
c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,
d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.
26. Keďže žaloba bola odmietnutá, o trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia
a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).