Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/100/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203474
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5817203474.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom
v Lokci, Lokca 507, IČO: 00 000 647, zastúpený Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom K., M. II XXX, o
určenie neplatnosti prijatých uznesení a zmien členskej schôdze, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 4C/14/2017-122 zo dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť
neplatnosť riadnej a náhradnej členskej schôdze konanej dňa 19.05.2017 v kultúrnom dome obce Lokca
a tiež žiadal, aby súd posúdil vydávanie hromadných podielnických listov na meno, resp. zrušil výdaje
hromadných družstevných podielnických listov na meno. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom
na ust. § 242 Obchodného zákonníka, pričom v dôvodoch rozsudku uviedol, že neboli zistené také
skutočnosti, pre ktoré by mohol súd vysloviť neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Nebolo preukázané
zo strany žalobcu, že by členovia na členskej schôdzi nemohli diskutovať, keď v bode 8. rôzne v
prípade záujmu mohli diskutovať a tiež podľa súdu bolo v poriadku, že pozvánku na členskú schôdzu
družstva podpísal P. V. ako predseda predstavenstva, čo postačovalo vzhľadom na to, že pozvánka nie
je právny úkon, s ktorým by zákon spájal určité právne následky, nakoľko má len informatívny charakter.
Preukázaná bola aj skutočnosť, že žalobcovi bola pozvánka zaslaná poštou. Žalobu preto súd vyhodnotil
v tejto časti ako nedôvodnú. Pokiaľ sa žalobca domáhal zrušenia a preskúmania výdaja hromadných
družstevných podielnických listov, tu súd uviedol, že nie je oprávnený na takéto rozhodnutie v rámci
svojej rozhodovacej činnosti. Ostatné požiadavky uvedené v žalobe sa javili súdu ako zmätočné a
nezrozumiteľné, avšak výsluchom žalobcu bolo upresnené, o čom má súd rozhodnúť.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu (neskôr zástupcovi
pozastavený výkon advokácie, pričom zastupovaním ďalej nebol poverený žiadny advokát) bolo podané
odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Navrhol, aby v ďalšom priebehu súd určil, že všetky uznesenia prijaté na
náhradnej členskej schôdzi žalovaného konanej dňa 19.05.2017 v Lokci, sú neplatné. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že jeho žaloba
bola nejasná, keď žalobu žiadal určiť, že všetky uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi
žalovaného, konanej dňa 19.05.2017 v Lokci, sú neplatné. Toto uviedol aj na pojednávaní dňa
24.10.2019 pri jeho výsluchu. Skutočnosti o výdaji hromadných družstevných podielnických listov na



meno v žalobe uviedol preto, aby upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že stále existuje nesúlad v
počte hlasov členom žalovaného a že táto skutočnosť sa už riešila v konaní vedenom na Okresnom
súde Námestovo pod sp.zn. 5C/44/2014. Nežiadal, aby súd zrušil výdaje hromadných družstevných
podielnických listov na meno, resp. aby súd preveril výdaj týchto listov. Uviedol, že v rozsudku je
uvedené nesprávne sídlo žalovaného, podľa zápisu v Obchodnom registri má žalovaný sídlo na adrese
507, 029 51 Lokca. Súd napriek tomu uviedol ako sídlo žalovaného adresu Lokca, čo je nesprávna
adresa. Odvolateľ uviedol, že je členom žalovaného a v zmysle § 242 Obchodného zákonníka na návrh
člena súd vysloví neplatnosť uznesenia členskej schôdze. Zvolanie členskej schôdze sa musí členom
oznámiť spôsobom určeným stanovami. Členskú schôdzu zvoláva predstavenstvo družstva písomnou
pozvánkou. Predstavenstvo družstva mu do dňa 19.05.2017 nedoručil písomnú pozvánku na riadnu
členskú schôdzu a ani na náhradnú členskú schôdzu, tzn. že tieto boli zvolané v rozpore so stanovami
žalovaného schválených na členskej schôdzi konanej dňa 01.06.2009. Pozvánka na náhradnú členskú
schôdzu naviac neobsahovala bod Diskusia a ani bod Rôzne, čím sa členom družstva žalovaného
znemožnilo vyjadriť sa k výsledkom hospodárenia žalovaného a k nakladaniu s majetkom žalovaného.
Nesúhlasil so záverom súdu, že prítomní členovia žalovaného mohli diskutovať v rámci bodu Rôzne. Súd
neuviedol, na základe akých konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, resp.
judikátov dospel k takémuto záveru. Tiež je nesprávny záver súdu, že pozvánku na členskú schôdzu
mohol podpísať iba P. V., ktorý je zapísaný ako predseda predstavenstva žalovaného. Takýto postup je v
rozpore s čl. 15 písm. c) stanov žalovaného, keď podľa Obchodného registra žalovaného zastupuje a zaň
podpisuje predseda družstva a listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma, podpisuje
aj ďalší člen predstavenstva. Opäť záver súdu, že v tejto časti je žaloba nedôvodná, je preto nesprávny
a svedčí o „znalosti“ veci súdom. Odvolateľ uviedol, že na náhradnej členskej schôdzi dňa 19.05.2017 v
kultúrnom dome v Lokci ústne aj písomne podal námietky, tzn. že splnil všetky zákonné podmienky pre
úspešné podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na náhradnej členskej schôdzi. Žalobu
podal včas v jednomesačnej lehote. Ďalej namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
keď súd neposkytol stranám konania poučenie podľa § 181 ods. 2 CSP a potom on ako žalobca nevedel,
ktoré skutkové tvrdenia súd pokladá za sporné, ktoré pokladá za nesporné. Súd tiež neoznámil stranám
svoje predbežné právne posúdenie veci. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo porušené jeho
právo na spravodlivé súdne konanie (dovolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP). Tiež mu nie je
zrejmé, prečo súd nestihol 30-dňovú zákonnú lehotu na vyhotovenie a odoslanie rozsudku. Nie je mu
známe, aké „závažné dôvody“ odôvodňovali predĺženie lehoty. Pokiaľ súd tvrdil, že jeho podanie bolo
neúplné alebo nezrozumiteľné, s týmto taktiež nesúhlasil, nakoľko jeho žaloba má všetky náležitosti
podľa § 127 ods. 1 CSP. Podľa § 129 CSP súd tak nemal žalobu zamietnuť, ale odmietnuť. Z obsahu
súdneho spisu však nie je zrejmé, že by ho súd vyzval na opravu, resp. doplnenie žalobu a ani nebol
poučený o nedostatkoch žaloby. Záver súdu teda o tom, že niektoré tvrdenia v žalobe sú nejasné a
zmätočné, je nesprávny. Z celkového kontextu podania dostatočne určitým spôsobom vyplýva, čoho sa
ako žalobca domáhal. Súd podľa odvolateľa rozhodol predčasne bez dostatočného zistenia skutkového
stavu veci, pretože nevykonal dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Námestovo sp.zn.
5C/44/2014. Podľa odvolateľa vykonanie takéhoto dôkazu bolo potrebné. Súd tak dospel k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom (§ 365 ods. 1 písm. e), f) CSP). Nesprávnosť postupu súdu videl aj
v tom, že mu neboli doručené všetky vyjadrenia advokáta Mgr. Palidera podané v konaní a nebolo
mu umožnené k ním sa vyjadriť. Súd tak porušil princíp rovnosti zbraní a princíp kontradiktórnosti v
jeho neprospech. Namietal tiež pravdivosť, úplnosť a hodnovernosť všetkých listinných dokladov, ktoré
žalovaný predložil v konaní. Na záver tiež uviedol, že súd prvej inštancie riadnym spôsobom rozsudok
neodôvodnil tak, aby bolo odôvodnenie presvedčivé.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Tento považoval rozsudok
okresného súdu za vecne správny a zákonný, aj prípadne drobné procesné nedostatky neboli spôsobilé
porušiť ústavné právo žalobcu na spravodlivý súdny proces a v konaní nebola žiadnym spôsobom
narušená rovnosť strán súdneho konania. Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne zásadné skutkové
tvrdenie, ktoré by nebolo zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotené. Odvolacie dôvody žalobcu sú čo
do obsahu účelové, obsahujú v prevažnom rozsahu poukazy na teoreticko-právne úvahy a všeobecnú
judikatúru súdov a sledujú cieľ predlžovať súdne konanie. V rámci súdneho pojednávania súd ponechal
žalobcovi možnosť riadne vysvetliť svoje skutkové tvrdenia o dôvodoch údajnej neplatnosti členskej
schôdze zo dňa 19.05.2017 a predložiť na ich preukázanie dôkazy. Napokon žalobca ani po výzve
súdu neformuloval riadne svoje návrhy na vykonanie dôkazov a nevedel špecifikovať, aké skutočnosti
chce v konaní preukazovať. Snažil sa smerovať dokazovanie k družstevným podielnickým listom, ktoré
však nemohli mať vplyv na predmet konania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že riadna, ako



aj náhradná členská schôdza zo dňa 19.05.2017 bola riadne zvolaná a žalobca sa jej zúčastnil, čo
navyše pred súdom aj spočiatku popieral. Žalovaný navyše preukázal, že žalobcovi riadne a včas doručil
pozvánku na členskú schôdzu a tento v písomnej námietke podanej priamo na náhradnej členskej
chôdzi ani neuvádzal, že by nedostal včas pozvánku. Na náhradnej členskej schôdzi podal písomné
námietky, kde vytkol, že pozvánka neobsahuje bod Diskusia a tým členovia nemajú možnosť sa vyjadriť
k hospodáreniu poľnohospodárskeho družstva a nakladaniu s ich majetkom. Tiež namietal, že pozvánka
je podpísaná len predsedom predstavenstva a vzhľadom na to, že v minulosti súd v konaní 5C/44/2014
určil, že uznesenie prijaté na náhradnej členskej schôdzi konanej dňa 12.11.2014 je v celom rozsahu
neplatné, hlasovanie na tejto a aj na predošlých členských schôdzach nemôže byť platné. Súd prvej
inštancie mal však preukázané, že na náhradnej členskej schôdzi dňa 06.04.2016 prebehla riadna voľba
orgánov žalovaného a uznesenia z tejto členskej schôdze nikto z oprávnených osôb v súdnom konaní
nenapadol. Žalovaný tak neuniesol v konaní dôkazné bremeno k svoju tvrdeniu, že za žalovaného konajú
osoby, ktoré nie sú štatutárnym orgánom. Po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 24.10.2019 tak
nebolo namieste, aby súd rozšíril dokazovanie o iné skutočnosti a správne žalobu zamietol. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že vyjadrenie je podané oneskorene, t.j. po
uplynutí súdom určenej 10-dňovej lehoty na jeho podanie. Naviac súdu nebolo doručené v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Preto by súd na takéto vyjadrenie prihliadať nemal.
Samotné vyjadrenie je neurčité a nekonkrétne, nesmeruje ku konkrétnym odvolacím dôvodom. Súd prvej
inštancie v konaní bezdôvodne nenariadil predbežné prejednanie sporu, hoci to bolo potrebné. Súd sa
naviac nepokúsil o zmierne vyriešenie veci, hoci takúto povinnosť mu vo viacerých ustanoveniach ukladá
CSP. Napadnutý rozsudok nie je vecne správny a zákonný, ako to nepravdivo tvrdí žalovaný a tiež nemá
drobné procesné nedostatky. Podľa odvolateľa je rozsudok nesprávny a nezákonný a porušené bolo
jeho právo na spravodlivý proces. Ďalej odvolateľ uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností
uvedených v jeho odvolaní.
V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu v tom, že súd mal
postupovať v konaní s využitím inštitútu nariadenia predbežného prejednania sporu. Spôsob procesného
postupu určuje výlučne súd a z obsahu žalobného návrhu je a bolo zrejmé, že spor nebolo možné ukončiť
zmierom, ako si to nesprávne vysvetlil žalobca. Aj v priebehu celého konania žiadna zo strán sporu
neprejavila záujem o mimosúdne vyriešenie. V ostatnom poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP
a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania napadnutého
rozsudku, ako aj zo spisového materiálu a zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. V odvolaní žalobca uviedol, že jeho žaloba mala všetky náležitosti
a zdôraznil, že predmetom konania bolo určenie, že uznesenia prijaté na náhradnej členskej schôdzi
konanej dňa 19.05.2017 v Lokci, sú neplatné. Prevažná väčšina dôvodov súdu prvej inštancie sa
zaoberala práve riešením tohto návrhu. Tomu zodpovedalo aj právne posúdenie veci s odvolaním sa na
ust. § 242 Obchodného zákonníka. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že v tomto smere súd skúmal,
či boli dodržané podmienky platnosti schôdze a následne prijatého uznesenia, najmä s prihliadnutím
na námietky, na ktoré poukazoval žalobca. Tým bolo namietané, že pozvánka na riadnu a náhradnú
členskú schôdzu neobsahovala bod Diskusia, že túto podpísal len predseda predstavenstva a nebola
mu riadnym spôsobom doručená. Všetky tieto námietky súd posúdil ako neodôvodnené, keď dospel k
záveru, že pozvánka obsahovala bod Rôzne, kde bolo možné vyjadriť sa aj k iným ako predchádzajúcim
bodom schôdze, a teda diskutovať o nakladaní s majetkom družstva. Stotožnil sa tiež s tým, že
pozvánku na členskú schodu môže podpísať len predseda predstavenstva samostatne (bez podpisu
ďalšieho člena) nakoľko sa nejedná o úkon, s ktorým by zákon spájal určité právne následky. Čo sa
týka nedoručenia pozvánky žalobcovi, tú mal súd ako dôkaz knihu odoslanej pošty, z ktorej vyplýva, že
pozvánka mu bola doručovaná, navyše na schôdzi sa žalobca osobne zúčastnil a vzniesol námietky,
ktoré boli zaprotokolované. V tomto smere je potom zdôvodnenie zamietnutia žaloby dostatočné, súd



zistil v dostatočnom rozsahu aj skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací
súd stotožnil. Pokiaľ namietal žalobca nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, je potrebné, aby
došlo k porušeniu práva v takej miere, že tento nedostatok nemožno napraviť ani v odvolacom konaní,
resp. malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Základný rámec práva na spravodlivé
súdne konanie použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, implikované je aj v
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je
možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu,
právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v
primeranej lehote, právo na spravodlivé prejednanie veci. Pri posúdení obsahu odvolania a prípadného
procesného porušenia postupu súdu prvej inštancie nevyhodnotil odvolací súd uvedené tak, že by bolo
potrebné z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. Nie každé porušenie procesu musí viesť k
zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd posúdi závažnosť takéhoto porušenia
a jeho prípadný následok. V tomto prípade navyše súd vytýčil pojednávanie, ktorého sa strany sporu
zúčastnili a kde žalovaný nijakým spôsobom nevytkol dovtedajší postupu súdu a nedomáhal sa nápravy
porušenia procesného postupu. Po doručení žaloby bol žalobca písomne poučený o procesných právach
a povinnostiach (doručenka 28.06.2017). Na pojednávaní dňa 24.10.2019 mal možnosť žalobca sa
vyjadriť ku všetkým svojim tvrdeniam v žalobe, ako aj navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy. Podľa zápisnice
návrhy na doplnenie dokazovania nemal žiadne. Vzhľadom na takto zistené skutočností odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).