Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/118/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203323
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5817203323.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. X. XXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Dušan
Serek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná, IČO: 47 258 781, proti
žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci, Lokca 507, 029 51 Lokca, IČO: 00 000
647, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Námestovo č.k. 7Cb/29/2017-44 zo dňa 4. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 7Cb/29/2017-44 zo dňa 4. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil výrokom I. žalovanému zdržať sa vstupu za účelom
vykonávania akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti na pozemky, evidované ako E KN parcely č. 656 -
orná pôda o výmere 1131 m2, č. 657 - orná pôda o výmere 14139 m2, č. 658 - trvalé trávne porasty o
výmere 18033 m2, č. 4404 - orná pôda o výmere 10200 m2, č. 4405 - orná pôda o výmere 1001 m2,
č. 4406 - orná pôda o výmere 6281 m2, č. 4407 - trvalé trávne porasty o výmere 10475 m2, č. 4408 -
trvalé trávne porasty o výmere 6761 m2 a č. 4409 - orná pôda o výmere 18644 m2, ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., do 2.1.2022. Výrokom II. poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo
veci samej, v ktorej budú sporové strany vystupovať v opačnej procesnej pozícii a predmetom konania
bude uloženie povinnosti žalovanému (v prebiehajúcom konaní v pozícii žalobcu), že je povinný strpieť
vstup žalobcu (v prebiehajúcom konaní v pozícii žalovaného) za účelom vykonávania poľnohospodárskej
činnosti na pozemky, evidované ako E KN parcely č. 656 - orná pôda o výmere 1131 m2, č. 657 - orná
pôda o výmere 14139 m2, č. 658 - trvalé trávne porasty o výmere 18033 m2, č. 4404 - orná pôda o
výmere 10200 m2, č. 4405 - orná pôda o výmere 1001 m2, č. 4406 - orná pôda o výmere 6281 m2, č.
4407 - trvalé trávne porasty o výmere 10475 m2, č. 4408 - trvalé trávne porasty o výmere 6761 m2 a č.
4409 - orná pôda o výmere 18644 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D., do 2.1.2022.
V prípade úspechu žalovaného v tomto spore okresný súd podľa § 337 ods. 3 Civilného sporového
poriadku uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj len „CSP“),
§ 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. d) CSP, § 336 ods. 1 CSP, § 337 ods. 1
CSP a po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd prvej inštancie
(ďalej aj len „okresný súd“) k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V
odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že návrhom, doručeným okresnému súdu dňa
5.6.2017 žalobca žiadal, aby okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I/ uznesenia.
Dôvodil tým, že je samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť a



poľnohospodársku prvovýrobu v k.ú. D.. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca žalobcovi ako nájomcovi
prenajala zmluvou o nájme zo dňa 29.11.2016 okrem iných aj pozemky, špecifikované vo výrokovej časti
I/ uznesenia (ďalej len „pozemky“), na dobu určitú od 2.1.2017 do 2.1.2022. Zápis tejto nájomnej zmluvy
bol riadne realizovaný aj v katastri nehnuteľností. Žalobca ako nájomca požiadal príslušný správny
orgán o poskytnutie priamej podpory na poľnohospodársku výrobu okrem iných aj na pozemky. Medzi
sporovými stranami vznikajú spory ohľadne užívania predmetných pozemkov a to tak, že žalovaný,
podľa žalobcu, neoprávnene vstupuje na tieto pozemky a vykonáva na nich poľnohospodársku činnosť,
čím spôsobuje žalobcovi škodu na už ním zasiatych poľnohospodárskych plodinách. V tejto súvislosti
žalobca na žalovaného podal aj niekoľko trestných oznámení, pretože mu týmto konaním žalovaného
vzniká škoda na zasiatych poľnohospodárskych plodinách. Listom zo dňa 26.3.2017 sa žalobca pokúsil
o zmier so žalovaným tak, že bol ochotný počkať ešte 5 pracovných dní za účelom vydelenia náhradnej
pôdy v rovnakej kvalite a výmere s tým, že inak začne s jarnými prípravnými prácami. Pretože žalovaný
žalobcovi náhradnú pôdu nevydelil, žalobca začal s jarnými prácami na pozemkoch, pretože tieto sú
riadne verejne prístupné od dostupných ciest. Žalovaný neoprávnene užíva predmetné pozemky, a to
tak, že na ne vstupuje, rozhadzuje hnoj, seje poľnohospodárske plodiny a pod. s tým, že je oprávnený
tieto činnosti na týchto pozemkoch vykonávať s odvolaním sa na predchádzajúcu nájomnú zmluvu, ktorú
mal žalovaný uzatvorenú s vlastníkom - Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosťou Lokca zo dňa 3.1.2007
na dobu určitú do 1.1.2017. Podľa žalobcu je táto nájomná zmluva neurčitá vzhľadom na to, že predmet
nájmu je uvedený len odkazom na PKN protokoly č. 1 a 61 bez ďalšej špecifikácie konkrétnych PKN
parciel tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne pozemky boli predmetom nájmu. Za neplatnú ju žalobca
považoval aj preto, že na nej chýbal podpis druhého člena predstavenstva družstva. Keďže žalovaný
nemal pozemky platne v nájme, nemohlo mu ani vzniknúť prednostné právo na uzatvorenie nájomnej
zmluvy v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. Vzhľadom na to, že žalobca potrebuje bezodkladne
vykonávať poľnohospodársku činnosť na pozemkoch, pričom mu v tom žalovaný preukázateľne a
bezdôvodne bráni, čím mu vznikajú škody, je potrebné, aby okresný súd neodkladným opatrením upravil
pomery medzi sporovými stranami a tým zabezpečil pokojný výkon poľnohospodárskej činnosti. Tým, že
si žalovaný taktiež „zverifikoval“ pozemky na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, na ktoré si požiadal
o poskytnutie priamej dotácie aj žalobca, zakladá podľa žalobcu hrozbu, že žalovaný bude na týchto
pozemkoch ďalej neoprávnene vykonávať poľnohospodársku činnosť a žalobcovi ďalej spôsobovať
škodu.

3. Okresný súd uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že je nájomcom pozemkov na základe nájomnej zmluvy
s vlastníkom pozemkov Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť Lokca, Lokca č. 5, tak okresný súd z výpisu
z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. D. zistil, že žalobca je evidovaný ako nájomca pozemkov,
pod B2 tohto listu vlastníctva. Skutočnosť, že žalobca je nájomcom pozemkov, vyplývala aj z nájomnej
zmluvy, uzatvorenej s vlastníkom pozemkov Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca, zo dňa 29.11.2016.
Z týchto dôkazov okresný súd konštatoval, že žalobca osvedčil svoje tvrdenie, že je na základe nájomnej
zmluvy oprávneným užívateľom pozemkov. Z potvrdení o trestnom oznámení zo dňa 16.5.2017 a zo
dňa 18.5.2017 okresný súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Zo zápisnice o výsluchu
osoby zo dňa 4.4.2017 a zo zápisníc o trestnom oznámení zo dňa 16.5.2017 a zo dňa 18.5.2017
okresný súd zistil, že žalobca podal trestné oznámenia s tým, že tvrdil, že žalovaný zoral pôdu, kde
on už mal zasiatu poľnohospodársku plodinu - jačmeň, čím mu spôsobil škodu a v prácach žalovaný
pokračoval napriek tomu, že ho žalobca vyzval, aby zastavil práce na jeho pozemku a že privolal hliadku
polície, ktorým predložil platnú nájomnú zmluvu. Okresný súd z týchto dôkazov dospel k záveru, že
žalobca osvedčil aj ďalšie svoje tvrdenie, že žalovaný zasahuje do jeho užívacieho práva k pozemku tým,
že naň vstupuje a vykonáva na ňom poľnohospodársku činnosť. Z nájomnej zmluvy zo dňa 3.1.2007,
uzatvorenej medzi prenajímateľom Farský úrad Lokca č. 5 a žalovaným ako nájomcom okresný súd
zistil, že predmetom tejto zmluvy je nájom pôdy o celkovej výmere 42 hektárov, ktorá je zapísaná v PKN
protokoloch č. 1 a 61. Táto zmluva bola uzatvorená na zmluvu určitú do 1.1.2017. Okresný súd ustálil,
že pokiaľ žalovaný vstupuje na pozemky po skončení platnosti nájomnej zmluvy, robí tak neoprávnene a
tiež prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že predmet zmluvy je v uvedenej nájomnej zmluve dohodnutý neurčitým
spôsobom, keď predmet nájmu nie je špecifikovaný dostatočne určitou formou tak, aby predmet nájmu
nebol zameniteľný s inými pozemkami. To spôsobuje neplatnosť tejto nájomnej zmluvy, pretože dohoda
o predmete nájmu je obligatórnou náležitosťou nájomnej zmluvy. Keďže okresný súd mal z listinných
dôkazov, predložených žalobcom, osvedčené ním tvrdené podstatné skutočnosti a tiež potrebu dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami, tak nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu návrhu žalobcu. Vzhľadom
na to, že je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi



stranami, pretože neodkladné opatrenie je v zásade zhodné s rozhodnutím vo veci samej, v prípade, že
by si žalobca uplatnil svoje právo negatórnou žalobou, okresný súd žalobcovi neuložil povinnosť v určitej
lehote podať žalobu vo veci samej. Keďže tak neurobil, zároveň poučil žalovaného o možnosti podať
žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. O trovách konania o neodkladnom
opatrení okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa s
napadnutým uznesením nestotožnil a považoval ho za nesprávne a nezákonné rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, namietal že „ d) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Žalovaný citoval v odvolaní § 326 ods. 1, 2 CSP a konštatoval,
že je pre neho prekvapivé, že okresný súd pred vydaním neodkladného opatrenia sa nepokúsil získať
jeho stanovisko k návrhu žalobcu a rozhodol výlučne na základe tvrdení a dôkazov, ktoré predložil
žalobca, preto rozhodnutie okresného súdu je podľa neho jednostranné a neobjektívne rozhodnutie.
Týmto postupom došlo zo strany okresného súdu podľa žalovaného k bezdôvodnému zvýhodneniu
žalobcu a porušeniu čl. 2, 6, 9, 15 CSP, ktoré žalovaný v odvolaní aj citoval.
5. V odvolaní žalovaný spochybnil platnosť nájomnej zmluvy žalobcu, ktorú uzavrel s Rímsko-katolíckou
cirkvou farnosť Lokca dňa 29.11.2016 na pozemky, jednotlivé E-KN parcely uvedené vo výroku návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia. Z obsahu podmienok, ktoré predchádzali jej uzavretiu bolo podľa
žalovaného „známe, že táto bola uzavretá netransparentne, nerešpektujúc vôľu členov farskej rady a za
súčasného porušenia noriem kanonického práva a morálneho princípu. Podmienky, za akých prebehlo
schvaľovacie konanie farskej rady farnosti Lokca na prenájom sporných pozemkov v mesiacoch máj
a november 2016 možno preukázať zo zápisnice o účasti členov farskej rady a predsedu družstva na
týchto jednaniach. Týmito listinnými dôkazmi možno preukázať, že rozhodovanie farskej rady Lokca
bolo nelegitímne - schvaľovacieho konania na prenájom cirkevných pozemkov sa nezúčastnil povinný
počet členov farskej rady a zároveň sa ich zúčastnil člen a zapisovateľ, ktorý v danom čase pre stret
záujmov nesmel byť členom farskej rady a ani zapisovateľom. Tieto podstatné pochybenia viedli k tomu,
že biskupský úrad schvaľoval predmetnú nájomnú zmluvu len na základe nelegitímnych podkladov
od správcu farnosti Lokca. Uvedené konania možno považovať za konanie v podstatnom omyle
prenajímateľa, keď PD Lokca ponúkalo už na májovom zasadnutí farskej rady sumu 100,-Eur / 1 ha
prenajatých pozemkov oproti cene 70,-Eur/l ha, ktoré ponúkal žalobca.“ Zároveň žalovaný navrhoval
vypočuť ako svedkov osoby, členov „farskej rady farnosti Lokca - p. Mgr. U. P., U. D., U. W. a P. Q., z
adresy XXX XX D. č. X Okrem toho by sme navrhovali vypočuť aj predsedu PD D. p.F. W., D. XXX ako
aj spišského biskupa vdp. Mons. Q. X. z adresy X. O. 9, XXX XX X. F..“
6. Žalovaný v odvolaní namietal, že správca farnosti Lokca pred uzavretím zmluvného vzťahu s
účelovo vybratými nájomcami ako prenajímateľ nerešpektoval úpravu zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskeho pozemku. Pokiaľ sa okresný súd odvolával na obsah predloženej nájomnej zmluvy,
uzavretej dňa 3.1.2007 s prenajímateľom Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Lokca, tak žalovanému
nebolo známe, akú nájomnú zmluvu a prílohy predložil žalobca. Strany v roku 2007 uzavierali
nájomnú zmluvu na prenájom všetkých farských pozemkov „uvedených pkn.prot.č.l a 61, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy a teda žiadna zo strán za celé obdobie jej platnosti nevzniesla
pochybnosti ojej obsahu. Súčasný názor žalobcu, ktorý prijal súd, že je predmet prenájmu v našej
zmluve z roku 2007 neurčitý nemožno prijať, nakoľko toto tvrdenie žalobcu žiadny z účastníkov pôvodnej
nájomnej zmluvy nezdieľa a obe zmluvné strany ju považujú za uzavretú platne.“
7. V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd nevzal do úvahy zložitosť otázky vzniku nájomného
vzťahu v zmysle „zákona č. 504/2003 Z.z., resp. § 22 zák.č.229/1991 Zb. a nevenoval sa ani okrajovo
skúmania otázky vzniku práva žalovaného ako nájomcu na prednostné uzatvorenie nájomného vzťahu
s pôvodným prenajímateľom - Rímsko-katolícka cirkev - Farnosť Lokca, podľa 12, 12a zákona 504/2003
Z.z.. Obdobne pred vydaním neodkladného opatrenia si súd nevyriešil ani podstatnú otázku pre
rozhodovanie vo veci poľnohospodárskych pozemkoch, konkrétne či pozemky uvedené v neodkladnom
opatrení sú prístupné a možno ich racionálne využívať. Žalovaný uvádza, že má v zmluvnom nájme
podľa platnej nájomnej zmluvy s prenajímateľom SPF všetky prístupové komunikácie na sporné
pozemky ako to uvádza aj pripojená príloha č. 1 k nájomnej zmluve č.02547/2014.“ „Prílohy: Prílohy NZ
s SPF“. Žalovaný spochybnil aj formálnu a obsahovú neurčitosť požadovaného výroku neodkladného
opatrenia, ktorá nepresnosť, podľa žalovaného, spôsobila jeho úplnú nevykonateľnosť. Navrhol, aby



odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako predčasne vydané v celom rozsahu zrušil,
prípadne zmenil a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v podaní zo dňa 25.09.2017. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na nedodržanie noriem
kanonického práva a konanie v rozpore s vôľou členov farskej rady pri uzatváraní nájomnej zmluvy
medzi žalobcom ako nájomcom a Rímskokatolíckou cirkvou farnosťou Lokca ako prenajímateľom a tiež,
že farskej rady sa nezúčastnil potrebný počet členov a zároveň sa mala zasadnutia tejto rady zúčastniť
osoba, ktorá pre stret záujmov nemala byť jej členom a zároveň zapisovateľom. Ďalej žalovaný uviedol,
že už na májovom zasadnutí ponúkal za nájom pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi sumu
100 Eur za rok/ha oproti cene 70 Eur za rok/ha, ktorú ponúkal žalobca. Žalobca pripojil zápisnice zo
zasadnutí Hospodárskej rady farnosti Lokca, ktoré sa konali dňa 16.05.2016 a 25.11.2016, na ktorých
boli okrem farára U. P. prítomní aj ďalší 3 členovia farskej rady (P. Q., U. D. a U. W.). Podľa § 1 ods.
1 stanov Hospodárskej farnosti v Spišskej diecéze, pod ktorú patrí farnosť Lokca, členmi hospodárskej
rady sú farár a ďalej volení a menovaní členovia. Farár je zároveň predsedom hospodárskej rady.
Počet členov rady určuje farár s tým, že nemôže stanoviť nižší počet, než sú traja členovia. Farár
musí určiť vždy nepárny počet členov hospodárskej rady. Hospodárska rada farnosti Lokca má okrem
farára 3 členov (P. Q., U. D., U. W.), čo je v súlade s § 1 Stanov. Nakoľko boli prítomní, všetci členovia
hospodárskej rady, bola rada aj uznášania schopná, keďže bolo splnené kvórum nadpolovičnej väčšiny
všetkých členov, tak ako to ustanovuje tretí článok ods. 3 Stanov. Zápisnicu z každého zasadania
podpisuje v zmysle tretieho článku ods. 6 Stanov farár a tajomník. Z predložených zápisníc vyplývalo,
že tieto podpísal farár U. P. a tajomník hospodárskej rady U. D.. Aj uvedená skutočnosť teda bola
splnená. Článok štvrtý ods. 5 Stanov ukladá farárovi povinnosť vypočuť si stanovisko hospodárskej rady
v prípade scudzenia, prenájmu alebo zámeny farských pozemkov. Z obsahu samotných zápisníc zo
zasadnutí hospodárskej rady vyplývalo, že farár splnil aj túto podmienku. Stanovy však so samotným
rozhodnutím hospodárskej rady nespájajú žiadne právotvorné účinky, teda k samotnému aktu uzavretia
nájomnej zmluvy dochádza podpisom zmluvy zo strany štatutára príslušnej farnosti, resp. pripojením
schvaľovacieho podpisu zo strany tzv. ordinára - najvyššieho predstaviteľa príslušnej diecézy (t.j.
biskupa). Stanovisko hospodárskej rady farnosti má len odporúčací charakter, teda jej schválenie
alebo neschválenie môže, alebo aj nemusí mať vplyv na konečné rozhodnutie farára ako hlavného
predstaviteľa a jediného štatutára farnosti. Farár je len povinný vypočuť si stanovisko hospodárskej
rady s tým, že stanovisko môže byť kladné, ale aj záporné. Jednoducho povedané, akékoľvek by bolo
stanovisko hospodárskej rady, nemá toto vplyv na platnosť samotného právneho úkonu uskutočneného
štatutárnym orgánom príslušnej farnosti, ktorý toto stanovisko v rámci „vypočutia“ - môže, ale aj nemusí
rešpektovať. „Obdobne aj odborný článok ICLic. F. P. na str. 4 uvádza, že farár je povinný okrem
vypočutia si stanoviska hospodárskej rady farnosti mať aj súhlas ordinára a to pre prípad scudzenia,
prenájmu alebo zámene farských pozemkov (DDS 10/43 § 12).“ Súhlas s nájomnou zmluvou uzavretou
dňa 29.11.2016 medzi farnosťou Lokca ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom udelil spišský
diecézny biskup Mons. ThDr. Q. X., PhD. dňa 02.12.2016, čo je zrejmé zo samotnej nájomná zmluvy
predloženej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca zdôraznil, že postup potrebný pre
zasadnutie a rozhodnutie hospodárskej rady farnosti Lokca bol dodržaný.

9. Vo vyjadrení žalobca tiež uviedol, že z obsahu samotných zasadnutí hospodárskej rady vyplývalo,
že dňa 16.05.2016 sa zasadnutia zúčastnil člen štatutárneho orgánu žalovaného F. W., ako aj F.
W. - samostatne hospodáriaci roľník, ktorých ponuky na nájom pôdy boli najvyššie a rovnaké. Bolo
dohodnuté, že obom zúčastneným bude prenajatá polovica výmery farských pozemkov, ale s tým,
že do konca augusta 2016 menovaní donesú zoznam parcelných čísel aj s výmerami tak, aby tieto
mohli byť zapracované do nájomných zmlúv. V prípade, ak do konca augusta 2016 nedôjde k dohode
medzi menovanými, bude táto pôda prenajatá tým, ktorí o ňu prejavili riadny písomný záujem. „Ďalšie
zasadnutie Hospodárskej rady farnosti Lokca sa konalo dňa 25.11.2016 s tým, že bolo konštatované,
že do konca augusta 2016 nedošlo medzi menovanými k dohode o nájme farských pozemkov a teda
tak, ako bolo uvedené aj v predošlom zápise, pôda sa prenajme tým, ktorí o ňu prejavili riadny písomný
záujem. Zároveň došlo k oboznámeniu s týmito písomnými žiadosťami. Bolo konštatované že o nájom
pozemkov prejavili týmto spôsobom, t.j. písomne len tri subjekty: F. W., Q. M. a žalobca a keďže ponuky
boli rovnaké pôda sa prenajme všetkým trom podľa ich vzájomnej dohody. Takto podpísané nájomné
zmluvy následne budú zaslané na schválenie na biskupský úrad do Spišskej kapituly.“ Nebolo teda
pravdou, že by žalovaný o nájom pôdy prejavil riadny písomný záujem, pretože písomnú žiadosť podali
len 3 subjekty, medzi ktorými žalovaný nebol. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že dal farnosti



Lokca cenovú ponuku vo výške 100 Eur ročne/ha. V prílohe vyjadrenia pripojil nájomné zmluvy uzavreté
medzi farnosťou Lokca a F. W. a Q. M., z ktorých vyplývalo, že najvyššia cena, aká bola ponúknutá,
bola napokon aj dosiahnutá zmluvne (t.j. 70 Eur ročne/ha). Zákonodarca podľa žalobcu mienil § 12
ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z., aby vlastník pozemku užívaného bez nájomnej zmluvy vyzval, resp.
požiadal užívateľa (neoprávneného detentora) o vrátenie pozemku (t.j. jeho vydanie), nakoľko tento
pozemok užíva bez platnej nájomnej zmluvy. Je logické, ak vlastník žiada pozemok vydať, resp. vrátiť,
že je v tomto jeho prejave vôle obsiahnuté aj samotné „prevzatie“ tohto pozemku „(to, čo žiadam
vrátiť aj samozrejme preberám, nakoľko inak by to nežiadal vrátiť). Doručením takéhoto prejavu vôle
na účely tohto zákona zabráni vlastník pozemku k uzavretiu nájomnej zmluvy konkludentne ex lege.“
Uvedené sa však neuplatní (t.j. uzavretie nájomnej zmluvy ex lege) sa neuplatní aj vtedy (za podmienky,
že vlastník pozemku predtým nevyzval neoprávneného užívateľa na vrátenie a prevzatie pozemku),
ak medzičasom došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy s iným subjektom, než je neoprávnený
užívateľ. Jednoducho povedané, ak vlastník nevyzve neoprávneného užívateľa na vydanie pozemku
(resp. ho vyzve neplatne), avšak uzavrie nájomnú zmluvu s inou osobou, platí nájomný vzťah založený
touto nájomnou zmluvou.

10. Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že ak žalovaný namietal, že sa okresný súd nevysporiadal so vznikom
práva žalovaného na prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, tak uvedené právo podľa
§ 13 ods. 2 predmetného zákona vznikne len tomu subjektu - nájomcovi, ktorý má poľnohospodársku
pôdu platne v nájme, teda má postavenie nájomcu. Vzhľadom na vady zakladajúce absolútnu neplatnosť
nájomnej zmluvy uzavretej dňa 03.01.2007 medzi Rímskokatolíckou cirkvou, farnosťou Lokca ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, na ktoré poukázal v predmetnom uznesení súd prvej
inštancie a doručeniu výzvy na vrátenie pozemku a uzavretie novej nájomnej zmluvy s treťou osobou
- žalobcom, nemohlo žalovanému vzniknúť právo na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko
nemal status nájomcu. Keďže „teda farnosť Lokca doručila žalovanému výzvu na prevzatie pozemkov
(z ktorej možno prejav vôle vyložiť aj na účely § 12 ods. 4 citovaného zákona) a zároveň uzavrela
nájomnú zmluvu so žalobcom (treťou osobou) zabránila tým na účely § 12, ods. 5 citovaného zákona k
uzavretiu nájomnej zmluvy ex lege so žalovaným ako neoprávneným užívateľom (užívajúcim pozemky
bez platného právneho titulu).“

11. V súvislosti s tvrdením žalovaného v odvolaní, že neoddeliteľnou súčasťou nájomnej zmluvy
03.01.2007 uzavretej medzi farnosťou Lokca a žalovaným mali byť aj dotknuté výpisy „z pk protokolov“
žalobca uviedol, že uvedené nie je pravdivé. Zdôraznil, že žalovaný napokon k svojmu odvolaniu takúto
nájomnú zmluvu, ktorej integrálnou súčasťou mali byt „tieto pk protokoly ani nepredložil, preto táto jeho
námietka ostáva len v rovine nič nepodloženého tvrdenia.“ Ak žalovaný namietal, že pozemky nie sú
prístupné, nakoľko má v nájme prístupové cesty vo vlastníctve SR, tak žalobca uviedol, že prístupové
cesty na poľnohospodárske pozemky sú cestami verejne prístupnými (zväčša ide o najazdené poľné
cesty), teda cesty, ktoré napĺňajú kritérium účelových komunikácií podľa § 22 zákona č. 135/1961
Zb. Cestného zákona, podľa ktorého možno účelové komunikácie rozdeliť na verejné a neverejné,
pričom komunikácie v uzavretých priestoroch sú komunikáciami neverejnými a ostatné komunikácie
prepojujúce určité objekty alebo „nehnuteľnosti s pozemnými komunikáciami účelovými komunikáciami“
sú verejnými. V prejednávanom spore však prístupové cesty, na ktoré poukazoval žalovaný, sú cestami
verejnými, „teda de facto a aj de iure sa práva užívať verejnú účelovú komunikáciu v zmysle zákona
č. 135/1961 Zb. môže domáhať ktorýkoľvek užívateľ a vlastník je povinný toto užívanie verejnej
účelovej komunikácie strpieť.“ V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom neprístupnosti pozemkov a
nemožnosti ich racionálneho užívania a povinnosťou skúmať splnenie podmienok podľa § 12a zákona č.
504/2003 Z.z. žalobca uviedol, že na predmetné ustanovenie sa prihliada len vtedy, ak medzi nájomcom
a prenajímateľom bol uzavretý platný nájomný vzťah, ktorý sa má skončiť. Až pre ten prípad, ak
prenajímateľ ako vlastník žiada pred skončením nájomného vzťahu vydanie pozemkov, je potrebné
prihliadnuť aj na skutočnosť, či tieto jeho vlastné pozemky, ku ktorým sa nájomný vzťah skončil, sú
alebo nie sú verejne prístupné a či je daná samostatná možnosť ich racionálne využívať. Pokiaľ tomuto
tak nie je, tak doterajší nájomca poskytne prenajímateľovi (vlastníkovi) iné (prístupné a racionálne
využiteľné) náhradné pozemky, a to formou podnájomnej zmluvy (tzv. záhumienky). Zdôraznil však, že
v prejednávanom spore medzi farnosťou Lokca a žalovaným nebol platne uzavretý nájomný vzťah, teda
bola vylúčená aplikácia tohto ustanovenia. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil a zároveň, aby priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.



12. Písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 3.10.2017 (č.l.
104 spisu), žalovaný sa napriek uplynutiu 10 dňovej lehoty v zmysle § 374 ods. 1 CSP k doručenému
vyjadreniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods.
1 veta prvá CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP) uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Na základe podaného odvolania žalovaným a ním vymedzených odvolacích dôvodov, sa krajský
súd v odvolacom konaní vyvolanom práve podaním odvolania žalovaného, oboznámil so spisovým
materiálom. Bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal nariadenia predmetného neodkladného opatrenia,
a to pred začatím konania o veci samej. V zmysle citovanej právnej úpravy v § 325 ods. 1 CSP
neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je
pritom v zmysle § 326 ods. 1 CSP povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z uvedených
zákonných ustanovení vyplýva, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným súdom, ale aj k
momentu rozhodovania odvolacím súdom, musia byť splnené kumulatívne stanovené podmienky, len
za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné
opísanie skutočností osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna
ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na úpravu v zákone
kumulatívnym spôsobom, pre vyhovenie návrhu je potrebné súčasné splnenie týchto podmienok. Súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval splnenie týchto kumulatívnych podmienok a pokiaľ
predmetné neodkladné opatrenie nariadil, tak odvolací súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP napadnuté
uznesenie ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie potvrdil.

21. K podmienke osvedčenia existencie a dôvodnosti nároku žalobcu, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, poskytol žalobca kvalifikované tvrdenia, a to tak v rovine skutkovej ako i
právnej, dostatočne podporené doloženými listinnými dôkazmi. Pre splnenie tejto podmienky nariadenia
neodkladného opatrenia z poskytnutých tvrdení a dôkazov žalobcu vyplýval titul listinný dôkaz, a to
nájomná zmluva, uzatvorená dňa 29.11.2016, tak ako je na č.l. 31 a nasl. spisu. Je zrejmé, že predmetný
listinný dôkaz predložený žalobcom, bol vyhodnocovaný i okresným súdom, ktorý konštatoval, že
žalobca je nájomcom pozemkov, čo vyplývalo z nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom pozemkov
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca, zo dňa 29.11.2016. Okresný súd mal teda za to, že v čase jeho
rozhodovania žalobca osvedčil, že je oprávneným užívateľom pozemkov - nájomcom. S uvedeným
záverom okresného súdu nesúhlasil žalovaný, ktorý v podanom odvolaní spochybňoval platnosť
nájomnej zmluvy žalobcu, z dôvodov netransparentnosti, nerešpektovanie vôle členov farskej rady pri
jej uzatvorení, a tiež z dôvodov porušenia noriem kanonického práva a morálneho princípu. Žalovaný
v rámci podaného odvolania uviedol i skutočnosti, ktoré mali spochybniť celý kontraktačný postup



medzi žalobcom a prenajímateľom Rímskokatolíckou cirkvou, farnosť Lokca. Zároveň uvádzal, že
uvedené konania sú konania v podstatnom omyle. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného v
odvolaní, považuje odvolací súd primárne za dôležité uviesť, že uvedené tvrdenia žalovaného v rámci
podaného odvolania, práve v tejto rovine, zostali len v rovine tvrdení a ani samotný návrh na vykonanie
dokazovania vypočutia svedkov z dôvodov uvádzaných v odvolaní v tomto štádiu konania, bez ďalšieho,
nebol spôsobilý ovplyvniť správnosť záverov okresného súdu, ktoré vo vyvolanom odvolacom konaní
konštatoval odvolací súd. Nosným pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo primárne splnené osvedčenie
rozhodujúcich skutočností žalobcom s poukazom na listinný dôkaz Nájomnú zmluvu zo dňa 29.11.2016
na č.l. 31 a nasl. spisu, ktorým bolo osvedčené tvrdenie, že je oprávneným užívateľom pozemkov. V tejto
súvislosti sa poukazuje len pre úplnosť a nad rámec odvolacích dôvodov na Stanovy hospodárskej rady
farnosti v Spišskej diecéze, ktoré boli pripojené k vyjadreniu žalobcu a ktoré boli doručené žalovanému
spolu s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, z ktorých vyplýva, že v Treťom článku. bod 1.
hospodárska rada rozhoduje na zasadnutiach, jej rozhodnutia nemajú pre farára povahu povinnosti, ale
iba poradenstva, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné, vo všeobecnom alebo partikulárnom práve. Zo
Štvrtého článku bod 5 vyplýva, že farár je povinný vypočuť si stanovisko hospodárskej rady cirkevnej
obce, v týchto prípadoch pri scudzení, prenájme a zámene farských pozemkov.

22. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal závery okresného súdu vo vzťahu k zmluve, ktorá
bola uzavretá medzi žalovaným a prenajímateľom Rímskokatolícka cirkev, farnosť Lokca. Zdôraznil,
že túto zmluvu uzavreli v roku 2007, že neoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy tvorili „pkn.prot.č1 a
61“ a žiadna zo strán za celé obdobie jej platnosti nevzniesla pochybnosti o jej obsahu. Mal za to,
že nemožno prijať záver, ktorý prijal okresný súd o neurčitosti predmetu nájmu. V súvislosti s touto
argumentáciou sa oboznámil odvolací súd s rozhodnutím okresného súdu, ktorý vyhodnocoval listinný
dôkaz, predložený žalobcom, nájomnú zmluvu zo dňa 3.1.2007, kde v časti I. sú uvedené protokoly
č. 1, 61 a údaj katastrálne územie D.. Z uvedeného listinného dôkazu však nie je možné prijať záver
uvádzaný žalovaným v odvolaní, že táto nájomná zmluva obsahuje i žalovaným tvrdenú neoddeliteľnú
súčasť nájomnej zmluvy, pričom sa poukazuje na celé obsahové znenie tejto zmluvy a osobitne na
článok I., v ktorom je uvedené, že prenajímateľ ako vlastník nehnuteľnosti poľnohospodárskej pôdy o
celkovej výmere 47, 00 ha, ktorá je zapísaná na LV č. XX., protokoloch č. 1, 61 nachádzajúcej sa v
k.ú. D. prenecháva v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov na dočasné užívanie nájomcovi, ku ktorému dospel odvolací súd po
dôkladnom oboznámení sa s obsahom listinného dôkazu na č.l. 37 spisu. Pokiaľ žalovaný namietal v
rámci podaného odvolania závery, prijaté okresným súdom v tejto rovine, a to v konštatácii neplatnosti
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi farským úradom Lokca a žalovaným, bolo predsa na samotnom
žalovanom, aby v rámci ním vyvolaného odvolacieho konania predložil listinné dôkazy, ktorými by
osvedčil ním tvrdené skutočnosti. Napriek tomu, že žalobca, v rámci návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, poskytol i argumentáciu v rovine neplatnosti predmetnej zmluvy o nájme zo dňa 3.1.2017
uzatvorenej medzi prenajímateľom a žalovaným, tak pre odvolací súd bolo primárnym pre rozhodovanie
o žalobcovom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaný v rámci podaného odvolania
nespochybnil trvanie zmluvy o nájme zo dňa 3.1.2007, v ktorej bolo dohodnuté v článku III., že nájomný
vzťah končí 1.1.2017 a nepreukázal, v relevantnom štádiu tohto konania a ani k momentu rozhodovania
odvolacieho súdu, výslovne pre účely konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
existenciu dôvodov, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu titulu k nehnuteľnostiam uvádzaným
žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by ho (žalovaného) oprávňoval na
činnosti, špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

23. V rámci podaného odvolania žalovaný vyčítal okresnému súdu, že nevzal do úvahy zložitosť
otázky vzniku nájomného vzťahu v zmysle zák. č. 504/2003 Z.z., resp. § 22 zák. č. 229/1991 Zb.
a ani okrajovo sa nevenoval skúmaniu otázky vzniku práva žalovaného ako nájomcu na prednostné
uzatvorenie nájomného vzťahu s pôvodným prenajímateľom, že pred uzavretím zmluvného vzťahu
s účelovo vybratými nájomcami ako prenajímateľ nerešpektoval úpravu zákona č. 504/2003 Z.z., tak
vo väzbe na túto argumentáciu, odvolací súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré boli uvádzané v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s dôrazom na obsah spisového materiálu a absenciu
bližšej (konkrétnej) argumentácie žalovaného v tejto rovine v odvolaní, nebol vytvorený dostatočný
priestor pre odvolací súd na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Nie je zrejmé, ktoré rozhodné
skutočnosti, konkrétne špecifikované, ozrejmené v skutkovej a následne v právnej rovine, mal žalovaný
na mysli, ak argumentoval možnosťou prednostného uzatvorenia nájomného vzťahu s pôvodným
prenajímateľom. Odvolací súd citlivo posudzoval i procesné návrhy žalovaného na vypočutie svedkov



uvedených v odvolaní na čl. 52 spisu, ktoré sa viazali ku kontraktačnému postupu pri uzatváraní nájomnej
zmluvy medzi žalobcom a vlastníkom nehnuteľností zo dňa 29.11.2016, ktoré však vo väzbe na ďalšie
skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisového materiálu (napr. doručeniu výzvy na vrátenie pozemku,
ostatné listinné dôkazy pripojené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a len pre úplnosť
i Stanovy Spišskej diecézy), v tomto štádiu konania neboli spôsobilé, bez ďalšieho, v tomto štádiu
konania, ovplyvniť vecne správne závery okresného súdu.

24. Ak v rámci podaného odvolania žalovaný ďalej namietal, že okresný súd neskúmal, či pozemky
uvedené v neodkladnom opatrení sú prístupné a že či ich možno racionálne využívať, pričom
argumentoval tým, že podľa platnej nájomnej zmluvy s prenajímateľom Slovenským pozemkovým
fondom, všetky prístupové komunikácie na sporné pozemky má v nájme práve žalovaný, tak táto
argumentácia, napriek tomu, že ju odvolací súd dôsledne vníma, nebola spôsobilá ovplyvniť závery
okresného súdu v rovine vyhodnocovania skutočnosti rozhodných pre nariadenie neodkladného
opatrenia vo väzbe na argumentáciu žalobcu.

25. V odvolaní žalovaný namietal formálnu a obsahovú neurčitosť požadovaného výroku neodkladného
opatrenia, ktorú však bližšie neodôvodnil, nekonkretizoval ani nešpecifikoval, preto odvolací súd len vo
všeobecnej rovine uvádza, že jednou z obsahových náležitostí žaloby je teda žalobný petit, čo sa týka i
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda žalobca navrhuje, ako by mal súd rozhodnúť, resp.
ako by mal znieť výrok jeho rozhodnutia. Žalobca svoj žalobný nárok formuluje s očakávaním, že tento
sa premietne do výroku rozhodnutia súdu. Petitom žalobca určuje rozsah požadovanej súdnej ochrany
a vymedzuje súdu hranice konania a rozhodovania. Preto treba už v návrhu (žaloby, neodkladného
opatrenia) dbať, aby výrok rozhodnutia súdu vydaný na základe petitu, bolo potom možné aj vykonať
podľa CSP, resp. Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného, pretože ide v podstate o návrh súdneho
výroku a aj jeho výkonu, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých
sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov súdneho rozhodnutia. CSP vyžaduje, aby navrhovaný
petit žaloby bol vyjadrený úplne, presne a určito, pritom zároveň zohľadňuje, že pri podaní návrhu,
t.j. na začiatku procesu poznávania a posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich
pre tú ktorú vec, nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec. Avšak ani
táto skutočnosť nemení nič na povinnosti žalobcu formulovať vždy petit návrhu spôsobom dostatočne
presným, zrozumiteľným a určitým, umožňujúcim kedykoľvek v priebehu konania jasnú orientáciu v
tom, čo je predmetom konania. Ani v prípade, kedy žalobcovi určité dôvody subjektívnej, či objektívnej
povahy môžu spôsobovať ťažkosti pri formulovaní a obsahovom vymedzení žaloby, nemožno ustúpiť
od požiadavky určitosti žalobného petitu. Žalobný petit je pre súd vždy rámcom rozhodovania, z ktorého
nesmie vybočiť (pokiaľ nejde o situáciu prezumovanú zákonom; čo nebolo splnené v danom vyvolanom
spore) a ktorý okrem taxatívne vymedzených prípadov, nemôže prekročiť. Kedykoľvek počas konania
musí byť totiž jasné, o čom sa koná. S odkazom na vyššie uvedené vo väzbe na skutočnosti uvádzané v
odvolaní, krajský súd dospel k záveru, že za daného obsahu návrhu po skutkovej stránke a tiež znenia
petitu možno konštatovať jeho určitosť a spôsobilosť prejednania súdom. Na dotvrdenie správnosti
týchto záverov poukazuje krajský primerane a podporne aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5 Cdo 181/2010, s ktorého závermi sa stotožnil a v zmysle ktorých „Žalobný petit (údaj
o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im
zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno vyvodiť, o aké práva
a povinností skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia
by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť“. Krajský súd poukazuje len primerane a podporne
aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 154/2008, podľa ktorého ...„výklad a
používanie § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí vykladať a
používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva
na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo
na súdnu ochranu bez zákonného podkladu“. Z uvedených dôvodov a tiež vzhľadom na absenciu
bližšieho odôvodnenia tejto odvolacej námietky žalovaného, nebolo možné, aby odvolací súd mal za to,
že žalovaným tvrdená formálna a obsahová neurčitosť výroku neodkladného opatrenia bola daná.

26. Vzhľadom na individuálne okolnosti daného prípadu, z hľadiska naplnenia účelu a zmyslu
(neodkladnej a účinnej) súdnej ochrany oprávneným osôb, za splnenia zákonom stanovených
podmienok, vo väzbe na osvedčený konkrétny skutkový a právny stav veci, nebol vytvorený dostatočný
priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie okresného



súdu vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdil ako vecne správne rozhodnutie vo všetkých výrokoch
cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný osobitne
argumentačne nenapadol odvolaním výroky II/ a III/ napadnutého uznesenia okresného súdu, keďže
sa v odvolaní zameral na výrok I/ napadnutého uznesenia okresného súdu, pričom odvolací súd bol
viazaný vo vyvolanom odvolacom konaní rozsahom odvolania a dôvodmi podaného odvolania, čím boli
jednoznačne dané limity odvolacieho prieskumu. Po vykonanom odvolacom prieskume s dôrazom na
podané odvolanie žalovaného dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti aj výrokov II. a III.
napadnutého uznesenia okresného súdu.

27. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu pokiaľ ide o ďalší z predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia, preskúmavaných okresným súdom, a to primeranosť neodkladného opatrenia,
vo všeobecnosti uvádza, že ide o to, aby účinky neodkladného opatrenia neobmedzili povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), ktorá požiadavka bola
rozhodnutím okresného súdu v celom rozsahu naplnená vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu.

28. O trovách odvolacieho konania bolo krajským súdom rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,
ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému. O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.