Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/192/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817203474
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5817203474.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: X. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Lokci, so sídlom Lokca 507,
IČO: 00 000 647, zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom M. C.. č. XXX, K., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Námestovo č. k. 4C/14/2017-22 zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 4C/14/2017-22 zo dňa 21. júna 2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením postupom podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu v prebiehajúcom konaní vo veci samej - o určenie
neplatnosti prijatých uznesení a zmien, ktoré boli prijaté na náhradnej členskej schôdzi žalovaného
konanej dňa 19.05.2017.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia (doručeným súdu dňa 19.06.2017) domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX obce G. a k.ú. G. ako
stavby, budova Poľnohospodárskeho družstva č. 507 postavená na pozemku parc. č. 929/2, budova
Poľnohospodárskeho družstva so súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 929/1, mechanizačné
stredisko so súp. č. XXX postavené na pozemku parc. č. 930, bitúnok súp. č. XXX postavený na pozemku
parc. č. 928/2, sklad súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. 932/1, sklad súp. č. XXX postavený na
pozemku parc. č. 933/1, sklad súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. 935, prevádzková budova
súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 934, dojáreň súp. č. XXX postavená na pozemku č. 942,
senník súp. č. XXX postavený na pozemku č. 937, senník súp. č. XXX postavený na pozemku parc.
č. 941, vodojem súp. č. XXX postavený na pozemku parc. č. 949, maštaľ súp. č. XXX postavená na
pozemku parc. č. 936, maštaľ súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 943, maštaľ súp. č. XXX
postavená na pozemku parc. č. 938, maštaľ súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 940, maštaľ
súp. č. XXX postavená na pozemku č. 939, v celom rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia,
zaťaženia vecným bremenom, vypožičania, alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva.

3. Žalobca podľa názoru okresného súdu v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, keď
sa obmedzil len na tvrdenie o dôvodnej obave, že žalovaný realizáciou dispozičného práva predmetné
nehnuteľnosti scudzí tretiemu subjektu, prípadne tieto zaťaží a pod., čím bude jednoznačne znemožnený
výkon rozhodnutia, ktorého sa v tomto konaní žalobca domáha, pričom tieto svoje tvrdenia ničím
nepreukázal. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie by zároveň v neprimeranej miere obmedzilo
žalovaného v jeho podnikateľskej činnosti.



4. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na svoju
dôvodnú obavu, že žalovaný realizáciou dispozičného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia tieto scudzí, prípadne ich zaťaží. Poukázal aj na situáciu, keď
na LV č. XXXX obce Lokca a k.ú. G. na pozemku parc. č. 507 je vyznačená plomba na základe
uzatvorenej zmluvy V-1568/2017. Z podaného odvolania vyplynulo, že žiadal odvolací súd o nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako to žiadal v návrhu zo dňa 19.06.2017.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca svojim podaním nesplnil
podmienky definované v § 324 CSP, neosvedčil skutočnosti, ktoré by mali preukazovať potrebu dočasnej
úpravy pomerov medzi sporovými stranami a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď podaný návrh
v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedol, že odvolanie žalobcu nespĺňa podmienky určitosti a
zrozumiteľnosti a neobsahuje náležitosti v zmysle § 363 a § 365 CSP. Žiadal preto odvolací súd, aby
odvolanie žalobcu odmietol.

6. Po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 329 ods. 1 druhá veta CSP
sa žalovaný vyjadril aj k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý považoval
za nedôvodný a nepodložený žiadnymi relevantnými argumentmi. Z obsahu žalobcovho podania vôbec
nevyplýva, že by bolo potrebné pristúpiť k neodkladnej úprave pomerov medzi stranami tohto súdneho
konania. Žalobca neosvedčil žiadne podstatné skutočnosti a nepripojil dôkazy, ktoré by mali viesť k
nariadeniu neodkladného opatrenia. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne skonštatoval,
že žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by mala byť naplnená obava o zaťažení
alebo scudzení nehnuteľnosti družstva. Žalobca nepriložil žiadne listinné dôkazy a neuviedol iné
presvedčivé dôkazy, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadal preto odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie okresného súdu ako správne potvrdil, zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

7. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 06.10.2017, na ktoré písomne nereagoval.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou súdneho konania (§362, §359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní vo veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

11. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.



12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a
tieto vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť
nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do týchto pomerov.

13. Jednou z podmienok pre prípadný úspech strany v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá podmienka bola v
danom prípade splnená - žalobca k podanej žalobe vo veci samej (konanie o neodkladnom opatrení
tvorí jeho súčasť) pripojil Hromadný družstevný podielnicky list na meno žalobcu, z obsahu ktorého mal
odvolací súd za dostatočne osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným.

14. Žalobca však v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnil ďalšiu podmienku,
na základe ktorej možno neodkladné opatrenie nariadiť - osvedčenie potreby dočasnej úpravy právnych
vzťahov medzi stranami sporu prípadne objektívne osvedčenie obavy o tom, že prípadná exekúcia
bude ohrozená. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ má byť úspešným inštitútom
odôvodňujúcim zákonný zásah súdu do doposiaľ deklarovaného stavu vo vzťahoch medzi sporovými
stranami, musí obsahovať také skutočnosti, z ktorých musí byť zrejmá potreba okamžitého zásahu súdu
do týchto vzťahov tak, aby nedošlo k nenapraviteľným škodám, ktoré by navrhovateľ neodkladného
opatrenia (v danom prípade žalobca) bez tohto zákonného zásahu utrpel.

15. Vzhľadom na obsah žaloby, ako aj obsah navrhovaného neodkladného opatrenia zameral krajský
súd svoju pozornosť na preskúmanie súvislosti medzi navrhovanou predbežnou ochranou (spočívajúcou
v zákaze prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného) a meritórnym nárokom.

16. Žiada sa uviesť, že vlastnícke právo a jeho výkon možno podrobiť istým obmedzeniam, avšak len
pri zachovaní princípu proporcionality. Princíp proporcionality jednak tvorí konštantnú súčasť judikatúry
Ústavného súdu SR, ESĽP a Súdneho dvora ES a jednak je výslovne zakotvený aj v Ústave SR, keď
podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí prihliadať na ich
podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa smú použiť len na ustanovený cieľ.

17. Zachovanie princípu proporcionality predpokladá, že k zásahu do základného práva alebo slobody
dôjde iba (i) na účel realizácie niektorého z legitímnych cieľov, a (ii) v miere, ktorá je pre takúto
realizáciu nevyhnutná, pričom zároveň nesmie ísť o zásah do podstaty dotknutého základného práva.
Inými slovami, zvolené nástroje obmedzenia základného práva musia jednak sledovať prípustný cieľ a
jednak musia byť tomuto cieľu primerané, pričom hranicu, za ktorou už nemožno hovoriť o prípustnom
obmedzení vlastníckeho práva, predstavuje taká intenzita zásahu do dotknutého základného práva,
ktorá sa dotýka jeho podstaty.

18. Žalobca sa v danom prípade pri odôvodňovaní podaného návrhu obmedzil len na všeobecné
konštatovanie o tom, že žalovaný realizáciou svojho dispozičného práva nehnuteľnosti uvedené v
podanom návrhu scudzí tretiemu subjektu, prípadne zaťaží a pod., čím bude jednoznačne znemožnený
výkon rozhodnutia, ktorého sa v konaní vo veci samej domáha. Pokiaľ však žalobca v podanom návrhu
relevantným spôsobom neosvedčil opodstatnenosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým chcel do rozhodnutia vo veci samej (určenie neplatnosti prijatých uznesení a zmien,
ktoré boli prijaté na náhradnej členskej schôdzi konanej dňa 19.05.2017) podstatným spôsobom
obmedziť žalovaného vo výkone jeho podnikateľskej činnosti, nemožno takémuto návrhu priznať
procesný úspech. Navrhovaný predbežný zásah súdu mal spočívať v obmedzení vlastníckeho práva
žalovaného tak, že sa mu zakáže realizovať podstatnú zložku jeho vlastníckeho práva - dispozičné
právo. Spojenie takého zásahu s predmetom sporu však z obsahu skutkových tvrdení a ani z právnej
úpravy nevyplýva. Absolútne obmedzenie žalovaného tvrdeným spôsobom vybočuje z predmetu
konania vo veci samej, nakoľko žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom by mohol
zákaz nakladania „pomôcť“ žalobcovi pri realizácii prípadného vyhovujúceho meritórneho rozsudku.

19. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobcu produkované až v rámci podaného odvolania o
vyznačení plomby na LV č. XXXX obce Lokca a k.ú. G. na pozemku parc. č. 507, nakoľko z ustanovenia
§ 329 ods. 2 CSP vyplýva, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Bez ohľadu na dôsledok uvedenej skutočnosti na skutkový stav zistený na základe



žalobcom predložených listín v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, takáto skutočnosť
nemôže byť podkladom pre rozhodovanie odvolacieho súdu, nakoľko by bol takýto postup v rozpore
s § 329 ods. 2 CSP (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/36/2017 zo dňa
06.07.2017). Odvolacie konanie v rámci konania o neodkladnom opatrení totiž nemá slúžiť ako ďalšia
možnosť navrhovateľa dopĺňať pôvodne podaný návrh, z ktorého skutkových okolností okresný súd v
čase rozhodovania vychádzal.

20. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že pôvodne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už
nie je vo svojej skutkovej podstate aktuálny, je oprávnený podať nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia s rovnakým navrhovaným petitom ako pri pôvodnom návrhu, ktorý však musí byť odôvodnený
novými skutkovými okolnosťami. Ustanovenie § 329 ods. 3 CSP s takýmto postupom výslovne počíta
tým spôsobom, že právoplatné rozhodnutie o zamietnutí pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nezakladá právoplatné rozhodnutie pre konanie o podanom návrhu odôvodnenom zmenou
skutkových okolností, ktorých význam posudzuje súd až v tomto (novom) konaní.

21. Odvolateľ v podanom návrhu ani v odvolaní nijakým spôsobom nezdôvodnil a neosvedčil svoje
všeobecné tvrdenia o obave, že žalovaný realizáciou dispozičného práva k nehnuteľnostiam poškodí
žalobcu, resp. nezdôvodnil priamy súvis potreby nariadiť neodkladné opatrenie navrhovaným spôsobom
vo vzťahu k právnej otázke riešenej v konaní vo veci samej, na základe čoho súd podanému odvolaniu
nemohol vyhovieť.

22. S prihliadnutím na uvedené, keď žalobca v rámci odvolacieho konania nepreukázal potrebu
dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu formou neodkladného opatrenia, odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa nejedná o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O celkovom nároku na náhradu trov konania
4C/14/2017, vrátane nároku vyplývajúceho z tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej (o určenie neplatnosti prijatých uznesení a zmien,
ktoré boli prijaté na náhradnej členskej schôdzi konanej 19.05.2017).

24. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).