MARTIMEX, akciová spoločnosť, Martin


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/131/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118208375
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118208375.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu:
MARTIMEX, akciová spoločnosť, Martin, so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 00 000 710,
zastúpený: Mgr. Ľuboš Kráľ, advokát, so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 37 804 171,
proti žalovanému: V.. C. D. - Y., s miestom podnikania D. G. XXXX/XX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX,
zastúpený: Advokátska kancelária GABE - BB, s.r.o., so sídlom Profesora Sáru 3873/44, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 855 936, o zaplatenie 3.004,81 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.05.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
3.004,81 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 11.02.2018 do zaplatenia a trovy konania. Svoj
nárok odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci si na základe objednávky zo dňa 22.11.2017 objednal od
žalovaného ako predávajúceho dodanie tovaru - kruhová tyč D60, množstvo 24, a to v akosti 14220.
Žalobca v priebehu spracovania tovaru po chemickom rozbore dňa 11.12.2017 zistil, že chemické
zloženie dodaného materiálu, tovaru, nezodpovedalo požadovanej akosti 14220 pre objednaný tovar.
Na základe tejto skutočnosti žalobca listom zo dňa 15.12.2017 reklamoval dodaný tovar u žalovaného
ako vadu tovaru a požiadal dodať náhradný tovar. Žalovaný sa písomne vyjadril k reklamácii žalobcu tak,
že reklamáciu neuznal, a preto žalobca si uplatňuje náhradu škody, ktorá mu vznikla vadným plnením
zo strany žalovaného, a to dodaním tovaru, ktorý nemal požadovanú akosť - chemické zloženie a pri
opracovaní na ozubené kolesá, tzv. pastorky, sa lámal a bol nepoužiteľný. Žalobca vynaložil náklady
na spracovanie tovaru, ktorý bol pre neho nepoužiteľný, keďže nemal požadovanú akosť, a to náklady:
delenie tovaru 252,- Eur, sústruženie tovaru 1.260,- Eur, frézovanie ozubenia 1.038,40 Eur, zrážanie
hrán ozubenia 156,- Eur, kalenie 148,41 Eur, chemický rozbor 30,- Eur, technická obsluha výroby 120,-
Eur, celková škoda žalobcu je teda vo výške 3.004,81 Eur.

2. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k žalobe podaním zo dňa 26.07.2018,
v ktorom popiera všetky skutkové tvrdenia žalobcu, pričom potvrdil, že skutočne žalobca si objednal
dodanie tovaru v zmysle objednávky žalobcu zo dňa 22.11.2017 a takto dodaný tovar bol žalobcovi
dodaný a dodanie tovaru bolo vyúčtované faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 23.11.2017. Žalobca si uplatnil
u žalovaného reklamáciu zo dňa 15.12.2017, ktorú žalovaný neuznal, čo oznámil žalobcovi. Žalovaný
výslovne poprel, že dodaný tovar bol vadný, že jeho akosť nezodpovedá norme ČSN 14220, a že
žalobcovi vznikla škoda dodaním tovaru, a že existuje príčinná súvislosť medzi dodaním údajne vadného
tovaru a vznikom škody. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, a ani nepreukázal,



aká je príčinná súvislosť medzi tým, že bol údajne dodaný vadný tovar a medzi tým, že sa tovar pri
opracovaní lámal a bol nepoužiteľný, t.j. že vadnosť dodaného tovaru je jedinou príčinou vzniku škody.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca musí jednoznačne nezameniteľným spôsobom v konaní preukázať,
že len a výlučne vadnosť dodaného tovaru spôsobila to, že sa tovar pri opracovaní lámal. Žalovaný
však uvedené popiera, pričom žalobca neuviedol, ani nepreukázal, akým konkrétnym spôsobom po
technickej stránke bol tovar spracovaný, či bol použitý vhodný technologický postup, a či takto zvolený
technologický postup bol dodržaný, a či dodaný tovar vôbec mohol byť opracovávaný spôsobom,
ktorým ho opracoval žalobca. Má za to, že ak sa dodaný tovar pri jeho opracovaní skutočne lámal
tak, ako to tvrdil žalobca vo svojej žalobe, tak k uvedenému došlo výlučne z dôvodov na strane
žalobcu nevhodným zvoleným technologickým postupom spracovania, resp. nedodržaním vhodného
technologického postupu, pričom práve uvedené dôvody sú v príčinnej súvislosti so vznikom žalobcom
uvádzanej škody. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi bol dodaný tovar v akosti a vyhotovení tak, ako je uvedené
a ako požadoval žalobca vo svojej objednávke, t.j. akosť podľa normy ČSN 14220. Je nepochybné,
a ani žalobca vo svojej žalobe netvrdil inak, že oceli podľa starého, t.j. podľa normy ČSN 14220
zodpovedá oceľ k cementovaniu s označením 16MnCr5 (16MnCrS5) tak, ako uvedené vyplýva okrem
iného aj zo samotného dodacieho listu, ktorý doložil do súdneho spisu žalobca. V súčasnosti upravuje
chemické zloženie viacerých ocelí k cementovaniu, t.j. nielen konkrétnej jednej norma EN184:2008,
v ktorej sa nachádza aj požadovaný obsah konkrétnych prvkov v oceli 16MnCr5 (16MnCrS5), ktorý
je stanovený buď rozmedzím od-do alebo stanovením maximálneho množstva konkrétneho prvku
v oceli. To znamená, že tovar zodpovedá akosti podľa „starej“ normy ČSN 14220 vtedy, ak ide o
konkrétnu oceľ označenú ako 16MnCr5 (16MnCrS5), ktorej zloženie vyplýva z aktuálne platnej normy
EN184:2008. Žalovaný spolu s dodaným tovarom doručil žalobcovi aj atest k dodanému materiálu
č. 147910, ktorý vystavuje samotný výrobca ku každej jednej tavbe materiálu. Každá jedna tavba je
označená samostatným číslom tavby a ku každej jednotlivej tavbe je vystavený samostatný atest, ktorým
výrobca deklaruje, že chemické zloženie konkrétnej tavby je také, ako vyplýva z konkrétneho atestu.
Z atestu č. XXXXXX vyplýva, a ktorý bol doručený žalovaným žalobcovi mailom dňa 08.12.2017, že
žalobcovi bol dodaný tovar z tavby č. 84791, pričom ide o stupeň ocele 16MnCrS5. Z certifikátu je
potom zrejmé chemické zloženie tovaru z konkrétnej tavby č. XXXXX, pričom práve uvedeným atestom
samotný výrobca deklaruje, že predmetný tovar má uvedené chemické vlastnosti. Samotný výrobca v
spodnej časti atestu uvádza a potvrdzuje, že chemická analýza ocele 16MnCrS5 zodpovedá v celom
rozsahu norme EN184, čím je podľa názoru žalobcu vyvrátené tvrdenie žalobcu, že dodaný tovar
nezodpovedá požadovanej akosti, keďže žalobcom požadovanej akosti podľa ČSN 14220 zodpovedá
práve akosť ocele 16MnCr5 (16MnCrS5) podľa platnej normy EN184. Žalovaný tvrdí, že tovar bol
žalobcovi dodaný v akosti tak, ako to žalobca požadoval. Pokiaľ žalobca doložil protokol o stanovení
chemickej analýzy zo dňa 11.12.2017, ktorým chcel žalobca preukázať, že žalovaným dodaný tovar
nezodpovedá akosti podľa normy 14220, tak žalovaný uviedol, že z daného protokolu nie je zrejmé
skúška akého konkrétneho materiálu bola vykonaná a už vôbec z neho nevyplýva skutočnosť, že by
malo ísť o skúšku materiálu, ktorý bol dodaný zo strany žalovaného žalobcovi. Žalovaný popiera tvrdenie
žalobcu, že výsledok z protokolu sa týka práve dodaného tovaru žalovaným. Žalovaný zároveň poukázal,
že ku každej jednotlivej tavbe materiálu priamo výrobca vydáva atest, pričom číslo konkrétnej tavby sa
musí zhodovať s číslom, ktoré je fyzicky „vyrazené“ do konkrétneho materiálu, t.j. dodaná oceľová tyč,
ktorá bola dodaná spolu s atestom, mala vyrazené na sebe aj číslo tavby, ktoré umožňuje zidentifikovať
konkrétnu oceľovú tyč. Z protokolu nielenže nevyplýva, aký konkrétny materiál bol testovaný, ale
nevyplýva z neho ani označenie čísla tavby konkrétneho materiálu, ktorým by bolo možné jednoznačným
a nezameniteľným spôsobom identifikovať, o aký materiál ide. Čo sa týka žalobcom uplatňovanej škody,
tak hoci žalobca doložil do súdneho spisu faktúry tretích subjektov a doklady o ich úhradách, resp.
výpočet vlastných nákladov, ktoré mali údajne vzniknúť žalobcovi spracovaním dodaného tovaru, avšak
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že išlo o spracovanie práve žalovaným dodaného tovaru, a nie
iného tovaru, ktoré mal žalobca možno na sklade. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že predloženou
faktúrou bola účtovaná výroba pastorkov práve z materiálu, ktorý bol dodaný žalobcovi žalovaným, ako
aj to, že bolo účtované kalenie pastorkov práve z daného materiálu, ako aj ďalšie náklady. Žalobca vznik
uvedených nákladov žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že by
dané náklady žalobcovi reálne vznikli a práve v žalobnom uvádzanej výške. Zároveň žalovaný poukázal,
že skutočnosť, že nešlo o dodanie vadného tovaru vyplýva aj zo samotného správania žalobcu, keď
žalobca síce reklamoval vadnosť prvého dodania tovaru a žiadal o náhradnú dodávku tovaru, avšak
následne po dodaní druhej dodávky tovaru, ktorú žalovaný nepovažoval za dodanie náhradného tovaru,
žalobca uhradil žalovanému kúpnu cenu nielen za prvú dodávku dodaného tovaru, ale aj za druhú
dodávku dodaného tovaru, ktorý žalobca zjavne už nepovažoval za dodanie náhradného tovaru.



3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním, v ktorom navrhol svedkov a zároveň
uviedol, že žalobca opracoval tovar, ktorý bol dodaný žalovaným, vyrobil z neho pastorky, ktoré následne
zaslal do kaliarne na zakalenie. V kaliarni po kalení pastorkov urobila kaliareň analýzu tvrdosti, pričom
bolo zistené, že zakalené výrobky nedosahujú požadovanú tvrdosť, nakoľko mali mäkké jadro. Po
tomto zistení žalobca zabezpečil chemickú analýzu dodanej vzorky ocele a následne reklamoval tovar
u žalovaného. Uviedol, že v prípade potreby je možné zbytok tovaru dodaného žalovaným opätovne
chemicky analyzovať súdnym znalcom na náklady žalovaného. K úhrade faktúry žalovaného v poradí
druhej uviedol žalobca, že faktúra bola žalovanému uhradená omylom zamestnancom žalobcu, ktorý
nemal vedomosť o tomto spore.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu sa vyjadril podaním z 22.11.2018, v ktorom uviedol,
že predložené dôkazy žalobcom nepreukazujú skutočnosť, že konkrétne dodaná oceľ mala práve
také chemické zloženie, ale práve naopak dôkaz, ktorý preukazuje, že dodaná oceľ mala vyhovujúce
chemické zloženie, materiálový atest č. XXXXXX, ktorý vyhotovil samotný výrobca dodanej ocele,
ktorým výrobca deklaruje chemické zloženie ocele, a ktorá bola vyprodukovaná v rámci jednej tavby.
Z uvedeného atestu je zrejmé, že je výrobcom deklarované chemické zloženie konkrétnej ocele z
konkrétnej tavby, v celom rozsahu vyhovuje norme ČSN 14220 a v tejto súvislosti žalovaný spochybnil
vierohodnosť inventárneho súpisu žalobcu na sklade k 23.11.2017 a k 06.12.2017, nakoľko ide o interný
súpis žalobcu, ktorý nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať, a ktorý mohol byť žalobcom vyhotovený
v postate ľubovoľne. Uvedený súpis nie je podpísaný, nie je zrejmé, kto a kedy ho vyhotovil, akým
spôsobom je evidencia vedená, aký postup pri evidencii je uplatňovaný a taktiež nie je zrejmé, ako
je zabezpečené, že sa evidencia nemôže spätne upravovať a meniť. Zároveň poukázal, že z dôkazu,
ktorý doložil žalobca do súdneho spisu, a to inventárny súpis z 23.11.2017 a z 12.12.2017, nepochybne
vyplýva, že žalobca disponoval minimálne 900mm kruhovej ocele D60mm podľa normy 14220, ale od
iného dodávateľa, teda nie od žalovaného, čo znamená, že ak boli vyrobené pastorky skutočne vadné,
potom je možné, že k ich výrobe bola zo strany žalobcu použitá oceľ, ktorú však nedodal žalobcovi
žalovaný a je možné, že práve z uvedenej ocele boli pastorky žalobcom vyrobené.

5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonov v zmysle CSP súd nariadil pojednávania, na
ktorých vykonal dokazovanie a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že žalobca objednal u žalovaného dňa 22.11.2017 objednávkou č. XXX/
XXXX/GR kruhovú oceľ v akosti 14220 o rozmere D60 v množstve 24m a D65 v množstve 12m. Na
objednávacom predpise je uvedené: cena v zmysle ponuky zo dňa 22.11.2017 + rez + atest + doprava.
Dodacie podmienky: tyče dodať v 3-metrových dĺžkach, materiálový atest je požadovaný. (čl. 13)

7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný dodal tovar, materiál žalobcovi, na základe čoho mu
vystavil faktúru č. XXXXXXX dňa 23.11.2017 na sumu 599,26 Eur, v ktorej je uvedené, že je fakturovaná
suma na základe objednávky č. XXX/XXXX/GR kruhová tyč 60 16MnCS5, k tomu delenie a manipulačný
poplatok. Na danej faktúre je uvedená pečiatka a so znením: túto faktúru sme prekontrolovali, uznali za
správnu a postupujeme ju na preplatenie a zaúčtovanie. Dátum 04.12.2017, podpis referenta a podpis
zodpovedného vedúceho. (čl. 14)

8. Z Protokolu reklamácie voči dodávateľovi vyplýva, že reklamácia bola vystavená 15.12.2017 žalobcom
s názvom reklamácie: Reklamácia dodávky materiálu žalovanému, a to ohľadom kruhovej tyče d60 -
akosť 14220 - 24m dodanej na základe dodacieho listu a faktúry č. XXXXXXX, s tým, že chemické
zloženie dodaného materiálu nezodpovedá požadovanej akosti pre materiál 14220 a žiada náhradnú
dodávku. (čl. 15)

9. Žalobca súdu predložil Protokol stanovenia chemickej analýzy zo dňa 08.12.2017 a dátum vydania
protokolu 11.12.2017 spoločnosťou H. Z daného protokolu vyplýva zloženie skúšobného predmetu,
avšak z ničoho nevyplýva, o aký konkrétny predmet skúšobný sa jedná. Uvedené je iba, že zákazník
je žalobca a rozmer vzorky priemer 60mm.

10. Žalovaný sa vyjadril k uplatnenej reklamácii listom, v ktorom uviedol, že reklamáciu zo dňa
15.12.2017 nemôže uznať, nakoľko delením a opracovaním materiál bol znehodnotený a znemožnili
tým vrátiť materiál, resp. reklamovať materiál u dodávateľa. Pred samotným spracovaním materiálu bolo



potrebné vykonať skúšky a až potom materiál ďalej spracovávať. V prípade, že by došlo k situácii, že by
skutočne skúšky nevyšli, materiál by odobrali celý nepoužitý a na vrátené množstvo vystavili dobropis.
(čl. 17)

11. Žalobca listom z 30.01.2018 oznámil žalovanému, že reklamáciu vzhľadom na urgentnosť situácie
nahlásili vopred telefonicky dňa 08.12.2017 pracovníčke Y. a to bol dôvod, prečo na dodanie nového
materiálu kvality 14220 nevystavovali žiadnu novú objednávku a keďže dodané množstvo 538 kg
postačovalo na výrobu nových dielov, netrvali na dodaní plného množstva 542 kg, ktoré uhradili za
dodávku zo dňa 23.11.2017. Absolútne vylučujú možnosť zámeny v ich prevádzke, lebo žiadny iný
materiál tohto priemeru na sklade vraj nemali a ani nemajú.

12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka
(1) Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu.
(2) V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného
určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je
kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

13. Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti
a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

14. Podľa § 422 Obchodného zákonníka
(1) Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj
dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
(2) Ak z prepravného dokladu, dokladu o odovzdaní tovaru alebo z vyhlásenia predávajúceho vyplýva, že
dodáva tovar v menšom množstve alebo len časť tovaru, nevzťahujú sa na chýbajúci tovar ustanovenia
o vadách tovaru.

15. Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo
najskôr po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

16. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

17. Podľa § 429 Obchodného zákonníka
(1) Zárukou za akosť tovaru preberá predávajúci písomne záväzok, že dodaný tovar bude po určitú dobu
spôsobilý na použitie na dohodnutý, inak na obvyklý účel alebo že si zachová dohodnuté, inak obvyklé
vlastnosti.
(2) Prevzatie záväzku zo záruky môže vyplynúť zo zmluvy alebo z vyhlásenia predávajúceho, najmä
vo forme záručného listu. Účinky prevzatia tohto záväzku má aj vyznačenie dĺžky záručnej doby alebo
doby trvanlivosti alebo použiteľnosti dodaného tovaru na jeho obale. Ak je v zmluve alebo v záručnom
vyhlásení predávajúceho uvedená odlišná záručná doba, platí táto doba.

18. Podľa § 436 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo



d) odstúpiť od zmluvy.

19. Medzi stranami bolo nesporné a súd skonštatoval, že bola platne uzatvorená kúpna zmluva medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, pričom zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

20. Žalobca na ústnom pojednávaní ako aj v samotnej žalobe uviedol, že si uplatňuje náhradu škody v
zmysle § 373 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, keď nedodal
žalobcovi ním požadovaný a objednaný tovar akosti a z toho mu vznikli následne škody špecifikované
v žalobe.

21. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

22. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

23. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane
vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že žalobca si neuplatňuje nároky z vád
tovaru, ale uplatňuje si náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť plnením zo strany žalovaného, keďže
dodal tovar, ktorý vraj nemal požadovanú akosť v zmysle objednávky a žalobca bol nútený vynaložiť
náklady s chemickou analýzou, so spracovaním materiálu,.... Žalobca vynaložil náklady na spracovanie
tovaru, ktorý bol pre neho nepoužiteľný, keďže nemal požadovanú akosť s tým, že tieto náklady vyčíslil
tak, že: delenie tovaru 252,- Eur, sústruženie tovaru 1.260,- Eur, frézovanie ozubenia 1.038,40 Eur,
zrážanie hrán ozubenia 156,- Eur, kalenie 148,41 Eur, chemický rozbor 30,- Eur a technická obsluha
výroby 120,- Eur, čo je celkovo 3.004,81 Eur, t.j. žalovaná istina. Súd poznamenáva, že žalobca
okrem takéhoto vyčíslenia priamo v žalobe predložil aj listinu označenú ako rozpis nákladov na výrobu
pastorkov (čl. 16), avšak bez ďalšieho preukázania, že k týmto nákladom skutočne došlo v takejto výške.
Aj žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal vo vzťahu k výške uplatňovanej škody, že žalobca síce doložil
do súdneho spisu faktúry tretích subjektov a doklady o ich úhradách, resp. výpočet vlastných nákladov
žalobcu, ktoré mali údajne vzniknúť spracovaním dodaného tovaru, avšak žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že išlo o spracovanie práve žalovaným dodaného tovaru, a nie iného tovaru. Žalobca
doložil do súdneho spisu faktúru od spoločnosti W.A č. XXX.XXXX na sumu 1.512,- Eur a doklad o
jej úhrade. (l.č. 7) Žalovaný popiera, že uvedenou faktúrou bola účtovaná výroba pastorkov práve z
materiálu, ktorý bol dodaný žalovaným žalobcovi, nakoľko uvedená skutočnosť z predložených dôkazov
žiadnym spôsobom nevyplýva. Žalobca doložil taktiež faktúru od spoločnosti Z.. č. XXXXXXXXX na
sumu 178,09 Eur a doklad o jej úhrade. Aj v danom prípade žalovaný poprel, že uvedenou faktúrou
bolo účtované kalenie pastorkov práve z materiálu, ktorý bol dodaný žalovaným žalobcovi. Žalobca
predložil do súdneho spisu rozpis nákladov na výrobu pastorkov realizované samotným žalobcom tak,
ako je vyššie uvedené. Žalobca však vznik uvedených nákladov žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom
žalovaný poprel tvrdenie žalobcov, že by vyššie dané náklady žalobcovi reálne vznikli a práve v žalobcom
uvádzanej výške. Žalovaný trval na tom, že on dodal materiál požadovanej akosti a pokiaľ žalobcovi
vznikla škoda, nebolo to dôsledkom dodania materiálu od neho.

25. Súd mal nepochybne preukázané, že žalobca skutočne reklamoval daný tovar a požadoval náhradné
dodanie. Taktiež medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný písomne uviedol, že neuznáva reklamáciu
a následne dodal na základe požiadavky žalobcu nový tovar žalobcovi a vystavil mu novú ďalšiu faktúru.
Súd posúdil, že tým, že žalovaný vystavil novú faktúru za novo dodaný tovar, žalovaný preukázal, že
skutočne reklamáciu žalobcu neuznal a teda nešlo o dodanie náhradného tovaru v rámci reklamácie, ale
o dodanie nového tovaru, ktorý bol opätovne fakturovaný. Je nepochybné, že žalobca obidve vystavené
faktúry, teda aj za reklamovaný tovar, aj za novo dodaný tovar zaplatil, čo je nelogický postup zo
strany žalobcu, keďže na jednej strane tvrdil, že reklamoval tovar, ale na druhej strane uhradil za novo
dodaný tovar, ktorý požadoval v rámci reklamácie, ktorú žalovaný neuznal. Z uvedeného vyplýva, že
prvú dodávku žalobca reklamoval a následne 2.objednávka - 2.dodanie bolo opätovne fakturované



a zaplatené. Keby predsa išlo o vybavenie reklamácie, tak by nebol dôvod na vystavenie faktúry
a ani na úhradu tejto faktúry. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že túto faktúru druhú v poradí uhradil omylom,
nakoľko zamestnanec žalobcu, ktorý tú faktúru uhrádzal, nemal vedomosť o danom spore, tak takéto
tvrdenie žalobcu je účelové a špekulatívne, pretože je vecou žalobcu, ktoré faktúry uhradí, a ktoré
nie a pokiaľ faktúra bola odovzdaná konkrétnej osobe, ktorá spracováva faktúry, tak predsa bola jej
predložená tá faktúra na úhradu. Dokonca súd poukazuje na skutočnosť, že na prvej faktúre za tovar,
ktorý bol reklamovaný, bolo riadne uvedené, že faktúru prekontrolovali, uznali za správnu a postupujú
na preplatenie a zúčtovanie.
- súd však opätovne poukazuje na to, že žalobca si v tomto konaní uplatnil náklady vynaložené v
dôsledku údajného porušenia povinnosti žalovaného.
- Súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcu si skontrolovať dodaný tovar už pri samotnej dodávke.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že k dodanému tovaru nebol dodaný atest, ktorý následne požadovali od
žalovaného doručiť, tento atest bol následne na ich požiadavku doručený a bolo v záujme žalobcu, aby si
tovar skontroloval s príslušným atestom. Napriek tomu žalobca nečakal na dodanie a doručenie atestu,
ale daný tovar dal do výroby na výrobu produktov pre svojho objednávateľa. Súd zároveň poukazuje na
to, že po dodaní tovaru evidentne bol tovar skontrolovaný, ako aj faktúra, keďže je dané potvrdenie na
faktúre č. XXXXXXX s uvedením, že ju uznávajú, považujú ju za správnu a postupujú na preplatenie.
Predsa keby tovar nezodpovedal objednávke, nebol dôvod takéto potvrdenie vystavovať.

26. Podľa uvedenia žalobcu bola zistená vadnosť dodaného tovaru pri výrobe, v dôsledku čoho dal
tovar na chemickú analýzu. Avšak z danej chemickej analýzy nie je zrejmé, aký tovar, aký materiál bol
analyzovaný, a ani nie je zrejmé, či skutočne ide o tovar, materiál, ktorý bol dodaný žalovaným.

27. Žalovaný počas celého konania namietal skutočnosť, že ním dodaný materiál žalobcovi bol vadný
a nezodpovedal požadovanej akosti. Z toho dôvodu žalovaný má za to, že nemohlo dôjsť ani k vzniku
škody a príčinnej súvislosti s jeho konaním a teda ak vznikli žalobcovi nejaké náklady s tým spojené,
nie sú v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného.

28. Žalobca tvrdil, že nemal iný tovar, ale iba tovar od žalovaného. Uviedol, že tovar, z ktorého vyrábal
výrobky, odoberal iba od žalobcu. Iný dodávateľ nebol.

29. Svedok H., ktorý pracuje od r. 2002 u žalobcu v pozícii riaditeľa pre technický a výrobný úsek a
má na starosti styk so zákazníkom, uviedol, že si pamätá, že 22.11.2017 po telefonickej komunikácii
s pracovníčkou žalovaného, s p. D., objednal predmetný tovar s tým, že poslali oficiálnu objednávku.
Následne objednal aj dopravu a po dovezení hneď tyče dali popíliť a dali na sústruženie. Uviedol, že z
celého materiálu zostalo 3 m tyče. Svedok uviedol, že tyče boli označené čiernou farbou na koncoch
každej tyče, pričom uviedol, že na tyčiach bola iba visačka, ktorú pracovník odstrihol. Uviedol, že keď
berie žalobca tyče od iných výrobcov, tak tie sú označené buď nalepeným lístkom alebo vyrytím. Ale
v danom prípade tyče od žalovaného boli natreté iba čiernou farbou bez vyrytia čísla, ale bola na nich
visačka. Potvrdil, že tyče boli dané do kaliarne asi dva týždne po ich dodaní, keďže museli prejsť cez
sústruh a podobne, až kým neprešli do kaliarne. Svedok trval na tom, že od r. 2012, resp. od r. 2013
brali materiál iba od žalovaného. Od iných výrobcov nebrali. A v r. 2017 bol materiál, tie tyče, iba od
žalovaného. Svedok viackrát zdôraznil, že od r. 2012 až po r. 2017 nebrali materiál od iného dodávateľa
okrem žalovaného. Pokiaľ svedok tvrdil, že nemali atest, a preto urgoval jeho dodanie a následne mu bol
dodaný, následne uviedol, že atest im bol doručený asi až po troch týždňoch. Teda svedok si rozporuje v
tom, že vadnú akosť zistili cca dva týždne od dodania tyčí, atest bol zaslaný po jeho urgencii po dodaní
tyčí, ale následne uviedol, že atest im bol doručený asi až o tri týždne, čo teda časovo nie je v súlade.

30. Svedok M. uviedol, že pracuje u žalobcu od r. 2014 ako operátor výroby. Mal vedomosť o tom, že
špedičnou firmou bol dovezený materiál, ktorý on osobne vyložil. Potom materiál išiel na delenie, teda
pílenie, potom do výroby na jednotlivé procesy, jednotlivé operácie. Uviedol, že materiál vozil pre žalobcu
pán C. s tým, že s vodičom komunikoval p. G., ktorý oficiálne tovar prevzal, svedok ho vyložil z vozidla
a išlo to na spracovanie. Svedok uviedol, že keď vykladal tyče, boli zdrôtované a označené čiernou
farbou na koncoch. Keďže tyč je 6-metrová a oni ich mali narezané v aute na 3-metrové, takže boli tie
konce iba na jednej strane čiernou farbou zatreté. Pripustil, že mohol tam byť nejaký štítok. Uviedol, že
si nepamätá, či bol tovar označovaný aj ináč, než štítkami, a to tovar, ktorý bol dovážaný od žalovaného.
Zároveň svedok uviedol, že iný materiál nemali. Iba od žalovaného. Uviedol, že vo vozidle, keď vykladal,
bol iba tovar, ktorý on vyložil a potom vozidlo zostalo prázdne.



31. Svedok JZ. uviedol, že pre žalobcu vykonával prepravné služby. Od žalovaného vozil materiál pre
žalobcu, pričom materiál, a to tyče, boli nachystané, zviazané a iba žeriav to zobral na auto a on to
odviezol. Svedok uviedol, že vozil železo aj od iných a nepamätal si, či práve dňa 23.11.2017 viezol
železo aj pre iného. Uviedol, že dalo by sa to zistiť z jeho záznamov, či v ten deň viezol železo aj od
iných dodávateľov pre iných objednávateľov a podobne, /ale žiadna zo strán vykonanie takéhoto dôkazu
nenavrhla/. Uviedol, že je síce malá pravdepodobnosť, že viezol tovar aj pre iného, ale že možné to je,
pričom od žalovaného berie ako od prvého. Uviedol, že berie aj železo od Ferony a ešte od ďalšieho
subjektu s tým, že uviedol, že žalovaný visačky na tyče nedával. Visačky malo železo napr. od Ferony a
od žalovaného akurát keď sa prepília tyče, tak je to prestriekané, ale visačku žalovaný nedával. Zdôraznil
opakovane, že čo sa týka označenia visačkou, určite tovar od žalovaného nebol označený visačkou.
Iba uviedol, že nejakou farbou boli zatreté, prestriekané. Uviedol, že materiál vozil od dvoch - troch
firiem, takže vedel jednotlivé značenia. Každá firma ináč značila ako napr. od Ferony boli označenia s
visačkami, od žalovaného nie. Dokonca svedok aj na otázku súdu, či môže teda s istotou povedať, že
materiál, ktorý vozil, a ktorý mal byť aj vozený v novembri 2017 od žalovaného pre žalobcu, či bol alebo
nebol visačkami alebo niečím iným obdobným označený, uviedol, že nie, že nebol visačkami označený,
že bol označený iba farbou.

32. Žalobca, ako aj svedkovia, a to zamestnanci žalobcu, tvrdili, že žalobca neobjednával tovar od
iných subjektov než od žalovaného. Žalovaný však doplneným dôkazom, a to faktúrami od tretích osôb
preukázal a vyvrátil tvrdenie žalobcu, a to predovšetkým tvrdenie svedka V., ktorý tvrdil, že od r. 2012,
resp. od r. 2013 žalobca neodoberal tovar od iného dodávateľa než žalovaného, tak z predložených listín
vyplynulo, že tovar odoberal aj od iných dodávateľov. IT. ako svedok viackrát na pojednávaní zdôraznil,
že žalobca neodoberal tovar od nikoho iného ako od žalovaného, pričom on mal tieto objednávky
a komunikácie so zákazníkmi na starosti, ale z predložených listín nepochybne vyplýva, že žalobca
poberal tovar minimálne aj od dodávateľa G., a to dokonca len pár mesiacov predtým, ako tovar od
žalovaného bol dodaný, na čo žalobca uviedol, že svedok S. si nemôže predsa pamätať za celú históriu,
kde čo žalobca objednával. Súd však poukazuje na pozíciu u žalobcu tohto svedka a na jednoznačné a
presvedčivé tvrdenia o odoberaní tovaru iba od žalovaného, hoci bolo preukázané, že tieto tvrdenia sú
nepravdivé, nakoľko bolo nepochybne preukázané, že žalobca skutočne odoberal tovar aj od iných osôb
než len od žalovaného, a to aj v spornom období. Žalobca tvrdil, že z tých listín, ktoré boli predložené
od firmy G., tak jednoznačne vyplýva, že nebolo možné vyrobiť to množstvo tých pastorkov, ktoré
boli vadné, avšak súd poukazuje na to, že tým, že bolo preukázané, že žalobca objednával tovar aj
od iných, tak vyplynulo, že tvrdenie žalobcu nie je pravdivé a rozporuje si a zavádza súd, nakoľko
hoci tvrdil, že odoberal tovar iba od žalovaného, bolo preukázané, že aj od iných subjektov a to bez
ohľadu v tomto prípade na materiál, množstvo, dĺžku. Hoci neboli preukázané nejaké ďalšie faktúry na
predmetné množstvo okrem materiálu od žalovaného, tak súd spochybnil hodnovernosť svedka Dratvu
ako aj vyjadrenie žalobcu, že odoberali tovar iba od žalovaného. Týmto sa jasne preukázalo, že žalobca
skutočne odoberal tovar aj od iných subjektov a pred súdom to zatajil a tvrdil, že iba od žalovaného.
- Súd poukazuje na to, že preukázanými faktúrami bolo jednoznačne preukázané, že žalobca odoberal
materiál aj od iných dodávateľov, a to minimálne od 2 ďalších, a to aj v spornom období. Teda
preukázanie len dvoch iných dodávateľov nemožno považovať, že iba tieto subjekty boli dodávateľmi
žalobcu a vzhľadom na také zatajenie žalobcom vyvoláva veľký predpoklad, že žalobca odoberal
materiál aj od iných, avšak preukázateľne minimálne od 2 ďalších. Taktiež nemožno považovať množstvo
tovaru vyplývajúce z preukázaných faktúr iných dodávateľov žalobcu za konečné. Žalobca zamlčal pred
súdom vyššie zistené faktúry a svojich ďalších dodávateľov.

33. Svedkovia, ako aj žalobca tvrdili, že tovar od žalovaného bol označovaný visačkou. Svedok C.
jednoznačne a nepochybne uviedol pred súdom, že vozil materiál od dvoch až troch subjektov, pričom
vedel rozlíšiť tento materiál od koho je, pričom tvrdil, že materiál od žalovaného nebol označený žiadnou
visačkou, ale iba farbou. Teda je tu značný rozpor medzi tvrdeniami žalobcu a svedkami zamestnanými
u žalobcu a svedkom C., keďže žalobca a svedkovia - zamestnanci žalobcu, tvrdili, že predmetné tyče,
ktoré mali byť dovezené od žalovaného, boli označené visačkou, pričom svedok C. jednoznačne uviedol,
že tovar od žalovaného visačkou nebol nikdy označený.

34. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že svedok C. uviedol, že vozil materiál od dvoch,
resp. troch subjektov tak, že tieto tyče boli zviazané, spevnené a žeriav ich položil mu na auto a on
ich odviezol k tomu konkrétnemu objednávateľovi. Pričom tvrdil, že vedel rozlíšiť podľa označenia, od



ktorého dodávateľa je tovar a tvrdil, že k zámene nemohlo dôjsť, pretože sa to ešte nikdy nestalo.
Súd však poznamenáva, že to, že sa niekedy niečo nestalo, neznamená, že sa to nemôže stať ani
nikdy v budúcnosti. Pokiaľ svedok C. tvrdil, že žeriav naložil tyče na auto a bral tieto tyče od viacerých
dodávateľov, pričom nevedel a nepamätal si, či v ten deň bol vezený materiál iba od žalovaného, z
uvedeného vyplýva, že nie je možné vylúčiť, že by viezol tyče aj od iného dodávateľa, a že by bolo
vylúčené, aby došlo k zámene. Je však nepochybné, že nejaké tyče doviezol žalobcovi a boli označené
iba farbou bez akejkoľvek visačky, hoci žalobca tvrdil, že materiál od žalovaného bol označený vždy
visačkami.
- Z uvedeného teda vyplýva pochybnosť, či skutočne dovezený materiál bol dovezený od žalovaného.
Súd poznamenáva, že pokiaľ aj došlo k zámene tyčí, tak nemôže to byť na úkor žalovaného. Žalobca bol
ten, ktorý si zvolil takýto spôsob prepravy a bola dôkazná povinnosť žalobcu preukázať, že predmetné
tyče boli skutočne od žalovaného, ako aj to, že vadné výrobky boli vyrobené z tyčí dodaných od
žalovaného.
- Pokiaľ aj boli tyče dovezené skutočne od žalovaného, z ničoho nevyplýva, že „nepodarky“ boli vyrobené
z daných tyčí od žalovaného.

35. Pokiaľ boli predložené nejaké súpisy z inventárov od strán konania, tak tieto nepreukazujú
hodnoverným spôsobom skutočný stav na sklade ku konkrétnemu dátumu, a preto nemožno tento dôkaz
posúdiť ako hodnoverný a relevantný a rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci samej.

36. Žalobca v rámci nariadeného pojednávania predložil súdu k nahliadnutiu tyč, o ktorej tvrdil, že je to
tyč z dodávky od žalovaného, a to z dodávky, ktorá bola reklamovaná a je to zostatok z tyče, nakoľko
zvyšok dodávky bol použitý na výrobky, ktoré následne boli zistené, že sú vadné. Žalovaný poprel,
že ide o tyč z jeho dodávky. Súd posúdil, že ide o bežnú tyč so zafarbeným koncom na čierno a z
ničoho nevyplývalo, že ide o tyč z dodávky žalovaného. Pokiaľ žalobca tvrdil, že iné tyče na sklade
nemal, čo preukazoval inventárom a tvrdeniami svedkami s tým, že títo svedkovia tvrdili, že ani iné
tyče od iných dodávateľov neboli u žalobcu nikdy v r. od 2012, resp. 2013 až po r. 2017, následne
bolo preukázané toto ich tvrdenie za nepravdivé, keďže sa preukázalo, že skutočne žalobca poberal
materiál, tovar aj od iných subjektov, než žalovaného. A hoci bolo preukázané predloženými faktúrami iné
množstvo dodané od iných subjektov, ktoré nepostačovalo na výrobu predmetných vadných pastorkov,
z toho nevyplýva, že žalobca nemal dodaný aj ďalší materiál. Teda dokazovaním bolo preukázané, že
tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé, ako napr. že odoberali tovar iba od žalovaného. Bolo preukázané, že
odoberali tovar aj od iných subjektov, hoci žalobca to pred súdom pred samotným preukázaním výslovne
popieral, a pokiaľ ide o preukázané množstvo tovaru dodaného od iných subjektov, ktoré podľa žalobcu
nepostačovalo na výrobu daných vadných pastorkov, neznamená to, že iba toto preukázané množstvo
bolo dodané od iných subjektov. Je nepochybné, že žalobca pred súdom uvádzal nepravdivé tvrdenia. Je
pravdepodobné, že žalobca odoberal od iných dodávateľov a aj ďalšie množstvo, nielen to preukázané,
súd posúdil, že preukázané množstvo je len čiastkové množstvo zo skutočného odobrania tovaru od
iných subjektov. Veď žalobca popieral dodávky od iných subjektov za roky 2012-2017, výslovne trval na
tom, že oceľ odoberal iba od žalovaného, avšak toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené dokazovaním, keď
bolo preukázané, že skutočne odoberal aj od iných subjektov, pričom preukázané množstvo a počet
subjektov nemusí byť konečný. Bolo to iba náhodou zo strany žalovaného preukázané. Dokonca bolo
preukázané, že žalobca v roku 2013 neodobral žiadny materiál od žalovaného, čo by znamenalo, že v
tom období by žaloba nevykonával svoju podnikateľskú činnosť, keby nemal dodaný materiál od iného
dodávateľa. Žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo v roku 2013 neobjednával žiadny materiál
v roku 2013. A samotný inventár skladu nepreukazuje hodnoverným spôsobom skutočnosť o skutočnom
stave, ale iba o nejakom účtovnom inventárnom stave.
- Súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že žalobca tvrdil, že 1.dodávka bola vadná, pričom celú dodávku
použil na výrobu pastorkov, ktoré sú pre nesprávnu akosť ocele nepoužiteľné. Zostala len tyč v dĺžke 3m.
Avšak ďalšiu dodávku od žalovaného spotreboval celú, keďže tvrdil, že v sklade mu zostala len tyč dlhá
3m z 1.dodávky. Avšak je preukázateľné, že 1.dodávka bola 542 kg a druhá iba 538 kg, avšak z prvej
zostala iba tyč v dĺžke 3m, hoci žalobca mal použiť obe dodávky na výrobu rovnakého počtu pastorkov.

37. Pokiaľ žalobca v priebehu konania vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa potreby by navrhli znalecké
dokazovanie ohľadom chemickej analýzy na tyč v dĺžke 3 m, ktorá im vraj zostala z dodávky od
žalovaného, súd uvádza, že takýto návrh nebol jednoznačne daný zo strany žalobcu, ani zo strany
žalovaného. Nepostačuje uviesť iba podľa potreby a podobne, ale treba návrh riadne dať. Tento
návrh riadne daný nebol. A žalobca ani žalovaný nenavrhli žiadne dokazovanie okrem vykonaného



dokazovania. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že subjekty, ktoré údajne v r. 2015,
2016 alebo 2017 dodávali žalobcovi tovar, tak minimálne išlo o spoločnosť G. a Y. Dokonca z doloženého
prehľadu dodaných materiálov zo strany žalovaného v prospech žalobcu nepochybne vyplýva, že v roku
2013 nedodal žalovaný žalobcovi žiaden materiál a je preto veľmi nepravdepodobné, že by žalobca
v r. 2013 neodoberal materiál od iných dodávateľov odlišných od žalovaného, keďže bez dodaného
materiálu by nemal žiaden tovar na spracovanie, avšak žalobca tvrdil, že nebral tovar/materiál od iného
než od žalovaného. Aj uvedené potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že žalobca odoberal tovar aj od iných
dodávateľov, teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že od r. 2012, resp. 2013 do r. 2017 odoberal materiál
výlučne od žalovaného.

38. Právny zástupca žalovaného trval na tom, že tyče neobsahovali žiadne číslo, ale konce tých tyčí
boli natreté čiernou farbou, kde malo byť to číslo tavby. Uvedené potvrdil aj svedok C., ktorý vozil dané
tyče od žalovaného. Súd zároveň poznamenáva, že žalobca tvrdil, že tyče od žalovaného boli označené
visačkou, hoci súdu predložil zvyšok tyče v dĺžke 3 m bez visačky, hoci tvrdil, že ide o tyč od žalovaného,
teda si rozporoval v označení.

39. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že keď reklamovali dodaný tovar a žiadali dodať náhradný tovar,
tak skutočne im bol dodaný tovar a s tým, že nový tovar bol fakturovaný novou faktúrou, pričom v tej
novej faktúre je to isté číslo objednávky ako na prvotnej faktúre. Žalovaný trval, že neuznal reklamáciu
a dodal správny tovar a následne dodal nový tovar, za ktorý vystavil novú faktúru, hoci vo faktúre uviedol
to isté číslo objednávky.

40. Žalovaný k tomuto uviedol, že reklamáciu neuznali a nešlo o dodanie náhradného tovaru, ale nového
tovaru, preto bola vystavená nová faktúra na novú sumu, ktorá teda bola odlišná aj od prvotnej sumy
s tým, že objednávka druhá bola telefonická, lebo žalobca súrne potreboval materiál a z toho dôvodu
to bolo takýmto spôsobom riešené a použilo sa na faktúre rovnaké číslo objednávky pri vyhotovení
faktúry pracovníčkou. Avšak je nepochybné, že obidve faktúry boli žalobcom riadne uhradené, čím
žalobca potvrdil dve samostatné objednávky, keďže zaplatil dve faktúry. Tvrdenie žalobcu, že išlo o
nejaké pomýlenie sa a podobne pracovníčkou žalobcu, je špekulatívne a účelové.

41. Žalovaný zdôraznil, že v prípade konania o náhrade škody spočíva dôkazné bremeno preukázaním
nároku v celom rozsahu na žalobcovi, avšak žalobca takéto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca
nepreukázal, že mu bol skutočne dodaný tovar vadný a taktiež nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
vadným tovarom a vznikom škody. Aj v prípade, keby žalobcovi bol dodaný vadný tovar, hoci žalovaný
to popiera, tak žalobca nepreukázal, že uvedené je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, keďže k
uvedenému mohlo dôjsť aj z dôvodov, ktoré spočívajú výlučne na strane žalobcu a žalovaný to nemal
akým spôsobom ovplyvniť. Žalobca nepreukázal ani výšku škody.

42. Vykonaným dokazovaním súd skonštatoval, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný
mu dodal vadný materiál, resp. materiál či tovar nezodpovedajúci požadovanej akosti. Predložené listiny
žalobcom, ako je protokol o chemickej analýze a podobne nepreukazujú, že skutočne išlo o tovar
dodaný žalovaným. Svedok C., ktorý vozil materiál či tovar od žalovaného ako aj od iných subjektov
žalobcovi, tvrdil, že od žalovaného prebral tovar inak označený než tovar, ktorý bol dodaný žalobcovi
podľa uvedenia zamestnancov žalobcu. Z toho možno konštatovať, že pravdepodobne nebol žalobcovi
dodaný tovar od žalovaného, ale pravdepodobne od nejakého iného subjektu. Pokiaľ aj bol dodaný tovar
od žalovaného, z ničoho nevyplýva, že skutočne tento tovar bol vadný, v dôsledku čoho mala vzniknúť
žalobcovi škoda. Žalobca tvrdil, že nemal žiadny iný tovar, resp. materiál od iných dodávateľov na sklade,
avšak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že klamal, nakoľko bolo preukázané, že tovar mu
bol dodávaný aj od iných subjektov. A je značne pravdepodobné, že aj od iných subjektov aj v inom
množstve, než bolo preukázané náhodným spôsobom zo strany žalovaného. Žalobca totiž zatajoval, že
odoberal tovar/materiál aj od iného než od žalovaného, čím sa snažil dosiahnuť získať náhradu škody
výlučne od žalovaného. Žalovaný však náhodným spôsobom preukázal, že žalobca odoberal materiál aj
od iných subjektov, pričom zistené skutočnosti neznamenajú, že iba od nich a iba v takom množstve. Z
konania žalobcu teda vyplynula vysoká pravdepodobnosť, že objednával aj od iných subjektov. Dokonca
v roku 2013 žalovaný nedodal žalobcovi žiadny materiál, avšak z ničoho nevyplynulo, že by žalobca nič
v tom období nevyrábal, čo logicky znamená, že musel v tom období iba od iných subjektov odoberať
materiál. Napriek všetkým týmto zisteniam žalobca trval na tom, že od nikoho neodoberal materiál okrem



žalovaného od roku 2012 do 2017, čo však bolo riadnym dokazovaním vyvrátené, z čoho vyplýva, že
žalobca zavádzal súd nepravdivými tvrdeniami.

43. Teda súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nepreukázal, že škoda
mu bola spôsobená tovarom či materiálom dodaným od žalovaného ako materiálom nezodpovedajúcim
požadovanej akosti. Žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil svoju povinnosť dodať materiál v
požadovanej akosti, v dôsledku čoho mu mali vzniknúť ďalšie náklady. Zároveň žalobca nepreukázal
ani samotnú škodu, pretože pokiaľ poukazuje na nejaké náklady, ktoré mu mali vzniknúť s výrobou,
tak vychádzal iba z nejakého svojho výpočtu, prípadne predložením faktúr iba za niektoré náklady
ako napríklad ohľadom vykonania chemickej analýzy a podobne, a ani nepreukázal úhradu týchto
nákladov. Takže súd skonštatoval, že žalobca nielenže nepreukázal zavinenie, či príčinnú súvislosť, ale
ani samotnú výšku škody.

44. Žalovaný by zodpovedal za škodu v prípade, pokiaľ by porušil povinnosť (§ 373 ObchZ), avšak
v danom prípade nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného. z ničoho nevyplýva, že vadné
výrobky sú vyrobené z materiálu dodaného od žalovaného. je nesporné, že bol dodaný materiál aj
od neho, ale nie je zrejmé, že práve predmetné výrobky sú z ocele dodanej od žalovaného, keďže z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca odoberal materiál aj od iných, dokonca boli obdobia, keď
vôbec neodoberal od žalovaného. Zároveň predmetná dodávka tyčí bola ináč označená než označoval
žalovaný, čo vyplynulo z výpovedí strán konania a svedkov. Ani z predloženého zvyšku tyče nemožno
konštatovať, že skutočne išlo o tyč žalovaného, ktorý to dokonca poprel. Taktiež ani z chemickej analýzy
nemožno konštatovať, že analyzovaná oceľ, resp. vzorka, je oceľ daná žalovaným. Žalobca nenavrhol
žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov nebolo
možné vysloviť, že žalovaný porušil svoju povinnosť, a preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu.
Vykonaným dokazovaním nebolo možné ustáliť, že škoda vznikla v dôsledku dodania oceľových tyčí v
inej akosti žalovaným.

45. Podľa § 150 CSP
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

46. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

47. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

48. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je neopodstatnený. Žalobca svoje
tvrdenia nepreukázal. Svoj nárok ničím nepodložil. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, keďže strany konania
v zmysle zásady kontradiktórnosti a koncentrácie už ani žiadne nenavrhovali, na žiadnom dokazovaní
už netrvali, pričom súd posúdil vykonané dokazovanie za dostatočné pre právne a skutkové posúdenie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

49. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



51. Vzhľadom na to, že žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

52. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).