Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej


Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/164/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205539
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814205539.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci navrhovateľa:
Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej, 027 12 Čimhová, IČO: 00 001 805, právne zast.
JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti odporcovi:
O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XX, právne zastúpená HADBÁBNA & spol. advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o zaplatenie
6.157,06 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. O trovách konania r o z h o d n e súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 18.08.2014, doručeným súdu dňa 20.08.2014 žiadal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 6.157,06 Eur spolu s príslušenstvom a trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ podal dňa 14.05.2013 ako žiadateľ na regionálnom pracovisku
platobnej agentúry v Dolnom Kubíne, jednotnú žiadosť na rok 2013 registrovanú v Integrovanom
administratívnom a kontrolnom systéme (ďalej len "IACS") pod číslom 6260014355 (ďalej len "jednotná
žiadosť"), ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu užívanú vo výmere
1.702,22 ha a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach. Navrhovateľ dňa 18.06.2012
taktiež podal na PPA v Dolnom Kubíne žiadosť o prechodné vnútroštátne platby na plochu na rok
2013, ktorou požiadal o poskytnutie doplnkovej na plochu užívanú vo výmere 191,24 ha. Dňom podanej
jednotnej žiadosti 14.05.2013 platobná agentúra začala správne konanie vo veci poskytnutia podpory
navrhovateľovi. V rámci predmetného konania však platobná agentúra zistila, že na diely pôdneho bloku
(ďalej len "DPB") C. XXXX/X, D. XXXX/X, D. 93XX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/
X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X,
D. XXXX/X deklarované navrhovateľom v jeho žiadosti sú rovnako predmetom žiadosti na rok 2013 na
jednotnú platbu odporcom.

Na základe hore uvedeného PPA zistené nezrovnalosti oznámila navrhovateľovi podaním zo dňa
15.08.2013 a vyzvala ho o potvrdenie skutočných údajov o výmerách doručením upravenej špecifikácie
nezrovnalostí, ktorá tvorila prílohu výzvy. Dňa 27.08.2013 zaslal navrhovateľ podanie, ktorým potvrdil
výmeru tak ako ju deklaroval v podanej jednotnej žiadosti. Pracovníci PPA vykonali na mieste samom
kontrolu a to dňa 24.-26.09.2013 za prítomnosti navrhovateľa resp. žiadateľa. Na základe vykonaných
kontrol PPA konštatovala, že užívacie právo k hore špecifikovaným kultúrnym dielom a konkrétne k
časti výmer medzi navrhovateľom a odporcom je sporné a preto PPA stanovila na sporných DPB pre



navrhovateľa 0,00 ha čo znamená, že navrhovateľovi znížila užívanú výmeru o spornú výmeru, na ktorú
mal dostať v zmysle podanej žiadosti jednotnú platbu.

Následne odporca resp. spolužiadateľ o jednotnú platbu na tie isté kultúrne diely ako navrhovateľ
doručil na PPA dňa 07.04.2014 podanie označené ako Prehlásenie, v ktorom uviedol, že sporné
kultúrne podiely v roku 2013 obhospodaroval navrhovateľ. Následne na základe tejto rozhodnej
právnej skutočnosti Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/1387/17847/2013 zo dňa
07.05.2014 navrhovateľovi v zmysle jeho žiadosti zo dňa 14.05.2013 schválila poskytnutie podpory
formou jednotnej platby na plochu vo výške 282.855,89 Eur a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených
oblastiach vo výške 185.594,39 Eur. Navrhovateľ podaním zo dňa 12.05.2014 sa vzdal práva na
opravný prostriedok, voči predmetnému rozhodnutiu, na základe čoho došlo dňa 20.05.2014 k pripísaniu
jednotnej platby na účet navrhovateľa t.j. viac ako po roku od podania žiadosti o jednotnú platbu.

Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu
súdu preukazuje, že finančné prostriedky na rok 2013, na ktoré mal zákonný nárok mu neboli z dôvodu
protiprávneho konania odporcu, keď porušil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 2 ods. 2 nariadenia
vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb, vyplatené najneskôr do konca mesiaca 12/2013, ale až v 5/2014. Navrhovateľ je preto toho
názoru, že protiprávnym konaním odporcu mu vznikla škoda vo výške 6.157,06 Eur, ktorej vznik zavinil
tým, že podal neoprávnene jednotnú žiadosť ako navrhovateľ, ktorý z dôvodu, že mu nebola poskytnutá
jednotná platba riadne a včas musel do splatenia poskytnutého úveru banke zaplatiť úrok v celkovej
výške 6.157,06 Eur, ktorý by inak nevznikol.

Súd na základe tvrdení navrhovateľa vydal dňa 31.10.2014 platobný rozkaz č.k. 1Ro/264/2014-93, proti
ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor, kde uviedla, že s platobným rozkazom nesúhlasí ,
nakoľko za škodu, ktorá mala podľa navrhovateľa v zmysle ním podaného návrhu na vydanie platobného
rozkazu vzniknúť vo forme úrokov za obdobie január - máj 2014 podľa zmluvy o úvere medzi bankou a
navrhovateľom nezodpovedá, nakoľko podľa jej vyjadrenia jej konanie v danej veci nebolo protiprávne.
Uviedla tiež, že nie je možné pripočítať uplatňovanie jej oprávnených záujmov k vzniku škody u
navrhovateľa, nakoľko neexistuje súvislosť medzi jej konaním a vznikom úrokov na strane navrhovateľa.

Na pojednávaní dňa 28.04.2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvajú na podanej žalobe v
celom rozsahu. Sú toho názoru, že zo strany odporkyne došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 2
ods. 2 Nariadenia vlády č. 488/2010 na základe čoho došlo k spôsobeniu škody na strane navrhovateľa,
ktorá spočíva v úroku, ktorý navrhovateľ bol povinný zaplatiť banke, a to z dôvodu, že jednotná platba
na plochu, ktorú deklaroval navrhovateľ, ako aj vyrovnávací príspevok v zmysle podanej žiadosti zo dňa
14.5.2013 neboli zo strany PPA vyplatené riadne a včas, a to z dôvodu, že odporkyňa podala rovnako
žiadosť o jednotnú platbu na rovnaké kultúrne diely, ako navrhovateľ bez toho, aby predmetné kultúrne
diely užívala a obhospodarovala. Predmetnú rozhodnú právnu skutočnosť odporkyňa sama potvrdila v
písomnom podaní označenom ako prehlásenie zo dňa 4.4.2014, na základe toho máme za to, že je plne
preukázané porušenie právnej povinnosti na strane odporkyne, vznik škody. Ak by odporkyňa neporušila
predmetnú právnej povinnosť, ktorú právny zástupca navrhovateľa citoval škoda by nevznikla. Preto
žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel, v prípade úspechu priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súdu tiež uviedol, že odporkyňa bola vylúčená z možnosti žiadať PPA o jednotnú platbu na obdobie 3
rokov, no napriek tomu odporkyňa opätovne podala jednotnú žiadosť o platbu, resp. podporu vo forme
jednotnej platby, čo malo opätovne za právny následok, že PPA, ako orgán, ktorý rozhoduje o zákonnosti
a správnosti o žiadosti zo strany deklarujúceho subjektu pozastavila konanie o priznanie platby do času,
kým sa zistí na základe vykonanej kontroly kto je so subjektom oprávnený žiadať o podporu na kultúrne
diely, ktoré sú zhodne uvedené tak na strane navrhovateľa, tak na strane odporcu. Súdu rovnako uviedol,
že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 5Cb/18/2013, kde na strane žalobcu vystupoval
manžel odporkyne, ktorý žaloval odporcu na zaplatenie ceny diela, v zmysle uzatvorenej samostatnej
písomnej zmluvy o dielo. Túto skutočnosť uviedol súdu z dôvodu, aby ozrejmil, aké kroky sú vyvíjané zo
strany odporkyne, jej manžela v snahe zabrániť riadnemu výkonu jeho podnikateľskej činnosti v rámci
ktorej má riadne uzatvorené nájomne zmluvy, riadne si plní svoje povinnosti vyplývajúce z nájomných
zmlúv vzťahujúcich sa na predmetné sporené kultúrne diely a naproti tomu odporkyňa, ako aj jej manžel
nemajú uzatvorené žiadne nájomné zmluvy, neplnia si povinnosti vyplývajúce si z týchto nájomných
zmlúv vo vzťahu k vlastníkom, tak ako navrhovateľ.



Člen predstavenstva navrhovateľa pani M. R. na tomto pojednávaní zo dňa 28.04.2015 uviedla, že
spor medzi odporkyňou a navrhovateľom trvá už viac ako 5 rokov. V roku 2010 si manžel odporkyne
bez akéhokoľvek právneho nároku podal jednotnú žiadosť na plochu na PPA a vstúpil do týchto
predmetných kultúrnych dielov bez toho, aby na to mal nejaký právny nárok, teda v prvom rade
písomné nájomné zmluvy. Nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy mal uzavreté výlučne
navrhovateľ a všetky záväzky vyplývajúce zo zmlúv si riadne a včas plnil. To znamená vyplatenie
nájomného vlastníkom a dane z nehnuteľností obecnému úradu. Časť výmery pôdy na sporných kult.
Dieloch je v správe SPF s ktorým taktiež má navrhovateľ uzatvorenú riadnu nájomnú zmluvu, a z ktorej
taktiež jednotlivé nároky platí riadne a včas.

V roku 2010, keď bol navrhovateľ v prekrížení s manželom odporkyne, tzn. že si na tú istú plochu žiadajú
dva alebo viac subjektov, bola vykonaná kontrola z PPA Bratislava, ktorá rozhodla, že právo užívať a
obhospodarovať patrí navrhovateľovi a manžel odporkyne dostal nulové rozhodnutie, tzn. že bol na tri
roky z podpôr všetkých vylúčený.

V roku 2011 začal ďalší problém, nakoľko v tom čase platil zákon ktorý hovoril, že
ako náhle na tú istú plochu požiadajú dvaja a viacerí žiadatelia a PPA nerozhodne jednoznačne o práve
užívania a obhospodarovania, ani nedôjde k dohode medzi subjektmi budú pozastavené všetky dotácie
pre zúčastnené subjekty. Toto využil manžel odporkyne aj odporkyňa v tom zmysle, že navrhovateľovi
mali oznámiť, že aj tak si predmetné kultúrne diely budú deklarovať a tým bude navrhovateľ zablokovaný
a nedostal by žiadne finančné prostriedky, čo by bolo úplne likvidačné. Vzhľadom k týmto skutočnostiam
a vtedy platnej legislatíve mali takto donútiť navrhovateľa k tomu, aby s manželom odporkyne, ktorý
bol v tom čase v trojročnej sankcii (nemohol žiadať financie), uzatvoriť zmluvy o dielo. Na základe tejto
zmluvy o dielo navrhovateľ vyplatili manželovi odporkyne finančnú čiastku. Zmluva bola uzatvorená v r.
2011 na dva roky, platila aj v roku 2012 ale vzhľadom k tomu, že zo strany manžela odporkyne neboli
dodržané pravidlá a termíny, ktoré určuje platobná agentúra, resp. nariadenie vlády navrhovateľ písomne
od zmluvy odstúpili. Manžel odporkyne vtedy podal žalobný návrh na súde a toto konanie bolo vedené
pod sp. zn. 5Cb/18/2013.

V roku 2013 si opätovne tieto kultúrne diely zadeklarovala odporkyňa, pretože jej manžel bol stále v
sankcii (3 roky). Navrhovateľ to považuje za absolútne účelové konanie zlikvidovať navrhovateľa, čo sa
pokúšajú od roku 2010. Navrhovateľa upozornil na to PPA, že ide o špekulatívne konanie, lebo jeden
rok si uplatňuje manžel, druhý rok manželka. Svoj nárok si uplatňujú na PPA bez nejakých nájomných
zmlúv, platne uzavretých. Tým že za rok 2013 opätovne došlo k prekríženiu, t.j. že na predmetné KD si
deklarovala nárok aj odporkyňa aj my platobná agentúra zastavila konanie s tým, že odporkyňa dostala
nulové rozhodnutie od PPA a navrhovateľ rozhodnutie a taktiež finančné prostriedky dostal až v máji,
tým za tých 5 mesiacov navrhovateľovi vznikali úroky, ktoré by za iných okolností nebol platili, pretože
by obdržali finančné prostriedky v 12/2013 a svoje podlžnosti voči banke by vysporiadali.

Člen predstavenstva ďalej na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ má uzavretý s bankou OTP agroúver,
ktorý funguje takým spôsobom, že žiadateľ ručí na základe žiadosti, ktorú podávame PPA, tzn. je tam
ručenie dotáciami, ktoré v priebehu 5-6 mesiacov prídu. Funguje to tak, že navrhovateľ má s bankou
uzatvorený špeciálny účet, ktorý uvádza aj na žiadosť o jednotnú platbu, tzn. že dotačné prostriedky,
ktoré má vyplatené prídu priamo na účet banke. Banka si automaticky vysporiada svoju pohľadávku.
Dotáciami sa platí istina a úroky platíme mesačne. Vzhľadom k tomu, že dotácie sme nedostali v riadnom
termíne navrhovateľ bol nútení banke platiť úroky za tých 5 mesiacov do vysporiadania istiny. Keby
dotačné prostriedky by dostal v decembri ako po iné roky, úver by navrhovateľ začal čerpať až v máji
a dovtedy by využíval vlastné finančné prostriedky, resp. tie dotačné prostriedky, ktoré by ešte zostali
po vysporiadaní istiny.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 28.04.2015 uviedol, že odporkyňa naďalej zotrváva na
svojich vyjadreniach, ktoré boli obsiahnuté jednak v odpore proti platobnému rozkazu, ale predovšetkým
vo vyjadrení zo dňa 20.03.2015. Navrhovateľ sa domáha od odporkyne náhrady škody, pričom za právny
základ svojho nároku ustálil § 420 ods. 1 OZ. Pokiaľ si akýkoľvek subjekt v pozícii poškodeného uplatňuje
nárok na náhradu škody je povinný preukázať predpoklady zodpovednosti. Má za to, že navrhovateľ
tieto predpoklady nepreukázal, a dôkazné bremeno neuniesol. V prvom rade nie je splnený predpoklad
protiprávnosti konania na strane odporkyne. Aj z písomných podaní, ale predovšetkým z dnešných
ústnych prejavov za stranu navrhovateľa, je odporkyňa postavená do role niekoho, kto len niečo



tvrdí a trvá na tom, aby bez akéhokoľvek pričinenia poberal fin. prostriedky. Situácia je podľa názoru
právneho zástupcu odporkyne taká, že navrhovateľ v minulosti pouzatváral množstvo nájomných zmlúv
s vlastníkmi pôdy a nepripustí, aby ktorýkoľvek iný podnikateľ sa dostal do pozície podnikania s touto
pôdou. Nie je pravdivé tvrdenie, že odporkyňa nemá uzatvorené nájomné zmluvy s občanmi, ktorých
pôdu obhospodaruje a nemôže byť preto ani pravdivé tvrdenie, že nemá nárok na poskytnutie príspevku
vo forme jednotnej platby. Bolo a je právom navrhovateľa aj v minulosti domáhať sa toho, aby sa
preukázalo, kto na akú pôdu má riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu, v akom rozsahu ju obhospodaruje,
a teda na nej vykonáva reálne úkony, a takéto rozhodnutie by potom mohlo byť základom pre poriadok vo
veciach, pokiaľ ide o uplatňovanie jednotných platieb na konkrétne diely. Poukázal na to, že na základe
dvoch podaných žiadostí, teda aj so strany navrhovateľa aj zo strany odporkyne, sa v 9/2013 uskutočnilo
prejednanie veci, obsahom ktorého bolo zisťovanie konkrétne reality, čo malo viesť k tomu, že platobná
agentúra rozhodne alebo nerozhodne o poskytnutí príspevku. Už sama skutočnosť, že napriek
vykonanému šetreniu platobná agentúra nedospela k záveru, že je na sto percent pravdivá žiadosť zo
strany navrhovateľa svedčí o tom, že dôkazy ktoré predložila odporkyňa boli pre
vec podstatné, a preto aj platobná agentúra vo veci ďalej nekonala. Napriek tomu, to nie je obsahom
tohto sporu, ale do určitej miery to vrhá svetlo na konanie a charakter odporkyne, tak sa vyjadril, že
pokiaľ ide o manžela odporkyne, tento od navrhovateľa prijal finančné prostriedky na základe toho,
že reálne vykonával prácu na príslušných pôdnych dieloch, teda pôdu obhospodaroval a neboli to
prijaté finančné prostriedky len z dôvodu nejakého vydieračského zámeru, že len že tým, že si podá
žiadosť znepríjemní situáciu navrhovateľovi a takto ho donúti, aby mal finančné prostriedky pre seba,
bez akéhokoľvek pričinenia. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ bol v spomínanom spore č.k.
5Cb/18/2013úspešný. Úspešný v tomto spore bol manžel odporkyne, aj keď je pravda, že nie v tom
rozsahu, ako bolo žalované.

Vychádzajúc z toho, keďže odporkyňa má nájomné zmluvy na pôdne diely, ktoré si prihlásila
na poskytnutie príspevku, tieto reálne obhospodaruje nemôže byť jej konanie definované, ako
protiprávne konanie. Je pravda, že dvojitá žiadosť skomplikovala situáciu navrhovateľovi ale túto
situáciu mala skomplikovanú aj odporkyňa. Aj odporkyňa hľadala riešenie, pretože aj ona podniká v
poľnohospodárskej výrobe a je v značnej miere závislá na poskytnutých dotáciách. Len táto úvaha ju
mala viesť k tomu, že podpísala prehlásenie zo dňa 04.04.2014, ktoré sa stalo základom pre rozhodnutie
PPA o priznaní jednotnej platby navrhovateľovi. Toto prehlásenie však bolo podpísané zároveň s
iným prehlásením, ktoré navrhovateľ zámerne zamlčal. Bolo to prehlásenie predsedu predstavenstva
datovaného dňa 04.04.2014, z ktorého obsahu vyplýva, že s odporkyňou budú vysporiadané vzťahy po
obdŕžaní finančných prostriedkov z PPA. Pretože pár dní na to, pri ústnom jednaní navrhovateľ poprel
svoj záväzok prevzatý týmto prehlásením, odporkyňa urobila podanie zo dňa 17.4.2014 adresované PPA
v zmysle ktorého odvoláva prehlásenie zo dňa 04.04.2014. Aj skutočnosť, že predseda predstavenstva
podpísal prehlásenie dňa 04.04.2014 svedčí o tom, že sám navrhovateľ vedel, že pôdne diely, ktoré
si prihlásil sú čiastočne obhospodarované odporkyňou a v úmysle vymámiť prehlásenie od odporkyne
sa zaviazal, že vzťahy s ňou vysporiada. Práve naopak odporkyňa tvrdí, že konanie navrhovateľa je
rozporné so zákonom a preto podala na navrhovateľa trestné oznámenie, o ktorom sa momentálne
vedie trestné konanie. V tomto smere zdôrazňujem, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že manžel odporkyne
alebo odporkyňa ho vydierali, takéto oznámenie neurobili, pretože si boli pravdepodobne vedomí toho,
že tvrdenia nevedia preukázať.

Pokiaľ ide o predpoklad preukázania výšky spôsobenej škody odporkyňa sa pridržiava v plnom
rozsahu písomného vyjadrenia a tvrdí, že výška spôsobenej škody nebola preukázaná. Navrhovateľ
len hypoteticky uvádza, že keby toto bolo inak, tak by dostal finančné prostriedky v decembri, to
však nevyplýva zo žiadneho dôkazu zo spisu. Poukazuje na to, že dôvodov problémov pri priznávaní
nárokov podľa jednotnej žiadosti nebolo len konanie odporkyne, ale sám navrhovateľ v niektorých
častiach žiadosť nespracoval presne a úplne, čo vyplýva aj s rozhodnutia PPA, podľa ktorého boli
nároky krátené, pretože pôdu neobhospodaroval v deklarovanej výmere. Aj uvedené má vplyv na
rozhodnutie PPA, resp. dĺžku trvania tohto konania a teda v neposlednej miere ovplyvnilo aj možnosť,
alebo nemožnosť navrhovateľa splácať úver. Za zásadne pre posúdenie sporu z hľadiska právneho
odporkyňa považuje nejestvovanie predpokladu príčinnej súvislosti medzi podaním žiadosti odporkyňou
na PPA a úrokmi, ktoré musel navrhovateľ platiť peňažnému ústavu. Uzatvorenie zmluvy o úvere bolo
slobodným rozhodnutím navrhovateľa, bez akejkoľvek ingerencie odporkyne, ktorá nemohla nijakým
spôsobom ovplyvniť ani výšku požičanej sumy, lehotu splatnosti a podmienky poskytnutia úveru. V
tomto smere poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru v zmysle ktorej je príčinná súvislosti priame



pôsobenie príčiny na následok, a teda nejde o závislosť na neobmedzenej kauzalite na neobmedzenom
počte príčin a následkov, ktoré by v končenom dôsledku boli tým následkom, ktorý si žiadateľ, resp.
navrhovateľ ako poškodený uplatnil.

Odporkyňa na tomto pojednávaní konanom dňa 28.04.2015 uviedla, že vlastníci, ktorí mali uzavretú
nájomnú zmluvu s navrhovateľom si žiadali o vyčlenenie svojej pôdy. Uvedené uplatňovali písomne u
navrhovateľa. Ona si dotácie v roku 2009 nežiadala. V roku 2010 si dávali ľudia vlastníci pôdy výpovede
na Poľnohospodárskom družstve. V tomto roku jej manžel žiadal taktiež na Poľnohospodárskom
družstve, aby mu navrhovateľ pôdu náhradne vyčlenil. Keďže tam nie je komasácia, takže vlastníci pôdy
majú všade podiely v spoluvlastníctve. V tom roku si jej manžel požiadal o dotácie od PPA a boli stopnuté.
Na základe toho dostal aj tú sankciu ako tvrdí zástupkyňa navrhovateľka v trvaní troch rokov, aj keď tú
pôdu obhospodaroval. V tom istom roku 2010 podal navrhovateľ na jej manžela predbežné opatrenie,
aby nemohol vstupovať na kultúrne diely, ktoré sú vypísané v prehlásení, ktoré si uplatnil na PPA. Na
základe toho, že odporkyňa chcela napadnúť nájomné zmluvy medzi navrhovateľom a vlastníkmi pôdy
sa s ňou potom chcel navrhovateľ dohodnúť. Na základe čoho vznikla zmluva o dielo na rok 2011-2012.
V roku 2011 navrhovateľ vyplatil manžela, na základe toho, že pôda bola obhospodarovaná pasením
oviec s kosením. Prišiel rok 2012, kedy v 12/2012 pred vystavením faktúry oznámil navrhovateľ, že
nevyplatia nič zo zmluvy o dielo, pretože mali byť porušené podmienky GAEC (podmienky dobrého
obhospodarovania) aj keď ako odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla tieto boli dodržané. Súd následne
priznal len čiastočnú cenu obhospodarovania v konaní 5Cb/18/2013 vedenom na tunajšom súde.

Tento rozsudok manžel odporkyne zaslal na PPA BA, pretože tým pádom uvádzali nepravdivé informácie
pri podávaní žiadosti. V roku 2013 odporkyňa telefonický kontaktovala p. R. (členka predstavenstva
navrhovateľa), či sa idú dohodnúť na ďalšie roky alebo nie, povedala že o tom uvažovala. V tom roku
navrhovateľ bez problémov vyčlenili pôdu o výmere 117 hektárov (iná pôda ako tá, ktorú odporkyňa
žiadala) inému subjektu. Dňa 4.4.2014 p. R. mala kontaktovať odporkyňu s tým, že ak sa máme
dohodnúť má podpísať prehlásenie, že pôdu neobhospodarovala, že ju obhospodaruje družstvo s tým,
že peniaze jej vyplatia a vznikne medzi nimi dohoda na ďalšie roky. Odporkyňa jej mala oznámiť, že
prehlásenie nepodpíše, že dohodu nemáme medzi sebou na ďalšie roky. P. R. ju uistila, že ona keď
niečo povie tak to platí a z toho dôvodu sa odporkyňa dohodla s manželom, že pôjdu do Žiliny za p.
R. a p. Ing. U. podpísať pred notárom prehlásenie. Povedali jej, že prehlásenia musia ešte dnes (bol
piatok) zaniesť do BA, takže ju súrili.

Odporkyňa podpisovala prehlásenie, ktoré napísala p. R. s tým, že prehlásila, že kultúrne diely v roku
2013 užívalo a obhospodaroval navrhovateľ a p. predseda podpísal prehlásenie v ktorom sa píše, že
prehlásenie p. X. bude vysporiadané po obdŕžaní fin. prostriedkov z PPA formou zmluvy o vykonaní
diela. Až neskôr sa ukázalo, že už v čase podpísania prehlásenia vedeli, že peniaze nevyplatia. Takže
prehlásenie, ktoré odporkyňa podpísala okamžite odvolala, napriek tomu že pôdu obhospodarovala na
základe uzatvorených platných nájomných zmlúv. Odvolanie prehlásenia odporkyňa poslala na PPA aj
navrhovateľovi. Ďalej podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Námestovo zo dňa 30.7.2014,
a to formou zápisnice o trestnom oznámení.

Odporkyňa tiež uviedla, že keby nebola podpísala prehlásenie, ktoré napísala p. R., tak navrhovateľ by
nedostal žiadne dotácie. Takže tým, že mala záujem o dohodu som dopadla tak, že jej navrhovateľ nič
nevyplatil. Chcela sa dohodnúť v deň podania žiadosti o dotácie na rok 2014 s tým, že p. R. tvrdila,
že dohoda je výhodná len pre ňu, že si nemá uvedené kultúrne diely deklarovať, p. R. chcela, aby
si odporkyňa nepodala žiadosť, že to bude znak toho, že má záujem o dohodu a po 10 dňoch kedy
by sa jej neoplatilo podať žiadosť sa s ňou mnou dohodnú, s čím nesúhlasila. Neskôr sa dozvedela v
špecifikácii nezrovnalosti za rok 2014, že na sporné kultúrne diely si žiada manžel p. R., ktorému ustúpili
a navrhovateľ mu dal pôdu do užívania, len preto, aby jej boli zablokované dotácie.

Odporkyňa na záver svojej výpovede uviedla, že nikdy nemala v úmysle poškodiť navrhovateľa.
Navrhovateľ vedel na aké pozemky si uplatňuje dotácie od PPA. Stále sa chcela dohodnúť a ako uvádza
keby sa s navrhovateľom nechcela dohodnúť tak to prehlásenie nepodpíše pred notárom v Žiline.
Nájomné zmluvy vlastníci podielov v pozemkoch podpísali s navrhovateľom niekedy od roku 2005 a
jej nájomné zmluvy s vlastníkmi podielov sú podpisované od 2013. Nájomné zmluvy boli vypovedané
v r. 2010, a to nie všetky. Nie všetci mali zmluvný vzťah s navrhovateľom. Odporkyňa pri uzavretí



nájomnej zmluvy s jednotlivými vlastníkmi nevedela, či ich pôvodná nájomná zmluva s navrhovateľom
bola vypovedaná alebo nie.

Na pojednávaní dňa 23.06.2015 sa predseda predstavenstva navrhovateľa vyjadril, že 18 rokov
vykonáva predsedu Poľnohospodárskeho družstva v Čimhovej. Za posledných 5 rokov majú problémy
s násilným vstupovaním na ich pozemky, na ktoré majú riadne uzavreté zmluvy. S odporkyňou začali
mať problémy v roku 2010, kedy neoprávnene vstúpili na ich pozemky. Dovtedy tieto pozemky riadne
obhospodarovali a brali na ne aj príslušné dotácie, ktoré im patrili. V roku 2010 bolo kontrolou z PPA
posúdené, že navrhovateľ naďalej obhospodaruje v zmysle platných predpisov tieto pozemky a bolo
im priznané právo dostať na tieto plochy dotácie a manžel odporkyne bol vylúčený z podpory v tomto
roku. Následne v budúcnosti si začala uplatňovať na tieto plochy odporkyňa, čo bolo účelové a podľa
vtedy platnej legislatívy hrozilo, že v prípade prekríženia s cudzím subjektom budú celé dotácie pre
poľnohospodársky podnik zablokované. Preto, aby sa vyhli takémuto konaniu sa uzavrela po konzultácii
s advokátskou kanceláriou dohoda o spoločnom obhospodarovaní vyčlenených plôch, aby tieto dotačné
prostriedky neboli pre družstvo zablokované. Toto fungovalo určitú dobu, až prišiel rok 2013 a zo strany
navrhovateľa neboli spokojní s obhospodarovaním týchto vyčlenených plôch. Odporkyňa figurovala ako
žiadateľ pred PPA a navrhovateľ bol nútený zmluvu o dielo vypovedať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to s návrhom z čl. 1-3, jednotnou žiadosťou navrhovateľa na rok 2013 z čl. 8-10, špecifikáciou
nezrovnalostí z čl. 11-20, špecifikáciou platieb z čl. 21-25, zápisnicou č. 033/320/2013 o vykonaní
dôkazov počas kontroly na mieste zo dňa 24., 25., 26.09.2013 vykonanej Pôdohospodárskou platobnou
agentúrou z čl. 26-40, zápisnicou č. 034/320/2013 o vykonaní dôkazov počas kontroly na mieste zo
dňa 24., 25., 26.09.2013 vykonanej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou z čl. 41-55, prehlásením
odporkyne pred notárom o tom, že kultúrne diely obhospodaroval navrhovateľ z čl. 56-58, rozhodnutím
č. 500/1387/17847/2013 zo dňa 07.05.2014 vydaným Pôdohospodárskou platobnou agentúrou o
schválení poskytnutia podpory z čl. 59-62, rozhodnutím č. 500/1950/15492/2012 zo dňa 10.12.2012
vydaným Pôdohospodárskou platobnou agentúrou o schválení poskytnutia podpory z čl. 63-64,
špecifikáciou platieb z čl. 65-66, zmluvou o splátkovom úvere EU AGROúver uzatvorenou medzi OTP
Bankou Slovensko, a.s. a navrhovateľom zo dňa 12.03.2013, výpismi z účtu navrhovateľa v OTP Banke
za obdobie 01.01.2014 do 31.05.2014 preukazujúci platenie úrokov navrhovateľom vyplývajúcich zo
zmluvy o splátkovom úvere EU AGROúver z čl. 76-85, platobným rozkazom č.k. 1Ro/264/2014-93
z čl. 93, odporom odporkyne zo dňa 26.11.2014 z čl. 94-95, prehlásenie predsedu predstavenstva
navrhovateľa zo dňa 04.04.2014 o vysporiadaní z čl. 113, zmluvou o dielo zo dňa 16.05.2011 medzi
navrhovateľom a manželom odporkyne z čl. 114, odvolaním prehlásenia odporkyne zo dňa 17.04.2014
spolu s doručenkami z čl. 116-117, zápisnicou o trestnom oznámení z čl. 118, audítorskou správou PPA
č. 09/2014 z čl. 143-184 ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ protiprávne konanie odporkyne vidí v tom, že podala žiadosť o priznanie podpory napriek
tomu, že dotknuté pozemky neužívala, ani neobhospodarovala. Argumentuje jednak tzv. nulovým
rozhodnutím PPA z februára 2014 a tiež prehlásením odporkyne zo dňa 04.04.2014. Odporkyňa dňa
23.06.2015 predložila súdu listinné dôkazy, a to prílohu správy z kontroly na mieste vykonanej v dňoch
24.09. - 26.09.2013 a tiež audítorskú správu odboru vnútorného auditu PPA č. 09/2014. Z prílohy správy
z kontroly je zrejmé, že predmetom kontroly bolo zistiť, ktorý zo zúčastnených žiadateľov podpory
pre rok 2013 je oprávnený na poberanie podpory na sporné pozemky, na ktorých vznikla duplicitná
deklarácia. V zmysle bodu 1. správy sú duplicitnými žiadateľmi navrhovateľ a odporkyňa. V bode 6.
správy (záver) sa konštatuje, že "na všetkých sporných dieloch, deklarovaných žiadateľom PD LČV
so sídlom v Čimhovej, kontrolná skupina stanovila výmeru 0,00 ha z dôvodu sporného užívacieho
práva, nakoľko obe strany predložili doklady o práve užívania sporných pozemkov. Ďalej z audítorskej
správy je zrejmé, že kontrolovaným obdobím bolo obdobie, za ktoré si sporové strany požiadali o
podporu (strana 1), že predmetom kontroly boli platby, o ktoré žiadali sporové strany (strana 7) a tiež,
že kontrolovaným subjektom bol navrhovateľ (strana 7). Zo zistení a odporúčaní auditu vyplýva, že PPA
závažne porušila interné predpisy (strana 12, 13), keď u odporkyne stanovila na sporných 16 kultúrnych
dielov výmeru 0,00 ha z dôvodu, že jej užívanie je sporné, avšak obaja žiadatelia predložili "konkrétne
doklady preukazujúce hospodárenie. Nevyvrátiteľne hospodárili obaja žiadatelia. Obidvaja tiež predložili
viaceré podklady preukazujúce právo užívania k pôde, napr. zaplatenú daň, nájomné zmluvy a pod". Za



nesúladný s internými predpismi audit kvalifikoval postup PPA, keď tzv. nulové rozhodnutie z dôvodu
sporného užívania vydal len odporkyňu.

Keďže zo záverov kontroly a auditu vyplynulo, že obaja žiadatelia predložili relevantné doklady o
užívaní sporných kultúrnych plôch, je tvrdenie zástupcov navrhovateľa na pojednávaniach o tom, že
nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy mal uzatvorené výlučne navrhovateľ a odporkyňa
si svoj nárok uplatňujú na PPA bez nejakých nájomných zmlúv, platne uzavretých, rovnako tak aj
tvrdenie, že pôdu v predmetnej lokalite užíval len navrhovateľ a odporkyňa tam vstupovala neoprávnene
sa nezakladá na pravde. Predseda navrhovateľa zároveň na pojednávaní prehlásil, že s výsledkami
kontroly bol oboznámený. Dôvod vydania prehlásenia odporkyňou, ktoré používa navrhovateľ ako
argument na preukázanie svojho tvrdenia, že odporkyňa sporné kultúrne diely neužívala bolo urobené
v spojení s prehlásením navrhovateľa zo dňa 04.04.2014, pretože obe tieto listiny mali odporkyni
zaručiť, že dostane zaplatené za skutočne odvedenú prácu na základe zmluvy o dielo. Keďže k
tomu nedošlo a navrhovateľ odmietol splniť svoje záväzky, podaním zo dňa 17.04.2014 odporkyňa
svoje prehlásenie odvolala. Navrhovateľ túto skutočnosť súdu tak v podanom návrhu ale aj vo svojich
ďalších vyjadreniach zamlčal. V konaní bolo súdom ďalej zistené, že žiadosť navrhovateľa na podporu
mala aj iné nedostatky než duplicitu odporkyňou prihlásených nárokov. Vyplynulo to zo špecifikácie
nezrovnalostí zo dňa 05.08.2013 a to, že nezrovnalosti boli aj u iných osôb. Z toho vyplýva, že vzťahy v
užívaní kultúrnych dielov neboli vždy vyjasnené a evidencia navrhovateľa, pokiaľ ide o obhospodarovanú
pôdu nezodpovedala vždy reálnym skutočnostiam.

Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu.
Podľa nej každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je
povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je
povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je
nežiaducim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu bol
pred vznikom škody. Ide o zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu
súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických
a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb.

V ust. § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych
vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom alebo
zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám /tzv. priorita prevencie/.

Z ust. § 415 treba, so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám, vyvodiť
povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda.
Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. Jej nedodržanie má pri splnení
potrebných predpokladov (nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti
a zavinenie povinného subjektu) za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Mimo
porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého
počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách (§ 415
Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah,
alebo nie. Porušením tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným
rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti
ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin.



Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva na poškodenom. Nevyhnutným predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu
a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že do celej reťaze všeobecnej príčinnosti
treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba
zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin
vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností
bola príčinou vzniku škody a či skutočnú škodu spôsobila. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku
všeobecnej právnej zodpovednosti za škodu je zavinenie. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť
je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané /prezumované/ nedbanlivostné zavinenie.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže
zodpovednosti zbaviť /exkulpovať/ preukázaním toho, že škodu nezavinil.

Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal zodpovednosť
za škodu, spočívajúci v protiprávnosti konania zo strany odporkyne, ktorá svojím konaním pri podaní
žiadosti na podporu neporušila žiadnu svoju právnu povinnosť. Týmto samotným konaním nevznikla
navrhovateľovi škoda. Rovnako tiež nebol preukázaný ďalší predpoklad zodpovednosti spočívajúci v
zavinení odporkyne. Navrhovateľ v konaní nepreukázal predpoklad príčinnej súvislosti medzi konaním
odporkyne a vznikom údajnej škody. Medzi vznikom škody a konaním, ktoré ju spôsobilo, musí byť
priama príčinná súvislosť a v prejednávanej veci je vznik škody (úrok z poskytnutej pôžičky od OTP
Banky Slovensko, a.s.) v priamej súvislosti s nezaplatením úveru. Navrhovateľ v zmysle úverovej zmluvy
sa zaviazal zaplatiť dlh spolu s úrokmi aj z vlastných zdrojov, z čoho sa dá ustáliť, že pri konaní v dobrej
viere mal mať vytvorené možnosti, že dlh uhradí, ak podpora z PPA nebude poskytnutá alebo bude
poskytnutá oneskorene, alebo v inej výške.

Podľa ust. § 151 ods. 3 prvá veta Zákona NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky
súdny poriadok (ďalej len "O.s.p."), v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151 ods.
3 prvá veta O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).



V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona, (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).