Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/212/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813200269
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5813200269.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Vladimír
Ondrík, s miestom podnikania 027 12 Čimhová 46, IČO: 35 010 037, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, so sídlom U. X/B, XXX XX F., proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej, so sídlom 027 12 Čimhová, IČO: 00 001 805,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom W. L., XXX XX Q.,
v konaní o zaplatenie 66.817,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č.k. 5Cb/18/2013-261 zo dňa 03. apríla 2014 vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti
okresný súd žalobu zamietol a v spojení s výrokom III., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/18/2013-261 zo dňa 03. apríla 2014 v napadnutom
výroku II., ktorým vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a v závislom výroku III., p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
20.215 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 01.01.2013 do zaplatenia v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. vyslovil,
že o trovách konania okresný súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným
ako objednávateľom bola uzavretá Zmluva o dielo č. 01/2011 dňa 16.05.2011, na základe ktorej sa
žalobca ako zhotoviteľ a samostatne hospodáriaci roľník zaviazal obhospodarovať poľnohospodársku
pôdu na parcelách špecifikovaných v článku III. zmluvy o celkovej výmere 189 ha, pričom podľa
článku III. bodu 3.2 sa žalobca zaviazal, že obhospodarovanie pôdy bude v súlade s podmienkami,
splnenie ktorých sa vyžaduje pri podaní žiadosti o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti.
Z článku IV. zmluvy vyplynulo, že žalobca mal dielo odovzdať do 15.10.2012, pričom žalovaný ako
objednávateľ sa zaviazal, že po ukončení diela dielo prevezme a zaplatí dohodnutú cenu, z ktorej sa
odpočíta výška dane z nehnuteľnosti a výška nájmu za prenajatú pôdu, ktorú zaplatí žalovaný ako
prenajímateľ. V článku V. bola dohodnutá cena za dielo tak, že rozsah 189 hektárov obhospodarovanej
pôdy sa násobí sumou priznanej PPA na 1 ha. Ako vyplynulo z výsledkov dokazovania, výsluchom
účastníkov, ale aj svedkov, žalobca obhospodaroval predmet zmluvy v roku 2011 a v roku 2012. Za
obhospodarovanie pôdy v roku 2011, ktoré malo byť v súlade s podmienkami krížového plnenia, ktorými
sú dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (ich špecifikácia je obsiahnutá v prílohe č. 2
Nariadenia vlády č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou
priamych platieb) a požiadavky hospodárenia (uvedené v prílohe č. 3 tohto nariadenia), bola žalobcovi
v zmysle uzavretej zmluvy o dielo vyplatená cena diela na základe vystavenej faktúry. Následne za



rok 2012 po vykonaní obhospodarovania predmetu zmluvy dňa 13.12.2012 vystavil žalobca faktúru
č. 11/2012 splatnú dňa 17.12.2012 a túto doručil žalovanému 13.12.2012. Žalovaný faktúru, ktorou
bola vyúčtovaná cena diela, neuhradil s odôvodnením, že žalobca nesplnil podmienky zmluvy, a to, že
predmet diela nebol v súlade s požiadavkami „Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky“,
čo bolo hrubým porušením ustanovení Zmluvy o dielo č. 01/2011. Uvedené žalovaný oznámil žalobcovi
listom z 15.08.2012 (č.l. 57) s tým, že ďalej bude postupovať podľa článku VII. bod 13.2 Zmluvy
o dielo č. 01/2011, t.j. odstúpi od zmluvy podľa úpravy uvedenej v ustanoveniach § 344 až § 351
Obchodného zákonníka, čo žalovaný urobil listom z 15.08.2012 označeným ako odstúpenie od zmluvy
podľa článku VII. bod 13.2 Zmluvy o dielo č. 01/2011 z dôvodu hrubého porušenia predmetu zmluvy
spočívajúceho v nedodržaní záväzku zhotoviť dielo v súlade so žiadosťou o vyrovnávací príspevok na
znevýhodnené oblasti (článok III. bod 3.2). V odstúpení zo dňa 15.08.2012 žalovaný poukázal na hrubé
porušenie predmetu zmluvy spočívajúce v nedodržaní záväzku zhotoviť dielo v súlade so žiadosťou o
vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti - článok III. bod 3.2. Zásielka odstúpenia od zmluvy
listom zo dňa 15.08.2012 bola podaná na pošte Liesek dňa 15.08.2012, o čom svedčí podací lístok.
Zásielku žalovaného, obsahujúc odstúpenie od zmluvy, žalobca prevzal, čo potvrdil vo svojej výpovedi
a ďalej uviedol, že si nepamätá na deň jej doručenia, avšak vie, že mu to bolo doručené poštou,
ktorú preberala manželka, keďže sa zdržiaval na salaši a následne mu poštu odovzdala. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného, za súčasného podania zásielky na pošte 15.08.2012 okresný súd ustálil za
deň jej doručenia v zmysle platnej judikatúry a poštového poriadku tretí deň od jej podania, kedy sa
zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy o dielo mohla dostať do dispozičnej sféry žalobcu. Dôvodom
odstúpenia žalovaného od zmluvy o dielo postupujúc podľa článku VII. bod 13.2 bolo hrubé porušenie
predmetu zmluvy, spočívajúce v nedodržaní záväzku žalobcu zhotoviť dielo v súlade so žiadosťou o
vyrovnací príspevok na znevýhodnené oblasti s odkazom na článok III. bod 3.2 zmluvy o dielo. V zmysle
tohto článku sa žalobca ako zhotoviteľ diela zaviazal pri obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy
postupovať v súlade so žiadosťou o vyrovnávajúci príspevok na znevýhodnené oblasti.

Okresný súd v ďalšom posudzoval dodržanie podmienok krížového plnenia a dobrých
poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, ktorých nesplnenie mohlo mať za následok
dôvodné odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo. Okresný súd poukázal, že podmienky poskytovania
podpory aj v znevýhodnených oblastiach formou vyrovnávacieho príspevku upravuje Nariadenie vlády
č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka (ďalej len
„Nariadenie vlády č. 499/2008 Z.z.“). Okresný súd uviedol, že námietkou žalovaného o ukončení Zmluvy
o dielo č. 01/2011 zo dňa 16.05.2011 úkonom odstúpenia od zmluvy žalovaným, sa zaoberal v zmysle
intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/271/2013 zo dňa 16.01.2014, v
ktorom rozhodnutí krajský súd poukázal na to, že do pohľadávky žalobcu zasahuje žalovaným tvrdený
úkon odstúpenia od zmluvy o dielo. Ohľadom splnenia povinnosti žalobcom obhospodarovať pôdu za
splnenia podmienok krížového plnenia a dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok
okresný súd vypočul v konaní svedkov navrhnutých stranou žalobcu a stranou žalovaného. Okresný súd
mal na jednej strane výpoveďou svedkov C. Y., Y. V., T. V., U. Y. potvrdené, že žalobca obhospodaroval
podľa uzavretej zmluvy o dielo so žalovaným pôdne bloky, na ktorých sa nachádzali parcely, keď ich
žalobca obrábal spásaním ovcami, kosením, pričom kosená tráva sa balíkovala, a týmto spôsobom
bola obrábaná pôda aj v roku 2012. Oproti týmto svedeckým výpovediam boli svedkovia navrhnutý
žalovaným K.. H. M., Y. Y., L. J. a K.. R. T., ktorí uvádzali, že žalobca neobhospodaroval pôdu tak,
ako mal v zmysle dohodnutých podmienok. Okresný súd poukázal na výpovede svedkov navrhnutých
žalovanou stranou, ktorí potvrdili tvrdenia žalovaného v tom, že hoci žalobca určitú časť roka 2012 pôdu
obhospodaroval, nekonal tak počas celého obdobia a riadne, keď, ako vyplynulo z ich výpovedi, práve v
období mesiaca august až október 2012 malo dôjsť k porušeniu podmienok riadneho obhospodarovania
pôdy žalobcom. Výpovede svedkov označených žalovaným boli potvrdené aj listinnými dôkazmi v
podobe fotografií vyhotovených z tohto obdobia (č.l. 219 - 224), teda 9.8.2012, t.j. hneď po 8.8.2012,
do ktorého dátumu v zmysle dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok rešpektujúc
nadmorskú výšku danej oblasti, a z ktorých podmienok vychádzala zmluva, mal žalobca uskutočniť prvú
operáciu na plochách trvalých trávnych porastov ako pasenie, kosenie alebo mulčovanie a tiež v rámci
dodržania minimálnej miery údržby do 14 dní po vykonaní kosby na lúkach odstrániť pokosenú hmotu,
čo avšak neurobil. Výpovede svedkov označených žalovaným podporili aj dôkazy získané z listín - príkaz
na prácu a výkaz práce predložený na poslednom pojednávaní, na ktoré vo svojej predchádzajúcej
výpovedi poukazovali svedkovia Y. Y. a L. J.. Z uvedeného preto okresný súd ustálil vierohodnosť týchto
svedkov označených a vypočutých, ktorí preukazovali tvrdenia žalovaného a tiež, že nešlo o dodatočné



vyhotovovanie príkazov na prácu a výkazov práce ako to tvrdila strana žalobcu, pretože vychádzajúc z
ich výpovedi bolo zrejmé, že už v čase výsluchu týchto svedkov existovali príkazy na prácu, keďže sa na
ne vo svojich výpovediach odvolávali a tiež to, že títo svedkovia nemohli mať už v tom čase vedomosť o
tom, či ich žalovaný v konaní aj predloží alebo nie, resp. ako s nimi naloží. Z obsahu príkazov na prácu
a výkazov práce vyplynulo, že žalovaný uskutočnil v priebehu mesiaca august, t.j. od 9.8., 12.8., 13.8.,
14.8., 15.8., 16.8., 17.8., 18.8., 19.8., 21.08., 24.8., 25.8., 26.8., 28.8. až do 30.8. kosbu, zhrabovanie,
dovoz sena, presun a mulčovanie aj na parcelách, ktoré podľa článku I zmluvy tvorili dielo, ktoré mal
vykonať - obhospodarovať žalobca.

Okresný súd mal preukázané, že pokiaľ išlo o zaplatenie ceny diela za obhospodarovanie pôdy žalobcom
podľa zmluvy o dielo v roku 2012, táto cena bola účtovaná podľa faktúry č. 11/2012 vystavenej dňa
13.12.2012 v sume 66.817,54 Eur vrátane DPH, ktorú žalovaný neuhradil. Ďalej okresný súd zistil, že
žalobca vykonal obrábanie pôdy formou kosenia v rozsahu 98 ha, formou zhrabovania, obracania a zber
sena na ploche o výmere 60 ha a pasenie na 71 ha, za ktoré činnosti prislúchala pri cene 25 Eur x ha a pri
pasení 100 Eur x ha, spolu 15.550 Eur s pripočítaním režijných nákladov 30 % (ako napríklad pohonné
hmoty), pričom cena diela za obhospodarovanú pôdu predstavovala 20.215 Eur. Od tejto sumy žalovaný
odpočítal náhradu škody, na úhradu ktorej sa žalobca zaviazal podľa dohody spísanej dňa 22.08.2012
v sume 1.000 Eur (prílohová obálka), čo potvrdil aj na poslednom pojednávaní, pričom výsledná cena
diela, na ktorú mala byť vystavená faktúra podľa žalovaným zdokumentovaných a skutočne obrábaných
pôdnych blokov predstavovala sumu 19.215 Eur. Okresný súd poukázal na rozhodné čl. uzavretej
zmluvy o dielo, ust. § 344, § 345 ods. 1, 2 veta prvá, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 499/2008 Z.z. a prijal záver, že podľa ustáleného
skutkového stavu bolo možné žalobe žalobcu vyhovieť len čiastočne. Podľa názoru okresného súdu
žalobcovi sa podarilo preukázať len čiastočnú dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie ceny
diela za obhospodarovanie pôdy na parcelách špecifikovaných v článku III. bodu 3.1 uzavretej zmluvy
o dielo. Okresný súd uviedol, že splnenie podmienok uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a
žalovaným, podľa ktorej malo dôjsť k obhospodarovaniu poľnohospodárskej pôdy v súlade so žiadosťou
o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti, bolo potrebné posudzovať v nadväznosti na
nariadenie č. 499/2008 Z.z.. Nebolo sporným, že žalobca obhospodaroval poľnohospodárku pôdu v roku
2011, za čo mu bola vyplatená cena diela a tiež to, že ju obhospodaroval v roku 2012, ktoré dielo však
nevykonal riadne a včas, čo sa následne stalo najspornejšou časťou konania.

Svedkovia ako T. V., Y. V. a C. Y. potvrdili, že žalobca v nimi vymenovaných miestnych častiach obrábal
poľnohospodársku pôdu pasením oviec, kosením aj keď bližšie nerozvádzali obdobie, či sa tak stalo aj v
mesiaci august 2012 až október 2012 (t.j. do 15.10.2012, kedy malo byť dielo podľa zmluvy odovzdané).
Svedok Y. V. potvrdil pasenie mladých oviec tzv. járok len do mesiaca augusta, pričom svedok T. V. videl
pokosenú lúku, keď chodil na salaš, z čoho možno usudzovať, že pokosená lúka bola práve v oblasti,
kde sa nachádzal salaš a to v miestnej časti - „na Slivkovke“ (viď - výpoveď žalovaného z 25.3.2014).
Jeho výpoveď nepotvrdzovala pokosenie lúky aj v iných miestnych častiach, o ktorých žalovaný a na
jeho návrh vypočutí svedkovia naopak tvrdili, že pokosené alebo spasené neboli vôbec alebo riadne,
čo dokladovali vyhotovenými fotografiami. Hoci svedok C. Y. potvrdil, že žalobca pásol ovce do konca
septembra 2012, z jeho výpovedi tiež nebolo zrejmé, že ovce sa pásli aj na pôdnych blokoch, ktoré musel
pokosiť žalovaný. Ani jeden z týchto svedkov výslovne nepotvrdil vykonanie riadneho obhospodarovania
v žalovaným namietanom období, t.j. v mesiaci august a následne do konca zmluvného obdobia -
15.10.2012, čím sa podľa názoru okresného súdu nepodarilo vyvrátiť tvrdenia žalovaného o nesplnení
si povinnosti žalobcu podľa zmluvy, pretože jeho tvrdenia boli následne potvrdené výpoveďami na
jeho návrh vypočutých svedkov, umocnené dôkazmi získanými z fotografií zobrazujúcich žalobcom
obhospodarované parcely a tiež potvrdené príkazmi na prácu a výkazmi práce, na ktoré sa pred ich
predložením súdu vo výpovedi odvolávali svedkovia Y. Y. a L. J..

Aj keď okresný súd uviedol, že nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti svedkov potvrdzujúcich tvrdenia
žalobcu z dôvodu, že neboli navrhnutí žiadnou z procesných strán a okrem toho medzi nimi bol aj svedok
T. V., ktorý nemal žiaden vzťah k účastníkom konania a tiež z dôvodu, že týchto svedkov náhodne
vybral okresný súd zo zoznamu osôb uvedených v denníku pasenia, ich súhrnné tvrdenia v porovnaní s
ostatnými, doplneným dokazovaním, získanými dôkazmi, t.j. výpoveďami ostatných v konaní vypočutých
svedkov, s obsahom fotografií a s obsahom príkazov na prácu a výkazom práce s nevyvrátiteľnou istotou



nedávali súlad. Hoci žalobca predložil fotografie z 28.8.2012 (č.l. 140, 142-144), z ich obsahu bolo zrejmé
len to, že v niektorej časti dňa 28.8.2012 pásol ovce, čo potvrdili aj vyššie uvedení svedkovia a tiež to, že
pri nejakej ceste (neupresnenej názvom miestnej časti alebo pôdnym blokom) sa nachádzali balíky so
senom a tiež to, že dňa 01.11.2012 pásol ovce v niektorej časti, ale fotografiami nepreukázal pokosenie
kultúrnych dielov v mesiaci august, o ktorých žalovaný tvrdil, že skosené a spasené neboli, čo dokladoval
žalovaný svojimi fotografiami.

Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že žalobca skutočne v termínoch stanovených v rámci
dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok, nesplnil všetky podmienky na minimálnu
mieru údržby - a to počas celého vegetačného obdobia udržiavať všetky plochy trvalých trávnych
porastov podľa nadmorskej výšky kosením a/alebo spásaním, doplnkovo aj mulčovaním, práve v období
od mesiaca august 2012 do 15.10.2012. Podľa názoru okresného súdu preto ide o podstatné porušenie
zmluvy majúce za následok to, že žalovaný nemohol mať na takomto plnení záujem aj z toho dôvodu
možného krátenia alebo nevyplatenia jednotnej platby na plochu a vyrovnávacieho príspevku. Preto
dôvodne postupom podľa článku VII. bodu 13.2 a s poukazom na ustanovenia § 344 v spojení s
§ 345 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpil od zmluvy, keď súčasne listom z 15.08.2012 oznámil
žalobcovi bez zbytočného odkladu, t.j. na 7 deň po termíne ku 8.8. príslušného roku stanovenom
dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami, nesplnenie týchto podmienok majúce
za následok hrubé (podstatné) porušenie ustanovení zmluvy o dielo, a preto bude postupovať podľa
článku VII. bod 13.2, čo aj uskutočnil.

Odstúpenie od zmluvy, za aplikácie ust. § 37 Občianskeho zákonníka okresný súd vyhodnotil ako
úkon určitý a zrozumiteľný. V odstúpení sa odkazuje na dodržiavanie dobrých poľnohospodárskych a
environmentálnych podmienok a podmienok krížového plnenia, ktorých porušenie malo za následok
podstatné porušenie zmluvy, ktoré nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, čo by mohlo mať vplyv na
neposkytnutie v nariadení uvedených ďalších príspevkov, na ktoré sa však zmluva o dielo neviazala.
Prejav vôle žalovaného smeroval k zániku zmluvy o dielo odstúpením, ktoré bolo doručené žalobcovi
najneskôr 18.08.2012, kedy zmluva o dielo zanikla. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že zmluvný vzťah po odstúpení od zmluvy naďalej trval, keďže obsahom oznámenia žalovaného
bolo zotrvanie na tom, že zo strany žalobcu došlo k nedodržaniu podmienok a ustanovení Zmluvy
o dielo č. 01/2011, čo umožnilo žalovanému postupovať v súlade s ustanoveniami článku VII. bodu
13.2 zmluvy, teda odstúpiť od zmluvy, čo žalovaný aj vykonal. Zo žiadneho úkonu žalovaného
nevyplynulo, že by mal záujem zotrvať na zmluvnom vzťahu so žalobcom, a to platí aj o výzve na
vyúčtovanie, uskutočnenej listom žalovaného zo dňa 06.12.2012, ktorou vyzval žalobcu na vyúčtovanie
ním vykonaného obhospodarovania pôdy do odstúpenia od zmluvy o dielo.

Vyhodnotiac odstúpenie od zmluvy za dôvodné a jeho doručenie druhej strane - žalobcovi, zmluva o
dielo zanikla. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela ku dňu zániku zmluvy, t.j. k 18.08.2012,
ku ktorému bol okresnému súdu predložený jediný dôkaz - výzva na vyúčtovanie činnosti z 06.12.2012,
z ktorej okresný súd vychádzal. Ako už okresný súd vyššie konštatoval, z výzvy vyplýva, že žalobca
vykonal obrábanie pôdy formou kosenia v rozsahu 98 ha, formou zhrabovania, obracania a zber sena
na ploche o výmere 60 ha a pasenie na 71 ha, za ktoré činnosti prislúcha pri cene 25 Eur x ha a
pri pasení 100 Eur x ha, spolu 15.550 Eur s pripočítaním režijných nákladov 30 %, pričom cena diela
za obhospodarovanú pôdu predstavovala 20.215 Eur. Okresný súd neodpočítal od ceny diela nárok
žalovaného na náhradu škody v sume 1.000 Eur, ako to uskutočnil vo vyúčtovaní, keďže na takéto
započítanie pre absenciu návrhu na započítanie, resp. pre absenciu uplatneného nároku na náhradu
škody, okresný súd rozhodovať nemohol.

Okresný súd žalobe vyhovel o zaplatenie istiny 20.215 Eur spolu s úrokom z omeškania podľa ust. §
369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to od 01.01.2013. Okresný súd zamietol dokazovanie výsluchom
ďalších svedkov navrhnutých stranou žalobcu, keďže skutkový stav bol dostatočne preukázaný už v
konaní vypočutými svedkami, pričom výsluchom ďalších svedkov by sa rozporuplné tvrdenia medzi
svedkami, navrhnutými tou - ktorou stranou neodstránili. Okresný súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3
O.s.p. vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.



Proti rozsudku okresného súdu, a to vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, v spojení s výrokom,
že o trovách konania okresný súd rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd podľa názoru žalobcu absolútne opomenul
vyhodnotiť svedeckú výpoveď svedka C., ktorý preukázal tvrdenia žalobcu, že pásol ovce na lúkách v
Bucinke, Slivkovke, Baňovke, Pod Baňovkou, a teda na pôdnych blokoch, ktoré v súlade so zmluvou
o dielo uzatvorenou medzi žalovaným a žalobcom, bol žalobca povinný obhospodarovať pasením/
kosením. Menovaný svedok potvrdil, že žalobca obhospodaroval pôdu kosením za pomoci človeka, ktorý
mu chodil trávu kosiť a následne sa kosená tráva balila do balíkov. Svedok C. Y. potvrdil, že ovce pásol
pravidelne každý deň od konca marca do konca septembra 2012. Svedok U. Y. potvrdil, že žalobca pôdne
bloky, ktoré mal obhospodarovať podľa zmluvy o dielo, skutočne obhospodaroval celé leto, t.j. minimálne
do konca augusta 2012, teda jednoznačne aj 15. augusta 2012. Svedok Y. V. potvrdil, že na pôdnych
blokoch, ktoré mal žalobca podľa uzavretej zmluvy o dielo obhospodarovať, tieto obhospodaroval
pasením mladými ovcami až do konca augusta 2012, teda aj v rozhodnom dátume 15. augusta 2012.
Žalobca poukázal na to, že navrhol výsluch ďalších svedkov, vykonanie ktorých dôkazov okresný súd
zamietol. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil, pretože výpoveďami ďalších navrhnutých svedkov by
boli odstránené rozpory v tvrdeniach medzi svedkami žalobcu a svedkami žalovaného. Pokiaľ okresný
súd neumožnil výsluch svedkov, tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne porušil práva
žalobcu ako účastníka konania na spravodlivý proces a zároveň odňal žalobcovi možnosť konať pred
sudom, s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Vo vzťahu k fotodokumentácii žalobca uviedol, že žalovaný predložil
na pojednávaní dňa 13. júna 2013 fotodokumentáciu bez dátumu vyhotovenia, bez akéhokoľvek
údaju, akú poľnohospodársku lokalitu bližšie zachytáva. Na druhej strane fotodokumentácia, ktorá bola
predložená žalobcom, zachytávala obrábanie pôdnych blokov v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, pričom
túto okresný súd vyhodnotil ako nedôveryhodnú, pretože fotodokumentáciu vyhodnotil tak, že „žalobca
nepreukázal pokosenie kultúrnych dielov v mesiaci august“. Podľa názoru žalobcu nie je prípustné, aby
okresný súd vykonal dokazovanie na základe toho istého dôkazu, ktorý už raz bol v skoršom konaní
vyhodnotený ako nedôveryhodný v zmysle pôvodného rozsudku Okresného sudu Námestovo zo dňa 12.
júla 2013. Žalobca mal za to, že okresný súd zobral do úvahy „dodatočne“ vyrobený dokument, rozpis
prác, ktorý nemá rok realizácie prác a jednoznačne svedčí o tom, že tento dokument bol dodatočne
vyrobený na pojednávanie zo dňa 25.03.2014, ktorý bol predložený žalobcovi na nahliadnutie a žalobca
tento rozpis prác poprel ako falzifikát, ktorý bol dodatočne vyrobený. Na základe týchto dôkazov podľa
názoru žalobcu okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že v
zrušujúcom uznesení krajský súd uložil okresnému súdu vysporiadať sa s námietkou žalovaného, že
odstúpil od Zmluvy o dielo s posúdením, či došlo k doručeniu odstúpenia žalobcovi a či ide o určitý
právny úkon zo dňa 15.08.2012 podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uzavretej Zmluvy
o dielo č. 01/2011 zo dňa 16.05.2011. Žalobca namietal, že nikdy neobdržal list od žalovaného, a to
„Odstúpenie od zmluvy“. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný mu zaslal len oznámenie, ktorým jasne
vyjadril, určito a zrozumiteľne, že niekedy v budúcnosti odstúpi od zmluvy o dielo. V skutočnosti však
nikdy potom od zmluvy o dielo neodstúpil. Žalobca poukázal na list „Oznámenie“ zo dňa 15.08.2012,
kde podľa jeho názoru je absolútne nesporné, že žalovaný listom prejavil len vôľu v budúcnosti odstúpiť
od Zmluvy o dielo č. 01/2011, čo však nikdy neučinil. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď svoje
tvrdenie, že zaslal žalobcovi list „Odstúpenie od zmluvy“, podoprel kópiou podacieho lístku zo dňa 15.
augusta 2012. Týmto však nepreukázal, že bol poslaný list „odstúpenie od zmluvy“. Na podacom lístku
nie je vôbec uvedené, aký list bol odposlaný - či „Oznámenie“ alebo „Odstúpenie od zmluvy“. Okresný
súd prehliadol skutočnosť, že žalovaný operoval s iným dôkazným prostriedkom a z tohto dôvodu došlo
k nesprávnym skutkovým záverom a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a tým aj k porušeniu
čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach. Krajský súd v zrušujúcom
uznesení uložil okresnému súdu, aby prihliadol aj na stav vyplateného vyrovnávacieho príspevku
žalovanému. Túto povinnosť okresný súd vôbec nesplnil. Dotačný príspevok na obhospodarovanie pôdy
bol žalovanému vyplatený v plnej výške, a to primerane aj na poľnohospodársku pôdu v rozsahu 189
ha, ktorú obhospodaroval žalobca v súlade s uzavretou zmluvou o dielo. Túto skutočnosť potvrdil aj
samotný žalovaný na pojednávaní konanom pred prvostupňovým súdom dňa 13. júna 2013. Žalobca
žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá,
zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené a žalovaný bude zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj sumu 46.602,54
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 01. januára 2013, resp. žiadal rozsudok v
napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Podľa jeho názoru okresný súd na
základe rozsiahleho vykonaného dokazovania dostatočným spôsob zistil skutkový a právny stav veci a
správne vyhodnotil jednostranný právny úkon žalovaného - Odstúpenie zo dňa 15.08.2012 od Zmluvy o
dielo č. 01/2011 zo dňa 16.05.2011. Žalovaný popieral svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu
z dôvodu, že žalobca na jej zaplatenie nemá zmluvný nárok, keďže z jeho strany došlo k podstatnému
porušeniu povinností, resp. záväzku, ku ktorému splneniu sa zaviazal v Zmluve o dielo č. 01/2011 zo dňa
16.05.2011. Žalobca sa podľa čl. III. bodu 3.1 a 3.2 zaviazal v prospech žalovaného obhospodarovať
poľnohospodársku pôdu v súlade so žiadosťami o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti,
pričom nesplnenie tejto povinnosti bolo podľa názoru žalovaného na základe vykonaného dokazovania
plne preukázané. Vyplynulo to z dôkazov, a to fotodokumentácie, výsluchmi svedkov Ing. M., Y. Y., L.
J., Ing. R. T., odstúpením a príkazmi na prácu. Z dôvodu, že zo strany žalobcu došlo k nesplneniu
si záväzku, ku ktorému sa v zmluve o dielo zaviazal, žalovaný odstúpil podaním zo dňa 15.08.2012
od Zmluvy o dielo č. 01/2011 zo dňa 16.05.2011. Nemožno súhlasiť s tvrdením právneho zástupcu
žalobcu, že odstúpenie od zmluvy nebolo žalobcovi nikdy doručené, keďže na pojednávaní konanom
dňa 25.03.2014 sám žalobca pred súdom prvého stupňa túto rozhodnú právnu skutočnosť potvrdil, resp.
potvrdil doručenie odstúpenia. Žalovaný poukázal na ust. § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka s tým,
že ak zo strany žalobcu boli do času odstúpenia od zmluvy o dielo vykonané určité práce, tak žalobca
mal nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu ako ustálil okresný súd napadnutým rozsudkom. Žalovaný
žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšku bola žaloba zamietnutá,
potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania žalovanému.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol a v spojení so závislým výrokom III.
potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/212/2014-289 zo dňa 06.10.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.11.2014,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, viažucim sa k výrokovej
časti, ktorou bola vo zvyšku žaloba žalobcu zamietnutá, a to výrokom II. v spojení s výrokom III.,
ktorým okresný súd vyslovil, že o trovách súdneho konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné a ani žiaduce,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už
odzneli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Je postačujúce, pokiaľ na ne krajský
súd odkáže. Z dôvodu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, v spojení s odvolacími dôvodmi
žalobcu, je potrebné k zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu poukázať na to,
že vykonané dôkazy a okresným súdom zistený skutkový stav dali spoľahlivý základ pre vyvodenie
záveru čiastočnej dôvodnosti žalobcovej pohľadávky. Na posúdenie žalobcovho nároku, jeho čiastočnej
dôvodnosti a čiastočnej nedôvodnosti nebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov tak, ako namietal
žalobca v odvolaní, že okresný súd nevykonal výsluchy ďalších svedkov, ktoré podľa názoru žalobcu
mali viesť k odstráneniu rozpornosti vo výpovediach svedkov žalobcu a svedkov žalovaného. Okresný
súd zdôvodnil, prečo nevykonal výpovede ďalších označených svedkov, keďže mal za to, že skutkový
stav bol dostatočne preukázaný už v konaní vypočutými svedkami, pričom výsluch ďalších svedkov by
rozdielne tvrdenia medzi svedkami žalobcu a žalovaného neodstránili. S týmto záverom sa krajský súd
stotožňuje. K úplnosti je potrebné poukázať aj na obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom
zo dňa 25. marca 2014, v ktorej po zákonnom poučení podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. právny zástupca tak



žalobcu, ako aj právny zástupca žalovaného zhodne pred okresným súdom vyhlásili, že nemajú ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. V podstate takýmto vyjadrením sporové strany považovali doteraz
vykonané dôkazy za dostatočné.

Pokiaľ aj žalobca v odvolaní uviedol, že žiadal výsluch ďalších svedkov, k čomu okresný súd nepristúpil,
tak takýto jeho postup nie je možné kvalifikovať tak, ako sa domáhal žalobca, že došlo k porušeniu čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z titulu porušenia
práva žalobcu ako účastníka konania na spravodlivý proces a odňatia jeho možnosti konať pred súdom.
Z priebehu a postupu konania pred okresným súdom vyplývalo, že bola zachovaná zásada vyplývajúca
z ust. § 18 O.s.p., t.j. že tak žalobca, ako aj žalovaný mali dané rovnaké podmienky na realizáciu svojich
práv garantovaných nielen Občianskym súdnym poriadkom, ako aj Ústavou SR. V podstate označovať a
navrhovať dôkazy je právom účastníka súdneho konania. Toto právo v označovaní a navrhovaní dôkazov
žalobcovi nebolo odňaté. Žalobca však svoje právo označovať a predkladať dôkazy, navrhovať ich
vykonanie, nemôže zamieňať s právom súdu vyplývajúcim z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva,
že len súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Tak žalobca, ako aj žalovaný realizovali v
konaní pred okresným súdom svoje práva za zachovania princípu rovnakého postavenia. Ani žalobca,
ani žalovaný neboli pred súdom zvýhodňovaní a nebol krajským súdom zistený ani diskriminačný prístup
k žalobcovi, keďže žalobca realizoval svoje práva, ktorými navrhoval dôkazy. Ak okresný súd naplnil
svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákonnej úpravy, a to z ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., tak tým len
korigoval smer dokazovania v tom smere, aby sa držalo v mantineloch podstaty sporu a nezasahovalo
do detailov, ktoré by neriešili podstatu sporovej právnej veci. Naplnenie zákonného oprávnenia súdom v
zmysle ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. zabezpečuje aj naplnenie zásady vyplývajúcej z ust. § 6 O.s.p.,
podľa ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv
bola rýchla a účinná. To znamená, že oprávnenie súdu rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná
alebo nevykoná, sleduje tak aj základný cieľ hospodárnosti a účelnosti občianskeho súdneho konania.
Ak postupom okresného súdu bol sledovaný aj uvedený účel (cieľ) občianskeho súdneho konania, tak
takémuto postupu nemožno nič vytknúť.

Po zrušujúcom uznesení krajským súdom, a to uznesením sp. zn. 13Cob/271/2013 zo dňa 16.01.2014
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie pred okresným súdom, z ktorého krajský súd
vychádzal a ním bol aj viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p. pri posudzovaní odvolacích dôvodov
žalobcu, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.,
pre ktorú by krajský súd nemal možnosť vychádzať zo skutkových zistení vykonaných okresným súdom.

K spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov krajský súd uvádza, že okresný súd vychádzal z ust. § 132
O.s.p., keď vykonané dôkazy hodnotil tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pri hodnotení
vykonaných dôkazov prihliadol aj na všetko, čo vyšlo za konania najavo a čo uviedli účastníci sporu.
Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, akú dôkaznú
silu, resp. výpovednú hodnotu má súd prisúdiť tomu - ktorému z vykonaných dôkazov. Súd v hodnotení
vykonaných dôkazov je slobodný. Pokiaľ vykonané dôkazy vyhodnotí na základe racionálnych úvah,
ktoré vychádzajú z logických súvislostí a majú svoj základ v priebehu konania a dokazovania, tak
nemožno vo vyvolanom odvolacom konaní skonštatovať, že by súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Krajský súd konštatuje, že tak výpovede vypočutých svedkov, ako aj listinné dôkazy,
fotodokumentáciu okresný súd vyhodnocoval - posudzoval nielen jednotlivo, ale vo vzájomnej súvislosti
a aj oproti sebe stojace výpovede svedkov žalobcu, svedkov žalovaného a vyvodil svoje skutkové
závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Z týchto skutkových záverov vyvodil, že žalobca nedodržal
podmienky uzavretej Zmluvy o dielo č. 01/2011 zo dňa 16.05.2011, vymedzené v čl. III. v spojení s
Nariadením vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve
formou priamych platieb (ďalej len „Nariadenie č. 488/2010 Z.z.“) a Nariadením vlády SR č. 499/2008
Z.z.. Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by okresný súd nevyhodnotil výpoveď svedka C. Y..
Krajský súd poukazuje na napadnutý rozsudok okresného súdu, a to str. 8, kde sú uvedené výpovede
svedkov tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaného. Medzi svedkami je uvedený aj svedok C. Y., ktorého
výpoveď je posúdená okresným súdom nie jednotlivo, ale vo väzbe k tomu, čo vyplynulo z výpovedí
svedkov označených žalovaným, v spojení s fotodokumentáciou žalovaného a listinami, ktorými bol
preukázaný výkaz prác za žalovaného.



Okresný súd jasne uviedol, že pokiaľ aj svedkovia za stranu žalobcu - T. V., Y. V., C. Y., mali potvrdiť
tvrdenia žalobcu, že zabezpečoval zmluvne dohodnutý spôsob obhospodarovania na pôdnych blokoch
v zmysle uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným, a to pasením/kosením, tak na druhej
strane tu boli svedkovia žalovaného v spojení s fotodokumentáciou a obsahom príkazov na prácu a
výkazom prác, ktoré nedávali súlad s tým, čo uviedli svedkovia žalobcu, a preto za aplikácie ust. § 132
O.s.p. skonštatoval, že žalobca nepreukázal riadne plnenie zmluvy o dielo, na ktoré sa zaviazal v súlade
s podmienkami vyplývajúcimi z Nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. a č. 499/2008 Z.z.. Okresný súd
racionálne a logicky zdôvodnil výpovede svedkov na strane žalobcu, na strane žalovaného v kontexte s
fotodokumentáciou žalovaného a s obsahom príkazov na prácu a výkazom prác, z čoho vyvodil správne
závery, že žalobca riadne nevykonal predmet zmluvy o dielo, na ktorý sa zaviazal.

V rovnakom smere, akú dôkaznú silu a výpovednú hodnotu okresný súd priradil fotodokumentácii
žalovaného, vyplynulo len z výsledkov doplneného dokazovania po zrušujúcom uznesení krajského
súdu. Je vo výlučnej dispozícii súdu, ako posúdi takýto dôkaz a ak aj v pôvodnom rozhodnutí naň
neprihliadol a v rámci nového konania po doplnenom dokazovaní ho akceptoval, tak malo to oporu
v kontexte všetkých vykonaných dôkazov a ich zhodnotenia a tento postup nemožno kvalifikovať
ako neprípustný tak, ako sa toho domáhal žalobca v odvolaní. V podstate skoršie vyhodnocovanie
fotodokumentácie žalovaného okresným súdom v pôvodnom rozhodnutí - v rozsudku prvostupňového
súdu č.k. 5Cb/18/2013-166 zo dňa 12. júla 2013 bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/271/2013 zo dňa 16.01.2014 a vrátené súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z titulu zrušenia
pôvodného rozsudku okresného súdu, v ktorom bola posudzovaná fotodokumentácia žalovaného v tom
smere, že ňou žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, tak z takéhoto hodnotenia už
nemožno vychádzať po doplnenom dokazovaní, ktoré prebehlo pred okresným súdom po zrušení a
vrátení veci na ďalšie konanie. K úplnosti je potrebné dodať, že v novom konaní fotodokumentácia
žalovaného bola doplnená o podstatné a rozhodné údaje časového a miestneho horizontu, z ktorých
bolo možné identifikovať, v akom rozsahu nebolo plnené dielo zo strany žalobcu na pôdnych blokoch,
ktoré z uzavretej zmluvy o dielo bol povinný obhospodarovať žalobca.

V spôsobe hodnotenia vykonaných dôkazov krajský súd nezistil dôvod pre odchýlenie sa od logických
záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, preto ani v tomto smere nebol relevantný odvolací
dôvod žalobcu. Príkaz na prácu a výkaz práce tak, ako listinné dôkazy tvoria súčasť spisového
materiálu na č.l. 225 - 246 spisu, obsahovo preukázali, že činnosti, ktoré v plnom rozsahu v
rámci obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy nevykonával žalobca, zabezpečoval žalovaný, ktoré
písomné listinné dôkazy neboli vyvrátené.

Okresný súd po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 13Cob/271/2013 zo dňa 16.01.2014 dôsledne aplikoval ust. § 226 O.s.p., keď v zmysle záverov
krajského súdu posudzoval úkon Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2012, ktorý zasahoval do
žalobou uplatnenej pohľadávky žalobcu, vychádzajúcej z uzavretej Zmluvy o dielo č. 01/2011 zo dňa
16.05.2011, ktorá podľa čl. IV. bodu 4.1 platila v záväzku žalobcu vykonať dielo v termíne do 15.10.2012.
Krajský súd sa stotožňuje so spôsobom vyhodnotenia úkonu Odstúpenia od zmluvy o dielo žalovaným
zo dňa 15.08.2012, ktorý sa nachádza na č.l. 131 spisu, ktorý uskutočnil okresný súd. Z tohto úkonu je
zrejmá vôľa žalovaného, ktorou prejavil odstúpenie od zmluvy o dielo, a to z titulu porušenia predmetu
zmluvy kvalifikovaného ako hrubé porušenie, ktoré spočívalo v nedodržaní záväzku žalobcom zhotoviť
dielo v súlade so žiadosťou o vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti podľa čl. III. bodu 3.2
uzavretej zmluvy o dielo, z ktorého dôvodu v zmysle čl. VII. bodu 13.2 Zmluvy o dielo č. 01/2011 zo dňa
16.05.2011 žalovaný od zmluvy odstúpil. Vôľa žalovaného je prejavená určitým, zrozumiteľným a jasným
spôsobom. Žalovaný odstúpením od zmluvy zo dňa 15.08.2012 prejavil ukončenie zmluvy o dielo, ako
aj svoj nezáujem na zotrvaní v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Odstúpenie od zmluvy, ktoré uskutočnil
žalovaný listom zo dňa 15.08.2012, je úkonom, ktorý má zákonom vyžadované náležitosti. Ak z tohto
úkonu okresný súd po doplnenom dokazovaní vychádzal, tak jeho postup bol vecne správny. Ohľadom
doručenia úkonu Odstúpenia od zmluvy zo dňa 15.08.2012 žalobcovi krajský súd poukazuje na samotný
prednes žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25. marca 2014, ktorý potvrdil, že mu bolo doručené
odstúpenie poštou, keď uviedol, že ...„nepamätám si, kedy mi bolo doručené Odstúpenie žalovaného
od zmluvy zo dňa 15.08.2012, avšak viem, že mi bolo doručené poštou“. Žalobca ďalej vo svojom
prednese uviedol, že s odstúpením nesúhlasil, na čo reagoval žalovanému listom zo dňa 23.08.2012



aj 20.09.2012, pretože sa domnieval, že splnil všetky podmienky pre vyplatenie ceny diela, ktoré mal
vykonať. Vzhľadom k samotnému tvrdeniu žalobcu sa nemožno stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu,
že nemal doručené Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2012, ale len Oznámenie zo dňa
15.08.2012 (č.l. 57 spisu). Pokiaľ sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že mu bol doručený úkon
Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2012, uskutočnený žalovaným, a to poštou, tak potom
v odvolaní argumentácia žalobcu o nepreukázaní doručenia úkonu Odstúpenia zo dňa 15.08.2012
žalobcovi bola vyhodnotená ako účelová obrana.

Pokiaľ krajský súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/271/2013 zo dňa 16.1.2014 uviedol, že okresný
súd v novom konaní prihliadne aj na stav vyplateného vyrovnávacieho príspevku žalovanému, ktorý
nebol krátený, upravený, tak sa uvádza, že v súhrne k tomu, čo v novom konaní vyšlo najavo, a
to, že úkon Odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 15.08.2012 ukončil zmluvu o dielo uzavretú medzi
žalobcom a žalovaným, mohol žalobca uplatniť zmluvný nárok len za čas trvania zmluvy o dielo, čo
správne ustálil okresný súd. Spôsob výpočtu oprávnenosti pohľadávky žalobcu žalobca v podanom
odvolaní nenamietal, preto za rešpektovania ust. § 212 ods. 1 O.s.p. krajský súd akceptoval výšku
vyhoveného žalobcovho nároku 20.215 Eur so spôsobom jeho špecifikácie tak, ako uviedol okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, keďže žalobca tento výpočet nerozporoval, resp. ho neurobil
ako odvolací dôvod. Ak výsledky nového dokazovania pred okresným súdom potvrdili to, že žalobca
nevykonal obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy v zmysle podmienok dohodnutých v čl. III.
uzavretej Zmluvy o dielo č. 01/2011 zo dňa 16.05.2011, v spojení s Nariadením vlády SR č. 488/2010 Z.z.,
č. 499/2008 Z.z., pre ktorú skutočnosť žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo podaním zo dňa 15.08.2012,
tak ak bol vyplatený vyrovnávací príspevok žalovanému v celom rozsahu, t.j. že nebol krátený, upravený,
tak možno legitímne usudzovať, že sa tak stalo z titulu, že to, čo nevykonal žalobca a mal vykonať,
bolo dodatočne zabezpečené žalovaným podľa výpovedí svedkov žalovaného a listinných dôkazov,
ktorými boli príkaz na prácu a výkaz práce. Okresný súd pri ustaľovaní oprávnenej výšky žalobcovej
pohľadávky vychádzal z vyúčtovania žalovaného zo dňa 06.12.2012 (č.l. 128 spisu), avšak uviedol, že
od ceny diela neodpočítal náhradu škody vo výške 1.000 Eur, keďže pre takýto odpočet absentoval
návrh žalovaného na započítanie, resp. jeho obrana k uplatnenému nároku žalobcu, preto bola ustálená
pohľadávka žalobcu 20.215 Eur.

K úplnosti krajský súd dodáva, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Skutočnosť, že okresný súd, ani následne krajský
súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení
jeho práv. Pokiaľ skutkovým záverom predchádza racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z
priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, tak následne v tomto smere nemožno skonštatovať
nedostatočné skutkové zistenia.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3.
marca 2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu
možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.
Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je
náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje
na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého
obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach
nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva,
že právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných



slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí
podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie
porušenia ústavného práva.

Krajský súd vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam nezistil ako relevantný ani jeden z odvolacích
dôvodov žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku II., ktorým vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol, v spojení s výrokom III., ktorým okresný
súd vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

Z dôvodu, že okresný súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách súdneho konania aplikoval ust. § 151
ods. 3 O.s.p., krajský súd v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. vyslovil, že o trovách odvolacieho konania
rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.