Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžfk/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201931
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015201931.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ):
Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej, so sídlom 027 12 Čimhová, IČO: 00 001
805, zast. JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o všeobecnej správnej žalobe, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23.01.2018 č. k. 5S/285/2015-52, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou z 18.11.2015, podanou na poštovú prepravu 18.11.2015 a doručenou Krajskému súdu
v Bratislave (ďalej len „správny súd") 20.11.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 2763/2015-640 z 31.08.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie"),
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1387/17952/2013 z
26.06.2015 o poskytnutí podpory formou jednotnej platby na plochu, podpory formou vyrovnávacieho
príspevku v znevýhodnených oblastiach, podpory formou doplnkovej platby na plochu a o zrušení
rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1387/17847/2013 z 07.05.2014.

2. Vzhľadom na podanie správnej žaloby oneskorene správny súd v zmysle § 98 ods. 1 písm. d)
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.")
žalobu odmietol. Dôvodil tým, že z obsahu spisového materiálu a z pripojeného administratívneho spisu
žalovaného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 16.09.2015. Dvojmesačná
lehota na podanie správnej žaloby plynula do 16.11.2015. Žaloba žalobcu z 18.11.2015 bola osobne
podaná na pošte v Humennom 18.11.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí
zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby.

II.

3. Voči uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ") včas kasačnú sťažnosť z
31.01.2018 z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p., t.j. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu (ako to vyplýva z doplnenia kasačnej sťažnosti z 15.06.2018) .

4. Sťažovateľ popiera, že preskúmavané rozhodnutie prevzal žalobca 16.09.2015. Ako dôkaz žalovaný
uviedol doručenku s dátumom 16.09.2015, na ktorej je podpis o prevzatí sťažovateľom. Sťažovateľ v



zastúpení U.. K. Č. popiera, že 16.09.2015 prevzal sporné rozhodnutie doručované poštovou prepravou,
ale prevzal ho až 18.09. 2015, t.j. koniec lehoty na podanie správnej žaloby pripadá na deň 18.11.2015.
Sťažovateľovi nebolo umožnené nahliadnuť na predmetnú doručenku tak, aby mohol posúdiť, či naozaj
ako štatutár a jediná osoba oprávnená konať v mene žalobcu prebrala predmetné rozhodnutie už
16.09.2015 a nie 18.09.2015 ako on sám tvrdí. Táto otázka je podľa názoru sťažovateľa zásadného
právneho významu pre posúdenie začatia plynutia lehoty na podanie správnej žaloby a teda i zákonnosti
a správnosti procesného postupu konajúceho súdu.

5. Záverom sťažovateľ žiadal uznesenie správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie,
nakoľko je podľa jeho názoru predčasné.
6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 26.03.2018 navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť
resp. ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko správny súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal
sa so všetkými dôkazmi, oboznámil sa s celým spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver.
Žalovaný je toho názoru, že správny súd celý prípad správne posúdil, procesnoprávne nepochybil a
vychádzal zo správneho právneho záveru. Kasačnú sťažnosť označil žalovaný za neprípustnú.

III.

7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd") konajúci ako kasačný súd
(§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal
prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že
kasačnú sťažnosť podal sťažovateľk v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na formálnosť
posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho
súdu v rozsahu a z dôvodov podanej kasačnej sťažnosti spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú
sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť (§ 461 S.s.p.).

8. Napadnutým uznesením správny súd odmietol správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p., preto
sa kasačný súd predovšetkým zaoberal, či bolo odmietnutie žaloby zákonné, a to s poukazom na dôvod
kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p.
Podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.

9. Najvyšší súd musí na prvom mieste uviesť, že vzhľadom k tomu, že kasačná sťažnosť z 31.01.2018
neobsahovala dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v ustanovení § 440 S.s.p., bol sťažovateľ vyzvaný
na jej doplnenie. Sťažovateľ v podaní z 15.06.2018 doplnil dôvod kasačnej sťažnosti keď uviedol, že
podal kasačnú sťažnosť s poukazom na § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. opierajúc sa o odôvodnenie uvedené
v kasačnej sťažnosti z 31.01.2018.
Podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu.
10. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. vyžaduje, aby sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti uviedol, čo považuje v uvedenej právnej veci za ustálenú rozhodovaciu prax a v
čom podľa jeho názoru vidí odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe. Sťažovateľ však
v kasačnej sťažnosti ani len nespomenul, v čom sa správny súd mal pri odmietnutí žaloby odkloniť od
ustálenej rozhodovacej praxe, čoho sa má týkať ustálená rozhodovacia prax a ani nespomenul žiadne
rozhodnutie, ktoré by tento dôvod kasačnej sťažnosti podporilo.

11. K odôvodneniu kasačnej sťažnosti týkajúceho sa otázky zachovania lehoty na podanie žaloby
kasačný súd uvádza, že rovnako ako správny súd zistil, že preskúmavané rozhodnutie bolo
sťažovateľovi riadne doručené na adresu sídla sťažovateľa 16.09.2015 (oznámenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy), čo preukazuje v administratívnom spise pripojená doručenka. Na doručenke vedľa
riadne čitateľného dátumu 16.09.2015 je podpis s poznámkou „Splnom.". Rovnako pečiatka na
doručenke potvrdzuje dátum 16.09.2015. Dvojmesačná lehota na podanie žaloby v zmysle § 181 ods.
1 S.s.p. uplynula teda 16.11.2015 (pondelok).
Rovnako je zo spisového materiálu nesporné, že žaloba datovaná k 18.11.2015 bola sťažovateľom
podaná na poštovú prepravu 18.11.2015 (streda - ako to vyplýva zo založenej obálky) a bola doručená
správnemu súdu 20.11.2015.



12. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že žaloba bola podaná oneskorene, a preto
správny súd postupoval správne ak žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p. odmietol.

13. Tvrdenie žalobcu týkajúce sa popretia prevzatia preskúmavaného rozhodnutia 16.09.2015
štatutárnym orgánom sťažovateľa a jeho tvrdenie, že ho prevzal až 18.09.2015, nemá oporu v spise
a sťažovateľ žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie v súlade s ustanovením § 121 S.s.p. o dôkaznej
povinnosti nepreukázal. Rovnako nepovažuje kasačný súd v prejednávanej veci za relevantné tvrdenie,
že mu nebolo umožnené nahliadnuť na predmetnú doručenku tak, aby mohol posúdiť či bolo doručenie
naozaj vykonané 16.09.2015.

14. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 24 zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v
znení neskorších predpisoch, podľa ktorého postupoval žalovaný a podľa ktorého sa písomnosti určené
do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám doručujú ich zamestnancom povereným
prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená
do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie, ktoré preukázateľne prevzal
splnomocnenec, bolo sťažovateľovi riadne a účinne doručené, aj keď nebolo prevzaté priamo
štatutárnym orgánom.

15. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval správne
a neporušil zákon, keď žalobu ako podanú oneskorene odmietol. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné uznesenie správneho súdu neboli v konaní o kasačnej
sťažnosti zistené, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ust. § 461 v spojení s
§ 457 ods. 2 S.s.p kasačnú súd ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní
nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a
žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
podľa § 168 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).