Puncový úrad Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 56Er/2311/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227168
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1211227168.2

Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Puncový úrad Slovenskej Republiky Bratislava,
Medená 10, 814 56 Bratislava, IČO: 000 025 51, proti povinnému: Peoples, s.r.o., Trnavská cesta 8/A,
821 08 Bratislava, IČO: 35 825 227, o vymoženie uloženej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 56Er/2311/2012 a u súdneho
exekútora Mgr. Vladimíra Cipára, pod spis. zn.: EX 8001/2011, zastavuje.
II. Súd oprávnenému a povinnému nepriznáva náhradu trov konania.
III. Súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi, Exekútorský úrad so sídlom Vazovova 9, 811 07
Bratislava, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 56,57 €, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.11.2011 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 106494, ktorým poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 15.11.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že na základe vykonaných šetrení zistil, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podnetu súdneho exekútora zo dňa 10.02.2017 uviedol, že súdny
exekútor vydal exekučný príkaz zo dňa 17.04.2012 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtov povinného, čo však nebolo úspešné. Odvtedy Puncový úrad nedostal žiadnu informáciu od
exekútorského úradu ohľadne priebehu konania a možnosti uhradenia pohľadávky povinným. Ďalej
uvádza, že paušálne poplatky za jednotlivé úkony exekútora podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995
Z.z. v prípade zastavenia exekúcie by znášal oprávnený, s čím nemôže súhlasiť. Vzhľadom na túto
skutočnosť s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie nesúhlasí a trvá na ďalšom priebehu
exekúcie.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

5. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že súd dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Súd mal preštudovaním exekučného spisu za preukázané zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti
povinného. Najmä skutočnosti, že povinný nepreberá zásielky na adrese sídla spoločnosti, odkiaľ sa



vracajú s označením „adresát neznámy“, opakovane bola urobená elektronická lustrácia bánk, pričom
súdny exekútor zistil, že povinný nemá evidovaný žiaden účet v slovenskej banke, podľa informácií
z Dopravného inšpektorátu nie je držiteľom ani vlastníkom motorových vozidiel, v súčasnej dobe je
proti povinnému podľa centrálneho registra exekúcii vedených celkovo 86 exekučných konaní, počas
vykonávania exekúcie sa v prospech oprávneného nevymohli žiadne finančné prostriedky. Súdny
exekútor ďalej uvádza, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, dlhuje Sociálnej poisťovni
na poistnom sumu vo výške 26 797,25 EUR, Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje nedoplatok vo
výške 8 334,62 EUR, nedoplatok na dani je vo výške 11 650,44 EUR.

8. Uvedené výsledky šetrenia súdneho exekútora sú dôvodným predpokladom na zastavenie exekúcie
pre nemajetnosť povinného. Z exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v priebehu exekučného
konania pravidelne zisťoval zmenu majetkových pomerov povinného. Oprávnený vo svojom vyjadrení
k podnetu súdneho exekútora, v ktorom nesúhlasil so zastavením exekúcie, neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti ani dôvody, pre ktoré by bolo účelné pokračovať v predmetnom exekučnom
konaní. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že nesúhlasí so zastavením exekúcie len z dôvodu, že v
takom prípade, by znášal nevyhnutné trovy exekúcie. Nenamieta teda zistenia súdneho exekútora o
nemajetnosti povinného. Je síce oprávnením oprávneného vyjadriť nesúhlas so zastavením exekučného
konania, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, súd má však za to, že nesúhlas z dôvodu nevôle
zaplatiť nevyhnutné trovy exekúcie, teda nesúhlas s postupom podľa zákona, nie je dôvodným
predpokladom na pokračovanie v exekučnom konaní, v ktorom sa navyše pohľadávka oprávneného,
vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora, javí ako nevymožiteľná. Vzhľadom na uvedené, súd s
poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.

9. Keďže žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o
trovách konania v súlade s § 256 Civilného sporového poriadku (a contrario) tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

13. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z., vyhlášky č. 141/2008 Z.z. a vyhlášky č. 569/2008
(ďalej len vyhláška), účinnou od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €. Paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

15. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, táto sa podľa § 15 ods. 1 vyhlášky priznáva za taxatívne vymenované
úkony exekučnej činnosti.

16. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 39,84 €, za tieto úkony:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie ....................................................................3,32 €,
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................3,32 €,
- doručenie príkazu na začatie exekúcie............................................................................3,32 €,
- doručenie exekučného príkazu........................................................................................3,32 €,



- zisťovanie účtu povinného...............................................................................................3,32 €,
- ďalšie zisťovanie majetku povinného 7x.......................................................................23,24 €,
Spolu 12 x 3,32 € 39,84 €

17. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

18. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu vzniká exekútorovi iba vtedy, ak boli účelne
vynaložené a vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Účelnosť vynaložených hotových
výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne
odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.

19. V časti náhrady hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:

- telekomunikačné výdavky 2,00 €
- poštovné 5,30 €
Spolu 7,30 €

20. Súdny exekútor si v časti hotových výdavkov uplatnil poštovné vo výške 7,80 €.
Po preštudovaní exekučného spisu súd zistil, že v pripojenom spise sa nachádzajú tri vrátené obálky (1x
Upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, 1x Exekučný príkaz povinnému a 1x žiadosť o poskytnutie
súčinnosti povinnému), za ktoré súd priznal náhradu vo výške 4,30 €. V časti uplatňovaného poštovného,
t.j. 2,50 € (1,25 € za konečné vyúčtovanie ex. konania oprávnenému a 1,25 € za konečné vyúčtovanie
ex. konania povinnému), súd jeho náhradu nepriznal, nakoľko pri rozhodovaní o trovách exekúcie, súd
rozhoduje o výdavkoch, ktoré súdny exekútor už skutočne vynaložil v súvislosti s exekučnou činnosťou a
posudzuje ich účelnosť a hospodárnosť, čo pri výdavkoch do budúcna nie je možné. Za náklady spojené
s vrátením poverenia na vykonanie exekúcie, priznal súd náhradu vo výške 1,00 €.

21. Súdny exekútor si uplatnil náhrady 2,00 € za spotrebný materiál. Otázku náhrady hotových
výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS
157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových
pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Na základe uvedeného súd súdnemu
exekútorovi v tejto časti náhrady nepriznal.

22. V súvislosti s archiváciou si súdny exekútor uplatnil náhrady vo výške 2,00 €. Súd súdnemu
exekútorovi túto náhradu nepriznal, nakoľko archivácia nie je exekučnou činnosťou, za ktorú patrí
exekútorovi odmena podľa § 196 Exekučného poriadku. V zmysle § 25 vyhlášky, v odmene súdneho
exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Medzi tieto je potrebné zaradiť aj archiváciu, ktorá sama o sebe nie je exekučnou činnosťou, no keďže
je to však výdavok, ktorý exekútorovi v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti môže vzniknúť, je
tento výdavok zahrnutý vo výške samotnej odmeny súdneho exekútora.

23. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle
§ 196 EP o túto daň vo výške 20%, t.j. o 9,43 €, a teda mu patrí 56,57 €.

24. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú
spolu 56,57 €, ktoré podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený.



25. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. a II tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.