Slovenská inovačná a energetická agentúra


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/179/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206156
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220206156.1

Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: GAS Familia, s.r.o. Stará Ľubovňa, IČO: 31 691 552, so
sídlom Prešovská 8, Stará Ľubovňa, právne zastúpený: GHS Legal, s.r.o., IČO: 47 232 544, so sídlom
Lazaretská 3/A, Bratislava, proti žalovanému: SR - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO:
00 686 832, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, v zastúpení Slovenská inovačná a energetická
agentúra, IČO: 00 002 801, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, o určenie, že právny vzťah trvá a o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v zmysle zmluvy o
zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 09.06.2015,
prostredníctvom predaja zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z., predaja zálohu podľa zákona
č. 233/1995 Z. z., priamym predajom zálohu, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže alebo akýmkoľvek
iným spôsobom, ako aj zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného
v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo
dňa 09.06.2015 realizovaných samostatne - osobne, alebo prostredníctvom tretej osoby, ako aj zdržať
sa výkonu záložného práva zriadeného v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č.
N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 15.06.2015 prostredníctvom predaja zálohu na dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z. z., predaja zálohu podľa zákona č. 233/1995 Z. z., priamym predajom zálohu,
vyhlásením verejnej obchodnej súťaže alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ako aj zdržať sa všetkých
úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva
na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 15.06.2015 realizovaných samostatne -
osobne, alebo prostredníctvom tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 05.11.2020 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že zmluvný vzťah
žalobcu ako prijímateľa a žalovaného ako poskytovateľa založený zmluvou o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX zo dňa 10.01.2014 v znení neskorších dodatkov
naďalej trvá. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v zmysle zmluvy
o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 09.06.2015
prostredníctvom predaja zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z., predaja zálohu podľa zákona
č. 233/1995 Z. z., priamym predajom zálohu, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže alebo akýmkoľvek
iným spôsobom, ako aj zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného
v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo
dňa 09.06.2015 realizovaných samostatne - osobne, alebo prostredníctvom tretej osoby, ako aj zdržať
sa výkonu záložného práva zriadeného v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č.
N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 15.06.2015 prostredníctvom predaja zálohu na dražbe podľa
zákona č. 527/2002 Z. z., predaja zálohu podľa zákona č. 233/1995 Z. z., priamym predajom zálohu,



vyhlásením verejnej obchodnej súťaže alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ako aj zdržať sa všetkých
úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva
na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX zo dňa 15.06.2015 realizovaných samostatne -
osobne, alebo prostredníctvom tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.06.2015 zmluvu o
zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX/ZZXX, ktorá bola zverejnená
v centrálnom registri zmlúv dňa 11.06.2015 a účinnosť nadobudla dňa 12.06.2015, dňa 15.06.2015 bola
uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. N.-XXXSP-XXXX/XXX/XX/ZZXX,
ktorá bola zverejnená dňa 22.06.2015 a nadobudla účinnosť dňa 23.06.2015. Predmetom zmlúv je
zriadenie záložného práva k zálohu za účelom zabezpečenia a uspokojenia všetkých zabezpečených
pohľadávok záložného veriteľa. Záloh tvoria hnuteľné veci. Ako najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa zabezpečená pohľadávka zabezpečuje sa určuje na sumu 3.982.083,33 Eur. Zabezpečenou
pohľadávkou sa rozumie pohľadávka, ktorá je pre účely zmluvy tvorená všetkými súčasnými a budúcimi
pohľadávkami voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, bez ohľadu
na čas alebo okolnosti ich vzniku a ich počet, nasledovne, a to pohľadávkami vzniknutými zo zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku, a to bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku, vo výške istiny takto vzniknutých
pohľadávok voči záložcovi, resp. voči prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, spolu s
príslušenstvom, súčasťami a nákladmi vynaloženými záložným veriteľom v súvislosti s udržiavaním
hodnoty zálohu; to znamená, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky voči záložcovi, resp. voči
prijímateľovi, ak tento je osobou odlišnou od záložcu môže byť odstúpenie záložného veriteľa od zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo iné ukončenie zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku inak ako úplným splnením všetkých záväzkov záložcu, resp. prijímateľa, a tento
je osobou odlišnou od záložcu, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré zostali záložcom. resp.
prijímateľom, ak tento je osobou odlišnou od záložcu, neuhradené, ak sa prijímateľ a poskytovateľ
nedohodnú inak v súlade s platným usmernením k nezrovnalostiam, vydaným Ministerstvom financií
SR, resp. iným relevantným orgánom. Záloh bol špecifikovaný na výrobu a plnenie liehovín, plniaca
linka liehovín, sklo 3500 f/h/0,7 ltr, výrobné číslo: XXXXXXXXX v hodnote 2.607.833,33 Eur bez DPH a
ďalej je predmetom zálohu výroba a plnenie octu, plniaca linka octu, PET 5000 f/h/1,0 ltr, výrobné číslo:
XXXX v hodnote 2.922.677,67 Eur bez DPH. Zo zmlúv ďalej vyplýva, že ak zabezpečená pohľadávka
nie je riadne a včas splnená môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Žalovaný doručil
žalobcovi žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, a to žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
zo dňa 08.07.2020 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 21.07.2020. Žalovaný žiada
o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 3.982.083,32 Eur s dátumom splatnosti 07.09.2020. V
spojení so záložnými zmluvami ide o zabezpečenú pohľadávku. Žalobca si dovoľuje podčiarknuť, že
tak, ako považuje žalobca žalovaným tvrdené nezrovnalosti za nepravdivé, tak aj žiadosť o vrátenie
považuje žalobca za nezákonnú, pričom žalovaný nemá žiadne zákonné právo k tomu, aby od žalobcu
požadoval vrátiť uvedené finančné prostriedky, t.j. poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Vo vzťahu
k uvedenému žalobca oznámil žalovanému, že žalovaným žiadané finančné prostriedky žalovanému
neuhradí, nakoľko neexistuje žiadny právny predpoklad a dôvod k tomu, aby boli tieto finančné
prostriedky žalovanému vrátené. Žalobca si je však plne vedomý toho, že žalovaný operuje so zmluvami
o zriadení záložného práva a tento môže kedykoľvek pristúpiť k začatiu výkonu záložného práva, a to aj
napriek tomu, že finančná pohľadávka (a teda aj zabezpečená pohľadávka), ktorú žalovaný požaduje,
podľa žalobcu neexistuje, a preto sa žalobca do omeškania s úhradou zabezpečenej pohľadávky
nemohol dostať. Aj napriek tomu má však žalobca obavu z toho, aby žalovaný nepristúpil k nezákonnému
výkonu záložného práva. Uvedenou skutočnosťou, a teda tým, že žalovaný môže kedykoľvek pristúpiť k
výkonu záložného práva na základe zmlúv o zriadení záložného práva, hrozí žalobcovi bezprostredná a
nenahraditeľná ujma a zásah do majetkových práv žalobcu predajom zálohov. V prípade, ak by k výkonu
záložného práva došlo, žalobcovi by vznikla škoda najmenej vo výške 3.982.083,32 Eur. Žalobca si
dovoľuje uviesť, že navrhované neodkladné opatrenie dočasne upraví pomery žalobcu a žalovaného,
nakoľko v prípade, ak by nebolo neodkladné opatrenie nariadené, je vysoká pravdepodobnosť, že
žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva na základe Zmlúv o zriadení záložného práva, a žalobcovi
tak vznikne škoda minimálne vo výške 3.982.083,32 Eur. Uvedená suma predstavuje objektívne
obrovský zásah do majetkových práv žalobcu, a to najmä v prípade, keď žalobca predmetnou žalobou
namieta platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
šikanózny a účelový výkon práv žalovaného a vôbec právny základ nároku žalovaného k tomu, aby
mohol od žalobcu požadovať vrátenie finančných prostriedkov. V prípade, ak by nebolo neodkladné



opatrenie nariadené a žalovaný by pristúpil k výkonu záložného práva (najmä v prípade, keď žalovanému
nebráni nič k tomu, aby k výkonu záložného práva pristúpil), vykonal by záložné právo, akýmkoľvek zo
spôsobov, uvedených v zmluvách o zriadení záložného práva a následne by príslušný súd právoplatne
rozhodol, že žaloba je dôvodná, žalobcovi by vznikla nenávratná škoda v sume minimálne 3.982.083,32
Eur. Z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným je stav, kedy iba právoplatné rozhodnutie všeobecného
súdu môže rozhodnúť a ustáliť dôvodnosť/nedôvodnosť nárokov žalobcu a žalovaného, je podľa žalobcu
osvedčená potreba dočasného upravenia pomerov strán sporu, a to najmä z dôvodu, aby nedošlo k
nezvratnému právnemu a majetkovému zásahu do práv žalobcu. Žalobca poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04.12.2019, sp. zn. 1Co/260/2019. Výkon záložného práva (vo
všeobecnosti, a to akýmkoľvek spôsobom) predstavuje zásah do majetkových práv subjektu/subjektov,
voči ktorému/ktorým sa výkon záložného práva vykonal. Preto v prípade, ak nastanú odôvodnené
pochybnosti o dôvodnosti, zákonnosti, platnosti výkonu záložného práva, je povinnosťou ako strán
sporu, tak aj orgánov verejnej moci predísť nenávratným škodám, ktoré by mohli byť spôsobené
výkonom takéhoto nedôvodného, nezákonného, neplatného výkonu záložného práva. K tomu poukazuje
žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 11Co/208/2012, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 14.01.2020, sp. zn. 12Co/245/2019, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 05.12.2019, sp. zn. 15Co/161/2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 24.09.2014, sp. zn. 5Cdo/190/2014 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.04.2020, sp .zn. IV. ÚS 165/2020. Žalobca má za to, že žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie
finančných prostriedkov, žalovaný má právny základ k tomu, aby pristúpil k výkonu záložného práva.
Žalobca v žalobe namieta neplatnosť odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku. Sporné skutočnosti môže odstrániť len súdnym rozhodnutím. Z dôvodu predchádzania
ďalším sporom a najmä materiálnym škodám, žalobca navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by sa žalovanému dočasne zakázal výkon záložného práva, a tým by sa preventívne zabránilo
možným škodám, ktoré by zasiahli podnikateľskú sféru žalobcu, a s tým spojené skutočnosti. V prípade,
ak by došlo k výkonu záložného práva, týmto výkonom je negatívne ovplyvnené podnikanie žalobcu
- nakoľko záloh, ktorý je predmetom výkonu záložného práva, je súčasťou hlavných podnikateľských
aktivít žalobcu a prostredníctvom tohto zálohu žalobca vykonáva hlavnú podnikateľskú činnosť, na
čo sú naviazané aj ďalšie skutočnosti - zamestnávanie, výroba tovarov a ich predaj a pod., teda je
tým ohrozená samotná podnikateľská existencia žalobcu. Prípadným výkonom záložného práva by
boli tieto aspekty podnikateľskej činnosti ohrozené, ba priam poškodené, a žalobcovi by tak nevznikla
škoda len vo výške vo výške 3.982.083,32 Eur, ale aj ďalšia materiálna a nemateriálna škoda,
ktorá by neovplyvnila nielen priamo žalobcu, ale aj iné osoby, ktoré vykonávajú činnosť spolu so
žalobcom. Preto je nevyhnutné, aby boli neodkladným opatrením bezodkladne upravené pomery strán
sporu tým, že sa žalovanému dočasne zakáže výkon záložného práva na podklade zmlúv o zriadení
záložného práva, a to až do času, kým sa právoplatne nerozhodne o nárokoch žalobcu a žalovaného.
Nariadeným neodkladným opatrením bude vzťah medzi stranami upravený dočasne. Žalovaný nebude
zasiahnutý neodkladným opatrením. Z hľadiska charakteru tohto súdneho konania, ako aj z hľadiska
skutočností, ktoré žalobca súdu prvej inštancie predostrel v obsahu žaloby a v časti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, má žalobca za to, že je potrebné, aby boli pomery strán sporu upravené
dočasne, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu, ktorým sa skončí konanie vo veci samej, sa pomery strán sporu jednoznačne
upravia.

3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.



7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje
predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také
vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

15. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov, dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný.

16. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.

17. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje
uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho
musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

18. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

19. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných



pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

20. Súd je toho názoru, že žalobca osvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca
preukázal potrebu nevyhnutnej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a hrozbu bezprostrednej
ujmy na strane žalobcu. Zo súdneho spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami boli uzatvorené
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na realizáciu projektu žalobcu. V danom
zmluvnom vzťahu vystupoval žalovaný ako poskytovateľ nenávratného finančného príspevku a žalobca
bol prijímateľom nenávratného finančného príspevku. Za účelom zabezpečenia záväzkov upravených
v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku sporové strany uzavreli zmluvy o zriadení
záložného práva. Zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku a požiadal žalobcu o vrátenie finančných príspevkov. Žalobca podal voči
žalovanému žalobu za účelom určenia, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami na základe zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku trvá, nakoľko žalobca sa domnieva, že odstúpenie od
zmluvy bolo nezákonné. Skutočnosť či bolo odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku zákonné bude súd riešiť v konaní vo veci samej. Preto v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia nebude posudzovať, ani sa ňou bližšie zaoberať, nakoľko by mohlo dôjsť k prejudikovaniu
záveru súdu vo veci samej. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia považoval za
potrebné preskúmať ustanovenia záložných zmlúv. Záložným veriteľom podľa zmluvy je žalovaný a
záložcom je žalobca. Zmluva o záložnom práve obsahuje v čl. 1 definíciu zabezpečenej pohľadávky.
Zabezpečená pohľadávka podľa predmetného ustanovenia vzniká aj odstúpením záložného veriteľa
od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo žiadosťou o vrátenie finančných
prostriedkov. Podľa zmlúv o záložnom práve je najvyššia hodnota zabezpečenej pohľadávky suma
vo výške 3.982.083,33 Eur. Zo zmlúv o záložnom práve je zrejmé, že ak zabezpečená pohľadávka
nebude splnená, môže záložný veriteľ pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd má za to, že na
strane žalovaného ako záložného veriteľa sú naplnené podmienky na výkon záložného práva. Z jeho
strany došlo k vypovedaniu zmluvy o poskytnutí nenávratného príspevku a žalobcu vyzval na vrátenie
finančných prostriedkov vo výške 3.982.083,32 eur s dátumom splatnosti 07.09.2020. Vzhľadom na
to, že žalobca považuje odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku za
nezákonné, dlžnú sumu neuhradil a podal žalobu na určenie, že zmluvný vzťah zo zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku trvá. Avšak na základe zmlúv o záložnom práve, má žalovaný
možnosť hocikedy pristúpiť k výkonu záložného práva zmluvne dohodnutým spôsobom. Vzhľadom na to,
že žalovaný môže pristúpiť k výkonu záložného práva, súd má za to, že je dôvodné bezodkladne upraviť
pomery medzi stranami do skončenia konania o žalobe o určenie či zmluvný vzťah založený zmluvou
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku trvá, a to tak, že žalovanému sa uloží povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva. Súd pri rozhodovaní musel vziať do úvahy ako zasiahne nariadené
neodkladné opatrenie do postavenie oboch sporových strán a ich následok porovnať. Zásah nariadením
neodkladného opatrenia sa postavenia žalovaného nijakým spôsobom nedotkne a nespôsobí mu žiadne
škody. Ak bude žalobca v konaní vo veci samej neúspešný, žalovaný bude mať stále možnosť pristúpiť
k výkonu záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku. Avšak ak by súd neodkladné opatrenie
nenariadil, do postavenia žalobcu by sa zasiahlo značným rozsahom. Predmet zálohu žalobca využíva
pri podnikateľskej činnosti a v prípade výkonu záložného práva by došlo k ochromeniu činnosti žalobcu
a následne po prípadnom úspechu žalobcu v konaní vo veci samej by mohlo byť značne obtiažné
zabezpečiť vrátenie do predošlého vzťahu. Súd má na základe uvedeného za to, že na základe testu
proporcionality, vznikne menej závažný zásah do postavenia žalovaného nariadením neodkladaného
opatrenia, akoby vznikol zásah do postavenia žalobcu, ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil.
V danom prípade bude mať neodkladné opatrenie len dočasný charakter a jeho účinky zaniknú
právoplatným skončením konania vo veci samej.

21. Žalobca osvedčil predpoklady na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď
preukázal existenciu skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
Pre zdôraznenie súd uviedol, že podstatnou skutočnosťou, aby súd mohol rozhodnúť v prospech
žalobcu, a teda nariadiť neodkladné opatrenie je, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako
i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo v danom prípade súd za preukázané mal.
Žalovaný má v danom momente možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva, nakoľko sú splnené
podmienky v zmysle záložných zmlúv. Vzhľadom na to, že prebieha konanie o určenie či trvá medzi



sporovými stranami zmluvný vzťah založený zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
má súd za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tak, že žalovanému
uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej a
tým predíde prípadnej škode, ktorá by mohla žalobcovi vzniknúť, ak by bol v konaní úspešný a žalovaný
by pred skončením konania speňažil predmet zálohu.

22. Súd je preto názoru, že žalobca splnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto
súd návrhu na nariadenie neodkladného vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

23. Vzhľadom na podanú žalobu vo veci samej, súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o trovách
konania, o ktorých bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.