Slovenská inovačná a energetická agentúra


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219987
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211219987.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu EURO-BUILDING,
a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK
s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876 proti žalovanému Slovenská inovačná a energetická
agentúra, Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 00 002 801, práv. zast. Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zaplatenie 73.082,53 Eur s príslušenstvom
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/180/2011-527 zo dňa
25.10.2017,jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/180/2011-527
zo dňa 25.10.2017 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie istiny 67.501,02
EUR zastavil, vo výroku II. vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku III. žalovanému sa priznal
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.8.2011 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 73.082,53 EUR s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe výzvy pre uchádzačov týkajúcej sa opatrení v oblasti energetickej
efektívnosti vo verejných budovách - školy v Nitrianskom a Trnavskom regióne, vyhlásenej žalovaným,
predložil svoju ponuku. Medzi žalobcom a žalovaným bola následne dňa 30.7.2010 uzatvorená zmluva
č. 01501002. V súlade s touto zmluvou vykonal žalobca pre žalovaného práce na objektoch základných a
materských škôl, za ktoré vystavil dňa 20.4.2011 faktúru č. 200100160, s dátumom splatnosti 19.6.2011.
Žalovaný uvedenú sumu neuhradil. Podaním doručeným súdu dňa 27.3.2012 vzal žalobca svoj návrh
späť v časti istiny v sume 67.501,02 EUR s príslušenstvom. V čiastočnom späťvzatí návrhu žalobca
uviedol, že dňa 20.1.2012 mu žalovaný uhradil sumu 235.605,32 EUR a dňa 17.2.2012 mu uhradil sumu
47.121,06 Eur. Obe sumy žalovaný uhradil bez bližšej špecifikácie. Na základe tejto úhrady považoval
žalobca svoju pohľadávku z faktúry č. 200100160 za čiastočne uhradenú v sume 67.501,02 EUR vrátane
úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 73.082,53 EUR od 20.3.2011 do 17.2.2012.

3. Súd vo veci vydal dňa 27.9.2011 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote
odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.
Ďalej uviedol, že žalobca bol ako zhotoviteľ vybraný v rámci verejnej súťaže, ktorá bola realizovaná
podľa zásad verejného obstarávania definovaných Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD).



Všetky plnenia za práce realizované žalobcom podliehali predchádzajúcemu schváleniu EBRD a sú
uhrádzané EBRD v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a podmienkami verejného obstarávania.
V článku 1.1 zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že všetky práce a plnenia
na obnove verejných budov je žalobca povinný zrealizovať a ukončiť do 17.1.2011. Spolupráca
medzi žalobcom a žalovaným bola na základe uzatvorenej zmluvy realizovaná tak, že žalobca na
mesačnej báze pripravoval súpis prác vykonaných v danom mesiaci, pričom jednotlivé položky museli
súhlasiť so súpisom materiálu a prác t.j. Bill of quantities, dohodnutom v zmluve. Mesačný súpis
vykonaných prác predložený žalobcom prešiel najprv kontrolou pracovníkov konzultanta (zmluvného
partnera žalovaného, ktorý vykonával dozor a kontrolu na jednotlivých stavbách) a to v rozsahu, či práce
boli skutočne zrealizované v zmysle zmluvy. Po kladnom potvrdení súpisu vykonaných prác v danom
mesiaci zo strany konzultanta vykonal ešte manažér projektu formálnu kontrolu a vydal osvedčenie
o platbách, to jest potvrdil svojim podpisom zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, v
ktorom manažér projektu odsúhlasil sumu, na ktorú následne žalobca mohol vystaviť faktúru. Prílohou
každého zisťovacieho protokolu bol súpis vykonaných prác s uvedením cien, ktoré vo svojom súčte
tvorili sumu uvedenú v zisťovacom protokole. Podpisom zisťovacieho protokolu zo strany manažéra
projektu Ing. Petra Kovářa bola potvrdená suma, ktorá mala byť uhradená žalobcovi a súčasne obdobie,
kedy boli práce vykonané. Po doručení faktúry č. 200100160 a jej príloh žalovaný zistil, že faktúra a aj
zisťovací protokol, ktorý tvoril jej prílohu majú vady a bezodkladne vyzval žalobcu na ich odstránenie.
Vady uvedenej faktúry spočívali v tom, že z jej textu a ani z jej príloh nebolo možné zistiť v akom období
boli tieto práce vykonané. Podľa žalovaného v zmluve bol taktiež uvedený nesprávny dátum vzniku
daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty, ktorý je vo faktúre uvedený ako 31.1.2011. To nezodpovedá
skutočnosti nakoľko práce fakturované v tejto faktúre boli vykonané až v mesiacoch február a marec
2011. Žalobca výhrady žalovaného k vystavenej faktúre neuznal. Uvedenie všetkých náležitostí faktúry,
vrátane dátumu dodania služieb a vykonania prác je dôležité aj z toho dôvodu, že žalobca bol v omeškaní
s vykonávanými prácami a plnením zmluvy o dielo. Dielo nedokončil a neodovzdal ani v dodatočnej
lehote do 31.3.2013, preto bol žalovaný nútený odstúpiť od zmluvy a v súčasnosti rieši so žalobcom
zodpovednostné nároky súvisiace s omeškaním plnenia zmluvy a vadami diela. Žalovaný má teda za to,
že nárok žalobcu nie je opodstatnený nakoľko žalobcom vystavená faktúra č. 200100160 nie je splatná
a jej splatnosť ani nemôže nastať, pokiaľ v nej nebude riadne a správne uvedený dátum dodania tovarov
a služieb, ktoré sú v nej fakturované. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný namietal oprávnenosť
celého nároku uplatneného žalobcom v žalobe, nakoľko žalobca faktúru č. 200100160 vystavil v rozpore
s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a tiež v rozpore so zmluvou. Žalobca ďalej v rozpore
s ustanovením čl. 23.1 nesplnil pokyn manažéra projektu v súvislosti s doplnením a opravou faktúry
č. 200100160 a zisťovacieho protokolu. S ohľadom na skutočnosť, že v zmysle článku 43.1 zmluvy
splatnosť faktúr je 60 dní odo dňa prijatia správnej (riadne vystavenej) faktúry, žalovaný mal za to, že
faktúra č. 200100160 nie je splatná a jej splatnosť ani nemôže nastať, pokiaľ v nej nebude riadne a
správne uvedený dátum dodania tovarov a služieb, ktoré sú fakturované.

4. Súd vo veci dňa 17.10.2013 vydal rozsudok 26Cb/180/2011-275, v ktorom konanie v časti o zaplatenie
istiny 67.501,02 EUR zastavil a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok napadol v časti výroku o trovách
konania aj žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalovanému prizná aj nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor, ako aj
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - písomné podanie na súd zo dňa
12.3.2013 v sume 696,50 EUR. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/151/2014-470 rozsudok
Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/180/2011-275 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. S poukazom na skutočnosť, že žalobca doručil dňa 29.11.2013 odvolanie voči všetkým výrokom
rozsudku. V tomto odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, pričom
Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, súd prvej inštancie musel v
súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť vo výrokovej časti tohto rozsudku aj o čiastočnom späťvzatí
žaloby žalobcom. Ako už bolo uvedené písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.3.2012
vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj návrh späť v časti istiny v sume 67.501,02
EUR s príslušenstvom a to z dôvodu, že dňa 20.1.2012 mu žalovaný uhradil sumu 235.605,32 EUR a dňa
17.2.2012 mu uhradil sumu 47.121,06 EUR. Na základe považoval žalobca ním uplatnenú pohľadávku
za čiastočne uhradenú v sume 67.501,02 EUR vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo
sumy 73.082,53 EUR od 20.3.2011 do 17.2.2012. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom
súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie v späťvzatej časti zastavil.



5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka P. M., výsluchom W. U., výsluchom svedka
Ing. E.V. B., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: upomienok, faktúry č. 200100160, ako
aj ostatných faktúr vystavených žalobcom za mesiace september 2010 až január 2011, zisťovacieho
protokolu o vykonaných stavebných prácach, rekapitulácie čerpania objektov stavby, smernice k
dokumentom tendra, zmluvy o dielo č. 01501002, súpisu nefakturovaných prác, žiadosti žalovaného
zo dňa 9.5.2011, opätovnej žiadosti žalovaného zo dňa 16.5.2011, odstúpenia od zmluvy č. 01501002,
rekapitulácie čerpania stavby, oznámenia o pripísaní úhrady, výpisu z účtu žalobcu, fotodokumentácie,
poštovej a e-mailovej komunikácie medzi žalobcom, žalovanými a starostami obcí, v ktorých bola
vykonávaná rekonštrukcia škôl, znaleckých posudkov č. 07/2011, 08/2011/, 09/2011, 10/2011, č. 11/2011
vypracovaných znalcom Ing. N. M., znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika, listu
žalovaného zo dňa 2.3.2011, dokumentácie nedostatkov realizácie diela, pripomienok k realizačným
projektom, uznesenia Krajského súdu v Bratislave II č.k. 2Cob/112/2013-608, zápisnice o pojednávaní
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.1.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 42Cb/243/2012, rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 51C/190/2012-269 zo dňa 10.12.2014, zápisnice o pojednávaní
Okresného súdu Bratislava II, 42Cb/243/2012 zo dňa 2.12.2014, uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4Cob/116/2015-384, ako aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich súčasť spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Z výsluchu svedka P. M. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného. Od roku 2008 pracuje
na projekte Energetická efektívnosť vo verejných budovách. V priebehu implementácie tohto projektu
obstarali podľa pravidiel EBRD konzultanta, ktorým bolo združenie Košickej energetickej spoločnosti,
a.s. a STAVOTEN, s.r.o.. Po príprave projektovej dokumentácie bol vyhlásený tender na stavebné
práce. Jeden z piatich balíkov sa týkal aj tohto sporu. Predmetom zmluvy uzatvorenej so žalobcom
boli stavebné práce na základných a materských školách v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Súčasťou
zmluvy bol aj výkaz výmer, ktorý bol predmetom tendra. Bola to presná špecifikácia prác, ktoré mal
žalobca na jednotlivých školách vykonať. Povinnosťou žalobcu bolo dokladať k faktúre súpis prác, ktoré
vykonal. Tento súpis prác uviedol žalobca v rekapitulácii. Odsúhlasenie prác bolo v kompetencii svedka
tak, ako to vyplýva zo zmluvy. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že zisťovací protokol o vykonaných
prácach nepodpísal. Podpísal to p. P., P.. B. R. P.. U.. Boli to pracovníci konzultanta, ktorí neboli
oprávnení zisťovací protokol podpísať. Faktúru žalobcovi svedok nepodpísal nakoľko neobsahovala
potrebné náležitosti. Nebolo v nej uvedené obdobie skutočnej realizácie jednotlivých prác. Z uvedeného
dôvodu bola žalobcovi faktúra vrátená na prepracovanie, jej prepracovanie však žalobca odmietol. V
záverečnom vyúčtovaní boli deklarované práce, ktorých vykonanie bude žalobcovi uznané a uhradené.
Svedok vo svoje výpovedi ďalej uviedol, že všetky tieto práce boli žalobcovi aj skutočne uhradené.

7. Z výsluchu svedka W. U. súd zistil, že svedok pracoval ako konzultant žalovaného. Pri stavebných
prácach na materských školách zabezpečovali pre žalovaného aj stavebný dozor. Pre žalovaného sa
odsúhlasovalo vykonanie prác, ako aj ich množstvo a kvalita, takisto sa vykonávali aj zápisy v stavebných
denníkoch. Faktúry dozoru neboli predkladané. Predkladané boli iba súpisy prác. Svedok vo svojej
výpovedi ďalej uviedol, že zisťovací protokol, ktorý sa nachádza v súdnom spise na čísle listu 4, bol
odsúhlasený v apríli 2011. Práce boli potvrdené za tretí mesiac. Svedok taktiež uviedol, že tento zisťovací
protokol podpísal, čím pre žalovaného potvrdili rozsah prác a v rekapitulácii aj jednotlivé jednotkové ceny.

8. Z výsluchu svedka Ing. E. B. súd zistil, že svedok spolupracoval so žalovaným ako konzultant na
základe zmluvy. So žalovaným spolupracuje aj v súčasnosti. Vykonával stavebný dozor na stavbách
v jednotlivých obciach. Každý mal na starosti iné obce. Na stavbách dozerali na postup prác a práce
porovnávali s projektovou dokumentáciou. So žalobcom sa kontaktovali v súvislosti so zápismi v
stavebnom denníku a podpisovali súpis prác. Podpisom súpisu prác potvrdili, že práce, ktoré v ňom boli
uvedené boli aj skutočne vykonané. Svedok uviedol, že podpísal aj dokument založený v spise. Cena
bola odkontrolovaná podľa rozpočtu. Svedok vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že nebol oprávnený
konať za žalovaného. Voči žalobcovi neboli konzultanti v žiadnom právnom vzťahu.

9. Z faktúry č. 200100160 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 73.082,53 EUR za práce
vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

10. Zo zmluvy o dielo č. 01501002 súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako
objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli rekonštrukčné práce na viacerých školách



v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné podmienky označené ako
štandardný súťažný dokument. V čl. 42 bod. 42.1 zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ
predkladá projektovému manažérovi mesačné výkazy odhadovanej hodnoty vykonaných prác po
odpočítaní skôr uznanej súhrnnej sumy. Podľa čl. 42 bod. 42.2 zmluvy, projektový manažér skontroluje
mesačný výkaz zhotoviteľa a potvrdí sumu, ktorá má byť zhotoviteľovi uhradená. V čl. 42 bod. 42.3 sa
zmluvné strany dohodli, že hodnotu vykonaných prác určí projektový manažér. Podľa čl. 42 bod. 42.4
zmluvy, hodnota vykonaných prác zahŕňa hodnotu objemu položiek uvedených v súpise prác. Podľa
čl. 43 bod. 43.1, veta prvá a druhá zmluvy, platby budú upravené o odpočty preddavkov a zádržného.
Objednávateľ uhradí zhotoviteľovi sumy potvrdené projektovým manažérom v lehote 28 dní odo dňa
každého potvrdenia. Podľa čl. 57 bod. 57.1, veta prvá a druhá zmluvy, zhotoviteľ predloží projektovému
manažérovi podrobné vyúčtovanie celkovej sumy, o úhradu ktorej zhotoviteľ žiada podľa Zmluvy pred
uplynutím záručnej doby. Projektový manažér vyhotoví potvrdenie o odstránení vád a nedorobkov
(Defects Liability Certificate) a potvrdí akúkoľvek záverečnú platbu, ktorá sa má uhradiť zhotoviteľovi
do 56 dní od doručenia vyúčtovania zhotoviteľa za predpokladu, že vyúčtovanie je správne a úplné.
Odstúpenie od zmluvy upravoval čl. 59 bod. 59.1 zmluvy, podľa ktorého objednávateľ alebo zhotoviteľ
môžu od zmluvy odstúpiť, ak sa druhá zmluvná strana dopustí podstatného porušenia zmluvy. Za
podstatné porušenia zmluvy sa podľa čl. 59 bod. 59.2 písm. e zmluvy považuje, okrem iného, aj prípad,
kedy projektový manažér upozorní, že neodstránenie konkrétnej vady predstavuje podstatné porušenie
zmluvy a zhotoviteľ ju neodstráni ani v primeranej lehote, ktorú určil projektový manažér. Podľa čl. 60
bod. 60.1 veta prvá zmluvy, v prípade zániku zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia zhotoviteľom
vystaví projektový manažér potvrdenie o hodnote vykonanej práce a objednaných materiáloch po
odpočítaní preddavkov prijatých do dňa vystavenia potvrdenia a po odpočítaní percentuálneho podielu
vzťahujúceho sa na hodnotu nedokončenej práce, ako je uvedené v zmluvných údajoch. Podľa čl.
60.0 Zmluvy - Zmluvné údaje, percentuálny podiel vzťahujúci sa na hodnotu nedokončenej práce
predstavujúci dodatočné náklady objednávateľa na dokončenie diela je 10%. Z odstúpenia od
zmluvy č. 01501002 súd zistil, že žalovaný dňa 1.6.2011 odstúpil od uvedenej zmluvy uzatvorenej so
žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s
riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej projektovým manažérom,
nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie,
nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú
dokumentácie a ani projektu skutočného vyhotovenia diela.

11. Zo znaleckého posudku č. 07/2011, vypracovaného znalcom Ing. N. M., znalcom z odboru:
Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bola
diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu materskej školy v Bojničkách.
Podľa záveru tohto znaleckého posudku bola hydroizolácia strešného plášťa tohto objektu vykonaná
neodborne v rozpore s požiadavkami projektovej dokumentácie. Pri vykonávaní prác neboli dodržané
odborné postupy. Z ďalšieho znaleckého posudku č. 08/2011, vypracovaného znalcom Ing. N. M.,
znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola
diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektov SO 02 a SO 03 areálu ZŠ Abrahám.
V závere tohto znaleckého posudku skonštatoval znalec, že prakticky všetky detaily hydroizolácií na
strechách základne školy boli zhotovené nesprávne a neodborne. Príčinou porúch bolo nedodržanie
odborných realizačných postupov pri klampiarskych a hydroizolačných prácach, ako aj neochota
postupovať v zmysle požiadaviek dozorujúcich orgánov stavby pri jej realizácii, ako aj pri odstraňovaní
závad. Zo znaleckého posudku č. 09/2011, vypracovaného znalcom Ing. N. M., znalcom z odboru:
Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika stavebných
porúch a vád na strešných plášťoch objektu areálu ZŠ v Kráľovej nad Váhom. Aj v tomto znaleckom
posudku znalec skonštatoval, že hydroizolácie strešných plášťov nie sú v obvodových zónach zhotovené
v súlade so zásadami realizovania izolácií, ani v súlade s TEPOS-mi výrobcov použitých krytín. Znalec
taktiež poznamenal, že realizácia klampiarskych detailov vo väzbe na fóliovú hydroizoláciu a vo väzbe
na poistnú hydroizolačnú vrstvu sedlovej strechy je nesprávna. Zo znaleckého posudku č. 10/2011,
vypracovaného znalcom Ing. N. M., znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil,
že jeho predmetom že bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu areálu
ZŠ Klasov. Aj v tomto znaleckom posudku znalec konštatoval, že na hydroizoláciách striech, ako aj na ich
príslušenstve (klampiarskych prvkoch) sa vyskytujú vady, ktoré ovplyvňujú mieru zatekania na fasádu,
na ktorej pod vplyvom zatekania vznikajú poruchy. Konštatoval taktiež, že pri realizácii neboli dodržané
montážne podmienky a technologické postupy stanovené výrobcom fóliových hydroizolácií, v dôsledku
čoho dažďová voda zateká obvodovými detailmi. Zo znaleckého posudku č. 11/2011, vypracovaného



znalcom Ing. N. M., znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho
predmetom bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch telocvične ZŠ Červený
Hrádok. V závere tohto znaleckého posudku znalec opäť konštatoval pri prácach vykonaných žalobcom
neboli dodržané odborné realizačné postupy pri klampiarskych a hydroizolačných prácach a neboli
dodržané ani príslušné technické normy. Súbor vád na hydroizoláciách striech a na ich príslušenstve
(klampiarskych prvkoch) spôsobuje zatekanie na fasádu a za fasádu objektu.

12. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec právne posudzoval podľa §§ 536 ods. 1 a 2, 537 ods. 1,
544 ods. 1, 545, 546 ods. 1, 548 ods. 1 a 2, 550, 554 ods. 1, 560 ods. 1, 564, 565 a tiež ust. §§ 344
ods. 2, 346 ods. 1, 349 ods. 1 a 351 ods. 1 a 2 Obch. zák.

13. Po posúdení veci uviedol, že zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať pre objednávateľa
určité práce a objednávateľ sa zhotoviteľovi zaväzuje za tieto práce zaplatiť dohodnutú cenu. Svojou
podstatou teda ide o synalagmatický vzťah, v ktorom právo objednávateľa na cenu diela zodpovedá
jeho povinnosti vykonať dohodnuté dielo. Základným predpokladom pre vznik povinnosti objednávateľa
za vykonané dielo zaplatiť je tak splnenie povinnosti zhotoviteľa dodať predmet zmluvy. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ skutočne dňa 30.7.2010 uzatvoril so
žalovaným ako objednávateľom zmluvu č. 01501002, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukčných
prác na viacerých objektoch materských a základných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Uvedená
zmluva tak svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ vymedzený
v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nie je medzi účastníkmi konania
sporná. Splnenie povinnosti vykonať dielo je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ
si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi
v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku
žalobcu bolo preto potrebné, aby súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti odstúpenia
od zmluvy, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 3.6.2011 a ktorého platnosť žalobca v priebehu
konania namietal najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal od zmluvy odstúpiť pred
protokolárnym odovzdaním, vo fáze kedy dielo malo byť dokončené. Základným spôsobom zániku
záväzku je jeho splnenie. Občiansky <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=22023> zákonník,
rovnako ako Obchodný zákonník <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=17049> upravujú viaceré
spôsoby zániku nesplneného záväzku (napr. odstúpenie od zmluvy, omeškanie pri nesplnení fixného
záväzku, dohoda o zriadení nového záväzku, vzdanie sa práva, odpustenie dlhu, nemožnosť plnenia,
uplynutie času, smrť veriteľa alebo dlžníka, započítanie, neuplatnenie práva, zmarenie účelu zmluvy,
zaplatenie odstupného). Jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku je teda aj odstúpenie od
zmluvy. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy zákon nevyžaduje písomnú formu. Právna úprava odstúpenia
od zmluvy v Obchodnom zákonníku <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=17049> je komplexnou,
a preto sa ustanovenia Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=22023>
nepoužijú. Právo odstúpiť od zmluvy vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti, teda
ako právo zodpovednostné. Dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka však nevylučuje, aby
si účastníci zmluvy dohodli právo odstúpiť od zmluvy aj pre na základe iných dôvodov. Z uvedeného
je zrejmé, že v zmysle § 344 Obchodného zákonníka pre účinné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje
zákonné príp. zmluvné oprávnenie, ktoré sa viaže na splnenie určitých podmienok. Pri posudzovaní
zmluvných ustanovení, ktoré žalovaného oprávňovali na odstúpenie od zmluvy, súd vychádzal zo
znenia prekladu zmluvy do slovenského jazyka, ktoré boli v tomto konaní predložené žalovanou
stranou a to s ohľadom na zhodné skutkové tvrdenie oboch strán sporu, ktoré právo tento preklad
považovali za autentický preklad originálu zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku. V zmysle čl. 59
predmetnej zmluvy boli zmluvné strany oprávnené od zmluvy odstúpiť v prípade, ak sa druhá strana
dopustí podstatného porušenia zmluvy. V ustanovení čl. 59 bod 59.2 zmluvy si účastníci zmluvného
vzťahu vymedzili, čo sa bude v ich zmluvnom vzťahu považovať za podstatné porušenie zmluvy.
Toto ustanovenie je v súlade s ustanovením § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka vychádzajúceho z
koncepcie, že aj v prípade ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej
strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po márnom uplynutí
tejto lehoty môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy. Predmetné ustanovenie zmluvy teda
obsahovalo úpravu odstúpenia od zmluvy odchylnú od ustanovení Obchodného zákonníka, pričom táto
úprava má samozrejme prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená
zmluvná úprava sa však týkala iba nároku na odstúpenie od zmluvy v prípade podstatného porušenia
povinností druhou zmluvnou stranou. Následky vznikajúce v dôsledku nepodstatného porušenia zmluvy,
predmetnými zmluvnými ustanoveniami nijako dotknuté neboli, to znamená, že dôsledky nepodstatného



porušenia zmluvnej povinnosti sa spravujú ustanovením § 346 Obchodného zákonníka. Z vykonaného
dokazovania má súd za preukázané (a to najmä zo znaleckých posudkov predložených žalovanou
stranou), že žalobcom vykonané dielo vykazovalo viaceré nedostatky, ktoré boli žalobcovi riadne zo
strany žalovaného oznámené s dodatočnou lehotou na ich odstránenie. Žalobca však v priebehu konania
súdu nepreukázal, že by tieto vytýkané nedostatky v určenej lehote odstránil. V takomto prípade mal
žalovaný jednoznačne právo odstúpiť od zmluvy nakoľko, žalobca, ktorý bol v omeškaní nesplnil
svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mu na to bola poskytnutá. Žalobca bol v
omeškaní tak s odovzdaním samotného diela, ako aj s odstránením vád vytknutých žalovaným, pričom
mu bola poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie. Táto lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve
žalovaného zo dňa 2.3.2011. Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že dielo vykonané
žalobcom vykazovalo vytýkané vady, a to aj po uplynutí lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie
nedostatkov (vád diela). Uvedené jednoznačne vyplýva zo záverov z predložených znaleckých posudkov
zo dňa 2.8.2011, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov v
stanovenej lehote dňa 1.6.2011 odstúpil od Zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie
od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil
vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným (projektovým manažérom), nezabezpečil platnú
zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované
zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentácie a ani
projektu skutočného vyhotovenia diela. Súd zdôraznil, že splnenie povinnosti vykonať dielo riadne a
včas je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo
riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase
určenom zmluvou. Keďže žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej
lehote, žalovaný od uzatvorenej zmluvy o dielo odstúpil. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca
dielo riadne a včas odovzdal, čím by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy a to listom zo dňa 1.6.2011, odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 3.6.2011.

14. Súd uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie ceny prác, ktoré mal na diele
podľa zmluvy vykonať. Tieto práce fakturoval žalovanému faktúrou č. 200100160 na sumu 73.082,53
EUR za práce vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Pri posúdení tohto nároku súd vychádzal primárne zo skutočnosti, že dňom 3.6.2011 nastali účinky
odstúpenia od zmluvy a týmto momentom aj samotná zmluva zanikla. Tak, ako to uviedol aj Krajský
súd v uznesení č.k. 1Cob/151/2014-468 zo dňa 30.6.2016 v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo za
predpokladu, že vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ a z povahy veci neprichádza do úvahy,
že by bolo možné dielo zhotoviteľovi odovzdať má podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ
voči objednávateľovi diela právo na úhradu toho, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil.
Cena diela, resp. cena jeho jednotlivých častí, dohodnutá v zmluve o dielo, ktorá zanikla odstúpením
je právne bez významu pre zistenie o čo sa objednávateľ obohatil. Zákonné ustanovenia upravujúce
vysporiadanie účastníkov zmluvy sú ustanoveniami dispozitívnymi, ktoré je možné dohodou účastníkov
v zmluve zmeniť. Odstúpením od zmluvy vo všeobecnosti zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných
strán, ktoré im zo zmluvy vyplývali. Toto odstúpenie od zmluvy sa však netýka tých ustanovení zmluvy,
ktoré upravujú spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, zmluvných ustanovení týkajúcich sa
voľby práva a v neposlednom rade sa netýka ani tých ustanovení zmluvy, ktoré majú podľa prejavenej
vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po zániku zmluvy. Aj zmluva o dielo uzatvorená
medzi stranami sporu obsahovala ustanovenia, ktoré práva a povinnosti jej účastníkov po zániku zmluvy
na základe odstúpenia modifikovali. Takýmto ustanovením je v prejednávanej veci nepochybne čl.
60.1 Zmluvy, a to vzhľadom na jeho obsah, keďže rieši spôsob platieb po ukončení zmluvy. Teda
toto ustanovenie zmluvy je práve takým ustanovením, ako ho má na mysli aj § 351 ods. 1 Obch.
zák., keďže vzhľadom na jeho obsah má trvať aj po ukončení zmluvy. Z uvedeného ustanovenia
vyplýva, že po odstúpení od zmluvy sú strany povinné vykonať vzájomné vyporiadanie. Podľa už
uvedeného čl. 60.1 Zmluvy č. 01501002 mal žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu
vážneho porušenia zmluvy zhotoviteľom, vystaviť prostredníctvom projektového manažéra „osvedčenie
na sumu vykonaných prác“. Túto sumu bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty
vykonaných prác. Súd má za to, že žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu
označenú ako: „Payment upon termination of Contract No. 01501002“ zo dňa 21.12.2011, touto listinou
vykonal vypriadanie svojich záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované práce
fakturované faktúrou č. 200100160 v sume 56.250,85 EUR bez DPH.



15. Nespornou podľa súdu je aj skutočnosť, že žalovaný na základe tohto dokumentu „Payment upon
termination“ uhradil dňa 20.1.2012 (t.j. po podaní žaloby) sumu 235.605.32 EUR bez DPH (úhrada na
účet žalobcu priamo z EBRD a dňa 17.2.2012 sumu 47.121,06 EUR (úhrada DPH z účtu žalovaného).
V prílohe č. 1 predmetného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania
po ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. Práce sú
uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú identifikovateľné a oddeliteľné od
iných druhov výdavkov. Z predmetného certifikátu je teda jednoznačne zrejmé na úhradu akých záväzkov
a v akej výške malo peňažné plnenie žalovaného slúžiť. Žalobcovi teda pri pripísaní platby na jeho
účet, vzhľadom na obsah osvedčenia („Payment upon terminatiom“), muselo byť zrejmé, akého záväzku
žalovaného sa predmetná platba týka a koľko z celkovej uhradenej sumy 235 606,32 EUR bez DPH
sa vzťahuje k prácam fakturovaným faktúrou č. 200100160. V dôsledku toho bola splnená základná
podmienka pre riadnu identifikáciu úhrady záväzku tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 330 Obch. zák..

16. Súd poukázal na ust. § 330 Obch. zák., ktoré upravuje tzv. započítavanie plnení, a podľa právnej
teórie aj súdnej praxe sa použije tak v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet
záväzkov, tak aj v prípade, ak je síce plnený jediný záväzok, avšak vnútorne štruktúrovaný, obsahujúci
niekoľko čiastkových povinností, napríklad povinnosť plniť istinu a príslušenstvo pohľadávky. Z právnej
úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť (a to aj vo
vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obch. zák.), v prípade, že strany takúto dohodu
neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch. zák., právo určiť,
ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. V danom prípade, aplikujúc vyššie
uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli
na spôsobe vyúčtovanie si záväzkov po ukončení zmluvy, s poukazom na toto záverečné vyúčtovanie
vykonané žalovaným („Payment upon termination“), muselo byť žalobcovi jednoznačne jasné, o úhradu
ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Teda žalobca nebol oprávnený zaúčtovať si došlú platbu
na iné záväzky (ktoré navyše boli sporné). Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že žalovaný si svoju
povinnosť splnil a uhradil žalobcovi práce fakturované faktúrou č. 200100160 a to vo výške a spôsobom
určeným čl. 60 zmluvy.

17. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V časti, v ktorej
bolo konanie zastavené rozhodol súd o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko v
časti, v ktorej bolo konania zastavené bola žaloba žalobcom podaná predčasne, keďže nárok žalobcu
na zaplatenie hodnoty vykonaných prác mu v zmysle zmluvy mohol vzniknúť až na základe potvrdenia
o hodnote vykonanej práce a objednaných materiálov. Až na ich základe sa mohol od žalovaného po
uplynutí lehoty uvedenej v čl. 43 bod 43.1 zmluvy domáhať zaplatenia prác vykonaných do odstúpenia od
zmluvy žalovaným. K uplynutiu tejto lehoty však nedošlo vzhľadom na to, že žalovaný svoju pohľadávku
splnil ešte pred jej splatnosťou. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol mal žalovaný v konaní plný
úspech, súd mu preto priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

18. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak,
že žalovaného zaviaže na zaplatenie 5.581,51 EUR spolu s úrokom z omeškania od 20.6.2011 do
zaplatenia a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil
najmä tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Vytýkal súdu, že ak vychádzal z
predpokladu, že zmluva nebola účinná, bolo potrebné sa zaoberať zjavnou existenciou inej zmluvy a
to zmluvy ústnej. Predovšetkým súd nezohľadnil skutočnosť, že predmetná zmluva uzavretá sporovými
stranami nenadobudla účinnosť, nakoľko nebola doplnená o požadovanú zábezpeku. Tiež vytýkal súdu
prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je značne nepreskúmateľný, keď sa nevysporiadal so všetkými
argumentami v konaní produkovanými žalobcom. Poukázal na osvedčenie, v ktorom sú odpočítané
položky, na ktoré nemal žalovaný nárok, avšak v ňom uznal vykonanie fakturovaných prác až na tie, ktoré
zostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. Zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi
uznanými a zaplatenými prácami podľa osvedčenia. Žalovaný uznal práce v sume 290.083,43 EUR, ale
uhradil iba 235.605,32 EUR. Nesúhlasil pritom so záverom súdu, že žalovaný mal právo platbu ponížiť



o 10% v zmysle zmluvy, keďže táto nenadobudla účinnosť. Tiež nesúhlasil s názorom súdu, že žalobca
podal žalobu predčasne, nakoľko je nesporné, že odloženie splatnosti je na prospech žalovaného,
pričom sa súd vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či bol odklad primeraný a či žalovaný úmyselne
nepredlžoval splatnosť záväzku. Poukázal tiež na skutočnosť, že v prípade platnosti odstúpenia od
zmluvy je potrebné trvať na tom, že záväzok sa stal splatný momentom zániku zmluvy. Preto je toho
názoru, že žaloba v zastavujúcej časti bola podaná dôvodne.

19. Písomným podaním zo dňa 9.11.2017 žalovaný podal návrh na doplnenie napadnutého rozsudku,
pričom uviedol, že v tretej výrokovej vete priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, pritom však neuviedol náhradu trov akého konania. Poukázal na odvolacie rozhodnutie,
ktorým bol prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na nové konanie, v ktorého závere je
uvedené, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí
o veci. Preto je toho názoru, že súd nerozhodol o náhrade trov predošlého odvolacieho konania a preto
navrhuje súdu prvej inštancie vydať dopĺňací rozsudok, ktorým prizná žalovanému i právo na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

20. Žalovaný sa písomne vyjadril i k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol,
že sa v plnej miere pridržiava všetkých písomných a ústnych vyjadrení a napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a i správne odôvodnený. Tvrdenie žalobcu, že zmluva o dielo nikdy nenadobudla účinnosť
žalobca v konaní uviedol prvý krát až v podanom odvolaní. Poukázal na ust. § 366 písm. d/ C.s.p. s
tvrdením, že nejde o taký útok procesnej obrany, ktorý by nebol mohol žalobca použiť až do podaného
odvolania a preto ho nemôže uplatniť ako dôvod v odvolaní. Naviac uviedol, že platná zábezpeka bola
riadne predložená žalovanému listom zo dňa 5.8.2010 a staveniská boli žalobcovi odovzdané až po
predložení tejto bankovej záruky. Taktiež nesúhlasí so žalobcom, že sa súd v napadnutom rozsudku
nevysporiadal s platnosťou odstúpenia od zmluvy o dielo, keďže to podrobne analyzoval v odsekoch 47
až 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že v bode 59.2 predmetnej zmluvy si zmluvné
strany jasne vymedzili čo považujú za podstatné porušenie zmluvy. V konaní nebolo nepochybne
preukázané, že dielo nebolo odovzdané v zmluvne dohodnutej lehote a vykazovalo vady, ktoré boli
žalobcovi riadne oznámené spolu s určením dodatočnej lehoty na ich odstránenie. Keďže bol žalobca v
omeškaní s odovzdaním diela ako i s odstránením vád a nedorobkov, došlo k podstatnému porušeniu
zmluvných povinností. Ako vyplýva z odseku 52 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v konaní nebolo
preukázané, že by žalobca dielo riadne a včas odovzdal, čím by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny
diela. Obšírne sa vyjadroval k ďalším tvrdeniam žalobcu uvedených v odvolaní tak ako i pred súdom
prvej inštancie. K odvolaniu pripojil bankovú záruku a prípismi žalobcu s ňou súvisiacimi.

21. K vyjadreniu žalovaného podal i písomne vyjadrenie žalobca, v ktorom v podstate nesúhlasil s
tvrdeniami žalovaného a zotrval na obsahu podaného odvolania.

22. K tomuto vyjadreniu podal ďalšie vyjadrenie žalovaný, kde v podstate zhrnul všetky argumenty
uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. zverejnený na úradnej tabuli súdu dňa 5.6.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu
prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, s vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na



základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie
nepochybne zistil, že žalobca nedodržal zmluvné podmienky ukončenia a odovzdania diela a tiež, že
neodstránil vady diela v lehote určenej žalovaným. Čo sa týka námietky žalobcu o neúčinnosti zmluvy
a v dôsledku toho i neplatnosti odstúpenia z nej, odvolací súd poukazuje na ust. § 366 písm. d/ C.s.p.
v dôsledku čoho nebolo možné na túto námietku v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko ju žalobca
neuplatnil pred súdom prvej inštancie a niet dôvodu, pre ktorý ju nemohol bez svojej viny uplatniť pred
súdom prvej inštancie. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že platnosť odstúpenia od zmluvy
je správne odôvodnená v napadnutom rozsudku a to v odsekoch 47 až 53 jeho odôvodnenia.

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. a ich nárok priznal úspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).