Slovenská inovačná a energetická agentúra


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/180/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219987
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1211219987.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:
EURO-BUILDING, a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Slovenská inovačná a
energetická agentúra, Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 00 002 801, zastúpený: Bobák, Bollová a spol. s r.o.,
Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 o zaplatenie 73.082,53 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 67.501,02 Eur z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 73.082,53 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe výzvy pre uchádzačov týkajúcej sa opatrení v oblasti
energetickej efektívnosti vo verejných budovách - školy v Nitrianskom a Trnavskom regióne, vyhlásenej
žalovaným, predložil svoju ponuku. Medzi žalobcom a žalovaným bola následne dňa 30.07.2010
uzatvorená zmluva č. 01501002. V súlade s touto zmluvou vykonal žalobca pre žalovaného práce na
objektoch základných a materských škôl, za ktoré vystavil dňa 20.04.2011 faktúru č. 200100160, s
dátumom splatnosti 19.06.2011. Žalovaný uvedenú sumu neuhradil.

3. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.03.2012 vzal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu svoj návrh späť v časti istiny v sume 67.501,02 EUR s príslušenstvom. V čiastočnom
späťvzatí návrhu žalobca uviedol, že dňa 20.01.2012 mu žalovaný uhradil sumu 235.605,32 Eur a dňa
17.02.2012 mu uhradil sumu 47.121,06 Eur. Obe sumy žalovaný uhradil bez bližšej špecifikácie. Na
základe tejto úhrady považoval žalobca svoju pohľadávku z faktúry č. 200100160 za čiastočne uhradenú
v sume 67.501,02 Eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,5 ročne zo sumy 73.082,53 Eur od
20.03.2011 do 17.02.2012.

4. Súd vo veci vydal dňa 27.09.2011 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie
žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že s žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju v celom
rozsahu zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že žalobca bol



ako zhotoviteľ vybraný v rámci verejnej súťaže, ktorá bola realizovaná podľa zásad verejného
obstarávania definovaných Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD). Všetky plnenia za práce
realizované žalobcom podliehali predchádzajúcemu schváleniu EBRD a sú uhrádzané EBRD v súlade
s podmienkami uvedenými v zmluve a podmienkami verejného obstarávania. V článku 1.1 zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že všetky práce a plnenia na obnove verejných
budov je žalobca povinný zrealizovať a ukončiť do 17.01.2011. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným
bola na základe uzatvorenej zmluvy realizovaná tak, že žalobca na mesačnej báze pripravoval súpis prác
vykonaných v danom mesiaci, pričom jednotlivé položky museli súhlasiť so súpisom materiálu a prác t.j.
Bill of quantities, dohodnutom v zmluve. Mesačný súpis vykonaných prác predložený žalobcom prešiel
najprv kontrolou pracovníkov konzultanta (zmluvného partnera žalovaného, ktorý vykonával dozor a
kontrolu na jednotlivých stavbách) a to v rozsahu, či práce boli skutočne zrealizované v zmysle zmluvy.
Po kladnom potvrdení súpisu vykonaných prác v danom mesiaci zo strany konzultanta vykonal ešte
manažér projektu formálnu kontrolu a vydal osvedčenie o platbách, to jest potvrdil svojim podpisom
zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach, v ktorom manažér projektu odsúhlasil sumu,
na ktorú následne žalobca mohol vystaviť faktúru. Prílohou každého zisťovacieho protokolu bol súpis
vykonaných prác s uvedením cien, ktoré vo svojom súčte tvorili sumu uvedenú v zisťovacom protokole.
Podpisom zisťovacieho protokolu zo strany manažéra projektu C.. P. M. bola potvrdená suma, ktorá
mala byť uhradená žalobcovi a súčasne obdobie, kedy boli práce vykonané. Po doručení faktúry č.
200100160 a jej príloh žalovaný zistil, že faktúra a aj zisťovací protokol, ktorý tvoril jej prílohu majú
vady a bezodkladne vyzval žalobcu na ich odstránenie. Vady uvedenej faktúry spočívali v tom, že z jej
textu a ani z jej príloh nebolo možné zistiť v akom období boli tieto práce vykonané. Podľa žalovaného v
zmluve bol taktiež uvedený nesprávny dátum vzniku daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty, ktorý
je vo faktúre uvedený ako 31.01.2011. To nezodpovedá skutočnosti nakoľko práce fakturované v tejto
faktúre boli vykonané až v mesiacoch február a marec 2011. Žalobca výhrady žalovaného k vystavenej
faktúre neuznal. Uvedenie všetkých náležitostí faktúry, vrátane dátumu dodania služieb a vykonania
prác je dôležité aj z toho dôvodu, že žalobca bol v omeškaní s vykonávanými prácami a plnením zmluvy
o dielo. Dielo nedokončil a neodovzdal ani v dodatočnej lehote do 31.03.2013, preto bol žalovaný nútený
odstúpiť od zmluvy a v súčasnosti rieši so žalobcom zodpovednostné nároky súvisiace s omeškaním
plnenia zmluvy a vadami diela. Žalovaný má teda za to, že nárok žalobcu nie je opodstatnený nakoľko
žalobcom vystavená faktúra č. 200100160 nie je splatná a jej splatnosť ani nemôže nastať, pokiaľ v nej
nebude riadne a správne uvedený dátum dodania tovarov a služieb, ktoré sú v nej fakturované.

5. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný namietal oprávnenosť celého nároku uplatneného žalobcom
v žalobe, nakoľko žalobca faktúru č. 200100160 vystavil v rozpore s platným právnym poriadkom
Slovenskej republiky a tiež v rozpore so zmluvou. Žalobca ďalej v rozpore s ustanovením čl. 23.1 nesplnil
pokyn manažéra projektu v súvislosti s doplnením a opravou faktúry č. 200100160 a zisťovacieho
protokolu. S ohľadom na skutočnosť, že v zmysle článku 43.1 zmluvy splatnosť faktúr je 60 dní odo dňa
prijatia správnej (riadne vystavenej) faktúry, žalovaný mal za to, že faktúra č. 200100160 nie je splatná a
jej splatnosť ani nemôže nastať, pokiaľ v nej nebude riadne a správne uvedený dátum dodania tovarov
a služieb, ktoré sú fakturované.

6. Súd vo veci dňa 17.10.2013 vydal rozsudok 26Cb/180/2011-275, v ktorom konanie v časti o zaplatenie
istiny 67.501,02 Eur zastavil a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok napadol v časti výroku o trovách
konania aj žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalovanému prizná aj nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor, ako
aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - písomné podanie na súd zo
dňa 12.03.2013 v sume 696,50 Eur.

7. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/151/2014-470 rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 26Cb/180/2011-275 zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. S poukazom na skutočnosť, že žalobca doručil dňa 29.11.2013 odvolanie voči všetkým rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/180/2011-275 zo dňa 17.10.2013. V tomto odvolaní žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, pričom Krajský súd v Bratislave napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, súd prvej inštancie musel v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť
vo výrokovej časti tohto rozsudku aj o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom. Ako už bolo uvedené



písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.03.2012 vzal žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu svoj návrh späť v časti istiny v sume 67.501,02 EUR s príslušenstvom a to z dôvodu,
že dňa 20.01.2012 mu žalovaný uhradil sumu 235.605,32 Eur a dňa 17.02.2012 mu uhradil sumu
47.121,06 Eur. Na základe považoval žalobca ním uplatnenú pohľadávku za čiastočne uhradenú v sume
67.501,02 Eur vrátane úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 73.082,53 Eur od 20.03.2011
do 17.02.2012.

9. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami konanie v späťvzatej časti zastavil.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka P. M., výsluchom W. U., výsluchom svedka
C.. E. B., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: upomienok, faktúry č. 200100160, ako
aj ostatných faktúr vystavených žalobcom za mesiace september 2010 až január 2011, zisťovacieho
protokolu o vykonaných stavebných prácach, rekapitulácie čerpania objektov stavby, smernice k
dokumentom tendra, zmluvy o dielo č. 01501002, súpisu nefakturovaných prác, žiadosti žalovaného zo
dňa 09.05.2011, opätovnej žiadosti žalovaného zo dňa 16.05.2011, odstúpenia od zmluvy č. 01501002,
rekapitulácie čerpania stavby, oznámenia o pripísaní úhrady, výpisu z účtu žalobcu, fotodokumentácie,
poštovej a e-mailovej komunikácie medzi žalobcom, žalovanými a starostami obcí, v ktorých bola
vykonávaná rekonštrukcia škôl, znaleckých posudkov č. 07/2011, 08/2011/, 09/2011, 10/2011, č.
11/2011 vypracovaných znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z odboru: Stavebníctvo, odvetvie:
Stavebná fyzika, listu žalovaného zo dňa 02.03.2011, dokumentácie nedostatkov realizácie diela,
pripomienok k realizačným projektom, uznesenia Krajského súdu v Bratislave II č.k. 2Cob/112/2013-608,
zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.01.2016 vo veci vedenej pod sp. zn.
42Cb/243/2012, rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.: 51C/190/2012-269 zo dňa 10.12.2014,
zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bratislava II, 42Cb/243/2012 zo dňa 02.12.2014, uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/116/2015-384, ako aj ostatných listinných dôkazov tvoriacich
súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Z výsluchu svedka P. M. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného. Od roku 2008 pracuje
na projekte Energetická efektívnosť vo verejných budovách. V priebehu implementácie tohto projektu
obstarali podľa pravidiel EBRD konzultanta, ktorým bolo združenie Košickej energetickej spoločnosti,
a.s. a STAVOTEN, s.r.o.. Po príprave projektovej dokumentácie bol vyhlásený tender na stavebné
práce. Jeden z piatich balíkov sa týkal aj tohto sporu. Predmetom zmluvy uzatvorenej so žalobcom
boli stavebné práce na základných a materských školách v Trnavskom a Nitrianskom kraji. Súčasťou
zmluvy bol aj výkaz výmer, ktorý bol predmetom tendra. Bola to presná špecifikácia prác, ktoré mal
žalobca na jednotlivých školách vykonať. Povinnosťou žalobcu bolo dokladať k faktúre súpis prác,
ktoré vykonal. Tento súpis prác uviedol žalobca v rekapitulácii. Odsúhlasenie prác bolo v kompetencii
svedka tak, ako to vyplýva zo zmluvy. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že zisťovací protokol o
vykonaných prácach nepodpísal. Podpísal to p. P., p. B. a p. U.. Boli to pracovníci konzultanta, ktorí neboli
oprávnení zisťovací protokol podpísať. Faktúru žalobcovi svedok nepodpísal nakoľko neobsahovala
potrebné náležitosti. Nebolo v nej uvedené obdobie skutočnej realizácie jednotlivých prác. Z uvedeného
dôvodu bola žalobcovi faktúra vrátená na prepracovanie, jej prepracovanie však žalobca odmietol. V
záverečnom vyúčtovaní boli deklarované práce, ktorých vykonanie bude žalobcovi uznané a uhradené.
Svedok vo svoje výpovedi ďalej uviedol, že všetky tieto práce boli žalobcovi aj skutočne uhradené.

16. Z výsluchu svedka W. U. súd zistil, že svedok pracoval ako konzultant žalovaného. Pri stavebných
prácach na materských školách zabezpečovali pre žalovaného aj stavebný dozor. Pre žalovaného sa



odsúhlasovalo vykonanie prác, ako aj ich množstvo a kvalita, takisto sa vykonávali aj zápisy v stavebných
denníkoch. Faktúry dozoru neboli predkladané. Predkladané boli iba súpisy prác. Svedok vo svojej
výpovedi ďalej uviedol, že zisťovací protokol, ktorý sa nachádza v súdnom spise na čísle listu 4, bol
odsúhlasený v apríli 2011. Práce boli potvrdené za tretí mesiac. Svedok taktiež uviedol, že tento zisťovací
protokol podpísal, čím pre žalovaného potvrdili rozsah prác a v rekapitulácii aj jednotlivé jednotkové ceny.

17. Z výsluchu svedka C.. E. B. súd zistil, že svedok spolupracoval so žalovaným ako konzultant na
základe zmluvy. So žalovaným spolupracuje aj v súčasnosti. Vykonával stavebný dozor na stavbách
v jednotlivých obciach. Každý mal na starosti iné obce. Na stavbách dozerali na postup prác a práce
porovnávali s projektovou dokumentáciou. So žalobcom sa kontaktovali v súvislosti so zápismi v
stavebnom denníku a podpisovali súpis prác. Podpisom súpisu prác potvrdili, že práce, ktoré v ňom boli
uvedené boli aj skutočne vykonané. Svedok uviedol, že podpísal aj dokument založený v spise. Cena
bola odkontrolovaná podľa rozpočtu. Svedok vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že nebol oprávnený
konať za žalovaného. Voči žalobcovi neboli konzultanti v žiadnom právnom vzťahu.

18. Z faktúry č. 200100160 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému sumu 73.082,53 EUR za
práce vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji.

19. Zo zmluvy o dielo č. 01501002 súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako
objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom boli rekonštrukčné práce na viacerých školách
v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné podmienky označené ako
štandardný súťažný dokument. V čl. 42 bod. 42.1 zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ
predkladá projektovému manažérovi mesačné výkazy odhadovanej hodnoty vykonaných prác po
odpočítaní skôr uznanej súhrnnej sumy. Podľa čl. 42 bod. 42.2 zmluvy, projektový manažér skontroluje
mesačný výkaz zhotoviteľa a potvrdí sumu, ktorá má byť zhotoviteľovi uhradená. V čl. 42 bod. 42.3 sa
zmluvné strany dohodli, že hodnotu vykonaných prác určí projektový manažér. Podľa čl. 42 bod. 42.4
zmluvy, hodnota vykonaných prác zahŕňa hodnotu objemu položiek uvedených v súpise prác. Podľa
čl. 43 bod. 43.1, veta prvá a druhá zmluvy, platby budú upravené o odpočty preddavkov a zádržného.
Objednávateľ uhradí zhotoviteľovi sumy potvrdené projektovým manažérom v lehote 28 dní odo dňa
každého potvrdenia. Podľa čl. 57 bod. 57.1, veta prvá a druhá zmluvy, zhotoviteľ predloží projektovému
manažérovi podrobné vyúčtovanie celkovej sumy, o úhradu ktorej zhotoviteľ žiada podľa Zmluvy pred
uplynutím záručnej doby. Projektový manažér vyhotoví potvrdenie o odstránení vád a nedorobkov
(Defects Liability Certificate) a potvrdí akúkoľvek záverečnú platbu, ktorá sa má uhradiť zhotoviteľovi
do 56 dní od doručenia vyúčtovania zhotoviteľa za predpokladu, že vyúčtovanie je správne a úplné.
Odstúpenie od zmluvy upravoval čl. 59 bod. 59.1 zmluvy, podľa ktorého objednávateľ alebo zhotoviteľ
môžu od zmluvy odstúpiť, ak sa druhá zmluvná strana dopustí podstatného porušenia zmluvy. Za
podstatné porušenia zmluvy sa podľa čl. 59 bod. 59.2 písm. e zmluvy považuje, okrem iného, aj prípad,
kedy projektový manažér upozorní, že neodstránenie konkrétnej vady predstavuje podstatné porušenie
zmluvy a zhotoviteľ ju neodstráni ani v primeranej lehote, ktorú určil projektový manažér. Podľa čl. 60
bod. 60.1 veta prvá zmluvy, v prípade zániku zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia zhotoviteľom
vystaví projektový manažér potvrdenie o hodnote vykonanej práce a objednaných materiáloch po
odpočítaní preddavkov prijatých do dňa vystavenia potvrdenia a po odpočítaní percentuálneho podielu
vzťahujúceho sa na hodnotu nedokončenej práce, ako je uvedené v zmluvných údajoch. Podľa čl.
60.0 Zmluvy - Zmluvné údaje, percentuálny podiel vzťahujúci sa na hodnotu nedokončenej práce
predstavujúci dodatočné náklady objednávateľa na dokončenie diela je 10 %.

20. Z odstúpenia od zmluvy č. 01501002 súd zistil, že žalovaný dňa 01.06.2011 odstúpil od uvedenej
zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa
dostal do omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej
projektovým manažérom, nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela
včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú
sprievodnú technickú dokumentácie a ani projektu skutočného vyhotovenia diela.

21. Zo znaleckého posudku č. 07/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z
odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku
bola diagnostika stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu materskej školy v Bojničkách.
Podľa záveru tohto znaleckého posudku bola hydroizolácia strešného plášťa tohto objektu vykonaná



neodborne v rozpore s požiadavkami projektovej dokumentácie. Pri vykonávaní prác neboli dodržané
odborné postupy.

22. Zo znaleckého posudku č. 08/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom
z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika
stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektov SO 02 a SO 03 areálu ZŠ Abrahám. V závere
tohto znaleckého posudku skonštatoval znalec, že prakticky všetky detaily hydroizolácií na strechách
základne školy boli zhotovené nesprávne a neodborne. Príčinou porúch bolo nedodržanie odborných
realizačných postupov pri klampiarskych a hydroizolačných prácach, ako aj neochota postupovať v
zmysle požiadaviek dozorujúcich orgánov stavby pri jej realizácii, ako aj pri odstraňovaní závad.

23. Zo znaleckého posudku č. 09/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom
z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika
stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu areálu ZŠ v Kráľovej nad Váhom. Aj v tomto
znaleckom posudku znalec skonštatoval, že hydroizolácie strešných plášťov nie sú v obvodových
zónach zhotovené v súlade so zásadami realizovania izolácií, ani v súlade s TEPOS-mi výrobcov
použitých krytín. Znalec taktiež poznamenal, že realizácia klampiarskych detailov vo väzbe na fóliovú
hydroizoláciu a vo väzbe na poistnú hydroizolačnú vrstvu sedlovej strechy je nesprávna.

24. Zo znaleckého posudku č. 10/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom z
odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom že bola diagnostika
stavebných porúch a vád na strešných plášťoch objektu areálu ZŠ Klasov. Aj v tomto znaleckom posudku
znalec konštatoval, že na hydroizoláciách striech, ako aj na ich príslušenstve (klampiarskych prvkoch)
sa vyskytujú vady, ktoré ovplyvňujú mieru zatekania na fasádu, na ktorej pod vplyvom zatekania vznikajú
poruchy. Konštatoval taktiež, že pri realizácii neboli dodržané montážne podmienky a technologické
postupy stanovené výrobcom fóliových hydroizolácií, v dôsledku čoho dažďová voda zateká obvodovými
detailmi.

25. Zo znaleckého posudku č. 11/2011, vypracovaného znalcom Ing. Cyrilom Kramárom, znalcom
z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Stavebná fyzika súd zistil, že jeho predmetom bola diagnostika
stavebných porúch a vád na strešných plášťoch telocvične ZŠ Červený Hrádok. V závere tohto
znaleckého posudku znalec opäť konštatoval pri prácach vykonaných žalobcom neboli dodržané
odborné realizačné postupy pri klampiarskych a hydroizolačných prácach a neboli dodržané ani
príslušné technické normy. Súbor vád na hydroizoláciách striech a na ich príslušenstve (klampiarskych
prvkoch) spôsobuje zatekanie na fasádu a za fasádu objektu.

26. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

27. Podľa § 344 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak
strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

28. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená
nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana,
ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola
poskytnutá.

29. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

30. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti
strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením
zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa §262,



riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

31. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v
zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

32. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

33. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

34. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

35. Podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ
a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný
uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu,
za ktorý objednávateľ nezodpovedá.

36. Podľa § 545 Obchodného zákonníka ustanovenia § 544 platia obdobne v prípadoch, keď predmetom
diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci.

37. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

38. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

39. Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie
objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach
vylučujúcich zodpovednosť ( § 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od
tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

40. Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak
objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ
oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo
vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to
poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je
objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

41. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

42. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.



43. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

44. Podľa § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564
právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi,
neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas
zhotoviteľovi.

45. Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať pre objednávateľa určité práce a objednávateľ
sa zhotoviteľovi zaväzuje za tieto práce zaplatiť dohodnutú cenu. Svojou podstatou teda ide o
synalagmatický vzťah, v ktorom právo objednávateľa na cenu diela zodpovedá jeho povinnosti vykonať
dohodnuté dielo. Základným predpokladom pre vznik povinnosti objednávateľa za vykonané dielo
zaplatiť je tak splnenie povinnosti zhotoviteľa dodať predmet zmluvy.

46. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ skutočne dňa
30.07.2010 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu č. 01501002, predmetom ktorej bolo
vykonanie rekonštrukčných prác na viacerých objektoch materských a základných škôl v Nitrianskom
a Trnavskom kraji. Uvedená zmluva tak svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento
zmluvný typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nie je medzi
účastníkmi konania sporná.

47. Splnenie povinnosti vykonať dielo je jednou zo základných povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní
svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a odovzdaním diela objednávateľovi v mieste
určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu bolo
preto potrebné, aby súd ako prejudiciálnu otázku riešil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 03.06.2011 a ktorého platnosť žalobca v priebehu konania namietal najmä s
poukazom na skutočnosť, že žalovaný mal od zmluvy odstúpiť pred protokolárnym odovzdaním, vo fáze
kedy dielo malo byť dokončené.

48. Základným spôsobom zániku záväzku je jeho splnenie. Občiansky <http://www.epi.sk/form/
goto.ashx?t=26&p=22023> zákonník, rovnako ako Obchodný zákonník <http://www.epi.sk/form/
goto.ashx?t=26&p=17049> upravujú viaceré spôsoby zániku nesplneného záväzku (napr. odstúpenie
od zmluvy, omeškanie pri nesplnení fixného záväzku, dohoda o zriadení nového záväzku, vzdanie sa
práva, odpustenie dlhu, nemožnosť plnenia, uplynutie času, smrť veriteľa alebo dlžníka, započítanie,
neuplatnenie práva, zmarenie účelu zmluvy, zaplatenie odstupného). Jedným zo spôsobov zániku
nesplneného záväzku je teda aj odstúpenie od zmluvy. Pre platnosť odstúpenia od zmluvy zákon
nevyžaduje písomnú formu. Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku <http://
www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=17049> je komplexnou, a preto sa ustanovenia Občianskeho
zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=22023> nepoužijú. Právo odstúpiť od zmluvy
vzniká zásadne ako dôsledok porušenia zmluvnej povinnosti, teda ako právo zodpovednostné.
Dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka však nevylučuje, aby si účastníci zmluvy dohodli
právo odstúpiť od zmluvy aj pre na základe iných dôvodov. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle §
344 Obchodného zákonníka pre účinné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje zákonné príp. zmluvné
oprávnenie, ktoré sa viaže na splnenie určitých podmienok.

49. Pri posudzovaní zmluvných ustanovení, ktoré žalovaného oprávňovali na odstúpenie od zmluvy,
súd vychádzal zo znenia prekladu zmluvy do slovenského jazyka, ktoré boli v tomto konaní predložené
žalovanou stranou a to s ohľadom na zhodné skutkové tvrdenie oboch strán sporu, ktoré právo tento
preklad považovali za autentický preklad originálu zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku.

50. V zmysle čl. 59 boli zmluvné strany oprávnené od zmluvy odstúpiť v prípade, ak sa druhá strana
dopustí podstatného porušenia zmluvy. V ustanovení čl. 59 bod 59.2 zmluvy si účastníci zmluvného
vzťahu vymedzili, čo sa bude v ich zmluvnom vzťahu považovať za podstatné porušenie zmluvy.
Toto ustanovenie je v súlade s ustanovením § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka vychádzajúceho z
koncepcie, že aj v prípade ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej
strane oznámiť, že na plnení trvá a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie a po márnom uplynutí
tejto lehoty môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy.



51. Predmetné ustanovenie zmluvy teda obsahovalo úpravu odstúpenia od zmluvy odchylnú od
ustanovení Obchodného zákonníka, pričom táto úprava má samozrejme prednosť pred dispozitívnymi
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Uvedená zmluvná úprava sa však týkala iba nároku na
odstúpenie od zmluvy v prípade podstatného porušenia povinností druhou zmluvnou stranou. Následky
vznikajúce v dôsledku nepodstatného porušenia zmluvy, predmetnými zmluvnými ustanoveniami nijako
dotknuté neboli, to znamená, že dôsledky nepodstatného porušenia zmluvnej povinnosti sa spravujú
ustanovením § 346 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané
(a to najmä zo znaleckých posudkov predložených žalovanou stranou), že žalobcom vykonané
dielo vykazovalo viaceré nedostatky, ktoré boli žalobcovi riadne zo strany žalovaného oznámené s
dodatočnou lehotou na ich odstránenie. Žalobca však v priebehu konania súdu nepreukázal, že by tieto
vytýkané nedostatky v určenej lehote odstránil. V takomto prípade mal žalovaný jednoznačne právo
odstúpiť od zmluvy nakoľko, žalobca, ktorý bol v omeškaní nesplnil svoju povinnosť ani v dodatočnej
primeranej lehote, ktorá mu na to bola poskytnutá. Žalobca bol v omeškaní tak s odovzdaním samotného
diela, ako aj s odstránením vád vytknutých žalovaným, pričom mu bola poskytnutá primeraná lehota
na ich odstránenie. Táto lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve žalovaného zo dňa 02.03.2011.
Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že dielo vykonané žalobcom vykazovalo vytýkané
vady, a to aj po uplynutí lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie nedostatkov (vád diela).
Uvedené jednoznačne vyplýva zo záverov z predložených znaleckých posudkov zo dňa 02.08.2011,
ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov v stanovenej
lehote dňa 01.06.2011 odstúpil od Zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od
zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil
vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným (projektovým manažérom), nezabezpečil platnú
zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované
zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú sprievodnú technickú dokumentácie a ani
projektu skutočného vyhotovenia diela.

52. Ako už bolo uvedené, splnenie povinnosti vykonať dielo riadne a včas je jednou zo základných
povinností zhotoviteľa. Zhotoviteľ si splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením diela a
odovzdaním diela objednávateľovi v mieste určenom zmluvou, ako aj v čase určenom zmluvou. Keďže
žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, a to ani v dodatočne poskytnutej lehote, žalovaný od uzatvorenej
zmluvy o dielo odstúpil. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca dielo riadne a včas odovzdal, čím
by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela.

53. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že zo strany žalovaného došlo k
platnému odstúpeniu od zmluvy a to listom zo dňa 01.06.2011, odstúpenie bolo žalobocvi doručené dňa
03.06.2011.

54. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie ceny prác, ktoré mal na diele podľa zmluvy
vykonať. Tieto práce fakturoval žalovanému faktúrou č. 200100160 na sumu 73.082,53 EUR za práce
vykonané na objektoch základných a stredných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Pri posúdení tohto
nároku súd vychádzal primárne zo skutočnosti, že dňom 03.06.2011 nastali účinky odstúpenia od zmluvy
a týmto momentom aj samotná zmluva zanikla.

55. Tak, ako to uviedol aj Krajský súd v uznesení č.k. 1Cob/151/2014-468 zo dňa 30.06.2016 v prípade
odstúpenia od zmluvy o dielo za predpokladu, že vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ a z
povahy veci neprichádza do úvahy, že by bolo možné dielo zhotoviteľovi odovzdať má podľa § 544 ods. 1
Obchodného zákonníka zhotoviteľ voči objednávateľovi diela právo na úhradu toho, o čo sa objednávateľ
zhotovovaním veci obohatil. Cena diela, resp. cena jeho jednotlivých častí, dohodnutá v zmluve o dielo,
ktorá zanikla odstúpením je právne bez významu pre zistenie o čo sa objednávateľ obohatil. Zákonné
ustanovenia upravujúce vysporiadanie účastníkov zmluvy sú ustanoveniami dispozitívnymi, ktoré je
možné dohodou účastníkov v zmluve zmeniť.

56. Odstúpením od zmluvy vo všeobecnosti zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré im
zo zmluvy vyplývali. Toto odstúpenie od zmluvy sa však netýka tých ustanovení zmluvy, ktoré upravujú
spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva
a v neposlednom rade sa netýka ani tých ustanovení zmluvy, ktoré majú podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po zániku zmluvy. Aj zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami



sporu obsahovala ustanovenia, ktoré práva a povinnosti jej účastníkov po zániku zmluvy na základe
odstúpenia modifikovali. Takýmto ustanovením je v prejednávanej veci nepochybne čl. 60.1 Zmluvy,
a to vzhľadom na jeho obsah, keďže rieši spôsob platieb po ukončení zmluvy. Teda toto ustanovenie
zmluvy je práve takým ustanovením, ako ho má na mysli aj § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka , keďže
vzhľadom na jeho obsah má trvať aj po ukončení zmluvy.

57. Rovnako z § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že po odstúpení od zmluvy sú strany
povinné vykonať vzájomné vyporiadanie. Podľa už uvedeného čl. 60.1 Zmluvy č. 01501002 mal
žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenia zmluvy zhotoviteľom,
vystaviť prostredníctvom projetkového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“. Túto sumu
bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Súd má za to, že
žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu označenú ako: „Payment upon
termination of Contract No. 01501002“ zo dňa 21.12.2011, touto listinou vykonal vypriadanie svojich
záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované práce fakturované faktúrou č.
200100160 v sume 56.250,85 Eur bez DPH.

58. Nesporná je aj skutočnosť, že žalovaný na základe tohto dokumentu „Payment upon termination“
uhradil dňa 20.01.2012 (t.j. po podaní žaloby) sumu 235 605.32 Eur bez DPH (úhrada na účet žalobcu
priamo z EBRD a dňa 17.02.2012 sumu 47 121,06 Eur (úhrada DPH z účtu žalovaného).

59. V prílohe č. 1 predmetného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú predmetom vysporiadania
po ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli predmetom zmluvy. Práce
sú uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú identifikovateľné a oddeliteľné
od iných druhov výdavkov. Z predmetného certifikátu je teda jednoznačne zrejmé na úhradu akých
záväzkov a v akej výške malo peňažné plnenie žalovaného slúžiť. Žalobcovi teda pri pripísaní platby
na jeho účet, vzhľadom na obsah osvedčenia („Payment upon terminatiom“), muselo byť zrejmé, akého
záväzku žalovaného sa predmetná platba týka a koľko z celkovej uhradenej sumy 235 606,32 eur
bez DPH sa vzťahuje k prácam fakturovaným faktúrou č. 200100160. V dôsledku toho bola splnená
základná podmienka pre riadnu identifikáciu úhrady záväzku tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 330
Obchodného zákonníka.

60. Ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka upravuje tzv. započítavanie plnení, a podľa právnej teórie
aj súdnej praxe sa použije tak v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému veriteľovi väčší počet
záväzkov, tak aj v prípade, ak je síce plnený jediný záväzok, avšak vnútorne štruktúrovaný, obsahujúci
niekoľko čiastkových povinností, napríklad povinnosť plniť istinu a príslušenstvo pohľadávky. Z právnej
úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že prednosť (a to aj vo
vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka), v prípade, že strany
takúto dohodu neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v § 330 ods. 1, 2 Obch.
zákonníka, právo určiť, ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému veriteľovi plní. V danom
prípade, aplikujúc vyššie uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v ktorej sa
účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovanie si záväzkov po ukončení zmluvy, s poukazom na
toto záverečné vyúčtovanie vykonané žalovaným („Payment upon termination“), muselo byť žalobcovi
jednoznačne jasné, o úhradu ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Teda žalobca nebol oprávnený
zaúčtovať si došlú platbu na iné záväzky (ktoré navyše boli sporné). Vzhľadom na uvedené, má súd za
to, že žalovaný si svoju povinnosť splnil a uhradil žalobcovi práce fakturované faktúrou č. 200100160 a
to vo výške a spôsobom určeným čl. 60 zmluvy.

61. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V časti, v ktorej bolo konanie
zastavené rozhodol súd o trovách konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko v časti, v ktorej
bolo konania zastavené bola žaloba žalobcom podaná predčasne, keďže nárok žalobcu na zaplatenie
hodnoty vykonaných prác mu v zmysle zmluvy mohol vzniknúť až na základe potvrdenia o hodnote
vykonanej práce a objednaných materiálov. Až na ich základe sa mohol od žalovaného po uplynutí



lehoty uvedenej v čl. 43 bod 43.1 zmluvy domáhať zaplatenia prác vykonaných do odstúpenia od zmluvy
žalovaným. K uplynutiu tejto lehoty však nedošlo vzhľadom na to, že žalovaný svoju pohľadávku splnil
ešte pred jej splatnosťou. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol mal žalovaný v konaní plný úspech, súd
mu preto priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).