Slovenská inovačná a energetická agentúra


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/27/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212219495
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1212219495.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING,
a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Slovenská inovačná
a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, Bratislava, IČO: 00 002 801, zastúpenému: Bobák,
Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, o zaplatenie
81 120,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 10.12.2014, č.k. 51C/190/2012-269, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v zamietajúcom výroku o veci samej potvrdzuje.

Vo výroku o trovách prvoinštančného konania sa m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 3 050,66 eur, právnemu zástupcovi žalovaného Bobák, Bollová a spol.,
s. r. o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému
domáhal zaplatenia istiny 81 120,44 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 81 120,44 eur od
2.1.2012 do zaplatenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
3 757,26 eur, k rukám právnemu zástupcovi žalovaného Bobák, Bollová a spol. s r.o. , do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 330 ods. 2, 3, § 345 ods. 2, § 345 ods. 3, § 346 ods. 1, §
351 ods. 1, 2, § 536 ods. 2, § 537 ods. 1, § 544 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, 2, §
550, § 554 ods.1, § 560 ods.1, § 564, § 565 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
„ Obchodný zákonník“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami
bolo nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ dňa 30.7.2010 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom
Zmluvu č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo vykonanie rekonštrukčných prác na viacerých objektoch
materských a základných škôl v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Uvedená zmluva svojim obsahom
zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. Spornou bola predovšetkým otázka existencie dôvodov na odstúpenie od zmluvy (teda, či
žalobca porušil zmluvu podstatným spôsobom) a následne aj otázka platnosti odstúpenia žalovaného
od predmetnej zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o existenciu dôvodov na odstúpenie
od zmluvy, v danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 346 Obchodného zákonníka,
nakoľko v zmysle uzavretej zmluvy omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie



zmluvnej povinnosti. V takom prípade môže druhá strana (žalovaný) odstúpiť od zmluvy v prípade, že
strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na
to bola poskytnutá. Žalobca bol v omeškaní tak s odovzdaním samotného diela, ako aj s odstránením
vád vytknutých žalovaným, pričom mu bola poskytnutá primeraná lehota na ich odstránenie. Táto
lehota bola žalobcovi poskytnutá vo výzve žalovaného zo dňa 2.3.2011. Vykonaným dokazovaním
bolo pritom preukázané, že dielo vykonané žalobcom vykazovalo vytýkané vady, a to aj po uplynutí
lehoty stanovenej žalovaným na odstránenie nedostatkov (vád diela). Uvedené jednoznačne vyplýva zo
záverov z predložených Znaleckých posudkov zo dňa 2.8.2011, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný. Žalovaný
z dôvodu neodstránenia vád a nedostatkov v stanovenej lehote dňa 1.6.2011 odstúpil od zmluvy
uzatvorenej so žalobcom. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že žalobca sa dostal do
omeškania s riadnym dokončením diela, neodstránil vady a nedorobky v lehote stanovenej žalovaným
(projektovým manažérom), nezabezpečil platnú zábezpeku plnenia, nepredložil realizačný projekt diela
včas na jeho odsúhlasenie, nedodal požadované zariadenia v súlade so zmluvou, nepredložil kompletnú
sprievodnú technickú dokumentáciu a ani projekt skutočného vyhotovenia diela. Pokiaľ žalobca v konaní
tvrdil, že dielo riadne a včas odovzdal, neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď nepredložil v
konaní o tejto skutočnosti žiadne dôkazy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie
za to, že zo strany žalovaného došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a to listom zo dňa 1.6.2011,
odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 3.6.2011.

3. V rozhodnutí ďalej konštatoval, že odstúpením od zmluvy vo všeobecnosti zanikajú všetky práva a
povinnosti zmluvných strán, ktoré im zo zmluvy vyplývali. Toto odstúpenie od zmluvy sa však netýka
tých ustanovení zmluvy, ktoré upravujú spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, zmluvných
ustanovení týkajúcich sa voľby práva a v neposlednom rade sa netýka ani tých ustanovení zmluvy, ktoré
majú podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po zániku zmluvy. Takýmto
ustanovením je v prejednávanej veci nepochybne čl. 60.1 zmluvy, a to vzhľadom na jeho obsah, keďže
rieši spôsob platieb po ukončení zmluvy. Teda toto ustanovenie zmluvy je práve takým ustanovením,
ako ho má na mysli aj § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka , keďže vzhľadom na jeho obsah má trvať aj
po ukončení zmluvy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva,
že po odstúpení od zmluvy sú strany povinné vykonať vzájomné vyporiadanie. Podľa čl. 60.1 Zmluvy č.
XXXXXXXX mal žalovaný, v prípade ukončenia zmluvného vzťahu z dôvodu vážneho porušenia zmluvy
zhotoviteľom, vystaviť prostredníctvom projetkového manažéra „osvedčenie na sumu vykonaných prác“.
Túto sumu bol žalovaný oprávnený ďalej znížiť o 10% z podielu hodnoty vykonaných prác. Súd mal za
to, že žalovaný si túto svoju povinnosť splnil a to tak, že vystavil listinu označenú ako: „Payment upon
termination of Contract No. 01501002“ zo dňa 21.12.2011, touto listinou vykonal vypriadanie svojich
záväzkov voči žalobcovi, kde zároveň uznal žalobcom zrealizované naviac práce v objeme 81 014,62 eur
bez DPH. Záverečné vyúčtovanie bolo zaslané žalobcovi spolu s listom č. 2011/OOPP/2168-275 zo dňa
22.12.2011, pričom jednotlivé položky vyúčtovania boli podrobne špecifikované v prílohách dokumentu
„Osvedčenie - Platba po ukončení Zmluvy č. XXXXXXXX“. Za nesporné súd prvej inštancie mal, že
žalovaný na základe dokumentu „Payment upon termination“ uhradil dňa 20.1.2012 sumu 235 605,32
eur bez DPH (úhrada na účet žalobcu priamo z EBRD a dňa 17.2.2012 sumu 47 121,06 eur (úhrada
DPH z účtu žalovaného). V prílohe č. 1 uvádzaného certifikátu sú uvedené všetky práce, ktoré sú
predmetom vysporiadania po ukončení zmluvy, tieto sú uvedené po jednotlivých celkoch, ktoré boli
predmetom zmluvy. „Práce naviac“ sú uvedené jednotlivo pri každej z vysporadúvaných stavieb, teda sú
identifikovateľné a oddeliteľné od iných druhov výdavkov. Žalovaný v tomto certifikáte riadne identifikoval
platbu za „práce naviac“ vo vzťahu k jednotlivým stavbám. Súd prvej inštancie súhlasil s tvrdením
žalovaného, že v čase vystavovania certifikátu nemohol žalovaný uviesť variabilný symbol žalovanej
faktúry, nakoľko v tom čase nevedel jej číslo a ani nemohol vedieť k akým prácam bola faktúra vystavená
( súčasťou uvedenej faktúry nebol rozpis prác naviac, tak ako to tvrdí žalobca, tieto neboli priložené ani
k podanej žalobe a boli doručené do konania až dňa 27.2.2013; pokiaľ žalobca tvrdil, že tento rozpis
doručil žalovanému spolu s faktúrou, toto tvrdenie v konaní nepreukázal). Žalobcovi pri pripísaní platby
na jeho účet, vzhľadom na obsah osvedčenia („Payment upon terminatiom“), muselo byť zrejmé, akého
záväzku žalovaného sa predmetná platba týka a koľko z celkovej uhradenej sumy 235 606,32 eur bez
DPH sa vzťahuje k položke „práce naviac“. V dôsledku toho bola splnená základná podmienka pre riadnu
identifikáciu úhrady záväzku tak, ako ju má na mysli ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že § 330 Obchodného zákonníka upravuje tzv. započítavanie plnení,
a podľa právnej teórie aj súdnej praxe sa použije tak v prípade, ak ten istý dlžník má k tomu istému
veriteľovi väčší počet záväzkov, tak aj v prípade, ak je síce plnený jediný záväzok, avšak vnútorne



štruktúrovaný, obsahujúci niekoľko dielčích povinností, napríklad povinnosť plniť istinu a príslušenstvo
pohľadávky. Z právnej úpravy započítavania platieb v obchodných záväzkových vzťahoch vyplýva, že
prednosť (a to aj vo vykonávacom konaní) má dohoda strán (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka);
v prípade, že strany takúto dohodu neuzavreli, má dlžník, za splnenia predpokladov uvedených v §
330 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo určiť, ktorý z viacerých (peňažných) dlhov voči rovnakému
veriteľovi plní. V danom prípade aplikujúc vyššie uvedené a vychádzajúc zo zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi, v ktorej sa účastníci jednoznačne dohodli na spôsobe vyúčtovania si záväzkov po ukončení
zmluvy, s poukazom na toto záverečné vyúčtovanie vykonané žalovaným („Payment upon termination“),
muselo byť žalobcovi jednoznačne jasné, o úhradu ktorého záväzku zo strany žalovaného išlo. Svedčí
o tom aj skutočnosť, že po obdržaní uvedeného certifikátu sám žalobca upravil predmetnú faktúru, ktorú
znížil o „dobropisovanú“ sumu. Teda žalovaný nebol oprávnený zaúčtovať si došlú platbu na iné záväzky
(ktoré navyše boli sporné a už v tom čase boli predmetom súdnych konaní). Vzhľadom na uvedené
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť splnil, uhradil žalobcovi práce naviac,
ktoré si žalobca vyúčtoval v predmetnej faktúre a žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 3 757,26 eur, ktoré vyčíslil v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z., s odmenou za jeden úkon právnej pomoci podľa § 11, ods. 1 vyhlášky vo výške 585,89 eur, za
7 úkonov právnej pomoci vrátane režijného paušálu: a/ príprava a prevzatie zastúpenia - 28.1.2012 -
585,89 eur + režijný paušál 7,81 eur; b/ účasť na pojednávaní dňa 30.1.2013 - 585,89 eur + režijný
paušál 7,81 eur; c/ písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 19.2.2013 - 585,89 eur + režijný paušál
7,81 eur; d/ účasť na pojednávaní dňa 10.4.2013 - 585,89 eur + režijný paušál 7,81 eur; e/ účasť na
pojednávaní dňa 13.11.2013 - odročené bez prejednania veci - 146,47 eur + režijný paušál 7,81 eur;
f/ písomné podanie na súd - záverečné vyjadrenie - 585,89 eur + režijný paušál 8,04 eur; g/účasť na
pojednávaní dňa 10.12.2014 - 585,89 eur + režijný paušál 8,04 eur.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V konaní mal za preukázané, že jednotlivé objekty
boli už v užívaní a slúžili svojmu účelu. Žalovaný trval na tom, že dielo nebolo odovzdané a nebolo
ukončené. V danom prípade by prichádzala do úvahy aplikácia § 324 ods.3 Obchodného zákonníka,
nakoľko došlo k zániku pôvodného záväzku zo zmluvy a jeho nahradeniu novým záväzkom, ktorý
by zodpovedal nárokom žalovaného vzniknutého z vadného, prípadne z neukončeného plnenia. Preto
uvedené odstúpenie od zmluvy treba posudzovať, či v čase odstúpenia zmluva fakticky existovala alebo
nie, lebo nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od ukončenej zmluvy, keď pôvodný záväzok zo zmluvy
zanikol. Až po vyriešení tejto predbežnej otázky je možné posúdiť platnosť alebo neplatnosť odstúpenia.
Žalovaný vykonával kontrolu vykonaných prác priebežne, o výsledkoch kontroly bol oboznamovaný
a nemohlo mu vzniknúť právo na odstúpenie od zmluvy tak, ako to ustanovuje § 565 druhá veta.
Žalobca uviedol, že faktúrou zo dňa 14.12.2011 č. XXXXXXXXX vyfakturoval sumu 111 628 eur bez
DPH ako práce vykonané na predmete zmluvy, ktoré neboli zo strany žalovaného vyplatené. Po
obdržaní potvrdenia (osvedčenia) zo strany žalovaného túto ponížil dobropisom na sumu 81 014,62
eur bez DPH, aj keď bol presvedčený o oprávnenosti svojho nároku. Tvrdenie žalovaného, že práce
naviac uhradil, nie je v súlade so skutočnosťou, lebo potvrdenie (osvedčenie ) neurčuje, ktorý záväzok
žalovaného sa plní. To, že má žalovaný viac záväzkov v čase pripísania úhrady voči žalovanému,
bolo v konaní preukázané. Potvrdenie (osvedčenie) vykonáva len rekapituláciu vykonanej práce s
konečným súčtom, od ktorého je odpočítaná hodnota neukončených projektov, hodnota pôvodnej
dokumentácie ku kotlom a hodnota neukončených prác. Žalovaný mal v čase vydania osvedčenia vo
svojej dispozícii faktúru č. XXXXXXXXX a napriek tomu sa s ňou nevysporiadal. Súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkami o nejasnosti a celkovej nezrozumiteľnosti
potvrdenia ( osvedčenia ) i napriek tomu, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí zo dňa
31.3.2014, č.k. 3Cob/112/2013-107 konštatoval vo veci totožných strán, že žalovaným poskytnuté platy
neboli identifikované, preto bol žalobca oprávnený postupovať podľa § 330 Obchodného zákonníka
avšak za predpokladu, že žalobcom uplatnené nároky existovali. Zo strany žalovaného bol v konaní
namietaný rozpor znenia čl. 60.1 zmluvy s dobrými mravmi, s ktorou argumentáciou sa súd prvej
inštancie rovnako nevysporiadal aj napriek tomu, že bol oboznámený s Nálezom Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 457/2010 z 7.12.2011. Odvolateľ vo vzťahu k výroku o trovách konania namietal priznanie
odmeny za úkony 3 a 6, t.j. za písomné podania, ktoré neboli vykonané na výzvu súdu alebo za účelom
ozrejmenia skutkového stavu a plne sa zhodovali s ústnym prejavom žalovaného.



7. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. Vo vyjadrení chronologicky opísal skutkový dej prejednávaného prípadu
konštatujúc, že k platnému odovzdaniu diela žalobcom a jeho prevzatia žalovaným nikdy nedošlo.
Zariadenia, ktoré mal pôvodne dodávať a montovať žalobca, sú v súčasnosti funkčné, ale v dôsledku
sanačných činností žalovaného, ktorý vady a nedostatky diela odstránil na vlastné náklady v období
8/2011-6/2012, teda v čase po odstúpení od zmluvy. Žalobca ani v primeranej dodatočnej lehote dielo
bez vád nedokončil a neodovzdal žalovanému, ani nepožiadal o predĺženie tejto lehoty alebo neoznámil,
že lehotu považuje za neprimerane krátku. Žalovaný žalobcovi oznámil vady diela včas, v súlade
so zmluvou o dielo a predĺžil mu pôvodný termín na ukončenie a odovzdanie diela o viac ako 2
mesiace, preto boli splnené všetky podmienky na odstúpenie od zmluvy o dielo podľa § 565 druhá veta
Obchodného zákonníka. Žalovaný si dôsledne plnil všetky svoje záväzky zo zmluvy o dielo, vystavil v
súlade s čl. 60.1 zmluvy Certifikát po ukončení zmluvy a výslednú sumu vzájomného vysporiadania včas
a riadne uhradil žalobcovi, preto z jeho konania nemohla vzniknúť žiadna pohľadávka. Z Certifikátu po
ukončení zmluvy bolo zrejmé, koľko z celkovej uhradenej sumy sa vzťahuje k položke „práce naviac“.
Certifikát po ukončení zmluvy obsahuje jednoznačne vôľu dlžníka (žalovaného), na aký záväzok sa
plní, pretože táto vôľa je vyjadrená v jednotlivých stĺpcoch úvodného listu Certifikátu po ukončení
zmluvy a následne vyplýva zo sumáru jednotlivých položiek z prílohy k Certifikátu. Spornou faktúrou č.
XXXXXXXXX zo dňa 14.12.2011 uplatnená pohľadávka žalobcu voči žalovanému nikdy neexistovala a
žalovaný si riadne a včas splnil všetky záväzky voči žalobcovi vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo.

8. Žalobca dňa 12.9.2016 doložil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2016, č.k.
1Cob/151/2014-470, ktorý v právnej veci vedenej medzi totožnými stranami sporu rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.3.2017, č.k. 11Co/54/2015-328 rozsudok súdu prvej
inštancie v zamietajúcom výroku o veci samej potvrdil, vo výroku o trovách prvoinštančného konania
ho zmenil tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 3 050,66 eur,
právnemu zástupcovi žalovaného Bobák, Bollová a spol., s. r. o., a to do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

10. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2017 sp. zn. 7 Cdo/151/2017 bol
rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.3.2017 sp.zn. 11 Co 54/5015 z dôvodu porušenia práva
na spravodlivé súdne konanie postupom odvolacieho súdu (ktorý v súlade s § 219 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“ o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
neupovedomil právneho zástupcu žalobcu elektronickými prostriedkami ) zrušený a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie.

11. Žalobca v následnom písomnom podaní zo dňa 8.2.2018 navrhol, aby odvolací súd v rámci
dokazovania pripojil do konania spis vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 26 Cb/113/2011
a aby boli z jeho obsahu oboznámené listiny - návrh na platobný rozkaz , faktúra č. XXXXXXXXX a
najmä uznesenie zo dňa 23.11.2017, č.k. 2 Cob/310/2016-708, ktoré pripojil k podaniu.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a
378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci po oznámení
miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku žalobcovi elektronickými prostriedkami (§ 219 ods.3
C.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo
prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu vyvolalo
v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaním
napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s
použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu
rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).

16. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

17. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu zdôrazňuje, že rozsah prieskumu
vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 C.s.p.), podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací
súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľa uvedených v
odvolaní.

18. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa
odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie
istiny 81 120,44 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 81 120,44 eur od 2.1.2012 do
zaplatenia, v ktorom konajúci súd prvej inštancie dostatočne a vyčerpávajúco zodpovedal na v
konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v
rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie
(§ 387 ods.2,3 C.s.p.) . Z uvedeného dôvodu, keď odvolateľ v podanom odvolaní len zopakoval jeho
tvrdenia vzťahujúce sa ku skutkovému a právnemu posúdeniu veci tak ako ich prezentoval v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie, využíva možnosť v danej veci použiť možnosť tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi a doplnenia
dôvodov udáva nasledovné.

19. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v znení účinnom do
30.6.2016 vyplývajúcom z obsahu odvolania ( t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v
súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd
v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu
prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré



rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

20. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvoinštančný
súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny
predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

21. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namieta že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí dôsledne
nezaoberal otázkou, či dielo nebolo odovzdané pred odstúpením od zmluvy, primeranosťou poskytnutej
lehoty na odstránenie vád diela, otázkou určitosti a zrozumiteľnosti Osvedčenia - Platba po ukončení
Zmluvy č. XXXXXXXX, otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy a jeho rozporu s čl. 60.1 zmluvy o dielo
odvolací súd konštatuje, že so skutočnosťami podstatnými pre skutkové a právne posúdenie veci sa
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne zaoberal, podrobne ich vysvetlil
a k správnym skutkovým a právnym záverom, ku ktorým dospel, nepovažuje odvolací súd za potrebné
nič dodať.

22. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta rozpor čl. 60.1 zmluvy o dielo s dobrými mravmi,
z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa ňou nezaoberal možno vyvodiť, že
súd prvej inštancie túto námietku neposúdil ako dôvodnú. V tejto súvislosti je odvolateľovi treba
prisvedčiť len v tom, že správne citoval časť nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 457/2011 zo dňa
7.12.2011, ktorého predmetom bolo sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 ObdoV/80/2008
z 24. júna 2010 v právnej veci, v ktorej sa sťažovateľka v konaní pred všeobecnými súdmi proti svojim
bývalým konateľom domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému podľa nej došlo tým, že
si títo ako konatelia spoločnosti navzájom svojvoľne vyplatili odstupné bez existujúceho právneho titulu,
spolu v sume 796 928,10 eur. Ústavný súd v citovanom náleze uviedol, že v každej veci je potrebné
vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových
zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho
úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska
súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta.
Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v situáciách, keď zmluvu uzatvára jedna osoba „sama so
sebou“, a v ktorých sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru
síl účastníkov Zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania
záujmov“. Poukazujúc na ust. § 135 ods.1 O.s.p. v znení účinnom v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie (resp. od 1.6.2016 ust. § 193 C.s.p.) odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní čl.
60.1 Zmluvy č. XXXXXXXX upravujúceho platby po ukončení zmluvy cez prizmu dobrých mravov v
ňom v zhode so súdom prvej inštancie nenašiel rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého styku.
Zdôrazňuje, že strany sporu uzatvárali zmluvu ako rovnocenné zmluvné strany bez podozrenia, že
by mal medzi nimi vzniknúť vzťah podriadenosti alebo závislosti, ktorý by niektorý z účastníkov zneužil
na dojednanie podmienok nevýhodných pre druhého účastníka zmluvného vzťahu, obe strany mali
možnosť oboznámiť sa so zmluvou a aj slobodne zvážiť, či do zmluvného vzťahu vstúpia alebo nie.
Námietke žalobcu vo vzťahu k čl. 60.1 Zmluvy č. XXXXXXXX o tom, že „vo veci ide o nevyrovnanosť
zmluvy, keď na jednej strane ide o povinnosť žalobcu plniť predmet zmluvy riadne a včas, a na strane
druhej, žalovaný má neobmedzený čas na zaplatenie ceny „nemožno priznať úspech, keďže citované
ustanovenie upravuje postup v prípade zániku zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvy a
spôsob vyčíslenia prípadnej pohľadávky objednávateľa. Citované ustanovenie zároveň nie je možné



posudzovať izolovane od obsahu ostatného obsahu zmluvy, keď režim platieb (vzťahujúci sa i na
splatnosť sumy vyplývajúcej z certifikátu), vrátane ich lehôt je v Zmluve č. XXXXXXXX upravený v
časti D Kontrola kvality. Pokiaľ v podanom odvolaní odvolateľ vzniesol rovnakú námietku aj vo vzťahu
k čl. 59 ods.2 písm. e/ zmluvy o dielo je treba zdôrazniť, že v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie takéto svoje právo nevyužil a na rozpor čl. 59 ods.2 písm. e/ zmluvy o dielo s dobrými mravmi
poukázal až v podanom odvolaní pri nesplnení podmienok uvedených v § 366 C.s.p.. V záujme úplnosti
odvolacieho rozhodnutia však odvolací súd k už uvedeným okolnostiam uzatvárania zmluvy o dielo
medzi stranami sporu konštatuje, že citované ustanovenie určuje dohodnutý postup strán v prípade
zániku zmluvy, definovanie prípadov, ktoré sa považujú za podstatné porušenie zmluvy, a to vo vzťahu k
obom stranám zmluvy. Vychádzajúc z jeho obsahu, posudzujúc ho zároveň v kontexte obsahu ostatného
obsahu zmluvy nemožno konštatovať, že práva a povinnosti strán a ich postup v prípade zániku zmluvy,
upravený v časti E Záverečné ustanovenia je v zjavnej nerovnováhe.

23. K v priebehu odvolacieho konania doloženým uzneseniam Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30.6.2016, č.k. 1Cob/151/2014-470 zo dňa 23.11.2017, č.k. 2 Cob/310/2016-708 konštatuje, že
predložené rozhodnutia nemajú pre dané konanie akýkoľvek význam. Z ich obsahu síce vyplýva, že
predmetom daných konaní sú nároky z rovnakej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami, tieto
však vychádzajú z odlišnej skutkovej situácie (jedná sa o nároky na zaplatenie ceny prác, vykonaných
žalobcom na objektoch základných a materských škôl podľa Zmluvy č. XXXXXXXX, ktoré žalobca
žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 20.4.2011, splatnou dňa 19.6.2011 a
faktúrou č. XXXXXXXX). Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené
podmienky na doplnenie dokazovania odvolacím súdom (§ 384 ods.3 C.s.p.), a to pripojením spisu
vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 26 Cb/113/2011 (ktorého súčasťou je odvolateľom
doložené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2017, č.k. 2 Cob/310/2016-708), keďže
tento s posudzovanou vecou (ktorej predmetom je záväzok z faktúry č. XXXXXXXXX v znení dobropisu
č. XXXXXXXXX) nesúvisí. Odvolateľovi zároveň dáva do pozornosti, že právne závery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a
zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme zachovania princípov právnej istoty a
tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú
judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov
však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané iným senátmi, či inými súdmi
rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je síce
nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej procedúre nie vylúčená čo
znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu
určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. úplne odlišne.

24. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 2 C.s.p., ako vecne a právne správny potvrdil.

25. Za čiastočne dôvodné posúdil odvolací súd námietky žalobcu smerujúce k rozhodnutiu súdu prvej
inštancie o trovách konania, keď odvolateľ za neúčelne vynaložené označil úkony právnej pomoci
- písomné podanie na súd - vyjadrenia zo dňa 19.2.2013 a záverečné vyjadrenie. V prejednávanom
prípade súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení
účinnom do 30.6.2016 a plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia
vyčíslenú podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. V danej veci z obsahu
spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného prevzal zastupovanie žalovaného až v priebehu konania
(dňa 28.1.2013), a to v období po podaní odporu žalovaným proti vydanému platobnému rozkazu.
Pokiaľ sa po prevzatí právneho zastúpenie podaním zo dňa 19.2.2013 písomne vyjadril k veci, nie
je možné tento úkon právnej pomoci považovať ako úkon neúčelne vynaložený. Hľadisko účelnosti
však nie je možné vyvodiť z úkonu právnej pomoci - Stanovisko z 10.12.2014, v ktorom
žalovaný bez výzvy súdu dôsledne zhrnul skutkové a právne posúdenie veci, ktoré následne predložil a
osobne prezentoval v priebehu pojednávania súdom prvej inštancie nariadeného na deň 10.12.2014.
Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania zmenil tak, že odmenu za právnu pomoc priznanú súdom prvej inštancie znížil o



označený úkon právnej pomoci, t.j. o sumu 585,89 eur, režijný paušál 8,04 eur, 112,67 eur
DPH, spolu o sumu 706,60 eur.

26. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 4.9.2017 s poukazom na § 251, § 255, § 262, §
224 C.s.p. žiadal o opravu rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28.3.2017 sp.zn. 11 Co 54/2015
vydaním opravného uznesenia, ktorým bude žalobca zaviazaný k zaplateniu náhrady trov konania
vo výške 7 917,66 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku za odpor, o
tomto návrhu odvolací súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.12.2017 sp. zn. 7 Cdo/151/2017 (ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.3.2017
sp.zn. 11 Co 54/5015 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie) nerozhodoval. Vo vzťahu k námietkam
žalovaného prezentovaných v označenom podaní o tom, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách
konania opomenul zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému súdny poplatok za odpor podotýka, že
žalovaný nepodal v zákonnej 15 dňovej lehote proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
10.12.2014, č.k. 51C/190/2012-269 odvolanie . Predmetom odvolacieho prieskumu je tak výlučne
správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie posudzovaných vo vzťahu k námietkam
prezentovaným v odvolaní žalobcu (a to i vo vzťahu k výške súdom prvej inštancie priznanej náhrade trov
prvoinštančného konania), pri súčasnom rešpektovaní základného princípu, že v konaní o opravnom
prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie (a to i v otázke trov konania) pre
stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (čl. 16 ods.3 C.s.p.).

27. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd
prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).